Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200060
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000, právne
zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101741666/2020 zo dňa 13.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici Číslo: 101741666/2020 zo dňa 13.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím Číslo: 100860405/2020 zo dňa
07.05.2020 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 409,17 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2015. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom
zdaňovacom období (okrem iného) aj z:
- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX, s. r. o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina (ďalej len

„TALUX, s. r. o.“) dňa 30. 11.2015 (dodanie tovaru/služby: 30.11.2015) pod č. 20153231 na sumu celkom
1 195,00 EUR, z toho 20 % DPH 199,17 EUR, za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek
za 11/2015, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov,
- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, 010
01 Žilina (ďalej len „IVAS“) dňa 27.11.2015 (dodanie tovaru/služby: 27.11.2015) pod č. 20150166 na
sumu celkom 13 260,00 EUR, z toho 20 % DPH 2 210,00 EUR za servis a konzultačné služby v oblasti
IT za mesiac 11/2015 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009.

2. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 101741666/2020 zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil vyhodnotiac odvolacie námietky
žalobcu ako nedôvodné a poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne závery správcu dane.
Vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu s dodávateľskou spoločnosťou TALUX, s.r.o. uviedol
nasledovné. Faktúra vystavená dodávateľom TALUX, s.r.o. sa odvoláva na Zmluvu o dielo zo dňa

31.03.2009 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 30.09.2011. Zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom
ako objednávateľom a spoločnosťou TALUX, s.r.o. ako zhotoviteľom. Podľa Čl. I. bod 1 zmluvy o
dielo predmetom tejto zmluvy je poskytovanie čistiacich a upratovacích služieb v priestoroch pobočiekobjednávateľa, uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, v rozsahu bežného upratovania kancelárskych
priestorov, podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa prílohy č. 1 zmluvy o dielo sú ako pobočky uvedené
pobočka Trnava, Nitra, Prievidza, Trenčín, Košice a Prešov. Podľa Čl. II. bod 1 a 2 zmluvy o dielo

cena za plnenie predmetu zmluvy v rozsahu Čl. I. tejto zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán
podľa platných predpisov nasledovne: 1 195,00 EUR/mesiac. Uvedená cena zahŕňa bežné upratovanie
kancelárskych priestorov pobočky 5 x v týždni/1 hodina. Uvedená cena je bez DPH. DPH bude
fakturovaná v sume podľa platného všeobecne záväzného predpisu v čase fakturácie. Podľa Čl. VI. bod
1zmluvyodieloposkytovanieprácnadvymedzenýrozsahpredmetuzmluvybuderiešenésamostatnými

objednávkami alebo na základe písomného dodatku k tejto zmluve. Podľa Čl. IX. bod 1 a 3 zmluvy o dielo
zhotoviteľ zabezpečí na vykonanie zmluvných prác potrebné stroje, prístroje, zariadenia a mechanické
prostriedky. Objednávateľ zabezpečí čistiace prostriedky a chémiu. Podľa Čl. XIII. bod 1 zmluvy o dielo
zmluvanadobúdaplatnosťdňompodpísaniasúčinnosťouod01.04.2009auzatvárasanadobuneurčitú.
Podľa Čl. XIV. Bod 1 zmluvy o dielo zmeny a dodatky k tejto zmluve sú možné po vzájomnej dohode
zmluvných strán formou písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Podľa dodatku

č. 1 k zmluve o dielo sa znížila cena bez DPH na 995,83 EUR/mesiac, s tým, že uvedená cena zahŕňa
bežné upratovanie kancelárskych priestorov pobočiek 5 x v týždni/1 hodina. Zároveň sa v prílohe č. 1
znížil počet pobočiek, v ktorých budú vykonávané upratovacie práce zo 6 na 5 (vypustila sa pobočka
v Prievidzi).
Svedok T.. M. E., O.., konateľ spoločnosti TALUX, s.r.o. pri výsluchu dňa 11.10.2018 uviedol, že

predmetom upratovacích služieb nebolo denné upratovanie jednotlivých pobočiek, išlo viac menej o
operatívne služby. Na základe uvedeného bola na tieto práce dohodnutá paušálna cena. Ďalej uviedol,
že dohodnuté práce boli priamo vykonávané spoločnosťou TALUX, s.r.o.. Mená zamestnancov však
nevedel uviesť, nakoľko to neboli pravidelne tí istí zamestnanci. Taktiež uviedol, že náklady na prepravu
zamestnancov do jednotlivých pobočiek boli súčasťou dohodnutej ceny.

Žalovaný ďalej poukazuje na postup správcu dane, ktorý výzvou zo dňa 23.10.2019 žiadal žalobcu,
aby preukázal, aké čistiace práce boli vykonané, kto ich vykonal, čo všetko bolo predmetom čistiacich
prác a iné s tým súvisiace skutočnosti. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.11.2019 uviedol, že od uzavretia
zmluvného vzťahu v roku 2009 boli čistiace práce vykonávané zamestnancami dodávateľa v šiestich
pobočkáchžalobcu,konkrétnevpobočkeTrnava,Nitra,Prievidza,Trenčín,KošiceaPrešov.Vroku2011

z dôvodu zrušenia pobočky v Prievidzi došlo k zníženiu dohodnutej ceny za poskytované čistiace práce.
Vzhľadom k tomu, že poskytovanie upratovacích a čistiacich prác zamestnancami TALUX, s.r.o. mimo
územia Žiliny sa javilo ako nerentabilné, zmluvní partneri sa dohodli, že upratovacie a čistiace práce sa
budú zamestnancami spoločnosti TALUX, s.r.o. vykonávať len v priestoroch centrály a pobočky žalobcu
v Žiline. V zmysle tejto dohody (ústnej) sa čistiace a upratovacie práce na jednotlivých pobočkách

od roku 2013 zabezpečovali vlastnými zamestnancami žalobcu. Odmena za tieto práce bola riešená
formou príplatkov ku mzde zamestnanca, ktorý tieto práce popri svojej hlavnej činnosti vykonával. Bežné
čistiace a upratovacie práce boli vykonávané v priestoroch žalobcu v Žiline v pracovných dňoch v čase
od 7.00 hod. do 11.00 hod., v kancelárskych priestoroch, chodbách, kuchynkách, toaletách, skladových
priestoroch a vonkajších priestoroch budovy. Jednalo sa hlavne o vynesenie smetných košov, utieranie

prachu, vysávanie, umývanie podlahy, ďalej čistenie umývadiel, toaliet, bežná údržba kuchyniek a
podobne.. Pokiaľ vznikla potreba väčších upratovacích a čistiacich prác (umývanie okien, tepovanie
kobercov, atď.) tieto práce boli T.. Z. dohodnuté operatívne s konateľom spoločnosti TALUX, s.r.o..
Svedok T.. M. E., O.. v rámci výpovede dňa 28.11.2019 uviedol, že obchodné prípady realizované so
žalobcom vznikli tak, že ho oslovil pán Z., či by pre nich neupratovali priestory. Oslovil ho v roku 2014,

aj keď pre nich v minulosti robili iné roboty, ktoré sa mali ukončiť, ale dohodli sa, že budú pokračovať,
ale len na adrese Kálov. V roku 2015, 2016 a 2017 sa upratovala Žilina. Na začiatku sa stanovilo, čo
chcú upratovať, u nich to mala na starosti pani K., t. j. zamestnanec spoločnosti TALUX, s.r.o., ktorá
vykonávala tieto práce. Komunikácia prebiehala prevažne s pani Z., kde sa v roku 2014 dohadovali,
čo sa bude upratovať. K otázke správcu dane, čo bolo podkladom fakturácie, svedok uviedol, že to

bola asi nejaká suma, ktorá bola stanovená. Súpis prác, harmonogram a dochádzka neboli žalobcovi
predkladané. Fakturované čistiace práce a upratovacie práce vykonala pani M. K.. Svedok ďalej uviedol,
že sa upratovali sociálky, chodby, schodiská, kancelárie, tepovalo sa, umývali sa okná, vysypávali sa
smeti, utieral sa prach. V roku 2015, 2016, 2017 sa neupratovali pobočky žalobcu, ale upratovali sa
priestory na adrese Kálov 356.

Svedkyňa M. K. vo svojej výpovedi dňa 04.02.2020 uviedla, že je zamestnancom spoločnosti TALUX,
s.r.o. od marca 2009. Pracuje ako manažér, má na starosti upratovačky a pracovnú dobu má od 07.00
hod. do 15.30 hod.. Upratovačkám prideľuje prácu, eviduje dochádzky, vozí im tovar, zaskakuje, keď
niektorá maróduje, kontroluje ich a aj upratuje. V rokoch 2015, 2016 a 2017 vykonávala upratovaciea čistiace práce v priestoroch žalobcu na adrese Kálov, Žilina. Mala tam na starosti dve poschodia,
kde upratovala toalety, kancelárie, dve kuchynky, spoločné priestory, chodby a recepciu. Práce boli
vykonávané v pracovných dňoch od 07.00 hod. do 11.00 hod.. Čistiace a upratovacie práce na

pobočkách žalobcu v rokoch 2015, 2016 a 2017 nevykonávala a ani ich nikomu neprideľovala.
V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalovaný konštatuje, že z textu preverovanej faktúry od
dodávateľskej spoločnosti TALUX, s.r.o. vyplýva, že táto bola vystavená za čistiace a upratovacie
práce v priestoroch pobočiek v preverovanom zdaňovacom období, a to na základe Zmluvy o dielo
zo dňa 31.03.2009 a dodatkov. Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1

bolo aj v rokoch 2015 až 2017 poskytovanie čistiacich a upratovacích prác v priestoroch 5 pobočiek
žalobcu (Trnava, Nitra, Trenčín, Košice a Prešov). T.. M. E., O.., konateľ spoločnosti TALUX, s.r.o.
najprv uviedol, že v roku 2015, 2016 a 2017 sa upratovali pobočky žalobcu (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 102026810/2018 zo dňa 11.10.2018), ale neskôr svoju výpoveď zmenil a uviedol, že sa
pobočky neupratovali a upratovali sa len priestory na adrese Kálov 356, Žilina. Pobočky si mal upratovať
žalobca, a to svojimi zamestnancami. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca vo svojej odpovedi zo dňa

22.11.2019 na výzvu správcu dane č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019. O skutočnosti, že spoločnosť
TALUX, s.r.o. realizovala v rokoch 2015 až 2017 čistiace a upratovacie práce priestorov žalobcu na
adrese Kálov, Žilina, svedčí aj výpoveď pani M. K. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100336582/2020
zo dňa 04.02.2020), zamestnankyne spoločnosti TALUX, s.r.o., ktorá uviedla, že v rokoch 2015 až
2017 nevykonávala čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne,

Košiciach a Prešove, ale upratovala priestory na adrese Kálov, Žilina, konkrétne dve poschodia. Práce
súvisiace s upratovacími a čistiacimi prácami na pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach
a Prešove ani neprideľovala žiadnemu podriadenému. Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva,
že v rokoch 2015 až 2017 spoločnosť TALUX, s.r.o. nevykonávala upratovacie a čistiace práce pre
žalobcu na jeho pobočkách v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove, ale vykonávala čistiace a

upratovacie práce na adrese Kálov 356, Žilina, kde sa nachádza centrála žalobcu a jeho pobočka v
Žiline. Faktúra prestavuje formálnu deklaráciu dodaného plnenia. Medzi faktúrou a dodaným plnením
preto musí existovať súlad. V tomto prípade však zo strany spoločnosti TALUX, s.r.o. nedošlo k dodaniu
plnenia uvedeného v predmete faktúry. Plnenie, na ktoré poukázal žalobca, sa od fakturovaného plnenia
odlišovalo nielen miestom plnenia ale aj samotným rozsahom. Údaj o rozsahu poskytnutého plnenia

sa na faktúre uvádza ako 1 súbor. V prípade čistiacich a upratovacích prác sa jedná o nejasný údaj.
Vychádzalo sa preto zo Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1, na ktorú faktúra odkazuje.
V Zmluve o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane dodatku č. 1 sa uvádza, že cena za plnenie v sume 995,83
EUR(bezDPH)/mesiaczahŕňabežnéupratovaniekancelárskychpriestorovpobočiek5xvtýždni/1hod..
Nakoľko upratovanie sa týkalo piatich pobočiek s tým, že na jednej pobočke sa mali realizovať čistiace

a upratovacie práce v rozsahu 5 hodín/týždeň, uvedené znamenalo, že spoločnosť TALUX, s.r.o. mala
v zmysle predmetnej zmluvy o dielo realizovať čistiace práce v celkovom rozsahu 25 hodín týždenne
(počet pobočiek x počet hodín do týždňa na jednu pobočku = 5 x 5 = 25). Ako to vyplýva z predložených
pracovných listov a výpovede pani M. K., upratovanie sa na centrále žalobcu a jeho pobočky v Žiline
realizovalo denne od 7.00 hod. do 11.00 hod. denne, čo je do týždňa iba 20 hodín.

K odvolacej námietke, podľa ktorej mal správca dane porušiť ust. § 47 písm. g) Daňového poriadku,
nakoľko nekontroloval Zmluvu o dielo zo dňa 31.03.2009 ani jej dodatok, žalovaný uviedol, že správca
dane v Protokole zo dňa 07.01.2019 v súpise kontrolovaných dokladov neuviedol Zmluvu o dielo zo dňa
31.03.2009 vrátane jej dodatku z dôvodu, že predmetnú zmluvu nepredložil správcovi dane kontrolovaný
daňový subjekt, a to v súlade s § 45 ods. 2 Daňového poriadku, ale jeho dodávateľ - spoločnosť TALUX,

s.r.o..
K odvolacej námietke ohľadne možnosti modifikácie Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane jej
Dodatku č. 1 v zmysle čl. VIII žalovaný uviedol, že podľa čl. VIII zmluvy o dielo dohodnuté práce bude
zhotoviteľ zabezpečovať v dohodnutých termínoch, prípadne podľa potreby objednávateľa prispôsobí
dobu upratovania jeho požiadavkám. Z uvedeného článku zmluvy teda vyplýva iba určitá možnosť

variability ohľadom času upratovania, nie však možnosť preniesť výkon upratovacích prác na iné miesto
ako na dohodnuté pobočky žalobcu.
Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia v podrobnostiach uvádza skutkové a právne závery
vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou IVAS. Faktúra č. 20150166 zo dňa
27.11.2015 na sumu 13 260,00 EUR bola vystavená spoločnosťou IVAS a neodvoláva sa na žiadnu

objednávku a ani dodací list. Predmet fakturácie je vymedzený ako servis a konzultačné služby v oblasti
IT za mesiac 11/2015 pri vymedzení jednotkového množstva 1 súbor. Žalovaný podotýka, že podľa Čl.
I.1 a 2 zmluvy o dielo predmetom tejto zmluvy sú konzultačné služby v oblasti IT; vzdialená správa
počítačových sietí; systémová údržba software; správa poštových serverov; zabezpečovanie ochranydát; kontrola nad starostlivosťou o aplikačný software; inštalácia a správa dátových skladov. Uvedené
budú objednávateľovi poskytnuté v rozsahu 180 hodín mesačne. Zhotoviteľ sa podľa podmienok tejto
zmluvy zaväzuje vykonávať dielo pre objednávateľa a objednávateľ sa podľa podmienok tejto zmluvy

zaväzujezaplatiťzhotoviteľovicenuzajehovykonanie.PodľaČl.II.bod1zmluvyodielomiestomvýkonu
diela je sídlo objednávateľa alebo miesto podnikania zhotoviteľa, v prípade potreby iné, objednávateľom
určené miesto. Podľa Čl. III. body 1, 2 a 4 zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ
zaplatí zhotoviteľovi za vykonanie diela cenu vo výške 11 700,00 EUR/mesačne. Cena je stanovená
pri počte 180 hodín mesačne a za všetky služby špecifikované v predmete zmluvy. Zmluvné strany sa

dohodli, že v cene sú zahrnuté cestovné náhrady výjazdov do pobočiek objednávateľa v rámci celého
Slovenska, a taktiež práce vykonávané počas víkendov, sviatkov a okamžitých výjazdov na miesta
porúch. Práce, ktoré nie sú predmetom tejto zmluvy, budú fakturované samostatne. Podľa Čl. IV. body 1
až 6 zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo riadne a v čase primeranom s prihliadnutím na
povahu konkrétnej činnosti, v prípade v čase medzi zmluvnými stranami osobitne dohodnutom zhotoviteľ
je oprávnený vykonať dielo pred uvedeným časom. Zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo s odbornou

starostlivosťou. Zhotoviteľ postupuje pri vykonávaní diela samostatne, pričom je pri jeho vykonávaní
viazaný pokynmi objednávateľa. Od pokynov objednávateľa sa môže odchýliť iba ak je to naliehavo
nevyhnutné, je to v záujme objednávateľa a zhotoviteľ nemôže včas dostať jeho súhlas. Zhotoviteľ
pri výkone svojej činnosti špecifikovanej v predmete zmluvy môže spolupracovať aj s tretími osobami.
Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať konkrétne určenú časť diela jeho riadnym ukončením a

odovzdaním objednávateľovi. Zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých
sa dozvedel pri výkone diela, ktoré nie sú verejne známe. Povinnosť mlčanlivosti trvá i po ukončení tejto
zmluvy, pokiaľ sa vec nestane všeobecne známou. Podľa Čl. VI. body 2 a 6 zmluvy o dielo objednávateľ
umožní servisným technikom zhotoviteľa bezproblémový prístup k servisovaným zariadeniam, aby
mohli vykonať objednané servisné práce, a to v dobe vzájomne odsúhlasenej. Objednávateľ je povinný

presvedčiť sa o oprávnenosti servisného technika/servisných technikov ich legitimovaním. Nahlásenie
poruchy technického zariadenia, špecifikovaného v prílohe č. 1 tejto zmluvy, vykoná objednávateľ
telefonicky alebo mailom. Podľa Čl. X. body 3 a 4 zmluvy o dielo všetky zmeny a doplnenia tejto zmluvy je
možné vykonať iba vo forme písomných dodatkov podpísaných oprávnenými osobami zmluvných strán.
Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. V prílohe

č. 1 k predmetnej zmluve o dielo je uvedená špecifikácia technických zariadení (73 počítačov, z toho 38
na centrále a 35 na pobočkách; 73 operačných systémov, z toho 62 x Windows a 11 x Linux). Dodatkom
č. 1 zo dňa 30.09.2011 sa v Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009 znížila cena za vykonanie diela na 11
050,00 EUR/mesiac a znížil sa počet hodín na 170 hodín.
Žalovaný ďalej poukazuje na výsledky miestneho zisťovania učineného správcom dane v spoločnosti

IVAS dňa 17.09.2018. V rámci miestneho zisťovania bol vypočutý svedok T.. M. E., O.., ktorý uviedol,
že konzultačné služby uvedené na faktúrach boli vykonávané na jednotlivých pracoviskách žalobcu, t. j.
v rámci pobočky a hlavne v Žiline. Predmetné činnosti sa zabezpečovali v subdodávke spoločnosťami
NLT spol. s r.o. Žilina (v roku 2015) a BETAMAK s.r.o., Nitra (v rokoch 2016 a 2017). Predmetnými
konzultáciami boli riešené prevažne mechanické záležitosti. Predmetom fakturovaného servisu boli

profylaktiky, ktoré robili vyššie uvedení subdodávatelia. Subdodávatelia realizovali pravidelný servis, a
to centrálne z jedného miesta, asi zo Žiliny. Všetko, čo bolo realizované nad rámec Zmluvy o dielo zo dňa
02.01.2009, bolo dohodnuté na začiatku spolupráce. Takto dohodnuté práce boli realizované pravidelne.
Predmetom boli práce softwarového typu, realizované raz za štvrťrok. Jednalo sa o práce vo väčšom
rozsahu, t. j. hĺbková kontrola. Služby v oblasti IT boli poskytované na pobočkách žalobcu. T.. M. E., O..

nevedel uviesť, kto práce preberal, nakoľko boli realizované v subdodávke. Na otázku správcu dane, aký
je rozdiel medzi fakturovanými službami IT a medzi fakturovaným servisom a konzultačnými službami
poskytovanými podľa Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009, uviedol, že servis a konzultácie sú realizované
v minimálnom rozsahu a pravidelne, t. j. jeden mesiac a pri službách IT sa jedná o štvrťročnú hĺbkovú
kontrolu. Na otázku správcu dane, či spoločnosť IVAS poskytuje predmetné služby aj inej spoločnosti,

uviedol, že neposkytuje.
T.. M. E., O.. bol ďalej dňa 11.10.2018 vypočutý ako svedok. V rámci svedeckej výpovede uviedol, že
fakturovaný IT servis bol vykonávaný z časti na pobočkách a z časti telefonicky, t. j. skôr konzultácie
ako čo napraviť, resp. zmeniť v počítačoch. Predmetné bolo vykonávané v subdodávke. Kto konkrétne
tento servis vykonával, nevedel uviesť, nakoľko predmetné vykonal subdodávateľ. Ku fakturovaným

konzultáciám uviedol, že ich vykonával taktiež subdodávateľ. Konzultácie boli vykonávané podľa dopytu
a individuálne. V prípade potreby volali z jednotlivých pobočiek priamo subdodávateľovi, ktorý tieto
konzultácie vykonal. Svedok ďalej uviedol, že v prípade IT servisu sa jednalo o operačné systémy
Windows a Linux a o internet, t. j. webové rozhranie. Služby boli poskytované v subdodávke, a toprostredníctvom spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina a
prostredníctvom spoločnosti SC OBISTA, s.r.o., Bratislava. Predmetné spoločnosti mu boli doporučené,
nepamätal si už, kto mu ich doporučil. Svedok nevedel uviesť, akým spôsobom boli vykonávané

služby kontroly komunikácie a internetovej siete, čo konkrétne bolo predmetom týchto IT služieb.
Zároveň nevedel uviesť, kto evidoval príchody a odchody osôb vykonávajúcich IT servis v priestoroch
žalobcu, kto a kedy predmetné služby za odberateľa preberal a zároveň sa nevedel vyjadriť ani ku
skutočnosti, na akých počítačoch boli predmetné IT služby vykonávané. Z dokladov, ktoré správcovi
dane predložila spoločnosť IVAS, vyplynulo, že subdodávateľom vyššie uvedených predmetných služieb

boli v rokoch 2015, 2016 a 2017 spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA
s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina, Carera s.r.o., Žilina
a pani K. E.. Z informácií dostupných správcovi dane z Obchodného registra SR a informačného
systému finančnej správy bolo zistené, že subdodávatelia spoločnosti IVAS, a to BETAMAK s.r.o.,
Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts
& Craft s.r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane

nespolupracujú. Spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, PHARMADATE s.r.o.,
Ružomberok a Arts & Craft s.r.o., Žilina sú zaniknuté. V prípade spoločnosti Carera s.r.o., Žilina je
táto spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu. Spoločnosť SC OBISTA
s.r.o., Bratislava poskytovanie počítačových služieb nemala a nemá zapísanú v Obchodnom registri SR
ako predmet podnikania. Pri preverovaní IT služieb u subdodávateľov spoločnosti IVAS správca dane

využil údaje deklarované spoločnosťami BETAMAK s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA
s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina
v podaných kontrolných výkazoch k dani z pridanej hodnoty. Správcom dane bolo zistené, že ako
ďalší subdodávatelia predmetných služieb by mohli byť spoločnosti PC SOFIS s.r.o., Košice, Busines
CENTER SINEX s.r.o., Bratislava, ROV-MONT s.r.o., Veľké Rovné, NBTEL s.r.o., Nižná Boca, AI TEK,

a.s., Bratislava, ČEKOSTAV, s.r.o., Bratislava, PHARMADATE, s.r.o., Ružomberok, Podháj s.r.o., Dolný
Kubín, METALEF s.r.o., Hronovce, MIPESTAV s.r.o., Bratislava. Vyššie uvedeným spoločnostiam zaslal
správca dane výzvy, v zmysle ktorých žiadal preukázať vykonanie IT služieb, a to vo väzbe na žalobcu.
Jednalo sa prevažne o nekontaktné spoločnosti. Spoločnosti, ktoré odpovedali správcovi dane, popreli
dodanie plnení určených pre žalobcu. Správca dane nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala

dodanie plnení, ktoré by boli určené pre žalobcu. Správca dane predvolal ako svedka pani K. E., ktorá
bola v rokoch 2015 až 2017 konateľkou už zaniknutej spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra. Správcom
dane bolo zistené, že uvedená spoločnosť bola v rokoch 2016 a 2017 deklarovaná ako dodávateľ
IT služieb pre spoločnosť IVAS. Na Daňovom úrade Žilina bola dňa 12.11.2018 spísaná Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 102216380/2018 so svedkom K. E.. Z predmetnej zápisnice je zrejmé, že svedok

využil svoje právo a v zmysle poučenia o výpovedi svedka odmietol vypovedať, nakoľko by svojou
výpoveďou, vzhľadom na časový odstup, spôsobil sebe nebezpečenstvo trestného stíhania. Následne
správca dane ako svedka predvolal pána O. E., ktorý bol konateľom zaniknutých spoločností NLT spol. s
r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina. Správcom dane bolo zistené, že uvedené spoločnosti boli v rokoch 2015
a 2017 deklarované ako dodávatelia IT služieb pre spoločnosť IVAS. Svedok uviedol, že spoločnosť

NLT spol. s r.o., Žilina nezamestnávala nikoho. Všetko bolo riešené cez subdodávateľov. V spoločnosti
Careras.r.o.,Žilinabolidvajazamestnanci.Zákazkysariešiliprostredníctvomsubdodávateľov.Uvedené
spoločnosti mali obchodovať so spoločnosťou IVAS najmä v oblasti počítačových služieb. Malo sa jednať
o správu, servis, dodanie softwaru. Práce mali vykonať v subdodávke, kto ich vykonal, svedok uviesť
nevedel. Prístupové kódy mu odovzdal pán E. a on ich následne dodal svojmu subdodávateľovi. Svedok

nevedel uviesť názov spravovaných, resp. servisovaných operačných systémov a neuviedol ani, čo bolo
predmetom tohto servisu. Ku kontrole komunikácie a internetovej siete uviedol, že kontrola prebiehala
v subdodávke, t. j. vzdialeným prístupom. Podľa vyjadrenia svedka bola celá dodávka týchto služieb
riešená s pánom Z. tak, aby boli predmetné dodávky utajené, resp. aby o týchto službách nevedel nikto
zozamestnancov.Predmetnéslužbybolivykonávanélenvzdialenýmprístupom,atedaženapočítačoch

žalobcu neboli priamo vykonávané.
Žalovaný ďalej poukazuje na vyjadrenie žalobcu doručené správcovi dane dňa 05.11.2018 vo vzťahu
k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou IVAS, v ktorom žalobca uviedol, že medzi
žalobcomaspoločnosťouIVASbolauzatvorenázmluvaodielo,predmetomktorejboliITslužby:servisné
a konzultačné, bližšie uvedené v zmluve a protokoloch vykonaných prác. Služby boli vykonávané na

počítačoch centrály a pobočiek. Dodávateľom bola spoločnosť IVAS. Spoločnosti IVAS boli poskytnuté
prístupy zo strany žalobcu, pričom uvedené tvrdenie žalobca nekonkretizoval tak, ako to požadoval
správca dane. Žalobca uviedol, že konzultácie boli poskytované spoločnosťou pravidelne. Zúčastňoval
sa ich konateľ spoločnosti pán Z.. Správca dane ďalej dňa 12.10.2018 vypočul svedka T.. C. Y.(bývalého zamestnanca žalobcu), ktorý uviedol, že prístup do počítačov a systémov žalobcu prideľoval
T.. Q. Z. (zamestnanec žalobcu), ako správca počítačovej siete a administrátor. Servis počítačov a IT
služieb u žalobcu primárne vykonával Z.. Prístupové údaje do počítača poskytol len pánovi Z.. Dňa

07.12.2018 bol správcom dane ako svedok vypočutý T.. Q. Z. (zamestnanec žalobcu). Ako IT manažér
má na starosti beh IT infraštruktúry, t. j. zabezpečenie bezproblémového chodu infraštruktúry, hlavne
podporu užívateľov, výmenu komponentov pri jednotlivých počítačoch, komunikáciu s dodávateľmi,
hardware, software, počítače, tlačiarne, operačné systémy. Veľa vecí sa rieši prostredníctvom externých
dodávateľov, t. j. informačný systém (spoločnosť KODAS), portál (spoločnosť FG), mailový server

(spoločnosť IVAS), kamerový systém (spoločnosť Ditel), dochádzkový systém (spoločnosť RS alfa),
správa linuxových systémov (spoločnosť Feliss), software na správu čiarových kódov (spoločnosť
FanDS). Svedok ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, kto mal prístup v súvislosti s dodávkou IT
služieb, a to vzdialene a aj prístup priamo k počítačom žalobcu. Sprístupnenie prístupov schvaľovali
konatelia žalobcu. Následne sa pripravilo spojenie, ktoré bolo dodávateľovi odovzdané. Prístup mala
spoločnosťKODAS,FG,Feliss,FanDSamajiteľspoločnosti.Svedoktaktiežuviedol,žesospoločnosťou

IVAS nekomunikoval. Spoločnosť IVAS, podľa tvrdenia svedka, spravovala mailový server a ďalšie veci
s tým spojené, nevedel však bližšie uviesť, čo predstavovalo správu mailového servera. Spoločnosti
IVAS žiadne prístupy (ani vzdialené a ani priame) nedával. V predmetnej zápisnici svedok uviedol, že
nerokoval so spoločnosťami Arts & Craft, s.r.o., Žilina a PHARMADATE s.r.o., Ružomberok a nepozná
spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, NBTEL s.r.o.,

Nižná Boca, AI TEK, a.s., Bratislava, PC SOFIS s.r.o., Košice, ČEKOSTAV, s.r.o., Bratislava, Podháj
s.r.o., Dolný Kubín, Business CENTER SINEX s.r.o., Bratislava, ROV - MONT s.r.o., Veľké Rovné,
METALEF s.r.o., Hronovce a MIPESTAV s.r.o., Bratislava. Podľa svedka uvedené spoločnosti nemali
prístup ani vzdialený a ani priamo k počítačom žalobcu. Ku konzultáciám svedok uviedol, že sa zúčastnil
niektorých konzultácií, ktoré boli uskutočnené spoločnosťou IVAS, a to v kancelárii majiteľa spoločnosti

pána Z.. Predmetom bola bezpečnosť, infraštruktúra, dotazník a podklady pre infraštruktúru. Na otázku
správcu dane, či sú mu známe osoby O. E., K. E. a M. E., svedok uviedol, že nie sú mu známe.
Žalovaný ďalej poukazuje na postup správcu dane, ktorý v rámci vyrubovacieho konania vyzval žalobcu
Výzvou č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019, aby ďalšími dokladmi, vyjadreniami a dôkazmi, ktoré
neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňových kontrol DPH a následného vyrubovacieho

konania za zdaňovacie obdobie január až december 2015, január až december 2016 a január až
október 2017 preukázal skutočnosť, že tieto IT služby boli skutočne spoločnosťou IVAS dodané tak,
ako je to deklarované na prijatých faktúrach v jednotlivých zdaňovacích obdobiach január
až december 2015, január až december 2016 a január až október 2017. V odpovedi na predmetnú
výzvu žalobca uviedol, že poskytol náležitú súčinnosť správcovi dane a že uskutočnenie jednotlivých

zdaniteľných plnení riadne preukázal tak v daňovej kontrole ako aj vo vyrubovacom konaní. Prílohou
uvedenej odpovede boli zápisnice zo zasadania konateľov žalobcu a rozhodnutia konateľov žalobcu.
V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania žalovaný konštatuje, že počítačové služby si ako
predmet činnosti spoločnosť IVAS zapísala do Obchodného registra SR dňa 03.03.2009. Zmluva o dielo
uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS bola podpísaná dňa 02.01.2009. V zmysle Čl. X

bod 4 danej zmluvy zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, t. j.
dňa 02.01.2009. Služby nad rámec zmluvy o dielo mali byť podľa tvrdenia Ing. M. E., O.. dohodnuté
na začiatku spolupráce. Žalobca teda uzatvoril predmetnú zmluvu o dielo ako aj dohodu o vykonaní
činnosti nad rámec predmetnej zmluvy so spoločnosťou IVAS v čase, keď spoločnosť IVAS ešte nemala
potrebnú činnosť zapísanú v predmete činnosti. Žalovaný ďalej konštatuje, že je nepochybné, že

predmetom plnenia mali byť značne odborné činnosti. Podľa vyjadrenia T.. M. E., O.., konateľa
spoločnosti IVAS, fakturované služby mala IVAS realizovať len so žalobcom, a to subdodávateľsky v
celom rozsahu. Podľa Čl. IV bod 2, 3 a 4 zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný vykonať dielo s odbornou
starostlivosťou. Zhotoviteľ postupuje pri vykonaní diela samostatne, pričom je pri jeho výkone viazaný
pokynmi objednávateľa. Zhotoviteľ pri výkone svojej činnosti špecifikovanej v predmete zmluvy môže

spolupracovať aj s tretími osobami. Žalovaný konštatuje, že spoločnosť IVAS ako zhotoviteľ diela však
nepostupovala v zmysle uvedenej zmluvy o dielo, nakoľko zhotovenie diela v celom rozsahu mala
preniesť na tretiu osobu. Zmluva o dielo pritom stanovuje, že dielo primárne vykoná zhotoviteľ, a to s
odbornou starostlivosťou. Tretie osoby si môže iba prizvať na spoluprácu. Pre uvedený záver svedčí
aj Čl. IV. bod 6 (zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel

pri výkone diela, ktoré nie sú verejne známe) a Čl. IV. bod 9 predmetnej zmluvy o dielo (zhotoviteľ je
povinný nesprístupňovať dokumenty objednávateľa alebo jej klientov tretím osobám).
Žalovaný ďalej poukazuje na výpoveď T.. M. E., O.., podľa ktorej spoločnosť IVAS dodanie služieb
od subdodávateľov pre žalobcu nekontrolovala. Spoločnosť IVAS nielenže sama nedodala dohodnutéplnenia pre žalobcu, ale ani nekontrolovala, ako bolo realizované dodanie týchto služieb. Aj uvedená
skutočnosť svedčí o tom, že IVAS nepostupovala pri vykonávaní dohodnutého diela s odbornou
starostlivosťou, nemala s výkonom dohodnutých činností žiadne skúsenosti. Je preto viac ako

neobvyklé, že žalobca sa rozhodol uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo a dohodu o vykonávaní
činností nad rámec tejto zmluvy práve so spoločnosťou IVAS. Spoločnosť IVAS mala v rokoch 2015
až 2017 preniesť realizáciu predmetných služieb aj na spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera
s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina a SC OBISTA, s.r.o., Bratislava. Podľa vyjadrenia Ing. M. E., O..,
konateľa spoločnosti IVAS, mu boli uvedené spoločnosti doporučené, nevedel však kým. Za spoločnosti

BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina vystupoval pán E. a pani E.. Kto
vystupoval za spoločnosť SC OBISTA, s.r.o., Bratislava, si nepamätal.
Žalovaný konštatuje, že z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplynulo, že žalobca
realizáciu plnení v mesiaci november 2015 preniesol na spoločnosť NLT spol. s r. o., Žilina. Správca
dane vyzval možných subdodávateľov spoločností BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC
OBISTA s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina, Carera s.r.o.,

Žilina, pričom nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by boli určené
pre žalobcu. T.. M. E., O.., konateľ spoločnosti IVAS nevedel konkretizovať osoby, ktoré mali reálne
predmetné plnenia realizovať. Taktiež nevykonával ani kontrolu fakturovaných plnení.
Ako predmet faktúry č. 20150166 zo dňa 27.11.2015 sa uvádza servis a konzultačné služby v oblasti IT
za mesiac 11/2015. V zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009 sú v predmete zmluvy uvedené konzultačné

služby v oblasti IT, ale čo konkrétne spadá pod pojem servis, nie je zrejmé. Takéto označenie plnenia
sa v predmete Zmluvy o dielo totiž nenachádza. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že tak žalobca ako ani spoločnosť IVAS nepredložili správcovi dane zoznam vykonávaných konzultácií,
t. j. na základe koho požiadavky sa konzultácia uskutočnila, kto konzultáciu vybavil, čoho sa týkala a
dĺžku trvania konzultácie. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že podľa vyjadrenia T.. M. E., O..,

konateľa spoločnosti IVAS servis mal zahŕňať aj profylaktiku. K samotnej profylaktike žalovaný uvádza,
že profylaktika nebola podradená pod konkrétne plnenie uvedené v Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009,
a taktiež že profylaktika počítačov je predmetom faktúr, ktorými boli fakturované IT služby poskytnuté
nad rámec Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009. Nie je preto zrejmé, aká profylaktika bola vykonávaná
v rámci zmluvy o dielo a aká nad rámec uvedenej zmluvy. Neobvykle vyznieva aj tvrdenie T.. M. E.,

že IVAS dostala prístupy, keď od počiatku zmluvy o dielo priamo nevykonávala žiadnu z dohodnutých
činností a ich výkon mala preniesť na svojich subdodávateľov. T.. Q. Z., zamestnanec žalobcu,
ktorý bol informovaný o jednotlivých dodávateľoch služieb v oblasti IT, uviedol vo vzťahu k spoločnosti
IVAS, že táto mala spravovať len mailový server. Uvedená činnosť však nekorešponduje s
popisom činnosti od T.. M. E. - konzultácie, ktorými mali byť riešené prevažne mechanické záležitosti,

profylaktika, servis formou konzultácie ako čo napraviť, resp. zmeniť v počítačoch. Ing. Q. Z.
uviedol, že mal vždy vedomosť o tom, kto mal vzdialený prístup. IVAS nebola medzi spoločnosťami s
takýmto prístupom. T.. M. Z. uviedol, že spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT
spol. s r.o., Žilina a SC OBISTA, s.r.o., Bratislava nepozná a nemali prístup ani vzdialený a ani priamo
k počítačom spoločnosti. Žalovaný tvrdenie žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 05.11.2019, podľa

ktorého zmluva o dielo bola uzatvorená z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany IT infraštruktúry,
označil za nevieryhodné, a to vzhľadom ku skutočnostiam, že žalobca uzatvoril zmluvu o dielo so
spoločnosťou IVAS, ktorá ešte nemala potrebnú činnosť zapísanú v predmete činnosti v obchodnom
registri a nemala s výkonom plnenia uvedeným v zmluve žiadne praktické skúsenosti, pričom napriek
dohodnutým zmluvným podmienkam nenamietala, keď spoločnosť IVAS preniesla celé dohodnuté

plnenienatretiuosobu,atáprenieslaplnenienaďalšiuosobu,pričomžalobcaanineidentifikovalsubjekt,
ktorý v skutočnosti predmetné plnenia realizoval, a ktorému mal byť poskytnutý vzdialený počítačový
prístup a dovolil spoločnosti IVAS zmeniť svojich subdodávateľov, pričom v reťazci nebola realizovaná
kontrola fakturovaných plnení. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalovaný zdôrazňuje, že
pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na

seba riziko, že nebude môcť plniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto neunesie.
Žalovaný záverom udáva, že správca dane nespochybnil skutočnosť, že žalobcovi boli dodané plnenia
uvedené na predmetných faktúrach, ale nepreukázalo sa, že predmetné fakturované plnenia boli
dodané práve spoločnosťou IVAS. Preto správca dane oprávnene neuznal žalobcovi v preverovanom
zdaňovacom období nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti IVAS. Vo vzťahu

k vzneseným odvolacím námietkam žalovaný na dôvažok dodáva, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje
nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Ak
správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť
odstránil, inak nie je možné priznať nárok. K námietke žalobcu ohľadne zasielania výziev na subjekty,ktoré správca dane zistil z kontrolných výkazov subdodávateľov, žalovaný uviedol, že je vecou úvahy
správcu dane, aký dôkaz vykoná a akú formu vykonania dôkazu zvolí. Správca dane preto nevybočil z
medzí zákona, keď vyzval spoločnosti, ktoré mohli byť subdodávateľmi subdodávateľov na predloženie

potrebných dokladov. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že správca dane uvedenými výzvami chcel
získať informácie, ktorými mal disponovať žalobca, a ktoré správcovi dane nepredložil. Podľa tvrdení
T.. M. E., O.., konateľa spoločnosti IVAS mal žalobca odsúhlasiť všetkých subdodávateľov a prideliť im
vzdialené prístupy. Žalovaný uvádza, že uvedenými výzvami nedošlo k zastieraniu výkonu daňových
kontrol. V prípade výziev nie je správca dane limitovaný množstvom dokladov, ktoré môže požadovať

od vyzývanej osoby. K námietke žalobcu, že prístupy boli spoločnosti IVAS odovzdané a konzultácie boli
poskytované, pričom konzultácií sa zúčastňoval konateľ žalobcu pán Z., a to z dôvodu, že sa jednalo
o veľmi citlivú záležitosť, žalovaný uvádza, že podľa vyjadrenia T.. M. E., O.., konateľa spoločnosti
IVAS, konzultáciami boli riešené prevažne mechanické záležitosti. Konzultácie boli realizované na
jednotlivých pracoviskách, t. j. v rámci pobočiek a najmä v Žiline. Konzultácie mali byť vykonávané podľa
dopytu a individuálne. Uvedená činnosť bola zabezpečovaná v subdodávke. V prípade potreby volali

z jednotlivých pobočiek priamo subdodávateľovi, ktorý tieto konzultácie vykonal. Konzultácie mali mať
podľa T.. M. E., O.. úplne iný charakter, ako to označil žalobca. Podľa vyjadrenia T.. M. E., O.. konzultácie
neposkytovala spoločnosť IVAS, ale mali byť poskytované v subdodávke. Žalobca nepreukázal, kto mu
v skutočnosti konzultácie poskytol.
K odvolacej námietke, v zmysle ktorej správca dane neprihliadol na prílohy sumárneho vyjadrenia

v spojení so svedeckými výpoveďami Z. a E., žalovaný uviedol, že správca dane sa sumárnym
vyjadrením a priloženými listinnými dôkazmi zaoberal a uvedené aj vyhodnotil, čo je zrejmé zo Zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 100780509/2020 zo dňa 17.04.2020. Predložené prílohy môžu naznačovať
určitú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS, ale nepreukazujú, že plnenie uvedené na
predmetných faktúrach od spoločnosti IVAS bolo žalobcovi v skutočnosti aj dodané spoločnosťou IVAS.

Pre uvedený záver nesvedčí ani spojenie uvedených príloh sumárneho vyjadrenia so svedeckými
výpoveďami Z. a E.. K odvolacej námietke, v zmysle ktorej nebohý T.. M. Z. osobne zabezpečil oddelené
a izolované paralelné vedenie IT služieb, a to vo viacerých základných rovinách žalovaný uvádza, že
toto tvrdenie nezodpovedá realite. Ako vyplýva z činností, ktoré v rámci výkonu práce u žalobcu spadali
do pôsobnosti T.. Q. Z. a z fakturovaných činností, ktoré mala dodávať spoločnosť IVAS, je zrejmé, že sa

uvedené činnosti prekrývajú. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by spoločnosť IVAS realizovala plnenia
uvedené na predmetných faktúrach, nemohlo by sa to uskutočniť bez toho, aby o tom nevedel T.. Q. Z..
Záverom žalovaný konštatuje, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z preverovanej
dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou TALUX, s.r.o. a dodávateľskej faktúry vystavenej
spoločnosťou IVAS. Žalobca porušil ust.

§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) vo väzbe na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti TALUX, s.r.o., resp. spoločnosti IVAS, s.r.o.
uvedených na predmetných dodávateľských faktúrach.

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho

orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Z mimoriadne rozsiahlej žaloby
(v rozsahu 59 strán a 294 bodov) obsahujúcej popri rozsiahlych právno-teoretických postulátoch,
rozsiahlych citáciách právnych záverov z rozhodnutí iných súdov (Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu
ČR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, Krajského súdu v
Brne, atď.) aj vymedzenie konkrétnych žalobných námietok (značne v žalobe rozptýlených - žalobca

na viacerých miestach opakuje či ďalej upresňuje na skorších miestach žaloby už uplatnené žalobné
body) správny súd v najväčšej stručnosti vyvodil nasledovné podstatné žalobné body:
· 1. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s početnou judikatúrou, na ktorú
žalobcapoukázalvodvolaní.Žalobcanesúhlasísozáveromžalovanéhoopovinnostižalobcupreukázať,
v čom je daná zhoda skutkového stavu označenej judikatúry so skutkovým stavom v odvolaním

napadnutom rozhodnutí. Právne závery rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, na ktoré žalobca
poukázal v odvolaní, sú natoľko všeobecného charakteru, aby mohli byť aj bez ďalšieho aplikované na
vec žalobcu.
· 2. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného, keď tvrdí, že
sa dostatočne nevysporiadal s rozsiahlymi námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní žalobcu proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu
je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné. Žalovaný si osvojil bližšie nešpecifikované
informácie zo systému finančnej správy a predovšetkým žalobca akcentuje, že žalovaný sa absolútne
žiadnym spôsobom nezaoberal rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít.· 3. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správne
orgány sa nevysporiadali s vykonanými výsluchmi svedkov K. a E., ktorí zhodne potvrdili vykonanie
upratovacích prác spoločnosťou TALUX pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina a nevysporiadali sa s

prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktoré podľa mienky žalobcu potvrdzujú reálne vykonanie IT služieb v
nadväznosti na svedecké výpovede E. a Z..
· 4. Správca dane vo Výzve č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019 požadoval od žalobcu predloženie
dôkazov, vyjadrení a dokladov, ktoré neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňových kontrol
DPH a následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie január až december 2015, január

až december 2016 a január až október 2017. Svoju požiadavku však nijakým spôsobom bližšie
nešpecifikoval. Správca dane mal vo výzve uviesť, čo konkrétne požaduje. Nakoľko výzva správcu dane
bola neurčitá a nezrozumiteľná, a preto nesplniteľná, je ako celok nezákonná, a táto vada nezákonnosti
sa premietla aj do vady nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
· 5. Závery správcu dane o nekontaktnosti subdodávateľa nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní,
ale majú vyplývať len z bližšie nešpecifikovaných „informácií dostupných správcovi dane z Obchodného

registra SR a z informačného systému finančnej správy“, avšak žalobcovi tieto informácie nie sú
známe a nemal ani možnosť sa s nimi oboznámiť, nakoľko nie sú obsahom daňového spisu. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že správca dane zaslal výzvy subdodávateľom spoločnosti IVAS, pričom sa jednalo o
nekontaktné spoločnosti a spoločnosti, ktoré odpoveďami popreli dodanie plnení určených pre žalobcu,
žalobca k uvedenému záveru žalovaného udáva, že takéto vyhodnotenie dokazovania považuje

za neprípustné, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové zistenia vyplynuli z
toho ktorého dôkazu. Skutkové zistenia správcu dane z informačného systému finančnej správy
(pravdepodobne informácie z iných daňových kontrol tretích daňových subjektov) nemožno považovať
za skutkové zistenia získané zákonným spôsobom, nakoľko žalobca nebol oboznámený s obsahom
dôkazných prostriedkov pochádzajúcich pravdepodobne z iných daňových kontrol iných daňových

subjektov, rovnako nebol oboznámený o termínoch výsluchu svedkov, resp. nemal právo klásť takýmto
svedkom otázky, atď.. Žalobca tiež namieta postup správcu dane, ktorý namiesto toho, aby vykonal
výsluch prípadných svedkov, len zaslal písomné výzvy subdodávateľom, čím ukrátil žalobcu na jeho
procesnom práve klásť svedkom otázky, resp. byť účastným pri výsluchu svedkov.
· 6. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko správnemu orgánu predložil všetky relevantné

listinné doklady preukazujúce, že k predmetným zdaniteľným plneniam reálne došlo, a tieto skutočnosti
podporil aj označením ďalších dôkazov, a to najmä Sumárneho vyjadrenia zo dňa 16.04.2020 a jeho
príloh. Žalobca prostredníctvom príloh Sumárneho vyjadrenia jasne vysvetlil, že v danej veci neexistujú
žiadne rozpory medzi vyjadreniami E. a Z.. E. ako konateľ IVAS vypovedal vo svojej svedeckej výpovedi,
že ním deklarované zdaniteľné plnenia za inkriminované zdaňovacie obdobia reálne nastali, čo potvrdil

aj nebohý niekdajší konateľ žalobcu. Z. sám osobne zabezpečil vedenie IT služieb z dôvodu ochrany
a bezpečnosti kontroly prostredia, ktoré sa vykonávali bez znalosti IT managera - Z.. Cez prílohy
Sumárneho vyjadrenia a tam podané vyjadrenie nebohého T.. Z. možno nájsť to spojenie, že Z. s
nebohým Z.zastrešovalibačasťITslužiebprežalobcuvrozsahu,vakomtodefinovalvosvojejvýpovedi
Z., a to nezávisle a bez vedomia iného zamestnanca žalobcu a bez toho, aby túto skutočnosť riešil

nebohý Z.. Súčasne cez prílohy Sumárneho vyjadrenia je preukázané, že nebohý T.. Z. riešil izolovane a
paralelnevedľasebanastranejednejčasťITslužiebzastreľovanýchE.anadruhejstranečasťITslužieb
zastrešovaných žalobcom cez styčnú osobu Z.. Žalobca je toho názoru, že predloženými dôkazmi
preukázal existenciu a reálnosť dodania zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti IVAS a TALUX pre
žalobcu, čím sa de iure presunulo dôkazné bremeno na správcu dane. To, že si na nejaké skutočnosti

(presné detaily) nevedeli vypočutí svedkovia spomenúť, neznamená z hľadiska dokazovania, že tieto
skutočnosti nenastali. V súvislosti s posudzovaným plnením od dodávateľskej spoločnosti TALUX
žalobca upozorňuje na č. l. VIII Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009, v zmysle ktorej bol povinný zhotoviteľ
zabezpečovaťprácevdohodnutýchtermínoch,prípadnepodľapotrebyobjednávateľamoholprispôsobiť
dobu upratovania jeho požiadavkám. Žalobca zdôrazňuje, že toto zmluvné dojednanie potvrdzuje

oprávnenie objednávateľa modifikovať výkon čistiacich a upratovacích prác pre zhotoviteľa, čo sa v
skutočnosti aj stalo, keď v preverovaných rokoch boli upratovacie a čistiace práce vykonávané na
základe ústneho dojednania len v priestoroch centrály a pobočky v Žiline. Poskytovanie služieb potvrdil
konateľ spoločnosti TALUX s.r.o.. Svedkyňa K. vo svojej výpovedi potvrdila, že upratovala priestory na
adrese Kálov, Žilina s tým, že presne špecifikovala ich obsah aj dobu výkonu týchto prác. Tak svedkyňa

K. ako aj svedok E. zhodne potvrdili vykonanie upratovacích prác na adrese Kálov, Žilina, preto v spojení
svystavenýmifaktúramiodspoločnostiTALUX,s.r.o.jeoprávnenosťnárokužalobcunaodpočetDPHna
vstupe z faktúr od spoločnosti TALUX, s.r.o. preukázaná. Žalobca namieta, že správca dane neskúmal,prečo vznikol rozpor v texte faktúry, kde je uvedené, že práce boli fakturované za jednotlivé pobočky a
vo vyjadreniach účastníkov.
· 7. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti IVAS bola žalovaným údajná neexistencia zdaniteľných

plnení založená len na tom, že subdodávatelia spoločnosti IVAS boli nekontaktní a na výzvy správcu
dane nereagovali. Žalobca zdôrazňuje, že správca dane nezákonne preniesol na žalobcu daňovú
povinnosť, ktorú má znášať správca dane voči nekontaktnému daňovému subjektu (subdodávateľom
spoločnosti IVAS). Žalobca nemá žiadnu povinnosť dokazovať to, čo má v prvom rade dokazovať
samotný nekontaktný tretí daňovník (platca DPH). Žalobca ako daňový subjekt má povinnosť tvrdenia a

dôkaznú povinnosť iba vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, a ktoré dal do svojho daňového
priznania a nie vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa týkajú položiek daných či nedaných do daňového
priznania iným daňovým subjektom. Skutočnosť, že niektorý z dodávateľov v reťazci v čase daňovej
kontroly je nekontaktný, nemôže byť automaticky bez ďalšieho vyhodnotené tak, že k zdaniteľným
plneniam medzi dodávateľom a daňovým subjektom nedošlo.
· 8. V prejednávanej veci nebol daný žiaden judikatúrou súdov aprobovaný dôvod pre nepriznanie

práva žalobcovi na odpočet DPH. Žalobca osobitne (okrem iných rozhodnutí) poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ, ktorého právne závery považuje za plne aplikovateľné na prejednávanú vec.
Zo záverov označeného rozhodnutia žalobca cituje „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,
efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe

ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože: po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená; po

druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva; po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený; a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela, alebo mala vedieť,

že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Žalobca ďalej poukazujúc na rozsiahlu judikatúru
Najvyššieho správneho súdu ČR, Ústavného súdu ČR, resp. Súdneho dvora EÚ zdôrazňuje, že dôkazné
bremeno týkajúce sa neodvedenia dane na strane tretích subjektov - obchodných partnerov nemôže

byť pripočítané na ťarchu daňového subjektu, ktorý si vo vzťahu k správcovi dane splnil riadne a včas
všetky povinnosti, ktoré mu ako platcovi DPH prináležali. Nárok na odpočet DPH by mohol správca
dane zamietnuť len vtedy, ak by mal preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie
je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, čo však
správca dane v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nielenže nepreukázal, ale ani sa uvedeným

predpokladom nezaoberal.
· 9. Žalobca odmieta závery žalovaného o zanedbaní náležitej opatrnosti pri realizácii obchodných
transakcií. Žiaden daňový subjekt nemá vplyv na to, či si jeho dodávateľ splní svoje zákonné
povinnosti, či vedie riadne účtovníctvo, atď.. Za pochybenia dodávateľa nemôže daňový subjekt niesť
zodpovednosť,ibaakbysapreukázalo,žebolsúčasťoupodvodnéhoreťazca,resp.opodvodnejčinnosti

v dodávateľskom reťazci mal vedomosť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2021 opakuje skutkové a právne závery, ktoré obsiahol
v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak, ako sú rozvedené v bode 2. tohto rozsudku).

5. Žalobca v replike zo dňa 13.08.2021, učinenej po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov
správnej žaloby, opakuje podstatu svojej skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe
(bod 3. tohto rozsudku).

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa §
137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 107 ods.1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený 31. augusta 2022, o čom bola spísaná
zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných
bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s
poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu,

Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

Podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o
určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane
môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca
dane môže postupovať podľa § 20.

Podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o
možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 23)Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.
23) § 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s

návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa§68ods.1prvávetapredbodkočiarkouDaňovéhoporiadkuaktentozákonaleboosobitnýpredpis
neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého

súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému
subjektu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 337/1992 Sb. o správě daní a poplatků v znení neskorších predpisov
vzniknou-li pochybnosti o správnosti průkaznosti nebo úplnosti podaného daňového přiznání nebo
hlášení, popřípadě dodatečného daňového přiznání nebo následného hlášení a dalších písemností

předložených daňovým subjektem, nebo o pravdivosti údajů v nich uvedených, správce daně ve
výzvě sdělí daňovému subjektu tyto pochybnosti způsobem umožňujícím daňovému subjektu určitou
odpověď a předložení důkazních prostředků. Současně správce daně vyzve daňový subjekt, aby se
k těmto pochybnostem vyjádřil, zejména, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvětlil a nepravdivé
údaje opravil, nebo pravdivost údajů řádně prokázal.

10. V prvom rade správny súd pristúpil k vysporiadaniu sa s žalobnými námietkami procesného
charakteru. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, podľa ktorej je rozhodnutie
žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko sa žalovaný „absolútne žiadnym spôsobom“ nevysporiadal s
judikatúrou žalobcu označenou v podanom odvolaní. Správny súd z obsahu odvolania žalobcu zistil,

že žalobca v ňom poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov (Európsky súdny dvor, Najvyšší súd
Slovenskej republiky, Ústavný súd Českej republiky), právne závery, ktorých tiež v podrobnostiach cituje.
V tejto súvislosti je potrebné predostrieť, že pre vznik povinnosti správneho orgánu (súdu) reagovať
na vznesenú skutkovú a právnu argumentáciu účastníka konania, teda na vznesenú odvolaciu, resp.
žalobnú námietku, je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nevyhnutné, aby išlo o

argument, ktorý je:
a) „relevantný“, „podstatný“, „významný“ (relevant, important), a ktorý je zároveň
b) „konkrétny“ (specific), teda je formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom. Súčasne je
potrebné dodať, že v rámci vyhodnotenia týchto kritérií sa neposudzuje, či je argument aj naozaj
opodstatnený (vecne správny). Poukaz žalobcu na ním označené právne závery judikatúry súdov

citované v odvolaní podľa mienky správneho súdu nenapĺňali atribút konkrétnosti. Námietka by spĺňala
atribút konkrétnosti len v prípade, ak by okrem citovaných právnych záverov judikátov žalobca
rozviedol, v čom sú dané obdobné skutkové okolnosti prípadu posudzovaného žalovaným s prípadmi
posudzovanými označenou judikatúrou iných súdov. Nie je teda postačujúce, aby žalobca len označil
právne závery súdov bez toho, aby konkretizoval, v čom sa skutkové okolnosti posudzovaného

prípadu žalobcu približujú skutkovým okolnostiam, z ktorých vychádzali súdy pri koncipovaní citovaných
čiastkových záverov. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/81/2018
zo dňa 28.04.2020, podľa ktorého „pre správne posúdenie podľa názoru kasačného súdu nie je
podstatné, koľko „judikátov“ ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí Súdneho
dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné

skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a
ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorú žalobca vyvodzoval z: „absencie zdôvodnenia rozhodnutia, z akého dôvodu

je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné“. Uvedená námietka postráda atribút
konkrétnosti, nakoľko z jej obsahu nie je zrejmé, ktoré konkrétne žalobcom navrhované dôkazy mal
považovať žalovaný za neúčelné. Správny súd ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
nezistil, že by bol žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatoval žalobcom uvádzaný záver - neúčelnosť
dôkazných návrhov.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej sa žalovaný
nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, ktoré boli predtým obsiahnuté už aj
v podanom odvolaní. Uvedená námietka rovnako postráda atribút konkrétnosti, preto nie je danápovinnosť správneho súdu sa s touto vecne vysporiadať. Správny súd naviac podotýka, že pokiaľ ide
o žalobné námietky, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia
predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dielčích okolností jednoznačne odlíšiteľný

popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska
správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou
koncentráciepohybovať,alemázásadnývýznamajprežalovaného.Základnouprocesnouzásadoutotiž
je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by
mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú

v porovnaní s protistranou. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k
čomusamávlastnevyjadriť;týmsaprirodzeneznižujeajjejmožnosťnáležitejprocesnejobrany.Žalobca
je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či
záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia
či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má
jednaťonezákonnosti.Ohľadomprávnejargumentáciesažalobcanemôžeuspokojiťlensovšeobecným

odkazom na určité ustanovenie zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,
aké aspekty, dielčie okolnosti uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd na dôvažok k vznesenej námietke podotýka, že nie je jeho povinnosťou
porovnávať obsah odvolania (v rozsahu 43 strán - 90 bodov) s obsahom žaloby (v rozsahu 59 strán -

294 bodov) a zisťovať, s ktorými konkrétnymi relevantnými v odvolaní vznesenými námietkami žalobcu,
ktoré súčasne žalobca obsiahol aj v žalobe, sa žalovaný nevysporiadal.

13. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a tvrdí, že správca dane sa
nevysporiadal s vykonanými výsluchmi svedkov K. (zo dňa 04.02.2020) a E. (zo dňa 11.10.2018),

ktorí zhodne potvrdili vykonanie upratovacích prác spoločnosťou TALUX pre žalobcu na adrese Kálov,
Žilina a nevysporiadal sa s prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktoré podľa mienky žalobcu preukazujú
reálne vykonanie IT služieb v nadväznosti na svedecké výpovede E. a Z., pričom namieta, že žalovaný
v žalobou napadnutom rozhodnutí tieto „vady aproboval“. Uvedenú námietku vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú. Tak správca dane a poukazujúc a stotožňujúc sa so skutkovými a

právnymi závermi správcu dane, aj žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia preskúmateľným
spôsobom vysporiadali s označenými dôkazmi. Žalovaný, pokiaľ išlo o preverované zdaniteľné plnenie
- dodanie upratovacích služieb spoločnosťou TALUX, v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 8
jednak jednotlivo opísal obsah svedeckých výpovedí E. (zo dňa 11.10.2018 a dňa 28.11.2019), ako
aj svedkyne K. (zo dňa 04.02.2020) a následne na strane 9 vyhodnotil označené svedecké výpovede

vo vzájomných súvislostiach s ďalšími správcom dane vykonanými dôkazmi. Uviedol, že svedok
E. a svedkyňa K. síce potvrdili vykonanie upratovacích prác pre žalobcu, nie však na pobočkách
žalobcu (ktoré sú ako miesto plnenia označené v preverovaných faktúrach) ale na adrese Kálov,
Žilina. Správca dane v rámci vyhodnotenia dokazovania teda akceptoval ako preukázanú z výsluchu
svedkov plynúcu skutočnosť poskytnutia upratovacích prác na adrese Kálov, Žilina. Správca dane ďalej

preskúmateľným a dostatočne podrobným vymedzením rozvádza, z akého dôvodu nie je na účely
overovaniazdaniteľnéhoplneniaodspoločnostiTALUXrelevantná(preukázaná)skutočnosťposkytnutia
upratovacích služieb pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina. V podrobnostiach uvádza (na strane 10
rozhodnutia),žeztextupreverovanejfaktúryvyplýva,žefaktúrabolavystavenázačistiaceaupratovacie
práce v priestoroch pobočiek v preverovanom zdaňovacom období, a to na základe Zmluvy o

dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov. Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1
bolo aj v rokoch 2015 - 2017 poskytovanie čistiacich a upratovacích prác v priestoroch piatich pobočiek
žalobcu (Trnava, Nitra, Trenčín, Košice a Prešov). Svedok E. najskôr uviedol, že v roku 2015, 2016 a
2017 sa upratovali pobočky žalobcu (výpoveď svedka zo dňa 11.10.2018), ale neskôr svoju výpoveď
zmenilauviedol,žesapobočkyneupratovali,upratovalisalenpriestorynaadreseKálov,Žilina.Pobočky

si mal upratovať žalobca, a to svojimi zamestnancami. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca vo svojej
odpovedi zo dňa 22.11.2019 na výzvu správcu dane zo dňa 23.10.2019. O skutočnosti, že spoločnosť
TALUX, s.r.o. realizovala v roku 2015 - 2017 čistiace a upratovacie práce priestorov žalobcu na adrese
Kálov, Žilina svedčí aj výpoveď svedkyne K., zamestnankyne spoločnosti TALUX, s.r.o., ktorá uviedla,
že v roku 2015 - 2017 nevykonávala čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu, ale upratovala

len priestory na adrese Kálov, Žilina, konkrétne dve poschodia. Žalovaný vo vzťahu k vykonanému
dokazovaniu ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že medzi faktúrou a dodaným plnením musí
existovať súlad. Faktúra totiž predstavuje formálnu deklaráciu dodaného plnenia. V tomto preverovanom
prípade však zo strany spoločnosti TALUX, s.r.o. nedošlo k dodaniu plnenia uvedeného v predmetefaktúry. Plnenie, na ktoré poukázal žalobca, sa od fakturovaného plnenia odlišovalo nielen miestom
plnenia ale aj samotným rozsahom. Údaj o rozsahu poskytnutého plnenia sa na faktúre udáva ako 1.
súbor, v prípade čistiacich a upratovacích prác sa jedná o nejasný údaj. Vychádzalo sa preto zo Zmluvy

o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1, na ktorú faktúra odkazuje. Žalovaný ďalej v odôvodnení
rozhodnutia konštatuje, že v Zmluve o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane dodatku č. 1 sa uvádza, že cena
za plnenie v sume 995,83 EUR (bez DPH)/mesiac zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov
pobočiek 5 x v týždni/1 hod.. Nakoľko upratovanie sa týkalo piatich pobočiek s tým, že na jednej pobočke
sa mali realizovať čistiace a upratovacie práce v rozsahu 5 hodín/týždeň, znamenalo, že spoločnosť

TALUX s.r.o. mala v zmysle predmetnej zmluvy o dielo realizovať čistiace práce v celkovom rozsahu 25
hodín týždenne (počet pobočiek x počet hodín do týždňa na jednu pobočku = 5 x 5 = 25) Ako vyplýva
z predložených pracovných listov a výpovede pani M. K., upratovanie sa na centrále žalobcu a jeho
pobočky v Žiline realizovalo od 07.00 hod. do 11.00 hod. denne, čo je do týždňa iba 20 hodín.
Vyššie označené zhodnotenie svedeckých výpovedí v kontexte ďalšieho správcom dane vykonaného
dokazovania rozhodne podľa mienky správneho súdu nemožno považovať za odôvodnenie arbitrárne,

resp. nepreskúmateľné. Správny súd je toho názoru, že správca dane, resp. žalovaný učinili zadosť
citovanému ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý je v prejednávanej veci potrebné aplikovať,
závery správnych orgánov sú ucelené, koherentné, vnútorne bezrozporné a predovšetkým poskytujúce
dostatočný substrát pre ich preskúmanie správnym súdom, resp. pre formuláciu odvolacích/žalobných
námietok účastníka konania.

Rovnaké závery platia aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením od
dodávateľaIVAS.ŽalovanýjednakjednotlivoopisujeobsahsvedeckýchvýpovedíE.(zodňa11.10.2018)
a Z. (zo dňa 07.12.2018) na strane 13 a na strane 15 až 16 a nasl. obsah svedeckých výpovedí
hodnotí vo vzájomných súvislostiach s ďalšími správcom dane vykonanými dôkazmi. Správca dane
dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikuje pochybnosti, ktoré vznikli z vykonaného

dokazovania a identifikuje dôvody, pre ktoré výpoveď svedka E. a Z. nie je spôsobilá preukázať dodanie
fakturovaného plnenia. Predovšetkým uvádza, že žalobca mal uzatvoriť zmluvu o dielo, ako aj Dohodu
o vykonávaní činností nad rámec zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009, v čase, keď spoločnosť IVAS
ešte nemala potrebnú činnosť zapísanú v predmete činností. Spoločnosť IVAS nemala s výkonom
dohodnutých činností žiadne skúsenosti a výkon týchto činností napriek dojednaným podmienkam mala

preniesť v celom rozsahu na tretie osoby. Žalovaný konštatuje, že je viac ako neobvyklé, že žalobca
sa rozhodol uzatvoriť zmluvu o dielo a dohodu o vykonávaní činností nad rámec tejto zmluvy práve
so spoločnosťou IVAS. Spoločnosť IVAS mala v roku 2015 až 2017 preniesť realizáciu vo faktúrach
deklarovaných služieb na subdodávateľské spoločnosti. E., hoci uviedol, že mu tieto spoločnosti
boli doporučené, nevedel identifikovať, kým mu boli doporučené. E., ako konateľ spoločnosti IVAS,

nevedel konkretizovať osoby, ktoré mali reálne predmetné fakturované plnenia realizovať. Taktiež
sa vyjadril, že nebola vykonávaná ani kontrola fakturovaných plnení. Pochybnosti správcu dane o
dodanom plnení ďalej zvýraznila skutočnosť, že tak žalobca ako ani spoločnosť IVAS (jej konateľ
E.) nepredložili správcovi dane zoznam vykonaných konzultácií, t. j. na základe koho požiadavky sa
konzultácia uskutočnila, kto konzultáciu vybavil, čoho sa konzultácia týkala a dĺžky trvania konzultácie.

Ako ďalej konštatuje žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia, podľa vyjadrenia E. mal servis zahŕňať
aj profylaktiku. Servis mal byť realizovaný pravidelne a to z jedného miesta, zrejme zo Žiliny. Servis
bol vykonávaný z časti na pobočkách a z časti telefonicky, t. j. skôr konzultácie ako čo napraviť, resp.
zmeniť v počítačoch. Predmetom IT servisu bol operačný systém Windows a LINUX a internet, t. j.
webové rozhranie. K uvedenému mu mal byť poskytnutý vzdialený prístup. K samotnej profylaktike

(podľazistenísprávcudanesajednáočistenie,preventívnuúdržbupočítačov,notebookovaserverovod
prachu a nečistôt) žalovaný uvádza, že profylaktika nebola podradená pod konkrétne plnenie uvedené
v Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009, a taktiež, že profylaktika počítačov je predmetom faktúr, ktorými
boli fakturované IT služby poskytnuté nad rámec Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009 (raz štvrťročne). Nie
je preto zrejmé, aká profylaktika bola vykonávaná v rámci zmluvy o dielo a aká nad rámec uvedenej

zmluvy. Servis mal byť vykonávaný z časti na pobočkách a z časti telefonicky. Žalobca a ani spoločnosť
IVAS nepredložila správcovi dane doklady o prítomnosti osôb realizujúcich uvedený servis u žalobcu
(kto servis realizoval, čoho sa servis týkal a dĺžka trvania servisu). Taktiež neboli predložené dôkazy
o telefonickej realizácii servisu. K poskytnutiu vzdialeného prístupu žalovaný uvádza, že vzdialené
prístupy mal poskytovať nebohý konateľ žalobcu T.. M. Z.. O uvedenej skutočnosti nebol správcovi dane

predložený žiadny dôkaz. Navyše neobvykle vyznieva tvrdenie T.. M. E., že spoločnosť IVAS dostala
prístupy, keď od počiatku Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009 priamo nevykonávala žiadnu z dohodnutých
činností a ich výkon mala preniesť na svojich subdodávateľov. Žalovaný ďalej v odôvodnení
rozhodnutiavpodrobnostiachargumentuje,prečovýpoveďsvedkaZ.niejespôsobilápreukázaťdodaniedeklarovaných plnení. Uvádza, že podľa vyjadrenia T.. Q. Z., zamestnanca žalobcu, v rokoch 2015 až
2017 mal na starosti zabezpečenie bezproblémového chodu infraštruktúry, hlavne podporu užívateľov,
výmenu komponentov pri jednotlivých počítačoch, komunikáciu s dodávateľmi, hardware, software,

počítače, tlačiarne, operačné systémy. T.. Q. Z. bol informovaný o jednotlivých dodávateľoch služieb v
oblasti IT. V prípade spoločnosti IVAS uviedol, že mala spravovať mailový server. Uvedená činnosť však
nekorešponduje s popisom činností od T.. M. E. - konzultácie, ktorými boli riešené prevažne mechanické
záležitosti, profilaktika, servis formou konzultácií, ako čo napraviť, resp. zmeniť v počítačoch (operačný
systém Windows a LINUX a internet, t. j. webové rozhranie). Ako vyplynulo z výpovede T.. Q. Z., vždy

mal vedomosť o tom, kto mal vzdialený prístup. Spoločnosť IVAS nebola medzi spoločnosťami, ktoré
mali vzdialený prístup. T.. M. Z. uviedol, že spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT
spol. s r.o., Žilina a SC OBISTA, s.r.o., Bratislava nepozná a nemali prístup ani vzdialený a ani priamo k
počítačom spoločnosti. So spoločnosťami Arts & Craft, s.r.o., Žilina a PHARMADATE s.r.o., Ružomberok
nerokoval v súvislosti s dodávkou IT služieb. Pridelenie vzdialeného prístupu žalobcom sa v prípade
spoločnosti IVAS a ani v prípade ňou označených subdodávateľov nepotvrdil. T.. Q. Z. nepozná osoby

T.. M. E., pána O. E. a ani pani K. E.. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozpisuje
obsah pracovnej náplne svedka Z., v nadväznosti na uvedený rozsah pracovnej náplne konštatuje,
že je zrejmé, že v prípade, ak by spoločnosť IVAS dodávala počítačové služby, tak ako sú uvedené na
predmetnej faktúre, musel by mať o tom vedomosť. O spoločnosti IVAS T.. Q. Z. uviedol, že spoločnosť
mala iba spravovať mailový server, ktorý sa nachádza v centrále žalobcu, pričom T.. Q. Z. má dosah aj

na ten, nakoľko podľa jeho pracovnej náplne zodpovedá aj za správu a administráciu mailového servera.
Fyzickú kontrolu kabeláže vykonával on osobne. Pravidelná kontrola kabeláže vykonávaná nebola, t. j.
fungovalo to na systéme, keď je problém, tak sa rieši. Objednávky o výmenu nových komponentov robil
on osobne. Správu počítačov vykonával aj na pobočkách žalobcu.
Rovnako správca dane sa preskúmateľným spôsobom na strane 22 rozhodnutia vysporiadal aj s

ďalším žalobcom označeným dôkazom - prílohami Sumárneho vyjadrenia (ktorú tvorili zápisnice zo
zasadnutia spoločníkov). Na závery správcu dane žalovaný poukazuje a s nimi sa aj stotožňuje, keď
uvádza, že predložené prílohy nepreukazujú, že služby IT a servis fakturované spoločnosťou IVAS
boli žalobcovi skutočne dodané v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Z predmetných písomností
(zápisníc zo zasadnutia spoločníkov) je len zrejmé, že pán Z. (bývalý konateľ IVAS - poznámka

súdu) sa zaoberal spoluprácou s IVAS, čo uviedol aj sám žalobca v Zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 17.04.2020. Správca dane konštatuje, že v ani jednom prípade z označených príloh nie je
preukázané,žeITslužbybolizostranyIVASprežalobcuskutočnedodanévpreverovanýchzdaňovacích
obdobiach. Žalovaný dopĺňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že z označených príloh ani v spojení
so svedeckými výpoveďami Z. a E. nemožno dospieť k záveru o preukázaní dodania konkrétnych, na

preverovaných dodávateľských faktúrach označených služieb spoločnosťou IVAS žalobcovi. Správny
súd k vyššie uvedenému hodnoteniu vykonaných dôkazov žalovaným udáva, že dané odôvodnenie
nemožno považovať za arbitrárne, je z neho zrejmý obsah skutočností plynúcich z vykonaného
dokazovania, ako aj posúdenie relevancie zistených skutočností z hľadiska aplikovaných právnych
noriem. Správny súd v súvislosti s označeným vyhodnotením vykonaného dokazovania podotýka, že

predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného daňovým subjektom nie je existencia
služby ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24.01.2017). Z tohto pohľadu potom prílohy Sumárneho vyjadrenia
sú bez výpovednej hodnoty vo vzťahu k predmetu dokazovania. Možno z ich obsahu totiž vyvodiť
maximálne existenciu určitej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS. Správny súd na dôvažok

udáva, že možná spolupráca vyplýva len zo Zápisníc zo dňa 09.08.2008, 17.06.2010 a 31.08.2012,
pričom predmetom preverovania je nárok žalobcu na odpočet DPH za zdaniteľné plnenie od spoločnosti
IVAS za zdaňovacie obdobie november 2015, teda nie za zdaňovacie obdobia 2008, 2010 a 2012,
ktorých sa obsah zápisníc týkal.

14. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane
vo Výzve č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov,
vyjadrení a dokladov, ktoré neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňových kontrol DPH
a následného vyrubovacieho konania za preverované zdaňovacie obdobia, pričom svoju požiadavku
nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Žalobca uvádza, že ak správca dane napriek tejto skutočnosti

považoval za potrebné predložiť ďalšie dôkazy, mal vo výzve uviesť, čo konkrétne požaduje. Vo
vzťahu k uvedenej námietke považuje správny súd za potrebné predostrieť, že z obsahu pripojeného
administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie
bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku dňa 29.01.2019, t. j. dňom doručeniaProtokolu o daňovej kontrole č. 100059125/2019 zo dňa 07.01.2019. V predmetnom protokole správca
dane detailne vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal konkrétne nezrovnalosti/pochybnosti správcu dane
o deklarovaných plneniach dodávateľských spoločností TALUX a IVAS. V predmetnom protokole však

správca dane uviedol paralelne dva dôvody, pre ktoré nepovažoval za preukázaný nárok žalobcu na
odpočet DPH. Ad1 - zneužitie práva žalobcom, keď konštatoval, že zdaniteľný obchod bol umelo
vytvorený za účelom získania daňovej výhody, ktorou malo byť uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie
dane v celom fakturačnom reťazci, Ad2 - porušenie ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH - z dôvodu, že nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov (t. j. dodanie služieb dodávateľmi

označenými na preverovaných faktúrach). Následne správca dane vyzval daňový subjekt výzvou zo
dňa 08.01.2019 podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane
obsiahnutým v protokole. Daňový subjekt v stanovenej lehote vyjadrenie k zisteniam správcu dane
obsiahnutým v protokole nepodal. Správny súd mal ďalej z obsahu administratívneho spisu preukázané,
že v zmysle ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku v deň nasledujúci po dni doručenia protokolu s výzvou
podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začalo u žalobcu vyrubovacie konanie. Daňový subjekt sa v lehote

určenej správcom dane vo výzve k protokolu nevyjadril, o čom spísal správca dane úradný záznam v
súlade s § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku a následne rozhodol o vyrubení dane podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozhodnutím č. 100615600/2019 zo dňa 12.03.2019. Rozhodnutím
č. 102197589/2019 zo dňa 19.09.2019 bolo prvotné rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný

po preskúmaní rozhodnutia správcu dane vytkol správcovi dane, že preskúmavané transakcie (dodávky
IT služieb) hodnotil súbežne ako porušenie ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH a súčasne ako zneužitie
práva, pričom dané inštitúty je potrebné od seba odlišovať. Predpokladom aplikácie inštitútu zneužitia
práva je formálny súlad transakcie s ustanoveniami zákona o DPH. To teda vylučuje, aby zneužitiu
práva predchádzalo zistenie porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH (v danom prípade ust.

§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Žalovaný vytkol správnemu orgánu prvého stupňa, že inštitút zneužitia
práva bol aplikovaný správcom dane zmiešane s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, preto uložil správcovi
dane povinnosť prijať v novom rozhodnutí jednoznačný záver o tom, či došlo k porušeniu zákona o
DPH, resp. k zneužitiu práva a tomu prispôsobiť odôvodnenie rozhodnutia. Správny súd ďalej zistil,
že v rámci vyrubovacieho konania nasledujúceho po odvolacom konaní správca dane so zdôraznením

ust. § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku (okrem iného) vyzval Výzvou č. 102426279/2019 zo
dňa 23.10.2019 žalobcu vo vzťahu k preverovaným prijatým faktúram od dodávateľa IVAS, ktorých
predmetom bol servis za konzultácie v oblasti IT za jednotlivé mesiace, a taktiež IT služby na pobočkách,
uviesť, ďalšími dokladmi a dôkazmi, ktoré neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňových
kontrol DPH a následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia január až december 2015,

január až december 2016 a január až október 2017, preukázať skutočnosť, že tieto IT služby boli
dodané spoločnosťou IVAS tak, ako je to deklarované na prijatých faktúrach v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach január až december 2015, január až december 2016 a január až október 2017. Na dôvažok
správca dane uvádza, že vyzval žalobcu z dôvodu, že žalobca nepodal pripomienky k protokolom z
daňových kontrol vykonávaných za zdaňovacie obdobia január až december 2015, január až december

2016 a január až október 2017 a počas vyrubovacieho konania nevyužil ani svoje právo, t. j. nepredložil
žiadnedôkazy,dokladyatvrdenia,ktorébypreukázalioprávnenéuplatnenieodpočítaniadanezpridanej
hodnoty z preverovaných faktúr.
Žalobca vo vzťahu k danej výzve namieta jej neurčitosť. Zastáva názor, že bolo povinnosťou správcu
dane svoju požiadavku k doplneniu dokazovania spresniť a konkretizovať. Ak správca dane „zas“

požadoval predložiť ďalšie dôkazy, mal vo výzve uviesť, čo konkrétne požaduje. Vo vzťahu k uvedenému
tvrdeniu žalobcu správny súd považuje za potrebné predostrieť, že zo žiadneho ustanovenia Daňového
poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi
by mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Správca dane nie je advokátom
žalobcu. Dôkazné bremeno o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale

daňový subjekt. Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rovnako Ústavný súd SR III. ÚS 401/09-17
zo dňa 16.12.2009). Napokon je potrebné dodať, že konkrétne skutkové okolnosti preverovaných

zdaniteľných plnení (dodania služby) predsa nemôžu byť známe správcovi dane, ale musia byť známe
práve daňovému subjektu, a preto on jediný je spôsobilý rozpoznať okruh dôkazov, ktorými by mohol
preukázať v konaní relevantné konkrétne skutkové okolnosti osvetľujúce dodanie preverovaných služieb
dodávateľom uvedeným na faktúre.Žalobca ďalej vo vzťahu k uvedenej námietke cituje právne závery súdov Českej republiky. Správny
súd podotýka, že žalobca neuviedol, v čom sú konkrétne skutkové okolnosti prípadu posudzovaného
správnym súdom totožné/obdobné skutkovým okolnostiam prípadov posudzovaných v označených

rozhodnutiach súdov ČR. Odhliadnuc od uvedeného nedostatku (nekonkrétnosti žalobnej námietky)
teda nad rámec potrebného zdôvodnenia správny súd uvádza nasledovné. Pokiaľ žalobca cituje z
Nálezu Ústavného súdu ČR uverejnenom v Zbierke zákonov ČR pod č. 130/1996 Sb.: „Ústavný
súd vo svojej judikatúre sa už skôr viackrát zaoberal tým, či a v akej miere môže byť prenesené
dôkazné bremeno na daňový subjekt v daňovom konaní, pričom dospel k záveru, že ustanovenie

§ 31 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov nedáva správcovi dane oprávnenie vyzvať daňový
subjekt na preukázanie čohokoľvek, ale iba na preukázanie toho, čo tvrdí tento subjekt sám. Takáto
úprava dôkazného bremena v daňovom konaní nie je v rozpore s čl. 11 ods. 5 Listiny ani s inými
ústavne zaručenými právami a slobodami“ a ďalej z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR zo
dňa 04.08.2005 sp. zn. 2 Afs 13/2005: „Nesprávne vymedzenie rozsahu skutočností, ktoré je daňový
subjekt v daňovom konaní povinný preukázať § 31 ods. 9 zákona ČNR č. 337/1992 Sb. o správe daní

a poplatkov, je chybou konania pred správnym orgánom spočívajúcou v tom, že pri zisťovaní skutkovej
podstaty bol porušený zákon v ustanoveniach o konaní pred správnym orgánom takým spôsobom, že
to mohlo ovplyvniť zákonnosť“, správny súd podotýka, že v spornej výzve zo dňa 23.10.2019 správca
dane nevyzýval žalobcu na preukázanie „čohokoľvek“ ale iba na preukázanie toho, čo tvrdil (deklaroval)
sám žalobca, a to predložením faktúr s označením dodávateľom deklarovaných služieb, t. j. správca

dane vyzýval žalobcu na preukázanie v konaní z hľadiska aplikácie ust. § 49 ods. 1, 2 v spojení s
ust. § 51 zákona o DPH relevantnej skutočnosti - dodania služby dodávateľom označeným na faktúre
(spoločnosťou IVAS).
Žalobca ďalej v žalobe cituje z rozsudku Krajského súdu v Brne uverejnenom v Zbierke rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu ČR pod č. 743/2006: „Ak má daňový subjekt preukazovať skutočnosti k

výzve správcu dane podľa § 43 zákona o správe daní a poplatkov, musí ísť o výzvu jasnú, určitú a
zrozumiteľnú a splniteľnú. (...) Najvyšší správny súd dodáva, že skutočnosti, ktoré má daňový subjekt
preukázať, musia byť konkrétne špecifikované. Inak nemôže byť daňovému subjektu pričítané na ťarchu,
že takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Od daňového subjektu nemôže
byť spravodlivo požadované, aby sa sám dovtípil, aké pochybnosti môže správca dane vlastne mať

a ako majú byť odstránené“. V prvom rade vo vzťahu k poukazu na označené rozhodnutie správny
súd podotýka, že výzva správcu dane atribút konkrétnosti spĺňala - žalobca mal označiť dôkazy na
preukázanie dodania služieb dodávateľom označeným na faktúre (vo veci prejednávanej Krajským
súdom v Brne správca dane adresoval daňovému subjektu len výzvu obsahujúcu „pouze kusý odkaz
na řádek č. 305 daňového přiznání“). Odhliadnuc od uvedenej skutkovej odlišnosti považuje správny

súd za nevyhnutné zdôrazniť, že právna úprava § 43 českého predpisu o správe daní a poplatkov sa
vzťahuje k štádiu vyrubovacieho konania (tzv. vytýkací řízení). V slovenskom právnom poriadku obdobu
českej úpravy v ust. § 43 českého predpisu o správe daní a poplatkov je možné nájsť v ust. § 46
ods. 5 Daňového poriadku. Dané ustanovenie (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a povinnosť správcu
dane v ňom obsiahnutá sa však netýka (na rozdiel od právnej úpravy v ČR) vyrubovacieho konania

ale daňovej kontroly. Vo veci prejednávanej správnym súdom však výzva zo dňa 23.10.2019 nemala
charakter výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže išlo o výzvu realizovanú až po ukončení
daňovej kontroly v rámci samotného vyrubovacieho konania. Z uvedeného dôvodu žalobcom označené
rozhodnutie Krajského súdu v Brne nemožno na prejednávanú vec žalobcu aplikovať nielen pre nezhodu
skutkových okolností posudzovaných prípadov ale aj s ohľadom na odlišnosť právnej úpravy SR a ČR.

15. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú procesnú námietku žalobcu, v zmysle ktorej je
nepreskúmateľný záver žalovaného, ktorý poukazuje na výzvy subdodávateľským spoločnostiam so
záverom, že sa jednalo prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie ktoré odpovedali, popreli dodanie
plnení určených pre žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy,

na ktoré žalovaný na str. 14 rozhodnutia odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho
spisu. V administratívnom spise nachádza sa len výzva spoločnosti METALEF s.r.o. Hronovce. Ostatné
žalovaným označené výzvy v administratívnom spise chýbajú. Z obsahu výziev, ktoré tvoria súčasť
predloženého administratívneho spisu, je zrejmé, že správca dane žiadal len o poskytnutie listinných
podkladov tretie subjekty. Správnemu súdu nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane žiadal

subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú. Ďalej považuje
správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuvádza, ktoré konkrétne subdodávateľské
spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol:
„Spoločnosti, ktoré odpovedali správcovi dane, popreli dodanie plnení určených pre odvolávajúceho.Správca dane nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by boli určené pre
odvolávajúceho“. Z obsahu „odpovedí“ teda vyvodil žalovaný skutkový záver, že subdodávatelia (ktorí
odpovedali) popreli dodanie pre žalobcu. Uvedené konštatovanie skôr evokuje záver, že výzvy správcu

dane (v spise absentujúce) mohli mať iný obsah než výzvy pre subdodávateľské spoločnosti v spise sa
nachádzajúce, a to že správca dane subdodávateľské subjekty dotazoval, aby sa v daňovom konaní
vyjadrili k dôležitým skutočnostiam týkajúcim sa žalobcu (k samotnému dodaniu služieb pre žalobcu).
Uvedené nie je z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nad všetku pochybnosť zrejmé, je preto v tejto
časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

V danom prípade je však okolnosť, či správca dane subdodávateľom adresoval „len“ výzvy na
predloženie dokladov alebo aj o výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich
sa žalobcu pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti je závislý úsudok súdu o
tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný výsluchu svedka, resp. klásť
svedkovi otázky) alebo nie. Je totiž dôležité si uvedomiť, že pokiaľ správca dane prípadne ním dožiadané
iné finančné orgány vykonávajú v rámci daňovej kontroly miestne zisťovanie, resp. ústne pojednávanie

u iných daňových subjektov bez výsluchu svedka (resp. znalca), pretože pri miestnom zisťovaní, resp.
ústnom pojednávaní sú správcovi dane predkladané len napr. účtovné záznamy a sú správcovi dane
dožiadaným finančným orgánom poskytnuté len kópie týchto dokladov a objektívne zistenia o daňovom
subjekte, u ktorého sa vykonáva miestne zisťovanie, nie je za takejto situácie splnená podmienka pre
uplatnenie práva daňového subjektu v zmysle cit. ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t. j. práva klásť

svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, resp. právo byť prítomný pri samotnom miestnom zisťovaní,
resp. ústnom pojednávaní. Rovnaké závery platia aj pre skutkovú situáciu, keď určitý daňový subjekt,
napr.vrámcidožiadania(resp.nazákladepriamejvýzvysprávcudaneadresovanejdaňovémusubjektu)
nebol vypočutý ako svedok a iba poskytol správcovi dane doklady zo svojho účtovníctva, resp. iné jemu
dostupné doklady potrebné na účely daňovej kontroly. Možno preto uzatvoriť, že nie je dôležitá „forma“

zvolená správcom dane (výzva, miestne zisťovanie, dožiadanie, resp. ústne pojednávanie, atď.) pre
identifikáciu okruhu práv daňového subjektu ale predovšetkým obsah tohto úkonu - cieľ, t. j. či sú v rámci
realizovaného úkonu správcu dane získavané „len“ listinné podklady k preverovanému obchodnému
prípadu, alebo je v rámci daného úkonu tento tretí subjekt správcom dane dopytovaný na dôležité
okolnosti v daňovom konaní, ktoré sa týkajú preverovaného daňového subjektu (napr. dodanie služby/

tovaru daňovému subjektu). Správny súd je toho názoru, že správca dane nie je oprávnený voliť medzi
týmito právnymi úkonmi, ale musí prihliadnuť k ich skutočnému obsahu, a to už z dôvodu ochrany práv
subjektu, s ktorým je vedené daňové konanie, nakoľko svedok je podľa zákona povinný vypovedať
pravdu a nič nezamlčovať, o čom musí byť poučený, rovnako ako aj o následkoch nepravdivej a neúplnej
výpovede (obdobne napr. Nález ÚS ČR II. ÚS 232/02 zo dňa 29.10.2002). V súvislosti s výsluchom

svedka potom daňovému subjektu prináleží právo byť upovedomený o výsluchu svedka, právo zúčastniť
sa výsluchu svedka, resp. klásť svedkovi otázky.
Záverom je potrebné k vznesenej procesnej námietke (pokiaľ ide o tvrdené porušenie procesného
práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka) uviesť, že zodpovedať ju je predčasné, nakoľko
tomu bráni neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky

výzvy adresované subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom
rozhodnutí), ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
dôvodov (žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské
spoločnosti „odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho

spisu, vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie
listinných dôkazov, avšak v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených
subdodávateľských spoločností dovodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza,
že by z listinných dôkazov predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené,
resp. preukázané dodanie plnenia dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zrušenie napadnutého administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia
pre rozpor s obsahom administratívneho spisu alebo chýbajúcu oporu v tomto spise úzko súvisí s
nedostatočne zisteným skutkovým stavom. V prípade zrušujúceho dôvodu podľa citovaného ust. § 191
ods. 1 písm. f) SSP možnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
spočívajú spravidla v uvedení takých zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú s

ním v rozpore alebo v tom, že zistenia z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú. Skutkové zistenia
sú v rozpore s administratívnym spisom, pokiaľ orgán verejnej správy síce zhromaždí v spise určité
podklady pre rozhodnutie, z ktorých vyplýva určitý stav veci, no rozhodnutie vyjde zo stavu odlišného.
Chýbajúca opora podkladov, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal pri svojom rozhodnutí vadministratívnom spise nastáva aj vtedy, ak podklady pre rozhodnutie nie sú súčasťou administratívneho
spisu. V prejednávanej veci boli naplnené oba uvedené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
v zmysle cit. ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

Napokonjepotrebnékzmienenejčiastočnejnepreskúmateľnostirozhodnutiažalovanéhopredostrieť,že
danosť atribútu preskúmateľnosti je jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu. Je potrebné mať
na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov
o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo
základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov.

Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nenapĺňa,
resp. nenapĺňa v celom rozsahu (ako tomu bolo v danom prípade), potom správny súd nemôže správny
akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) meritórne preskúmať, nemôže si správny súd na
záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite

formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom
predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký
predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou
sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho konania, ktorá
je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po oboznámení

sa s obsahom odôvodnenia správcu dane a žalovaného konštatuje čiastočnú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia tak z dôvodu nezrozumiteľnosti ako aj nedostatku dôvodov, tak ako boli rozvedené v
konkrétnostiach na iných miestach tohto rozsudku. Vo svetle zistených skutočností správny súd musí
konštatovať, že v prejednávanej veci bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou
súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia, aj procesné právo žalobcu byť oboznámený s

podkladmi rozhodnutia, a to tými, na ktoré žalovaný odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak
netvoria súčasť administratívneho spisu.

16. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť zdôvodnenia rozhodnutia žalovaného majúc za to, že
si žalovaný osvojil bližšie nešpecifikované informácie z informačného systému finančnej správy, na

základe ktorých dospel k záveru, že služby žalobcovi neboli nikdy dodané. Rovnako v súvislosti s
využitím informácií z informačného systému finančnej správy žalobca namieta, že nemal možnosť sa
s ich obsahom oboznámiť, nakoľko netvoria obsah administratívneho spisu s tým, že pokiaľ nimi boli
informácie z iných daňových kontrol tretích daňových subjektov, bolo porušené aj právo žalobcu klásť
svedkom otázky.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (strana 13 až 14 rozhodnutia) správny súd zistil,
že žalovaný (rovnako aj správca dane) vyvodil skutkový zaver o nekontaktnosti a nespolupráci
subdodávateľov spoločnosti IVAS (BETAMAK, NLT, SC OBISTA, PHARMADATE, Arts & Craft, Carera)
z označeného podkladu - Obchodného registra SR a informačného systému finančnej správy. Správny
súd musí konštatovať, že rovnako v tejto časti považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za

nepreskúmateľné, a to pre nedostatok dôvodov. Predovšetkým z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného nemožno ustáliť, z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného
systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci)
subdodávateľov vychádzal. Správnemu súdu nie je zrejmé, akú štruktúru má „informačný systém
finančnej správy“, resp. z akých podkladov je tvorený. V tomto smere bolo porušené právo žalobcu

na spravodlivý proces, imanentnou súčasťou ktorého je preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia.
Rovnako tak možno konštatovať porušenie práva žalobcu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia,
ktoré neboli v odôvodnení rozhodnutia identifikované a správny súd ani nezistil, že by mali tvoriť obsah
administratívneho spisu listiny, z ktorých by označený skutkový záver žalovaného vyplýval. Je potrebné
si uvedomiť, že účastník konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia

priamo, nielen v podobe už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom
prípademalmožnosťdaňovýsubjektoboznámiťsalensinterpretačnýmzáveromonekontaktnosti,resp.
nespolupráci subdodávateľov. Je potrebné dodať, že až pri poskytnutí možnosti daňovému subjektu
oboznámiťsasobsahomdôkaznéhoprostriedku,bymoholdaňovýsubjektrealizovaťúčinnesvojeprávo
vzniesť prípadné návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa k správnosti skutkových záverov správcu

dane vyvodených z označených dôkazov, atď..
Správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa, len na okraj, aj k hypotetickej časti námietky žalobcu,
v zmysle ktorej pokiaľ boli žalovaným čerpané z informačného systému finančnej správy informácie
z daňových kontrol u iných daňových subjektov, bolo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky(žalobca mal zrejme na mysli zápisnice o výsluchu svedkov z daňových kontrol vykonaných u iných
daňových subjektov). Hoci sa správnemu súdu javí viac ako nepravdepodobné, že by správca dane
vyvodil skutkový záver „o nekontaktnosti“, resp. „nespolupráci“, z vykonaného dôkazu

výsluchom svedka, pre ozrejmenie tejto námietky (a nad rámec potrebného odôvodnenia), keďže
námietka je v hypotetickej rovine, uvádza správny súd nasledovné. Vo všeobecnosti je potrebné vo
vzťahu k použitiu dokladov získaných iným správcom dane v rámci daňových kontrol, resp. daňových
konaní vykonávaných u iných daňových subjektov konštatovať, že v zmysle cit ust. § 24 ods. 4
Daňovéhoporiadkuakodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Citované ust. § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku je koncipované pomerne
široko a nevylučuje tak z okruhu dôkazov, ktoré môžu byť správcom dane v daňovom konaní použité,
aj podklady získané iným správcom dane v daňových konaniach vedených ohľadne iných daňových
subjektov. Vo všeobecnosti preto môže správca dane použiť aj listiny - zápisnice o výsluchu svedkov,
miestnej ohliadke, ako dôkaz, hoc bol tento dôkaz získaný a vykonaný v rámci iných daňových kontrol

u subjektov odlišných od žalobcu. Takto získaný dôkaz bude mať potom charakter listinného dôkazu, s
ktorým však musí byť daňový subjekt riadne oboznámený a musí mu byť dané právo sa k jeho obsahu
vyjadriť. Za rešpektovania práva daňového subjektu oboznámiť sa s obsahom takto získaných listinných
dôkazov a vyjadriť sa k nim môže byť takýto dôkaz použitý v spojení s vyhodnotením ostatných dôkazov
získaných počas daňovej kontroly u daňového subjektu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Sžfk/6/2017 zo dňa 26.07.2017). V súvislosti s touto otázkou je potrebné zdôrazniť, že je žiadúce, aby
celý obsah zápisníc o výsluchu svedka potom tvoril súčasť administratívneho spisu a nielen prípadná
do protokolu o daňovej kontrole u iného daňového subjektu prevzatá časť na účely preverenia splnenia
daňových povinností iného daňového subjektu. Je potrebné si uvedomiť, že tieto dôkazy vykonávané v
rámci daňových kontrol u iných daňových subjektov prioritne neslúžili k overeniu dôvodnosti daňových

výdavkov u žalobcu (t. j. svedok nebol dopytovaný a priori na dôležité skutočnosti týkajúce sa žalobcu)
ale u iných daňových subjektov. Obsah zápisníc musí tvoriť súčasť administratívneho spisu aj preto,
aby bolo ozrejmené, čo bol vlastný predmet - prvotný predmet týchto zápisníc, a teda za účelom
zistenia akých konkrétnych skutočností bol prioritne výsluch označených svedkov vedený. Uvedená
znalosť potom umožní tak správcovi dane ako aj súdu rozpoznať súvislosť zapísaných výpovedí

svedkov s predmetnou vecou žalobcu. Nie je teda vylúčené použitie daných zistení v rámci miestneho
zisťovania, resp. ústneho pojednávania so svedkami, ako zistení plynúcich z listinného dôkazu ale na
zhodnotenie stupňa relevancie získanej informácie z daných listín je potrebné mať znalosť o tom, k
čomu sa vlastne svedkovia v daňovom konaní u iných daňových subjektov prvotne vyjadrovali - čo bolo
hlavným predmetom ich výsluchu. Až po zistení tejto informácie možno vyhodnotiť stupeň relevantnosti

zaznamenanej informácie (z ústneho pojednávania, resp. miestneho zisťovania vykonaného u iného
daňového subjektu v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou u tohto iného daňového subjektu) aj
pre daňovú kontrolu u žalobcu.

17. Správny súd na základe uvedených zistení dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného

s poukazom na cit. ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP (čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov), § 191 ods. 1 písm. f) SSP
(neúplnosť administratívneho spisu) a § 191 ods. 1 písm. g) SSP (porušenie práva žalobcu byť
oboznámený s podkladmi rozhodnutia) a vrátiť vec žalovanému s poukazom na cit. ust. § 191 ods. 4
veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom odstráni správnym súdom vytýkané nedostatky a opätovne

o odvolaní žalovaného rozhodne a preskúmateľným spôsobom sa vysporiada so všetkými podstatnými
a konkrétnymi odvolacími námietkami. Pre úplnosť je potrebné dodať, že správny súd sa nevysporiadal
s meritórnymi žalobnými námietkami, nakoľko tieto je potrebné za súčasného stavu veci (zrušenie
rozhodnutia žalovaného pre nedostatky procesného charakteru) považovať za predčasné.

18. Záverom správny súd vo vzťahu k rozsiahlosti správnej žaloby (kde žalobca z pohľadu správneho
súdu nadbytočne uvádza rozsiahle právnoteoretické postuláty, resp. judikatúru súdov bez konkretizácie,
v čom sú skutkové okolnosti prípadov posudzovaných označenou judikatúrou zhodné, resp. obdobné
skutkovému stavu posudzovanému správnym súdom, resp. v ktorej neustále opakuje, dopĺňa žalobné
námietky) považuje za potrebné upozorniť, že nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Len pre doplneniesprávny súd uvádza, že sa výstižne k (ne) porušeniu práva na spravodlivý proces vyjadril aj Ústavný
súd ČR konštatovaním, že „nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak všeobecné súdy nebudujú
vlastné závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok, ak proti nim

stavia vlastný ucelený argumentačný systém, ktorý logicky a v práve vyloží tak, že podpora správnosti
ich záverov je sama o sebe dostatočná“ (Nález sp. zn. III. ÚS 989/08 zo dňa 12.02.2009).

19. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že
žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní

úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom

súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.