Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7819203324.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa v súčasnosti
už plnoletého U. F. nar. 29.4.2003 bývajúceho v K. W. na J. ulici č. XXX/X proti povinnému Q. Z. nar.
X.X.XXXX bývajúcom v V. X na G. ulici č. X/XX v E. republike za účasti matky U. F. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v K. W. na J. ulici č. XXX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/285/2019 - 81 zo dňa 1.10.2020 v spojení s opravným uznesením č.k.
7P/285/2019 - 141 zo dňa 19.11.2021 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením tak, že:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/22/2008 - 74 zo
dňa 12.6.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
7CoP/2014/2008 - 91 zo dňa 23.8.2009 vo výroku o zvýšení výživného
tak, že zvyšuje výživné od povinného Q. Z., nar. X.X.XXXX pre
navrhovateľa U. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 1.500 Sk na sumu
80 Eur mesačne od 1.11.2019 do budúcna, ktoré je povinný platiť

navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné od povinného Q. Z. pre navrhovateľa U.
F. za obdobie od 1.11.2019 do 30.9.2020 v sume 330 Eur povoľuje
povinnému splácať navrhovateľovi v mesačných splátkach 30 Eur
splatných spolu s bežným výživným od vykonateľnosti rozsudku až do
zaplatenia pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len
jednej z nich.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením výrokom I. zmenil
rozsudok tamojšieho súdu č.k. 7P/22/2008 - 74 zo dňa 12.6.2008 tak, že zvýšil výživné pre v tom čase
mal. U. od povinného zo sumy 1.500 Sk na 80 Eur mesačne od 1.11.2019 vopred vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca matke. Výrokom II. zaviazal povinného zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.11.2019
do 30.9.2020 v sume 330 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným od
právoplatnosti rozsudku matke pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením č.k. 7P/285/2019-141 zo dňa

19.11.2021 opravil záhlavie rozsudku v dátume narodenia navrhovateľa, ktoré je správne 29.4.2003.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1,
2, 3 Zákona o rodine tým, že odôvodnené potreby v tom čase mal. U. sa od predchádzajúcej úpravyvýživného v roku 2008 zvýšili jednak v dôsledku jeho rastu a fyzického dospievania ako aj v dôsledku
toho, že od septembra 2019 sa pripravuje na budúce povolanie na strednej odbornej škole. Konštatoval,
že jeho zvýšené potreby súvisia s každodennými potrebami, s jeho zdravotným stavom ako aj s jeho

mimoškolskouzáujmovoučinnosťou.Zdôraznil,ženazvýšenýchpotrebáchmaloletéhosamajúpodieľať
obaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov s prihliadnutím aj na
ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Zistil, že matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom
maloletým deťom. U svojho zamestnávateľa dosahovala nízku mzdu, od 30.6.2020 bola nezamestnaná,
jej príjem tvorila iba podpora v nezamestnanosti, ktorú poberala v sume 220 Eur mesačne. Mal

preukázané, že povinný bol riadne zamestnaný, v dobe od 15.7.2020 pracoval a poberal základnú mzdu
24.050 Kč mesačne. Tým mal preukázané, že jeho finančné pomery sa zlepšili a boli podstatne lepšie
ako v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, keď poberal iba opatrovateľský príspevok. Právne
uzavrel, že napriek tomu, že povinný mal vyživovaciu povinnosti voči ďalším dvom nezaopatreným
deťom bol schopný sa podieľať aj na zvýšených potrebách pre v tom čase mal. U.. Preto súd zvýšil
výživné pre navrhovateľa od 1.11.2019, ako žiadala matka v návrhu na sumu 80 Eur mesačne. Keďže

súdprvejinštanciezvýšilvýživnéod1.11.2019,povinnémuvyčíslilajdlžnévýživnéakorozdielmedziním
plateným výživným 50 Eur mesačne a zvýšeným výživným 80 Eur mesačne. Nedoplatok na výživnom
od 1.11.2019 do 30.9.2020 vyčíslil na sumu 330 Eur, ktorý povolil povinnému splácať spolu s bežným
výživným po 30 Eur mesačne s tým, že pokiaľ povinný možnosť splátok nevyužije bude nútený naraz
uhradiť celý dlh. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s vypočítaným dlžným výživným, ktoré mu bolo určené za obdobie od 1.11.2019 do 30.9.2020
z dôvodu, že v dobe od 1.11.2019 do 15.7.2020 bol zamestnaný ako upratovač a jeho mzda nebola taká,
aby mohol platiť výživné 80 Eur mesačne, preto žiadal o zvýšenie výživného až od 15.7.2020, kedy sa

zamestnal v Dopravnom podniku Praha, a.s. a jeho príjem sa zvýšil a bol schopný hradiť čiastku 80 Eur
mesačne. Uviedol, že do 11/2019 bol vo väzbe v Prahe na Pankráci a nemal žiaden príjem. Napriek
tomu úhrady výživného posielal. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak,
že zvýši výživné od 15.7.2020, čiže od času, kedy sa jeho príjem zvýšil a aby mohol riadne žiť a plniť
si svoje povinnosti aj voči svojim dcéram.

4. Matka navrhovateľa, ktorá v tom čase konala za maloletého navrhovateľa ako jeho zákonná
zástupkyňa, vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že tento mal v období od 1.11.2019 do
15.7.2020 príjem a bol zamestnaný. Z toho vyplýva, že mohol platiť dlžné výživné pre navrhovateľa.
Zdôraznila, že navrhovateľ mal v tom čase 17 rokov a súdom priznané výživné 80 Eur mesačne

považovala pre jeho potreby za nepostačujúce. Konštatovala, že v tom čase bola nezamestnaná,
evidovaná na úrade práce a mala ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, o ktoré
sa starala sama. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Kolízny opatrovník, ktorý v tom čase v konaní zastupoval maloletého navrhovateľa vo vyjadrení k

odvolaniu povinného, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu matky navrhovateľa uviedol, že trvá na svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2019, ktoré doručil súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Povinný v stanovisku k vyjadreniu matky v tom čase maloletého navrhovateľa, ktoré bolo odvolaciemu

súdu doručené dňa 25.1.2021 uviedol, že zotrváva na dôvodoch odvolania. Zdôraznil, že dňa 9.12.2020
bol jeho pracovný pomer zrušený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Predložil potvrdenie
Úradu práce Českej republiky o podaní žiadosti o sprostredkovaní zamestnania od 16.12.2020.
Konštatoval, že dlžné výživné 330 Eur nie je schopný zaplatiť.

7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ako aj konania vo veciach výživného plnoletých
osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.11. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. V priebehu odvolacieho konania dňa 29.4.2021 dosiahol navrhovateľ U. F. plnoletosť, t.j. stal sa
v plnom rozsahu procesne spôsobilým ako účastník tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí

byť zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa doručujú priamo jemu. Znamená to tiež,
že zvýšené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo U. a nie matke, pretože dovŕšením
plnoletosti U. zo zákona zaniklo aj zákonné zastúpenie matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd
musel zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spojený s opravným uznesením
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods.
1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od povinného pre teraz
už plnoletého U. zo sumy 1.500 Sk (v prepočte 49,79 Eur) mesačne na sumu 80 Eur mesačne od
1.11.2019 do budúcna. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia
o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku
2008 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie

výživného pre navrhovateľa v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo
k podstatnej zmene pomerov u navrhovateľa odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom danej
uplynutím 12 rokov od poslednej úpravy výživného, ako aj prechodom navrhovateľa na vyšší stupeň
školskej dochádzky. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u
účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú

z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil
pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami povinného, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným
či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov kdeťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

19. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v
odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. K
odvolacej námietke povinného, že sa musí starať aj o svoje ďalšie dve dcéry (Q. r. XXXX a W. r. XXXX),
odvolací súd dodáva, že tieto sú približne v rovnakom veku ako navrhovateľ. Na ich výživu uzavrel

povinný dobrovoľne Dohodu o úprave výživného dňa 1.8.2020 s tým, že na každú dcéru bude platiť
výživné 2.000 Kč mesačne, čo je v prepočte 80 Eur. Preto ani odvolací súd nevidel dôvod, aby na
výživu navrhovateľa platil menej, resp. až od 15.7.2020. Ďalej odvolací súd konštatuje, že prezentované
výdavky navrhovateľa v súvislosti so zabezpečením všetkých jeho odôvodnených potrieb nevybočujú z
rámcapotriebinýchdetínarovnakomstupniškolskéhovzdelávania,pretooichvýškenemalpochybnosti
ani odvolací súd. Pomery povinného, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené zvýšením výživného len

o 30 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý nadobudol v priebehu
odvolacieho konania plnoletosť a odstup času od predchádzajúcej úpravy výživného by opodstatňovali
zvýšenie výživného vo vyššom rozsahu. Pokiaľ ide o pomery povinného, z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal ako murár na základe živnostenského
oprávnenia príjem 12.500 Kč mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie od 22.11.2019

pracoval u Jana Kříže v Prahe na základe dohody o prevedení práce, zarábal 13.500 Kč (540 Eur)
mesačne plus prémie až do 100 % mzdy v hotovosti. Od 15.7.2020 sa zamestnal ako traťový robotník
v Dopravnom podniku Hlavného mesta Prahy a.s. so základnou mzdou 24.050 Kč (962 Eur) mesačne.
Pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe dňa 9.12.2020. Dňa 16.12.2020 podal žiadosť
na úrad práce o sprostredkovanie zamestnania. Odvolací súd poukazuje na § 75 ods. 1 Zák. o rodine, v

zmysle ktorého je súd povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na tzv. potencialitu príjmov povinného rodiča.
Potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil
s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež
situáciu na trhu práce. Odhliadnuc od toho, povinný vo svojom odvolaní ani nenamietal sumu, na ktorú
mu bolo výživné zvýšené, ale dobu od ktorej bolo zvýšené. Navrhol zvýšenie výživného až od 15.7.2020,

kedy sa zamestnal v Dopravnom podniku Hlavného mesta Prahy a.s. K tomu odvolací súd dodáva, že
v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v súlade s § 121 CMP dohody a súdne rozhodnutie o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ako súd prvej inštancie správne konštatoval, u navrhovateľa od
roku 2008, kedy bolo naposledy určené výživné, došlo nepochybne k takej podstatnej zmene pomerov,
že vyžadovala aj zvýšenie výživného už od 1.11.2019, ako to bolo žiadané v návrhu na zvýšenie

výživného. Navrhovateľ fyzicky vyrástol, postupne menil stupne školskej dochádzky, čím sa podstatne
zvýšili jeho potreby. Preukázaná zmena pomerov nastala aj u povinného, ktorému sa zvýšil jeho príjem
zo sumy 12.500 Kč na sumu 13.500 Kč plus prémie a to už v novembri (listopadu) 2019, teda v čase
od kedy žiadal navrhovateľ zvýšenie výživného. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie
správne rozhodol o zvýšení výživného od povinného pre teraz už plnoletého U. zo sumy 1.500 Sk

(v prepočte 49,79 Eur) mesačne na sumu 80 Eur mesačne od 1.11.2019 do budúcna a preto zmenil
pôvodný rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/22/2008 - 74 zo dňa 12.6.2008, avšak opomenul,
že tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/2014/2008 - 91 zo
dňa 23.8.2009 a neuviedol to do výroku rozhodnutia. Preto odvolací súd musel v zmysle § 388 CSP
zmeniť výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ak súd zvýši výživné spätne ku dňu začatia konania,
musí sa v rozsudku vysporiadať aj s otázkou dlžného výživného. V takomto prípade je pri vyčíslení
jeho výšky povinný vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný
poskytol oprávnenému v posudzovanom období a započítať ich s určenou sumou výživného. Vyčíslený

nedoplatok dlžného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok
odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 44 CMP) predbežne vykonateľný bez
obmedzenia. Prelomiť v časti dlžného výživného predbežnú vykonateľnosť možno len využitím možnosti
určenia dlhšej lehoty (§ 232 ods. 3 CSP), alebo využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v
splátkach (§ 232 ods. 4 CSP). Právo na povolenie plnenia dlžného výživného s dlhšou lehotou splatnosti

alebo v splátkach nemôže súd aplikovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému,
ktorá musí byť riadne odôvodnená.21. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného od povinného pre
navrhovateľa od 1.11.2019, matematicky správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, pričom odvolací súd
sa vzhľadom na majetkové pomery povinného stotožnil aj poskytnutou možnosťou povolenia splátok.

Súd prvej inštancie však nesprávne rozhodol o lehote splatnosti dlžného výživného s poukazom na ust.
§ 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Preto musel v zmysle § 388
CSP zmeniť výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

23. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

25. O náhrade trov konania (vrátane odvolacieho konania) odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh
na ich priznanie nebol predložený (ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).