Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 11, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/107/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121386288
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:6121386288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov 1./ G.. G. X., P..

XX.XX.XXXX, X./. D.. Ľ. X., P.. XX.XX.XXXX, A. Y. Č. J. XXX, XXX XX Č. J., právne zastúpených
advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému C.C.S., s.r.o., so sídlom Vranovská
75, 080 06 Prešov, IČO: 36 445 711, právne zastúpenému JUDr. Elenou Žgravčák Boháčovou,
advokátkou, so sídlom Levočská 12, 080 1 Prešov, IČO: 52 164 063, o zaplatenie 4.662,19 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia si žalobou uplatnili v rámci upomínaceho konania na Okresnom súde Banská Bystrica
proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.662,19 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnili
tým, že písomnou dohodou o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinnosti spojených s prevodom
vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 22.07.2020 bol účastníkmi dohodnutý záväzok uzavrieť najneskôr do
30.09.202 kúpnu zmluvu, čo sa s dôvodov, ktoré neboli na strane žalobcov neuskutočnilo. V súvislosti s

pripravovanou kúpnou zmluvou boli na nehnuteľnosti zrealizované stavebné práce, ktoré boli žalobcami
uhradené vo výške 4.662,19 eura.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.06.2021, sp. zn. 22Up/803/2021 vydal platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom istinu vo výške 4.662,19 eura a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 4.662,19 eura od 11.11.2020 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť
žalobcom trovy konania vo výške 793,52 eura.

3.Protivyššieuvedenémuplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor,ktorýodôvodniltým,žežalobcovia
si v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnili doposiaľ právne nekategorizovaný nárok
vo výške 4.662,19 eura s prísl., ktorý v návrhu označujú ako „dlžná suma“. Uvedený, žalobcami
označený, nárok žalobcovia nie len právne ale ani skutkovo nijako nezdôvodňujú, v žalobnom návrhu sa
odkazujú len na skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy ako záväzku
vyplývajúceho z Dohody o rezervácii nehnuteľností z čoho žalobcovia vyvodzujú nárok na vrátenie

žalovanej čiastky. Skutočnosť, že k uzavretiu Dohody o rezervácii nehnuteľností zo dňa 22.7.2020
došlo medzi žalobcami ako budúcimi kupujúcimi, žalovaným ako budúcim predávajúcim 1 a Ing. I. U.
ako budúcim predávajúcim 2. Obsahom Dohody o rezervácii zo dňa 22.7.2020 bol záväzok jej strán
uzavrieť do 30.9.2020 budúcu kúpnu zmluvu. Predmetom záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvubola nehnuteľnosť špecifikovaná v texte Dohody o rezervácii ako rodinný dom vo výstavbe, ktorého
presný popis stavu vyhotovenia a pôdorysného riešenia bol uvedený v prílohe č. 1 a 2 Dohody o
rezervácii nehnuteľností. V ustanovení ČI. III. Práva a povinnosti strán dohody bod 3 písm. b) žalobcovia

vyhlásili,ževykonaliobhliadkunehnuteľnostinamiestesamom,opredmetnénehnuteľnostimajúzáujem
a ich stav je im dobre známy a vyhovujúci. Žalobcovia pritom počas doby rezervácie mali možnosť
obhliadnuť nehnuteľnosť niekoľkokrát, čo aj učinili (vždy bez akýchkoľvek námietok). V ustanovení ČI.
III. Práva a povinnosti strán dohody bod 4 písm. a) sa žalobcovia ako budúci kupujúci zaviazali, že
najneskôr v Posledný deň lehoty (30.9.2020) uzavrú s budúcimi predávajúcimi kúpnu zmluvu. Ako

prejav vážneho záujmu o uzavretie budúcej kúpnej zmluvy uhradili žalobcovia rezervačný poplatok
v sume 3.800,- eur. Žalovaná istina nie je ale platbou, ktorej právny dôvod by spočíval v Dohode o
rezervácii. Žalobcovia už 21.7.2020 prejavili záujem o práce naviac (mimo rozsah Dohody o rezervácii),
ktorými sa menilo vyhotovenie domu oproti stavu popísanému v Dohode o rezervácii. Uvedené práce
si objednali u spol. žalovaného, čím došlo medzi žalobcami a žalovaným k riadnemu uzavretiu zmluvy
o dielo, ktorej predmetom bol rozsah prác (a použitého materiálu) objednaných žalobcami ako práce

naviac, u ktorých mali žalobcovia nepochybnú vedomosť (tak ako to vyplýva aj z mailovej komunikácie
tvoriacej označené dôkazy), že tieto práce nie sú zahrnuté v budúcej kúpnej cene, že sú prácami (s
materiálom) naviac, s povinnosťou za tieto práce riadne platiť. Hodnota žalobcami objednaných prác
bola podstatne vyššia ako samotná v konečnom dôsledku fakturovaná suma. Rovnako ako vyplýva
z priloženej komunikácie žalobcovia práce riadne prevzali, práce odsúhlasili, taktiež odsúhlasili cenu

týchto prác a tú následne na podklade riadne doručenej faktúry aj uhradili. Ako vyplýva z predloženej
mailovej komunikácie žalobcovia sami vyvolali záujem o práce naviac, sami ich označujú ako práce
naviac, sami vyvolali komunikáciu ohľadne potreby úhrady za tieto práce naviac, ktoré si dávali aj
naceniť, sami prevzali práce naviac a po doručení faktúry a prevzatí týchto prác ich aj uhradili. Práce boli
vykonané na podklade platného právneho dôvodu, ktorý neodpadol. Práce boli vykonané ako zmena

vyhotovenia domu výslovne podľa osobitých požiadaviek žalobcov, pričom vykonaním týchto prác sa
hodnota nehnuteľnosti nijakým spôsobom nezvýšila, naopak žalovanému vznikla po neuzavretí kúpnej
zmluvy medzi žalobcami, žalovaným a p. U. značná škoda spočívajúca v nutnosti uvedenia domu do
pôvodného stavu, pričom túto škodu je žalovaný nútený si uplatniť v samostatnom konaní. Žalobcovia
a žalovaný sa rovnako nikdy nedohodli, že by hodnota prác a použitého materiálu mala byť žalobcom

vrátená v prípade neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy, naviac ak neuzavretie kúpnej zmluvy vyvolali a
spôsobili žalobcovia. Deň 30.9.2020 bol zmluvnými stranami dojednaný ako posledný deň pre uzavretie
budúcej kúpnej zmluvy. V tento deň bol žalovaný v plnej pripravenosti k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy.
Dom tvoriaci budúci predmet prevodu bol riadne skolaudovaný, mal pridelené súpisné číslo, bol vo
vyhotovení podľa dojednania strán, žalovaný zaslal žalobcovi min. 20 dní vopred text kúpnej zmluvy,

ktorú žalobca dokonca pripomienkoval, spolu s výzvou na uzavretie zmluvy v deň 30.9.2020 a teda v
posledný deň lehoty pre uzavretie zmluvy, s možnosťou vykonať finálnu obhliadku s odovzdaním všetkej
dokumentácie vzťahujúcej sa na dom. Žalobcovia sa z dôvodov výlučne na ich strane síce dostavili k
uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy, ktorú ale odmietli podpísať výlučne z dôvodov na ich strane, ktoré
žiadnym spôsobom neovplyvnil ani nespôsobil žalovaný. Žalobcovia najskôr odôvodnili neuzavretie

budúcej kúpnej zmluvy súpisom prác, ktoré požadovali na nehnuteľnosti dodatočne vykonať aj napriek
tomu, že takéto práce neboli medzi stranami nikdy dojednané či už v obsahu Dohody o rezervácii a jej
príloháchalebovnasledujúcejkomunikáciimedzistranami.Keďžežalobcoviavyjadrilinespochybniteľnú
vôľu v zmluvnom vzťahu zotrvať s pokračujúcim záujmom o kúpu nehnuteľností, budúci predávajúci
(teda aj žalovaný ako budúci predávajúci 1) sa rozhodli neuplatniť si v tomto čase nárok na zmluvnú

pokutu voči žalobcom z titulu neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy do posledného dňa lehoty (30.9.2020)
z dôvodov na strane žalobcov ale vyjadrili dobromyseľnú vôľu v rámci proklientského prístupu aj nad
rámec dojednaného vyhotovenia stavu nehnuteľnosti v obsahu Dohody o rezervácii a rovnako aj napriek
skutočnosti, že požiadavky žalobcov vyjadrené v zápise z obhliadky zo dňa 30.9.2020 neboli nikdy
zmluvne dojednané, akceptovať návrhy žalobcov a nehnuteľnosť začali upravovať dodatočne až dňa

30.9.2020 vyžiadanými prácami nad rozsah všetkých doterajších dohôd. O to zarážajúcejší bol fakt,
keď žalobcovia o pár dní na to, zaslali sprostredkovateľovi obchodu spol. MÔJ NOVÝ DOMOV s.r.o.
výzvu na vrátenie rezervačného poplatku a žalovanému výzvu na vrátenie sumy za úhradu nimi riadne
objednaných a žalovaným riadne vykonaných a odovzdaných prác na dome a nehnuteľnosti. Neskôr
žalobcovia zmenili svoju argumentáciu a cestou svojho právneho zástupcu uvádzali, že dôvodom

neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy je nepredloženie kúpnej zmluvy žalobcom. Ani táto skutočnosť sa
však nezakladá na pravde. Znenie kúpnej zmluvy bolo žalobcom prvýkrát doručované už 24.8.2020
ako súčasť znenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, o ktorej uzavretie prejavili záujem žalobcovia,
znenie kúpnej zmluvy dokonca riadne pripomienkovali a následne zmluvu o budúcej kúpnej zmluveneuzavreli. Žalobcom bol následne zaslaný aj samotný text kúpnej zmluvy mailom zo dňa 10.9.2020 s
výzvou na opakované vyjadrenie sa. Aj toto znenie zmluvy bolo zo strany žalobcov pripomienkované,
bez akýchkoľvek námietok o neexistencii predloženého znenia kúpnej zmluvy. Na zaslanú kúpnu zmluvu

žalobcovia zareagovali až 25.9.2020 po výzve sprostredkovateľa. Všetky nesporné pripomienky v
súlade s dojednaným v texte platne uzavretej rezervačnej zmluvy boli do textu kúpnej zmluvy v zmysle
požiadaviek žalobcov zapracované. Žalobcovia boli riadne upovedomení aj o termíne uzavretia kúpnej
zmluvy, ktorý žalobcovia nerozporovali a zúčastnili sa ho, pričom žalobcom bola podaná aj informácia
o tom, že vyžadovanie si akýchkoľvek vopred daných podkladov (certifikáty, kolaudačné rozhodnutie

a pod.) pred zmluvne dohodnutým termínom posledného dňa lehoty (s výnimkou textu kúpnej zmluvy)
už nie je vzhľadom na časovú tieseň možné. Žalobcovia ako budúci kupujúci riadne uzavreli Dohodu
o rezervácii nehnuteľností, v ktorej sa zaviazali spolu s budúcimi predávajúcimi pristúpiť k uzavretiu
budúcej kúpnej zmluvy do 30.9.2020. Žalobcovia ako budúci kupujúci mali nepochybnú vedomosť o tom,
(vyjadrenú aj v čl. I. bod 2 predmetnej Dohody o rezervácii nehnuteľností), že dom nie je v čase uzavretia
Dohody o rezervácii skolaudovaný a podmienka jeho kolaudácie bude naplnená spolu s povinnosťou

uzavretia budúcej kúpnej zmluvy v lehote do 30.9.2020. K uvedenému aj bez pochyby došlo a dňa
30.9.2020 mal budúci predávajúci už pri obhliadke nehnuteľnosti všetky podmienky riadne splnené, dom
bol skolaudovaný, a pripravený do štádia oboma stranami riadne dohodnutého a popísaného v prílohe
Dohody o rezervácii - popis vyhotovenia domu v akom bude dom pripravený k odovzdaniu budúcemu
kupujúcemu - žalobcom. Dňa 30.9.2020 bol v plnej pripravenosti k uzavretiu kúpnej zmluvy prítomný

žalovaný a budúci predávajúci 2 ako aj sprostredkovateľ, dom bol riadne skolaudovaný, k dispozícii
pre žalobcov boli pripravené všetky technické podklady a rozhodnutia, certifikáty a pod. a dom bol
dokončený do štádia zmluvnými stranami vopred dojednaného. Aj napriek tejto skutočnosti žalobcovia
bezprostredne po obhliadke z miesta bez slova odišli a nereagovali ani na výzvu sprostredkovateľa či
je možné pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobcovia po doručení vyjadrenia sprostredkovateľa a

budúcich predávajúcich k ich výzve, dokonca požiadali o vypracovanie dohody o urovnaní, ktorá im bola
zaslaná a od toho momentu sa odmlčali až do času doručovania žalôb. Konanie žalobcov nie je možné
vyhodnotiť inak ako konanie účelové v snahe neuzavrieť budúcu kúpnu zmluvu k čomu sa zmluvne
zaviazali a neznášať s tým spojené následky. Podotýkame, že žalobcovia v predmetnom čase kúpili
inú nehnuteľnosť, ktorú dnes obývajú na adrese Č. J. XXX, XXX XX Č. J., kde kúpnu zmluvu podľa

listu vlastníctva uzavreli dňa 6.10.2020, z čoho je zrejmé, že žalobcovia už v čase povinnosti uzavretia
kúpnej zmluvy so žalovaným a budúcim predávajúcim 2 museli byť v rokovaní ohľadne uzavretia domu
v Č. J.. Na podklade uvedené je otázne či žalobcovia vôbec mali vôľu uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu
so žalovaným a budúcim predávajúcim 2 alebo sa jej uzavretiu len účelovo vyhýbali. Žalobcovia nemajú
žiaden nárok na vydanie tzv. dlžného a uplatnený nárok nie je možné uznať ani čo do povinnosti

náhrady trov žalobcov. Zákonnosť a oprávnenosť žalovaného nároku žalobcovia nijako nepreukazujú
ani nekategorizujú na základe čoho by mal mať žalovaný povinnosť vrátiť im sumu za úhradu faktúry, za
práce, ktoré ste si riadne objednali v súlade s mailovou komunikáciou od 21.7.2020 do min. 4.9.2020 a v
súlade s potvrdením zo dňa 4.9.2020 aj riadne prevzali a uhradili. V zmluvnom vzťahu medzi žalobcami
a žalovaným nie je vyjadrené právo na vrátenie požadovanej úhrady pre prípad neuzavretia kúpnej

zmluvy, tobôž v prípade ak k jej neuzavretiu došlo zapríčinením žalobcov. Práce vykonané na základe
požiadavky žalobcov nie sú prácami, o ktoré by sa žalovaný obohatil, resp. o ktoré by vôbec mohol
obohatiť, keďže o ich vykonanie nemal záujem, domy nepredáva v takomto štandarde, nijako nezvýšili
hodnotu jeho nehnuteľnosti, keďže boli vykonané výlučne podľa subjektívnych predstáv a požiadaviek
žalobcov a odstránenie týchto úprav spôsobilo škodu na strane žalovaného. Plnenie faktúry je plnením

s právnym dôvodom na základe platného právneho úkonu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje dotknutú právnu úpravu a
argumentuje nesúvisiacou skutkovou situáciu, ktorú navyše opisuje nesprávne a nepravdivo.

5. Podľa § 11 ods. 1,5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „ZoUK“), Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť
vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý.
Podaný odpor nemožno vziať späť. Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným
odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o

samostatné spoločenstvo.6. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil
vec tunajšiemu súdu.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný fakturoval žalobcovi v 1. rade práce na akcii - rodinný dom - Záhradné vo výške 4.662,19
eura. Predmetnú sumu uhradil žalobca v 1./ rade dňa 04.09.2020.

9. Dňa22.07.2020bolamedzižalovanýmv1.radeakobudúcimpredávajúcim1.,budúcimpredávajúcim
2 - M.. I. U. a žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvorená dohoda o rezervácii nehnuteľnosti a zmluva
budúcej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok budúceho predávajúcich a budúceho
kupujúcich uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti do 30.09.2020. Nehnuteľnosti boli špecifikované v
článku I. zmluvy.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 50a ods. 1, 3 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Tento záväzok zaniká, pokiaľ

okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

16. V danom prípade medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaný ako
budúci predávajúci 1., budúci predávajúci X - M.. I. U., uzatvorili dohodu o rezervácii nehnuteľnosti a

zmluvu budúcej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok budúcich predávajúcich a budúcich
kupujúcich uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti do 30.09.2020. V konaní nebolo sporné, že k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný v odpore popísal skutkové okolnosti veci, pričom tvrdil,
že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcov. Uviedol, že dňa 30.9.2020
bol v plnej pripravenosti k uzavretiu kúpnej zmluvy prítomný žalovaný a budúci predávajúci 2 ako

aj sprostredkovateľ, dom bol riadne skolaudovaný, k dispozícii pre žalobcov boli pripravené všetky
technické podklady a rozhodnutia, certifikáty a pod. a dom bol dokončený do štádia zmluvnými stranami
vopred dojednaného. Aj napriek tejto skutočnosti žalobcovia bezprostredne po obhliadke z miesta bez
slova odišli a nereagovali ani na výzvu sprostredkovateľa či je možné pristúpiť k uzavretiu kúpnej
zmluvy. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu uviedli, že žalovaný argumentuje nesúvisiacou skutkovou

situáciu, ktorú navyše opisuje nesprávne a nepravdivo. Podľa § 151 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. Súd teda popretie žalobcov pokladal za neúčinné, keďže žalobcovia neuviedli vlastné
tvrdenia o dôvodov, pre ktoré nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd preto má za to, že k neuzavretiu

kúpnej zmluve došlo z dôvodov na strane žalobcov.

17. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia si u žalovaného objednali práce. ktorými sa menilo
vyhotovenie domu oproti stavu popísanému v Dohode o rezervácii. Opäť žalobcovia tieto tvrdeniažalovaného účinne nepopreli. Žalovaný fakturoval žalobcovi v 1. rade práce na akcii - rodinný dom
- Záhradné vo výške 4.662,19 eura. Predmetnú sumu uhradil žalobca v 1./ rade dňa 04.09.2020. Je
nepochybné, že tieto práce boli viazané na nadobudnutie nehnuteľnosti, keďže však k uzavretiu kúpnej

zmluvy nedošlo, pričom predmetné nehnuteľnosti už boli predané 3 osobe, nemožno v zmysle § 50a
ods. 3 OZ spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy
zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká
podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok
zaniká. Účastníkom zmluvného vzťahu tak vznikla povinnosť si navzájom vrátiť to, čo podľa zmluvy

dostali. Pri zrušení zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
(§ 457 OZ).

18. Žalobcovia si uplatnili sumu 4.662,19 eura titulom zrealizovaných stavebných prác, ktoré boli
žalobcami uhradené vo výške 4.662,19 eura. Súd uvedený nárok právne posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

19. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obd 49/2014 zo dňa 30.07.2015
„zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či prístavbou alebo zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti je
tzv. investíciou do cudzieho majetku, ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom, záleží na jej

obsahu, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akejkoľvek dohody
s vlastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované
napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovanej veci na investujúceho, môže
ísť o bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aj pokiaľ ide o výšku
bezdôvodného obohatenia, dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, že ak boli vynaložené hodnoty

do cudzej nehnuteľnosti, čím došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovaný
vydať, potom pohľadávka bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale
rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po nej.“ V danom prípade preto je potrebné
vychádzať z toho, že výška bezdôvodného obohatenia sa určí nie ako suma vynaložených finančných
prostriedkov na investíciu do cudzej nehnuteľnosti, ale ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred

investíciou a po nej.

21. V rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo/74/1993, ktorý akceptuje i súčasná konštantná
judikatúra napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/82/2008, podľa ktorého dostatočným
právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti

o jej budúcom prevode (nie je vylúčené, že i o prechode) na ktorej základe bolo nevlastníkom do
nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne akonáhle vlastník nehnuteľnosti tento
svoj prísľub odvolá.

22. Citované rozhodnutia sú použiteľné i na daný prípad V prejednávanom prípade podľa výsledkov

vykonaného dokazovania bola medzi žalobcami, žalovaným a M.. I. U. uzatvorená zmluva o budúcej
kúpnej zmluve, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov. Po neuzavretí
kúpnej zmluvy možno konštatovať, že právny dôvod investícií odpadol. Ako už bolo vyššie uvedené
v prípade bezdôvodného obohatenia je potrebné skúmať nie hodnotu investovaných finančných
prostriedkov (t.j. napr. cenu jednotlivých stavebných materiálov, cenu práce), ale skúmať, aká bolo

hodnota nehnuteľností pred investíciou a po nej. Rozdiel takto zistený predstavuje bezdôvodné
obohatenie. Vynaloženie nákladov na cudziu vec, napr. vo forme investície do cudzej nehnuteľnosti, sa
považuje za neoprávnený majetkový prospech nieto, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa cudzia vec
zhodnotila (R 1/1979).

23. V danom prípade súd poukazuje na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorým
by preukazovali, že sa nehnuteľnosť zhodnotila a to navyše za stavu, že táto bola prevedená
podľa vyjadrenia žalovaného za tú istú sumu, za ktorú ju mali nadobudnúť žalobcovia. Žalobcoviateda o zhodnotení nehnuteľnosti nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy. V konaní sa domáhali
zaplatenia sumy investovaných finančných prostriedkov, čo je v rozpore s vyššie citovanou judikatúrou.
Bezdôvodné obohatenie pri investícii do cudzej nehnuteľnosti predstavuje zhodnotenie nehnuteľnosti

oproti jej pôvodnej hodnote, teda predstavuje rozdiel medzi hodnotou pôvodnej nehnuteľnosti a
hodnotou nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii s vynaložením finančných prostriedkov žalobcami. Súd
zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je
povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie.
Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru,

že žalobcovia dôkazné bremeno ohľadom preukázania žalobného nároku neuniesli.

24. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto

mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

V Prešove dňa 12. novembra 2021