Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/266/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404896805
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1404896805.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: AG-EXPERT, s.r.o., so sídlom
Zvolenská 3, Bratislava, IČO: 35 730 595, právne zastúpený: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, so sídlom
A. Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou, proti žalovaným: 1. G.. H. W., nar. XX.XX.XXXX a 2. Z.. D. W., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. 5, Y., o zaplatenie 1.154,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C 83/2004-304 zo dňa 16.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 83/2004-304 zo dňa 16.7.2019
p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 34.793,-Sk
(1.154,92 Eur) s príslušenstvom titulom nedoplatkov z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2001,

ktorého súčasťou je nedoplatok za rok 2000 a pohľadávka prevzatá od predchádzajúceho správcu.
Nedoplatok bol splatný 14.9.2002. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonával správu spoločných
častí, zariadení a príslušenstva domu a pozemku a spravoval fond prevádzky, údržby a opráv na ulici
C. č. X v Y.. Žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v predmetnom bytovom dome.
Žalovaní do podania žaloby neuhradili nedoplatok za rok 1999, ktorý bol vo výške 1.598,70 Sk (po
zaokrúhlení si žalobca uplatňoval 1.599,-Sk), nedoplatok za rok 2000, ktorý bol vo výške 9.671,-Sk a
nedoplatok za rok 2001, ktorý bol vo výške 23.523,35 Sk (po zaokrúhlení si žalobca uplatňoval 23.523,-

Sk).

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 13Ro/1723/03-61 zo dňa 5.11.2003, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovej.

4. Žalovaní v podanom odpore uviedli, že nedoplatky boli zavinené chybným vodomerom, ktorý
vykazoval veľkú spotrebu teplej vody. Spotreba dvojnásobne prevyšovala spotrebu iných obyvateľov

bytového domu, pričom na uvedené skutočnosti žalovaní správcu upozornili listami z roku 2002 a 2003.
Po namontovaní nového vodomeru spotreba klesla na minimum priemernej spotreby.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že z vyúčtovania zálohových platieb
za byt za rok 2001 vyplýva nedoplatok žalovaných vo výške 34.793,-Sk, pričom z tejto sumy bol
nedoplatok za rok 2000 vo výške 11.270,-Sk. Z vyúčtovania zálohových platieb za byt za rok 2000

vyplýva nedoplatok žalovaných vo výške 11.270,-Sk. Z tabuľky predchádzajúceho správcu bytového
domu - Bytový podnik Dúbravka spol. s r.o. označenej ako zostatok vlastníkov na konte klienta k
30.4.2002, vyplýva dlh žalovaných vo výške 12.656,60 Sk. Listom zo dňa 18.7.2001 žalovaný v 1. rade
reklamoval vyúčtovanie zálohových platieb za byt za rok 2000, konkrétne nedoplatok na platbách za
rok 2000 vo výške 11.2701,-Sk. Listom zo dňa 19.8.2002 žalovaný v 1. rade žiadal odklad zaplatenia

nedoplatkov v celkovej sume 34.793,-Sk z dôvodu, že nedoplatky sú nereálne s ohľadom na pri spotrebu
vody trojčlennou rodinou. Súčasne žiadosťou z toho istého dňa požiadal o preciachovanie vodomerov
v súvislosti s nadmernou spotrebou studenej a teplej vody v jeho domácnosti. Náklady na preskúšanie
vodomerov sa zaviazal znášať žalovaný v 1. rade. Z posudku na meradlo č. 312.3/03.478, vyhotoveného
Slovenskou legálnou metrológiou zo dňa 16.10.2003 vyplýva, že bol skúmaný merač pretečeného
množstva teplej vody typu ALLOFLUX, výr. č. 08261999-01, s platnosťou overenia do 31.12.2002.

Posudok bol vyhotovený na základe objednávky H. W.. Z výsledkov posúdenia vyplýva, že vodomer
netesní, a preto nebolo možné zistiť chybu vodomera. Vodomer súčasne nevyhovuje ustanoveniam
zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii z dôvodu zaniknutej platnosti overenia určeného meradla a z
dôvodu jeho netesnosti. Znalec doc. Ing. Miroslav Bošanský, PhD., v znaleckom posudku č. 4/2007
zo dňa 14.1.2007 posudzoval technický stav vodomera Alloflux č. 14094041 (merač teplej úžitkovej

vody), pričom zistil, že predmetný vodomer bol namontovaný do bytu žalovaných dňa 28.9.1998 a
demontovaný bol 26.9.2003. Merač ku dňu 26.9.2003 podľa znalca s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou nevykazoval správnu spotrebu vody. Znalec konštatoval, že skúmaný vodomer nie je funkčný
a nevykazoval správnu spotrebu vody. Ku dňu skúmania meradla nebolo možné zistiť spoľahlivosť
merania v rokoch 1999-2001. K poškodeniu vodomeru došlo v období rokov 1999-2001 a nie je možné

stanoviť, aký vplyv malo poškodenie na nameraný objem vody. Zvýšenú spotrebu vody mohla spôsobiť
nekvalitná montáž merača teplej úžitkovej vody. Znalec pri svojom výsluchu uviedol, vodomer bol
neprofesionálnenamontovaný,pretožepredmeračommusíbyťrovnýúsekatenjedefinovanýzákonom.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 10 ods. 1, ods. 6, § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom období.

7. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodoval v poradí už štvrtým rozsudkom. Po právoplatnosti
výroku rozsudku o zamietnutí žaloby nad sumu 474 Eur s príslušenstvom (1. rozsudok súdu zo dňa
19.2.2009, č.l. 165) s následným vrátením veci na nové rozhodnutie, tak predmetom konania ostala

suma 474 Eura (14.279,72 Sk) s príslušenstvom. Je nesporné, že ak bolo do bytu dodávané plnenie,
ktorého objem bol meraný chybným meračom (vodomerom), bolo úlohou žalobcu, ako pána sporu
zameraťdokazovaniebuďtýmsmerom,abyúplnevylúčilvplyvvadnostinameraniespotrebyvody,alebo
aby preukázal inými dôkazmi, aká bola reálna spotreba žalovaných. Žalovaní spochybňovali nameranú
spotrebu teplej vody jednak vadnosťou vodomeru a vadnosťou prívodových rúr. Obe tieto vady boli v

priebehu konania v konečnom dôsledku preukázané. Žalobca síce namietal voči záverom znaleckého
posudku doc. Ing. Miroslava Bošanského, PhD., že k poškodeniu vodomera a jeho následnej netesnosti
došlo až pri jeho demontáži a že meradlo stratilo platnosť overenia ešte predtým, než bolo znalecky
skúmané, ale tieto argumenty (s ohľadom na ďalší argument žalovaných, že chybné meranie spotreby
mohlo byť zapríčinené aj nesprávnym napojením prívodových rúr) nemajú samé o sebe dostatočnú

vecnúrelevanciu,ktorábybolanejakopodporenávykonanýmdokazovaním.Jevšakpotrebnéprisvedčiť
žalobcovi, že meradlo stratilo platnosť ešte predtým (31.12.2002), než bolo podrobené skúmaniu znalca
Bošanského (16.10.2003), teda je logické, že meradlo v čase znaleckého skúmania nevyhovovalo
ustanoveniam zákona o metrológii č. 142/2000 Z. z., ako ani vyhláške Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 o meradlách a metrologickej kontrole. Súd

prvej inštancie nemal dôvod a ani oprávnenie spochybňovať odborné závery na to poverenej osoby
(znalca) a keďže žalobca nenavrhol kontrolné znalecké skúmanie, súd prvej inštancie sa riadil závermi
zistenýmiznaleckýmdokazovaním.Súčasnejepotrebnéuviesť,žežalobcanijakonereagovalnaobranu
žalovaných, že dôvodom chybného merania spotreby bolo okrem vyššie spomenutých dôvodov aj
to, že prívodné potrubie k meraču teplej vody bolo inštalované neodborne a mohlo spôsobiť chybné

meranie spotrebovanej vody. Táto obrana nebola nijako vyvrátená. Súd prvej inštancie nemohol žalobe
vyhovieť ani sčasti, keďže vadnosť merača vrhá tieň pochybností na celú (nielen priemerne odhadnutú
spotrebu). Za takejto dôkaznej situácie mal žalobca vyvinúť dôkaznú iniciatívu, aby osvedčil aspoň
svoj predpokladaný nárok na finančné plnenie za dodanú teplú vodu, čo však neurobil. Súd nemôženahrádzať aktivitu strán, osobitne v prípade spotrebiteľského prvku, ktorý aj v tomto konaní vystupuje.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že spotreba teplej vody bola meraná chybným meračom vody,
a teda nebola preukázaná existencia dlhu žalovaných voči žalobcovi, musel súd prvej inštancie žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o
zamietnutížaloby,poukázalnaodvolacídôvodvzmysle§365ods.1písm.f)CSPanavrholodvolaciemu
súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaných
spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania.

10. V podanom odvolaní žalobca nesúhlasil so stanoviskom, že je nesporné, že žalobca žalovaným
účtoval hodnotu vykazovanú chybným vodomerom, nevyhovujúcim prívodným potrubím a nesprávnou
montážou. Ani jedno tvrdenie nie je správne, čo potvrdzujú podľa žalobcu aj znalecké posudky použité v
tomto spore a sporoch súvisiacich. Podľa žalobcu, odvolací súd v predchádzajúcom odvolacom konaní
nesprávne interpretoval výsledky znaleckých posudkov. Napriek tomu, že znalci sa rozsiahlymi teóriami

v posudkoch snažili zdôvodňovať podľa žalovaných nameranú vysokú spotrebu teplej vody, poukazuje
žalobca na závery jednotlivých znalcov, kde nepotvrdili, že spotreba bola meraná chybným vodomerom,
nevyhovujúcim prívodným potrubím a nesprávnou montážou.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhovali odvolaciemu súdu, aby

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedli, že tvrdenia žalobcu prezentované v odvolaní nie sú
správne a poukazujú na svoje skoršie vyjadrenia.

12. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu bolo doručené žalobcovi, tento svoju možnosť repliky v zmysle
§ 374 ods. 1 CSP nevyužil.

13. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 19.10.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni
zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP).
Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností,
ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej
a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli

najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia
rozsudku, v čase podania odvolania.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne a
právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods.

l, ods. 2 CSP.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že
ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania.

15. Žalobca založil svoje odvolanie na spochybnení výsledkov znaleckého dokazovania, avšak na
preukázanie svojich skutočností nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opak.

16. Zo znaleckého posudku č. 4/2007 zo dňa 14.01.2007 vypracovaného doc. Ing. M. Bošanským jasne
vyplynulo, že vodomer Alloflux výrobné číslo 140944 v čase demontáže dňa 26.09.2003 nevyhovoval

ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám
podľa prílohy č. 9 vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z. z. nakoľko čas platnosti jeho overenia uplynul
dňa 31.12.2002. Ďalej znalec skonštatoval, že na základe zistenej netesnosti, uvedený vodomer nie
je funkčný a nevykazoval správnu spotrebu vody. Ku dňu spracovania posudku nie je možné zistiťspoľahlivosť merania predmetného vodomeru v rokoch 1999, 2000 a 2001, ani akým spôsobom a kedy
došlo k poškodeniu vodomeru. Zvýšenú spotrebu vody mohla spôsobiť nekvalitná montáž merača teplej
úžitkovej vody. Znalec pri svojom výsluchu uviedol, že vodomer bol neprofesionálne namontovaný,

pretože pred meračom musí byť rovný úsek a ten je definovaný zákonom.

17. Na základe vyššie uvedeného možno skonštatovať, že je nesporné, že žalobca žalovaným účtoval
hodnotu vykazovanú chybným vodomerom, ako i nevyhovujúcim prívodným potrubím a nesprávnou
montážou. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe vyššie uvedeného žalobu

zamietol.

18. Aj keď sa žalobca vo svojom odvolaní odvoláva na ďalšie posudky vypracované v obdobných
súdnych sporoch, tieto podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne nepreukazujú správnosť merania
a vyúčtovania odberu vody žalovanými.

19. Ak žalobca trval na svojej žalobe, mal na preukázanie rozhodných skutočností vyvinúť dôkaznú
iniciatívu, aby osvedčil dôvodnosť svojho nároku. Avšak žalobca ani v rámci odvolacieho konania
nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení.

20. Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

21. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,

ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie.

22. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzkavzájomnáväzba.Akstrananesplnísvojupovinnosťtvrdiťskutočnostirozhodnézhľadiskahypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,

teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a
ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre
stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

23. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

24. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, číslo 254-B, str.
49, § 30).25. Sporové konanie v občianskoprávnych veciach je (bolo) ovládané zásadou dispozitívnosti. To
znamená, že je vecou účastníka konania, aby ním požadované rozhodnutie oprel o tvrdenia takých
skutočností, s ktorými zákon spája práve tie práva či povinnosti, ktorých sa účastník pred súdom domáha

a súčasne je vecou účastníka, aby takéto ním uvádzané tvrdenia aj preukázal. V sporovom občianskom
konaní súd v zásade sám nezisťuje žiadne ďalšie skutočnosti nad rámec tvrdení účastníka a v zásade
ani sám nevyhľadáva dôkazy, na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Úspech či neúspech účastníka
v spore tak významnou mierou závisí od toho, do akej miery účastník tvrdí práve tie skutočnosti, ktoré
sú pre vec rozhodujúce a do akej miery je schopný tieto skutočnosti podložiť dôkazmi.

26. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení, a preto podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol vecne a právne
správne, keď žalobu zamietol.

27. Odvolací súd k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t.

j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani

inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

29. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2
CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

30. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino CarlosVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

31. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní,
a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).