Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 14, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201614
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8320201614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Slovenská

republika, zast. Okresným súdom Humenné, Laborecká 1855/17, 066 34 Humenné proti žalovanému:
KB Trend s.r.o., Mierová 1909/712, Humenné, IČO: 45 721 114, pr. zast.: JUDr. Július Buček, advokát
so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, za účasti Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni so sídlom
Obrancov mieru 18, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd n e p r i z n á v a Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu spoluvlastníckeho
podielu 66/100 k parcelám KN C 6653, ostatné plochy o výmere 122 m2 a KN C 6655, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 666 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. O. (ďalej aj „sporné parcely“),

ktorej znenie uviedol v žalobnom návrhu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.5.1999 sa stal podielovým
spoluvlastníkom parcely KN C 6654 o výmere 1925 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a
stavby súp. č. XXXX - prevádzkovo-administratívnej budovy postavenej na parcele KN C 6654 v podiele
56/100. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2004 sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom
uvedenej parcely a stavby v podiele 10/100. Táto parcela a stavba boli zapísané na LV č. XXXX.

Na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva stavby - prevádzkovo
administratívnej budovy súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele KN C č. 6654 a ktorej
zmluvnými stranami a účastníkmi zmluvy boli Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom
Humenné, Slávka Kurillová, Záhradná 2003/24, Humenné, Igor Kurilla, Záhradná 2003/24, Humenné
a KB Trend, s.r.o., Mierová 1909/712, Humenné, IČO: 45 721 114, bol povolený vklad pod číslom
V 650/2019 do katastra nehnuteľností. Žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva vyššie uvedené
nehnuteľnosti. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2017 boli odpredané pôvodným spoluvlastníkom COOP

Jednota Humenné, spotrebné družstvo, Družstevná 24, Humenné, IČO 00 169 081 žalovanému KB
Trend s.r.o., Mierová 1909/712, Humenné, IČO 45 721 114 okrem iného aj parcely KN C č. 6653,
ostatné plochy o výmere 122 m2 v podiele 1/1 a KN C č. 6655, zastavané plochy a nádvoria o výmere
666 m2 v podiele 1/1, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O.. Na základe tejtozmluvy sa žalovaný stal výlučným vlastníkom sporných parciel. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa
29.5.2017. Takto vzniknutý právny stav predstavuje pre žalobcu značný problém pre využívanie stavby
súpisné číslo XXXX z dôvodu, že prístup pre verejnosť a zamestnancov súdu cez hlavný vchod do

samotnej budovy okresného súdu (cez parcelu KN C č. 6653), ale aj prístup k zadnému vchodu do
budovy okresného súdu využívaný pre archív, sklady aj samotné zásobovanie (cez parcelu KN C č.
6655), nie je hľadiska vlastníctva možný, nie je možné prístup realizovať ani z verejnej komunikácie
a nie je možný žiadnym iným spôsobom. Nepoprel, že žalovaný tomuto prístupu v súčasnej dobe ani
predtým nebránil. Žalobca má za to, že sporné parcely sú priľahlými pozemkami, ktoré tvoria dôležitú

súčasť pre riadne užívanie celej administratívno - prevádzkovej budovy. Je nesporné, že spoločnosť
COOP Jednota Humenné ako predávajúci neponúkol a ani nevyzval k možnému odpredajú sporných
parciel žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka stavby súpisné číslo XXXX. Spoločnosť COOP Jednota
Humenné ponúkla Okresnému súdu Humenné v rámci predkupného práva listom zo dňa 4.1.2017 iba
podiel na prevádzkovo administratívnej budove a pozemku KN C č. 6654 v podiele 23/200. Okresný
súd Humenné listom zo dňa 19.1.2017 oznámil, že o predmetný podiel nemá záujem. Okresný súd

Humenné listom zo dňa 5.5.2020 oznámil spoločnosti COOP Jednota Humenné, ako aj žalovanému, že
namieta relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim COOP Jednota spotrebné
družstvo Humenné a kupujúcim KB Trend s.r.o. zo dňa 25.5.2017, a to z dôvodu, že predávajúci
neponúkolnaodpredajtietonehnuteľnostiOkresnémusúduHumenné,ktorýsacítibyťvlastníkomtýchto
nehnuteľností. Žalobca má za to, že nedošlo k realizácii predkupného práva patriaceho Okresnému súdu

Humenné v rozsahu jeho spoluvlastníckych podielov.
Právne svoj nárok žalobca odvodzoval od § 13, 19 a 23 zák. č. 182/1993 Z.z. Rozdelením spoločnej
veci - budovy na samostatné nebytové priestory na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva z roku 2019 sa právne vzťahy pôvodných podielových spoluvlastníkov podriadili
prednostne režimu zák. č. 182/1993 Z.z., a to v zmysle § 24 tohto zákona. Zákonodarca mal nepochybne

záujem, aby všetci vlastníci nebytových priestorov v dome mali zákonom vymedzeným spôsobom
vyriešený právny vzťah tak k zastavanému pozemku, ako aj k priľahlému pozemku. Poukázal pritom
na paragraf 23 odsek 1 druhá veta zák. č. 182/1993 Z.z., ktorý zakotvuje pre vlastníka domu (ak je aj
vlastníkom zastavaného a priľahlého pozemku) povinnosť previesť na vlastníka nebytového priestoru
i vlastníctvo k zastavanému pozemku a priľahlému pozemku. Vlastníkom priľahlých pozemkov bola v

čase delenia budovy na jednotky spoločnosť KB Trend, s.r.o., ktorá bola zároveň aj spoluvlastníkom
nebytových priestorov a zastavaného pozemku a účastníkom právneho úkonu, na základe ktorého
došlo k rozdeleniu budovy na nebytové priestory. Z tohto žalobca vyvodil, že žalovaný je povinný
previesť za náhradu na nadobúdateľov nebytových priestorov okrem iného aj spoluvlastnícky podiel
na priľahlých pozemkoch, keďže takýto pozemok ako spoluvlastník budovy pred jej rozdelením na

nebytové priestory vlastnil. Žalobca pre úplnosť poukázal aj na skutočnosť, že právny úkon, ktorý
má vadu majúcu za následok takzvanú relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka,
sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu koho je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený
(oprávnená osoba), neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku a tieto účinky nastávajú dôjdením dovolania sa relatívnej

neplatnostiúčastníkoviúkonu.Otázkurelatívnejneplatnostižiadalriešiťakootázkupredbežnú.Nazáver
predložil výklad slova „priľahlý“ v súvislosti so slovným spojením „priľahlý pozemok“, pričom zopakoval,
že podľa jeho názoru sporné parcely sú priľahlými pozemkami k administratívnej budove Okresného
súdu Humenné. Vzhľadom na umiestnenie sporných parciel a ich využitie mal za to, že dostatočne
preukázal funkčnú súvislosť stavieb a pozemkov, preto žiadal žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil list vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX v
k.ú. O. z viacerých časových období, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 21.5.1999, kúpnu zmluvu zo dňa
18.8.2004, LV č. XXXX v k.ú. O. z viacerých časových období, kópiu katastrálnej mapy z 8.7.1999,
farebné vyznačenie sporných parciel a parcely KN C 6654 v pozemkovej mape, 2 fotografie na sporné

parcely, písomnú ponuku na využitie predkupného práva zo dňa 4.1.2017, odpoveď na túto ponuku zo
dňa 19.1.2017, kúpnu zmluvu zo dňa 25.5.2017 s prílohami, rozhodnutie Okresného úradu Humenné,
katastrálneho odboru č. V 819/2017 zo dňa 29.5.2017 s doručenkami, oznámenie o zamýšľanom
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností s prílohami, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, odborný posudok Ing. Vladimíra Tornyosa, LV č. XXXXX v k.ú. O., zápisnicu a zápis

zo stretnutí na Okresnom súde Humenné zo dňa 24.4.2020 a 9.1.2020, vyjadrenia žalovaného zo dňa
29.4.2020 a 19.5.2020 a 2 oznámenia Okresného súdu Humenné zo dňa 5.5.2020.4. Po vylúčení sudcov Okresného súdu Humenné z prejednávania a rozhodovania veci predsedom
tohto súdu a po vylúčení predsedu súdu rozhodnutím Krajského súdu v Prešove bola vec prikázaná na
rozhodnutie Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

5. Na základe výzvy konajúceho súdu predložil žalobca ďalšie dôkazy (na ktoré odkazoval v žalobe,
ale nepripojil ich), a to rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru č. V 650/2019
zo dňa 26.4.2019, stavebné povolenie zo dňa 20.10.1999, rozhodnutie Mesta Humenné (stavebný
úrad) zo dňa 22.12.2004, kolaudačné rozhodnutia zo dňa 14.11.1979, 29.11.2000 a 24.10.2005, LV

č. XXXX v k.ú. O. zo dňa 31.5.2017, 2 znalecké posudky Ing. Emila Raroga č. 1643-195/98 zo dňa
6.7.1998 a č. 77/2004 zo dňa 16.8.2004, poslednú stranu Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 8.4.2019 a 2 doručenky k doručovaniu listov zo dňa 5.5.2020. Žalobca zároveň
oznámil súdu, že projektovou dokumentáciou pre stavbu ZRS a prevádzková budova SD skolaudovanou
dňa 14.11.1979 nedisponuje s tým, že sa ju pokúsi zabezpečiť. Ak sa mu to nepodarí, navrhol vypočuť
svedka štatutárneho zástupcu pôvodného vlastníka Jednoty SD a uložiť mu túto listinu predložiť.

Následne ďalším podaním oznámil, že sa mu uvedenú projektovú dokumentáciu nepodarilo zabezpečiť,
preto trval na výsluchu štatutára pôvodného vlastníka budovy.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú a nárok žalobcu neuznal. Poprel, že
by žalobca na základe zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 8.4.2019,

ktorej vklad bol povolený pod č. V 650/2019 dňa 26.4.2019, nadobudol nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva. Žalobca nadobudol len v zmluve uvedené nebytové priestory. Nesúhlasil s tým, že takto
vzniknutý stav predstavuje problém pre žalobcu, pretože žalobcovi od nadobudnutia sporných parciel
v prístupe cez sporné parcely žiadnym spôsobom nebránil. Na ponuky žalobcu na mimosúdnu dohodu
nepristúpil pre nízku cenu (v prípade odkúpenia) alebo z dôvodu zníženia hodnoty pozemku (v prípade

zriadenia vecného bremena), ale navrhol žalobcovi nájom za 1 euro a bol ochotný dať vypracovať
aj geometrický plán za účelom prípravy nájomnej zmluvy. Žalovaný pritom dal súhlas na užívanie
sporných parciel, čo vyplýva aj zo zápisu zo dňa 9.1.2020. Poukázal tiež na skutočnosť, že je možné
vytvoriť aj nový vchod do budovy okresného súdu od verejného parkoviska. Žalovaný ďalej nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že sporné parcely sú priľahlé pozemky. K tomuto žalobca nepredložil dôkazy a

z predložených dôkazov táto skutočnosť podľa žalovaného nevyplýva. Poukázal tiež na to, že stav,
že žalobca nie je vlastníkom sporných parciel, trvá už 22 rokov a žalobca počas celej doby trvania
podielového spoluvlastníctva neprejavil záujem u COOP Jednoty Humenné o kúpu sporných parciel.
Sporné parcely pôvodne vlastnilo Mesto Humenné, COOP Jednota ich kúpila až cca 20 rokov po
výstavbeakolaudáciistavby,atokúpnymizmluvamiz20.10.1995(KNC6654a6655),resp.z7.12.1995

(KN C 6653). K žalobcom namietanej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi Jednotou a žalovaným
zo dňa 25.5.2017 uviedol, že sa prevádzali pozemky vo výlučnom vlastníctve, teda k týmto pozemkom
neexistoval spoluvlastnícky vzťah. Keďže v právnom poriadku SR neplatí rímska zásada superficies
solo cedit, COOP Jednota preto nemala povinnosť zaslať pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v
ponuke na uplatnenie predkupného práva k administratívnej budove aj ponuku na odkúpenie sporných

parciel. Vlastník pozemku nemusí byť vlastníkom stavby, preto nemožno uplatňovať predkupné právo
v zmysle § 140 Obč. zákonníka k pozemkom vo výlučnom vlastníctve. Námietku relatívnej neplatnosti
preto považuje za nedôvodnú a bezpredmetnú, dovolanie sa relatívnej neplatnosti za neúčinné a kúpnu
zmluvu z 25.5.2017 za platnú. Žalovaný ďalej potvrdil, že v roku 2019 zrušili podielové spoluvlastníctvo k
budove a zastavanému pozemku pod ňou a budovu nanovo rozdelili na samostatné nebytové priestory

a nanovo určili spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam budovy a pozemku. Vyslovil však názor,
že právne vzťahy podielových spoluvlastníkov sa zákonom č. 182/1993 Z.z. začali riadiť až vkladom
dohody do katastra nehnuteľností a do tohto dňa, teda do 26.4.2019, bola budova v režime podielového
spoluvlastníctva podľa Obč. zákonníka. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej aj
„NS SR“) sp. zn. 6Cdo 204/2010 zo dňa 23.3.2011 a sp. zn. 1Sž - KS 139/2004 a na názory odbornej

verejnosti. Žalovaný tiež nesúhlasil s názorom žalobcu o povinnosti žalovaného previesť na žalobcu
podiel na priľahlých pozemkoch. Až v prvej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru je
povinnosť upraviť aj práva k pozemku. V danom prípade sa takýto postup neaplikoval a podmienky v §
23 ods. 3 zák. č. 182/1993 neboli splnené. Mal preto za to, že nemal zákonnú povinnosť podľa § 13, 19
a 23 zák. č. 182/1993 Z.z. Žalovaný takisto namietol petit žaloby. V § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. (na rozdiel

od § 29 ods. 2 tohto zákona) nie je obsiahnutá možnosť domáhať sa uloženia splnenia povinnosti na
súde len vo vzťahu k priľahlému pozemku. Žalobca neuvádza žiadne relevantné ustanovenie, z ktorého
by bolo možné takúto povinnosť vyvodiť. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR publikované
pod R 76/2019 (sp. zn. 8Cdo 127/2018 z 17.6.2019), že nahradenie prejavu vôle súdom prichádzado úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Pokiaľ takéto ustanovenie absentuje,
nemožno chýbajúcu úpravu nahrádzať či dopĺňať neprípustnou analógiou legis. Okrem toho namietol
aj to, že požadovaný podiel k priľahlým pozemkom 66/100 nezodpovedá veľkosti, ktorú upravuje v § 5

ods. 1 a vyhovením žalobe by bolo porušené toto ustanovenie. Navrhované znenie kúpnej zmluvy podľa
petitu žaloby je podľa žalovaného tiež neplatné pre neurčitosť, keďže zo zmluvy nemožno objektívne
vyvodiť kúpnu cenu, ktorú by mal žalobca žalovanému uhradiť. Nie je zrejmé, z akého zákona žalobca
vyvodzuje, že by mal žalovaný predávať podiel za cenu, ako ju kúpil . Navyše je kúpna cena určená
v zmluve vo forme alternatívy (cena zaplatená žalovaným v minulosti alebo znaleckým posudkom), čo

je zmätočné a neurčité a bráni to vyhoveniu žalobe. V tomto smere poukázal na dve rozhodnutia NS
Českej republiky sp. zn. 29Cdo 1918/2000 z 26.3.2001 a sp. zn. 22Cdo 1625/2002 z 28.1.2003, na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 109/2004 z 1.1.2004 a komentár k Obč. zákonníku, z ktorých časť
citoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

7. Ako dôkaz na preukázanie jeho tvrdení o prevodoch sporných parciel z mesta Humenné na COOP

Jednota Humenné navrhol výsluch podpredsedu Jednoty Ing. Michala Buchoveckého.

8. Žalobca v replike trval na žalobe. Zopakoval, že sa nároku domáha v zmysle § 13, 19 a 23 zák.
č.182/1993 Z.z. Pre dôkladné posúdenie jeho skutkových tvrdení navrhol ako dôkaz ešte aj výsluch
bývalej predsedníčky Okresného súdu Humenné, bývalej riaditeľky správy Okresného súdu Humenné

a predsedu predstavenstva pôvodného vlastníka JUDr. Štefana Koľa, pričom trval aj na ohliadke na
mieste samom.

9. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Trval na tom, že nemá žiadnu povinnosť
v zmysle § 13, 19 a 23 zák. č.182/1993 Z.z., neporušil žiadnu povinnosť podľa týchto ustanovení a z

týchto ustanovení žalobcovi nevyplýva žiaden nárok voči žalovanému.

10. Podaním zo dňa 8.7.2021 do konania vstúpila Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni, ktorej boli
doručená žaloba a všetky ostatné vyjadrenia strán sporu spolu s predloženými dôkazmi.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a Okresnú prokuratúru v Starej
Ľubovni. Zároveň vyžiadal od COOP Jednoty Humenné projektovú dokumentáciu, ktorú navrhoval
vyžiadať žalobca. Do termínu pojednávania táto súdu nebola predložená, s čím boli strany sporu
oboznámené na pojednávaní (po pojednávaní bolo súdu doručené vyjadrenie COOP Jednoty Humenné,
že projektová dokumentácia bola odovzdaná pracovníkom súdu; prípadnému vplyvu tejto dokumentácie

na výsledok sporu sa súd venuje v závere rozsudku).

12. Prítomné strany sporu a ich právny zástupca žalovaného na pojednávaní trvali na svojich
stanoviskách a argumentácii, ktorú zopakovali. Zástupca žalobcu trval na navrhnutých dôkazoch, okrem
výsluchu bývalej predsedníčky a riaditeľky správy Okresného súdu Humenné, ktoré nežiadal vypočuť.

JUDr. Koľa navrhol vypočuť na okolnosti kúpy budovy v r. 1998 a k okolnostiam starších kúpnych zmlúv
a k priebehu týchto procesov a predajov. Poukázal na to, že nechcú nič, čo by doteraz neužívali. K
námietke žalovaného týkajúcej sa neurčitosti navrhovanej kúpnej zmluvy uviedol, že žiadal, aby túto
otázku posúdil znalec a aby cena vychádzala z času kúpy medzi žalovaným a COOP Jednotou. Údaj
o cene nemá k dispozícii. V závere trval na žalobe, zhrnul svoje názory na vec s tým, že má za to,

že pôvodne mala povinnosť previesť podiely na sporných parcelách spol. COOP Jednota a právnym
titulom boli zmluvy z r. 1999 a 2004. Z taktických dôvodov si ponechal odborné stanovisko na priľahlé
pozemky na ďalšie konanie.

13. Právny zástupca žalovaného trval na doterajších vyjadreniach žalovaného a navrhol žalobu

zamietnuť. Svedka D. navrhol vypočuť na okolnosti kúpy sporných parciel žalovaným. Žalovaný na
pojednávaní popísal chronológiu zmien vlastníckych vzťahov k budove, v ktorej sídli aj Okresný
súd Humenné, pozemku pod touto budovou (KN C 6654) a k sporným parcelám, a to zhodne s
popisom týchto zmien v žalobe. Zdôraznil, že predmetom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva neboli sporné parcely. Trval na všetkých svojich námietkach a právnej argumentácii z

vyjadrenia k žalobe a navrhol žalobu zamietnuť.

14. Prokurátor na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení strán sporu
navrhuje nevykonať navrhované výsluchy svedkov. V závere pojednávania navrhol žalobu zamietnuťstotožňujúc sa z väčšej časti s argumentáciou žalovaného. Poukázal aj na to, že podľa jeho názoru je
petit žaloby neurčitý a zmätočný, a to jednak v časti týkajúcej sa určenia kúpnej ceny a jednak pokiaľ
ide o veľkosť požadovaného spoluvlastníckeho podielu, ktorý nezodpovedá podielu 66/100.

15. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu ako sú uvedené v bodoch 3 a 5 tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový
stav:

16. Z kúpnych zmlúv, dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a listov vlastníctva
predložených žalobcom k žalobe, ako aj zo zhodných tvrdení oboch strán sporu mal súd preukázané,
že na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.5.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 10.6.1999,
uzavretej medzi predávajúcim Jednota, SD Humenné a Slovenskou republikou - Okresným súdom
Humenné sa Slovenská republika stala podielovým spoluvlastníkom parcely KN C 6654 o výmere 1925
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a prevádzkovo-administratívnej budovy súp. č. XXXX

postavenej na parcele KN C 6654 v podiele 56/100. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2004
uzavretej medzi tými istými stranami (predávajúci vystupoval pod obchodným menom COOP JEDNOTA
Humenné, spotrebné družstvo), ktorej vklad bol povolený dňa 29.9.2004, sa žalobca stal podielovým
spoluvlastníkom uvedenej parcely a budovy aj v podiele 10/100. Po povolení vkladu tejto zmluvy bol
žalobca spoluvlastníkom parcely KN C 6654 a prevádzkovo-administratívnej budovy súp. č. XXXX

v podiele, ktorý v súčte predstavoval 66/100. Táto parcela a stavba boli v roku 1999 zapísané na
LV č. XXXX. Po nadobudnutí jednotlivých spoluvlastníckych podielov vykonal žalobca rekonštrukciu
nadobudnutých priestorov. Na základe zmluvy zo dňa 7.6.1999 nadobudli spoluvlastnícky podiel k
budove súp. č. XXXX a parcele KN C 6654 aj Q. Q., r. A., a to podiel 21/200 a D. A., takisto podiel 21/200.
Kúpnou zmluvou z roku 2002 nadobudli spoluvlastnícky podiel k uvedenej budove a parcele KN C 6654

aj P.. T. A. a A. B., a to podiel 3/200, ktorý bol následne prevedený na spol. KB TREND s.r.o. Zvyšný
spoluvlastnícky podiel k predmetnej budove a parcele KN C 6654 ponúkla COOP Jednota na predaj v
roku 2017 všetkým spoluvlastníkom. Záujem o tento podiel prejavila, podľa tvrdení konateľa žalovaného,
ktoré neboli popreté, iba spoločnosť KB TREND s.r.o. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2017 KB Trend
s.r.o. ako kupujúci zakúpila podiel 23/200 na predmetnej budove a parcele KN C 6654 od predávajúceho

COOP Jednota Humenné, spotrebné družstvo. Predmetom kúpnej zmluvy bol okrem uvedeného podielu
23/200 aj prevod pozemku KN C č. 6653 pred budovou a pozemku KN C č. 6655 za budovou v podiele
1/1. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 29.5.2017. Dňa 8.4.2019 bola uzavretá dohoda o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Okresným súdom
Humenné, Q. A., I. XXXX/XX, Humenné, D. A., I. XXXX/XX, Humenné a spol. KB Trend, s.r.o., Mierová

1909/712, Humenné, IČO: 45 721 114, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadania spoluvlastníctva
k stavbe - prevádzkovo administratívnej budove súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele
KN C č. 6654 a k parcele KN C 6654, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1925 m2. Na základe
tejto dohody a odborného posudku znalca Ing. Vladimíra Tornyosa došlo k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva zmluvných strán dohody a uvedená stavba bola rozdelená na nebytové priestory, ktoré

nadobudli zmluvné strany do výlučného vlastníctva v rozsahu tejto dohody, pričom spoločné časti a
spoločné zariadenia budovy a pozemok KN C 6654 ostali v podielovom spoluvlastníctve v podieloch
zodpovedajúcich veľkosti nebytových priestorov, ktoré nadobudol ten ktorý účastník dohody. Vklad tejto
dohody bol povolený dňa 26.4.2019. Stretnutia zástupcov žalobcu a žalovaného na Okresnom súde
Humenné dňa 9.1.2020 a 24.4.2020 neviedli k mimosúdnej dohode. Tieto skutkové okolnosti prípadu

neboli medzi stranami sporné. Sporné medzi stranami bolo právne posúdenie veci, keď obe strany mali
na vec iný právny názor.

17. Súd nevykonal vyššie uvedené dôkazy výsluchom predsedu, resp. podpredsedu predstavenstva
COOP Jednota Humenné, ktoré navrhol žalobca, resp. žalovaný, pretože títo mali byť vypočutí ohľadne

okolností uzatvárania kúpnych zmlúv s tou ktorou stranou sporu, čo bolo medzi stranami nesporné,
preto súd tieto výsluchy nepovažoval za potrebné vykonať. K právnej stránke veci, ktorá de facto jediná
bola sporná, nebolo potrebné vypočuť týchto svedkov, keďže výsluch svedkov slúži na preukázanie
skutkových okolností prípadu. Pokiaľ ide o ohliadku na mieste samom navrhovanú žalobcom, z
katastrálnych máp a fotografií predložených žalobcom je zrejmé, aké je polohové umiestnenie sporných

parciel a ako tieto vyzerajú v skutočnosti. Ohliadkou na mieste samom by súd evidentne nezistil iné
umiestnenie sporných parciel a ich vzhľad. Takisto aj pri tomto dôkaze súd zohľadnil, že sporné je hlavne
právne posúdenie prípadu. Za tohto stavu súd ani tento dôkaz nevykonal.18. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch, s vlastníctvom bytu a
nebytovéhopriestoruvdomejenerozlučnespojenéspoluvlastníctvospoločnýchčastídomu,spoločných
zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

19. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho
zákonníka; tým nie je dotknuté právo prevodu priľahlého pozemku a príslušenstva alebo ich častí podľa
§ 14b ods. 3.

20. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a
príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo
prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva
k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v

dome.

21. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je
dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť

zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

22. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

23. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

24. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

26.Žalobcasapodanoužaloboudomáhaluloženiapovinnostižalovanémuuzavrieťsnímkúpnuzmluvu.
Aj keď petit žaloby formuloval týmto spôsobom, je nesporné, že sa domáha nahradenie prejavu vôle
žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že pôvodný vlastník
sporných parciel mu neponúkol na predaj sporné parcely ako spoluvlastníkovi budovy súp. č. 1855 a
parcely KN C 6654, teda kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom sporných parciel a žalovaným je

neplatná, pričom nárok právne odvodzoval od § 13, 19 a 23 zák. č. 182/1993 Z.z.

27. Z argumentácie žalobcu v priebehu konania je zrejmé, že žalobca zmiešal v žalobe nároky z
porušenia predkupného práva v zmysle § 140 a 603 ods. 3 OZ, ktoré si však uplatňoval podľa zákona č.
182/1993 Z.z. argumentujúc potrebou aplikácie tohto zákona na právne vzťahy po zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na túto argumentáciu žalobcu je potrebné si najprv vyjasniť,
aké právne vzťahy boli medzi stranami sporu, akými právnymi predpismi sa riadili a či žalobca vôbec
má právo vyplývajúce mu z nejakého právneho predpisu domáhať sa nároku, ako ho uplatnil v žalobe.

28. V tomto prípade je nesporné, že od roku 1999 dochádzalo k prevodom spoluvlastníckych podielov

k budove súp. č. 1855 a parcele KN C 6654 z pôvodného vlastníka na žalobcu, žalovaného a ďalšie
osoby, ako to vyplýva z vyššie zisteného skutkového stavu. Medzi týmito spoluvlastníkmi išlo do
roku 2019 o spoluvlastníctvo stavby a pozemku pod ňou. Ich práva a povinnosti riadili Občianskym
zákonníkom, a to ustanoveniami o podielovom spoluvlastníctve. Predmetom ich spoluvlastníctva nikdyneboli sporné parcely, ktoré až do uzavretia kúpnej zmluvy dňa 25.5.2017 boli vo výlučnom vlastníctve
COOP Jednota Humenné. Po uzavretí tejto zmluvy sa výlučným vlastníkom sporných parciel stal
žalovaný. Na sporné parcely sa teda nevzťahoval režim spoluvlastníctva podľa OZ a právny predchodca

žalovaného ako výlučný vlastník sporných parciel s nimi mohol nakladať podľa svojho uváženia, okrem
iného ich aj previesť bez toho, aby ich najprv musel niekomu ponúknuť na predaj. Dohodou o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 8.4.2019 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva a zmluvné strany sa stali výlučnými vlastníkmi konkrétnych nebytových priestorov, ktoré
užívaliaktorévyčlenilznalecvodbornomposudkuaspoluvlastníkmispoločnýchčastíazariadenístavby

a pozemku KN C 6654. Povolením vkladu tejto dohody do katastra nehnuteľností sa začal na nebytové
priestory a ich vzťahy vzťahovať primerane zákon č. 182/1993 Z.z. v zmysle § 24 ods. 1 tohto zákona.
V tomto smere súd poukazuje aj na čl. V. uvedenej dohody, v zmysle ktorého právoplatným povolením
vkladu do katastra nehnuteľností sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo. Až po povolení vkladu tejto
dohody teda v právnom zmysle vznikli nebytové priestory a až od tohto okamihu je možné domáhať
sa prípadných nárokov podľa zák. č. 182/1993 Z.z. Do tohto momentu sa na žalovaného nevzťahovali

povinnosti upravené v zák. č. 182/1993 Z.z. Ak sa žalobca domáha voči žalovanému nárokov podľa zák.
č. 182/1993 Z.z. vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzavretej pred tým, ako sa na právne vzťahy strán sporu
začal vzťahovať zák. č. 182/1993 Z.z., už toto je dôvod na zamietnutie žaloby.

29. Ďalej je potrebné uviesť, že nahradenie prejavu vôle je závažným zásahom do zmluvnej autonómie

strán zmluvy. Súd sa preto plne stotožňuje s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí
publikovanom pod č. R 76/2019 (sp. zn. 8Cdo 127/2018 zo dňa 17.6.2019), že nahradenie prejavu vôle
prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. V danom prípade žalobca
evidentne pri petite žaloby vychádzal z nárokov pri porušení predkupného práva podľa OZ, ale tento
nárok právne odvodzoval od §§ 13, 19 a 23 zák. č. 182/1993 Z.z. Z týchto ustanovení zák. č. 182/1993

Z.z. žiadnym spôsobom nevyplýva, že ak by aj došlo k porušeniu nejakej povinnosti upravenej v týchto
ustanoveniach (de facto len v § 23 ods. 1 tohto zákona, keďže §§ 13 a 19 neupravujú žiadnu povinnosť),
môže sa dotknutá strana domáhať nahradenia prejavu vôle voči inej strane, ktoré jeho prípadné práva
porušila, resp. nároku, ako ho formuloval žalobca, teda uložiť povinnosť žalovanému uzavrieť s ním
kúpnu zmluvu. Uvedené predstavuje ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.

30. Ak by aj žalobca chcel odvodiť porušenie nejakého predkupného práva pri uzavretí kúpnej zmluvy
zo dňa 25.5.2017 ohľadne sporných parciel, k tomuto je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu pri tejto
zmluve k porušeniu predkupného práva nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keďže ako už bolo vyššie uvedené,
predávajúci bol výlučným vlastníkom sporných parciel, teda tieto neboli v podielovom spoluvlastníctve

a teda sa na neho nevzťahovala povinnosť ponúknuť sporné parcely z titulu predkupného práva. Pri
prevode týchto parciel sa pritom na daný právny vzťah ešte nemohol aplikovať zák. č. 182/1993 Z.z.
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Uvedenú kúpnu zmluvu preto súd vyhodnotil ako platne uzavretú.

31. Navyše je potrebné zdôrazniť, že ak by aj pri kúpnej zmluve zo dňa 25.5.2017 došlo k porušeniu

predkupného práva (k čomu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nedošlo),
z ustálenej rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 5 Cdo 211/2009 zo dňa
31.8.2010, 4Cdo 334/2009 zo dňa 30.11.2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22.9.2010 alebo rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/103/2017 zo dňa 10.1.2018, bod 22 odôvodnenia), ako aj z
právnej teórie vyplýva, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti

zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže
voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel ponúknutý
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne
neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle

nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až
voči nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a (t.j. uplatnenie relatívnej neplatnosti)
a § 603 ods. 3 OZ (t.j. prevedenie podielu za rovnakých podmienok, resp. následného nahradenia
prejavu vôle) je však z právnej povahy veci vylúčené. Ak sa totiž oprávnený spoluvlastník platne domôže
relatívnej neplatnosti voči účastníkom zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo, zmluva sa ruší od

začiatku a podielovým spoluvlastníkom sa stáva opäť pôvodný spoluvlastník. Oprávnený spoluvlastník
sa teda potom nemôže účinne domáhať od nadobúdateľa predaja spoluvlastníckeho podielu, keďže
tento po uplatnení relatívnej neplatnosti už nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu. Predpokladomuplatnenia nároku na prevod spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, ako bol prevedený na
nadobúdateľa teda je, aby sa oprávnený spoluvlastník predtým nedomáhal relatívnej neplatnosti zmluvy.

32. Ak by teda aj došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2017 a
neexistovali by vyššie uvedené dôvody na zamietnutie žaloby (týkajúce sa nemožnosti aplikácie zák.
č. 182/1993 Z.z. na tento prípad a zároveň aj absencie možnosti domáhať sa nahradenia prejavu vôle
podľa ustanovení, z ktorých odvodzuje svoj nárok žalobca), skutočnosť, že žalobca sa najprv domohol
u žalovaného a spol. COOP Jednota Humenné relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2017,

ktoré riadne stranám tejto kúpnej zmluvy doručil (ako to vyplýva z podaní žalobcu zo dňa 5.5.2020 a z
doručeniek k týmto podaniam) a následne sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, by
takisto bola dôvodom na zamietnutie žaloby.

33. Na záver je potrebné ešte poznamenať, že aj námietky žalovaného a prokurátora ohľadne neurčitosti
kúpnej zmluvy, ktorú by mal žalovaný uzavrieť so žalobcom, súd považuje za dôvodné, a to jednak

ohľadne neurčitosti kúpnej ceny (vzhľadom na názory odbornej verejnosti a Najvyšších súdov SR aj
ČR (ktoré sú tiež použiteľné na danú problematiku), na ktoré odkazoval žalovaný vo svojom vyjadrení
k žalobe), ako aj ohľadne požadovaného podielu, a to s poukazom na § 5 ods. 1 písm. b) zák. č.
182/1993 Z.z., keďže súd musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku a podľa aktuálneho
stavu zapísaného v katastri nehnuteľností by podiel žalobcu na sporných parcelách predstavoval iný

podiel, ako požadoval žalobca.

34. Ani prípadná projektová dokumentácia, ktorú sa ani žalobcovi ani súdu nepodarilo zabezpečiť (podľa
vyjadrenia COOP Jednoty Humenné doručeného súdu po pojednávaní bola projektová dokumentácia
odovzdaná pracovníkom súdu, teda mal by ju mať k dispozícii Okresný súd Humenné, pričom k tomuto

vyjadreniu COOP Jednota Humenné pripojila rozhodnutie Národného výboru Humenné - odbor výstavby
č. 761-293/76 zo dňa 3.3.1976, ktorým bola povolená výstavby Závodu reštauračného stravovania a
prevádzkovej budovy JSD Humenné) by nič nezmenila na týchto názoroch súdu, z ktorých vychádzal pri
rozhodnutí vo veci. Je tomu tak z toho dôvodu, že ako je uvedené vyššie, súd žalobu zamietol z dôvodov
právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať zákon č.

182/1993 Z.z. spôsobom, ako to požadoval žalobca a zároveň z dôvodu absencie možnosti domáhať sa
nahradenia prejavu vôle resp. uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť zmluvu podľa ustanovení zák. č.
182/1993 Z.z., z ktorých odvodzuje svoj nárok žalobca. Na týchto záveroch by ani prípadná projektová
dokumentácia zo 70-tych rokov minulého storočia nič nezmenila.

35. K argumentácii žalobcu ohľadne toho, že sporné parcely sú priľahlými pozemkami, súd dodáva,
že posudzovať sporné parcely ako priľahlé pozemky v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. je možné až
odvtedy, keď sa na daný prípad začal vzťahoval tento zákon. Ako však už bolo vyššie uvedené, až
do povolenia vkladu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa právne vzťahy
dovtedy podielových spoluvlastníkov spravovali Občianskym zákonníkom a nie zákonom č. 182/1993

Z.z. Ak sporné parcely boli vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu žalovaného a nevťahoval sa
na nich v čase prevodu (t.j. v roku 2017) zák. č. 182/1993 Z.z., ani skutočnosť, že by sporné parcely
v súčasnosti mohli spĺňať parametre priľahlého pozemku neznamená, že v čase ich prevodu došlo k
porušeniu zákona č. 182/1993 Z.z. K tomuto je potrebné ešte uviesť, že aj v zmysle zák. č. 182/1993
Z.z. je možné, že priľahlé pozemky nie sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve vlastníkov bytov alebo

nebytových priestorov (napr. aj z dôvodu, že ich je možné samostatne previesť - porovnaj § 13 ods. 2 v
spojení s § 14b ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z., alebo z dôvodov podľa § 23 ods. 4 a 5 cit. zák.), teda nie
vždy priľahlé pozemky musia nevyhnutne vlastniť vlastníci bytov či nebytových priestorov.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo vzťahu k prokurátorovi súd o náhrade trov rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov

konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnil.

38. K nároku na náhradu trov konania súd ešte poznamenáva, že základným pravidlom pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania je zásadu úspechu v konaní, príp. zásada zodpovednosti za zavinenie(pri zastavení konania). Tieto zásady vychádzajú z toho, že kto je v konaní úspešný (úspešnejší)
má nárok voči druhej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu, v akom bola strana úspešná
(úspešnejšia), resp. že strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je povinná nahradiť druhej

stranetrovykonania.Aplikácia§257C.s.p.prichádzadoúvahyibavýnimočne,akexistujúdôvodyhodné
osobitného zreteľa, keďže ide o odchýlku od zásady úspechu, príp. zodpovednosti za zavinenie. Tieto
osobitné dôvody môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu
byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. V danom prípade súd nezistil žiadne takéto okolnosti,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p. Ani skutočnosť, že stranou sporu je štát, nezakladá bez

ďalšieho dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia, najmä ak je žaloba nedôvodná z viacerých dôvodov a
žalovaný bol ochotný sa dohodnúť na prístupe k budove, aj keď iným spôsobom, ako bola predstava
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.