Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200019
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5022200019.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v
právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02
Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti

žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556,
010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PB KOVY, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 264, 010
01 Žilina, IČO: 36 420 115, 2/ Mesto Čadca, so sídlom Námestie Slobody 30/2, 022 01 Čadca, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZA-OOP3-2021/028315-002 zo dňa
15.11.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 14.01.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.01.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZA-OOP3-2021/028315-002 zo dňa 15.11.2021, ktorým
žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti
o životné prostredie Číslo spisu OU-CA-OSZP-2021/004027-012 zo dňa 19.05.2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako

príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), po vykonaní zisťovacieho konania rozhodol podľa § 29 ods. 11
zákona č. 24/2006 Z. z. a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), že navrhovaná činnosť „Prevádzka na
zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz“, navrhovateľa - ďalšieho účastníka v rade 1/, ktorá sa bude

realizovať v katastrálnom území Mesta U., na parcele č. KN-C 1032, sa nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z. z.
Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. boli v prvostupňovom rozhodnutí určené nasledujúce
podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie: 1.
zabezpečenie dodržiavania bezpečnostných predpisov pri manipulácii s ropnými látkami za dodržania
kontroly technického stavu stavebných mechanizmov, 2. dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých

vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v zámere v časti IV.10.
Rozhodnutie zároveň stanovovalo podmienku, podľa ktorej ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej
činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia
na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými
v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, žerozhodnutia(najmäprvostupňové)hroziazávažnouujmounaživotnomprostredíapriznanieodkladného
účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku ďalej žalobca oprel o
§ 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorého: ,,Ak možno so zreteľom na všetky

okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného
prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad
opatrení, ktoré majú možnosť poškodeniu zabrániť.“ S ohľadom na neaplikovanie eurokonformného
výkladu zákona neboli podľa žalobcu zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj
to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a najmä

prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môžu spôsobiť taký zásah do životného prostredia,
ktorý sa ukáže ako ,,príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami.
Žalobca uvádza, že v práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa § 13
zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorej pochybnosť o tom, či je zámer príliš zasahujúci
do životného prostredia s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami, nesmie byť prekážkou v účinnej
ochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe.

Ďalším dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4
Aarhuskeho dohovoru, nakoľko práve uložením odkladného účinku sa zabezpečuje otvorenosť všetkým
možnostiam; ak sa totiž odkladný účinok žalobe neprizná, prípadnou realizáciou sa poprie toto právo
verejnosti.
Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia súdnou cestou

vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v
prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle
ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade veci
životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa
síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no

toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, pričom
takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Včasnosť
súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom
požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia
vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuskeho dohovoru.

Záverom žalobca konštatuje, že vzhľadom na absenciu posúdenia vplyvu na vody, a to aj napriek snahe
žalobcu o jeho vykonanie v rámci konania, nebolo zistené, či činnosť nebude mať vplyv na túto časť
životného prostredia, a teda nie je zistené, či životné prostredie nebude ohrozené alebo poškodené.
Je preto v súlade s princípom prevencie a princípom predbežnej opatrnosti konštatovať, že hrozí
závažná ujma na životnom prostredí a sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.07.2022 a navrhol, aby správny súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol,
že žalobca nedostatočne konkretizuje hroziace následky, ktoré by okamžitým výkonom napadnutého

rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na životnom prostredí. Návrh žalobcu podľa
názoru žalovaného nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle príslušných ustanovení SSP. Uvedený
názor podporil citáciou aj z uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/125/2019 zo
dňa 06.08.2019: „Vychádzajúc z koncepcie SSP o odkladnom účinku správnej žaloby je možné
konštatovať, že pre priznanie týchto účinkov nestačí, aby existovala potencialita akejsi hrozby. Hrozba

pritom musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky
musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty, na ktorom je budovaný právny štát.
Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej
žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, a toto rozhodnutie správneho súdu má
mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky

právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba
hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného
účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca
vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej
hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho

nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je
nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje,
aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Osvedčiť existenciu
hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť leno hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“

4. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadrili; vo vzťahu k veci samej navrhli, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a. ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že sa stotožňuje so závermi

vyplývajúcimi z vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/125/2019 zo
dňa 06.08.2019, v zmysle ktorých rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy len vo výnimočných situáciách a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, nakoľko
pri právoplatnom správnom akte, ktorý je predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby,
sa vychádza z prezumpcie jeho zákonnosti a vecnej správnosti, a to až do momentu jeho zrušenia

zákonným spôsobom.
Rovnako správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorých vyššie spomínané rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici vychádza a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má

povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania
(§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového
konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej

ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej

osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie
pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

Ak správny súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovie, pozastavenie účinkov
rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom
postupe.

7. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.
iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. inéhovážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň aspoň osvedčiť.
V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného

súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka
správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle
písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal
navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.

Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“
Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.

8. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý
výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, správny súd
uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok

hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné
ustanovenie. Žalobcom uvedený dôvod - hrozba ujmy na životnom prostredí je len všeobecným tvrdením
bez žiaducej konkretizácie v zmysle uvedeného. Tvrdené dôvody pritom musí žalobca konkretizovať
s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Tejto povinnosti, teda splnenia
osobitnej náležitosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, sa žalobca nemôže zbaviť

len poukazom na výlučne teoretické argumenty ako sú zásada prevencie či predbežnej opatrnosti
uplatňujúce sa v práve životného prostredia. Navyše sám žalobca v návrhu tvrdí, že dosiaľ neboli zistené
všetky relevantné vplyvy na životné prostredie (vrátane posúdenia vplyvu na vody) a neboli uložené
všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia, pričom tieto námietky sú v rovine nedostatočne zisteného
skutkového stavu a správny súd ich môže vyhodnocovať len v rámci meritórneho prieskumu zákonnosti

napadnutého rozhodnutia.
Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ďalšia projektová príprava a najmä
prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môžu spôsobiť taký zásah do životného prostredia,
ktorý sa ukáže ako ,,príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. V
tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v danej veci činnosť navrhovaná v zámere,

t. j. Prevádzka na zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz, nie je novým projektom, ale pokračovaním
už existujúcej prevádzky zariadenia na zber nie nebezpečných kovových odpadov, pri ktorom je možné
predpokladať (na základe skúsenosti s jeho doterajšou činnosťou) znalosť o jeho vplyve na životné
prostredie.
Správny súd ďalej podčiarkuje, že aj žalobcom citované ust. § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom

prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na
existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

9. Okrem dostatočnej konkretizácie tvrdení žalobcu o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí alebo

iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP v tvrdeniach
žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje vymedzenie
príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia, ktorým bolo vyslovené, že
navrhovaná činnosť Prevádzka na zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz sa nebude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a žalobcom všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy na životnom

prostredí. Vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nastúpenie
jeho účinkov (ani v prípade úspechu správnej žaloby) nezakladá nezvratný stav, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok tak, ako to predpokladá ust. § 185 písm. a) SSP.

10. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné
predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4
Aarhuskeho dohovoru (týkajúceho sa primeraného, spravodlivého, včasného a nie nedostupne drahéhoprístupu k spravodlivosti zabezpečením informovanosti a prístupu k správnemu alebo súdnemu konaniu
vrátane predbežných právnych opatrení) a bez priznania odkladného účinku je súdna ochrana iluzórna,
nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti a po súdnom prieskume „niet čo chrániť“. I táto

argumentácia žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie.
Osobitne pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej
dôjde často k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie,
správny súd konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 184
a nasl. SSP je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok

meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie
zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto
hypotetický.

11. Ak žalobca za ďalší dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval právo
verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuskeho dohovoru (týkajúce sa včasnej a efektívnej účasti verejnosti

na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach) s tým, že pokiaľ sa odkladný účinok žalobe neprizná,
dôjde prípadnou realizáciou napadnutého rozhodnutia k popretiu tohto práva verejnosti, opätovne i túto
argumentáciužalobcuvyhodnocujesprávnysúdakonekonkrétnu.Žalobcavnávrhuneuvádza,ževýkon
tohto práva verejnosti bol znemožnený ani akým konkrétnym spôsobom dochádza k opomenutiu účasti
verejnosti na predmetnom procese.

Čo sa týka účelu účasti verejnosti na procesoch administratívneho konania v jednotlivých štádiách a k
jeho zabezpečeniu, ak je na to dôvod, správny súd vo všeobecnosti uvádza, že okolnosť, či došlo alebo
nedošlo k popretiu tohto práva verejnosti, posudzuje až pri meritórnom prieskume zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov v nadväznosti na obsah dôvodov správnej žaloby.

12. Nakoľko žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,
nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť,
preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)