Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 5, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122204455
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1122204455.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr.MagdalényFlorekovejaJUDr.ZuzanyPosluchovejvprávnejvecižalobcu:R.R.,nar.XX.X.XXXX,
bytom F. Z. XX, G., zastúpený: JUDr. Ľubomír Jurčo, advokát so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti
žalovaným: 1./ N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, R., 2./ Mgr. Vladimír Cipár, súdny exekútor so sídlom
Mýtna50,Bratislava,onávrhunanariadenieneodkladnéhoazabezpečovaciehoopatrenia,naodvolanie

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.júna 2022 č.k. 19C/27/2022 -84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaní 1./,2./ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 25.5.2022 v znení (Súd nariaďuje neodkladné opatrenie tak, že žalovanému 2./ prikazuje,

aby zložil finančné prostriedky vo výške 16.500 €, ktoré žalovaný 1./ zložil na účet žalovaného 2./ v
exekučnom konaní vedenom na úrade žalovaného 2./, sp. zn. 18EX/1743/2020 do úschovy na súde a
to až do rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 27Ek/531/2018 o návrhu žalobcu na
vydanie dodatku k povereniu na výkon exekúcie. Toto neodkladné opatrenie bude platné do rozhodnutia
Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka: 27Ek/531/2018 o návrhu žalobcu na vydanie
dodatku k povereniu na výkon exekúcie). Rovnako zamietol aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zo dňa 25.5.2022 v znení (Súd zriaďuje v notárskom centrálnom registri záložných práv
záložné právo na finančných prostriedkoch vo výške 16.500 €, ktoré žalovaný 1./ zložil na účet
žalovaného 2./ v exekučnom konaní vedenom na úrade žalovaného 2./, sp. zn. 18EX/1743/2020 a to až
do rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 27Ek/531/2018 o návrhu žalobcu na vydanie
dodatku k povereniu na výkon exekúcie. Toto zabezpečovacie opatrenie bude platné do rozhodnutia
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 27Ek/531/2018 o návrhu žalobcu na vydanie dodatku k

povereniu na výkon exekúcie). Zároveň rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že proti žalovanému 1./ je vedené exekučné konanie
pod sp. zn. 339EX 0088/2018 v prospech oprávneného REM BAU, s.r.o., titulom pohľadávky vo
výške 8.166,27 € priznanej v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8C/75/2011.
Predmetnú pohľadávku s príslušenstvom dňa 15.11.2021 nadobudol žalobca na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok, čo oznámil dňa 29.3.2022 povinnej. Exekučný súd doposiaľ dodatok k povereniu
na vykonanie exekúcie nevydal, pričom tak podľa názoru žalobcu postupoval svojvoľne a v rozpore so
zákonom. Žalobca dňa 23.5.2022 podal exekútorovi oznámenie o zmene oprávneného v exekučnom
konaní a návrh na predloženie oznámenia o postúpení s prílohami súdu, aby exekučný súd o zmene
účastníka v exekučnom konaní rozhodol. Žalovaný 1./ dňa 21.4.2022 zaslal exekútorovi v druhej
exekúcii vedenej po sp. zn. 391Ex/442/2021 návrh na zastavenie exekúcie a výzvu na vrátenie finančnej

zábezpeky zloženej u súdneho exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. 18EX/1743/2020. Z uvedenéhopre žalobcu vyplýva obava, že exekúcia je ohrozená a na tom základe žiada nariadiť neodkladné a
zabezpečovacie opatrenie vo vyššie uvedenom znení.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami 324 ods. 1 ,

§ 325 ods. 1 , § 328 ods. 1 C, § 343 ods. 1 C.s.p. , ustanovením § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), keď po oboznámení sa s
návrhom dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť. Žalobca v podstate namieta, že nadobudol
pohľadávku, ktorá je predmetom vedeného exekučného konania, avšak exekučný doposiaľ nevydal
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu ,

že exekúcia je ohrozená, keďže tá v súčasnej dobe prebieha. Z tvrdení žalobcu vyplýva iba obava,
či exekúcia bude vedená a vykonaná v prospech žalobcu, čo je otázkou prebiehajúceho exekučného
konania. Nespokojnosť žalobcu s prípadným postupom súdu v exekučnom konaní nie je dôvodom
na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Je potrebné uviesť, že
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia zákon výslovne vylučuje s poukazom na § 201 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z., pretože jeho nariadením by súd zasiahol do výkonu exekučnej činnosti.

Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a preto ho zamietol.
1.3. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia zamietol, pričom doposiaľ neeviduje podanú žalobu vo veci samej, predstavuje

toto rozhodnutie v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. S
prihliadnutímnaosobitosťkonaniaonávrhunanariadenieneodkladnéhokonaniaježalobcavsúčasnom
štádiu konania jediným, komu mohli vzniknúť trovy konania (a teda prípadne aj nárok na ich náhradu).
Zároveň však žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že v zmysle

ust. §365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal zato,
že napadnutým rozhodnutím hrozí vážne ohrozenie vymáhateľnosti exekúcie vedenej pod sp. zn.
18EX/1743/2020, 27Ek/531/2018 v prípade jej zastavenia. Hoci naďalej prebieha konanie o sťažnosti

existuje veľké riziko, že exekučné konanie bude zastavené, keďže sa fakticky čaká len na rozhodnutie
o sťažnosti. Ak by bola sťažnosť zamietnutá hrozí vážne ohrozenie exekúcie, ak sťažnosti vyhovené
nebude, finančné prostriedky budú voči N. R. uvoľnené a vymoženie pohľadávky od dlžníčky bude
nemožné, čím bude porušené navrhovateľovi porušené právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý
proces. V tomto smere žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 15.4.2021 sp. zn. III.

ÚS 225/2020-36. Žalobca žiadal aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie ktorým súd návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zamietol a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

3. Žalovaní 1./,2./ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala
5.3. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
5.4. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
5.5. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
5.6. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
5.7. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.8.Podľa§ 344C.s.p.ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacie
opatrenie.
5.9. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

5.10. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
5.11. Podľa § 201 ods. 2 zákona č. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť
neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.

6. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy
pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti
a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia
takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj
v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať

nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je
povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
6.1.Zabezpečovacímopatrenímsúdzriaďujenanávrhzáložnéprávonaveciach,právachalebonainých
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie
bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozená, ktorá podmienka je potrebná
aj pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie správne dospel aj k záveru, že

nariadeniu neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia bráni aj ustanovenie § 201 ods.
2 Exekučného poriadku, ktoré exekútora „chráni“ pred zásahmi do výkonu jeho právomoci zo strany
iných orgánov verejnej moci (ako aj zo strany exekučného súdu, ak by do činnosti exekútora zasahoval
iným spôsobom než procesnými nástrojmi Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje

aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
8. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
exekučných titulov t.j. na exekučnú činnosť (ďalej § 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekútor pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými

zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní (§
3 Exekučného poriadku). Súdny exekútor má byť pri výkone exekučnej činnosti nezávislý a nestranný a
aj výkon exekúcie ako taký by mal byť autonómny, aby došlo k naplneniu cieľu, ktorý exekučné konanie
sleduje. Exekučný poriadok vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho

opatrenia voči súdnemu exekútorovi v exekučnom aj inom konaní. Na postup súdneho exekútora
dohliada exekučný súd (v prejednávanej veci je to Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp.
zn. 27Ek/531/2018, 18EX/1743/2020). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a v
súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 Exekučnéhoporiadku). Ústavnoprávne je neprípustné, aby do kompetencie jedného orgánu verejnej moci zasahoval
iný orgán verejnej moci. Je preto zakázané vo vzťahu k súdnemu exekútorovi pri výkone jeho exekučnej
činnosti (čo je aj daný prípad) nariadiť neodkladné resp. zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa

zasahovalo do jeho ústavnej kompetencie vykonávať exekúciu a preto nebolo možné voči súdnemu
exekútorovi nariadiť neodkladné ani zabezpečovacie opatrenie.
9. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci,
sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR
z 15.4.2021 sp. zn. III. ÚS 225/2020-36 nie je možné na prejednávanú vec aplikovať, keď rieši inú

procesnú situáciu. V tejto veci ÚS SR konštatoval, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 1Cdo/115/2018 z 30. apríla 2019 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že Najvyšší súd SR odmietol
dovolaniesťažovateľkyprenesplneniezákonnýchpodmienoknapodaniedovolania.ÚSSRkonštatoval,
že na odmietnutie dovolanie neboli splnené podmienky a v novom rozhodnutí sa bude musieť najvyšší

súd vysporiadať s otázkou, či určovaciu žalobu možno formulovať eventuálnym petitom, teda žalobným
návrhom, v ktorom žalobca popri primárnom návrhu formuluje pre prípad jeho zamietnutia ďalší alebo
ďalšie eventuálne návrhy tak, ako tomu bolo v tomto prípade.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1,2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešní žalovaní 1./,2./ preto by im vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá
na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.

zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovaným 1./,2./ v odvolacom
konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní 1./,2./ nemajú voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).