Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/367/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710215541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710215541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. Y. nar.
XX.X.Z. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach
dieťaťa rodičov C.. E. Y. nar. XX.X.Z. bývajúceho v C. na M. ul. č. Z./XX zastúpeného JUDr. Evou
Ludvikovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ul. č. 42 a W.. Ľ. Y.
nar. XX.XX.Z. bývajúcej v C. na T. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z

20.9.2011 č.k. 4P 226/2010-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zverení mal. X. Y. do osobnej starostlivosti matky, úprave
styku otca s maloletou počas bežného roka a zamietnutí návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o určení výživného, úprave styku otca s maloletou počas prázdnin
a sviatkov, trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzverilmal.X.Y.doosobnejstarostlivostimatky,otcazaviazal
prispievať na výživu maloletej 55 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od

právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň od piatka 16.00 hod. do
nedele 18.00 hod. s tým, že otec prevezme a odovzdá maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska
matky, každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec prevezme a odovzdá maloletú
v stanovenom čase v mieste bydliska matky, počas letných prázdnin každý rok od 1.7. do 15.7. a od
1.8. do 15.8. s tým, že otec prevezme a odovzdá maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska matky,
každý párny rok počas vianočných sviatkov 24.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec
prevezme a odovzdá maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska matky, každý nepárny rok počas

vianočných sviatkov od 25.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme a odovzdá
maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska matky, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov
od piatka v čase od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme a odovzdá maloletú v
stanovenom čase v mieste bydliska matky, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov v nedeľu
v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme a odovzdá maloletú v stanovenom čase v
mieste bydliska matky, počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od prvého dňa prázdnin v čase
od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme a odovzdá maloletú

v stanovenom čase v mieste bydliska matky, počas iných prázdnin každý párny rok v prvý prázdninový
deň v čase 9.00 hod. do posledného prázdninového dňa do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme a
odovzdá maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná dieťa na styk
s otcom v stanovenom čase pripraviť a odovzdať mu ho a otec je povinný v stanovenom čase maloletédieťa matke odovzdať. Návrh otca na nariadenie striedavej starostlivosti zamietol. Rozhodol že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

V rozhodnutí citoval ust. § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1 až 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 132 O.s.p.,
§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a konštatoval, že vyhodnotil vykonané dôkazy na pojednávaní a to
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené všetky
zákonné podmienky na zverenie mal. X. do osobnej starostlivosti matky a to najmä vzhľadom na

výpoveď znalkyne z odboru psychológie na pojednávaní a jej písomne vypracovaný znalecký posudok,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že výchovné prostredie matky a matkine osobnostné predpoklady z
hľadiska osobnej starostlivosti o maloletú sú priaznivejšie, pretože dcéra sa u nej cíti voľnejšie, veselšie,
slobodnejšie, má pri sebe väčšiu množinu interpersonálnych kontaktov - kamarátov v jej veku a hlavne
pre matkinu schopnosť pomôcť jej v učení. Je síce pravdou, že rodičia sa navzájom dohodli na realizácii
striedavej osobnej starostlivosti bez súdneho rozhodnutia, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že maloletá má určité zdravotné problémy pri odchode od matky k otcovi, pričom aj z jej samotnej
výpovede vyplýva, že si zvykla ťažko na striedavú starostlivosť a najradšej by trávila čas s mamou,
s ktorou by sa každý deň mohla učiť a víkendy a voľný čas by naďalej trávila s otcom, avšak otcovi
to nedokáže povedať. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že je v záujme maloletej, aby bola
zverená do osobnej starostlivosti matky, kde sa cíti slobodnejšie, voľnejšie, veselšie, kde má viac

kamarátov v jej veku, kde sa necíti izolovane ako u otca počas týždňa, ale hlavne, kde jej matka vie
pomôcť s učením, pretože učenie je jedným z dôležitých predpokladov vývoja a všestranného rozvoja
osobnosti človeka, pričom je zrejmé, že v súvislosti s učením jej otec nevie pomôcť. Súd zároveň
priznáva, že na výchovu maloletej dcéry má mať rovnaký vplyv tak matka, ako aj otec, ku ktorému
má maloletá dcéra taktiež pozitívny citový vzťah a s ktorým taktiež rada trávi čas, avšak v uvedenom

prípade súd rozhoduje len na základe právneho záujmu maloletej, pričom konštatuje, že nie je chybou
maloletej, ani matky, že otec nedokáže dcére primerane pomôcť v učení a taktiež nie je chybou maloletej,
ani druhého z rodičov, že nedokáže vytvoriť maloletej vhodné podmienky pre prípadné stretávanie sa
dcéry s kamarátmi aj v čase, keď trávi maloletá čas u otca a preto bude v záujme otca, aby v najbližšej
budúcnosti zmenil túto situáciu určitým spôsobom, podľa jeho možností sa prispôsobil v tomto smere

potrebám maloletého dieťaťa v záujme prípadného rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti v
budúcnosti.Otcoviurčilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletej55€mesačnedo20.dňakrukámmatky
od právoplatnosti rozsudku, pričom pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z majetkových
a zárobkových možností a schopností otca, matky, z ich výdajov a ich aktuálnej potreby, ale hlavne z
potrieb maloletého dieťaťa vo veku 11 rokov s cieľom zabezpečiť jej všestranný vývoj a pokryť týmito

finančnými prostriedkami školské, ale i mimoškolské aktivity vrátane ošatenia, oblečenia a ďalších
nevyhnutných potrieb, pričom pri určení tejto vyživovacej povinnosti prihliadol aj na osobnú starostlivosť
matky o maloletú. Zároveň rozhodol o styku maloletej s otcom každý týždeň v utorok a štvrtok od 15.30
hod.do17.30hod.,pričompriurčovaníčasuvychádzalztoho,žezáujmovékrúžkysakončiaokolo15.00
hod. a následne po stretnutí s otcom sa dcéra potrebuje venovať aj školským povinnostiam. Zároveň

rozhodol o styku otca s maloletou každý druhý týždeň počas rozšírených víkendov od piatku poobedia
do nedele a pomerne rozdelil čas strávený s matkou a otcom počas ďalších prázdnin a sviatkov počas
celého roka. Návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom k tomu, že rozhodol o
zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloletých.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia. Matka podala odvolanie proti
výroku o výživnom pre maloleté dieťa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.. Uviedla, že v návrhu
žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej 70 € mesačne. V konaní bolo zistené, že
priemerný mesačný príjem otca je okolo 500 € a jeho výdavky sú v minimálnom rozsahu. Z uvedeného

vyplýva, že je v možnostiach otca, aby prispel na maloletú vyššou finančnou čiastkou, ako rozhodol súd.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej 70 € mesačne.

Otec podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/

O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na zverenie
mal. X. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov vyhovel. Poukázal na ust. § 43 ods. 1 Zákona o
rodine a konštatoval, že postup súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania bol v rozpore s týmto ustanovením a tým aj v rozpore so záujmami mal. X.,keďže jej v uvedenom súdnom konaní nebola daná možnosť, aby samostatne a slobodne vyjadrila
svoj názor vo veci, ktorá sa jej existenčne dotýka. Uviedol, že na pojednávaní 20.9.2011 bola vypočutá
znalkyňa G.. K. Y., ktorá na otázku jeho právnej zástupkyne, či sa maloletej opýtala, u ktorého rodiča by

chcela bývať a ako by sa chcela stýkať s druhým rodičom uviedla, že sa na to maloletej nepýtala, lebo ju
nechcela trápiť, lebo je jasné, že dieťa chce byť s obidvoma rodičmi. K výpovedi znalkyne ďalej uviedol,
že znalkyňa nevedela riadne obhájiť závery svojho posudku a to tú časť záveru posudku, v ktorom
odporučila zveriť mal. X. do výchovy matky. Súd prvého stupňa preto neodôvodnene jeho návrh na
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol. Ďalej poukázal na výpoveď znalkyne, z ktorej

jednoznačne vyplynulo, že mal. X. má k obom rodičom rovnako citovo veľmi intenzívny a pozitívny vzťah,
matka je pre maloletú vzorom ženského správania, otec vzorom mužského správania. Obaja rodičia
z psychologického hľadiska majú dobré intelektuálne, citové a osobnostné predpoklady pre osobnú
starostlivosť o maloletú. Obaja jej preukazujú svoju lásku a záujem, obaja rozvíjajú jej intelektové, citové
a záujmové predpoklady a schopnosti. Znalkyňa v posudku konštatovala, že maloletá v čase vyšetrenia
viacinklinujekvýchovnémuprostrediumatky,cítisaunejvoľnejšie,veselšie.Otecsadomnieva,žetento

názor znalkyne nie je ničím podložený, je neodôvodnený a nesprávny. Vzhľadom na to, že znalkyňa sa
vôbecnepýtalamaloletej,sktorýmzrodičovbychcelatráviťviacčasu,pričomaždovyhláseniarozsudku
rodičia v praxi realizovali striedavú starostlivosť, proti ktorej maloletá pred znalkyňou nič nenamietala,
nemala znalkyňa žiaden dôvod vysloviť záver, že je v záujme mal. X., aby bola zverená do výchovy
matky. Vyjadril názor, že v tomto prípade sa javí ako najoptimálnejšie ponechať striedavý kontakt s

flexibilným stykom s obidvoma rodičmi. Obe výchovné prostredia sú pre maloletú vhodné pre zdravý
vývojarovnováhu,pokiaľbudemaťmaloletá zabezpečenýneobmedzenýkontaktsobidvomarodinnými
priestormi, nakoľko maloletá si na tento striedavý model zvykla, je pre ňu prehľadný, čitateľný a prežíva
ho bezpečne. Záujem na prevažujúcom vplyve výchovného prostredia matky je len neodôvodneným
záujmom matky a nie záujmom mal. X.. Vyslovil názor, že odôvodnenie znalkyne, prečo sa neopýtala

na názor maloletej a to že ju nechcela vystaviť stresu, pretože by sa musela rozhodovať medzi láskou
svojich rodičov, pričom takéto rozhodnutie je pre maloletú frustrujúce a ťažké byť lojálnou a poprieť
vzťah s otcom, je zo strany znalkyne účelové. Pokiaľ by mala maloletá možnosť sa vyjadriť, určite by si
vybrala striedajú starostlivosť, proti ktorej doteraz ničím nenamietala. Rozhodnutie súdu o úprave styku
počas Vianoc a veľkonočných sviatkov považuje za zjavne neodôvodnené, nakoľko súd obmedzil jeho

styk s dcérou počas vianočných sviatkov len na jeden deň napriek tomu, že zimné vianočné prázdniny
trvajú takmer dva týždne a on ako učiteľ má počas doby trvania prázdnin možnosť sa s maloletou
nepretržite stýkať na rozdiel od matky. Počas veľkonočných sviatkov mu súd umožnil styk počas dvoch
dní napriek tomu, že maloletá má počas veľkonočných sviatkov oveľa dlhšie prázdniny. Uviedol, že v
konaní neboli dokázané účelové tvrdenia matky o domácom násilí z jeho strany voči matke ani to, že

by nebol spôsobilý učiť sa so svojou dcérou na rovnakej intelektuálnej úrovni ako matka. O účelovom
konaní matky, ktoré je v rozpore so záujmami maloletej svedčí aj to, že po vyhlásení rozhodnutia súdu
prvého stupňa matka zabránila tomu, aby sa stretával s maloletou v takom rozsahu ako do vyhlásenia
rozsudku. Uviedol, že v prílohe k odvolaniu predkladá obsah jednej z posledných štúdií o vplyvoch
striedavej výchovy pochádzajúcej z Nórska z januára 2007, ktorej výsledky ukazujú, že rovnako deti aj

rodičia majú veľmi pozitívne skúsenosti so striedavou starostlivosťou.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti
zverenia do osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletou ako vecne správny potvrdiť a v časti
určenia vyživovacej povinnosti zmeniť a vyhovieť odvolaniu matky v celom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, zamietnutí

návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a úprave styku otca s maloletým dieťaťom
počas bežného roka dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal navšetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Na
základe uvedeného rozsudok v týchto výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil

a na zvýraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.), že z ust. § 24 ods.
2 Zákona o rodine vyplýva, že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti,
ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto
spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

nepochybne vyplynulo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a že obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem. Súd prvého stupňa sa správne a zákonne zaoberal aj ďalšími dvoma
podmienkami nevyhnutnými pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a to, či takáto
výchova dieťaťa je v záujme dieťaťa a či takto budú lepšie zaistené jeho potreby. V tejto súvislosti
správne vyhodnotil, že doposiaľ realizovaná striedavá starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov
nezabezpečuje potreby dieťaťa lepšie a teda nie je v jeho záujme pokračovanie v tomto spôsobe

výchovy, nakoľko dieťa akceptovalo tento model výchovy len z dôvodu, že nechce prísť o lásku ani
jedného z rodičov, otcovi nedokáže povedať, že sa v prostredí matky cíti lepšie, u otca sa cíti v izolácii
od ostatného sveta, od širšej rodiny a rovesníkov a napokon sa jej lepšie pripravuje na vyučovanie
s matkou, preto je v súlade so záujmami dieťaťa zverenie do osobnej starostlivosti matky. Uvedené
skutočnosti vyplynuli z rozhovoru maloletej v rámci znaleckého dokazovania (č.l. 17-18 znaleckého

posudku). Vzhľadom na to, že závery znaleckého posudku G.. K. Y. korešpondujú so zisteniami v
rámci odborného psychologického vyšetrenia, pričom tieto závery sú logické a presvedčivé, o ktorých
odvolací súd nemal pochybnosti, neboli splnené podmienky pre nariadenie kontrolného znaleckého
posudku s tým, že odvolaciu argumentáciu otca, ktorou namietal závery znaleckého dokazovania
odvolací súd považoval za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania v súlade

s jeho predstavou o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v
konaniach týkajúcich sa maloletých detí je prioritný záujem dieťaťa a nie subjektívne predstavy rodiča
o vhodnosti určitej formy výchovy pre ich dieťa. Pokiaľ otec namietal, že súd neumožnil maloletej, aby
samostatne a slobodne vyjadrila svoj názor a teda, že súd prvého stupňa konal v rozpore s ust. § 43 ods.
1Zákonaorodine,odvolacísúddodáva,žepodľauvedenéhoustanoveniamádieťaprávo,niepovinnosť

vyjadriť samostatne svoj názor v konaniach, ktoré sa ho týkajú, pričom z prednesov rodičov, kolízneho
opatrovníka a ani zo záverov znaleckého posudku nevyplynulo, že dieťa sa tohto svojho práva domáha,
práve naopak, z psychologického vyšetrenia maloletej v rámci znaleckého dokazovania vyplynulo,
že dieťa sa bojí samostatne prezentovať svoj názor, nedokáže povedať otcovi výhrady k doposiaľ
aplikovanej striedavej starostlivosti, pretože ho nechce zraniť, prípadne prísť o jeho lásku. Vzhľadom

na uvedené je nesporné, že výsluch dieťaťa na súde by nebol realizáciu práva dieťaťa vyslovovať svoj
názor, ale ďalšou traumou pre dieťa, kedy má byť v podstate rozhodcom medzi rodičmi. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd nepovažoval za vhodné a v súlade so záujmom maloletého dieťaťa vypočuť
ho vo vzťahu k spôsobu jeho ďalšej výchovy. K ďalšej odvolacej námietke otca týkajúcej sa prípravy
dieťaťa na vyučovanie odvolací súd zdôrazňuje, že žiaden z účastníkov, znalec ani súd nespochybňujú

pedagogické a intelektové schopnosti otca, avšak vzhľadom na vyšetrenie maloletej u znalkyne súd
dospel k záveru, že dieťa v rámci domácej prípravy na vyučovanie uprednostňuje prostredie matky.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým dieťaťom
počas bežného roka, ktorý je koncipovaný v súlade so zásadou, že rodič, ktorý nemá dieťa zverené do

osobnejstarostlivostimáprávonatráveniečasusdieťaťomvrozsahuzodpovedajúcompribližnepolovici
jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní školského roka, ako aj počas víkendov, v rámci
ktorého má priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
obmedzenie styku otca s maloletou pod štandardnú úpravu styku. Z uvedených dôvodov odvolací súd

rozsudok vo výrokoch o výchove a úprave styku počas bežného roka podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, voveciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmaním rozsudku vo výroku o výživnom pre maloleté dieťa a konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré
platí pre konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, ktorým je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, v ktorom platí takzvaná vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný dôsledne

zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli. Súd prvého stupňa napriek tomu, že rozhodoval
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností 20. septembra 2011, pričom pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), nezistil príjmy rodičov za rok 2011,
príjem otca uviedol len odhadom 500 € mesačne napriek tomu, že z opisu mzdového listu za rok 2010
vyplýva jeho priemerný čistý príjem 550,91 €. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol

o výživnom pre maloleté dieťa na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a z uvedeného
dôvodu nemohol vec ani správne právne posúdiť. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti tiež nie je zrejmé,
ako aplikoval citované ustanovenia Zákona o rodine na zistený skutkový stav, konkrétne nie je zrejmé,
aký súvis s prejednávaným prípadom malo ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (zmena rozhodnutia, ak
sa zmenia pomery) a ust. § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine (zastúpenie dieťaťa a kolízia záujmov). Ak súd

v rozhodnutí uvedie určitú právnu normu, musí aj odôvodniť jej aplikáciu na zistený skutkový stav. Pokiaľ
ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým dieťaťom počas prázdnin a
sviatkov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil
svoje rozhodnutie v tejto časti a obmedzil sa len na skonštatovanie, že pomerne rozdelil čas strávený s
matkou a otcom počas ďalších prázdnin a sviatkov počas celého roka. Z odôvodnenia teda nie je zrejmé,

prečo obmedzil styk otca s dieťaťom počas zimných prázdnin a veľkonočných sviatkov s tým, že výrok
o úprave styku „počas iných prázdnin“ je neurčitý, rovnako vymedzenie styku počas letných prázdnin, v
rámci ktorého absentuje časové vymedzenie, kedy má otec prevziať a odovzdať maloletú.

Pretože súd prvého stupňa vydal v týchto častiach nepreskúmateľné zmätočné rozhodnutie, ktoré je na

základe nedostatočného skutkového stavu nezrozumiteľné, odňal účastníkom v tomto konaní možnosť
konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkom konania ich procesné
práva. Vady zakladajúce zmätočnosť konania i súdneho rozhodnutia zavinenú súdom jeho procesným
postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred

súdom, pretože mu bránia v realizácii procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom na
uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Súd prvého stupňa teda vydal rozhodnutie
vo veci samej na základe nedostatočne vykonaného dokazovania a svoje rozhodnutie neodôvodnil v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o výživnom a úprave styku otca s dieťaťom počas prázdnin

a sviatkov podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
ktorého povinnosťou bude odstrániť zmätočnosť konania, vykonať dokazovanie v naznačenom smere,
zistiť prípadné zmeny pomerov, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, dôsledne sa
vysporiadať so všetkými relevantnými okolnosťami prípadu a tiež s odvolacími námietkami, prípadne
vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným pre zákonné rozhodnutie, zistený

skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o výživnom a úprave
styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov, ako aj trovách konania a rozsudok odôvodniť v súlade
s § 157 ods. 2 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch tak, aby bol spätne preskúmateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.