Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202144
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7820202144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa O. N. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na ul. D. č. XXX v F. proti povinným rodičom: 1. O. N. nar. XX.X.XXXX a 2. M.
N. nar. X.XX.XXXX bývajúcim na ul. D. č. XXX v F. v konaní o určenie výživného o odvolaní povinných
rodičov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13.10.2020 č.k. 4Pc/7/2020-33 a proti dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13.10.2020 č.k. 4Pc/7/2020-76 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch III. a IV. o dlžnom
výživnom od povinných rodičov pre navrhovateľa a o trovách konania.

Mení rozsudok v napadnutom výroku I. a II. o určení výživného od povinnej matky a povinného otca pre
navrhovateľa nasledovne:

I. Zaväzuje povinného otca O. nar. XX.X.XXXX prispievať navrhovateľovi výživným vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona od 18.6.2020 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Zaväzuje povinnú matku M. N. nar. X.XX.XXXX prispievať navrhovateľovi výživným vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona od 18.6.2020 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Súd z a v ä z u j e povinného 1/ prispievať na výživu navrhovateľa od 18.06. 2020 do 30.06. 2020
vo výške 28,79 Eur mesačne a od 01.07. 2020 vo výške 29,42 Eur mesačne, vopred vždy do 15 dňa

toho ktorého mesiaca.

II. Súd z a v ä z u j e povinnú 2/ prispievať na výživu navrhovateľa od 18.06. 2020 do 30.06. 2020
vo výške 28,79 Eur mesačne a od 01.07. 2020 vo výške 29,42 Eur mesačne, vopred vždy do 15 dňa
toho ktorého mesiaca .

III. Z a v ä z u j e povinného 1/ zaplatiť nedoplatok na výživnom vo výške 111,99 Eur za obdobie od

18.06. 2020 v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.IV. Z a v ä z u j e povinnú 2/ zaplatiť nedoplatok na výživnom vo výške 111,99 Eur za obdobie od 18.06.
2020 v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto
rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7.9.2021 č.k. 8Co/21/2021-62 vrátil vec súdu prvej
inštancie, pretože nerozhodol o celom predmete konania, konkrétne o dátume, do ktorého vzniklo a bolo
vyčíslené dlžné výživné.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil rozsudok vo výrokoch III. a IV. tak, že zaviazal povinného
1/ zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok na výživnom vo výške 111,99 Eur za obdobie od 18.6.2020 do

13.10.2020 v mesačných splátkach po 10 Eur splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Zaviazal povinnú 2/ zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok na
výživnom vo výške 111,99 Eur za obdobie od 18.6.2020 do 13.10.2020 v mesačných splátkach po 10
Eur splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

4. Rozhodol tak o návrhu doručenom súdu dňa 18.6.2020, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať svojich
rodičov, aby mu prispievali na výživu 200 Eur mesačne, do ktorého ešte nie je započítaný výdavok
na ubytovanie na internáte v sume 100 Eur. Uviedol, že po osobných nezhodách s rodičmi sa v apríli
2020 musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti, ktorú s nimi predtým viedol. Býva v prenajatej chatke,
avšakvzhľadomnazlépodmienkybývaniauvažujenadubytovanímnarožňavskominternáteza100Eur

mesačne. Jeho potreby súvisia so štúdiom (cestovné, stravné, školné, ošatenie, školské ošatenie (prax))
a všeobecne na živobytie. Dočasne ho podporuje stará matka. Rodičia mu odmietajú prispievať na
výživu, pretože tvrdia, že keď sa od nich osamostatnil, a je plnoletý, má sa o seba postarať sám a hľadať
si prácu. Navrhovateľ je bez príjmu, keďže študuje, občas si privyrobí formou brigádnickej činnosti. Z
potvrdenia o návšteve školy z 9.3.2020 súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2019/2020 žiakom

3. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v F.. Z vyjadrenia a výpovedí povinných rodičov
súd zistil, že nesúhlasia s návrhom na určenie výživného. V tejto súvislosti uviedli, že navrhovateľ im
strpčuje život ešte viac odkedy prišiel z Reedukačného centra. Po absolvovaní pobytu v Reedukačnom
centre mal navštevovať psychologičku, ktorú mu povinná sprostredkovala, no nešiel ku nej. Robí im
len hanbu, s každým chce vybabrať, popíja, hráva karty, bol gamblerom. V čase, keď s ním žili v

spoločnej domácnosti, sa báli o svoj život, pretože akurát v čase, keď zamedzili vychádzky pre Covid
19, navrhovateľ išiel s kamarátmi popíjať alkohol. Nemajú z čoho živiť navrhovateľa, keďže sa starajú
o ďalšie 3 maloleté dcéry. Povinný je nezamestnaný, podľa jeho tvrdení má vážne zdravotné problémy
s krčnou chrbticou. Aj keď by ho súd zaviazal prispievať navrhovateľovi minimálne výživné, nedá mu
nič, pretože by to len prefetoval a prepil. Sú ochotní zabezpečiť mu stravu. Zo správy Úradu práce,

sociálnychvecíarodinyRožňavazodňa18.08.2020zistil,žeO.N.-povinný1/niejepoberateľomdávky
v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ani poberateľom rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.
Naposledy poberal dávku v hmotnej núdzi v období od decembra 2017 do júla 2018. Naposledy bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.09. 2010 do 25.05. 2019, z evidencie uchádzačov
o zamestnanie bol vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Povinná 2/ JV.vá je poberateľkou

príspevku na opatrovanie v období od apríla 2016 vo výške 576,40 Eur a prídavku na dieťa od júna
2003 vo výške 99,80 Eur mesačne. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
17.03. 2018 do 03.04. 2018. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená na základe vlastnej
žiadosti o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

5. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62 ods. 1-4, § 65 ods. 3 § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, §
77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre určenie
výživného. Prihliadol pritom na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona
a nie až z rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti
aj po dosiahnutí plnoletosti nie sú schopné samé sa živiť, napr. počas prípravy na budúce povolanie.

Vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k ich maloletému dieťaťu je zakotvená v úprave rodičovských
práv a povinností v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. Táto povinnosť sa však nevzťahuje iba
na maloleté dieťa, ako sa to uvádza v zákonnom ustanovení, ale aj na dieťa plnoleté, kým nebude
schopné samé sa živiť. Napokon aj k maloletému dieťaťu vyživovacia povinnosť rodičov trvá iba dovtedy, kým maloleté dieťa nie je schopné v celom rozsahu samo sa živiť (schopnosť samo sa živiť
môže dieťa dosiahnuť už aj počas svojej maloletosti). Súd zistil, že povinní 1/ a 2/ rodičia nie sú
vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka poberá opatrovateľský príspevok a otec je bez

príjmu, ako sám uviedol, má príjem len občas z nejakej brigádnickej činnosti. Prečo povinný 1/ nie
je zamestnaný, resp. prečo je obmedzený pri možnosti zamestnať sa, uviedol vo svojej výpovedi, ide
najmä o nedostatok kvalifikácie a zdravotné dôvody. Obidvaja povinní rodičia majú okrem navrhovateľa
vyživovaciu povinnosť ešte k trom dcéram, ktoré sú maloleté, odkázané výživou na svojich rodičov.
Aké majú v súvislosti s ich výživou náklady, uviedli vo svojej výpovedi. Vyživovacia povinnosť rodičov

voči svojím deťom trvá aj vtedy, ak plnoleté dieťa nie je schopné samé sa živiť, pripravuje sa na
svoje povolanie, alebo aj z iného dôvodu. Navrhovateľ momentálne školu nenavštevuje (je dištančné
vyučovanie). Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd podporne využil znenie § 62 ods. 3/ Zákona
o rodine a to minimálny rozsah, ktorý je vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa. Od 01.07. 2019 do 30.06. 2020 bola výška minimálneho výživného vo výške 28,79 Eur
a od 01.07. 2020 vo výške 29,42 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podali v zákonnej
lehote odvolanie povinní rodičia s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh zamietne. Sú
si vedomí toho, že súd musel určiť nejaké výživné, avšak ani minimálne výživné nemajú z čoho
platiť. Povinný otec nemá žiadny príjem, živí ho povinná. Povinný otec tvrdí, že mu jeho zdravotný

stav neumožňuje zamestnať sa. Vždy riskuje svoje zdravie, keď sa mu vyskytne brigáda, ale aj tak
im zarobené prostriedky nepostačujú. Má za to, že navrhovateľovi nič nechýba, keď si stále nájde
prostriedky na hranie automatov, kariet, na alkohol a cigarety. Pandemická situácia mu vyhovuje, keďže
nemusí chodiť do školy.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinných navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch
ako vecne správny. Berie na vedomie zlú finančnú situáciu rodičov, no nie je pravdou, že by mu nič
nechýbalo. Musí sa ako študent starať sám o seba, nebol pripravený na to, že ho rodičia vyhodia z domu.
Žije v hlade a nehygienických podmienkach čiastočne ako bezdomovec. Dokončiť školu je jeho jediný
cieľ, pretože si uvedomuje, že bez nej sa žiť slušne nedá. To však vyžaduje nejaké financie, ktoré nemá.

Vzhľadom na pandemickú situáciu je pre neho ťažké nájsť si brigádu alebo sa zamestnať. Nemôže
vykonávať ani dištančné vyučovanie, pretože nemá mobil. Najradšej by si dokončil školu a vycestoval
čo najďalej do sveta za lepším životom.

8. Povinní v odvolacej replike zotrvali na podanom odvolaní. Tvrdia, že navrhovateľ ich chce nakaziť

Koronavírusom. Keď si myslí, že z ich chudoby ukončí školu, je na veľkom omyle, pretože sami nemajú
niekedy ani na chlieb.

9. Povinní podali odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, a to z tých istých dôvodov, ako proti rozsudku.
Uviedli, že poskytujú navrhovateľovi stravu. Tvrdia, že navrhovateľ nechodí do školy, pretože sa mu

nechce a naďalej pokračuje v takom spôsobe života, aký popisujú v konaní.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

11. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol

právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Podľa § 65 Zák. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne

neplní.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 tohto zákonného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 tohto
zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

17. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

20. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
síce dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a Civilného
mimosporového poriadku, a určil výživné v primeranom rozsahu, no nesprávne toto výživné vyjadril
konkrétnou sumou minimálneho výživného 28,79 Eur mesačne od 18.6.2020 do 30.6.2020 a 29,42 Eur

mesačne od 1.7.2020 do budúcna, pretože ak sa minimálne výživné určuje aj do budúcna, nie je možné
ho vyjadrovať konkrétnou sumou, pretože súd nevie predpokladať, ako sa k 1.7. nasledujúceho roka
bude vyvíjať suma životného minima, na ktorú je následne naviazaná konkrétna suma minimálneho
výživného. Odvolací súd preto musel skorigovať výroky o určení výživného tak, že konkrétnu sumu
minimálneho výživného nahradil sumou výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona presne podľa litery ust. § 62 ods.
3 Zák. o rodine. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil konkrétnu sumu minimálneho výživného 29,42 Eur
mesačne od 1.7.2020 do budúcna, od 1.7.2021 by nastal stav, že by si povinní rodičia už neplnili svoju
vyživovaciu povinnosť v zákonnom rozsahu, pretože od tohto dňa došlo k zvýšeniu životného minima
a tým aj minimálneho výživného na 29,87 Eur mesačne, ktoré boli rodičia povinní plniť v tejto výške až

do 30.6.2022. Od 1.7.2022 sú rodičia povinní prispievať na výživu navrhovateľa minimálnym výživným
v aktuálnej výške 32,10 Eur mesačne.

21. Povinní v odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu
prvej inštancie ohľadom rozsahu výživného, pričom ich odvolacia argumentácia je totožná s ich obranou

v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Úvahy súdu
prvej inštancie týkajúce sa posúdenia príjmov povinných, ako aj ich celkových majetkových pomerov
a životnej úrovne, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o určení výživného, nie
sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie
súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami povinných, nečinia

rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Aj keď medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že povinní majú nízku životnú úroveň, táto ich nezbavuje povinnosti prispievať na výživu
navrhovateľa aspoň v minimálnom rozsahu. Podľa § 62 ods. 3 Zák o rodine je totiž každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. bez ohľadu na to, či pracuje alebomá nejaký príjem) povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ je študentom strednej školy, preto

od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa živil sám, a to ani vtedy, ak už dosiahol plnoletosť,
nezdieľa s rodičmi spoločnú domácnosť, a ak jeho vyučovanie prebiehalo dištančne. Trvanie vyživovacej
povinnosti povinných rodičov voči oprávnenému dieťaťu nie je ohraničené dovŕšením plnoletosti dieťaťa,
ale nadobudnutím schopnosti dieťaťa samo sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba
rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.

Vyžadujesa,abytátoschopnosťnapĺňalapožiadavkutrvalostitohtostavu,príjemnáhodnéhocharakteru
(brigády) nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým
potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti
s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na

výkon povolania. V danej veci je nesporné, že navrhovateľ ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť
a tým uspokojovať všetky svoje potreby zo svojho trvalého príjmu a adekvátnej práce, pretože ešte
neukončil vzdelanie na strednej odbornej škole, ktorú je možné bez ďalšieho považovať za prípravu
na jeho budúce povolanie. K ďalším odvolacím námietkam povinných rodičov odvolací súd uvádza, že
výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade

zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd neakceptoval tvrdenia povinných, že ich určené
výživné dostane do existenčných problémov, pretože navrhovateľ býval u povinných pred aprílom 2020
a už vtedy si jeho odôvodnené potreby zjavne museli vyžadovať viac financií, než je určené minimálne
výživné. Odvolací súd nemal preukázané tvrdenia povinných rodičov, že by sa navrhovateľ voči nim

dopustil takého zavrhnutiahodného správania, ktoré by umožňovalo prijať záver, že určené minimálne
výživné je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže sa nepodarilo objektívne preukázať ani tvrdenia rodičov,
že by navrhovateľ mohol výživné používať takým spôsobom, ktorý by škodil jeho zdraviu a príprave
na jeho budúce povolanie, odvolací súd rozhodol o určení výživného v zmysle výrokovej časti tohto
rozhodnutia podľa § 388 Zák. o rodine.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

23.Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštancieurčildlhnavýživnomod18.6.2020do13.10.2020,kedyešte
platilo také minimálne výživné, aké súd priznal navrhovateľovi v bodoch I. a II. napadnutého rozsudku
a toto správne použil pri jeho výpočte, odvolací súd nemal dôvod meniť aj výroky o dlžnom výživnom

od povinných rodičov pre navrhovateľa. Tieto preto potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne,
pretože zmena výrokov o určení výživného sa týkala len ich formálneho znenia a nie jeho samotného
rozsahu.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil

nárok na ich náhradu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.