Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202768
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619202768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátuJUDr.DanyPopovičovejaJUDr.AlenyMikovej,vprávnomsporežalobcu:T.D.,E.XXX,okresC.,
nar. X.X.XXXX, zást. advokát Mgr. Stanislav Fekete, Poprad, Námestie sv. Egídia 69, proti žalovaným:
1. Mgr. Rastislav Šefčík, Uloža 122, nar. XX.X.XXXX a 2. L.. S. Š., E. XXX, nar. XX.X.XXXX, zást. oboch
advokát JUDr. František Pitoňák, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, o 100 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11C/19/2019 - 116 z 15.
januára 2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným proti žalobcovi p r i z n á v a spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobca proti žalovaným titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa
domáhal zaplatenia 100 € s príslušenstvom. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný L.. D. Š. (ďalej
aj len ako „žalovaný“) 18.7.2018 na obecnom úrade za asistencie starostu obce, ktorej obyvateľmi sú
obe sporové strany, v hrubých rysoch dohodli obsah určitej zmluvy s tým, že ten bude zakomponovaný
do jej písomnej formy (išlo o v konaní predloženú verziu A zmluvy). Zmluva sa mala týkať úpravy práv a

povinností strán k prístupovej ceste, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi a na ktorej uzavretie žalobcu
zaviazal príslušný stavebný úrad v konaní o legalizovanie nepovolenej stavby žalobcom postavenej v
rozpore so stavebným zákonom v bezprostrednej blízkosti tejto cestnej komunikácie, čím žalobca takto
spôsobil stav jej permanentného tienenia, v dôsledku čoho táto v zimnom období sa stáva nebezpečnou
preľudíaohrozujeajichmajetok.Písomnúformutejtozmluvy,ktorúžalobcapodpísaťnapokonodmietol,
mal vyhotoviť advokát JUDr. Pitoňák, ktorého v tejto záležitosti oslovil síce žalovaný, finálna dohoda
medzi stranami zmluvy o úhrade poplatkov za spísanie zmluvy advokátom nesporne však znela tak, že

príslušné poplatky advokátovi uhradí výlučne žalobca, ktorý nelegálny stav spôsobil. Žalobca 27.7.2018
ako preddavok nákladov na vypracovanie zmluvy k rukám žalovaného zložil 100 €, ktorú sumu podľa
potvrdenia JUDr. Pitoňáka (pokladničný doklad č. 002 z 18.7.2018 na č. l. 86 spisu) žalovaný tomuto
advokátovi zaplatil ešte dňa 18.7.2018.

2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu a nepovažoval za možné právny
vzťah medzi stranami kvalifikovať ako príkaznú zmluvu uzavretú v zmysle §724 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej aj len ako „o. z.“), a to s poukazom najmä na to, že advokát Pitoňák zmluvu o úprave
vzájomných práv a povinností mal vyhotoviť pre obe zmluvné strany s ich súhlasom a na základe oboma
stranami dohodnutých a odkonzultovaných podmienok. Súd nepovažoval preto za možné žalobcu mať
zapríkazcuažalovanéhozapríkazníka,ktoréhoúlohouvtejtozáležitostibybolokonaťvzmyslepokynova v záujme žalobcu. Súd za právne významnú v tejto veci považoval skutočnosť, že v danom prípade
advokát konal na príkaz a v prospech oboch strán, čo je zrejmé aj z toho, že v konaní nebolo preukázané,
žeby žalobca žalovanému bol udelil splnomocnenie, ktoré tohto voči tretím osobám, akou je aj advokát

Pitoňák, by oprávňovalo konať v mene žalobcu. Vzhľadom na to, že právny vzťah sporových strán z
týchto dôvodov nepovažoval za možné podriadiť pod ustanovenia príkaznej zmluvy, súd uzavrel, že ani
odklon žalovaného od pokynov žalobcu, resp. ani porušenie jeho pokynov, nie je možné posudzovať
ako zodpovednosť za škodu (§725 o. z.).

3. Súd konanie strán považoval preto za uzavretie nepomenovanej zmluvy v zmysle §51 o. z. a následne
sa zaoberal otázkou, či na strane žalovaných (ne)došlo k bezdôvodnému obohateniu (§451 ods. 1
o. z.). Citujúc a aplikujúc ustanovenie §451 o. z. súd uzavrel, že žalobca, ktorého v tomto spore
zaťažuje dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal, že prijatím sporných 100 € ako preddavku nákladov
na vypracovanie zmluvy na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. V konaní nebolo
totiž sporným a aj súdu predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne bolo preukázané, že 100 € bolo

poukázaných advokátovi, ktorý aj v zmysle výpovede starostu obce ako svedka vypracoval tú písomnú
zmluvu, ktorej koncept zmluvnými stranami bol odsúhlasený ako tzv. verzia „A“. Súd posudzoval preto,
či žalobca písomné vyhotovenie tejto stranami dohodnutej zmluvy odmietol podpísať oprávnene.

4. Pokiaľ žalobca svoj odmietavý postoj k podpisu zmluvy odôvodňoval tým, že do jej písomného textu

mali byť zakomponované aj také zmluvné podmienky, ktoré medzi stranami ústne dohodnuté neboli,
pričom žalovaný zároveň mu mal tvrdiť, že zmluvu už nie je možné pripomienkovať, vychádzajúc z
toho, že zmluva okrem jej papierovej formy žalobcovi bola doručená aj emailom, čo tomuto umožňovalo
do zmluvy robiť zásahy, pripomienky a zmeny, súd tieto tvrdenia žalobcu považoval za účelové a
tendenčné a neuveril preto tvrdeniu žalobcu, že k pripomienkovaniu zmluvy a následnému ukončeniu

kontraktačného procesu jej podpisom nedošlo pre vyjadrenie žalovaného, že zmluvu už nie je možné
pripomienkovať. Snahu žalovaného o uzavretie zmluvy o údržbe prístupovej cesty z jeho postoja
považoval za evidentnú, a to tak v priebehu konania o dodatočnej legalizácii stavby pred príslušným
správnym orgánom, ako aj v tomto súdnom spore.

5. Vychádzajúc z obsahu následne žalobcom vyhotoveného návrhu zmluvy so žalovanými súd usúdil,
že jej obsah až v rozsahu 90 % je totožný s návrhom zmluvy vypracovaným JUDr. Pitoňákom s tým
rozdielom, že žalobcom predložený návrh zmluvy už nerátal s možnosťou zriadiť jeho zaťažujúce vecné
bremeno spočívajúce v starostlivosti o prístupovú komunikáciu ako vecné bremeno „in rem“, ale len ako
vecné bremeno „in personam“, teda také vecné bremeno, ktoré by zaväzovalo výlučne žalobcu, a pri

akejkoľvek zmene vlastníctva k týmto nelegálne postaveným nehnuteľnostiam by toto vecné bremeno
zaniklo. V situácii, keď závadný stav tienenia prístupovej cesty zapríčinil výlučne žalobca, súd tento
odmietavý postoj žalobcu k pôvodnej zmluve nepovažoval za korektný a na jeho strane nevidel ani
žiaden legitímny dôvod neuzatvorenia zmluvy v písomnej podobe. Podľa súdu postoj žalobcu svedčí o
tom, že „o transakciu nemá úprimný záujem“.

6. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť žaloby, t. j. že k
neuzavretiu dohody o udržiavaní prístupovej cesty došlo z dôvodov na strane žalovaných, ani že obsah
zmluvy vo verzii A nezodpovedá ústnym dojednaniam strán, a teda ani že preddavok na vypracovanie
zmluvy žalovaným bol prijatý bezdôvodne. Takto súd uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno a žalobu preto zamietol. Citujúc ustanovenia §255 ods. 1 a §262 ods. 1, 2 CSP úspešným
žalovaným voči neúspešnému žalobcovi priznal preto nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Pre absenciu právneho vzťahu medzi ním samým a

advokátom Pitoňákom nesúhlasí s právnym záverom súdu, že advokát Pitoňák mal konať v prospech
oboch strán, on osobne JUDr. Pitoňáka vypracovaním zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností
so žalobcom priamo nepoveril. Namieta, že on poveril len žalovaného, aby obstaral vypracovanie
predmetnej zmluvy u svojho právneho zástupcu, čo podľa neho dostatočne preukazuje aj pokladničný
doklad z 27.7.2018. Priznáva, že záujmy účastníkov zmluvy navzájom si odporujú a súdu preto vytýka,

že sa nevysporiadal s nutným konfliktom záujmov na strane advokáta v prípade jeho poverenia oboma
zmluvnými stranami. Súdu odvolateľ ďalej vytýka, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy výpoveď jeho
manželky, ktorá potvrdila, že mu nebola daná možnosť zmluvu pripomienkovať, a preto ani emailová
forma zmluvy neznamená úprimnú snahu žalovaného žalobcovi umožniť znenie zmluvy pripomienkovať.8.Žalobcaodvolanímnamietaajprotiskutkovýmzáveromsúdu,ženávrhzmluvypredloženýžalobcomz
90 % sa zhoduje so zmluvou vypracovanou JUDr. Pitoňákom tvrdiac, že pripomienkovaná verzia zmluvy

z 1.2.2019 podstatným spôsobom bola prepracovaná, a nejde preto o súdom ustálený rozsah zhody v
obsahu zmlúv. Tvrdí, že verzia zmluvy vypracovaná JUDr. Pitoňákom bola neurčitá čo do úpravy práv
a povinností, a na druhej strane za porušenie povinností žalobcovi hrozili neprimerane vysoké sankcie.
Vzhľadom na to má za to, že on ako zmluvná strana mal legitímny dôvod uzavretie takejto zmluvy
odmietnuť. Súd podľa odvolateľa pochybil aj v tom, že spornú zmluvu právne posúdil ako inominátnu,

naďalej trvajúc na tom, že ide o zmluvu príkaznú, ktorou žalovaný sa zaviazal pre žalobcu obstarať
vypracovanie zmluvy o úprave ich vzájomných práv a povinností. Z dôvodu, že záujmy žalovaného
od počiatku boli v príkrom rozpore so záujmami žalobcu zastáva názor, že dohoda o tom, že všetky
náklady za vypracovanie zmluvy, ktorá nie je v záujme žalobcu, by mal znášať žalobca, je neplatná,
a to pre rozpor s dobrými mravmi. Namieta tiež, že žalovaný nebol oprávnený za advokáta a na jeho
účet preberať peniaze od žalobcu. Tieto skutočnosti spolu s faktom, že žalovaný vynaloženie zloženého

preddavku na vypracovanie zmluvy ani nezdokladoval, žalobcu viedli k odvolaniu príkazu v predžalobnej
výzve z 20.11.2018 a k požadovaniu vrátiť zložený preddavok 100 €, a preto podľa neho na daný prípad
je potrebné uplatniť ustanovenie §457 o. z. o vrátení vzájomného plnenia zo zrušenej zmluvy.

9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je vecne správny.

Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku po vykonaní rozsiahleho dokazovania podľa nich starostlivo
sa vysporiadal s tým, prečo vzťah medzi stranami nie je príkaznou, ale inominátnou zmluvou. Trvajú na
tom, že obaja, t. j. tak žalobca, ako aj žalovaný sa dohodli na tom, že zmluva ako odbornou osobou bude
vypracovanáJUDr.Pitoňákom,ktorývčasevypracovaniazmluvynebolprávnymzástupcomžalovaného
a v danom čase nebolo ani žiadne konanie, kde by JUDr. Pitoňák zastupoval jednu zo strán, a nemohlo

ísť preto o žalobcom namietaný konflikt záujmov. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný zmluvu mu predložil
s tým, že ju nie je možné pripomienkovať, označujú za čisto špekulatívne a absolútne nepravdivé a
rovnako tvrdenia manželky žalobcu o tomto považujú za zavádzajúce, pretože toto od žalovaného
neodznelo. Naopak žalovaní tvrdia, že žalobca zmluvu odmietol tak pripomienkovať, ako aj podpísať,
a to bez riadneho odôvodnenia.

10. Žalobca v odvolacej replike poukazuje na to, že žalovaný účinne nepoprel jeho tvrdenia o absencii
zmluvy medzi žalobcom a JUDr. Pitoňákom a že ani z jeho výpovede pred súdom nevyplynulo, že by on
bol vôbec súhlasil s tým, aby zmluvu vypracoval JUDr. Pitoňák. V replike ďalej opakuje svoju obranu o
konflikte záujmov na strane advokáta Pitoňáka a taktiež o nemožnosti pripomienkovať ním vypracovanú

zmluvu.

11. Žalovaní v odvolacej duplike trvajú na svojom stanovisku tak k absencii konfliktu záujmov, ako aj k
tvrdeniu žalobcu o nemožnosti zmluvu pripomienkovať a k spôsobu prepracovania zmluvy. Poukazujú
na podvodné konanie žalobcu, ktorý dodatočné stavebné povolenie chcel získať na úkor žalovaných

tak, že pre prípad prevodu vlastníckeho práva, o čom so svojou terajšou manželkou v tom čase už mal
podpísanú kúpnu zmluvu v rozsahu jednej polovice podielu svojho dotknutého nehnuteľného majetku,
si chcel zabezpečiť zánik dohody so žalovanými.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný dôvodmi odvolania a tiež viazaný
skutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie,beznariadeniapojednávaniaprejednalodvolanie
žalobcu, preskúmal celé predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní).

13. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods.
1 CSP preto ho potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 7.9.2022 o 9.30 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 8.8.2022 boli

zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia
§378 ods. 1 CSP).15. Súd v každom štádiu súdneho konania je povinný posudzovať vecnú legitimáciu strany sporu. Na
strane žalovaného hovoríme o pasívnej vecnej legitimácii a znamená posúdenie, či v prebiehajúcom
súdnom spore žalovaný subjekt je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

16. V posudzovanej veci vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a tiež z nesporných tvrdení
stránnemožnomaťpochybnostiotom,žežalobcaažalovanývrámciústnejdohodyoúpraveprístupovej
komunikácie založili aj akýsi ďalší právny vzťah. Ide o právny vzťah, ktorého právna kvalifikácia medzi
stranami síce je spornou, jeho obsah je však jednoznačný a nesporný. Obe zúčastnené strany v konaní

zhodne tvrdili, že obsahom ich právneho vzťahu bolo zadanie pre JUDr. Pitoňáka vypracovať zmluvu o
úprave vzájomných práv a povinností medzi sporovými stranami ako vlastníkmi susediacich pozemkov,
ktorí zároveň sú aj podielovými spoluvlastníkmi príslušnej prístupovej cesty, a to na základe toho, čo
18.7.2018 žalobca a žalovaný v hrubých rysoch medzi sebou dohodli za asistencie starostu ich obce,
čo bolo zachytené v konaní predloženej verzii A danej dohody. Za toto žalobca sa zaviazal JUDr.
Pitoňákovi zaplatiť preddavok 100 € a následne, pri podpise týmto advokátom vyhotovenej zmluvy

zaplatiť doplatok v podobe ďalších 100 € (viď výdavkový pokladničný doklad z 27.7.2018 na č. l. 4 spisu).
Medzi stranami nebolo preto sporným a v konaní nebolo ani spochybnené, že 27.7.2018 žalobca 100
€ ako preddavok (označený ako záloha) u žalovaného zložil pre účely vyhotovenia písomnej zmluvy
advokátomPitoňákom,t.j.išloopeniazeurčenéadvokátovi,aniežalovanému,hocispornásumapeňazí
bola odovzdaná priamo jemu.

17. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami išlo o príkaznú zmluvu, ktorá ale zo žalobcovej iniciatívy
ako príkazcu zanikla, a to odvolaním príkazu v predžalobnej výzve z 20.11.2018 a z toho dôvodu majúc
za to, že právny dôvod plnenia odpadol, domnieva sa, že medzi stranami musí nastúpiť právny režim
ustanovený v §457 o. z., a preto sa domáha vrátenia vzájomného plnenia medzi stranami zo zrušenej

zmluvy, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že zmluvné strany v danom prípade
nesporne sa dohodli na tom, že sporná zmluva upravujúca ich vzájomné práva a povinnosti má mať
písomnú formu, pričom žalobca danú zmluvu nepodpísal, daný kontraktačný proces ukončený nebol, k
uzavretiu danej zmluvy medzi nimi preto ani nedošlo. Poskytnutie sporných 100 € žalobcom k rukám
žalovaného, je preto plnením bez právneho dôvodu, ktoré v zmysle §451 ods. 2 o. z. je bezdôvodným

obohatením.

18.Súdprvejinštancievposudzovanejvecisprávnepretocitovalustanovenie§451o.z.obezdôvodnom
obohatení a toto zákonné ustanovenie na prejednávanú vec aj správne aplikoval, hoci nesprávne vyriešil
otázku, kto je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore a z toho dôvodu aj nadbytočne

sa zaoberal posudzovaním ďalších otázok týkajúcich sa rozsahu zmien pripravovanej písomnej zmluvy.
Uvedená nesprávnosť z odvolacím súdom nižšie uvedených dôvodov je však bez vplyvu na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

19. V zmysle §451 o. z. vydať obohatenie musí ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí.

Bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýo.i.ajplnenímbezprávnehodôvodu.Naúkor
iného bezdôvodne sa obohatí ten, kto z plnenia oprávneného subjektu (v danom prípade žalobcu) mal
prospech. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané a medzi stranami
nakoniec nebolo ani sporným, že sporných 100 € ako preddavok na zmluvu vyplatený síce k rukám
žalovaného, nebol určený v jeho prospech, ale išlo o peňažné plnenie v prospech JUDr. Pitoňáka, k

rukám ktorého preddavok 100 € žalovaným preukázane bol vyplatený ešte dňa 18.7.2018. Žalobca
odovzdaním 100 € žalovanému tak v podstate len hradil to, čo v zmysle ich dohody platiť advokátovi
bol povinný sám žalobca. Z toho dôvodu prospech z plnenia žalobcu nemal žalovaný, a to napriek
tomu, že sporných 100 € žalobca fyzicky odovzdal priamo žalovanému. Z uvedeného dôvodu, ak
nejaké bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo, povinným subjektom na jeho vydanie nie je žalovaný

a už vôbec nie žalovaná, ktorá toto plnenie od žalobcu ani neprevzala, a ani nebola prítomná pri
dohadovaní podmienok zmluvy pred starostom na obecnom úrade. Žalovaná je manželkou žalovaného,
zodpovednostný záväzok z bezdôvodného obohatenia sa však na ňu nevzťahuje a nie je z neho
ani zaviazaná. Tým, že jej manžel od žalobcu prijal plnenie pre iného, ona osobne sa bezdôvodne
neobohatila.

20. Vzhľadom na to, že právny vzťah, ktorý medzi žalobcom a žalovaným vznikol ich dohodou
na obecnom úrade aj podľa tvrdení samotného žalobcu zanikol, v posudzovanej veci ani nie je
potrebné tento zaniknutý právny vzťah medzi stranami sporu presne právne kvalifikovať. Podľatvrdenia samotného žalobcu došlo k zániku daného právneho vzťahu, a vznikol preto medzi stranami
zodpovednostný právny vzťah na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov ani nie je
potrebné zaoberať sa kvalitatívnou stránkou JUDr. Pitoňákom vypracovanej zmluvy, ani či žalobca

(ne)mal možnosť túto zmluvu pripomienkovať, pretože toto pre rozhodnutie v tejto veci nie je
rozhodujúce. Z uvedených dôvodov pre rozhodnutie v tejto veci rovnako nie je rozhodujúce ani to, či
advokát Pitoňák pri vypracovaní zmluvy konal v konflikte záujmov, ani do akej miery pôvodná JUDr.
Pitoňákom vypracovaná zmluva bola prepracovaná, resp. v akej miere bola zachovaná jej obsahová
zhoda so zmluvou pôvodnou, ani či žalobca (ne)konal legitímne, keď zmluvu predloženú mu žalovaným

odmietol podpísať.

21. Tvrdením žalobcu, že on údajne nevedel, že žalovaný vypracovaním zmluvy ako odborníka poverí
práve JUDr. Pitoňáka a že o jeho osobe bez vedomia a súhlasu žalobcu svojvoľne rozhodol žalovaný,
odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu vyhodnotil jednoznačne ako účelovú obranu žalobcu jednak
neprístupne predostretú až v odvolacom konaní v rámci odvolacej repliky (§366 CSP, a contrario)

a jednak ako obranu, ktorá je v rozpore so skoršími skutkovými tvrdeniami samotného žalobcu o
tejto skutočnosti. V samotnej žalobe pri opise skutkových okolností danej veci žalobca totiž uviedol:
„za vypracovanie zmluvy právnym zástupcom žalovaného JUDr. Františkom Pitoňákom...“, „žalobca
poskytol žalovanému zálohu vo výške 100 €“ s tým, že „o skutočnosti, že žalovaný prijal finančnú
zálohu vo výške 100 €, bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad dňa 27.7.2018 parafovaný

žalovaným“ (strana 2 žaloby, prvý odsek). V priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie
zhodná vôľa sporových strán vypracovaním písomnej zmluvy poveriť JUDr. Pitoňáka nebola spornou
a žalobca ešte aj priamo v odvolaní výslovne potvrdil, že on poveril žalovaného, aby „obstaral
vypracovanie predmetnej zmluvy u svojho právneho zástupcu“ a „aj keď o tomto poverení neexistuje
písomné plnomocenstvo medzi účastníkmi konania, samotný pokladničný doklad z 27.7.2018 vystavený

žalovaným dostatočne preukazuje, že žalovaný prevzal od žalobcu pre účel vypracovania predmetnej
zmluvy zálohu“. Uvedená zmena v skutkových tvrdeniach žalobcu o týchto okolnostiach je preto len
jeho účelovou obranou, ktorou odvolací súd z dôvodov ustanovených v §366 CSP sa nemohol vecne
zaoberať, keďže ako novota v odvolacom konaní je neprípustná.

22. Otázku, či žalovaný (ne)bol oprávnený za advokáta prebrať peniaze od žalobcu za nesporne
preukázaného stavu, že žalovaný ešte 18.7.2018 vo večerných hodinách advokátovi zaplatil 100 € v
podstate za žalobcu, nemá význam riešiť, pretože to len dokazuje, že subjektom, ktorý na úkor žalobcu
sa bezdôvodne obohatil, nie je ani jeden zo žalovaných.

23. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol preto tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

24. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil aj vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu

strany v spore založeného rozhodnutia o trovách konania (§255 ods. 1, §262 ods. 1 CSP).

25. Odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1, §262 ods. 1 a §255 ods. 1 CSP v celom rozsahu
úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu ich trov v odvolacom konaní proti neúspešnému
žalobcovi.Vzhľadomnaokolnostivznikusporunastranežalobcu(jehoprotiprávnekonanieprizhotovení

stavby bez stavebného povolenia, čím svojvoľne zasiahol do práv žalovaných, ktorých následne chcel
ďalej poškodiť uzavretím pre nich nevýhodnej dohody pre prípad ním v tom čase už pripravovaného
prevodu jeho vlastníckeho práva na tretiu osobu) dôvody na aplikáciu §257 CSP odvolací súd mal za
vylúčené. O výške náhrady v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).