Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706207657
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7706207657.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: N.. K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, proti žalovanej :
Obchodná akadémia, so sídlom v Michalovciach, Kapušianska 2, IČO: 031 953 549, zastúpenej JUDr.
Jurajom Kusom, so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 10, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
8. decembra 2017 sp. zn. 10C/85/2006 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 8. decembra
2017 č.k. 10C/85/2006-448 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu vykonané úkonom
žalovaného dňa 29.3.2006 označeným ako „okamžité skončenie pracovného pomeru“ pod č. 110/2006
je neplatné (výrok I.) a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej
v pomere 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenie
pracovného pomeru vykonaného úkonom žalovanej dňa 29.3.2006 s odôvodnením, že bol u žalovanej
zamestnaný ako stredoškolský učiteľ, s nástupom do práce 1.1.1996, na základe písomne uzavretej
pracovnej zmluvy. Dňa 30.5.2006 mu žalovaná doručila listinu označenú ako „okamžité skončenie
pracovného pomeru“, ktorou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s ním okamžite ukončila
pracovný pomer. Na základe tejto listiny mal pracovný pomer žalobcu skončiť dňom jej doručenia,
t.j. 30.3.2006. Žalobca popiera dôvod skončenia pracovného pomeru a považuje okamžité skončenie

pracovného pomeru za účelové a vykonštruované z dôvodu, že u žalovanej malo dôjsť k zníženiu stavu
zamestnancov a ako prvý na rad prichádzal do úvahy manžel riaditeľky školy pôsobiaci na škole bez
pedagogickej kvalifikácie. Žalobca podal podnet na preverenie trestnoprávnej zodpovednosti riaditeľky
školy a žiačky N. I. za trestný čin ohovárania, prípadne krivého obvinenia. Prípisom zo dňa 6.4.2006
žalovanej oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatný právny úkon z
formálnych aj vecných dôvodov a oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Ku
skutku uvedenému v bode 1. okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol aj to, že došlo

k prepadnutiu lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže zamestnávateľ sa už dňa
19.2.2006 dozvedel o údajnom závažnom porušení pracovnej disciplíny. K dôvodu uvedenému v bode
2. poukázal aj na to, že tam uvádzaný skutok sa mal udiať v čase jarných prázdnin, kedy si neplnil
pracovné povinnosti, ale bol na dovolenke.3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
25.1.1996, medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, vznikol súbežný

pracovný pomer podľa § 69 Zákonníka práce s nástupom do práce 1.1.1996, so zaradením ako učiteľ
telesnej výchovy, s miestom výkonu práce Obchodná akadémia Michalovce, na dobu neurčitú.

4. Listom žalovanej zo dňa 29.3.2006 č. 110/2006 označeným ako: „Okamžité skončenie pracovného
pomeru“ bolo oznámené žalobcovi, že dňom doručenia tohto rozhodnutia jeho pracovný pomer končí a

to v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že:

„1/ V čase od 19. - 24.2.2006 na riadnom lyžiarskom výcviku, ktorý v rámci vyučovania poriadala škola,
dňa 19.2.2006 o 18,20 hod. keď žiačka R.Í. W. pozerala televíziu ste ako učiteľ prišiel k tejto žiačke a
začal ju bozkávať a obchytkávať za prsia. Žiačka toto Vaše počínanie ako učiteľa okamžite nahlásila
triednej profesorke N.. Q. V.. Mimo toho podľa udania žiačky aj v mesiaci októbri 2005 na hodinách

telesnej výchovy ste ako učiteľ ju taktiež obchytkával.

2/ Problém nevhodného správania u Vás ako učiteľa telesnej výchovy vyvrcholil v čase jarných prázdnin
2006 v týždni od 27.2. do 3.3.2006, keď na lyžiarskom sústredení na Stredisku Inovce, ktoré však škola
neorganizovala, ale na ktorom ste bol ako dozor prítomný pri žiačkach, ktoré vyučujete, ste sa dopustil

ďalšieho nevhodného správania sa voči svojej žiačke N. I. tým, že ste prišiel na jej izbu so zámienkou
požičať si rádio. Žiačku ste začal bozkávať, obchytkávať ju za prsia, zvalil ste ju na posteľ a ležal na nej
5-10 minút. Až keď žiačka začala plakať vstal ste a opustil izbu. Tieto skutočnosti dňa 6.3.2006 nahlásila
riaditeľstvu školy matka menovanej žiačky.“

5. Ďalej bolo v tomto liste uvedené, že toto počínanie voči žiačkam školy považuje riaditeľstvo
školy za páchanie trestnej činností, ktoré podozrenie oznámilo aj orgánom činným v trestnom konaní
dňa 9.3.2006. Z vyššie uvedeného správania sa voči zvereným žiačkam v rámci vyučovacieho
procesu riaditeľstvo školy hodnotí toto nevhodné správanie sa aj ako viacnásobný delikt proti morálnej
etike zvlášť pedagóga, čo je aj v hrubom rozpore s pracovným poriadkom školy, s ktorým bol

žalobca oboznámený. Toto konanie zakladá všetky znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny,
ktoré poburujú pedagogický zbor školy, žiakov a ich rodičov, v dôsledku čoho ďalšie pôsobenie
žalobcu na škole ako učiteľa bolo nežiaduce, preto z uvedených dôvodov s ním žalovaná okamžite
skončila pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 odsek 1, písm. b/ Zák. práce v platnom znení.
So zástupcami zamestnancov školy, Základnou organizáciou PšaV pri SOU poľnohospodárskom a

Obchodnej akadémií, Kapušianska 2, Michalovce bolo okamžité skončenie pracovného pomeru
prerokované dňa 28.3.2006.

6. Súd prvej inštancie poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 1T
113/2006, v ktorom súd rozsudkom č. k. 1T 113/2006-686 zo dňa 5.9.2014 (v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.1.2015 č. k. 4To 88/2014-714) žalobcu oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 17.10.2006 sp. zn. 1Pv 304/2006 pre skutky
označené v obžalobe pod bodmi 1, 2, 3 právne kvalifikovanými ako prečin sexuálneho zneužívania
podľa § 200 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mal žalobca dopustiť tak, že: 1/ v presne
nezistený deň, v presne nezistenom čase v októbri 2005 na chodbe telocvične sexuálne zneužíval R.

W. žiačku druhého ročníka školy tým spôsobom, že ju ohmatával na intímnych miestach, na prsiach,
2/ dňa 19.2.2006 asi 18:20 hod. počas lyžiarskeho výcviku v stredisku v obci Inovce okres Sobrance
v spoločenskej miestnosti chaty počas neprítomnosti iných osôb sexuálne zneužíval R. W.Ú., žiačku
druhého ročníka žalovanej tým spôsobom, že ju bozkával na ústa a ohmatával na prsiach, 3/ v čase
jarných prázdnin od 27.2.2006 do 3.3.2006 v dopoludňajších hodinách počas lyžiarskeho sústredenia v

stredisku v obci Inovce sexuálne zneužíval N. I. žiačku tretieho ročníka školy tým spôsobom, že prišiel
za ňou do izby, kde bola ubytovaná pod zámienkou zapožičania rádia a keď zistil, že je v izbe sama,
začal ju bozkávať, obchytkávať za prsia, položil ju na posteľ, ležiac na nej sa vzrušoval, keď začala
poškodená plakať a žiadala ho aby prestal, napokon vstal a odišiel. Keďže tieto skutky neboli dokázané,
nebolo dokázané, že sa tieto stali, tak bol žalobca spod obžaloby prokurátora oslobodený. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.1.2015.

7. Právne posudzoval vec podľa ust. § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 36 ods. 1,
§ 70, § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zák. práce, spolu s ust. § 1 ods. 1,2,4, § 2 ods. 2, § 8 ods. 1zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme v znení platnom ku dňu 29.3.2006 a ust. §
47 ods. 1,2, § 81, § 84 ods. 1,2,3,4 Zák. práce. a konštatoval, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru na základe jednostranného právneho

úkonu zamestnávateľa, keď ku skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom jeho doručenia
zamestnancovi. Zdôraznil, že dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný
pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnávateľ o
dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní
uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká. Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru,

či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, sa vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť
uvedený dôvod jeho skončenia a musí byť doručené druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len
jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

8. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že boli splnené formálne podmienky
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - žalovanej, a to písomná forma,

uvedený dôvod skončenia a doručenie žalobcovi. Nebolo sporné, že žalovaná okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 29.3.2006 doručila žalobcovi dňa 30.3.2006, ktorú skutočnosť žalobca
potvrdil vo svojom liste zo dňa 6.4.2006. Sporné však bolo, či žalovaná včas uplatnila svoje právo
zamestnávateľa okamžite skončiť so žalobcom pracovný pomer z dôvodu uvedeného pod bodom 1.
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca tvrdil, že žalovaná - zamestnávateľ sa o tomto

údajnom dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela už 19.2.2006 prostredníctvom
triednej učiteľky N.. Q. V. a okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené 30.3.2006,
teda došlo k prepadnutiu lehoty v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zák. práce. Žalovaná naopak tvrdila, že
toto právo si uplatnila voči žalobcovi včas a v zákonnej lehote tvrdiac, že až dňa 6.3.2006 N.. Q. V.
oznámila štatutárnej zástupkyni žalovanej - riaditeľke školy Q.. A. E., že sa žalobca takéhoto konania

dopustil, t.j. až vtedy sa zamestnávateľ dozvedel o tomto dôvode okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcu. Na zistenie tejto skutočnosti súd vykonal dôkaz výsluchom štatutárnej zástupkyne
žalovanej Q.. E. a svedkyne N.. Q. V., ktoré zhodne potvrdili, že dôvody opísané v bode 1. okamžitého
skončenia pracovného pomeru, svedkyňa N.. V. oznámila štatutárnej zástupkyni žalovanej až 6.3.2006.
Súd uzavrel, že až oboznámením štatutárnej zástupkyne žalovanej s týmto dôvodom, sa to dostalo do

sféry poznania zamestnávateľa. Od uvedeného dňa, t.j. od 6.3.2006, začala plynúť žalovanej prepadná
lehota na uplatnenie jej práva na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Preto toto právo
bolo žalovanou uplatnené včas.

9. Zároveň konštatoval, že žalobca ako zamestnanec si neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru, v zmysle cit. ust § 77 Zákonníka práce, uplatnil včas v rámci zákonnej lehoty dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 30.3.2006, keďže žaloba bola podaná na súd
22.5.2006.

10. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na obsah výpovede svedkyne N.. Q. V. a uviedol, že samotná

žalovaná nenavrhla vypočuť v konaní N. I. z dôvodu jej pobytu v zahraničí, avšak odvolala sa na jej
výpovede v trestom konaní. Návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchmi ďalších svedkýň, R.
W., jej matky a matky N. I., súd na pojednávaní konanom dňa 10.11.2017 uznesením zamietol. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 185 CSP a dôvodil, že tieto svedkyne už vypovedali v trestnom konaní za
účelom zistenia, či sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ktoré spočívalo na tom istom skutkovom

základe, aký je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Z obsahu trestného
spisu vyplýva, že tieto svedkyne boli vypočuté tak v prípravnom ako aj v trestnom konaní (zápisnice o
ich výsluchoch v trestnom konaní sa nachádzajú aj v spise).

11. Pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí osvedčujúcich, že sa žalobca dopustil konania na takom

skutkovom základe, aký je opísaný v liste žalovanej zo dňa 29.3.2006, súd poukázal na to, že žalobca
tieto tvrdenia popieral počas prípravného konania, súdneho trestného konania aj v tomto spore a
zdôraznil, že okrem žalobcu a R. W. A. N. I., žiadne ďalšie osoby neboli prítomné ani pri jednom z týchto
údajných neprimeraných správaní, ktorých sa mal žalobca dopustiť.

12. Za tejto dôkaznej situácie súd prisvedčil žalobcovi, že žalovanou vymedzené dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru spočívajúce v porušeniach pracovnej disciplíny, resp. porušenia jeho
povinností ako pedagóga, neboli preukázané. Zdôraznil, že pred okamžitým zrušením pracovnéhopomeru s pracovníkom organizácia musí mať zistený dôvod na toto okamžité zrušenie, nestačí iba
podozrenie, že tento dôvod je daný (R 17/1977 ).

13. S poukazom na § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku súd konštatoval, že v trestnom
konaní už bola vyriešená prejudiciálna otázka, či boli dané dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru (či došlo ku skutkom popísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru), čím je súd v
tomto spore viazaný. Dôvodil, že v zmysle platnej judikatúry (R 35/1993) v občianskom súdnom konaní
je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto

ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku (vrátane formy zavinenia) predpokladanou Trestným
zákonom. Zdôraznil, že takéto odsudzujúce rozhodnutie môže obsahovať okrem výroku o tom, že bol
spáchaný trestný čin (priestupok alebo iný správny delikt) a výroku o tom, kto ich spáchal, aj iné výroky,
ktorými však súd viazaný podľa § 193 CSP nie je. Rovnako nie je viazaný ani odôvodnením rozhodnutia
ani oslobodzujúcim rozhodnutím. K vzťahu trestného konania a občianskeho súdneho konania, ktorý
má základ v tom istom skutkovom deji poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25

Cdo 1593/2013, ktorý vychádzal z úvahy, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby
zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom
platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), v občianskom súdnom konaní
vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca
zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového

konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil, má žalovaný (§ 420 ods. 3 OZ).

14. Súd však na základe ním vykonaného dokazovania v tomto spore dospel k záveru, že neboli
naplnené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou so žalobcom z dôvodu
porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, pretože nebolo

preukázané, že by sa vôbec tieto skutky stali. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že skutok nemusí
byťtrestnýmčinomamôžebyť porušenímpracovnejdisciplíny,avšakzákladompretakútodomnienkuje
to, že tento skutok sa stal. V tomto prípade táto skutočnosť preukázaná nebola, t.zn. nebolo preukázané
v tomto spore, že sa žalobca týchto konaní, ktoré považuje žalovaná za porušenie pracovnej disciplíny
a za dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, dopustil.

15. Vzhľadom k tomu, že sa žalovanej nepodarilo preukázať existenciu dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru (uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru), pričom žalovaná
odvodzuje závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu len z tvrdení žiačok žalovanej, súd
preto určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu vykonané úkonom žalovanej zo dňa

29.3.2006 označené ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ pod číslom 110/2006 je neplatné.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech,
tak mu súd priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 %.
17. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odvolanie proti celej

výrokovej časti rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/. Navrhla, aby odvolací
súd podľa § 389 CSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Ako prvé vyjadrila názor, že zrejme vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca (JUDr. Tatiana
Sabadošová), ktorú skutočnosť žalovaná uviedla už v liste zo dňa 3.3.2017, označenom ako námietka

zaujatosti voči sudkyni JUDr. Tatiane Sabadošovej. Poukázala na to, že zákonným sudcom v tejto veci
sa javí sudca JUDr. Zdenko Švárny, keďže Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 27.10.2011 sp.zn.
13NcC 35/2011 rozhodol, že tento sudca spolu s ďalšími sudcami nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci. Zákonným sudcom sa podľa žalovanej javí aj sudca JUDr. Martin Lopúch. Žalovaná
nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2017 sp.zn. 2NcC/5/2017, ktorým

rozhodol, že sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v
tejto veci. V dôsledku uvedeného žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu
ústavného práva na zákonného sudcu a z tohto dôvodu je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.

19. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetlil
prečo nevykonal navrhované dôkazy, konkrétne prečo nevypočul znalkyňu PhDr. Rožkovú a prečo sa
neoboznámilsozávermiznaleckéhoposudkutejtoznalkyne.Znalkyňavposudkujednoznačnepotvrdila,
že poškodené dievčatá I. A. W. vypovedali pravdu a ich výpoveď je vierohodná (vieryhodnosť hodnotilastupnicou 100 %). V tejto súvislosti žalovaná poukázala na zápisnice z pojednávaní konaných dňa
20.6.2017 a 10.11.2017, keď na prvom z pojednávaní navrhla, aby sa súd oboznámil s trestným spisom,
hlavnesoznaleckýmposudkom vypracovanýmPhDr.Rožkovouaokremtohonavrhlavypočuťznalkyňu

PhDr. Rožkovú. Na druhom pojednávaní (10.11.2017) právny zástupca žalovanej uviedol, že dáva na
zváženie súdu, či je potrebné vypočuť túto znalkyňu (PhDr. Rožkovú), lebo znalecký posudok, ako aj
jej výpoveď sú v trestnom spise. Na základe uvedeného podľa žalovanej neobstojí tvrdenie súdu prvej
inštancie, že žalovaná nenavrhla znalkyňu PhDr. Rožkovú vypočuť v tomto konaní. Podobne žalovaná
vyjadrila názor, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyporiadal ani s tým, prečo

nevykonal ďalšie navrhované dôkazy - nevypočul poškodenú R. W. a jej matku, neoboznámil sa s
výpoveďou poškodenej N. I. a nevypočul jej matku. Z uvedeného dôvodu je naplnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP.

20. Odvolateľka vyjadrila názor, že tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené na strane 17 rozsudku je
zmätočné a vykazuje vysoký stupeň svojvôle a arbitrárnosti. Má za to, že prijatie uvedených záverov

súdu by znamenalo precedens, v zmysle ktorého by učitelia mohli bezbreho sexuálne obťažovať
dievčatá po školách a stačilo by len preukázať, že pri obťažovaní nebol nikto prítomný - len učiteľ a
žiačka, a preto takéto nevhodné správanie je dovolené a nemožno ho postihnúť okamžitým ukončením
pracovného pomeru. Vo vzťahu k týmto záverom podľa odvolateľky súd prvej inštancie pochybil, keď
nevykonal navrhované dôkazy a nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. Žalovaná sa teda nestotožnila so

záverom súdu prvej inštancie, že sa jej nepodarilo preukázať existenciu dôvodov okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruanepredložilažiadendôkaz,ktorýbybolspôsobilýjejtvrdenieozávažnomporušení
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu preukázať. V tejto súvislosti opakovane odkázala na pochybenie
súdu, ktorý nevykonal navrhované dôkazy (nevypočul R. W. a neoboznámil sa s výpoveďou N. I.,
nevypočul znalkyňu PhDr Rožkovú a neoboznámil sa so závermi jej znaleckého posudku).

21. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/134/2005, ako aj na Nález Ústavného
súdu č.k. IV.ÚS 296/2014-33 zo dňa 6.5.2015, z ktorého vyplýva, že nemožno stotožňovať trestnoprávnu
zodpovednosť s porušením služobnej prísahy príslušníka policajného zboru. Jeden a ten istý skutok
nemusí byť kvalifikovaný ako trestný čin, ale môže byť dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru a

môže byť kvalifikovaná ako porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom.

22. Napokon žalovaná zdôraznila, že žalobca bol súdom trikrát uznaný za vinného, odvolací súd
odsudzujúci rozsudok trikrát zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a až na štvrtýkrát
bol žalobca oslobodený spod obžaloby po 10 rokoch. Vyjadrila názor, že odvolací súd pochybil, lebo

ignoroval závery znaleckého posudku PhDr. Rožkovej, jej výpoveď potvrdzujúcu, že výpovede dievčat
sú pravdivé.

23. Rozsudok prvej inštancie podľa žalovanej nie je zdôvodnený tak, ako vyžaduje ust. § 220 ods. 2
CSP a je nepreskúmateľný, vykazuje vysoký stupeň svojvôle a arbitrárnosti.

24. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,c/,d/,e/,f/,g/ a h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

26. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2018 o 11.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.12.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

28. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/,c/,d/,e/, f/,g/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), rozhodoval vylúčený sudca alebonesprávne obsadený súd (c), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené (g), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (h).

29. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovanou odvolací súd uvádza nasledovné :

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd uvádza, že zákonné
obsadenie súdu je jednou z procesných podmienok na strane súdu vychádzajúcou z ústavného
práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho garanciu rozhodovania nezávislého a nestranného súdu.
V súlade s týmto právom platí, že v určitej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne
a miestne príslušného súdu. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje § 49 ods.1,2 CSP. V prípade ak vo

veci rozhodoval vylúčený sudca, konanie trpí vadou, ktorú možno napraviť iba tak, že dôjde k zrušeniu
rozhodnutia a vráteniu veci na opätovné prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP nie sú
naplnené pretože sa nestotožnil s názorom žalovanej, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca,

t.j. JUDr. Tatiana Sabadošová, ani s názorom odvolateľky, že zákonným sudcom sa javí JUDr. Zdenko
Švárny alebo sudca JUDr. Martin Lopúch.

33. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že predmetná vec bola v deň podania žaloby náhodným
výberom pridelená sudcovi JUDr. Zdenkovi Švárnemu. Tento sudca bezprostredne po pridelení veci

oznámil predsedovi súdu dôvody, pre ktoré sa cítil vo veci zaujatý, a to so zreteľom na svoj pomer k
jednej zo strán sporu (žalobcovi). V súlade s ust. § 15 ods.1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania o
vylúčení sudcu, bol predseda súdu oprávnený rozhodnúť, či je JUDr. Zdenko Švárny skutočne vylúčený.
Pretožepredsedasúduzistildôvodynavylúčenie, dalpokynnapridelenieveciinémusudcovináhodným
výberom (cez generátor podateľne v zmysle rozvrhu práce OS), nakoľko sudca JUDr. Zdenko Švárny

s týmto vyjadril súhlas.

34. Potom, ako vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni Mgr. Magdaléne Chomovej,
táto neodkladne oznámila predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci (pomer k strane sporu- žalobcovi). Predseda súdu opäť dospel k záveru že sú dané

dôvody na vylúčenie a so súhlasom uvedenej sudkyne dal pokyn na pridelenie veci náhodným výberom
inému sudcovi ( v súlade s § 15 ods.1 O.s.p.).

35. Následne bola vec náhodným výberom pridelená sudcovi JUDr. Martinovi Lopuchovi, ktorý tiež
dňa 12.3.2010 oznámil predsedovi Okresného súdu Michalovce, že sa vo veci cíti byť zaujatý (z

dôvodu negatívneho vzťahu zástupcovi žalovanej- JUDr. Jurajovi Kusovi). Predseda Okresného súdu
Michalovce predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu v súlade s ust. § 15 ods. 1 O.s.p. a Krajský
súd v Košiciach uznesením č.k. 7NcC/2/2010-111 zo dňa 29.3.2010 rozhodol, že sudca JUDr. Martin
Lopúch, PhD. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Michalovce
pod sp.zn. 10C/85/2006.

36. Vec bola následne náhodným výberom pridelená sudcovi JUDr. Martinovi Stretavskému. Tento
oznámil svoju zaujatosť vo veci. Pred predložením veci Krajskému súdu v Košiciach sa k vyjadrili aj ďalší
sudcovia Okresného súdu Michalovce. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 12NcC/31/2010-141z 28.9.2010 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Michalovciach Mgr. Matilda Bodnáriková, JUDr.
Vladimír Červeňák, JUDr. Magda Chudová, JUDr. Marek Kotora, JUDr. Milan Mitterpák, Mgr. Daniela
Pristášová, JUDr. Igor Ragan, JUDr. Tatiana Sabadošová, JUDr. Martin Stretavský, JUDr. Gabriel

Štefanič, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci účastníkov vedenej na Okresnom súde
Michalovce pod sp.zn. 10C/85/2006.

37. Po tom, ako žalovaná vzniesla námietku zaujatosti proti sudcovi JUDr. Martinovi Stretavskému,
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 13NcC/35/2011-166 zo dňa 27. októbra 2011, že

sudcovia Okresného súdu Michalovce JUDr. Martin Stretavský, JUDr. Stanislav Vojtko, JUDr. Zdenko
Švárny, JUDr. Vincent Svoboda, Mgr. Agáta Štefaničová, JUDr. Milan Mitterpák, JUDr. Gabriel Štefanič,
Mgr. Matilda Bodnáriková, JUDr. Marek Kotora, Mgr. Daniela Pristášová, JUDr. Igor Ragan nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 10C/85/2006 Okresného súdu Michalovce.

38. Následne, na základe nových skutočností, predložil predseda Okresného súdu Michalovce

opakovane vec Krajskému súdu v Košiciach, ako súdu nadriadenému, na rozhodnutie o vylúčení sudcu
JUDr. Martina Stretavského z prejednania a rozhodovania veci pre jeho dlhodobo negatívny vzťah
k právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Jurajovi Kusovi. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
13NcC/33/2012-174 zo dňa 7. septembra 2012 rozhodol, že sudca Okresného súdu Michalovce JUDr.
Martin Stretavský je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 10C/85/2006.

39. Na základe uvedeného bola vec náhodným výberom cez generátor podateľne v zmysle rozvrhu
práce OS, za vylúčenia sudcov, o ktorých vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci
už bolo rozhodnuté v skoršom období, pridelená sudkyni Okresného súdu Michalovce JUDr. Tatiane
Sabadošovej.

40. Vec bola predložená Krajskému súdu v Košiciach za účelom posúdenia možnej zaujatosti sudkyne
JUDr. Tatiany Sabadošovej na základe jej oznámenia, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením
č. k. 13NcC/52/2012-226 zo dňa 28. decembra 2012 rozhodol, že táto sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Následne nadriadený súd posudzoval aj námietku

zaujatosti voči sudkyni JUDr. Tatiane Sabadošovej vznesenú zo strany žalovanej. Krajský súd v
Košiciach uznesením č. k. 2NcC/5/2017-355 zo dňa 14. marca 2017 opätovne rozhodol, že sudkyňa
JUDr. Tatiana Sabadošová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci 10C/85/2006 vedenej
na Okresnom súde Michalovce.

41. Z vyššie uvedenej chronológie rozhodovania o námietkach zaujatosti a o vylúčení či nevylúčení
jednotlivých sudcov vyplýva, že z prejednávania a rozhodovania vo veci boli vylúčený sudca JUDr.
Zdeňko Švárny a sudkyňa Mgr. Chomová, rozhodnutím predsedu súdu Okresného súdu Michalovce,
ktorý skutočnosti oznámené sudcami považoval za dostatočné pre ich vylúčenie a pridelil vec inému
sudcovi. Rovnako boli z prejednávania vylúčení sudcovia JUDr. Martin Lopuch, PhD. uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. 7NcC/2/2010-111 a sudca JUDr. Martin Stretavský uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k. 13NcC/33/2012-174. Po ich vylúčení bola vec náhodným výberom
pridelená JUDr. Tatiane Sabadošovej.

42. Z uvedeného je zrejmé, že zákonným sudcom v tejto veci nie je ani JUDr. Zdenko Švárny ani JUDr.

Martin Lopuch. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 13NcC/35/2011-166, ktorý rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Michalovce JUDr. Martin
Stretavský, JUDr. Stanislav Vojtko, JUDr. Zdenko Švárny...(a iný) nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci sp.zn. 10C/85/2016 Okresného súdu Michalovce.

43. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je prispieť
k nestrannému prejednaniu veci, a k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom
a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Preto pokiaľ boli dané predpoklady zaujatosti u
sudcu JUDr. Zdenka Švárneho na začiatku konania, v dôsledku čoho predseda súdu postupoval podľa
§ 15 ods.1 O.s.p., t.j. rozhodol o vylúčení tohto sudcu a vec bola pridelená inému sudcovi, tieto dôvody

nemohli v priebehu konania vymiznúť (pretrvávajú aj naďalej) a je v záujme samotnej žalovanej, aby
sudca s takýmto pomerom k strane sporu vec neprejednával.44. Potom ako náhodným výberom bola vec pridelená sudkyni JUDr. Tatiane Sabadošovej, o jej
prípadnom vylúčení bolo opakovane rozhodované nadriadeným súdom (na základe jej oznámenia, aj
na základe námietky vznesenej zo strany žalovanej) a nadriadený súd dospel k záveru, že táto sudkyňa

nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že
žalovaná v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti (o ktoré opiera svoje tvrdenie o nezákonnosti sudkyne,
ktorá vo veci rozhodla), ktoré už boli predmetom posúdenia Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodol
uznesením č. k. 2NcC/5/2017-355 zo dňa 14. marca 2017.

45. Zákonnou sudkyňou je preto jednoznačne JUDr. Tatiana Sabadošová, ktorá nie je vylúčená
z prejednania rozhodovania v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu preto nemôžu byť naplnené
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ a c/ CSP.

46. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

47. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože

sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza
uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej

koncentrácie konania.

48. K odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a g/ CSP žalovaná v odvolaní
nekonkretizovala v čom vidí ich naplnenie, t.j. v čom vzhliadla také porušenie procesných predpisov
(ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP), ktoré mohlo mať vplyv na výrok

napadnutého rozhodnutia, ani to, ktoré ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré pred súdom prvej
inštancie neboli uplatnené, sú prípustné a z akých dôvodov ich nemohla uplatniť skôr.

49. Ak žalovaná naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP videla v tom,
že napadnuté rozhodnutie podľa nej nie je preskúmateľné, k tejto odvolacej námietke odvolací súd

poukazuje na to, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký
procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané
mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť
najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe

k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to
vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

50. V zmysle uvedeného nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods.

1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

51. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p. ), pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie,
je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktorý sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci ouplatnenom nároku, musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre

dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti
rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku
opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

52. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľný rozsudok je vtedy, ak dôvody neobsahuje,
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

53. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné,
pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo
skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na
nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť

ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z
ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa
relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok preskúmateľný.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení

bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvejinštancienezisťoval,najmäpreto,

že ich nepovažoval za právne významné. Musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní
pred súdom prvej inštancie.

55. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

56. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

57. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.58. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. e/, f/, h/ CSP.

59. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

60. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

61. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovanej.

62. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§

387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:

63. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľky o nevykonaní ňou navrhnutých
dôkazov. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva (a uviedla to aj odvolateľka v odvolaní), že aj keď

najprv žalovaná navrhla vypočuť aj znalkyňu PhDr. Rožkovú, následne na pojednávaní konanom dňa
10.11.2017, prostredníctvom svojho právneho zástupcu ponechala na zváženie súdu, či je potrebné
vypočuť túto znalkyňu (PhDr. Rožkovú), lebo v trestnom spise sa nachádza znalecký posudok aj jej
výpoveď. Z uvedeného teda jednoznačne možno vyvodiť záver, že žalovaná netrvala na vypočutí tejto
svedkyne a ponechala na úvahu súdu, či je potrebné znalkyňu vypočuť. Súd dospel k záveru, že jej

výsluch nie je potrebný, práve s poukazom na obsah trestného spisu, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

64. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetlil,
prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, t.j. nevypočul poškodenú R. W., matku R. W. a matku
N. I. a prečo sa neoboznámil s výpoveďou poškodenej N. I.. K uvedenému odvolací súd poukazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 10.11.2017 uznesením zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchmi
týchto svedkýň, pretože tieto svedkyne už vypovedali v trestnom konaní za účelom zistenia, či sa
žalobca dopustil protiprávneho konania založeného na tom istom skutkovom základe, aký bol dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o N. I., túto nenavrhovala vypočuť samotná

žalovaná, pretože žije v zahraničí a odvolala sa na jej výpovede v trestnom konaní.

65. S poukazom na uvedené a zohľadniac tú skutočnosť, že predmetom trestného konania bolo
posúdenie protiprávneho konania tvrdeného v obžalobe, ktoré bolo založené na tom istom skutkovom
základe, ako konanie žalovaného popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru (ako dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru), súd prvej inštancie správne zohľadnil obsah a výsledky
trestného konania vedeného proti žalobcovi pod sp.zn. 1T/113/2006. V trestnom konaní súd zohľadnil
a vyhodnotil aj závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Rožkovej, jej výpoveď aj výpovede vyššie
uvedených svedkýň.

66. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že už v trestnom konaní bola vyriešená
prejudiciálnaotázka,čibolidanédôvodyokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru(čidošlokukonaniu
žalobcu, ktoré žalovaná považovala za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru), a že súd v
tomto spore je v zmysle ust. § 193 CSP viazaný závermi, ku ktorým dospel súd v trestnom konaní.
Správnesúdpoukázalnato,žesíceskutoknemusíbyťtrestnýmčinomamôžebyť porušenímpracovnej

disciplíny, avšak základom pre takúto domnienku je to, že tento skutok sa stal. V preskúmavanom
prípadetátoskutočnosťpreukázanánebola,t.j.vtomtosporenebolo preukázané,žesažalobcadopustil
konaní, ktoré považuje žalovaná za porušenie pracovnej disciplíny (za dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru ).67. Civilný súd je viazaný výrokom právoplatného odcudzujúceho rozsudku, ktorý obsahuje právnu časť
a skutkovú časť. Je teda nevyhnutné brať do úvahy aj jeho skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov

skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilný
súdsamôžeodchýliť ibaprizisťovaníaposudzovanítýchskutkovýchokolností,ktorépriamonenapĺňajú
skutkovú podstatu (nie sú podstatné pre posúdenie v trestnom konaní, či bola alebo nebola naplnená
skutková podstata daného tr.činu).

68. Aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súd neporuší § 135 O.s.p.,
pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku (obsahujúcej vyhodnotenie
z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo
súkromnoprávnych aspektov. Súd je povinný z výroku trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku
a brať do úvahy právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o

uplatnenom nároku (rozhodnutie NS SR 3Cdo/223/2016, R 12/2017).

69. Žalovaná opakovane poukazovala na judikatúru Najvyššieho súdu SR a to rozsudok sp.zn.
3Cdo/134/2005 (publikovaný v justičnej Revue č. 1/2007) a nález Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS
296/2014-33 zo dňa 6.5.2015, v zmysle ktorej jeden a ten istý skutok nemusí byť kvalifikovaný ako

trestný čin, ale môže byť dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru a môže byť kvalifikované ako
porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. K uvedenému odvolací
súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie je možné aplikovať na daný prípad z toho dôvodu, že sa jednalo
o prípady, kedy došlo k oslobodeniu spod obžaloby z iných dôvodov zakotvených v § 285 Trestného
poriadku.

70. Podľa § 285 Tr.por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil 15.rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a
mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
f) trestnosť činu zanikla alebo
g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods.2 (zákon č. 301/2005 Z.z.

Trestný poriadok).

71. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozsudok súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
sa musí vždy opierať o niektorý z dôvodov uvedených pod písm.a/ až g/, pričom tento dôvod treba v
rozsudku vždy uviesť aj z toho dôvodu, že obžalovaný môže odvolaním napadnúť aj výrok o oslobodení

spod obžaloby (§ 307 ods.1 písm.b/ Tr.por.), ak sa domáha oslobodenia spod obžaloby z iného dôvodu,
ktorýbybolprenehopriaznivejší.Zdlhodoboustálenejpraxevyplýva,žepriaznivejšiesúpodľaokolnosti
prípadu dôvody podľa písm.a/, b/ a c/ oproti iným dôvodom a zároveň dôvod uvedený pod písm. a/ je
priaznivejší než dôvod podľa písm.b/ a oslobodenie spod obžaloby podľa dôvodu podľa písm.c/ môže
byť v konkrétnom prípade najpriaznivejšie.

72. Dôvod podľa § 285 písm.a/ je namieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti alebo
ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t.j. ak na podklade vykonaného dokazovania
nemožnobezdôvodnýchpochybnostísúhlasiťspriebehomskutkutakakohodefinovalaobžaloba.Tento
dôvod oslobodenia teda prichádza do úvahy, ak súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov

nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, t.j. neuskutočnilo
sa to, čo sa v popise skutku uvádza (sú tu dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal).

73. Použitiu judikatúry, na ktorú odkazuje žalovaná, na daný prípad bráni práve rozdielnosť dôvodov, pre
ktorédošlokoslobodeniuspodobžalobyvtomtoprípadeavprípadoch,naktorésavzťahujúrozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/134/2005 a Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 296/2014-33 zo dňa
6.5.2015. V prípade trestného konania vedeného proti žalobcovi k oslobodeniu došlo z dôvodu podľa
§ 285 písm. a/ Tr.por., t.j. dôvodom oslobodenia spod obžaloby bolo to, že skutky neboli dokázané
(nebolo dokázané, že sa skutky stali). Oproti tomu vo veci nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikyIV.ÚS 296/2014-33 došlo k oslobodeniu z dôvodu podľa § 285 písm. b/, pretože skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom (t.j. nie preto, že závery trestného konania neosvedčili, že
by došlo ku skutku vytýkanému obžalovanému v obžalobe).

74. S ohľadom na uvedené odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, má za to, že v konaní pred
Okresným súdom Michalovce vo veci sp.zn. 1T/113/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice
č.k. 4To/88/2014-714 bola vyriešená prejudiciálna otázka či sa skutky, ktoré žalovaná kvalifikovala ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, vôbec stali. Odvolací súd tu zdôrazňuje,

že ak v trestnom konaní súd právoplatne vyslovil, že sa skutok nestal (nebolo dokázané, že sa stal
skutok), od týchto záverov sa súd prvej inštancie nemohol odchýliť. Pri posudzovaní otázky či sa žalobca
dopustil konania vytýkaného mu v okamžitom skončení pracovného pomeru (ktoré je skutkovo totožné
s konaním popísaným v obžalobe), by sa súd v občianskoprávnom konaní mohol odchýliť iba vtedy,
ak by sa oslobodzujúci rozsudok opieral o iný dôvod oslobodenia, t.j. pokiaľ by v trestnom konaní bolo
preukázané, že skutky sa stali a dôvodom oslobodenia by bolo, že skutok nie je trestným činom,

trestnosť činu zanikla atď.. Prípadne ak by záver súdu v trestnom konaní o tom, že sa skutok nestal
bol založený iba na tom, že nebolo preukázané zavinenie požadované príslušnou skutkovou podstatou
trestného činu (t.j.ak by došlo ku konaniu ale chýbal napríklad úmysel). Vtedy by civilný súd mohol
uvedené skutky hodnotiť sám z pohľadu intenzity a závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, pričom by
sa mohol odchýliť od hodnotenia realizovaného v rámci trestného konania, t.j. aj keby skutky nenapĺňali

znaky trestného činu, bolo by ich možné vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

75. Na uvedených záveroch nemení nič ani poukaz žalovanej, že žalobca bol trikrát uznaný za vinného,
pretože odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vždy zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V tejto
súvislosti súd zdôrazňuje zásadu prezumpcie neviny s tým, že záväzné a rozhodujúce je len záverečné

právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby.

76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

77. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania, vychádzajúc z
plného úspechu žalobcu v konaní.

78. V zmysle ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

79. V zmysle § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

80. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o priznaní nároku na

náhradu trov konania žalobcovi proti žalovanej v rozsahu 100%.

81. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 CSP. Žalovaná
bola v odvolacom konaní neúspešná, keďže súd jej odvolaniu nevyhovel, a preto jej vznikla povinnosť
nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok

na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).