Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201334
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:6118201334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne SetCar sk, a.s., so

sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 1.334,40 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.334,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.334,40 eura od 20.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
20.12.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.334,40 eura s príslušenstvom a náhrady
trov konania. V návrhu uviedla, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovanej došlo ku
škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla

poisteného v poisťovni žalovanej. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobkyne. Po
ukončení nájmu žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru, ktorú si poškodený uplatnil u žalovanej.
Oznámením o poistnom plnení žalovaná oznámila poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznala
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť

oznámil žalovanej. Žalovaná na výzvu nereagovala, a preto si žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde.
Tvrdeniapreukazovalaupomienkouadresovanoužalovanejspoluspodacímlístkom,faktúrouč.170391
z 08.09.2017, oznámením o poistnom plnení zo 04.10.2017 a oznámením o postúpení pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 19.01.2018 platobný rozkaz sp. zn. 11Up/8/2018, ktorým návrhu
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok
žalobkyne neuznáva. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci náležitosti požadované § 132 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne, pretože k návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa nepriložila žiadnuzmluvu, ktorou by preukázala vznik aktívnej legitimácie na jej strane. Namietala aj nepreukázanie
dôvodnosti uplatňovanej sumy 1.334,40 eura. K oznámeniu o poistnom plnení č. 9526532619 zo
04.10.2017 uviedla, že primeraná dĺžka možného prenájmu bola zo strany žalovanej určená podľa

údajov výrobcu poškodeného motorového vozidla, ako aj na základe predloženej faktúry, v ktorej
opravca určil ako čistý čas opravy 16,9 normohodín, čo nekorešponduje s 28 dňami prenájmu
motorového vozidla. Bola preto priznaná doba 12 dní ako primeraná doba opravy poškodeného
motorového vozidla. Škoda na motorovom vozidle jej bola nahlásená 14.08.2017 a 15.08.2017 vykonala
obhliadku poškodeného motorového vozidla. Po vykonaní obhliadky zaslal servis žalovanej 24.08.2017

požiadavku na vykonania doobhliadky. Po vykonaní doobhliadky bola žalovaná vyzvaná na vykonanie
ďalšej doobhliadky 07.09.2017. Predĺženie opravy motorového vozidla tak zapríčinil samotný autoservis
a nie žalovaná. Žalovaná preto nemôže niesť zodpovednosť za neprimeranú dĺžku opravy motorového
vozidla. Napokon k cene nájmu motorového vozidla uviedla, že suma 54 eur bez DPH za deň nájmu
nepredstavuje podľa k odporu priložených cenníkov iných prenajímateľov v regióne účelnú a primeranú
cenu prenájmu náhradného motorového vozidla. K odporu priložila hlásenie poistnej udalosti, zápis o

obhliadke poškodeného motorového vozidla z 15.08.2017, zápis o obhliadke poškodeného motorového
vozidla z 24.08.2017, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo 07.09.2017, ako aj cenníky
iných prenajímateľov motorových vozidiel.

4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 21.05.2018, v ktorom zotrvala na

podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že 12.08.2017 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti, pri ktorej
bolo poškodené motorového vozidla W. U. Q.: L vo vlastníctve P. X. (ďalej len „poškodený“). Škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. A3 Q.: L poisteného u žalovanej. V dôsledku poškodenia
motorového vozidla bol poškodený nútený na zabezpečenie svojich potrieb užívať náhradné vozidlo,
ktoré si prenajal na základe zmluvy o nájme č. 350 z 12.08.2017 u žalobkyne. Po ukončení nájmu

žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru č. 170391 z 08.09.2017 znejúcu na sumu 1.814,40 eura.
Priznanie plnenia len za 12 dní prenájmu náhradného motorového vozidla považovala za neoprávnené
krátenie poistného plnenia, pretože poškodený nemohol svoje vozidlo užívať 28 dní od 12.08.2017 do
08.09.2017. Poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Za
účelovékrátenieoznačilaajnepriznanieuplatnenejdennejsadzbyzaprenájomnáhradnéhomotorového

vozidla, pretože nemožno vychádzať len z cenníkov predložených žalovanou. Je potrebné skúmať
dostupnosť vozidla, nutnosť zložiť depozit, zaplatiť nájomné dopredu a podobne. Tieto ukazovatele
potom ovplyvňujú aj výslednú sumu za deň prenájmu vozidla. Poškodený nemá zmluvnú a ani zákonnú
povinnosť hľadať najlacnejšiu požičovňu a robiť výber medzi požičovňami. Napokon nesúhlasila ani s
námietkou žalovanej o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie. Poukázala na zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorú uzatvorila 08.09.2017 s poškodeným, a ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 9526532619. K vyjadreniu priložila technický preukaz, zápisy o
obhliadke vozidla, správu o parametroch geometrie vozidla, faktúru č. 61170273 z 08.09.2017, zmluvu
o nájme č. 350 z 12.08.2017, čestné prehlásenie poškodeného z 08.09.2017 a zmluvu o postúpení
pohľadávky z 08.09.2017.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na tvrdení, že návrh žalobkyne ani po jeho
doplnení (bod 4. tohto rozsudku) nespĺňa kritéria požadované § 132 C. s. p. Z predloženej zmluvy o
nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého motorového vozidla pri jeho prevzatí
poškodeným a ani miesto jeho prevzatia a uzavretia zmluvy o nájme. Údaj o počte najazdených

kilometrov je len ručne dopísaný na faktúru. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že poškodený bol nútený
užívať náhradné motorové vozidlo, pričom čestné vyhlásenie poškodeného predložené žalobkyňou je
neurčité, keď z neho nevyplýva ani náhradné vozidlo, ktoré mu malo byť poskytnuté. Navyše žalobkyňa
ani nemá ako predmet svojho podnikania zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie
pohľadávok, a preto jej činnosť hodnotila ako neoprávnené podnikanie. Opakovane tvrdila nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože poškodený mal voči žalobkyni záväzok spočívajúci v
neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Poškodený preto nemohol so žalobkyňou
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila aj ako
absolútne neplatný právny úkon. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla uviedla, že tento nevyplýva zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„Občiansky zákonník“) a ani zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o PZP“). Uplatnený nárok je tak nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.6. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 10.02.2021 zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovanej, v ktorom
zotrvala na svojich tvrdeniach. K stanovisku priložila čestné prehlásenie poškodeného z 15.05.2018.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.03.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán
v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v

čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 08.03.2021 žalovaná
podaním z 12.03.2021 a žalobkyňa podaním zo 12.03.2021 súhlasili s uskutočnením pojednávania v
ich neprítomnosti.

8. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú
legitimáciu a či nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej výške bolo zo strany žalovanej

oprávnené. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane
poškodeného - právneho predchodcu žalobkyne, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

9. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

17. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil
žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec

meritórne prejednal. Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovanej v rámci vybavovania
celej záležitosti, keď primárne poskytla čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového
vozidla, následne však modifikovala svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť zmluvy o
postúpenípohľadávkysasúdnajskôr zaoberal,čižalobkyňamáaktívnuvecnúlegitimáciu.Podľazmluvy
o postúpení pohľadávky (bod 1., bod 2., bod 3. prvá veta, bod 4. a bod 5.) z 08.09.2017 uzavretej

medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom postupca má peňažnú pohľadávku
voči žalovanej, ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlomX.XXX,XX Q.: L vo výške
1.814,40 eura z titulu jeho nároku voči žalovanej podľa § 4 zákona o PZP. Ide o nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou z
12.08.2017navozidleW.U.Q.:LPostupcatoutozmluvouvzmysle§524ods.1Občianskehozákonníka
postupuje žalobkyni uvedenú pohľadávku a žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky

odplatu podľa bodu 4. a 5. Postupca súčasne postupuje s postúpenou pohľadávkou žalobkyni všetko
príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie
pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.814,40 eura, ktorá
zodpovedá faktúre č. 170391 vystavenej žalobkyňou ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla W. U. Q.: X Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na

úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobkyňa si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet.

20. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že

predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za
prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom
postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku
poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo
samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno

preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného
vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. V rámci
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.

Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala
žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu.

21. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná ani s ohľadom na námietku žalovanej, že žalobkyňa
nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting
či nadobúdanie pohľadávok. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za
neoprávnené podnikanie žalobkyne, pretože žalobkyňa nepodniká za týmto účelom. V danom prípade

ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky.

22. Pokiaľ ide o primeranosť sumy 54 eur bez DPH za deň prenájmu motorového vozidla treba uviesť,
že účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a prostriedkami, akými
sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná

súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri poistnej
udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba
využívať náhradné vozidlo. Ak by si poškodený, ktorý bol v dôsledku porušenia právnej povinnosti
poistencom žalovanej zbavený možnosti používať svoje vozidlo L. prenajal od žalobkyne luxusné auto,
kamión s návesom alebo opancierovanú limuzínu, nešlo by o účelne vynaložený náklad, pretože by

celkom zjavne nešlo o porovnateľné vozidlá. Nebol by to primeraný spôsob realizácie legitímnej potreby
vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený si prenajal auto rovnakej
triedy (W. U. - XX. Súd), a preto možno konštatovať primeranosť a účelnosť vynaloženého nákladu na
jeho prenájom.23. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla
nevyplývajú z Občianskeho zákonníka a ani zo zákona o PZP. Poškodený, t.j. právny predchodca

žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné,
aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v
podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá
na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného
motorového vozidla. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného

motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol
nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave
nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia
náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie
cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej,
pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho

práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné
podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného
vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením
vlastného vozidla. Pokiaľ ide o výšku ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími
okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu,

ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej
je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde
však o cenu priemernú. Preto pokiaľ cena nájmu z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju
akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal
po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený

bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol
obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Zároveň každá uzavretá zmluva
je výsledkom individuálnych rokovaní zmluvných strán. Bez znalosti ďalších kritérií ako je potreba
platby vopred, platba zábezpeky za motorové vozidlo do jeho vrátenia, platba za pristavenie vozidla
na dohodnutom mieste, dĺžka vodičského oprávnenia, vek vodiča - nájomcu, platby za vyčistenie

motorového vozidla, obmedzenie jazdy počtom kilometrov, možnosť s autom vycestovať do zahraničia,
nie je možné jednoducho priemerovať zverejnené ceny nájmov na internete.

24.Vnadväznostinapredchádzajúcibodsúdkonštatuje,žesuma54eurbezDPH(64,80eurasDPH)za
deň nájmu motorového vozidla celkom zjavne z cenového pásma nevybočuje a nemožno ju považovať

za neprimeranú alebo celkom premrštenú. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu ako najvyššiu
sumu uviedla 40 eur s DPH za deň prenájmu. Sumu 64,80 eura (vyššiu o 24,80 eura) bez bližšej znalosti
požičovných podmienok za deň prenájmu motorového vozidla je potom potrebné akceptovať ako cenu
obvyklú. Žalobkyňa dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným.

25. Čo sa týka počtu dní nájmu náhradného vozidla súd poukazuje na to, že k poškodeniu motorového
vozidla došlo 12.08.2017, čo vyplýva aj z dokumentu predloženého žalovanou - hlásenia škody a v
ten istý deň došlo aj k uzavretiu zmluvy o nájme č. 350 z 12.08.2017. Podľa faktúry SLOV TAIN,
s. r. o. č. 61170273 (spoločnosti, ktorá poškodené motorové vozidlo opravovala) bola služba dodaná

08.09.2017, teda v deň, ktorý bol podľa faktúry žalobkyne č. 170391 zároveň posledným dňom prenájmu
náhradného motorového vozidla. Poškodený tak mal náhradné vozidlo prenajaté v čase od 12.08.2017
do 08.09.2017, teda v čase vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Neprimerané by bolo
preto používanie náhradného motorového vozidla mimo uvedeného rozpätia. Poškodený nedokáže
ovplyvniť dĺžku opravy motorového vozidla, a preto akákoľvek námietka žalovanej v tomto smere je

nedôvodná. Právne irelevantná je námietka žalovanej o zavinení dlhej opravy zo strany autoservisu,
pretože podstatné je to, že poškodený vlastné motorové vozidlo užívať nemohol a dĺžku opravy rovnako
ovplyvniť nemohol. Žalovaná navyše ani netvrdila, že dĺžku opravy negatívne ovplyvnil poškodený alebo
žalobkyňa. Je zároveň vylúčené, aby poškodený mal preukazovať vykonávanie jednotlivých servisných
úkonov počas jednotlivých dní. Používanie motorového vozidla poškodeným 28 dní počas opravy jeho

vlastného vozidla je preto účelne a primerané. Poškodený zároveň v čestnom prehlásení z 08.09.2017
a z 15.05.2018 uviedol, že auto využíval na bežné účely, na chodenie do práce, na vozenie detí do školy
a škôlky, na nákupy a na ostatné zabezpečenie životných potrieb rodiny. Iným vozidlom nedisponoval a
bez vozidla by sa nezaobišiel. Používanie motorového vozidla vyplýva aj z faktúry žalobkyne č. 170391 z08.09.2017, podľa ktorej bol počas prenájmu vozidla kilometrový nájazd za 28 dní 1.243 kilometrov. Tieto
listinné dôkazy v spojitosti dostatočne preukazujú podľa názoru súdu potrebu využívania náhradného
motorového vozidla poškodeným počas opravy jeho vlastného motorového vozidla. Žalovaná navyše

uznala časť nákladov za prenájom náhradného vozidla, a preto je nepochopiteľné prečo dodatočne
spochybňuje nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla. Námietky o neuvedenom počte kilometrov v
čase prevzatia náhradného motorového vozidla, neuvedenie miesta prevzatia a miesta podpisu zmluvy
o prenájme považuje súd za účelové a právne irelevantné. Počiatočný a konečný stav tachometra je
uvedený na faktúre č. 170391 z 08.09.2017 a z tohto stavu vychádzala aj žalovaná v oznámení o

poistnom plnení t. j. priemerný denný nájazd 44,39 kilometra (1.243 kilometrov / 28 dní prenájmu = 44,39
kilometra za deň prenájmu). Žalobkyňa preto dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov za prenájom náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným, ako aj nevyhnutnosť doby, po
ktorú bolo vozidlo prenajaté (28 dní x 64,80 eura za deň prenájmu = 1.814,40 eura). Nárok žalobkyne
je dôvodný, pretože k nájmu náhradného vozidla došlo v dôsledku poistnej udalosti, ktorú poškodený
nezavinil, ale zavinil ju klient žalovanej, následkom čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo

po dobu jeho opravy. Boli tak splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za
škodu, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.334,40 eura (1.814,40 eura - už poskytnuté
plnenie 480 eur), ktorá predstavuje sumu, o ktorú žalovaná krátila poskytnuté plnenie.

26. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona o PZP, že

oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila plnenie splnila podmienky
v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7
zákona o PZP, pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí
zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť §
11 ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané

inštitútomvykonateľnostirozhodnutia,atouplynutímlehotynaplnenie,ktorájeviazanánaprávoplatnosť
rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne
žalobkyne) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti
podľa odseku 6 zákona o PZP , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
§ 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného

poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému
nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov,
aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie
prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho

posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom
neúplného) plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v
Bratislave sp .zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020.

27. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 03.10.2017. V súlade s bodom 26. bola povinná

poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobila, je od
19.10.2017 v omeškaní s plnením sumy 1.334,40 eura. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie
úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa
bodu 11. tohto rozsudku) zo sumy 1.334,40 eura od žalobkyňou požadovaného dňa 20.10.2017 do
zaplatenia.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže žalobkyňa bola vo veci v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.