Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200416
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4017200416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. V. O., nar. XX.

XX. XXXX, W. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o
správnej žalobe zo dňa 06. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 23406-2/2017-3A zo dňa 2. mája
2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.

Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu
súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch zo dňa 15. 05. 1995 bolo žalobcovi

vydané povolenie na poskytovanie zdravotníckeho starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení
s tým, že bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický lekár pre dospelých od 1. júna
1995. Sídlo neštátneho zdravotníckeho zariadenie je ambulancia v objekte Polikliniky v Štúrove.

Ďalším rozhodnutím zo dňa 30. 11. 1995 Okresný úrad v Nových Zámkoch vydal povolenie na
poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobcovi s tým, že
bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický lekár pre dospelých od 1. decembra

1995, pričom sídlom neštátneho zdravotníckeho zariadenia je ambulancia v objekte Obvodného
zdravotníckeho strediska v Mužli.

Krajský úrad v Nitre rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2000 zrušil povolenie na poskytovanie zdravotníckej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancia praktického lekára pre dospelých s
miestom výkonu činnosti OZD Mužla dňom 01. 01. 2000 a rozhodnutie OÚ v Nových Zámkoch zo dňa
30. 11. 1995 zrušil. Následne Krajský úrad v Nitre vydal, a to dňa 13. 01. 2000 rozhodnutie, ktorým povolil

žalobcovi poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v odbore všeobecné
lekárstvo v rámci zdravotníckeho obvodu vymedzeného Krajským úradom v Nitre.

Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 04. 04. 200 povolil žalobcovi prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie - ambulanciu všeobecného lekárstva W. XXX v odbore všeobecné lekárstvo
dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené Nitrianskym
samosprávnym krajom dňa 02. 12. 2008.

Žalobcovi bola Slovenskou lekárskou komorou zo dňa 27. 09. 2005 vydaná licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo (č. L1A/NR/0545/05).Uvedená licencia bola na žiadosť žalobcu zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory zo dňa 10.
02. 2015 ku dňu 23. 03. 2015.

Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu č.460-23555 bolo zistené, že žalobca ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch uvedených v dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 03. 12.
2008.

Podľa výpisu z obchodného registra, dňa 29. 10. 2008 bola zapísaná spoločnosť MIDIHELP s.r.o. so

sídlom W.5, pričom v predmete činnosti je, okrem iného, uvedené - poskytovanie služieb v ambulancii v
odbore všeobecného lekárstva, konateľom uvedenej spoločnosti je MUDr. V.

2. Výzvou zo dňa 24. 08. 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vyzvala žalobcu na doriešenie
registrácie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO). Uviedla, že ho pobočka eviduje ako
samostatne zárobkovo činnú osobu do 31. decembra 2008, z poistenie sa odhlásil na základe toho, že

dňom 31. decembra 2008 mu zaniklo povolenie č. NI:2006/102158 z dňa 4. apríla 2006, ktorým mal
povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť. Podľa údajov, ktorými pobočka disponuje, bol v období od
12. 10. 2005 do 23. marca 2015 držiteľom licencie č. L1A/NR/0545/05. Uvedená licencia je oprávnení
na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, teda na jej základe mal naďalej postavenie SZČO,
a preto jeho sociálne poistenie SZČO dňa 31. 12. 2008 nemohlo zaniknúť, ale malo pokračovať aj po

tomto dni až do 30. júna 2010, resp. do 30. 10. 2010, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového
priznanie za rok 2009, kedy zaniká z dôvodu, že za rok 2009 nebol preukázaný jeho príjem z podnikania
a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume vyššej, ako zákonom stanovená hranica príjmu pre vznik
poistenia od 01. júla 2010.

3. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval v podaní zo dňa 03. 09. 2016, v ktorom uviedol, že pokiaľ
ide o licenciu L1A/NR/0545/05 skutočnosť, že bol jej držiteľom do 23. 03. 2015 nezakladá status
SZČO z dôvodu, že licenciu používajú len poskytovatelia zdravotnej starostlivosti bez miesta výkonu
činnosti a bez povolenia úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja na samostatné IČO a DIČ. Keďže
ako všeobecný lekár pre dospelých poskytoval zdravotnú starostlivosť s miestom výkonu činnosti ako

prevádzkovateľ NZZ - formou fyzickej osoby na základe licencie L1B/NR/0545/05 a t.č. poskytuje
zdravotnú starostlivosť - prevádzkuje NZZ formou právnickej osoby na základe povolenia Nitrianskeho
samosprávneho kraja, ktorého podkladom je licencia L1C pre odborného garanta. Na licenciu L1A majú
oprávnenie poskytovať zdravotnú starostlivosť len poskytovatelia bez miesta výkonu činnosti, a nie
prevádzkovatelia NZZ, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť formou fyzickej alebo právnickej osoby.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky upozornila žalobcu výzvou zo dňa 06. 09. 2016,
že za obdobie od januára 2009 do júna 2010 neodviedol poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie a príspevky a starobné dôchodkové poistenie poistné na invalidné poistenie a poistné
do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky), spolu v sume 1.682,10 eur a vyzvala ho,

aby uvedenú sumu uhradil do 5 dní od obdržania výzvy na účet uvedený vo výzve.

5. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval v podaní zo dňa 03. 09. 2016 a uviedol, že IČO: XXXXXXXX
je neexistujúce a nikdy mu nepatrilo, IČO uvedené k živnostenskému oprávneniu č. 460-23555 bolo
4249906, a táto živnosť bola ukončená k 03. 12. 2008.

Ukončenie podnikateľskej činnosti bolo ohlásené a do tohto termínu boli všetky podlžnosti voči Sociálnej
poisťovni splnené a zaplatené. Nedoplatky, ktoré uvádza sociálna poisťovňa za obdobie od januára
2009 do júna 2010 vznikli nedopatrením, lebo v tom období vykonával svoju prácu ako zamestnanec
spoločnosti MEDIHELP s.r.o. na základe pracovnej zmluvy. Svoju lekársku činnosť vykonával od 01. 01.

2009 výlučne ako zamestnanec. K vyjadreniu pripojil i pracovnú zmluvu zo dňa 28. 12. 2008. Sociálna
poisťovňa, pobočka Nové Zámky vo svojom stanovisku zo dňa 30. 09. 2016 zotrvala na tom, že povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby nezaniklo
u žalobcu podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01. augusta 2006
do 31. decembre 2010, dňa 31. decembra 2008, ale pokračovalo naďalej aj po tomto dni a zaniklo dňa

30. júna 2010.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vydala dňa 30. septembra 2016 rozhodnutie číslo:
700-1411223916-GC04/16, ktorým podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1, písm. a/
ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február
2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október

2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a
jún 2010 poistené na nemocenské poistenie v sume 240,-eur, poistné na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie v sume 982,20 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 327,-eur
a poistné na rezervný fond v sume 132,90 eur, spolu v sume 1.682,10 eur z dôvodov uvedených v
tomto rozhodnutí. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

7. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako príslušný
odvolací orgán v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskoršíchpredpisovdňa02.05.2017podč.:23406-2/2017-BArozhodlapodľa§218ods.2citovaného

zákona tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky
zo dňa 30. 09. 2016 pod č.: 700-1411223916-GC04/16 zamietla a toto rozhodnutie v celom rozsahu a
potvrdila.

Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru,

že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané správne a v súlade so zákonom. Citovala pritom
príslušné ustanovenia § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 128 ods.
1, 2, 11 písm. b/, § 129 ods. 1, 2 § 130 písm. c/, § 132 písm. c/ § 137 písm. b/, § 293bg ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom k 31. 12. 2010, resp. k 31. 12. 2007.

Žalovaná považovala námietky žalobcu, ktoré vzniesol v odvolacom konaní za také, ktoré nemajú vplyv
na zmenu resp. zrušenie rozhodnutia. Uviedla, že pre vznik a pokračovanie povinného sociálneho
poistenia je rozhodujúce splnenie dvoch podmienok, a to existencia právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a presiahnutie zákonom ustanovenej hranice
príjmu. Poukázala na to, že Slovenská lekárska komora dňa 27. 09. 2005 vydala účastníkovi konania

licenciuL1A/NR/0545/05navýkonsamostatnejzdravotníckejpraxevpovolanílekárvodborevšeobecné
lekárstvo, a teda žalovaný mal oprávnenie vykonávať samostatnú zdravotnícku prax od 12. októbra
2005. Na základe údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa,
pobočka Nové Zámky zistila, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007
vykázal príjem v sume 1 068 000,- Sk, t.j vyšší, ako zákonom stanovená výška príjmu (v roku 2007

- 97 200,- Sk) a v daňovom priznaní za rok 2008 mal uvedený príjem v sume 1 252 404,-Sk, vyšší,
ako zákonom stanovená výška prímu (rok 2008 - 106 800, Sk) Za rok 2009 žalobca nepodal daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky prijala od žalobcu dňa 31. 12. 2008 registračný list FO

- odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, v ktorom účastník konania uviedol dátum zániku
povinného poistenia 31. decembra 2008. Odhlášku podal v súvislosti so zrušením povolenia na
poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, v ktorom bol oprávnený
vykonávať činnosť ako fyzická osoba (rozhodnutie NSK zo dňa 02. 12. 2008). Zánik povinného
sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12.

2010 bol podmienený zrušením všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti.

Žalobcovi bola dňa 12. 10. 2005 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A
NR/0545/055, ktorá zanikla dňa 23. marca 2015. V prípadoch, ak samostatne zárobková činná osoba

- lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom
období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom
stanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká,
resp. pokračuje.

Ďalej z registra poistencov sociálnej poisťovne vyplýva, že účastník konania je zamestnancom
spoločnostiMEDIHELPs.r.o.od01.01.2009.Licencianavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxenebola
potrebná na výkon činnosti účastníka konania ako zamestnanca.8. Sociálna poisťovňa ústredie má za to, že platná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
oprávňovala účastníka konania aj po 31. 12. 2008 naďalej vykonávať činnosti ako fyzická osoba. Poistné
za účastníka konania ako zamestnanca odvádzal zamestnávateľ. Poistné za seba ako samostatne

zárobkovo činnú osobu bol účastník konania povinný zaplatiť a odvádzať sám za obdobie január 2009
až jún 2010.

9. Predmetné rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou zo dňa 06. 07. 2017 a
žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 02. 05. 2017, ktoré

zároveň žiadal zrušiť a zároveň žiadal zrušiť i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky
zo dňa 30. 09. 2016 a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky na ďalšie konanie.

10. V dôvodoch žaloby žalobca poukázal na celý priebeh administratívneho konania a venoval sa i
obsahu jednotlivých rozhodnutí správnych orgánov prvého stupňa ako i žalovaného správneho orgánu.
Podrobne popísal i dôvody, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

Poukázal najmä na to, že registračný list FO - odhlášku z poistenia podal dňa 31. 12. 2008 s dňom zániku
poistenia 31. 12. 2008, a to na základe zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v odbore všeobecné lekárstvo. Mal za to, že si splnil ohlasovaciu povinnosť. Ak jeho podanie nebolo
úplné, resp. malo nedostatky, bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky ho vyzvať
na odstránenie nedostatkov. Pokiaľ sa tak nestalo, mal za to, že je všetko v poriadku. Od doručenia

odhlášky do Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky (31. 12. 2008) mu nebolo písomne, ani žiadnym
iným spôsobom oznámené, že jeho odhláška je považovaná za spornú, ani mu nebolo oznámené, že by
bola odmietnutá. Nečinnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky a vydanie rozhodnutia zo dňa
30. 09. 2016 po uplynutí lehoty na to určenej, je nesprávnym úradným postupom, ktorý ho ako občana
vystavuje právnej neistote, pričom od 31. 12. 2008 do 30. 09. 2016 uplynulo osem rokov, teda platil

stav, že ku dňu 31. 12. 2008 zaniklo jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a tento stav sa
nemohol obnoviť rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 30. 09. 2016.

11. Postupom žalovaného, ako i prvostupňového právneho orgánu boli porušené práva žalobcu, ktoré
mu garantuje č. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

12. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 31. 08. 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala
na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, na ktorých zotrvala a navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Poukázala na to, že v období do 31.decembra 2008 bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo
činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, a
to na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/102158 zo dňa 04. 04.
2006, ktorým mu bolo udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ambulancie v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Toto povolenie bolo dňom 31. 12. 2008 na jeho žiadosť

zrušené a to rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 02. 12. 2008. V čase, kedy bolo
žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 04. 04. 2006, bol
držiteľomajďalšiehooprávnenianavykonávaniečinnostipodľaosobitnéhopredpisu.Týmtooprávnením
je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo č.
L1A/0545/05, ktorú žalobcovi vydala dňa 27. 09. 2005 Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu

nespochybňuje ani samotný žalobca. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) nie je
povinnámaťfyzickáosobavpracovnompomere,atiežtátolicencianiejepotrebnánavydaniepovolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z.. Na uvedené je
potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia na výkon
funkcie odborného zástupcu, označovaná ako licencia L1C sa vydáva tým zdravotníckym pracovníkov

v povolaní lekár, zubný lekár atď., ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol povinný mať na výkon zdravotníckeho povolania v spoločnosti
MEDIHELP s.r.o. od 01. januára 2009 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá
sa považuje za oprávnenie podľa osobitného predpisu a oprávňuje svojho držiteľa dosahovať príjmy z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 , 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani

z príjmov v znení neskorších prepisov, ale licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu (L1C).

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a/ bod dvazákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 aj po 31. 12. 2008, kedy bolo žalobcovi
Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
žalobcovi dňom 31. 12. 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Žalovaný má teda za
to, že aj po 31. 12. 2008 žalobca spĺňal právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby
účinnej do 31. 12. 2010, teda bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a ako samostatne
zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie, pretože
v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú

hranicu. Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že
príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Žalobca predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky registračný list FO - odhlášku s dátumom
zániku povinného poistenia 31. 12. 2008, avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného
registračného listu neuviedol všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne

zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenia
a povinné dôchodkové poistenie, pobočka Sociálnej poisťovne odhlášku prijala. Pretože sa Sociálna
poisťovňa dozvedela o skutočnosti, že žalobca je aj po 31. 12. 2008 považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, až
z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou v apríli 2016, nemohla už dňa 31. 12. 2008

poznať skutočnosti relevantné pre posúdenie nezániku resp. zániku povinného poistenia žalobcu ako
samostatne zárobkovo činnej osoby. Navrhla žalobu zamietnuť.

13. Krajský súd rozsudkom č. 19Sa/19/2017-63 zo dňa 19. decembra 2017 zrušil rozhodnutie žalovanej
zo dňa 09. 05. 2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pobočky Nové Zámky zo

dňa 30. 09. 2016.

14. Žalovaná podala kasačnú sťažnosť, v ktorej nesúhlasila s právnym posúdením žalobkyne a trvala
na tom, že licencia L1A udelená samostatnej zdravotníckej praxe sa považuje sa oprávnenie na
vykonávaniečinnostipodľaosobitnéhopredpisuazakladádržiteľovistatussamostatnezárobkovočinnej

osobynaúčelysociálnehopoisteniapodľa§5písm.c/zákonač.461/2003Z.z. účinnomdo31.12.2010.

15. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy
uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí

sp. zn. lVs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,
postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
zrušiť z nasledovných dôvodov.

16. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm.

c/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď
Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. IVs 3/2019 zo dňa 24. novembra
2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra
2021.

17. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. IVs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne
zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení platnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona

č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1
zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: „Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.
rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b/] a na základe
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c/].“

18. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č.578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou L1C.

19. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia
na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b/].

20. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a/ bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné

vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b/ tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa
rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na
výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]
a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovatel' prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.

licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je
podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je
žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie
L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

21. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez
ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho

vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,
v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom
sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o

tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,
medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na
vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho

zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky
pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je
naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár -
držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané
povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky

na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná
(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára
následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

22. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností

v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné
rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora
po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie
samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom
činnosti (licencie Ľ1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude

vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných
podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,
pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať
činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje
lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v

pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1 B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať
zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom
zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a/ bod 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B
predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením
na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára

- fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely
poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade
licencia LÍC - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára,

či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe
licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup
jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden
vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako
fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,

na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba
určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/
zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie
činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C
nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.

Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73
a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom
senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia
na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,
ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť

v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,
že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,
aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať
objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby

v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“.

23. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. lVs/3/2019 dospel k záveru, že
je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1 Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda
„či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona

č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona
č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu
v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého

je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o
sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý
je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti
poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie
L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v

znení zákona č. 310/2006 Z. z.“

24. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. lVs/3/2019, zo dňa 24. novembra
2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu
oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom

do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228
ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status
samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp.
trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto
súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený

ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako
fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia;
súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5
písm. a/, b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z. z.25. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje

ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

26. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,
vktoromnavýkončinnostijepovinnýmaťoprávneniepodľaosobitnéhopredpisu(licenciuL1B),osobitne
upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.

27. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej
v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §
5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie
podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne

zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.

28. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch
dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z.

29. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

30. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku
pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom „a“. To

znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom
lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A
zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/a § 228 ods.
3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží
vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej

osoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A
(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

31. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.
b/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu

ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

32.Naúčely§21ods.4vspojenís§228ods.7zákonač.461/2003Z.z.,Sociálnapoisťovňavydalaana
svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku
pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie

podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej
osoby podľa § 5 písm. c/ cit. zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od “
túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky
z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

33. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže
zaniknúť tromi spôsobmi:
- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
(ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 tohto zákona, alebo
- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 1. augusta
2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a §
228ods.3zákonač.461/2003Z.z.vspojenís§21ods.4,častivetyzapísmenom„a“tohtozákona)takýlekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.“

34.Ústavnýsúdvuzneseníč.k.IV.ÚS610/2021-22zodňa30.novembra2021,ktorýmodmietolústavnú
sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu č. k. lVs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020,
konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne
neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich
oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných

ustanovení právnych predpisov.“

35.Osvojvôliprivýkladeaaplikáciizákonnéhopredpisuzostranyvšeobecnéhosúdujemožnéuvažovať
len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého
rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a

využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade
využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

36. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných
súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto

rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,
nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov
a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).

37. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu
príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej
istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného
právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru
veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,

ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu
pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v
predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich
zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v
zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

38. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky
postupnesalíšiacimirozhodnutiamiveľkéhosenátukolégiavinomzloženíjeeliminovanémechanizmom
prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

39. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba
ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi
najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.
Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by

vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie.

40. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods.
2 písm. g/ zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú.

41. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia
označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

42. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy
záväzné.43. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca aj po vydaní rozhodnutia č. NI:CS: 5845/2008
dňa 02. decembra 2008 Nitrianskym samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31. decembra
2008 vyhovené žiadosti žalobcu o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho

zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo (vydané dňa 04. apríla 2006), bol naďalej držiteľom licencie
číslo: L1A/NR/0545/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 27. septembra 2005 na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobca za
obdobie rokov 2007 a 2008 v daňovom priznaní priznala príjmy, považované za príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s

inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

44. Kasačný súd prisvedčil sťažovateľke, že keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné,
či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/,
príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010.

45. Sťažovateľka tiež správne poukázala na to, že podľa § 227 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.
z., podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho
poistenia, je povinný poistenec.

46. Kasačný súd konštatoval, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr

až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., keď tomuto dňu
nepredchádzalzánik(vtedystáleplatnej)licencieL1Aaanivyhláseniežalobcu,žeodvznikupracovného

pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

47. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne
zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa
30. júna 2010, a nie dňa 31. decembra 2008, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru

veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím ústavného súdu.

48. Žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka
oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako

držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať
zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom
mieste. Tvrdenie žalobcu, že licenciu L1A nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na
to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z, by musela existovať
objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že
v konaní nebolo preukázané, že žalobca mal v rozhodnom období status samostatne zárobkovo činnej
osoby, pričom zánikom povolenia Nitrianskeho samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre
zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. (dňom zániku oprávnenia,

a nie k 30. júnu 2010).

49. Ani záver krajského súdu, že bolo povinnosťou žalovanej (pobočky) zistiť, z čoho vlastne príjmy
žalobcu za rok 2007 a 2008 pozostávali, kasačný súd nepovažuje za správny, a to s poukazom na
rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1 Vs/3/2019, ktorý prijal túto odpoveď: „Povinnosťou Sociálnej

poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý
a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je posudzovať príjmy lekára
výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom
priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo

činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, čím v zhode s názorom žalovanej dospel k
záveru, že „Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) ide vždy o príjemSZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5
písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom
do 31. decembra 2010.“

50. Kasačný súd neprihliadol ani na požiadavku žalobcu, aby kasačný súd vyhodnotil podanú kasačnú
sťažnosť za neprípustnú, nakoľko žalovaná túto odôvodnila okrem iného i poukazom na svoje podania
v konaní pred krajským súdom, teda sa táto opiera o iné dôvody, než ako sú uvedené v § 440 SSP
(§ 439 ods. 3 písm. a/ SSP). Kasačný súd v podanej kasačnej sťažnosti nevzhliadol iné dôvody jej

podania, než tie, ktoré sú uvedené v § 440 SSP, preto sa kasačnou sťažnosťou sťažovateľky v rozsahu,
v akom nekolidovala zákonným požiadavkám stanoveným v § 440 ods. 2 poslednej vety SSP (podľa
ktorého dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
krajským súdom) riadne zaoberal. Navyše, žalobca vôbec nešpecifikoval, o konkrétne ktoré „iné“ dôvody
ako sú uvedené v § 440 sa domnieva, že sa kasačná sťažnosť sťažovateľky opiera.

51. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný opätovne preskúmal na pojednávaní žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 02. 05. 2017 a vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku
kasačného súdu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

52. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP

sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:
a/ Sociálnej poisťovne,
b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,

e/ zdravotných poisťovní,
f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

53. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

54. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.

55. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je
jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov

účastníkov administratívneho konania.

56. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd
dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

57. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona.

58. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

59. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.60. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
aleboopatrenímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránenýchzáujmov.

Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky o
predpísaní poistného.
Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa odhlásil dňa 31. 12. 2008 Odhláškou,
registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31. 12. 2008, pretože na základe
rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS:5845/2008 zo dňa 02. 12. 2008, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 03. 12. 2008, bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo dňom 31. 12. 2008.
61. Z administratívneho spisu žalovanej mal správny súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa,
pobočka Nové Zámky č. 700-1411223916-GC04/16 z 30. 09. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovanej č. 23406-2/2017-BA zo dňa 02. 05. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2007 vo
veci predpísania poistného žalobcovi ako SZČO za obdobie január až december 2009 a január 2010 až

jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 240,- eur, poistné na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie v sume 982,20 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 327,- eur
a poistné do rezervného fondu v sume 132,90 eur, teda spolu 1.682,10 eur.
62. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných

prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, o
povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále
a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
63. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe, povinne odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak

ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
64. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia štát automaticky
nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Podľa platnej právnej
úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí

od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č.
595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchpredpisov,ktorýtátoosobadosiahlazapredchádzajúci
kal. rok. Podľa údajov Dňového riaditeľstva SR príjmy žalobcu za rok 2007 boli v sume 1.068.000,0,-
Sk, boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97.200, -Sk. Preto bol žalobca v období od júla 2008
do júna 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou osobou. Rovnako tiež

príjmyžalobcuzarok2008vsume1.252.404,-Skpresiahlizákonomstanovenúsumu106.800,-Sk,preto
žalobcovi ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej,
a to v období od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010.
65. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie L1A, ktorá ho oprávňovala na výkon
činnosti aj po 31. 12. 2008, kedy mu bolo zrušené Nitrianskym samosprávnym krajom povolenie na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcovi k 31. 12. 2008 nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie, naďalej spĺňa právnu definíciu statusu SZČO, a preto mu
trvala povinnosť platiť povinné nemocenské a povinne dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom
období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom stanovenú hranicu.
66. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení.
Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je
ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s
výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu
SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný

príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný
zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych
skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku
oprávnenia k 30. 06. 2010.
67. Existencia licencie L1A vydanej lekárskou komorou upravuje oprávnenie lekára na vykonávanie

lekárskej činnosti, a to až do času, kým lekár nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý má za následok,
že musí byť považovať za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z toho dôvodu sa žalobca
považoval za povinne nemocensky poistenú podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistenú
podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení.68.Vzhľadomnato,ženositeľomtohtooprávneniajelekárakofyzickáosobažalobcovinaoprávneniena
vykonávanie lekárskej činnosti ako takej nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaná v tom, že túto
činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že vykonávanie lekárskych služieb

bude poskytovať prostredníctvom s.r.o. Oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti je viazané na
fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, ak túto činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti,
v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona
č. 461/2003 Z.z.) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia u žalobcu ako SZČO. Žalobcovi po celý čas zostáva status lekára a svoje profesijné označenie

je povinný používať aj v prípade ak svoje lekárske služby poskytuje prostredníctvom spoločnosti s
ručením obmedzením a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.
Účasť lekára spoločnosti s ručením obmedzením je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie
lekárskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len lekári, ktorých účasť
spoločnosti zaniká stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti lekára.
69. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je vecne

správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým mu bolo predpísané poistné
na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevkov na starobné sporenie, poistného
na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie januára 2009 až do júna
2010 v celkovej sume 1.682,10 euro.
Žalobcovi ako SZČO vyplývala táto povinnosť priamo zo zákona odvádzať poistné a príspevky v lehote

splatnosti a v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, v znení neskorších predpisov, a tieto
príspevky neodvádzal vôbec.
70. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a mal za preukázané, že rozhodnutie žalovanej ako
aj prvostupňového správneho orgánu je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

71. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
mu žiadne trovy nevznikli ( § 168 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.