Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 3, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205727
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620205727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu I. G., F.. XX.X.XXXX, T. H., P. XXX/X,
proti žalovanej C. Z., F.. XX.X.XXXX, T. Ú. X, zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, so sídlom
Spišská Nová Ves, Stará cesta 6, IČO: 51151227, o zaplatenie postúpenej pohľadávky vo výške 12.000
€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/67/2020-47 z 18.8.2021 Okresného súdu Spišská Nová
Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má právo na
plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že uznesením sp.zn. 6C/305/2013-503 z 28.10.2020
Okresný súd Spišská Nová Ves zastavil konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (žalobca D. Z., žalovaná C. Z., pozn. odvolacieho súdu) a žiadnej zo sporových strán náhradu

trov konania nepriznal. Rozhodol takto podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z keď predtým
zistil, že si pôvodný žalobca v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatnil
pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurze vyhlásenom rozhodnutím Okresného súdu
Košice I sp.zn. 31OdK/79/2019 na majetok žalobcu, ktorý tvoril jeho konkurznú podstatu. Z oznámenia
správcu podstaty dlžníka D. Z. z 19.1.2019 uverejneného v Obchodnom vestníku 248/2019 pod K111457
dňa 27.12.2019 bolo zistené, že správca oznámil skončenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata
v uvedenej veci nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil.

Zároveň súd nárok postupníka I. G.A. o zaplatenie správcom konkurznej podstaty pôvodného žalobcu
postúpenej sumy 12.000 € vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 11C/67/2020.

3. Podľa prednesu žalobcu suma 12.000 € je sumou, ktorej sa žalobca D. Z. v pôvodnom konaní
o vyporiadanie BSM domáhal z dôvodu, že takúto sumu vynaložil na rekonštrukciu domu v Ú. a na
splácanie úverov s poukazom na spis Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/305/2013. Zmluva
o postúpení pohľadávok bola podľa jeho názoru uzavretá v súlade so zákonom, zrozumiteľne, je z nej

zrejmé o ktorú pohľadávku sa jedná s odkazom na samotné konanie. Samotný správca konkurznej
podstaty mu dal kontakt na pána Z., ktorý mu vysvetlil, z čoho žalovaná, resp. postúpená pohľadávka
pozostáva.4. Žalovaná považovala zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatný, neurčitý, nejasný
a nezrozumiteľný právny úkon, nevykazujúci obligatórne náležitosti zmluvy tak, ako to vyžaduje
zákon. Predmet zmluvy nebol jasne vyjadrený, vyšpecifikovaný a iba odvolávka sa na nejaké konanie

neznamená, že je pohľadávka riadne špecifikovaná.

5. Súd konštatoval, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves sa na základe žaloby D. Z. z 23.9.2013
viedlo pod sp. zn. 6C/305/2013 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva proti žalovanej
C. Z.. Predmetom vyporiadania v tomto konaní boli aktíva i pasíva patriace bývalým manželom a

to nehnuteľnosti v Českej republike v katastrálnom území Ž., investície manželov resp. pôvodného
žalobcu do nehnuteľnosti v k.ú. Ú., hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnostiach, viacero
zostatkov pôžičiek a úverov vedených u rôznych bankových subjektov. Obsah masy bezpodielového
spoluvlastníctva strany v priebehu konania opakovane rozširovali a zužovali, uplatňovali návrhy na
vydanie osobných vecí, na ktorých následne netrvali. V priebehu konania o vyporiadanie BSM, dňa
1.4.2019 správca konkurznej podstaty žalobcu súdu oznámil, že uznesením Okresného súdu Košice I

sp.zn. 31OdK/79/2019 z 26.3.2019, bol na majetok pôvodného žalobcu D. Z. vyhlásený konkurz a do
funkcie správcu podstaty bol ustanovený Mgr. Tomáš Szalontay. Uznesením sp.zn. 6C/305/2013-389
z 9.4.2019 Okresný súd Spišská Nová Ves na návrh správcu konkurznej podstaty prerušil konanie
o vyporiadanie BSM do právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného Okresným súdom
Košice I. pod sp.zn. 31OdK/79/2019. Následne po vykonaní ďalších procesných úkonov zo strany súdu

uznesením sp.zn. 6C/305/2013-503 z 28.10.2020 Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol o zastavení
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vylúčení nároku postupníka I. G.
na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn. 11C/67/2020. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z
11.12.2019 uzavretej medzi postupcom D. Z. zast. konajúcou osobou E.. Q.Z. J., správcom konkurznej
podstaty a postupníkom I. G. súd zistil, že v bode I. "Úvodné ustanovenie" odsek 5 postupca vyhlásil,

že v konkurznej veci uvedenej v bode 3 tohto článku bola do súpisu všeobecnej podstaty zaradená
súpisová zložka majetku - peňažná pohľadávka v sume 12.000 € s prísl. voči C. Z., F.. XX.X.XXXX, T.
Ú. X, vzniknutá z právneho dôvodu vyporiadania BSM manželov D. Z. a C. Z., deň zapísania do súpisu
15.10.2019,dôvodzapísaniadosúpisu:majetok,ktorýpatrilúpadcovikudňuvyhláseniakonkurzu,súpis
všeobecnejpodstatybolzverejnenývObchodnomvestníkuč.202/2019zodňa8.10.2019.Tátopeňažná

pohľadávka je predmetom súdneho konania medzi účastníkmi D. Z. a C. Z. o vyporiadanie BSM, ktoré
je vedené Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 6C/305/2013. V odseku 6 je uvedené, že
na súpisovú zložku majetku podliehajúcu konkurzu v zmysle bodu 5 bolo vyhlásené ponukové konanie
zverejnené v OV č. 222/2019 dňa 18.11.2009, pričom v súlade s podmienkami ponukového konania
bola zo strany postupníka predložená ponuka na odkúpenie tohto majetku v hodnote 107 €. V bode

II "Predmet kúpnej zmluvy" odsek 1 je uvedené, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie peňažnej
pohľadávky - celkovásumaistiny:12.000€,pričomakoprávnydôvodjejvznikujeuvedenévyporiadanie
BSM manželov. V bode IV "Osobitné ustanovenia" odsek 5 je zachytené vyhlásenie postupníka, ktorý
uvádza, že s právnym stavom pohľadávky sa dôkladne oboznámil a berie na vedomie, že výsledok
sporu o vyporiadanie BSM z ktorého pohľadávka plynie je neistý a rovnako je neistá vymožiteľnosť celej

pohľadávky.

6. Súd aplikoval na vec § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 527 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“),§ 153 ods. 1, 2, 3 CSP. Konštatoval, že žalobca sa stal stranou v spore
potom, čo mu bola správcom konkurznej podstaty pôvodného žalobcu postúpená pohľadávka, ktorá

mala vyplývať z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a do pôvodného
konania bol pripustený uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6C/305/2013- 427 zo
7.4.2020. Vyjadril názor, že zmluva o postúpení pohľadávky z 11.12.2019 bola síce v súlade s ust. § 524
OZ uzavretá písomne, ale predmet postúpenia (obligatórna náležitosť zmluvy o postúpení pohľadávky)
uvedený v článku II ods. 1 nebol vyjadrený dostatočne určito a zrozumiteľne, tak ako to predpokladá ust.

§ 37 ods. 1 OZ. Z uvedeného článku vyplýva iba, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie peňažnej
pohľadávky - celková suma istiny: 12.000 €, pričom ako právny dôvod jej vzniku je uvedené vyporiadanie
BSM manželov s odvolaním sa na prebiehajúci spor vedený Okresným súdom Spišská Nová Ves pod
sp.zn. 6C/305/2013. I napriek tomu, že v bode I odsek 5 postupca uvádza, že v konkurznej veci uvedenej
v bode 3 tohto článku bola do súpisu všeobecnej podstaty zaradená súpisová zložka majetku - peňažná

pohľadávka v sume 12.000 € s prísl. s odvolaním sa na súpis všeobecnej podstaty úpadcu zverejnený v
Obchodnomvestníkuč.202/2019zodňa8.10.2019,niejemožnériadnezistiť,zčohovlastnepredmetná
pohľadávka pozostáva. Vyjadrenie predmetu zmluvy je všeobecné, nejasné, a čo bolo predmetom
postúpenia nebolo zrejmé ani stranám sporu, čo vyplýva i z prednesov priamo na pojednávaní. Fakt,že ani samotnému postupníkovi nebolo zrejmé akú pohľadávku voči žalovanej vlastne nadobudol, čo
teda vlastne tvorí predmet postúpenia, vyplýva z jeho písomných odpovedí na výzvy súdu na ozrejmenie
predmetu postúpenia, v ktorých sa iba všeobecne odvoláva na obsah spisu Okresného súdu Spišská

Nová Ves sp.zn. 6C/305/2013 a k špecifikácii postúpenej pohľadávky navrhol vypočuť ako svedka
pôvodného žalobcu D. Z., prípadne i správcu konkurznej podstaty úpadcu. Pretože zmluva o postúpení
pohľadávky z 11.12.2019 je právnym úkonom, ktorého predmet nie je vyjadrený určito a zrozumiteľne,
ide o právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou - táto vychádza priamo zo zákona, pôsobí od
začiatku voči každému a nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Žalobu súd

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, vychádzajúc z toho, že na absolútnu neplatnosť musel
prihliadať z úradnej povinnosti. Súd argumentoval tiež skutočnosťou, že žalobca pri podpise zmluvy o
postúpení pohľadávky si musel byť vedomý spornosti pohľadávky, lebo tento fakt vyplýval z bodu IV
„Osobitnéustanovenia"odsek5zmluvy,vktorompostupníkuviedol,žesprávnymstavompohľadávkysa
dôkladne oboznámil a berie na vedomie, že výsledok sporu o vyporiadanie BSM, z ktorého pohľadávka
plynie, je neistý a rovnako je neistá vymožiteľnosť celej pohľadávky. Spornosť postupovanej pohľadávky

podporuje aj kúpna cena pohľadávky, ktorá je k postupovanej pohľadávke (12.000 €) nepomerne nízka
(107 €). Súd mal za otázne, či celý postup týkajúci sa konkurzného konania bol realizovaný korektne
vo vzťahu k žalovanej, keď správca speňažil v rámci konkurzného konania pôvodným žalobcom iba
tvrdenú, spornú pohľadávku voči žalovanej a nevyporiadal BSM ako celok, pričom po súpise majetku
(aktív i pasív) mu muselo byť zrejmé, že výťažok, ak vôbec nejaký bude, bude skutočne veľmi nízky a

s najväčšou pravdepodobnosťou nepostačí ani na úhradu nákladov konkurzu. O tom, že tomu tak bolo
svedčí výsledok konkurzu - oznámenie správcu podstaty dlžníka D. Z. zo dňa 19.1.2019 uverejnené
v Obchodnom vestníku 248/2019 pod K111457 dňa 27.12.2019 v ktorom správca oznámil skončenie
konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata v uvedenej veci nepokryje náklady konkurzu, v dôsledku
čoho sa konkurz zrušil. Pokiaľ ide o žalobcom v záverečnom prednese navrhnutý výsluch svedka,

správcu konkurznej podstaty úpadcu E.. Q. J., súd s odkazom na § 153 CSP na tento návrh neprihliadol,
pretože bol toho názoru, že tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas a jeho vykonanie
by vyžadovalo potrebu ďalších úkonov a znamenalo by nutnosť odročenia a opätovného nariadenia
ďalšieho pojednávania. Dôkaz výsluchom pôvodného žalobcu D. Z., ktorý navrhol žalobca za účelom
ozrejmenia predmetu postúpenia a celkovej masy majetku v BSM súd zamietol, pretože mal za to, že

tento dôkaz by v konečnom dôsledku nemal význam pre meritórne rozhodnutie vo veci, vzhľadom k
tomu, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky musí byť dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadrený
v samotnej písomnej zmluve (pod sankciou absolútnej neplatnosti zmluvy) a tento nedostatok nemožno
odstrániť ani svedeckou výpoveďou.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,
že žalobe vyhovie a prizná mu plnú náhradu trov konania, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil „bodmi a - h“, a mal za to, že každý z týchto
sa nejakým spôsobom vzťahuje na jeho prípad. Za najväčší problém mal porušenie práva konať pred
súdom a odňatie práva na spravodlivý proces a to videl v nesprávnom úradnom postupe súdu, ktorému

vytýkal, že súd bezdôvodne neakceptoval zmluvu o postúpení pohľadávky napriek tomu, že túto už
predtým v konaní riadne preskúmal tak, že vydal uznesenie, ktorým rozhodol o zmene na strane žalobcu.
Žalovaná nepodala proti tomuto uzneseniu odvolanie. Už v tejto fáze súd preskúmal samotnú zmluvu a
neexistoval žiaden dôvod, aby ju posudzoval nanovo. Postúpená pohľadávka bola v zmluve o postúpení
riadne označená spisovou značkou, bolo zrejmé, o akú pohľadávku sa jedná, žalovaná bola o postúpení

pohľadávky informovaná. Zákonom je povolené postupovať pohľadávky na ďalšie osoby a navyše je
to zákonná povinnosť správcu pohľadávky speňažiť. Mal za to, že prístup súdu k nemu bol vysoko
arbitrárny, keď na jednej strane akceptoval žalovanej opakované obštrukčné ospravedlnenia a na druhej
strane odmietol vyhovieť jeho návrhu na výsluch svedka D. Z. a Q. J.. Namietal aj do výšky priznaných
trov protistrane - je nelogické a v rozpore s hmotným právom aby tieto trovy boli priznané, nakoľko

protistrane nevznikli prejednaním žaloby žiadne trovy, nakoľko advokát už v ten čas bol v pojednávacej
miestnosti. Poukázal na to, že je nezamestnaný a nemajetný a nemá tieto trovy ako zaplatiť.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil, rozsudok je spravodlivý a v

konaní nedošlo k žiadnym vadám ani pochybeniam súdu. Poukázal na to, že žalobca síce uviedol, že
každý odvolací dôvod a - h sa na jeho prípad nejakým spôsobom vzťahuje, ale neuviedol konkrétne ako.
Zo strany súdu nedošlo k procesnému pochybeniu, keď rozhodol o zmene účastníka na strane žalobcu
na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky. Tým totiž nepotvrdil platnosť zmluvy o postúpenípohľadávky, ako sa mylne žalobca domnieva. Toto uznesenie nie je meritórnym rozhodnutím. Strana
sporu, ktorá navrhuje zmenu žalobcu, si musí byť vedomá rizika, že disponuje neplatnou zmluvou a že
aj na jej základe súd rozhodne o zmene strany sporu. V tejto súvislosti poukázal na zásadu „neznalosť

zákona neospravedlňuje“. Argumentoval, že správca si mal overiť pravosť pohľadávky, ako ju deklaroval
úpadca, a až po overení, že sa jedná o skutočnú, nie fiktívnu pohľadávku, mal ju následne postúpiť.
Správca uviedol v zmluve o postúpení pohľadávky, že sa jednalo o neistú pohľadávku, no napriek tomu
žalobca jej prikladal váhu, ako by išlo o perfektnú a istú vymožiteľnú pohľadávku. K výsluchu pôvodného
žalobcu ako svedka v tomto konaní uviedla, že tento by nevniesol do konania nič nové, nakoľko tento v

priebehu samotného konania o vyporiadanie BSM neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali,
že jeho tvrdenia o pohľadávke sú pravdivé. Navyše jeho výsluch by nekonvalidoval absolútne neplatný
právny úkon, akým zmluva o postúpení pohľadávky od počiatku bola. Absolútne neplatný právny úkon
nie je možné zmeniť na platný právny úkon.

9. Žalobca reagoval písomným vyjadrením, zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní, zopakoval,

že zmluva o postúpení pohľadávky bola spísaná správcom konkurznej podstaty a advokátom Q. J.,
pričom pohľadávka bola riadne označená spisovou značkou, súdom a konaním a bolo zrejmé, o akú
pohľadávku sa jedná. Výsluch p. Z. a správcu mohol do prípadu vniesť viac svetla a mohla sa ustáliť
samotná hodnota sporu, nakoľko v priebehu konania sa množstvo majetku predalo, zhodnotilo či
znehodnotilo.

10. Žalovaná zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení k odvolaniu a navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto napadnutý rozsudok

potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4. augusta 2022 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

13. Žalobca uviedol, že v jeho prípade boli naplnené dôvody podľa bodov a/ - h/. Odvolací súd z toho
vyvodil, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ - h/ CSP, t.j. neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (odvolanie možno odôvodniť
len tým, že neboli splnené procesné podmienky) spočíva v absencii podmienok, za ktorých súd môže
konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas

celého priebehu konania. Vadou predpokladanou v cit. ust. trpí konanie najmä v prípade, ak súd
prejednal a rozhodol vec tak, že porušil zásadu ne ultra petitum (okrem prípadov podľa § 216 ods. 2
CSP), ak prejednaný a rozhodnutý spor nepatrí do právomoci súdu, ak neboli dodržané ustanovenia
o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej alebo kauzálnej príslušnosti súdu, v prípadoch
chýbajúcej procesnej subjektivity strany sporu pri jeho začatí, v prípadoch nezastúpenia pred súdom

procesne nespôsobilej osoby, v prípadoch litispendencie a res iudicata.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je daný ak vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca

(§ 49 ods. 1, 2 CSP) alebo sudca, ktorému vec nebola pridelená v súlade s rozvrhom práce.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

18. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva

nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne

významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

19. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Na tento odvolací dôvod nadväzuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, podľa ktorého
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tento odvolací dôvod nie je vnímaný ako reálna
vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav
predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu

súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné
doteraz zistený skutkový stav (skutkový stav neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/
CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred

súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22.Žalobcavpodanomodvolanížiadnukonkrétnuvadu,ktorúbybolomožnésubsumovaťpododvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, c/, d/, g/ neuviedol, preto tieto, len formálne uplatnené odvolacie
dôvody, nie sú dané.23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancievrozsahuďalšíchodvolacíchnámietokžalobcu(§379ods.1,§380ods.1,2CSP)odvolacísúd

dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené
na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne
vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade
so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce

skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy
a relevantné zák. ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

24. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Preto
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam
a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný

význam a zároveň v súlade s cit. ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

25. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových

zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani
právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie
v danom spore v prospech žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie a spôsobom právneho posúdenia veci vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako aj so správnym
záverom súdu prvej inštancie, že žaloba tak, ako bola uplatnená, je nedôvodná.

26. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil,
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej
tak aj po stránke právnej.

27. Napadnutým rozsudkom sa súd prvej inštancie prednostne zaoberal otázkou ne/platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky a túto vyhodnotil ako neplatnú, z dôvodov uvedených v bode 6. tohto
odôvodnenia.

28. Žalobca namietal, že platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie vyriešil už v

konaní sp. zn. 6C/305/2013 o vyporiadanie BSM D. Z. a C. Z., keď uznesením zo 7.4.2020 pripustil,
aby z konania (po vyhlásení konkurzu na majetok D. Z. uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.
31OdK/79/2019 z 26.3.2019) vystúpil žalobca D. Z. a na jeho miesto vstúpil I. G..

29. Tento názor žalobcu I. G. nie je správny. Pri pripustení vystúpenia pôvodného žalobcu z konania

podľa § 80 CSP súd musí mať kumulatívne splnené, že a/zmenu strán sporu navrhne oprávnený subjekt,
b/ ten, kto má vstúpiť do konania s tým súhlasí a c/ došlo ku právnej skutočnosti, s ktorou sa spája
prechod práv a povinností. Tieto podmienky boli splnené - pokiaľ ide o bod c/ súdu bola predložená
zmluvaopostúpenípohľadávkyzpostupcuD.Z.napostupníkaI.G..Vtomtoštádiukonaniasúddetailne
neskúma ne/platnosť predloženej zmluvy, predpokladá sa, že pokiaľ pôvodný žalobca navrhol zmenu

strán a „nový“ žalobca“ s tým súhlasil, sú si vedomí rizika vyplývajúceho z platnosti právneho úkonu,
ktorý viedol k návrhu na zmenu strán sporu. Rozhodnutie o pripustení zmeny strán sporu neprejudikuje
rozhodnutie vo veci samej. K argumentácii žalobcu, že žalovaná nenamietala proti zmene strán sporu anepodalaodvolanieprotiuzneseniu6C/305/2013-427zo7.4.2020opripustenízmenynastranežalobcu,
odvolací súd udáva, že proti tomuto uzneseniu odvolanie ani nie je prípustné.

30. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe
účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v §
524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Podmienkou platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, okrem iných, je spôsobilý predmet postúpenia, t.j. aby išlo o postupiteľnú

pohľadávku. Žalobca uviedol, že postúpená pohľadávka bola v zmluve o postúpení riadne označená
spisovou značkou, bolo zrejmé, o akú pohľadávku sa jedná, žalovaná bola o postúpení pohľadávky
informovaná.

31. Treba uviesť, že označenie spisu, z ktorého by mala pohľadávka vyplývať, ešte neznamená, že
ide o reálne existujúcu, konkrétne určenú, nespochybniteľnú, jednoznačnú a judikovanú pohľadávku.

Z konania o vyporiadanie BSM medzi pôvodnými stranami sporu takáto pohľadávka a už vôbec nie jej
výška, absolútne nevyplýva - išlo len o ničím nepodložené a nedokázané tvrdenie žalobcu, že má voči
žalovanej takýto dlh z titulu vyporiadania BSM.

32. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.

1 OZ). V citovanom ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa
a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený:
a/ slobodne, b/ vážne, c/ určite, d/ zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto
zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto
prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že

je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to
od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky,
t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na
základe správania sa účastníka občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna

neplatnosť, odvrátený ani s poukazom na princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ).

33. Zrozumiteľnosť právneho úkonu a jeho určitosť sú náležitosťou prejavu vôle. Právny úkon možno
považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne
určený a naopak právny úkon je neurčitý vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecne

nedostatky, ktoré nemožno preklenúť ani s použitím interpretačných pravidiel. Neurčitý je teda najmä
taký právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy,
aknemožnozistiť,čohosaprejavenávôľaurčitéhoprávnehoúkonutýka,aktedaniejeurčito(konkrétne)
vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec.

34. Písomná zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom D. Z. a postupníkom I. G. je objektívne
neurčitá, lebo postupca D. Z. v nej vyhlásil, že v konkurznej veci sp. zn. 31OdK/79/2019 bola
do súpisu všeobecnej podstaty zaradená súpisová zložka majetku - peňažná pohľadávka v sume
12.000 € s prísl. voči C. Z. vzniknutá z právneho dôvodu vyporiadania BSM. Táto údajná peňažná
pohľadávka postupcu voči bývalej manželke C. Z. v konaní o vyporiadanie BSM je fiktívna, nikdy súdom

nebola ustálená, vôbec nie určená, v priebehu konania nebola jednoznačne preukázaná, dôkazovo
podložená, vždy išlo len o tvrdenie pôvodného žalobcu v priebehu konania o vyporiadanie BSM
(zastaveného, bez meritórneho rozhodnutia vo veci), ktoré žalovaná C. Z. popierala. Jednalo sa preto o
nespôsobilý predmet postúpenia, ktorý bol neurčitý, dostatočne nešpecifikovaný a nekonkretizovaný a
ničím nezdôvodnený, bez racionálneho a logického odôvodnenia, a preto zmluva o postúpení fiktívnej

pohľadávky je neplatná podľa § 37 OZ, ako to správne uviedol súd prvej inštancie.

35. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a
súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zostrán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho
vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

36. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu,

ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132
ods. 1 CSP), resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie

v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

37. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí. Súd vyhodnotiac výsledky dokazovania, t.j. ktorá strana ako uniesla svoje dôkazné
bremeno, dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednak pokiaľ ide o samotnú
existenciu uplatnenej pohľadávky a ani jej výšku. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu
prvej inštancie, na ktorom by nemohli nič zmeniť ani svedecké výpovede navrhované žalobcom - svedok
J. bol iba správcom konkurznej podstaty úpadcu D. Z., preto k vzniku pohľadávky a k jej výške mohol

uviesť len to, čo by sa dozvedel od úpadcu a navrhovaný svedok D. Z. už v konaní o vyporiadaní BSM
dospel k záveru, že žalovaná mu má takúto sumu vyplatiť, ale svoje tvrdenia o pohľadávke 12.000 €
voči žalovanej ničím nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno. Navyše, vada resp. nedostatok
zmluvy spôsobujúci jej absolútnu neplatnosť, nemožno odstrániť ani svedeckou výpoveďou, ako na to
správne poukázal už súd prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia svojho rozhodnutia.

38. K námietke žalobcu o nevykonaní ním navrhnutého dokazovania, odvolací súd poukazuje na
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo204/2009zo14.9.2011,podľaktorého...
„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého

podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). O tom,
ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

a nie strán sporu“( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn.
3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

40. Z cit. ustanovenia Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania vyplýva, že v sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci, ktorá je
predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Súd skúma úspech voveci vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom
v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej.

41. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( §

257 CSP)

42. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnému účastníkovi v spore nepriznať náhradu trov
konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP.

43. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia teraz platného a účinného ustanovenia § 257 CSP

vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade

trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery

oprávneného účastníka. Takisto treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na
súde a postoj strán v konaní. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012)
ani dnes ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či

v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

44. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.
Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp.zn. II. ÚS 31/04-30, okrem iného, uviedol: „Pri tomto

výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady
trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl.
20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní
pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo
priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel

alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy).
Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr
reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (v súčasnosti
§ 257 CSP, pozn. odvolacieho súdu).“

45. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd nezistil ani jeden čo len minimálne do úvahy
prichádzajúci dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktorý by spĺňal kritériá odôvodňujúce
nepriznať v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania zo strany žalobcu,
ktorý v priebehu celého konania trval na podanej žalobe a bol v konaní neúspešný.

46. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie preto nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní o náhrade trov
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Žalovaná bola v konaní nepochybne plne procesne úspešná, keď súd žalobu žalobcu zamietol. Z
uvedeného dôvodu správne súd žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1

CSP), pričom pre použitie tohto ustanovenia o náhrade trov konania nemá vplyv skutočnosť, že strana
sporu, ktorá má platiť náhradu trov konania, bola oslobodená od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok
na náhradu trov konania je miera úspechu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Obo/89/2010 z
13.10.2010).47. K žalobcom tvrdenej nemajetnosti a nezamestnanosti a k priznanému oslobodeniu od súdnych
poplatkov, odvolací súd podotýka, že neušla jeho pozornosti aktivita žalobcu v súvislosti so

speňažovaním majetku podliehajúcim rôznym konkurzom, kde žalobca skupuje pohľadávky z verejného
ponukového konania týchto konkurzov, teda jeho tvrdená a v žiadosti deklarovaná nemajetnosť je
otázna, ak má voľné finančné prostriedky na kúpu takýchto pohľadávok. Treba uviesť aj to, že od
2.7.2021 je štatutárnym orgánom FIN konzult s.r.o. a od 31.5.2022 zároveň aj spoločníkom s peňažným
vkladom 5.000 € , čo takisto spochybňuje jeho úplnú nemajetnosť tvrdenú v žiadosti o oslobodenie od

súdnych poplatkov datovanú 27.12.2021.

48. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava

obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden

celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

50. Odvolací súd konštatuje, že sa s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto

odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

51. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, preto jej
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania.

52.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).