Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/83/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404896805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1404896805.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: Okresný súd Bratislava IV

v právnej veci navrhovateľa: AG-EXPERT, s.r.o., so sídlom Zvolenská 3, Bratislava, IČO: 35 730 595,
právne zastúpený: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, so sídlom A. Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou
proti odporcom: 1. G.. H. W. a 2. Z.. D. W., obaja bytom Y.O. X, Bratislava o zaplatenie 1.154,92 eura
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O

výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.9.2003 domáhal od žalovaných v 1. a 2.
rade zaplatenia sumy 34.793,-Sk (1.154,92 eura) s príslušenstvom titulom nedoplatkov z vyúčtovania
zálohových platieb za rok 2001, ktorého súčasťou je nedoplatok za rok 2000 a pohľadávka prevzatá od
predchádzajúceho správcu. Nedoplatok bol splatný 14.9.2002.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva správu spoločných častí, zariadení a príslušenstva
domu a pozemku a spravuje fond prevádzky, údržby a opráv na ulici C. Č.. X v Bratislave. Žalovaní

boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v predmetnom bytovom dome. Žalovaní do podania
žaloby neuhradili nedoplatok za rok 1999, ktorý bol vo výške 1.598,70 Sk (po zaokrúhlení si žalobca
uplatňoval 1.599,-Sk), nedoplatok za rok 2000, ktorý bol vo výške 9.671,-Sk a nedoplatok za rok 2001,
ktorý bol vo výške 23.523,35 Sk (po zaokrúhlení si žalobca uplatňoval 23.523,-Sk). Pohľadávku vo výške
1.599,-Sk a 9.671,-Sk (za roky 1999 a 2000) žalobca, ako nový správca bytového domu, prevzal po
predchádzajúcom správcovi.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/1723/03-61 zo dňa 5.11.2003, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovej.

4. Žalovaní v podanom odpore uviedli, že nedoplatky boli zavinené chybným vodomerom, ktorý
vykazoval veľkú spotrebu teplej vody. Spotreba dvojnásobne prevyšovala spotrebu iných obyvateľov
bytového domu, pričom na uvedené skutočnosti žalovaní správcu upozornili listami z roku 2002 a 2003.
Po namontovaní nového vodomeru spotreba klesla na minimum priemernej spotreby.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami výsluchom žalovaného v 2. rade, výsluchom znalca,
čítaním znaleckého posudku, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento
skutkový stav veci:6. Z výpisu z LV č. XXXX pre okres Bratislava, obec BA-m.č. I., k.ú I. zo dňa 27.2.2003 vyplýva
bezpodielové vlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade k bytu č. XX, nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa

7.9.1999.

7. Na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 29.6.2000 sa stal žalobca správcom bytového domu na
ulici C. X, Bratislava. Správu bytového domu prevzal 1.10.2000.

8. Z vyúčtovania zálohových platieb za byt za rok 2001 vyplýva nedoplatok žalovaných vo výške 34.793,-
Sk, pričom z tejto sumy bol nedoplatok za rok 2000 vo výške 11.270,-Sk.

9. Z vyúčtovania zálohových platieb za byt za rok 2000 vyplýva nedoplatok žalovaných vo výške 11.270,-
Sk.

10.Ztabuľkypredchádzajúcehosprávcubytovéhodomu-BytovýpodnikDúbravkaspol.sr.o.označenej
ako zostatok vlastníkov na konte klienta k 30.4.2002, vyplýva dlh žalovaných vo výške 12.656,60 Sk.

11. Listom zo dňa 18.7.2001 žalovaný v 1. rade reklamoval vyúčtovanie zálohových platieb za byt za rok
2000, konkrétne nedoplatok na platbách za rok 2000 vo výške 11.2701,-Sk.

12. Listom zo dňa 19.8.2002 žalovaný v 1. rade žiadal odklad zaplatenia nedoplatkov v celkovej sume
34.793,-Sk z dôvodu, že nedoplatky sú nereálne s ohľadom na pri spotrebu vody trojčlennou rodinou.
Súčasne žiadosťou z toho istého dňa požiadal o preciachovanie vodomerov v súvislosti s nadmernou
spotrebou studenej a teplej vody v jeho domácnosti. Náklady na preskúšanie vodomerov sa zaviazal

znášať žalovaný v 1. rade.

13. Z posudku na meradlo č. 312.3/03.478, vyhotoveného Slovenskou legálnou metrológiou zo dňa
16.10.2003 vyplýva, že bol skúmaný merač pretečeného množstva teplej vody typu ALLOFLUX, výr. č.
08261999-01, s platnosťou overenia do 31.12.2002. Posudok bol vyhotovený na základe objednávky H.

W.. Z výsledkov posúdenia vyplýva, že vodomer netesní, a preto nebolo možné zistiť chybu vodomera.
Vodomer súčasne nevyhovuje ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii z dôvodu zaniknutej
platnosti overenia určeného meradla a z dôvodu jeho netesnosti.

14. Žalovaný v 1. rade pri uviedol, že spochybňuje vyúčtovanie predchádzajúceho správcu bytového

domu. Konkrétne spochybňoval položku teplej vody, kedy v roku 2000 trojčlenná rodina spotrebovala 53
m3 a v roku 2001 až 219 m3. Súčasne namietal že dlh voči predchádzajúcemu správcovi nie je ničím
podložený a nedoplatok za rok 2001 vyplýva zo zlého merača teplej vody.

15.Žalobcavpísomnomvyjadreníuviedol,žespotrebavody,vyčíslenápredchádzajúcimsprávcom,bola

preukázaná vyúčtovaniami Bytového podniku Dúbravka, m.p. za roky 1999 a 2000. Súčasne uviedol,
že žalovaní mali dlhodobo vysokú spotrebu teplej vody.

16. Znalec doc. Ing. Miroslav Bošanský, PhD., v znaleckom posudku č. 4/2007 zo dňa 14.1.2007
posudzoval technický stav vodomera Alloflux č. 14094041 (merač teplej úžitkovej vody), pričom zistil, že

predmetný vodomer bol namontovaný do bytu žalovaných dňa 28.9.1998 a demontovaný bol 26.9.2003.
Merač ku dňu 26.9.2003 podľa znalca s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nevykazoval správnu
spotrebu vody. Znalec konštatoval, že skúmaný vodomer nie je funkčný a nevykazoval správnu spotrebu
vody. Ku dňu skúmania meradla nebolo možné zistiť spoľahlivosť merania v rokoch 1999-2001. K
poškodeniu vodomeru došlo v období rokov 1999-2001 a nie je možné stanoviť, aký vplyv malo

poškodenie na nameraný objem vody. Zvýšenú spotrebu vody mohla spôsobiť nekvalitná montáž
merača teplej úžitkovej vody. Znalec pri svojom výsluchu uviedol, vodomer bol neprofesionálne
nemontovaný, pretože pred meračom musí byť rovný úsek a ten je definovaný zákonom.

17. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

18. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo sozmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

19. Podľa § 10 ods. 6 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z., úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.

20. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti

za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

21. Súd vo veci postupne rozhodol tromi rozsudkami.

22. Prvým rozsudkom zo dňa 19.2.2009 žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
474,-eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5% od 15.9.2002 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Proti povinnosti zaplatiť sa žalovaní odvolali, následkom čoho odvolací súd uznesením zo dňa
23.11.2010 zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom

súduuložilpovinnosťodôvodniťzčohokonkrétnepozostávadlhvsume474,-eura.Vnenapadnutejčasti
( zamietnutý návrh vo zvyšku), rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol dňa 23.4.2009 právoplatnosť.

23. Druhým rozsudkom zo dňa 31.3.2011 súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
sumu 561,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne od 15.9.2002 do zaplatenia.

Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán súd nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku podali
odvolania žalobca aj žalovaní. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.7.2014 zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa
19.2.2009 v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť a predmetom konania tak ostala iba časť
pôvodne uplatneného nároku, t.j nárok vo výške 474,- eura s úrokom z omeškania 15,5% ročne od

15.9.2002 do zaplatenia. Súd prvého stupňa však v druhom rozsudku opätovne rozhodoval o celom
nároku na zaplatenie - 1.154,92 eura s prísl. a neodôvodnil predchádzajúce (právoplatné) rozhodnutie
o čiastočnom zamietnutí žaloby nad sumu 474,- eura s príslušenstvom.

24. V poradí tretím rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 4.12.2014, súd žalovaných zaviazal zaplatiť

žalobcovi sumu 474,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne od 15.9.2002 do
zaplatenia. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Tento rozsudok bol odvolacím súdom
zrušený uznesením zo dňa 10.12.2018, pričom odvolací súd vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu
nedostatočné odôvodnenie, keďže nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že nárok na sumu 474,-
eura je dôvodný. Okresný súd iba odpočítal od uplatnenej sumy (1.154,92 eura) časť uplatnenej

pohľadávky v sume 680,92 eura, o ktorej už bolo skôr rozhodnuté (pozn. súdu: v zamietajúcej časti
rozsudku prevyšujúcej sumu 474,-eura) Odvolací súd súčasne zaujal stanovisko, že z vykonaného
dokazovania je nesporné, že žalobca žalovaným účtoval hodnotu vykazovanú chybným vodomerom,
ako i nevyhovujúcim prívodným potrubím a nesprávnou montážou.

25. Nakoľko po poslednom vrátení veci odvolacím súdom sporové strany nenavrhli nijako doplniť
dokazovanie, súd pri rozhodovaní vychádzal z doposiaľ vykonaného dokazovania, súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca (ako aj jeho právny predchodca)

bol v rozhodnom období správcom bytového domu, v ktorom sa nachádzal byt žalovaných, ktorí boli
v zmysle Zmluvy o výkone správy zo dňa 29.6.2010, okrem iného povinní platiť za plnenia spojené s
užívaním bytu ak aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Rovnako mal súd preukázané, že
aktuálny správca (žalobca), dňa 1.10.2000 prevzal správu bytového domu po inom správcovi (Bytový
podnik Dúbravka spol. s r.o.). Predmetom sporu boli nedoplatky z vyúčtovaní za rok 1999, 2000 a

2001, konkrétne vyúčtovaní za spotrebu teplej úžitkovej vody v byte žalovaných, v celkovej žalovanej
výške 34.793,-Sk (1.154,916 eura). Po právoplatnosti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby nad sumu
474,- eura s príslušenstvom (1. rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19.2.2009, čl. 165) s následným
vrátením veci na nové rozhodnutie, tak predmetom konania ostala suma 474,- eura (14.279,72 Sk) spríslušenstvom. Súd pri rozhodovaní vychádzal z premisy, vyslovenej odvolacím súdom v poslednom
zrušujúcom uznesení zo dňa 10.12.2018, kde Krajský súd v Bratislave vyslovil názor, že je nesporné, že
žalobca žalovaným účtoval hodnotu vykazovanú chybným vodomerom, ako i nevyhovujúcim prívodným

potrubím a nesprávnou montážou. Uvedený fakt bol podstatným aj pre rozhodnutie tunajšieho súdu.
Je nesporné, že ak bolo do bytu dodávané plnenie, ktorého objem bol meraný chybným meračom
(vodomerom), bolo úlohou žalobcu, ako pána sporu (lat. dominus listis) zamerať dokazovanie buď
tým smerom, aby úplne vylúčil vplyv vadnosti na meranie spotreby vody, alebo aby preukázal inými
dôkazmi, aká bola reálna spotreba žalovaných. Žalovaní spochybňovali nameranú spotrebu teplej vody

jednak vadnosťou vodomeru a vadnosťou prívodových rúr. Obe tieto vady boli v priebehu konania v
konečnom dôsledku preukázané. Žalobca síce namietal voči záverom znaleckého posudku doc. Ing.
Miroslava Bošanského, PhD., že k poškodeniu vodomera a jeho následnej netesnosti došlo až pri
jeho demontáži a že meradlo stratilo platnosť overenia ešte predtým, než bolo znalecky skúmané,
ale tieto argumenty (s ohľadom na ďalší argument žalovaných, že chybné meranie spotreby mohlo
byť zapríčinené aj nesprávnym napojením prívodových rúr) nemajú samé o sebe dostatočnú vecnú

relevanciu, ktorá by bola nejako podporená vykonaným dokazovaním. Je však potrebné prisvedčiť
žalobcovi, že meradlo stratilo platnosť ešte predtým (31.12.2002), než bolo podrobené skúmaniu znalca
Bošanského (16.10.2003), teda je logické, že meradlo v čase znaleckého skúmania nevyhovovalo
ustanoveniam zákona o metrológii č. 142/2000 Z. z., ani ako ani vyhláške Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 o meradlách a metrologickej kontrole.

Vadnosť (netesnosť) meradla v rozhodnej dobe (od 1999-2001 však nebola vierohodne vylúčená, práve
naopak, znalec ju konštatoval a toto si osvojil aj odvolací súd. Súd nemal dôvod a ani oprávnenie
spochybňoval odborné závery na to poverenej osoby (znalca) a keďže žalobca nenavrhol kontrolné
znalecké skúmanie, súd sa riadil závermi zistenými znaleckým dokazovaním. Súčasne je potrebné
uviesť, že žalobca nijako nereagoval na obranu žalovaných, že dôvodom chybného merania spotreby

bolo okrem vyššie spomenutých dôvodov aj to, že prívodné potrubie k meraču teplej vody bolo
inštalovanéneodborneamohlospôsobiťchybnémeraniespotrebovanejvody.Tátoobrananebolanijako
vyvrátená. Súd sa v civilnom sporovom konaní riadi zásadou kontradiktórnosti, a teda má prihliadať
na dôkazy, ktoré boli stranami označené, navrhnuté a vykonané. Žalobca má dôkazné bremeno, t.j.
vierohodne a bezpochyby preukázať dôvodnosť uplatneného nároku. Súd nemohol žalobe vyhovieť ani

sčasti, keďže vadnosť merača vrhá tieň pochybností na celú (nielen priemerne odhadnutú spotrebu). Za
takejto dôkaznej situácie mal žalobca vyvinúť dôkaznú iniciatívu, aby osvedčil aspoň svoj predpokladaný
nárok na finančné plnenie za dodanú teplú vodu, čo však neurobil. Súd nemôže nahrádzať aktivitu
strán, osobitne v prípade spotrebiteľského prvku, ktorý aj v tomto konaní vystupuje. Vychádzajúc z
vykonaného dokazovania, ako aj zo záveru odvolacieho súdu, že spotreba teplej vody bola meraná

chybným meračom vody, a teda nebola preukázaná existencia dlhu žalovaných voči žalobcovi, musel
súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.