Rozsudok pre zmeškanie Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420202242
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420202242.5

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902
RCS Paris, so sídlom 1 Boulevard Haussmann 75009 Paríž, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO:
47258713, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom

Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanej: R. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/
XX, XXX XX G., za účasti osobitného subjektu Spotrebiteľského centra, so sídlom A. Warhola 33,
Medzilaborce, IČO: 42 249 708, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom
Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.045,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na žalovanej domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom uvedeným v záhlaví rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého 02.08.2014 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej jej poskytol úver v celkovej výške 1.835,45 eur. Žalovaná sa úver zaviazala
splatiť s úrokom v pravidelných dohodnutých mesačných splátkach.

3. Žalovaná sa podľa žalobcu dostala do omeškania s úhradou splátok úveru, a preto podľa bodu 4.1
časti 3 Zmluvy žalobca vyhlásil 18.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru.

4. Predvolanie na pojednávanie právny zástupca žalobcu prevzal 07.07.2021 s poučením podľa ust.
§278 Civilného sporového poriadku.

5. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili. Neúčasť odôvodnil právny
zástupca žalobcu podaním doručeným 07.07.2021 hospodárnosťou konania.

6. V danom prípade žalobca v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod svojej neprítomnosti a
neprítomnosti svojho právneho zástupcu z radov advokátov bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie
pojednávania. V nadväznosti na to nebolo povinnosťou súdu postupovať podľa ust. §183 ods. 4 C. s. p.,
keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania
a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné

dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa
§ 278 písm. a) a b) C. s. p. a skúmanímdôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 C. s. p., pričom žiadna analógia legis § 183 ods. 4 C
. s. p. vo vzťahu k § 278 písm. b) C. s. p. do úvahy neprichádza (pozri obd. Uznesenie
Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co/17/2019).

7. Pojednávanie je inštitútom procesného práva, ktorý slúži na vymedzenie predmetu konania. Inými
slovami, aby súd v súčinnosti so stranami vyjasnil o čom má konať, ktoré skutočnosti považuje za sporné

a ktoré za nesporné a v neposlednom rade k tomu, aby strany viedol k zmierlivému vyriešeniu sporu, čo
je jeho základnou povinnosťou podľa Článku 7 Základných princípov C. s. p.

8. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje
osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity strany sporu v civilnom sporovom
konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby

konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá
zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala
svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a
poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon
a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom

práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na
pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a
bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie osobitný subjekt prostredníctvom svojho právneho
zástupcu i samotná žalovaná na pojednávaní navrhli rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo

povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. §278 C. s. p. (pozri Stručný komentár, Civilný sporový poriadok -
Jaroslav Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353, Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/39/2018 z
28.03.2019, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo 04.06.2019) tak,
že žalobu zamietol. Žalobca totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku
10 Základných princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

(pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co/17/2019).

9. Na tomto mieste sa dopĺňa, že skutočnosť, že žalobca bol v doterajšom priebehu konania aktívny,
nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. §278 Civilného sporového
poriadku rozhodujúca (obdobne pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018 z 22.11.2018, obdobne

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/152/2019 z 05.12.2019).

10. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje na právny názor
vyslovený v Uznesení Krajského súdu v Nitre č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018 a v Uzneseniach
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/136/2019-105 z 21.05.2020, sp. zn. 16Co/23/2019-80 z

27.02.2020, sp. zn. 9CoCsp/47/2020-120 z29.04.2021, sp. zn. 3Cob/66/2019-178 z 12.05.2020 i sp.
zn. 4Cob/45/2019-126 z 21.05.2020, 3Cob/83/2020-218 z 02.02.2021), podľa ktorých hospodárnosť
konania nemožno považovať za vážnu okolnosť, pre ktorú by sa žalobca objektívne nemohol ustanoviť
na pojednávanie.

11. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej
zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok
NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29Cdo/1940/2011). Uvedené platí o to viac, keď žalobca (jeho zástupca)
presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho
účasti na pojednávaní.

12. Žalobca v podaní zo 07.07.2021 ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedol hospodárnosť konania.
Preto nebolo možné akceptovať jeho neprítomnosť. Súd tak v danom prípade musel konštatovať, že
neúčasť z vážnych dôvodov neospravedlnil. V tejto súvislosti sa, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov vyššej inštancie poznamenáva, že nie je jeho povinnosťou akceptovať každé ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní aj keď sporová strana uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru, že
ide o ,,ospravedlniteľný dôvod“ (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Obdo/26/2019 z 29.01.2019).13. Na okraj sa dopĺňa, že za vážnu okolnosť objektívne brániacu účasti žalobcu na pojednávaní
nemožno považovať ani dôvod spočívajúci v jeho pracovnej zaneprázdnenosti (pozri Uznesenie
Krajského súdu v Prešove z 21.01.2019 č. k. 7Co/180/2018-92).

14. Žalobca neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§278 písm. b) C. s. p.

15. Osobitný subjekt, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávanie riadne

ustanovil, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. §278 C. s. p. Toto právo mu
vyplýva z ust. §95 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu, teda také,
ktorých podstata vyplýva z hmotného práva. Návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je
procesným úkonom, na ktorý je osobitný subjekt podľa citovaného zákonného ustanovenia oprávnený.
Návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu navrhla i samotná žalovaná.

16. Nad rámec odôvodnenia tohto rozsudku (ust. §279 C. s. p.) sa stručne dopĺňa, že súd prvej
inštancie považuje za dôvodnú procesnú obranu osobitného subjektu, podľa ktorej na prejednávaný
spor dopadá ust. §53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Žalovaná prejavila záujem čerpať u žalobcu úver
v celkovej výške 376 eur na kúpu spotrebného tovaru. Žalobca nepreukázal, žeby žalovaná prejavila v

rámci kontraktačného procesu osobitný záujem o vydanie kreditnej karty. Preto Časť II Zmluvy je nutné
klasifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17. Pretože boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, súd podľa
ustanovenia §278 C. s. p. vyniesol tento druh skráteného rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol.

18. Na tomto mieste sa dopĺňa, že súd prvej inštancie môže spor rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu i za situácie, že v prípadnom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení je vyslovený právny
názor odvolacieho súdu. Z posledne citovaného zákonného ustanovenia totiž nevyplýva, že rozsudkom
pre zmeškanie nemožno rozhodnúť po vykonanom dokazovaní. Účelom tohto ustanovenia je udržať

procesnú aktivitu žalobcu po celú dobu konania. Podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalobcu nie je to, že nárok je nepodložený a sporný. Rozsudok pre zmeškanie možno vydať bez ohľadu
na tvrdený či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci. Takýto rozsudok je založený na
procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 23Co/220/2016-151 z 27.07.2017).

19. Podľa ustanovenia §279 C. s. p. toto odôvodnenie obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku
a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

20. Podľa §255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní. Osobitný subjekt bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči
žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29.09.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 3CoCsp/41/2020-205 z 26.01.2021).

22. Plne úspešnej žalovanej v konaní trovy nevznikli, ani jej z obsahu spisu nevyplývajú, a preto jej nárok
na ich náhradu priznaný nebol (výrok II).

23.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v

lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.

Podľa §281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre

zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.