Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Csp/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218499
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216218499.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej
veci žalobcu: R. X., V.. XX.X.XXXX, P. R. XX, P., zastúpený I. X., V.. XX.X.XXXX, P. R. XX, P., proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy a iných nárokoch, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o:

- určenie, že spotrebiteľská zmluva číslo XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná,
- určenie, že úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy číslo XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov,
- uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.467,18 € v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku,
- určenie, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.4.2012 je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou,
- určenie, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvy o úvere zo dňa 5.4.2012, kde sa dlžník
zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 800,- € zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- €,
t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.572,- €,
- určenie, že je neprijateľnou podmienkou RPMN vo výške 302,69 % uvedenou v
spotrebiteľskej zmluve číslo XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,

- určenie, že je neprijateľnou podmienkou administratívny poplatok v čiastke 514,67 €, uvedený v prílohe
k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX- štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú prílohou
zmluvy o úvere a sú jej neoddeliteľnou súčasťou,
z a s t a v u j e .

Súd u r č u j e , že článok 12- Dohoda o vyplnení zmeniek Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012 a ktorý znie: "na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako "vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako "remitent") vystavil vystaviteľ 2 zmenky, v
ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto
vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný
nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh

splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka,
ktorá bola vyplnená ako prvá bola zničená alebo stratená a to tak, že zmenková suma bude pozostávať

zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplneniadruhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany
sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči

dlžníkovi a ručiteľovi." j e n e p r i j a t e ľ n á z m l u v n á p o d m i e n k a .

Súd žalobu v časti o zaplatenie 158,14 € z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 24.11.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že
spotrebiteľskázmluvač.XXXXXXXXXzodňa5.4.2012jeneplatná,určenia,žetátozmluvajebezúročná
a bezpoplatkov a úhrady sumy 2.625,32 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu

súdneho konania žalobca neustále rozširoval petit žalobného návrhu a to až do konečnej verzie, pričom
posledná zmena petitu bola prijatá súdom na pojednávaní dňa 5.11.2018, kedy súd uznesením pripustil
zmenu v nasledovnom znení:
" 1. Súd určuje, že spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012 uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná.

2. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2625,32 € v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
4. Súd určuje, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.4.2012 je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
5. Súd určuje, že je neprijateľnou podmienkou zmluvy o úvere zo dňa 5.4.2012, kde sa dlžník zaväzuje
zaplatiť veriteľovi sumu 800,- € zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- € t.j. celkovo zaplatiť čiastku
1572,- €.
6. Súd určuje, že je neprijateľnou podmienkou RPMN vo výške 302,69 %, uvedenou v spotrebiteľskej

zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
7. Súd určuje, že je neprijateľnou podmienkou administratívny poplatok v čiastke 514,67 €, uvedený
v prílohe k zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX- štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú
prílohou zmluvy o úvere a sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
8. Súd určuje, že dohoda o vyplnení zmenky zakotvená v bode 12 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru zo zmluvy o úvere zo dňa 5.4.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná
podmienka.
9. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu."

2.Dôvodnosť uplatňovaných nárokov žalobca prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov

prezentoval v mnohých písomných podaniach a ústnych prednesoch.
V žalobe zdôraznil svoje postavenie spotrebiteľa ako zmluvne slabšej strany. Právne úkony žalovaného
pri uzatváraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť. Právne úkony
žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. V zmluve sa nachádza množstvo neprijateľných podmienok.
Mal za to, že podaná žaloba vo veci určenia, či tu právo je alebo nie je, je na mieste, nakoľko bez

tohto určenia je jeho právo ohrozené, čo osvedčuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení.
Žalovaný v spotrebiteľskej zmluve uvádzal rozdielne údaje RPMN. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov
považoval žalobca za zavádzanie a porušenie povinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1
zákona č. 250/2007 a tiež za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je voči spotrebiteľovi neprijateľná. Za
zásah do práv považoval aj rozhodcovskú doložku, neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade

omeškania splátok. Dojednaný administratívny poplatok považoval žalobca za úžerný, pričom je to
zároveň neprijateľná podmienka, zo zmluvy nemožno zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. S
poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 v zmluve musia byť rozlíšené splátky
na istinu, úroky a iné poplatky, v opačnom prípade je úver bezúročný a bezpoplatkov. Zmluvy o úvere
uvádzajú len údaj o výške mesačnej splátky. Žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

2.625,32 Eur ( vychádzajúc zo sumy zaplatenej celkom 3.425,32 Eur - suma istiny úveru 800,-Eur).Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neprijateľná forma zabezpečenia záväzku
spotrebiteľa.
V písomnom podaní zo dňa 13.4.2017 žalobca poprel, že by vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté,

nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu nemožno zamieňať s právoplatným rozhodnutím vo veci
príslušným všeobecným súdom SR. Tvrdenie žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci je
v rozpore s čl. 46 a 48 Ústavy SR. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právo nie
je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. Na

spornúzmluvujenutnéaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva,nakoľkoaniprizmluvách,ktorésú
absolútnymobchodom saprávnaúpravaspotrebiteľskýchvzťahovobsiahnutávObčianskomzákonníku
azameranánaochranuprávspotrebiteľovnemôževylúčiť.Tentonázorpotvrdzujeajrozsiahlajudikatúra
súdov SR. Zopakoval, že zmluva o úvere obsahuje viaceré neprijateľné podmieky- neprimeraná výška
RPMN 302,67%, poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za upomienky, neprimerane vysoké zmluvné
pokuty a sankcie. Žalovaný zneužil finančnú tieseň žalobcu a nárokoval si od neho plnenia, ktoré

nemožno považovať za zákonné. Neprijateľné podmienky v zmluve musí súd skúmať ex offo. Súd musí
maťnazretelizákladnýúčelkonania-poskytnutiespravodlivejochranysubjektívnymprávamúčastníkov.
Žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že voči nemu bolo ukončené exekučné konanie dňom 5.5.2016,
žalovaný od neho vymáha čiastku 4.457,54 Eur, ako bolo napísané v liste zo dňa 16.5.2016. Teda
žalovaný pohľadávku zo spornej zmluvy uplatňuje, napriek tomu, že exekučné konanie bolo ukončené.

V zmluve o úvere absentujú základné náležitosti- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti úveru. Za neprijateľnú považoval žalobca odplatu vo výške 772,-Eur, ktorá
podstatne prevyšuje prípustnú odplatu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Civilnoprávna úžera
spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu. Žalobca považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú

zmluvú podmienku, rovnako ako dohodu o vyplnení zmenky, nakoľko podľa § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou.
V ďalšom podaní zo dňa 12.9.2017 žalobca zopakoval svoju už prednesenú argumentáciu s dôrazom
na skutočnosť, že medzi ním a žalovaným došlo jednoznačne k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Taktiež

zdôraznil, že výška požadovanej odplaty v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Jediným oprávneným
orgánom v Slovenskej republike je súd, ktorý je povinný ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu,
vyhlásiť ju za neplatnú, určiť neprijateľné zmluvné podmienky a poskytnúť ochranu spotrebiteľovi.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na
individuálne okolností prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby

a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri určení neplatnosti zmluvy o úvere má
spotrebiteľ špecifické postavenie ako slabšia strana v spore, potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy,
týkajúcej sa odplaty. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie
odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Hoci platí zásada, že možnosť žaloby na plnenie

spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad nemožno chápať všeobecne.
Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou
predísťžalobenaplnenie,jeurčovaciažalobaprípustnáajnapriektomu,žejemožnáižalobanaplnenie.
Podľa rozhodnutia súdneho dvora C-76/10 zo dňa 16.11.2010 má vnútroštátny súd v každom štádiu
konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií a nielen

sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní, obsiahnutých v úverovej zmluve, ak má súd k tomuto
účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné. Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť aj z dôvodu
roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu nemôže byť na ujmu.
Na pojednávaní dňa 12.2.2018 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná istina vo výške

2.625,32 Eur pozostáva zo sumy 3.176,82 Eur, ktoré vymohol exekútor v prospech žalovaného, pričom
odkázala na konečné vyúčtovanie exekučného konania. K tejto sume žalobca pripočítal sumy 150,-Eur a
98,50 Eur, ktoré uhradil žalobca žalovanému z titulu zmluvy o úvere. Tieto dve sumy uhradil žalobca ako
splátky úveru dňa 1.10.2014 vo výške 150,-Eur a 7.11.2014 vo výške 98,50 Eur. Súčtom sumy 3.176,82
Eur, 150,-Eur a 98,50 Eur dospel žalobca k sume 3.425,32 Eur, od ktorej odpočítal sumu 800,-Eur, ktorá

mala tvoriť istinu úveru. V skutočnosti istina úveru bola vo výške 669,-Eur, pretože žalovaný si odpočítal
pri poskytnutí úveru 131,-eur ako prvú splátku.
V ďalšom písomnom podaní zo dňa 26.2.2018 žalobca tvrdil, že prebiehajúce súdne konanie sa svojim
predmetom odlišuje od konania vedeného pred rozhodcovským súdom, nakoľko žalobca sa domáhavydania bezdôvodného obohatenia, určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a jej bezúročnosti.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom bolo plnenie peňažného dlhu z poskytnutého úveru.
Splnomocnený zástupca žalobcu, po odstránení vád plnomocenstva, predniesol žalobný návrh na

pojednávaní dňa 21.5.2018. Potvrdila, že žalovaný na základne uzavretej rozhodcovskej doložky si
uplatnil svoje právo zo zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, pričom získal rozhodcovský rozsudok,
ktorý použil ako exekučný titul a vymáhal plnenie v rámci exekučného konania sp. zn. F. XXXX/
XXXX. Žalobca sa o neprijateľných podmienkach dozvedel až z internetu, pričom požiadal Ministerstvo
spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa, aby posúdil zmluvu o úvere. Z odpovede si prečítal, že

rozhodcovská doložka a rozhodcovská zmluva sú neprijateľné podmienky a že ide o absolútne neplatný
právnyúkonpodľa§39Občianskehozákonníkaažeboloodnehoakodospotrebiteľavymoženéplnenie
v exekúcii na základe neplatného právneho úkonu, bolo mu doporučené, aby sa obrátil na všeobecný
súd. Bolo tiež vyhodnotené, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona a to: dobu trvania zmluvy a
konečný dátum splatnosti, splátka nebola rozdelená na výšku, počet a termíny splátok istiny, RPMN bola
v nesúlade so zákonom. Celé toto možno označiť ako úžera. Zmluva bola neplatná aj s poukazom na

ustanovenia§43aa§49aObčianskehozákonníka,žalobcaboluvedenýdoomylu.Jednásaoabsolútnu
neplatnosť. Je neplatná aj rozhodcovská zmluva, rozhodnutie rozhodcovského súdu, nesprávne bola
vedená exekúcia. Úver bol žalobcovi poskytnutý v krátenej výške, čo je v rozpore s ratio legis právnej
úpravy úveru. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. Y..Ú. XX/XX ide o obchádzanie zákona aj
vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi

dôsledkami sleduje, aby cieľ dodržaný nebol.
V písomnom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 žalobca tvrdil, že nebola založená prekážka právoplatne
rozhodnutej veci pre určenie neplatnosti zmluvy o úvere ako aj pre určenie neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, pretože nešlo o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, pretože úverová zmluva a rozhodcovská zmluva bola podpísaná 5.4.2012 a

ustanovenia v rozhodcovskej zmluve zo dňa 5.4.2012 boli dohodnuté podľa zákona č. 244/2002.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno
rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Znamená to, že rozhodcovská zmluva je neplatná s poukazom na ust. § 39 Občianskeho

zákonníka, neplatný je aj rozhodcovský rozsudok, pričom ide o nulitné rozhodnutie a neplatný právny
úkon, z ktorého nevzniknú žiadne právne účinky. Rozhodcovský súd nevzal do úvahy zásady poctivého
obchodného styku a dobrých mravov ani to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako obchodná
zmluva, neskúmal neprijateľné podmienky. Exekučný súd neskúmal neprijateľné podmienky, exekučný
súd i exekútor pochybili. Žalobca žiadal zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej

doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzoval na hrubo nemorálne
plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná, je neprijateľná
aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu musí spotrebiteľ vo svojich
dôsledkoch podrobiť. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné. Rozhodcovská
doložka je nemorálnou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom ustanovenie § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale
aj o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Súd je povinný aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, ako je zrejmé aj z rozsudku
Súdneho dvora (ES) C 40/08-Asturcom. V exekučnom konaní bolo právo na spravodlivý súdny proces
odňaté práve z dôvodu, že súd zamietol námietky proti exekúcii a z úradnej povinnosti neprijateľné

podmienky neskúmal, hoci mu to ukladá medzinárodná zmluva. Plnenie, ktoré bolo vymožené a bolo
priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, pričom
táto neprijateľná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, sa prieči dobrými mravom- uvedené judikoval Ústavný súd SR v rozhodnutí z 24.2.2011 č.k.
S..Ú. XX/XXXX-XX. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,

tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu,
nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002
sa mala exekúcia zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáhalo plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Aj
Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského

súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskomkonaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Je nutné, aby obdobné

právne posúdenie aplikoval súd aj v tomto konaní. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 26.5.3028 sp. zn. XXCo XXX/XXXX, ktorým súd rozhodol tak, že uznesenie okresného
súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, keď okresný súd zastavil konanie pre prekážku veci
právoplatne rozhodnutej, pričom mal za to, že rozhodnutie je predčasné a vydané bez toho, aby súd
posúdil sám všetky relevantné skutočnosti viažuce sa k tejto právnej otázke, pretože neskúmal platnosť

rozhodcovskej zmluvy. Ak je vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, nemôže táto založiť právomoc rozhodcovského súdu a ním vydaný rozhodcovský rozsudok
nemôže z pohľadu preskúmavanej veci založiť prekážku veci rozhodnutej. K riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky môže súd pristúpiť v exekučnom konaní ( napr. v súvislosti s posudzovaním, či
rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul) ale aj v iných konaniach ( napr. pri
riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku res iudicata).

V písomnom podaní zo dňa 11.9.2018 navrhol splnomocnený zástupca žalobcu výsluch žalovaného,
výsluch obchodného zástupcu žalovaného dodávateľa na osvedčenie podpisovania zmluvy o úvere,
rozhodcovskej zmluvy a zmenky, ako aj výsluch ručiteľa J. R. k okolnostiam dôležitým a rozhodujúcim
pre vydanie spravodlivého súdneho rozhodnutia, tento má byť vypočutý a osvedčiť aj to, že súd sa
nezaoberal otázkou neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Na pojednávaní dňa 5.11.2018 splnomocnený zástupca žalobcu mal za to, že dohoda o vyplnení
zmenky zakotvená v bode 12 Všeobecných podmienok je neplatná s poukazom na § 5a) zákona o
ochrane spotrebiteľa. Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a šekom. Poukázala na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010. Žalovaný si
za poskytnutie úveru nárokoval plnenie, ktoré je úžerníckym úrokom, preto je neplatná celá zmluva. V

rozhodcovskom konaní sa nekonalo o zmenke, táto nebola predložená a poukázal na ustanovenie § 1
ods. 4 zákona č. 244/2002.
V záverečnom stanovisku zo dňa 20.11.2018 žalobca mal za to, že sa domáha ochrany na súde proti
tomu, kto jeho právo porušil alebo ohrozil. Jeho nárok pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Mal za
to, že žalovaný, ktorý zmluvu pripravil a ktorej obsah nemohol žalobca ovplyvniť, bol povinný dbať pri

úprave zmluvného vzťahu, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalovaný
žiadal zaplatiť za 800,-Eur sumu 1.572,-Eur, pričom od žalobcu vymohol núteným výkonom rozhodnutia
sumu 3.425,32 Eur, čo jednoznačne možno považovať za úžeru. Žalovaným bol žalobca uvedený
do omylu, dopredu sa vzdal svojich práv podpisom rozhodcovskej zmluvy. Opätovne zdôraznil, že je
neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

zmenkou alebo šekom ( podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.). O zmenke doposiaľ nerozhodoval žiadny
súd a to ani Stály rozhodcovský súd , ktorému zmenka nebola predkladaná.

3.Žalovaný v priebehu súdneho konania reagoval na argumentáciu žalobcu, pričom namietal dôvodnosť
žaloby ako aj uplatňovaných nárokov. Vo vyjadrení zo dňa 1.2.2017 a poukazom na § 137 písm. c) CSP

malzato,žežalobcanemánaurčenýneplatnostizmluvyajejbezúročnostiabezpoplatkovosti naliehavý
právny záujem. Okrem toho nie je správne tvrdenie žalobcu, že neplatná je celá zmluva. Prípadný
výskyt neprijateľných zmluvných podmienok nespôsobuje totiž neplatnosť celej zmluvy. Navyše, ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť s poukazom na
ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka. Taktiež cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS nie

je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť celej zmluvy, európske právo v zásade obmedzuje
nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Sporná
zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Žalovaný v prvom rade ale poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej. O platnosti zmluvy o úvere ( a teda aj o tom, či je zmluva bezúročná a

bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 20.10.2014 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa § 35
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. V zmysle ustálenej judikatúry SR platí, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie

vytvárazhľadiskaidentitypredmetukonaniaprekážkuvecirozsúdenejprekonanieožalobeourčenie,či
tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu. V uznesení
NSSR zo dňa 9.2.2012 sp. zn. XCdo XXX/XXXX tento konštatoval, že vzhľadom na to, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovskéhorozsudku majú ten dôsledku, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil
zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie.

Prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku je z hľadiska res iudicata irelevantná. Žalovaný bol
ďalej toho názoru, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
V písomnom vyjadrení zo dňa 13.7.2017 žalovaný poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy zákon
nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Na pojednávaní dňa 21.5.2018 sa žalovaný pridržiaval svojich prednesených skutkových tvrdení aj

právnej argumentácie. Ak mal žalobca za to, že rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo v rozpore so
zákonom, mohol sa domáhať jeho zrušenia žalobou v súlade s § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní. Podľa § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, platného a účinného v čase vydania poverenia,
v exekúcii súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok
podľa prvej vety ustanovenia, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V exekučnom podaní súd udelil

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca uplatnil námietky proti exekúcii, o ktorých
rozhodol exekučný súd tak, že tieto odmietol. Žalobca tiež žiadal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a
zastaviť ju, aj o tomto návrhu exekučný súd rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Aj
podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. C. XXX/XXXX-XX zo dňa 3.11.2011, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného

konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie aj na účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Podľa uznesenia NSSR sp. zn.
X R. XX/XXXX rozhodnutia rozhodcovských súdov sú rovnocenným exekučným titulom ako rozhodnutia
všeobecnýchsúdov.Žalovanýtiežpoukázalnaustanovenie§61Exekučnéhoporiadkuvzmyslektorého
návrat k exekúcii nie je možný. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že táto bola uzavretá na samostatnom

liste papiera, v jej texte bol žalobca poučený, že rozhodnutie rozhodcovského súdu má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako nevýhradná,
teda nevylučovala možnosť účastníkov podať žalobu pred všeobecným súdom SR, preto ju nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V písomnom vyjadrení zo dňa 4.6.2018 reagoval žalovaný na zmenu petitu. Znovu zopakoval, že

je povinnosťou súdu v exekučnom konaní preskúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
resp. pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania
mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa

osobitného predpisu a či je vykonateľné ( § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). Aj z tohto dôvodu je
nutné ustáliť v konaní prekážku veci rozsúdenej. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z
rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce či osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t.j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako
odporca má v novom konaní postavenie navrhovateľa. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť

v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu nastať po jeho uzavretí,
je preto dôležité, aby rozhodcovská zmluva umožňovala spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom
a alternatívnym riešením sporu. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.
Žalovaný na pojednávaní dňa 25.6.2018 poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok už bol predmetom

skúmania všeobecného súdu a to v rámci exekučného konania. Súd v tomto konaní však uznal exekučný
titulu za súladný. V tomto štádiu konania teda existuje právoplatný exekučný titul, ktorý doposiaľ nebol
zrušený a vzhľadom na zmeškanie lehoty na podanie žaloby o jeho zrušenie ani zrušený byť nemôže.
Vrámcipísomnéhopodania,doručenéhosúdudňa2.10.2018,reagovalžalovanýnaopätovnérozšírenie
petitu žaloby zo strany žalobcu. Len zhrnul, že v tomto konaní súd nedisponuje právomocou rušiť alebo

meniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom.Knávrhunaurčenieneprijateľnostizmenky,akozmluvnej
podmienky, uviedol, že v tejto časti je potrebné žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že konajúci súd nie
je oprávnený určiť neprijateľnosť zmenky, nakoľko zmenka je zabezpečovací inštitút a nie zmluvná
podmienka.
Na pojednávaní dňa 5.11.2018 žalovaný uviedol, že neexistuje zákonný predpoklad vyslovenia

neprijateľnosti zmluvných podmienok a to rozhodcovskej zmluvy a dohody o vyplnení zmeniek,
nakoľko tieto nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Obe
zmluvné dojednania boli dojednané individuálne. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že exekučný súd
neskúmal rozhodcovskú zmluvu s ohľadom na existujúci zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskomkonaní, nakoľko príslušný exekučný súd naň priamo v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie poukázal. Zmenka len zabezpečovala pohľadávku veriteľa a v
prípade, že by žalobca hradil splátky riadne a včas, nedošlo by k použitiu tohto inštitútu ani k iniciovaniu

rozhodcovského konania a následne exekučného konania.
V záverečnom stanovisku zo dňa 9.11.2018 žalovaný trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Opätovne zdôraznil, že rozhodnutiu súdu vo veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
V odôvodnení rozhodcovského rozsudku bolo uvedené, že súd pri posúdení obsahu povinností
žalovaného, vyplývajúcich z predloženej zmluvy o úvere, vychádzal z existencie tzv. priemerného

spotrebiteľa a mal za to, že samotná zmluva o úvere neobsahuje prekvapivé a zavádzajúce ustanovenia,
pričom uzatvorenie úverového vzťahu tohto typu nepredstavuje z pohľadu dlžníka ako spotrebiteľa
tak náročný úkon, ktorý by nebol schopný pri znalosti svojich finančných a majetkových pomerov
rozumne posúdiť a vyhodnotiť. Rozhodcovský súd tiež posúdil výšku zmluvného úroku 32%, pričom
tento považoval za primeraný v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom
neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch. Žalovaný ďalej zdôraznil, že súčasťou zmluvy

o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom dlžník v zmluve vyhlásil, že súhlasí
s obsahom zmluvy a bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou
súčasťou. Pri posudzovaní primeranosti dohody o vyplnení zmeniek je nutné prihliadať na všetky
ustanovenia zmluvy, posudzovať ich komplexne v súvislosti s predmetným ustanovením. Žalovaný
popieral tvrdenia žalobcu, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Pokiaľ

žalobca podpísal úverovú zmluvu a podpisom prehlásil, že súhlasí s jej obsahom, nemá k nim výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na túto osobitnú
podmienku. Žalobcovi nebolo nikdy upreté jeho právo si riadne zmluvu prečítať, poradiť sa o nej,
prípadne voči nej namietať a žiadať iné pripomienky. Žalobca mal možnosť odmietnuť aj predmetné
ustanovenie, ktoré by žalovaný pred uzavretí zmluvy odstránil, nakoľko žalovaný má vyhotovených

viacero verzií zmlúv o úvere, ktoré sú prispôsobené požiadavkám spotrebiteľov. Samotná zmluva
obsahovala dostatok potrebných informácií pre reálne posúdenie jej obsahu, žalobca bol však absolútne
ľahostajný. Poukázal tiež na záväznosť právoplatného rozsudku súdu v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá je stanovená ERGA OMNES. Rozsudok obsahujúci vo výroku znenie
konkrétnej neprijateľnej podmienky je záväzný aj pre iných účastníkov spotrebiteľských zmlúv, ktoré

obsahujú rovnako alebo obdobnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti
súdu rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. XX A. XX/XXXX zo dňa 6.2.2015 a tiež rozhodnutie
súdneho dvora zo 16.11.2010 ( vec A. -XX/XX), ktorým súd konštatoval neprijateľnosť dohody o vyplnení
zmeniek. Vzhľadom k tomu si žalovaný pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky nikdy neuplatnil
a teda nevyužil spornú zmenku. Žalovaný teda rešpektuje rozsudky o určení neprijateľnosti zmluvnej

podmienky- dohody o vyplnení zmeniek a vo vzťahu k spotrebiteľovi ich nepoužíva.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
oboznámením sa s obsahom pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXEr
XXXX/XXXX a zistil podstatné skutkové okolnosti, potrebné pre rozhodnutie o podanej žalobe.

5.V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 5.4.2012 k uzavretiu zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalovaný, ako veriteľ, žalobcovi, ako dlžníkovi, úver v
sume 800,-Eur. Dlžník sa zaviazal veriteľovi istinu úveru vrátiť a zároveň veriteľovi zaplatiť príslušný
poplatok vo výške 772,-Eur, t.j. celkovo 1.572,-Eur., a to 12 mesačných splátkach vo výše 131,-Eur

počnúc dňom 18.4.2012. V zmluve bola určená výška RPMN 302,69%. V rámci zmluvy J. R., ako ručiteľ
vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ktorá vyplýva zo zmluvy o úvere, v prípade,
že dlžník svoj záväzok voči veriteľovi nesplní riadne a včas. Dlžník v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil
a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim

žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátanie Všeobecných
podmienok.
Žalobca do spisu založil aj prílohu k zmluve o úvere- štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.
Táto obsahovala opis hlavných náležitostí úveru, t.j. jeho celkovú výšku 800,-Eur, dobu trvania zmluvy
o úvere 12 mesiacov, splatnosť úveru: spotrebiteľ sa zaviazal celkovú čiastku uhradiť v 12 mesačných

splátkach, počnúc dňom 18.4.2012, termín konečnej splatnosti úveru 18.3.2013, celkovú čiastku,
ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť: spotrebiteľ uhradí celkovú čiastku 1.572,-Eur, z tejto čiastky
predstavuje úver čiastku 800,-Eur, úrok čiastku 257,33 Eur a administratívny poplatok čiastku 514,67
Eur, vyžadované záruky: ručiteľ a dohoda o zrážkach zo mzdy. V tejto prílohe boli ďalej špecifikovanénasledovnéúdaje:úrokovásadzbaúveru:fixná32%ročne,ročnáúrokovásadzba32%,celkovénáklady
spotrebiteľa 772,-Eur, priemerná hodnota RPMN 40,87%.
Do spisu boli založené aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v rámci bodu 12 ktorých bola

dojednaná dohoda o vyplnení zmeniek v nasledovnom znení: "Na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako "vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako "remitent") vystavil vystaviteľ 2 zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením

ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j.
keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli,
že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade ak zmenka ktorá bola vyplnená
ako prvá bola zničená alebo stratená a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto
vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi."

6.Žalobca a žalovaný rovnako dňa 5.4.2012 uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu podľa § 5 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa čl. I zmluvy rozhodcovským súdom sa na účely

tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovská súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
IČO:35922761,sídlomKarloveskérameno8,Bratislava.Rozhodcovskýmkonanímsarozumiekonanie
predStálymrozhodcovskýmsúdompodľačl.Ibodu1tejtozmluvy,vedenépodľaprocesnýchustanovení
Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase
začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z.. Podľa čl.

II ods. 1 rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
5.4.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovského súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa

vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
Podľa čl. II ods. 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených

v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

V čl. III bode 5 rozhodcovskej zmluvy bolo formulované poučenie, že voči rozhodcovskému rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu je možné v stanovenej lehote podľa žiadosť o jeho preskúmanie na stály
rozhodcovský súd alebo v stanovenej lehote podať žalobu o jeho zrušenie na príslušný všeobecný súd.

7.Podľapriloženýchdokladovovovykonanýchvkladochvhotovostižalobcauhradildňa1.10.2014sumu

150,-Eur na účet č. XXXXXXXXXX vedený v B. P., D..T.. a dňa 7.11.2014 sumu 98,50 Eur na rovnaký
účet. Podľa výpisu z úverového účtu žalobcu, vedeného žalovaným, súd zistil, že v prospech tohto účtu
boli pripísané nasledovné čiastky: 1.10.2017 suma 150,-Eur, 7.11.2014 suma 98,50 Eur, 3.5.2016 suma
2.905,73 Eur a 3.5.2016 suma 271,09 Eur, spolu 3.425,32 Eur.8.Žalovaný v liste žalobcovi zo dňa 12.5.2016 tomuto oznámil, že dňa 3.5.2016 uhradil istinu úveru spolu
s poplatkov vo výške 1.572,-Eur na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 5.4.2012.

Keďže však žalovaný uvedenú čiastku neuhradil v zmluvne dohodnutom čase, dostal sa do omeškania
a preto ho žalovaný, v súlade s vyplnenou zmenkou žiadal o úhradu dohodnutého zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy a zákonného zmenkového úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že pred splatením dlhu bol žalovaný nútený si zabezpečiť si návratnosť
pohľadávky, čím mu vznikli ďalšie náklady ( napríklad poplatok za zasielanie upomienok, odmena

pre advokáta za zastupovanie, poplatok za rozhodcovské konanie...) v celkovej sume 860,16 Eur, z
toho nedoplatok na nákladoch 590,37 Eur, týmto žiadal žalobcu, aby dlžnú sumu v celkovej výške
4.457,54 Eur zodpovedajúcu neuhradeným dohodnutým a zákonným zmenkovým úrokom a nedoplatku
na nákladoch uhradil do 7 dní od doručenia tejto výzvy.

9.Žalovaný do spisu založil aj zmenku č. XXXXXXXXX vystavenú dňa 5.4.2012 vystaviteľom- žalobcom

na sumu 1.841,79 Eur. Zmenkou sa vystaviteľ zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu pri predložení zmenky
na rad žalovanému.

10.Súd sa oboznámil aj s obsahom odpovede na podnet zo dňa 16.8.2016, ktorým Ministerstvo
spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa reagoval na mailové podanie žalobcu, doručené dňa

23.5.2016. V rámci odpovede bolo konštatované, že v zmluve absentujú náležitosti vyžadované v
ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 159/2010, spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a
bez poplatkov. V zmluve absentujú nasledujúce údaje- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Bolo konštatované, že dohoda o vyplnení

zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona
č. 129/2010, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Žalobcovi bolo odporučené podať na súd žalobu o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, určenie neplatnosti zmluvy z dôvodu obsahu neprijateľných
zmluvných podmienok a neprimeranej odplaty, o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca bol

upozornený, že stanovisko je len odporúčaním a vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný
charakter. Právomoc rozhodovať konkrétny spory má súd.

11.Súd si vyžiadal zapožičanie spisu sp. zn. T. XXXXX/XX od Slovenskej rozhodcovskej , a.s. a do
spisu vyhotovil kópie potrebných častí tohto spisového materiálu ( v spise sú založené na č.l. 191-

203). Dňa 25.8.2014 podal žalovaný ( v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu) návrh na začatie
rozhodcovského konania voči žalobcovi ( v rozhodcovskom konaní na strane žalovaného). Žalobca sa
domáhal ( v tomto konaní) voči žalovanému úhrady istiny úveru vo výške 800,-Eur, úroku vo výške
32% ročne zo sumy 800,-Eur od 6.4.2012 do zaplatenia, úhrady nesplateného poplatku vo výške
524,96 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.324,96 Eur od 24.7.2012 do zaplatenia

a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ( trovy mediačného konania 249,79 Eur,
poplatok za upomienky 20,-Eur a trovy rozhodcovského konania 381,56 Eur. Svoj nárok odvodzoval
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012 s odôvodnením, že žalovaný si ( ako dlžník )
neplnil svoj záväzok riadne a včas. Pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania zmluvné
strany absolvovali aj mediačné konanie, avšak k vyriešeniu sporu nedošlo. Ako listinný dôkaz predložil

žalobca zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2012, Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia
úveru, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 5.4.2012, prílohu k zmluve o úvere- štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, prehľad povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.
V rozhodcovskom konaní sa vyjadril aj žalovaný R. X. v liste zo dňa 1.10.2014, kde vyhlásil , že zmluvu o
úvere zo dňa 5.4.2012 podpísal dobrovoľne a chce svoj záväzok splatiť. V roku 2012 prišiel o prácu, ale

od minulého mesiaca je konečne zamestnaný a začne splácať svoj záväzok. Vyjadril sa, že má záujem
uzatvoriť zmier alebo mimosúdne vec urovnať.
Stály rozhodcovský súd ( zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.) vo veci vydal rozsudok
sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa 20.10.2014. Vo výroku rozsudku zaviazal žalovaného na povinnosť uhradiť
žalobcovi istinu 650,-Eur, poplatok vo výške 524,96 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 800,-

Eur od 6.4.2012 do 1.10.2014, zo sumy 650,-Eur od 2.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 1.324,96 Eur od 24.7.2012 do 1.10.2014, zo sumy 1.174,96 Eur od
2.10.2014 do zaplatenia. Tiež ho zaviazal na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 249,79
Eur a poplatku za upomienky vo výške 20,-eur, zaplatenie trov rozhodcovského konania vo výške381,56 Eur. Všetky plnenia mal žalovaný uhradiť spoločne v mesačných splátkach vo výške 180,-
Eur a to pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení
rozsudku rozhodcovský súd konštatoval, že preskúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu a zaoberal sa

aj posúdením jej prípadnej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky a teda aj otázkou jej platnosti. Mal za
to, že rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalovanému uložená
povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda žalovanému nebola obmedzená
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v spore len v rámci rozhodcovského konania. Rozhodcovskú
zmluvu považoval za riadne uzavretú, bola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie

a rozhodnutie veci. Rozhodcovský súd vec posúdil s odkazom na ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku, zákon č. 129/2010 Z.z.. Mal za to, že z uzavretej zmluvy o
úvere vyplývajú základné náležitosti zmluvného úverového vzťahu, zmluva obsahovala podstatné údaje
vyžadované zákonom slúžiace dlžníkovi na zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru.
Osobitne posudzoval aj výšku úroku 32% ročne, ktorý považoval za primeraný a v súlade s dobrými
mravmi, ktorý v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri

poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi resp. bankami pri istom druhu finančných produktov.
Rovnako rozhodcovský súd považoval za primeranú aj výšku poplatku za poskytnutie úveru. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 19.12.2014.

12.Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu XXEr XXXX/XXXX, pričom pri

skúmaní rozsahu uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal zo žalobcom
predloženého konečného vyúčtovania exekučného konania- daňového dokladu zo dňa 5.5.2016,
vydaného súdnym exekútorom J.. I. Q., Y.. Spolu predstavovala exekučná pohľadávku sumu vo výške
3.958,92 Eur ( ktorá bola voči povinnému vymožená v celom nižšie špecifikovanom rozsahu) a
pozostávala z nasledovných položiek:

a) vymáhaná pohľadávka oprávneného
istina 551,50 Eur,
úroky z omeškania 390,41 Eur,
prevzatie a príprava právneho zastúpenia 70,82 Eur,
trovy za spísanie zápisnice 70,82 Eur,

súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur,
úrok 658,62 Eur,
úrok z omeškania 241,84 Eur,
poplatok 524,96 Eur,
trovy mediačného konania 249,79 Eur,

poplatok za zaslanie upomienok 20,-Eur,
trovy rozhodcovského konania 381,56 Eur
SPOLU 3.176,82 Eur,
b) trovy súdneho exekútora
odmena súdneho exekútora 651,75 Eur,

náhrada hotových výdavkov 0,-Eur,
20% DPH z trov exekúcie 130,35 Eur,
SPOLU 782,10 Eur.
Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie podal žalovaný ako
oprávnený voči žalobcovi ako povinnému a to na základe exekučného titulu- vyššie špecifikovaného

rozhodcovského rozsudku.
Povinný navrhoval zastavenie exekúcie podaním zo dňa 7.10.2015 ( následne na výzvu súdu
dopĺňaným), kde zdôraznil, že skutkovým základom vydania rozhodcovského rozsudku bol
spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva z ktorej oprávnený odvodzoval svoje nároky obsahuje neprijateľné
podmienky. Bol názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným nemožno aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozhodcovské konanie bolo začaté na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach ku zmluve, takáto rozhodcovská
doložka je neplatná a preto aj rozhodcovský rozsudok je neplatný a nevykonateľný.
Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX zo dňa 3.3.2016 návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol rovnako ako návrh na povolenie odkladu exekúcie. V odôvodnení tohto

rozhodnutia odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k.C. XXX/XXXX-XX z 3.11.2011, podľa ktorého
exekučný súd je povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napr. aj
na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.Exekučný súd preto preskúmal zákonnosť vedenej exekúcie ako aj spôsobilosť rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd preskúmal rozhodcovskú
zmluvu uzavretú medzi povinným a oprávneným. Odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XXX/

XXXX z 13.10.2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na

ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Zároveň exekučný súd prihliadol na skutočnosť, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný
súd, vychádzajúc z názoru povinného, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a teda na jej základe nedošlo k založeniu právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci,
konštatoval, že predložený rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Rozhodcovské konanie prebehlo na základe

platnej rozhodcovskej zmluvy, podpísanej oboma stranami ako samostatný listina, pričom povinný v
nej mal na výber voľbu súdu. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná v súlade s § 3 ods. 6 zákona č.
355/2014. Súd mal za to, že rozhodcovská zmluva neobmedzovala právo povinného obrátiť sa na súd.
Exekučný súd konštatoval, že nedisponuje právomocou rušiť a meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2016.

13.Podľa§230Civilnéhosporovéhoporiadkuaksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávať
znova.

Podľa § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014

( ďalej len "zákon č. 244/2002 Z.z.") rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská

zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom

najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou
uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti

vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd
použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu

uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského
konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno
prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie
týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých
došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom
rozsahu.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekútorského poriadku, v znení účinnom ku dňu 22.12.2015
( ďalej len "EP") súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu
a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej
vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 48 ods. 2 EP exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí
exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok
proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí
obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 50 ods. 2 EP námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní
od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich
doručenia.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
( ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere ( ďalej len " zákon č. 129/2010 Z.z.") zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

14.Pri posudzovaní nárokov uplatňovaných žalobou a najmä skúmaní splnenia procesných podmienok,

za ktorých súd môže vec prejednať a o nároku rozhodnúť, vychádzal súd z nespornej premisy,
že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 5.4.2012 zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Práve pre účely ochrany spotrebiteľa sa vytvoril systém únijných a vnútroštátnych noriem, ktorých
účelom je zabezpečenej teoretickej aj praktickej rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Tvrdenie
žalovaného že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, nie je pre posúdenie jej charakteru vôbec relevantné. Ako aj vyplýva z definície
spotrebiteľskej zmluvy, touto je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Nie je rozhodujúce, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá, ale len
skutočnosť, že túto uzatvárali zmluvné strany v postavení fyzickej osoby ako spotrebiteľa, teda zmluvne
slabšej strany, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a v

postavení dodávateľa, ktorý zmluvu uzatvára v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. V tomto
prípade žalobca i žalovaný zodpovedajú charakteristike zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy a preto
súd musel v konaní postupovať s prihliadnutím na systém právnych noriem upravujúcich postavenie
spotrebiteľa.15.V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že účelom ochrany spotrebiteľa rozhodne nie je poskytovanie
neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné princípy existencie záväzkovoprávneho vzťahu, ako

vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Zároveň nemožno právnu
úpravu ochrany spotrebiteľa vykladať tak, že by spotrebiteľ stratil akúkoľvek zodpovednosť za svoje
konanie. Rovnako má súd za to, že na spotrebiteľa ( rovnako ako na každú sporovú stranu v konaní) sa
musia aplikovať aj ustanovenia upravujúce podmienky konania pred všeobecným súdom. Znamená to,
žeprespotrebiteľaplatiavšetkyzákonnémantinely,ktoréznemožňujúprejednanievecialenskutočnosť,

že je zmluvne slabšou stranou nemôže ovplyvniť nutnosť zachovania striktnosti aplikácie právnych
predpisov, upravujúcich vedenie konania.

16.Súd po tom, ako v konaní vyšlo najavo, že nároky zo zmluvy o úvere nielenže boli prejednané
v rámci rozhodcovského konania, ktoré sa skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku, ale zároveň
povinnosť plniť, na ktorú bol žalobca zaviazaný týmto právoplatných a vykonateľných rozhodnutím, bola

úspešne uplatnená v exekučnom konaní ( ktoré skončilo vymožením celej pohľadávky, vrátane trov
rozhodcovského konania a trov exekúcie) , sa musel zaoberať otázkou, či rozhodnutiu vo veci samej
nebráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Je neprípustné, aby súd rozhodoval o tej istej veci, o
ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, opätovne, čo vyjadruje ústavnoprávnu zásahu ne bis in idem. Na
prekážku veci právoplatne rozhodnutej musí súd prihliadať ex offo a jej existencia vedie k zastaveniu

súdneho konania.

17.Pri posudzovaní existencie res iudicata, súd rovnako prihliadol na ustálenú judikatúru súdov
Slovenskej republiky, ktoré dávajú odpovede na skutkové otázky, týkajúce sa aj tohto konania. Platí
premisa ( judikovaná napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 28.5.2002, sp. zn. XCdo XXX/XX), že

právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci
rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej
z rovnakého skutkového základu. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa kladné alebo
záporné riešenie otázky existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá má byť riešená
určovacou žalobou. Tieto závery možno aplikovať aj na predmet tohto súdneho konania. Ak by totiž

súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v tomto prípade predstavuje prekážku veci právoplatne
rozhodnutej, musel by konštatovať ( v časti uplatňovaných nárokov) totožnosť strán sporu ako aj
totožnosť predmetu konania. Rozhodcovský rozsudok síce zaväzoval žalobcu na plnenie zo zmluvy o
úvere, ale jeho povinnosťou v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( ktoré mu ukladali povinnosť
preskúmať zmluvu z hľadiska spotrebiteľského práva, existencie prípadných neprijateľných zmluvných

podmienok) bolo ustáliť ako predbežnú otázku, či nárok na toto plnenie existuje najmä z pohľadu
preskúmania zmluvy o úvere, jej podstatných náležitostí ( a prípadného vyhodnotenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru v prípade absencie zákonných náležitostí) a jej platnosti z hľadiska, či táto
obstojí v kontexte dobrých mravov. Ako je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu,
tento sa týmito otázkami aj zaoberal, svoj názor riadne odôvodnil, pričom dospel k záveru, že zmluva

o úvere obstojí v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov a nároky uplatňované návrhom sú
dôvodné. Preto súd môže konštatovať totožnosť konania pred rozhodcovským súdom s konaním na
základe podanej žaloby v tomto konaní. Je nutné poukázať aj na to, že v zmysle § 35 zákona č. 244/2002
Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Preto súd prijal záver, že v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom bol nárok žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie nárokov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej v častiach nárokov, v
ktorých súd konanie zastavil.

18.Vzhľadom na vznesenú argumentáciu zo strany žalobcu sa súd otázkou res iudicata, v súvislosti

so zastavením konania o časti uplatnených nárokov, zaoberal z viacerých uhlov pohľadu a podrobil
ju skúmaniu z hľadiska širších súvislostí. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca
( v rozhodcovskom konaní vystupoval na strane žalovaného) sa v tomto sám vyjadril, že uplatnený
nárok v celom rozsahu uznáva, zmluvu o úvere podpísal dobrovoľne a chce uplatnené plnenie v celom
rozsahuuhradiť.Súduvádza,žeprávevrozhodcovskomkonanímalžalobcašancuamožnosťpoukázať

na údajné nedostatky zmluvy o úvere, čo neurobil. Zákon č. 244/2002 Z.z. ( v čase prebiehajúceho
súdneho konania platný a účinný, preto neobstojí obrana žalobcu, ktorý poukazoval na následnú zmenu
právnej úpravy, ktorá zaviedla úpravu rozhodcovského konania v dvoch rôznych právnych predpisov
a to zákone č. 244/2002 Z.z. a zákone č. 335/2014 Z.z., avšak až od 1.1.2015 ) mu umožňovalviaceré postupy obrany a to dokonca aj vo forme preskúmania rozhodnutia rozhodcovského súdu
všeobecných súdom na základe žaloby v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Jedným z
dôvodovzrušeniarozhodcovskéhorozsudkubolapráveskutočnosť,žeprirozhodovanírozhodcovského

súdu boli porušené právne predpisy na ochranu spotrebiteľov ( § 40 ods. 1 písm. j ). Ani túto formu
preskúmania rozhodcovského rozsudku žalobca nevyužil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť.

19.Podľa názoru súdu predstavuje rozhodcovský rozsudok zákonom aprobovanú formu rozhodnutia a
to aj v spotrebiteľských sporoch za splnenia zákonom predpokladaných podmienok. S prihliadnutím na

znenie § 53 ods. 4 psím. r) Občianskeho zákonníka , účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného
je zrejmé, že ani právna úprava spotrebiteľských vzťahov v rozhodnej dobe nevylučovala možnosť riešiť
spotrebiteľské spory pred rozhodcovským súdom a to za splnenia podmienky, že rozhodcovská doložka
nebola dojednaná výlučne, teda tak, že určovala výlučnosť rozhodcovského súdu a zakladala jeho

výlučnú právomoc. Znamená to, že v prípade, že rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva
umožňovala spotrebiteľovi obrátiť sa v prípade sporu nielen na rozhodcovský súd ale aj na všeobecný
súd, nemožno ju za žiadnych okolností považovať za neplatnú resp. vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Vychádzajúc z obsahu predloženej rozhodcovskej zmluvy musí súd konštatovať,
že táto predstavovala platný právny úkon, ktorý neodporoval žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Bola

dojednaná ako samostatná individuálna zmluva ( nie vo forme doložky vo všeobecných podmienkach,
ako na to poukazoval žalobca) a v jej obsahu bola etablovaná možnosť riešiť spory tak pred
rozhodcovským súdom ako aj pred všeobecným súdom. Len skutočnosť, že táto zmluva bola uzavretá v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nespôsobuje jej neplatnosť a neúčinnosť. Preto aj v tomto konaní,
v rámci hodnotenia podmienok konania, súd musí konštatovať, že rozhodcovská zmluva obstála čo do

formy i obsahu s právnou úpravou spostrebiteľských vzťahov, nespôsobovala značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným. Preto aj následné rozhodnutie rozhodcovského súdu nemožno
považovať za nezákonný alebo nulitný právny akt. Práve naopak, toto predstavuje zákonom aprobovanú
formu rozhodnutia, ktorému zákon následne priznáva všetky dôsledky v podobe nadobudnutia platnosti,
účinnosti a záväznosti. Skutočnosť, že všeobecný súd v tomto konaní nepreskúmal, nevyhodnotil a

následne vecne nerozhodol o nárokoch, ktoré už boli prejednávané v rozhodcovskom konaní, nemožno
hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom. V otázke plnenia zo zmluvy o úvere, a v rámci
toho aj v otázke o existencii či neexistencii neprijateľných podmienok v zmluve, či jej platnosti ako
takej ( v rámci posúdenia predbežnej otázky), už rozhodol rozhodcovský súd, aprobovaným spôsobom,
ktorý zákon nielenže povoľuje ale aj priamo upravuje. Ako už bolo vyššie naznačené rozhodcovský

súd preskúmal nároky zo zmluvy s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy. Jeho prípadné
vecné pochybenie nemôže súd odstraňovať v tomto konaní, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie
mu to neumožňuje. Žalobca nevyužil možnosť preskúmania rozsudku v stanovenej lehote spôsobom
upraveným v zákone č. 244/2002 Z.z., a všeobecný súd v tomto prípade nie je orgánom, ktorý disponuje
právomocou rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušiť, zmeniť alebo rozhodnúť v rozpore s jeho závermi

( v otázkach, o ktorých už tento právoplatne rozhodol). Pripustenie takejto reparácie ( bez ohľadu
na správnosť záverov rozhodcovského súdu, ktoré súd v tomto konaní nemá právomoc skúmať) by
znamenalo neprípustný zásah do ustálenej procesnej postupnosti podávania opravných prostriedkov ( v
prípade rozhodcovského rozsudku) a bolo by rozhodnutím, ktoré by obchádzalo zákonnú úpravu v tom,
že by nezákonným spôsobom zmenilo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

20.Ďalším dôvodom, prečo súd konanie ( vo vymedzených nárokoch) zastavil pre existenciu prekážky
res iudicata bola aj skutočnosť, že na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku, prebehlo
exekučnékonanie,ktoréskončilovymoženímpriznanéhoplnenia.Akojezrejmézcitovanýchustanovení
Exekučného poriadku, aj exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, preskúmať samotnú
rozhodcovskú zmluvu ako aj rozhodcovské rozhodnutie. Taktiež je povinný umožniť povinnému podať
námietky proti exekúcii a o týchto rozhodnúť. Takto súd postupoval aj vo vyššie špecifikovanom
exekučnom konaní, kde obrana povinného ( v rámci podaných námietok) spočívala práve v tvrdeniach
o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj samotnej spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na údajné

neprijateľné podmienky v nej. O týchto námietkach všeobecný exekučný súd riadne rozhodol, pričom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k vykonaniu exekúcie a vymoženiu dlžnej pohľadávky. Aj v tomto
konaní teda došlo k preskúmaniu argumentov žalobcu, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené.
Podľa názoru súdu už v tomto konaní došlo k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku a prijatiu záveruo jeho platnosti, vykonateľnosti a záväznosti. Aj z tohto dôvodu súd v žiadnom prípade v tomto konaní
nemôžeopätovnepreskúmavaťzmluvuoúvere(obsahneprijateľnýchpodmienokvplývajúcichnavýšku
plnenia z nej ako aj jej prípadnú neplatnosť), nároky z nej plynúce a rozhodnúť v rozpore so závermi

rozhodcovského súdu ako aj exekučného súdu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie § 61
Exekučného poriadku ( platného a účinného v čase vydania poverenia na jej vykonanie) podľa ktorého
navrátenie do predošlého stavu je v exekúcii vylúčené.

21.Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že ak by aj rozhodcovský súd a exekučný súd pri rozhodovaní

o nároku zo zmluvy o úvere, pri posudzovaní jej platnosti a existencie neprijateľných podmienok, ako
aj pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku ako riadneho exekučného titulu, pochybili, súd v tomto
konaní nemá právomoc reparovať tieto rozhodnutia, nie je odvolacím súdom ani súdom na ktorý by
sa podávali v tejto súvislosti mimoriadne opravné prostriedky. Je nutné podotknúť, že žalobcovi ako
spotrebiteľovi bola zákonom daná široká škála možnosti svojej obrany, ktorú nevyužil, resp. jeho obranu
všeobecný súd vyhodnotil ako neúčinnú. Aj v tomto smere je nutné si uvedomiť, že len postavenie

žalobcu ako spotrebiteľa nemôže odôvodniť prekračovanie medzí zákonov, v spotrebiteľských vzťahoch
je cieľom zabezpečenie rovnosti zmluvných strán a nie bezbrehá a absolútna ochrana spotrebiteľa a
jeho oslobodenie od všetkých záväzkov alebo od nutnosti využívať zákonné prostriedky pri obrane
svojichnárokov,vprípade,žechcebyťodplneniazmluvnedojednanýchzáväzkovoslobodený.Tvrdenie
žalobcu, že sa o neprijateľnosti zmluvných podmienok, neplatnosti zmluvy, či jej neúplnosti dozvedel až

neskôr, nemožno hodnotiť ako okolnosť umožňujúcu opätovne rozhodovať o nárokoch už rozhodnutých.
Je na jeho ťarchu, že sa nebránil v čase, kedy mohol a kedy mu zákon prostriedky na obranu umožňoval,
ale až po jeho márnom uplynutí.

22.Súd preto konanie v časti uplatňovaných nárokov zastavil a týmito sa vecne nezaoberal. Z tohto

dôvodu súd nepristúpil ani k vykonaniu navrhovaných dôkazov- výsluch žalovaného, svedka E. X. a
svedka J. R.. Podľa návrhu žalobcu
sa mali títo vyjadrovať k okolnostiam uzatvárania zmluvy o úvere, čo je však pre toto konanie, vzhľadom
na neskúmanie jej vecného obsahu, irelevantné.

23.Súd sa z hmotnoprávneho vecného hľadiska zaoberal len posudzovaním citovaného článku 12-
Dohody o vyplnení zmeniek Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôvodom bola skutočnosť,
že toto zmluvné dojednanie nebolo predmetom prieskumu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní ( a teda ani prieskumu všeobecného exekučného súdu), nakoľko zmenka ako taká nebola v
týchto konaniach predkladaná a vecne posudzovaná, či riešená. Rozhodcovský súd na základe tohto

zmluvného dojednania nepriznal plnenie zo zmluvy, nejednalo sa totiž ( na rozdiel od ostatných v
žalobe označených neprijateľných zmluvných podmienok ) o zmluvné dojednanie majúce vplyv na
posúdenie platnosti celej zmluvy, jej podstatných náležitostí, dôvodnosti výšky uplatňovanej istiny a
úrokov. Práve preto pri určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky- dohody súd prelomil zásadu
nemožnosti rozhodovať vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Súd vychádzal z ustanovenia

§ 298 Civilného sporového poriadku, ktorý umožňuje súdu v individuálnych spotrebiteľských sporoch
určiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Dôvodom tohto postupu súdu je aj skutočnosť, že žalobca
v konaní osvedčil, podľa názoru súdu, nekalý postup žalovaného, kedy sa tento ( po ukončení
exekučnéhokonaniaavymoženívšetkýchnárokovzozmluvyoúvere)opätovnelistomzodňa12.5.2016
obrátil na žalobcu s výzvou na plnenie a to práve s odkazom na nároky vyplývajúce z vystavenej

zmenky ( žiadal úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a zákonného zmenkového úroku
vo výške 6% ročne ). Práve tento postup žalovaného, podľa názoru súdu, odôvodňuje zásah súdu
v podobe určenia neprijateľnosti zmluvného dojednania- dohody o vyplnení zmeniek, kedy svojim
autoritatívnym rozhodnutím, znemožní žalovanému dosiahnuť prípadný úspech pri uplatňovaní svojich
domnelých nárokov z vystavenej zmenky. Skutočnosť, že táto dohoda v celom svojom obsahovom

znení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku , je zrejmá už z obsahu zákonného ustanovenia §
17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene určuje nemožnosť zabezpečenia splnenia dlhu zo
spotrebiteľského úveru vystavením zmenky. Ak napriek tomuto zákonnému zneniu žalovaný, dokonca
vo všeobecných podmienkach, takúto podmienku naformuloval, obchádzal tým zákon a konal v rozpore
s dobrými mravmi. Aj skutočnosť, že takto závažný zabezpečovací inštitút netvoril obsah samotnej

zmluvy,aleboldojednanýlenvovšeobecnýchpodmienkach,predstavujeneprijateľnýprejavdominancie
žalovaného ako dodávateľa, ktorý takýmto spôsobom hrubo narušuje rovnováhu vzťahu medzi ním a
spotrebiteľom. Tvrdenie žalovaného, že táto dohoda predstavovala individuálne zmluvné dojednanie,
zostalo neosvedčené. Ničím nepreukázal, že by žalobca mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsahtohto dojednania, dokonca aj jeho tvrdenie, že mal údajne k dispozícii viacero verzií zmlúv podľa potrieb
spotrebiteľa nepreukázal. Už len formálne umiestnenie tejto dohody vo všeobecných podmienkach
znemožňovalo úpravu resp. vynechanie tohto zmluvného dojednania. Taktiež v tomto prípade je

irelevantné, či táto zmluvná podmienka bola určená ako neprijateľná v iných súdnych konaniach a to
práve z dôvodu jeho opätovného výstupu voči žalobcovi s nárokmi zo zmenky. V tomto prípade považuje
súd za spravodlivé upraviť vzťahy medzi stranami sporu tak, aby definitívne došlo k zániku možnosti
uplatňovania akýchkoľvek iných nárokov ( ako tých, ktoré už boli priznané) zo strany žalovaného voči
žalobcovi. Žalovaný bol v rámci svojich nárokov plne uspokojený a preto akékoľvek pokusy o navýšenie

plnenia, sú v rozpore s dobrými mravmi.

24.Súd musel rovnako prejednať a vecne rozhodnúť o nároku na vydanie časti bezdôvodného
obohatenia vo výške 158,14 Eur. Vychádzal zo skutočnosti, že v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.467,18 Eur sa na nárok vzťahuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej z
dôvodu, že celá táto suma a nárok na jej úhradu bola prejednávaná v rozhodcovskom konaní. Žalobca

na pojednávaní špecifikoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do výšky 2.625, 32
Eur nasledovne: k sume 3.176,82 Eur vymoženej exekútorom pripočítal sumy 150,-Eur a 98,50 Eur,
ktoré žalobca uhradil, súčet tvoril sumu 3.425,32 Eur, od ktorej odpočítal sumu 800,-Eur, ktorá tvorila
istinu úveru. Z konečného vyúčtovania exekučného konania súd zistil, že exekútor vymohol na istine
sumu 551,50 Eur, úroky z omeškania 390,41 Eur, úrok 658,62 Eur, úrok z omeškania 241,84 Eur,

poplatok 524,96 Eur ( súčet týchto súm tvorili nároky vyplývajúce priamo zo zmluvy o úvere, ktoré
boli priznané v rozhodcovskom rozsudku a na ktoré sa viaže prekážka veci právoplatne rozhodnutej).
Rozhodcovským rozsudkom boli priznané a exekútorom následne vymožené aj trovy mediačného
konania vo výške 249,79 Eur, poplatok za upomienku 20,-Eur a trovy rozhodcovského konania 381,56
Eur ( rovnako na tieto položky, nakoľko o nich bolo rozhodnuté právoplatným rozhodcovským rozsudkom

sa viaže prekážka veci právoplatne rozhodnutej a súd o nich opätovne rozhodovať nemohol). Spolu
činila vymožená suma týchto položiek 3.018,68 Eur. Zároveň je nutné podotknúť, že v návrhu na začatie
rozhodcovského rozsudku sa žalovaný domáhal úhrady celej istiny 800,-Eur, ktorej časť následne
žalobca uhradil v splátkach v sume 150,-Eur a 98,50 Eur. Keďže predmetom rozhodcovského konania
bol nárok na úhradu celej istiny 800,-Eur ( hoci rozhodcovský súd priznal v rámci istiny len plnenie

551,50 Eur, vo zvyšnej časti vzhľadom na úhradu žalobu zamietol, preto možno ustáliť, že v rámci
rozhodcovského rozsudku bolo rozhodované aj o uhradených sumách 150,-Eur a 98,50 Eur a teda aj
na tieto sa vzťahuje prekážka veci rozhodnutej). Preto, podľa názoru súdu, v časti žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej na sumu ( 3.018,68
eur + 150,-Eur + 98,50 Eur ) -800,-Eur , t.j. 2.467,18 Eur. O nároku na vrátenie tejto sumy súd

rozhodovať nemohol. Zvyšok žalovanej istiny 158,14 Eur tvorila suma spadajúca v rámci vymožených
plnení v exekučnom konaní ku trovám súdneho exekútora, ktoré boli vyplatené k jeho rukám a zostali
v jeho dispozícii. O tejto sume nebolo ešte autoritatívne rozhodnuté žiadnym rozhodnutím ( či už
rozhodcovského súdu alebo všeobecného súdu), preto musel súd o časti tohto uplatneného nároku
rozhodovať. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáhal voči žalovanému, ako subjektu,

ktorý nemal vo veci pasívnú vecnú legitimáciu. Vydania bezdôvodného obohatenia sa mohol žalobca
domáhať len voči subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil, v tomto prípade voči exekútorovi, nakoľko
žalovaný touto časťou žalovanej sumy nikdy nedisponoval a preto mu nesvedčí povinnosť túto žalobcovi
vydať. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie 158,14 Eur zamietol.

25.Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vychádzal z pomeru úspechu sporových strán ako aj z ustálenia procesného
zavinenia zastavenia konania. Nakoľko predmetom súdneho konania bolo 8 rôznych nárokov (na
vydanie bezdôvodného obohatenia, a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok), ktoré svojim
charakterom nemožno kvantitatívne ani kvalitatívne porovnať, súd vychádzal pre účely určenia pomeru

úspechu z toho, že každý nárok predstavoval 12,50 % žalobného návrhu ako celku. Žalovaný bol
úspešný v 87,50 % žaloby ( kedy súd konanie zastavil z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej
alebo v časti žalobu zamietol), žalobcovia v 12,50 % ( kedy súd určil jednu zmluvnú podmienku ako
neprijateľnú). Pomer úspechu zodpovedá víťazstvu žalovaného vo veci samej zníženého o pomernú
časť jeho neúspechu ( teda 87,50 - 12,50= 75 %, táto časť predstavuje 75% z celkových nárokov

uplatnených v žalobe, čo vyjadruje podiel úspechu žalovaného v konaní). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.