Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614000262
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614000262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného L. Q., stíhaného
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o
odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09.02.2015 č.k.
0T/95/2014-67, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 8. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

L. Q., M.. X.X.XXXX F. P., A. Q. F. C. Č.. XXX,

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 9.2.2015, č.k. 0T/95/2014-67, bol obžalovaný L. Q. uznaný

vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 30.12.2014 v čase o 08.30 h na ceste z
obce F. C. smerom do mesta L. viedol osobné motorové vozidlo zn. G. F., čiernej metalízy, V.: L., kde
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Malacky, ktorej predložil občiansky preukaz, doklady od
vozidla i vodičský preukaz, pričom hliadkou bolo zistené, že predložený vodičský preukaz je neplatný a
vykonanou lustráciou bolo tiež zistené, že obžalovaný vozidlo viedol i napriek tomu, že mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/67/2014 zo dňa 24.7.2014 uložený trest zákazu činnosti

riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 1 rok, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, t.j. od dňa 3.9.2014, o ktorom vedel.Za to bol obžalovanému uložený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 54, § 38 ods. 2, § 36 písm. l)
a § 37 písm. m) Tr.zák. trest povinnej práce vo výmere 250 hodín s povinnosťou ho vykonať podľa § 55
ods. 1 a 3 Tr.zák. najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu a osobne, vo svojom voľnom

čase a bez nároku na odmenu. Zároveň bol obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu dva roky.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“)
prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, a to proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré doručil prokurátor na prvostupňový súd dňa 7.4.2015, navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátor pritom uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu v otázke uloženého trestu nie
je možné sa stotožniť, nakoľko obžalovaný približne štyri mesiace po doručení trestného rozkazu
Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/67/2014, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na jeden rok, viedol motorové vozidlo, pričom po zastavení sa policajnej hliadke
preukázal neplatným vodičským preukazom, o ktorom obžalovaný pred uložením trestu zákazu činnosti

tvrdil, že sa stratil. Obžalovaný si teda bol plne vedomý, že mu plynie trest zákazu činnosti a skúšobná
doba podmienečného trestu odňatia slobody a napriek tomu riadil motorové vozidlo, čím sa v priebehu
necelých ôsmich mesiacov opakovane dopustil trestného činu na úseku dopravy.

Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. v takom prípade vylučuje uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody. Napriek tomu, že sa toto ustanovenie nezaoberá možnosťou resp. nemožnosťou uloženia
iného druhu trestu, odvolateľ mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo prísnejšie postihnúť páchanie
trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kedy by mal páchateľ viesť riadny život
a preukázať, že výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný.

Trest povinnej práce je bez pochýb trestom miernejším a úmyslom zákonodarcu nebolo postihnúť
niekoľkonásobne trestaného páchateľa miernejším trestom ako v minulosti a už vôbec nie v prípade,
ak skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody. Trestný zákon rovnako
predpokladá aj určitú gradáciu výchovných opatrení.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora doručenom
na tunajší súd dňa 6.5.2015 uviedol, že uložený trest v napadnutom rozsudku považuje za
zákonný, dôvodný a dostatočný a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Uviedol, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade bolo neprimerane prísne, najmä s
poukazom na osobu obžalovaného, ktorý je riadne začlenený do spoločnosti, od roku 2003 je

zamestnaný, žije s priateľkou v spoločnej domácnosti a vedie usporiadaný život. Ustanovenie § 49 ods.
2 Tr.zák. síce vylučuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, avšak nevylučuje uloženie iného
druhu trestu. V tomto prípade nie je nutné obžalovaného vychovávať uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody tak, ako to mal na mysli zákonodarca pri kreovaní zásad uvedených v § 34 Tr.zák.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by výrazným spôsobom zasiahlo nielen samotného

obžalovaného, ale aj celú jeho rodinu, narušilo by to pozitívne sociálne a pracovné väzby, ktoré si
obžalovaný v jeho relatívne mladom veku vybudoval.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu dňa 8.9.2015 bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý
o to písomne požiadal (žiadosť obžalovaného bola predložená obhajcom na verejnom zasadnutí). Na

verejnom zasadnutí bolo doplnené dokazovanie oboznámením pracovného posudku na obžalovaného
zo dňa 20.7.2015 (zamestnaný v RF, spol. s r.o. od októbra 2003, pracovná pozícia hlavný nastavovač
od marca 2010, obžalovaný k práci pristupuje zodpovedne, je spoľahlivý, rešpektovaný, má pravidelnú
dochádzku do zamestnania, pracovné povinnosti si plní k spokojnosti nadriadeného, nedopustil sa
žiadneho porušenia pracovnej disciplíny), odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 4.6.2015

(obžalovaný má jeden záznam - odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa
24.7.2014 sp.zn. 1T/67/2014, právoplatným dňa 3.9.2014, pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. na
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok a trest zákazu
činnostiviesťmotorovévozidlána1rok)alustrácievregistripriestupkovobžalovanéhozodňa28.4.2015a evidenčnej karty vodiča obžalovaného zo dňa 4.5.2015, z ktorých vyplýva spáchanie 4 dopravných
priestupkov obžalovaným s uložením 3 blokových pokút (v roku 2006 - 1.000 Sk, 2011 - 30 eur a 2013
- 60 eur) a jednej pokuty v roku 2005 v sume 1.000 Sk a jedného priestupku proti verejnému poriadku

z roku 2014 s uložením blokovej pokuty 5 eur.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí zotrvala na písomne podanom odvolaní s tým, že navrhla
obžalovanému uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia. Dal do
pozornosti, že obžalovaný je riadne dlhodobo zamestnaný od roku 2003, v zamestnaní si plní riadne
svoje povinnosti, má vypracované návyky a v zamestnaní nebol nikdy riešený. Toho času spláca úver,
prostredníctvom ktorého si zabezpečil vlastné bývanie s priateľkou. Aj tento záväzok si riadne plní. Dal
do pozornosti vyjadrenie obžalovaného predložené na verejnom zasadnutí, kde sa konštatuje, že sa k
trestnému činu bez výhrad priznal, tento oľutoval ani jeho priateľka ani jeho rodina sa nevie zmieriť s

myšlienkou, že by mu mal byť uložený nepodmienečný trest, čo by znamenalo veľký zásah do jeho
existencie. Tiež by vznikli problémy so splácaním úveru a s bytom, na ktorý sa tento úver vzťahuje.
Obžalovaný písomne požiadal odvolací súd o zváženie všetkých okolností prípadu a aby nebol ukladaný
nepodmienečný trest. Vzhľadom na to navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí bolo prečítané vyjadrenie obžalovaného zo dňa 7.9.2015 (súčasť jeho písomnej
žiadosti o vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti), podľa ktorého sa k trestnému činu bez
výhrady priznal a je mu to skutočne veľmi ľúto. Obžalovaný, jeho priateľka a celá jeho rodina je veľmi
nešťastná a nevie sa zmieriť so skutočnosťou, že mu hrozí trest odňatia slobody a je to pre nich veľký
zásah vzhľadom na vzťahy a rodinné väzby, ktoré medzi nimi existujú. Pýtajú sa, čo bude s prácou, s

úverom, s bytom, na ktorý sa úver vzťahuje, o to všetko môže svojou nerozvážnosťou prísť, nehovoriac o
dôvere, ktorú stratí u zamestnávateľa a žiada zvážiť všetky okolnosti prípadu a neuložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody a prehlasuje, že sa podrobí a dodrží akékoľvek ukladané obmedzenia a povinnosti.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospechobžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 6 Tr.zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac
týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr.zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na

dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto

trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316

ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení
§ 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v
prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne

rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp.

upovedomení o termíne hlavného pojednávania potom, ako prokurátor podal odpor voči trestnému
rozkazuvydanémuvprejednávanejveci.Hlavnépojednávanie,ktoréhosazúčastnilajmedzitýmzvolený
obhajca obžalovaného, bolo vykonané v zmysle dotknutých ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení

vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil,
že v tomto smere už dokazovanie vykonávať nebude a vykoná dokazovanie len ohľadom výroku o treste.

Následne bol na hlavnom pojednávaní vypočutý obžalovaný a boli oboznámené listinné dôkazy
vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných
rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je to uvedené na začiatku tohto
odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané
dôkazy a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. a spáchal ho
obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným zo spáchania tohto prečinu.

K samotnému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá
je určená trestnou sadzbou ustanovenou Trestným zákonom pri jednotlivých skutkových podstatách
trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavineniarozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu
zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr.zák. páchateľovi
možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom

jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona
prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (v § 348 ods. 1 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu
odňatia slobody 0 až 2 roky), teda ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania
trestného činu podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie citované
ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme

podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu.
Prvostupňový súd uložil obžalovanému dva druhy trestov - trest povinnej práce a trest zákazu činnosti.

Na druhej strane zákonodarca zároveň v Trestnom zákone ustanovil v § 49 ods. 2, že súd nemôže
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody.Zuvedenéhojezrejmé,žetýmtosprísňujúcimustanovením
oproti predošlému Trestnému zákonu č. 140/1961 Zb. účinnému do 31.12.2005, bolo ustanovené,
že pokiaľ sa osoba, ktorej plynie skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody (resp.
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), dopustí úmyselného trestného činu, mal

by byť takej osobe prioritne ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákonodarca síce výslovne
nevylúčil možnosť uloženia takej osobe iného druhu trestu, ale z podstaty tejto zákonnej úpravy vyplýva,
že by malo by ísť o výnimočnú situáciu a na taký prípad by mali byť zistené vážne dôvody hodné
osobitného zreteľa, čo v prejednávanej veci odvolací súd nezistil.

Z prejednávanej veci vyplýva, že pred spáchaním žalovaného skutku bol obžalovaný trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky zo dňa 24.7.2014 sp.zn. 1T/67/2014, právoplatným dňa 3.9.2014, odsúdený
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. na podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok (spolu s trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na 1 rok), takže skúšobná doba mu plynula aj dňa 30.12.2014, kedy bol podľa

napadnutého rozsudku spáchaný prejednávaný skutok, ktorý napĺňa znaky úmyselného trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Prvostupňový súd uloženie trestu povinnej práce spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel odôvodnil tým, že u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu

trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval. Z vyjadrenia obžalovaného je zrejmé, že skutok
ktorý vykonal, bol neuvážený, podľa vyjadrenia obžalovaného konal v dôsledku nevedomosti. Naopak
obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Teda u obžalovaného bol
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký. Prvostupňový súd taktiež prihliadol na povahu
a okolnosti spáchania trestného činu a najmä na osobu obžalovaného s tým, že je mladý človek,

ktorý s výnimkou na seba nadväzujúcich dvoch prečinov inak neprišiel do rozporu so zákonom. Trest
bol obžalovanému ukladaný za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov, obžalovaný s uložením trestu
povinnej práce súhlasil a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovaného, jeho
vek, možnosť jeho nápravy a okolnosti spáchania trestného činu nebolo potrebné uložiť trest odňatia

slobody, ktorý by musel byť uložený s poukazom na § 49 ods. 2 Tr.zák. ako nepodmienečný, keďže
trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Podľa napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. o nemožnosti uloženia trestu odňatia slobody s
povolením podmienečného odkladu nemožno vždy vykladať tak, že do úvahy prichádza len uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody a najmä pri ukladaní krátkodobých nepodmienečných trestov

odňatia slobody, musí súd skúmať, či nemôže byť účel trestu splnený alternatívnym trestom nespojeným
s odňatím slobody. Krátkodobé tresty odňatia slobody by mali byť ukladané len výnimočne a záujem
všeobecnej prevencie nemôže prevážiť nad reálnym záujmom individuálnej prevencie. Platí to o to viac,
ak páchateľom trestného činu je mladý človek, prakticky na začiatku produktívneho veku svojho života.V prospech neuloženia trestu odňatia slobody, v danom prípade jedine nepodmienečného, navyše podľa
prvostupňového súdu svedčí aj okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine. Uložený trest povinnej
práce spolu s uloženým trestom zákazu činnosti splnia podľa prvostupňového súdu svoj účel uvedený v

§ 34 ods. 1 Tr.zák. najmä tým, že umožní obžalovanému vlastným pričinením nahradiť spoločnosti ujmu
spôsobenú na právom chránených záujmoch tým spôsobom, že vo svojom voľnom čase a bez nároku
na odmenu odpracuje v prospech spoločnosti určité práce v rozsahu 250 hodín. Vzhľadom k tomu, že
sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v súvislosti s riadením motorových vozidiel, prvostupňový súd
mu uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu dva roky.

Prokurátor naopak v odvolaní popri uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá žiadal
uložiť namiesto trestu povinnej práce nepodmienečný trest odňatia slobody, čo zdôvodnil jednak tým,
že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody,
jednak okolnosťami prípadu, keďže obžalovaný viedol motorové vozidlo v priebehu štyroch mesiacov
po predošlom odsúdení, pričom sa policajnej hliadke po zastavení preukazoval neplatným vodičským

preukazom, o ktorom predtým tvrdil, že sa stratil.

Odvolací súd má za to, že v princípe bol prvostupňovým súdom uložený trest neprimerane mierny a
dôvodmi pre jeho sprísnenie sú okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu.

Hoci vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny
princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a
právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý
odvolaním, obžalovaný ako vodič viedol motorové vozidlo v čase, keď mal súdom uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá, teda nerešpektoval súdne rozhodnutie o zákaze činnosti. Navyše v
tejto súvislosti treba poukázať nielen na prokurátorom uvádzanú okolnosť, že obžalovaný sa preukázal
policajnej hliadke neplatným vodičským preukazom (bol hlásený ako stratený), ale najmä na okolnosti,
za akých došlo k tomu, že obžalovaný viedol motorové vozidlo. Z výpovede obžalovaného v prípravnom
konaní v postavení obvineného vyplýva, že motorové vozidlo viedol v tej súvislosti, že spolu s priateľkou

chceli osláviť Silvestra v Starej Lesnej a ona nemá vodičský preukaz, preto vozidlo viedol on. Teda v čase
uloženého trestu zákazu činnosti obžalovaný ako vodič chcel na motorovom vozidle prejsť vzdialenosť
vyše 300 km, hoci mu nič nebránilo, aby zvolil iný spôsob prepravy, napr. vlak. Z uvedeného možno
vyvodiťuobžalovanéhoneuváženýresp.ľahkomyseľnýprístupkdodržiavaniuprávnychnoriemvoblasti
cestnej premávky.

Obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za trestný
čin spáchaný na úseku dopravy v súvislosti s vedením motorového vozidla. Pokiaľ si obžalovaný túto
skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k nej ľahostajný postoj, keďže v čase prejednávaného
skutku okrem plynutia uvedenej skúšobnej doby, mal aj súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu, ako
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to napriek obžalovaným uvádzanými s tým spojenými
problémami v jeho zamestnaní a so splácaním úveru, keďže tieto skutočnosti si mal obžalovaný
uvedomiť pred spáchaním trestného činu.

Teda odvolací súd po posúdení týchto všetkých skutočností dospel k záveru, že účelu trestu v
prejednávanej veci z pohľadu druhu trestu zodpovedá jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody spoločne s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Ohľadom výmery trestu odvolací súd zohľadnil tie skutočnosti, ktoré prvostupňový súd nesprávne

zohľadňoval vo zvýšenej miere pri určení druhu uloženého trestu. Týmito skutočnosťami sú
obžalovaného priznanie a oľutovanie spáchaného trestného činu a okolnosti týkajúce sa jeho osobného
a pracovného života, a preto mu bol uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere tri mesiace (aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby) so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ obžalovaný

nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Obžalovanému bol pritom ukladaný trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 0 až 16 mesiacov,
keďže u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti a v takom prípade sa podľa § 38 ods. 3 Tr.zák.spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.zák. znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nesprávne posúdil
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného. Správne prvostupňový súd určil poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. vzhľadom na priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné
oľutovanie obžalovaným. Naopak prvostupňový súd nesprávne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr.zák., teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaný bol už síce odsúdený

za úmyselnú trestnú činnosť trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.7.2014 sp.zn.
1T/67/2014, avšak ide o rozhodnutie, ktorého výkon obžalovaný maril a v takom prípade vzhľadom k
tomu, že by išlo o tzv. dvojité pričítanie tej istej skutočnosti (ako zákonného znaku skutkovej podstaty
trestného činu a zároveň ako priťažujúcej okolnosti), uvedené výslovne vylučuje ustanovenie § 38 ods.
1 Tr.zák. a v ňom vyjadrená zásada „ne bis in idem“.

K uloženému trestu zákazu činnosti odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto
činnosťou. Obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. V takom
prípade, je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe z pohľadu účelu trestu zakázať dotknutej osobe

vykonávať takú činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie, resp. ktorej podmienky výkonu upravuje
osobitný predpis.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden až desať rokov. Ako bolo uvedené vyššie, obžalovaný
bol síce už postihnutý opakovane za dopravné priestupky, ale išlo o priestupky menej závažné vybavené

blokovými pokutami a v jednom prípade pokutou a napriek tomuto nie je možné urobiť záver, že by
obžalovaný bol výslovne nedisciplinovaným vodičom.

Z tohto dôvodu je uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu
vo výmere dva roky (ako bol uložený aj prvostupňovým súdom), teda v podstate pri dolnej hranici

zákonomustanovenejtrestnejsadzby,primeranýmtrestomzákazučinnostizodpovedajúcimúčelutrestu
a odvolací súd ho v takejto výmere uložil.

Zhrnutím teda odvolací súd na záver uvádza, že na základe podaného odvolania zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil pri priznaní poľahčujúcej

okolností podľa § 36 písm. l) Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní dva roky. Vo zvyšnej časti zostal napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.