Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1709206950.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Viery Markovej v právnej veci žalobcu: Arcus International, s. r. o.,
930 36 Horná Potôň 85, IČO: 36 259 829, právne zastúpeného: JUDr. Tamás Puskás, advokát, Jókaiho
ul. 24, 945 01 Komárno, adresa pracoviska: Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti
žalovanému: Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému:
JUDr. Peter Kocian, advokát, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 980,70 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok pod č. k. 33Cb/36/2009-218 zo dňa
10.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduPezinokč.k.33Cb/36/2009-218zodňa10.10.2019
p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 980,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo
sumy 919,84 eur od 07.02.2009 do zaplatenia a zo sumy 60,93 eur od 19.02.2009 do zaplatenia, to

všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 15 ods.
1,2, § 16, § 536 ods. 1, § 550, § 562 ods. 1, § 564, 441 ods. 1, § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
(ďalej aj „ObZ“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 980,77 eur s príslušenstvom

(správne malo byť 980,70 eur s príslušenstvom pozn. odvolacieho súdu) a nahradiť trovy konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe cenovej ponuky - objednávky č. 8B3011 zo dňa 07.07.2008
žalobca dodal a žalovaný dňa 19.08.2008 prevzal výrobky a služby, ktoré realizoval žalobca a ktoré
vyúčtoval faktúrou na sumu 1.372,60 eur, pričom vo faktúre zohľadnil aj zaplatenú zálohu. K faktúre bol
vystavený dobropis č. 010902008 v sume 452,77 eur, čiže žalovaný mal uhradiť sumu 919,84 eur. Ďalej
žalobca v zmysle montážneho denníka zo dňa 27.01.2009 vyúčtoval faktúrou č. 02090018 žalovanému
servisné práce v sume 60,93 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle potvrdenej objednávky bolo predmetom diela
dodanie a montáž dvoch kusov garážových brán vrátane pohonu za dohodnutú cenu 121.329,43 Sk,
pričom brány mali byť namontované do autoumyvárne žalovaného. Z dohodnutej ceny žalovaný uhradil80.000,- Sk ako zálohu a časť ceny diela vo výške 1.271,84 eur uhradil dňa 03.02.2009. Celkovo teda
žalovaný uhradil 118.315,45 Sk. Pri výkone montážnych prác však bolo zistené, že žalobca dodáva
dielo v rozpore so zmluvou, v časti samotných brán, ale najmä v časti pohonov týchto brán. Pracovníci

žalobcu pri montáži pohonov garážových brán žalovaného upozornili, že dodávaný pohon garážových
bránniejevhodnýdovlhkéhoprostredia.Nevhodnosťdodanéhopohonusaprejavovalaihneďpododaní
diela a preto po niekoľkých reklamáciách žalobca pristúpil k výmene jedného pohonu garážovej brány
za pohon vhodný do vlhkého prostredia. Jeden pohon však ostal nevymenený, čo má za následok,
že v prípade zvýšenej vlhkosti nie je možné garáž používať - pohon nefunguje a žalovaný nemôže

podnikaťvdanomobjekte,nakoľkohrozínebezpečenstvoúrazu.Nazákladetýchtoskutočnostížalovaný
neuhradil zostávajúcu časť ceny diela a vyzval žalobcu na urýchlené odstránenie vád diela. Naposledy
žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie vád diela listom adresovaným jeho právnemu zástupcovi dňa
18.05.2009, v ktorom žalovaný žiada, aby žalobca odstránil vady diela v lehote 10 dní. Žalovaný zároveň
upozornil žalobcu, že ak ani v takto dodatočne určenej lehote nebudú vady odstránené, využije svoje
zákonné právo od zmluvy odstúpiť. Nakoľko žalobca reklamované vady neodstránil, žalovaný listom zo

dňa 08.06.2009 odstúpil od zmluvy a zároveň vyzval žalobcu, aby mu vrátil zaplatenú časť ceny diela a
pristúpil k demontáži a odvozu dodaných garážových brán, čo však žalobca neurobil.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 33Cb/36/2009-119 z 08.11.2013 žalobu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 563,95 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

5. Odvolací súd uznesením č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.09.2015 rozsudok Okresného súdu
Pezinok, č.k. 33Cb/36/2009-119 zo dňa 08.11.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie s tým odôvodnením, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide

o existenciu vád diela, žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj vo svojom odvolaní
namietal včasnosť oznámenia vád diela žalovaným. So skutkovými závermi súdu prvej inštancie, podľa
ktorých žalovaný oznámil žalobcovi vady diela včas, sa však odvolací súd nestotožnil. Pre posúdenie
otázky uplatnenia nárokov z vád, respektíve doby, v ktorej je možné uplatniť nároky z vád, je potrebné
rozlišovať medzi vadami zjavnými a skrytými. Za zjavné sú označované vady, ktoré boli zistiteľné pri

vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke tovaru podľa § 427, resp. diela podľa § 562 Obchodného
zákonníka. Ostatné vady sa potom označujú za skryté vady. Včasné oznámenie vád diela je relevantné
vo vzťahu k existencii nárokov z vád diela. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd totiž
nepriznáva právo z vád diela, ak vady neboli včas notifikované zhotoviteľovi, na uvedené však v
súlade s § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka prihliadne len ak zhotoviteľ v

súdnom konaní namietne absenciu včasnej notifikácie vád z diela. V prejednávanej veci však o tento
prípad nejde. Na prejednávanú vec je potrebné aplikovať primerane ustanovenie § 441 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého kupujúci od zmluvy odstúpiť nemôže, ak vady neoznámil včas predávajúcemu.
Citované ustanovenie zahrnuté do právnej úpravy nárokov z vád pri kúpnej zmluve v Obchodnom
zákonníku je potrebné primerane aplikovať aj v prípade nárokov z vád diela a to na základe § 564

Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri vadách diela platia primerane §§ 436 až 441 Obchodného
zákonníka. V prípade oneskoreného oznámenia vád diela nemôže potom objednávateľ, v tomto konaní
žalovaný, od zmluvy o dielo odstúpiť. Svoje rozhodnutie vo veci založil súd prvej inštancie práve na
skutočnosti, že žalovaný platne od zmluvy o dielo odstúpil, pretože dielo vykazovalo vady, žalovaný tieto
vady oznamoval žalobcovi a ponechal mu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá uplynula márne.

Odstúpením od zmluvy o dielo žalovaným, po márnom uplynutí lehoty na odstránenie vád, potom zanikli
povinnosti zo zmluvy o dielo, vrátane povinnosti zaplatiť cenu diela. V tomto prípade však na základe
citovaného ustanovenia § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka súd musí ex offo skúmať (na rozdiel od
preklúzie nárokov z vád, kde súd skúma včasné oznámenie vád len na námietku druhej strany), či
žalovaný včas notifikoval vady diela žalobcovi. Úkon včasnej notifikácie vád diela žalovaným žalobcovi

je nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie práva žalovaného odstúpiť od zmluvy o dielo, a to aj bez
námietky zhotoviteľa diela, teda v tomto konaní žalobcu. Oneskorená notifikácia vád diela totiž vždy
spôsobí zánik práva odstúpiť od zmluvy o dielo a súd uvedenú skutočnosť skúma ex offo. Pokiaľ ide
o včasnosti oznámenia vád diela, súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, od ktorého
momentu začala žalovanému plynúť lehota pre včasnú notifikáciu (bez zbytočného odkladu) vád diela.

Tujerozhodujúce,abysúdnajskôrposúdilčiišlooskrytéalebozjavnévady,apodľatohorozlíšilzačiatok
plynutia lehoty na včasné oznámenie vád diela. Súd vychádzal len z výpovede svedka p. S., ktorý
veľmi neurčite uvádzal, že oznámenie žalovaného o vadách nasledovalo nie dlhú dobu po namontovaní
garážových brán. Vo svojom § 562 ods. 2 uvádza Obchodný zákonník lehotu bez zbytočného odkladu,v ktorej má objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi vady diela, a ktorá plynie potom čo žalovaný vady zistil
(písm. a/), mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke (písm. b/) alebo mohli byť pri
vynaložení odbornej starostlivosti zistené (písm. c/). Lehotu bez zbytočného odkladu je potrebné v tomto

konkrétnomprípadevykladaťsprihliadnutímnaskutočnosť,čižalovanývyužilvšetkydostupnémožnosti
pre splnenie si povinnosti notifikácie, prípadne čo mu bránilo v splnení si tejto povinnosti. Na základe
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolacieho
súdu bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal v ďalšom konaní predovšetkým posúdením

vád diela a dospel k záveru o tom, či išlo o zjavnú alebo skrytú vadu diela a posúdil včasnosť notifikácie
vád diela žalovaným a to s ohľadom na povinnosť súdu, skúmať ex offo včasnosť oznámenia vád diela
v súvislosti s existenciou práva žalovaného odstúpiť od zmluvy o dielo v súlade s § 564 v spojení s §
441 ods. 1 Obchodného zákonníka a vo veci znova rozhodol.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 33Cb 36/2009-167 zo dňa 15.02.2017 opätovne rozhodol tak,

že žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalobca v lehote
stanovenej zákonom odvolanie v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak,žezaviažežalovaného,abyzaplatilžalobcovido3dníododňaprávoplatnostirozsudkusumu980,77
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 919,84 eur od 07.02.2009 do zaplatenia a
zo sumy 60,93 eur od 19.02.2009 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania vrátane odvolacieho

konania.

7. Odvolací súd uznesením č.k. 1Cob/238/2017-208 zo dňa 13.09.2018 rozsudok Okresného súdu
Pezinok č.k. 33Cb/36/2009-167 zo dňa 15.02.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalovaný žiadal o

dodanie garážových brán do autoumyvárky a touto informáciou mal disponovať žalobca prostredníctvom
svojho zamestnanca už pri prvom informačnom stretnutí so žalovaným ako aj pri vyhotovovaní návrhu
cenovej ponuky a dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Odvolací súd už vo svojom prvom
zrušujúcom rozhodnutí č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.09.2015 ustálil, že bolo povinnosťou žalobcu
dodať žalovanému dielo v takom prevedení, ktoré zodpovedalo účelu vyplývajúcemu zo zmluvy, teda

v prevedení garážovej brány do autoumyvárky. Pokiaľ teda žalobca vykonal dielo v rozpore s účelom
vyplývajúcim zo zmluvy, teda dodal a namontoval brány nevhodné do vlhkého prostredia autoumyvárky,
hoci pri uzatváraní zmluvy bol účel využitia garážových brán predmetom rokovaní a vedomosti žalobcu,
išlo o dielo vadne dodané. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 21.09.2015 okrem iného tiež
poukázal na ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd neprizná právo z vád diela, ak

vady neboli včas notifikované zhotoviteľovi, na uvedené však v súlade s § 562 ods. 3 v spojení s § 428
ods. 2 Obchodného zákonníka prihliadne len, ak zhotoviteľ v súdnom konaní namietne absenciu včasnej
notifikácie vád z diela. V prejednávanej veci však o tento prípad nejde podľa záveru odvolacieho súdu.
Na prejednávanú vec je potrebné aplikovať primerane ust. § 441 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
kupujúci od zmluvy odstúpiť nemôže, ak vady neoznámil včas predávajúcemu. V prípade oneskoreného

oznámenia vád diela, nemôže objednávateľ (v tomto konaní žalovaný) od zmluvy o dielo odstúpiť. Svoje
rozhodnutie vo veci založil súd prvej inštancie na konštatácii, že s odkazom na § 562 ods. 3 Obchodného
zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka nemôže súd nepriznať žalovanému právo
z vád diela, ak vady diela sú dôsledkom skutočnosti, o ktorých zhotoviteľ vedel v čase dodania diela.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je pochybnosť o tom, že žalobca vedel v čase dodania diela,

že dodáva nevhodný typ pohonu brán. Hodnotenie danej situácie a postupu žalovaného v kontexte s
§ 441 Obchodného zákonníka preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže znamenať, že by sa
žalovanýdostaldoomeškaniasoznámenímváddielažalobcovi.Zkonaniažalovaného,ktorýsvedomím
vadne dodaného diela mal snahu o odstránenie jeho nedostatkov možno usúdiť, že porušenie zmluvy
zo strany žalobcu nebolo podstatným porušením zmluvy pod č. 8B30011. Podľa názoru súdu prvej

inštancie žalovaný potom správne postupoval podľa § 437 Obchodného zákonníka a najskôr žiadal o
odstránenie vád dodaného diela. Keďže k ich odstráneniu v dodatočnej lehote v celom rozsahu nedošlo,
potom jeho postup podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka považuje súd prvej inštancie za súladný
so zákonom, ktorý vyvolal účinky riadneho odstúpenia od zmluvy. Uvedený právny záver súdu prvej
inštancie však odvolací súd vyhodnotil ako v rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd

už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.09.2015. Odvolací súd teda
zdôraznil, že žalovaný si objednal dva kusy garážových brán a teda dva kusy pohonov. Jeden pohon
potreboval žalovaný do suchého prostredia, druhý pohon potreboval do vlhkého prostredia. Pokiaľ ide o
prvý pohon, ktorý bol dodaný do suchého prostredia, je podľa vyjadrenia žalovaného funkčný. Je pretopotrebné sa v ďalšom zaoberať už len druhým pohonom, ktorý mal byť určený do vlhkého prostredia.
V tejto súvislosti odvolací súd má za nesporné, že žalobca vedel o tom, že sa má dodať pohon do
vlhkého prostredia a teda, že dielo v časti tohto pohonu garážovej brány malo vady. Po dohode žalobcu

a žalovaného došlo k bezodplatnému zabezpečeniu výmeny pohonu za pohon do vlhkého prostredia,
kedy žalovaný mal zaplatiť rozdiel medzi cenou pohonu do vlhkého prostredia a medzi cenou pohonu
do suchého prostredia, nakoľko pohon do vlhkého prostredia bol drahší. Uvedený druhý pohon určený
do vlhkého prostredia bol žalovanému dodaný dňa 22.01.2009. Z výpovede žalovaného na pojednávaní
dňa 23.09.2016 vyplýva, že žalovaný po namontovaní druhého motoru mal mať vedomosť o tom, že i

druhý namontovaný motor má vady. Sám žalovaný potvrdil, že uvedené vady reklamoval listom v máji
2009. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie uvedenou dodávkou druhého pohonu určeného
do vlhkého prostredia nezaoberal, nevyhodnocoval včasnosť reklamácie vady tohto pohonu, práve v
súvislosti s ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, tak ako konštatoval odvolací súd už v prvom
zrušujúcom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd poukázal na to, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým ako i následne právnym záverom, keď na zistený skutkový

stav aplikoval ust. § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka,
čím zároveň nerešpektoval ani záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý upriamil pozornosť súdu
prvej inštancie na ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s odstúpením žalovaného od
zmluvy o dielo.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že dňa 07.07.2008 konateľ žalobcu a žalovaný
podpísali Cenovú ponuku - objednávku č. 8B3011, na základe ktorej si žalovaný objednal 2 garážové
brány s pohonmi Supramatic, pričom v objednávke nebolo výslovne uvedené, či sú pohony určené do
suchého alebo vlhkého prostredia. Z montážneho denníku považoval súd prvej inštancie za preukázané,
že dňa 19.08.2008 zamestnanci I. O. a B. S. vykonali montáž garážovej brány, na základe objednávky

č. 8B3011, pričom žalovaný podpisom potvrdil prevzatie vykonaných prác a použitého materiálu.
V odovzdávacom protokole zo dňa 19.08.2008 žalovaný ako objednávateľ a B. S. ako zhotoviteľ
(montážnik) podpismi potvrdili odovzdanie a dodanie diela (dvoch garážových brán) na základe zákazky
č. 8B3011. Následne faktúrou č. 08080194 zo dňa 21.08.2008 splatnou dňa 04.09.2008 žalobca ako
dodávateľ vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi dodávku dvoch garážových brán v sume 41.351,- Sk

(od celkovej sumy 121.351,- Sk bola odrátaná záloha vo výške 80.000,- Sk) v súvislosti s objednávkou
č. 8B3011 zo dňa 07.07.2008 a dodacím listom č. 08080194. Dňa 06.11.2008 zamestnanec žalobcu B.
S. a žalovaný podpísali Cenovú ponuku - objednávku č. 8B3230, z ktorej súd prvej inštancie zistil, že
žalovanýsiobjednalreťazovýpohonaprijímač,pričomvobjednávkenebolouvedené,čijepohonurčený
do suchého alebo vlhkého prostredia. V odovzdávacom protokole zo dňa 22.01.2009 žalovaný ako

objednávateľ zastúpený X. O. a B. S. ako zhotoviteľ (montážnik) podpismi potvrdili odovzdanie a dodanie
diela (pohonu, elektroniky, prijímača) na základe zákazky č. 8B3230. V poznámkach bolo uvedené, že
bol odmontovaný a odnesený pohon Supramatic a koľajnica, klientovi boli ponechané 2 ks diaľkového
ovládania. Z montážneho denníku súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.01.2009 zamestnanci B. S. a
B. S. vykonali demontáž pohonu Supramatic a koľajnice, montáž pohonu ITO400 a riadiacej techniky.

Podpis uvedený pri potvrdení prevzatia vykonaných prác a použitého materiálu je totožný s podpisom
X. O.. Faktúrou (dobropisom) č. 01090008 zo dňa 23.01.2009 splatnou dňa 06.02.2009 žalobca ako
dodávateľdobropisovalžalovanémuakoodberateľovisumu452,77eurzapohonSupramaticvsúvislosti
s objednávkou č. 8B3011 zo dňa 07.07.2008 a dodacím listom č. 01090008. Následne faktúrou č.
01090009 zo dňa 23.01.2009 splatnou dňa 06.02.2009 žalobca vyúčtoval žalovanému reťazový pohon,

prijímač a cestovné náklady spolu v sume 1.271,84 eur v súvislosti s objednávkou č. 8B3230 zo dňa
06.11.2008 a dodacím listom č. 01090009. Z montážneho denníku súd prvej inštancie zistil, že dňa
27.01.2009 zamestnanec B. S. vykonal kontrolu pohonu s elektronikou a kontrolu sekcionálnej brány
s tým, že všetko je v poriadku, pričom X. O. podpisom potvrdil prevzatie vykonaných prác a použitého
materiálu. V nadväznosti na to, faktúrou č. 02090018 zo dňa 04.02.2009 splatnou dňa 18.02.2009

žalobca vyúčtoval žalovanému servisné práce a cestovné náklady spolu v sume 60,93 eur (1.835,50
Sk) v súvislosti s objednávkou zo dňa 27.01.2009 a dodacím listom č. 02090018.

9. Listom zo dňa 12.05.2009 (pokus o zmier) právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie
faktúry č. 08080194 v sume 919,84 eur (po zohľadnení dobropisu v sume 452,77 eur), č. 01090009

v sume 1.271,84 eur a č. 02090018 v sume 60,93 eur. V liste zo dňa 18.05.2009 adresovanom
právnemu zástupcovi žalobcu žalovaný potvrdil, že dňa 15.05.2009 prevzal jeho pokus o zmier a
uviedol, že žalobcom požadované sumy neuhradil z dôvodu, že zo strany žalobcu nebola objednávka
riadne splnená. Namontované brány nespĺňajú bezpečnostné vlastnosti, vzhľad, tak, ako to bolo vobjednávke dohodnuté. Protokolárne žalovaný brány ani osobne neprevzal. Žalovaný podotkol, že
žalobca viackrát telefonicky, písomne a osobne vyzval, aby uvedené vady odstránil. K odstráneniu vád
nedošlo, čo žalovanému spôsobilo škodu 40,- eur denne. Preto žalovaný navrhol závady odstrániť

do 10 dní, v opačnom prípade odstupuje od zmluvy a žiada predmetnú vec uviesť do pôvodného
stavu (odmontovanie brán), vrátenie finančných prostriedkov aj s príslušenstvom. V liste zo dňa
08.06.2009 žalovaný žalobcovi oznámil, že doposiaľ uhradil sumu 3.927,35 eur (118.315,45 Sk), pričom
v objednávke bola dohodnutá celková suma 4.027,40 eur (121.329,43 Sk). Nedoplatený rozdiel v
sume 100,05 eur (3.013,98 Sk) žalovaný neuhradil, nakoľko mu na túto sumu neprišla doúčtovacia

faktúra, tak ako bolo vopred dohodnuté za vykonanie prác a dodanie garážových brán, ktoré nie
sú prevádzkyschopné. Na základe uvedeného žalovaný odstúpil od objednávky č. 8B3011 zo dňa
07.07.2008, kde sumy uvedené sa nezhodujú so sumami na faktúrach, ktoré mu zaslal žalobca, neboli
dodržané ani podmienky, ktoré súvisia so samotnou kvalitou, funkčnosťou garážových brán. Žalovaný
požiadal o demontáž brán a vrátenie zaplatenej sumy.

10. Súd prvej inštancie ďalej z príjmového pokladničného dokladu žalobcu vyhotovenom pánom S. zistil,
že žalobca potvrdil prijatie sumy 2.655,51 eur (80.000,- Sk) od žalovaného ako zálohy k objednávke
č. 8B3011. Dňa 03.02.2009 vydal žalovaný príkaz na úhradu sumy 1.271,89 eur, pričom ako variabilný
symbol uviedol 01090009.

11. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že mal v Rovinke prevádzku, kde bol žalovaný prvýkrát
spolu s pánom O., ale vtedy sa objednávka nerobila, bol tam prítomný kolega konateľa S. (túto
schôdzku považoval konateľ žalobcu za informatívnu, na ktorej sa konkrétna objednávka neriešila).
Žalovaný povedal, že príde osobne inokedy a keď prišiel, objednávku so žalovaným osobne prebral
konateľ žalobcu, aj ju spísal, na základe čoho sa objednali brány, ktoré sa aj namontovali. Na druhej

schôdzke teda konateľ žalobcu a žalovaný dohodli predmet zmluvy. Nakoľko nehnuteľnosť, kam sa mali
brány inštalovať, ešte nebola postavená, nedala sa vykonať obhliadka. Ak mal žalovaný pri montovaní
vedomosť, že pohony nie sú vhodné do vlhkého prostredia, mal to uviesť v preberacom protokole. Až po
inštalovaní brán sa teda zistilo, že žalovaný potrebuje pohony do vlhkého prostredia. Do inštalácie brán
konateľ žalobcu o tom nevedel. Faktúra č. 01090009 na sumu 1.271,84 eur (38.315,50 Sk) je suma za

pohondovlhkéhoprostredia,ktorýbolobjednanýnazákladeobjednávkyodžalovaného.Dobropisovaná
faktúra bola za pohon, ktorý bol odmontovaný. Konateľ žalobcu trval na tom, že pri objednávaní tovaru
žalovanýneuviedol,žebránybudúurčenédoautoumývarky.Kebytožalovanýuviedol,bolbymukonateľ
žalobcu povedal, že za tieto vyžadujú príplatok. V cenovej ponuke - objednávke č. 8B3011 sú uvedené
4 druhy pohonov, ktoré sú všetky do suchého prostredia, nakoľko žalovaný nevyžadoval pohony do

vlhkého prostredia. Technické a propagačné materiály, ktoré obsahujú podrobný popis garážových brán
a pohonov, ktoré obsahujú aj informáciu, či sa jedná o výrobky určené do suchého alebo vlhkého
prostredia, sú natoľko obsiahle, cca 30 - 40 strán, že by bolo neefektívne pripájať ich ku každej cenovej
ponuke. Cenník obsahuje hrubým zvýraznenú informáciu, že sa jedná alebo nejedná o výrobok určený
do vlhkého prostredia, ale s týmto žalovaný nebol oboznámený. Na otázku, komu a kedy žalovaný

vyplácal zálohu, konateľ žalobcu uviedol, že ak sa dobre pamätá, tak jemu osobne na príjmový doklad,
pričom však potvrdil, že na príjmovom pokladničnom doklade je podpis zamestnanca žalobcu pána S..
Konateľ žalobcu k výzve žalovaného zo dňa 18.05.2009 na odstránenie vád diela uviedol, že na výzvu
reagoval tak, že p. S. (zamestnanec žalobcu) bol osobne u žalovaného. Na otázku, pri uzatváraní zmlúv
a objednaní tovaru nie je zvyčajné zistiť od klienta, kam sú garážové brány určené, konateľ žalobcu

uviedol, že je to zvyčajné, dokonca normálne, ale žalovaný nespomínal autoumývarku.

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na prvej schôdzke, kde bol žalovaný aj s O. a kde S. povedal,
že bude stavať autoumývarku a bude potrebovať garážové brány, požiadal S., aby mu vystavil cenovú
ponuku, ktorý tak spravil, spolu to malo byť cca 4.979,09 eur (150.000,- Sk). Na dohodnutie konečnej

sumy S. žalovaného odkázal na Q., všetko bolo robené v dobrej viere a v podstate na dobré slovo.
Žalobca teda jednoznačne vedel, že žalovaný objednáva brány do vlhkého prostredia, lebo žalovaný mu
hovoril, že má postavenú autoumývarku. Hneď ako ich namontovali a všimol si otvory, išiel k žalobcovi,
ktorý mu povedal, že objedná aspoň jeden pohon, ktorý bude vhodný do vlhkého prostredia. Tento aj
objednal a namontoval, žalovaný však nič neprebral. Žalovaný podotkol, že urobil iba jednu objednávku,

a to v lete roku 2008. V súčasnosti sú brány nefunkčné, vymenený pohon v autoumývarke nefunguje,
druhý pohon namontovaný v umývarke na suché čistenie je funkčný a ten aj žalovaný prebral. Po
viacerýchurgenciáchžalovanýnakoniecodstúpilodzmluvy,lebonechceltakébrány,ktoréniesúvhodné
do vlhkého prostredia. Žalovaný mal za to, že žalobca ho uviedol do omylu. Žalovaný si nebol istý, čipodpis na faktúre č. 01090009 je jeho podpis. X. O., ktorý je uvedený na odovzdávacom protokole,
žalovaný pozná, žije s jeho dcérou, nepracuje uňho. Žalovaný faktúru č. 01090009 uhradil, pretože si
myslel, že to bude akurát do tých 3.983,27 eur (120.000,- Sk), čo bola celá objednávka brán. Žalovaný

podpísal preberací protokol zo dňa 19.08.2008, po tom, čo mu montážnici povedali, že pohon nie je
vhodný do vlhkého prostredia, pretože celý obchod spočíval na dôvere, O. je dobrý kamarát žalovaného,
ktorý povedal, že všetko vybaví. Na otázku, akým spôsobom a komu žalovaný oznámil, že vymenený
pohon nefunguje, žalovaný uviedol, že to oznámil hneď osobne pracovníkovi v priestoroch žalobcu, bol
pri tom prítomný aj O.. Garážová brána s pohonom do vlhkého prostredia doteraz a vlastne od začiatku

nefunguje, túto vadu žalovaný reklamoval okamžite, a to ústne u konateľa žalobcu. Žalobca doteraz
vady neodstránil, po viacerých ústnych urgenciách žalovaný pristúpil k písomnej reklamácii, poskytol
žalobcovi dodatočnú lehotu na odstránenie vád, čo žalobca nespravil, preto žalovaný odstúpil od zmluvy.
Reklamáciebolispočiatkuvykonávanéústneabolprinichprítomnýibažalovanýakonateľžalobcu.Vady
žalovaný reklamoval aj u S.. Odstránenie vady S. bola iba reakcia na telefonické a osobné oznámenia
žalovaného o hlučnosti brány, na čo S. prišiel doladiť reťaz, čo žalovaný nepovažoval za odstránenie

vady.

13. Svedok X. O. na pojednávaní uviedol, že sa stretol so žalovaným, ktorý mu spomínal, že si ide
objednaťgarážovébránydofirmyJollyJoker,avšaksvedokžalovanéhopresvedčil,nechidekžalobcovi,
keďže sú obaja z Y.. Následne spolu išli k žalobcovi, nebol tam síce konateľ I. Q., ale jednali s jeho

zamestnancom S.. Žalovaný mu hovoril, že potrebuje garážové brány do ručnej autoumývarky, na to mu
S. urobil cenovú ponuku, čo sa zdalo žalovanému príliš drahé, preto sa pýtal na možnosť poskytnutia
zľavy, na čo mu S. povedal, že mu zľavu poskytnúť nemôže a že zľavu si má dohodnúť s Q., tak isto
mu povedal, že pohony do vlhkého prostredia sú proste drahšie. Následne žalobca vypracoval cenovú
ponuku a žalovaný vyplatil zálohu. Po určitom čase svedkovi volali obaja s tým, že žalovaný hovoril, že

mu žalobca namontoval zlé pohony a žalobca hovoril, že mu žalovaný nezaplatil rozdiel ceny. Tento spor
medzi nimi sa svedok snažil vyriešiť. Žalobca radil žalovanému, nech umiestni na brány bakelitové kryty,
čožalovanýodmietol,keďžebymohlodôjsťkprehriatiumotora.Žalobcabolochotnývymeniťpohony,ale
žalovaný by musel doplatiť rozdiel ceny. Na otázku, či bola vypracovaná druhá cenová ponuka, svedok
uviedol, že nie, v čase keď bol prítomný svedok, žalovaný akceptoval prvú cenovú ponuku. Svedok

presvedčil žalovaného, že aj keď je to drahšie, oplatí sa to, keďže je to v Rovinke a v prípade poruchy
ich bude mať po ruke. Svedok mal vedomosť, že žalobca a žalovaný spolu po montáži komunikovali,
žalobca mu hovoril, že mu žalovaný poslal nejaký list, ale detaily si svedok presne nepamätal. Svedok
uviedol, že predmetom cenovej ponuky, o ktorej rokovania medzi účastníkmi bol prítomný, bolo dodanie
garážových brán do ručnej autoumývarky s pohonmi do vlhkého prostredia.

14. Svedok B. S. na pojednávaní uviedol, že bol u žalovaného montovať garážové brány aj s pohonmi,
táto montáž bola ukončená. Za istý čas, nevedel za akú dlhú dobu, dostal svedok od zamestnávateľa
(žalobcu) pokyn, že má ísť k žalovanému a tam demontovať jeden pohon a vymeniť ho za iný druh. Kto
dielo preberal, si svedok nepamätal. Pri odovzdávaní diela žalovaný nenamietal žiadnu vadu, svedok

mal za to, že dielo bolo odovzdané riadne a bez vád. Z konštrukcie objektu sa nedalo zistiť, že sa jednalo
o autoumývarku. Svedok nevedel, keď išiel montovať brány, že sa jednalo o autoumývarku.

15. Svedok B. S. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho bývalý zamestnávateľ, u ktorého pôsobil ako
predajca a to približne 2 roky, pričom na presné obdobie si nespomenul, ale bolo to asi pred 6 rokmi, teda

pôsobil uňho asi v rokoch 2006 až 2007. Žalovaného poznal ako zákazníka žalobcu. Žalovaný prišiel do
firmy žalobcu, s tým, že by chcel dve garážové brány do svojej firmy, do umývačky áut. Spravila sa mu
vo firme cenová ponuka, či ju spravil svedok alebo konateľ Q., to si už nespomínal. Urobila sa cenová
ponuka, žalovaný si objednal tovar, išlo sa to namontovať. Medzitým prebehli všetky potrebné veci -
zamerania otvorov, ktoré klient pripravil pre brány. Čo sa týka príprav, to dopadlo dobre, žalovaný to

dobre pripravil, išlo sa to namontovať. Po určitom čase od namontovania prišiel žalovaný s tým, že brány
nefungujú. Svedka sa ten problém netýkal, ale čo on vedel, motory, ktoré mal žalovaný namontované,
neboli vhodné do vlhkého prostredia. Toto je podľa neho ten problém, keď žalovaný viackrát chodil
za Q., s tým, že sa mu motory stále kazia. Celé to prevzal Q. do rúk, takže detaily riešenia svedok
nepoznal. Na otázku, kto rozhodoval, aký typ motora bude odporcovi dodaný, keď sa robila cenová

ponuka pre žalovaného, svedok uviedol, že keďže to bola špeciálnejšia zákazka do umývačiek áut, o
tom rozhodoval Q.. On mal konečné slovo, nakoľko svedok ešte nebol tak zbehlý v tej problematike. Na
otázku, ako dlho a koľkokrát chodil žalovaný k žalobcovi reklamovať vady, svedok uviedol, že si presne
nepamätá, ale chodil tam dlho, bol tam asi tak desaťkrát. Na otázku, po akej dobe od namontovaniabrán sa dostavil žalovaný k žalobcovi a reklamoval uňho vady, svedok uviedol, že to si už presne
nepamätá, ale nebola to dlhá doba. K vyriešeniu reklamácie žalovaného zo strany žalobcu svedok
uviedol, že ako bola riešená, to úplne nevie, ale spomínal si, že tam bol tuším menený motor, minimálne

žiadosť o výmenu motora zo strany žalovaného tam bola. K prvému stretnutiu svedka so žalovaným a
následnému vypracovaniu objednávky a cenovej ponuky, svedok uviedol, že prišiel žalovaný, vypýtal si
cenovú ponuku na dve brány s tým, že povedal, že chce mať dve brány v umývačke áut. Cenová ponuka
sa vypracovala ako štandardný postup, nie ešte na mieste, na počkanie sa väčšinou cenové ponuky
nerobili, obvykle to bývalo na druhý deň alebo podľa dohody s klientom. Svedok mal za to, že cenovú

ponuku vypracoval spoločne s Q., nakoľko to bola špeciálnejšia ponuka. Väčšinou cenové ponuky robili
spoločne. Na túto konkrétnu cenovú ponuku si presne nespomínal, ale určite ju nerobil sám, nakoľko tam
bola špecifickejšia požiadavka. Na otázku, či žalovaný vypracoval nejakú písomnú objednávku, z ktorej
by vyplývalo, že sa jedná o brány do autoumývačky, svedok uviedol, že žalovaný sa do firmy žalobcu
dostavil osobne, povedal mu to osobne, klienti nezvykli posielať písomné objednávky, niektorí posielali
objednávky mailom, ale ak prišli osobne, tieto už neposielali. Na otázku, či stavba bola postavená pri

podpise objednávky, svedok uviedol, že zamerania samozrejme boli, ale v akom slede sa tak stalo to
nevedel, či to bolo pred podpisom objednávky. Zamerania robil Q., takže v akom stave bola stavba to
svedok nevedel. Na otázku, s kým hovoril žalovaný, keď sa po zrealizovaní zákazky dostavil do firmy
žalobca, svedok uviedol, že vždy chcel hovoriť s Q., aj s ním hovoril, keď tam Q. bol. So svedkom hovoril
iba v tom zmysle, či je vo firme Q.. Medzi svedkom a žalobcom prebiehal spor ohľadom nejakých peňazí,

ktoré Q. od svedka chcel. Tento spor vyvolal Q., vec bola na súde a Q. to prehral. Vzťahy medzi svedkom
a Q. pri ukončení pracovného pomeru boli bežné, ako keď zamestnanec dá výpoveď vo firme, zo strany
svedka určite. Neodišiel kvôli tomu, že by bol nahnevaný na Q., proste mal lepšiu pracovnú ponuku.

16. Súd prvej inštancie zdôraznil, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným

uzavrel na základe dvoch samostatných objednávok dve samostatné zmluvy. Žalobca si svoju povinnosť
v zmysle prvej uzavretej zmluvy riadne splnil v roku 2008, po ktorej nasledovala druhá objednávka,
bola uzavretá druhá zmluva, na základe ktorej bol dodaný pohon a žalovaný faktúru z druhej zmluvy
uhradil. Ostala neuhradená faktúra z prvej uzavretej zmluvy, v rámci ktorej žalovaný reklamoval vady až
po doručení výzvy na zaplatenie zo strany právneho zástupcu žalobcu listom dňa 18.05.2009, dovtedy

žalovaný nič z tejto prvej zmluvy nereklamoval. Žalovaný nepreukázal, že dielo malo vady nejakým
odborným posudkom alebo vyjadrením, pričom o vadách musel vedieť najneskôr 10.02.2009, pričom
tieto reklamoval až 18.05.2009. Naproti tomu žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca nedodal
riadne dielo, pretože dodal pohony, ktoré neboli vhodné do vlhkého prostredia. Bol vymenený iba jeden
pohon, ktorý však nebol prevzatý žalovaným, ani osobou, ktorá by bola zamestnancom alebo poverenou

osobou. Opätovne poukázal na list zo dňa 18.05.2009, v ktorom bol žalobca opätovne vyzvaný na
odstránenie vád diela s tým, že bol upozornený, že ak k odstráneniu vád nedôjde v lehote 10 dní
od zmluvy žalovaný odstupuje. Žalovaný zdôraznil, že tento list žalovaného bol v písomnej podobe
adresovaný žalobcovi z dôvodu, že žalobca bol opakovane osobne, ale aj telefonicky urgovaný k
odstráneniu vád. Vo vzťahu k prvej dodávke poukázal na skutočnosť, že žalovaný nie je odborník a

preto nemohol rozpoznať, či dodaný pohon mohol byť použitý do vlhkého prostredia. Samotná vada
sa prejavila v nefunkčnosti pohonu, ktorú zistil žalovaný pri použití brány. Ďalej uviedol, že išlo iba
o jeden zmluvný vzťah na základe jednej objednávky, pričom žalobca odôvodňoval potrebu podpisu
druhej objednávky tým, že ju potrebuje mať, aby mohol objednať pohon zo zahraničia. Žalovaný vykonal
reklamáciu dodania z prvej objednávky, na základe ktorej bol vymenený jeden pohon do vlhkého

prostredia. Žalovaný taktiež doplatil druhú časť dojednanej ceny. Žalovaný mal za to, že reklamáciu vád
diela z jeho strany potvrdili dvaja svedkovia vypočutí v tomto konaní. Po namontovaní druhého motoru
22.01.2019, čo bolo asi po dvoch alebo troch týždňoch, čo bola zariadená autoumyvárka, začal žalovaný
umývať, motor dostal vlhkosť a prestal fungovať. Asi dva lebo tri mesiace chodil za žalobcom, aby to dal
do poriadku, ale pretože nereagoval, poslal mu list (ktorý mohol byť doručený niekedy v máji) a vyzval

ho, že ak vady neodstráni, odstupuje od zmluvy.

17. Súd prvej inštancie z konania žalovaného, ktorý s vedomím vadne dodaného diela mal snahu
o odstránenie jeho nedostatkov usúdil, že porušenie zmluvy zo strany žalobcu nebolo podstatným
porušením zmluvy pod č. 8B30011. V tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za nesporné, že

žalobca vedel o tom, že sa má dodať pohon do vlhkého prostredia a teda, že dielo v časti tohto pohonu
garážovej brány malo vady. Po dohode žalobcu a žalovaného došlo k bezodplatnému zabezpečeniu
výmeny pohonu za pohon do vlhkého prostredia, kedy žalovaný mal len zaplatiť rozdiel medzi cenou
pohonu do vlhkého prostredia (60,93 eur vyplývajúce z fa. č. 02090018) a medzi cenou pohonu dosuchého prostredia, nakoľko pohon do vlhkého prostredia bol drahší. Uvedený druhý pohon určený do
vlhkéhoprostrediabolžalovanémudodanýdňa22.01.2009.Zvýpovedežalovanéhonapojednávanídňa
23.09.2016 vyplýva, že žalovaný po namontovaní druhého motoru mal mať vedomosť o tom, že i druhý

namontovaný motor má vady. Sám žalovaný potvrdil, že uvedené vady reklamoval listom v máji 2009.

18. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal nesprávne dodaným a podľa vyjadrenia žalovaného vadným
motorom určeným do vlhkého prostredia, kde sa podľa jeho záverov jednoznačne v konaní preukázalo,
žetentobolžalovanémuriadnedodanýdňa22.01.2009,čímdošlozostranyžalobcukriadnemudodaniu

diela v zmysle zmluvy pod č. 8B30011. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že aj na tomto motore malo
dôjsť k vadám v čase približne dva až tri týždne po jeho montáži, avšak túto reklamáciu neuplatnil
včas, uplatnil ju až dňa 18.05.2009 (teda takmer päť mesiacov odo dňa montáže a takmer štyri mesiace
od doby ako sa vada mala vyskytnúť - najneskôr 10.02.2009, pričom tieto reklamoval až 18.05.2009)
a to len v rozsahu, že pohony nespĺňajú technické a bezpečnostné normy, nikde sa neuvádza, že
brána s pohonom do vlhkého prostredia nefunguje správne a teda v zmysle ustanovenia § 441 ods. 1

Obchodného zákonníka „Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu“
teda zo strany žalovaného nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a vráteniu toho, čo si strany
dodali. Vzhľadom na tieto skutočnosti a aplikáciu § § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka považoval súd
prvej inštancie nárok žalobcu na úhradu ceny diela za dôvodný, kedy má žalobca nárok na zaplatenie
celej ceny diela, keďže toto bolo riadne dodané v zmysle zmluvy a vady diela boli žalovanému riadne

odstránené. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania.

19. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej

lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ako i z dôvodu
nepreskúmateľnosti, keďže nie je riadne odôvodnené a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov prvoinštančného
konania. Žalovanývodvolanínamietal,ženemôžesúhlasiťsozávermisúduprvejinštancie,žežalovaný
neoznámil vady bez zbytočného odkladu po tom, ako ich zistil a teda že nemal právo na odstúpenie

od zmluvy, ako ani so závermi, že vady dodaného pohonu do vlhkého prostredia, ktorý bol dodaný
dňa 22.01.2009 reklamoval až listom zo dňa 18.05.2009 a teda nemohol v súlade s § 144 ods. 1 ObZ
platne odstúpiť od zmluvy. Žalovaný si na základe písomnej objednávky č. 8B3011 objednal u žalobcu
dodávku a montáž dvoch kusov garážových brán a pohonov do autoumyvárky, teda brány s pohonom
vhodným do vlhkého prostredia. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

1Cob/238/2017-208 zo dňa 13.09.2018, ktorý na str. 12 v bode 38 konštatoval, že bolo povinnosťou
žalobcu dodať žalovanému dielo v takom prevedení, ktoré zodpovedá účelu vyplývajúcemu zo zmluvy,
teda v prevedení garážovej brány do autoumyvárky. Ďalej odvolací súd konštatoval, že pokiaľ teda
žalobca vykonal dielo v rozpore s účelom vyplývajúcim zo zmluvy, teda dodal a namontoval brány
nevhodné do vlhkého prostredia autoumyvárky, hoci pri uzatváraní zmluvy bol účel využitia garážových

brán predmetom rokovaní a vedomostí žalobcu, išlo o dielo dodané vadne. Žalovaný poukázal na
výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že dodané pohony neboli vhodné do vlhkého
prostredia. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že žalovaný nemal ako zistiť, či dodávané pohony
podľa objednávky sú vhodné do vlhkého prostredia. Žalobca tak vedel, že diel je vadné a dodávané
pohony nie sú vhodné do autoumyvárky. Konajúci súd by preto mal aplikovať § 428 ods. 3 Obchodného

zákonníka. Nesúhlasil so závermi, že žalovaný potreboval, resp. predmetom dodávky bol jeden pohon
do vlhkého prostredia a jeden pohon do suchého prostredia. Žalovaný objednával dva kusy pohonov
do autoumyvárky, teda do vlhkého prostredia. Vyjadrenie žalovaného, že pohon, ktorý sa používa v
časti autoumyvárky na suché čistenie funguje, neznamená podľa žalovaného, že dielo bolo v tejto časti
dodané riadne. Na základe týchto záverov potom súd prvej inštancie riešil iba splnenie podmienok

reklamácie pri druhom pohone. Nie je pravdou, že by žalovaný nereklamoval vady na druhom pohone
okamžite. Na jeho podnety však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Ako sám uviedol právny
zástupca žalobcu, reklamácie považovali za účelové a žiadnym spôsobom ich neriešili. Žalovaný ďalej
namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôležitými skutočnosťami a to, že žalovaný si na
základe písomnej objednávky (písomnej zmluvy) č. 8B3011 objednal dodanie dvoch garážových brán a

dvoch pohonov do autoumyvárky, teda pohony vhodné do vlhkého prostredia. Dielo bolo preto v zmysle
uvedenej zmluvy dodané vadne, pričom žalobca o vadnej dodávke vedel v čase dodania. S poukazom
na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno písomne uzavretú dohodu meniť len písomne, pričom
k žiadnej písomnej dohode o zmene objednávky (zmluvy) podľa vyjadrení žalobcu nedošlo. Žalobcavšak vo svojich podaniach uvádza (napr. podanie zo dňa 30.11.20015), že dielo na základe objednávky
č. 8B3011 bolo dodané dňa 19.08.2008 a žalovaný od tohto odstúpil až dňa 18.05.2009. Dodávku
pohonu vhodného do vlhkého prostredia, ktoré mal žalobca dodať dňa 22.01.2009 považuje žalobca

(podľa uvedeného vyjadrenia) za samostatné dielo - zmluva č. 8B3230, v dôsledku čoho vystavil aj
samostatnú faktúru č. 01090009 zo dňa 22.01.2009 so splatnosťou 06.02.2009. V tejto súvislosti teda
fakturoval pohon do vlhkého prostredia podľa objednávky č. 8B3230, ktorú faktúru žalovaný v plnom
rozsahu žalobcovi uhradil. Žalovaný zdôraznil, že predmetom písomného odstúpenia bola dodávka
podľa objednávky - zmluvy č. 8B3011, pri ktorej je nepochybné, že 1./ žalobca v čase dodania diela

vedel,žedodanýpohonniejevhodnýdoautoumyvárky,tedavedel,žedodávavadnéplnenie(čopotvrdil
vo svojom rozhodnutí i odvolací súd), 2./ skutočnosť, že vadne dodaný pohon funguje v časti, kde sa
vykonáva suché čistenie automobilov, nie je možné považovať za skutočnosť, že dielo bolo v tejto časti
dodané riadne (a je preto potrebné riešiť iba druhú časť pohonu), 3./ podľa vyjadrenia žalobcu dodávku
druhého pohonu považuje za samostatnú zmluvu o dielo.

20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo
dňa 31.01.2020, v ktorom ku namietaným skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu prvej inštancie
uviedol, že žalovaný si objednal 2 ks garážových brán. Na pojednávaní dňa 25.11.2009 žalovaný sám v
tejto súvislosti uviedol, že: „tam, kde bol vymenený pohon, ten nefunguje, druhý ktorý je namontovaný v
umyvárke na suché čistenie je funkčný a ten som aj prebral.“ Z uvedeného preto žalobca vyvodil záver,

že žalovaný si objednal 2 kusy garážových brán a 2 kusy pohonov, avšak jeden pohon potreboval do
suchého prostredia a jeden potreboval do vlhkého prostredia. Prvý je stále funkčný, je preto potrebné
sa zaoberať iba druhým pohonom. Síce žalobca trval na tom, že pri objednávke nevedel, že má dodať
pohon do vlhkého prostredia, teoreticky je možné vychádzať z toho, že o tom vedel, a že dielo v tejto
časti pohonu malo vady. Tento druhý pohon prevzal žalovaný pôvodne dňa 19.08.2008, ale keďže malo

vady, bol ho žalovaný reklamovať u žalobcu, pričom podľa § 436 Obchodného zákonníka mal žalovaný
právo na to, aby mu žalobca bezplatne vymenil pôvodne dodaný pohon za pohon do vlhkého prostredia.
Svoje právo však využil len čiastočne. Dňa 06.11.2008 sa totiž stretol so žalobcom a dohodli sa tak,
že žalobca bezodplatne zabezpečí výmenu pohonu za pohon do vlhkého prostredia a žalovaný zaplatí
rozdiel medzi cenou pohonu do vlhkého prostredia a cenou pohonu do prostredia suchého. Žalovaný

preto podpísal novú objednávku na tovar (pohon do vlhkého prostredia) a zaviazal sa zaplatiť cenu za
tento tovar. Žalobca teda uzavrel novú zmluvu na predaj pohonu. Žalobca následne v januári 2009 dodal
žalovanému nový tovar a zabezpečil bezplatnú montáž tohto pohonu. K prevzatiu došlo dňa 22.01.2009,
čo vyplýva z preberacieho protokolu, ale potvrdil to i sám žalovaný. Žalobca na základe uvedeného
vystavil žalovanému faktúru, ktorú žalovaný riadne uhradil. Žalobca zároveň vystavil dobropis na cenu

pôvodne dodaného pohonu do suchého prostredia. Žalovaný však neuhradil odmenu z faktúry č.
08080194 zo dňa 21.08.2008 vo výške 1.372,60 eur (mínus suma dobropisu 452,77 eur) a ani odmenu
z faktúry č. 02090018 zo dňa 04.02.2009 vo výške 60,94 eur. Právny zástupca žalobcu preto poslal
žalovanému dňa 12.05.2009 výzvu na zaplatenie, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 18.05.2009 tak,
že žiadal odstrániť vady diela, inak odstúpi od zmluvy. V tejto súvislosti žalobca opakovane zdôraznil,

že žalovaný vo svojej reklamácii riadne nešpecifikoval vady diela, ale iba uviedol, že brány nespĺňajú
bezpečnostné vlastnosti, vzhľad tak, ako bolo uvedené v objednávke dohodnuté. Žalobca zotrvával na
tvrdení, že dovtedy žalovaný žiadne vady žalobcovi neoznámil. Žalovaný tak reklamoval vady diela až
dňa 18.05.2009. V konaní nebolo preukázané, že by novododaný pohon do vlhkého prostredia mal
akékoľvek vady, či už znaleckým posudkom, alebo iným dôkazom. Jediný dôkaz je tvrdenie žalovaného.

Dňa 22.01.2009 teda žalobca dodal pohon do vlhkého prostredia a tým odstránil všetky vady pôvodne
dodaného diela. Keď žalovaný tvrdí, že dielo malo aj po tomto odstránení vád diela vady, už išlo o vady,
ktoré nesúviseli s otázkou, či sa mal dodať pohon do vlhkého alebo do suchého prostredia, resp. či o
tom žalobca vedel alebo nie. Žalovaný na pojednávaní dňa 23.09.2016 odpovedal na otázku súdu, kedy
zistil, že pohon-pohony mali vady, že asi po dvoch alebo troch týždňoch potom, čo bol dodaný druhý

pohon dňa 22.01.2009. Dňa 05.02.2009, resp. 12.02.2009 preto už mal vedieť o tom, že dielo malo
vady.PodľačlánkuVIIIods.5Všeobecnýchobchodnýchpodmienokžalobcu,ktorépodpísalajžalovaný,
bol objednávateľ povinný písomne oznámiť dodávateľovi všetky vady diela bezodkladne potom, ako
ich zistil. Žalovaný tak jednak mal vady oznámiť písomne a tiež jednak bezodkladne po ich zistení.
Keďže žalovaný ich reklamoval v písomnej forme až 18.05.2009, tieto reklamoval viac ako tri mesiace

po zistení týchto vád. Žalovaný tak nebol v zmysle § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený
odstúpiť od zmluvy a je povinný uhradiť žalobcovi cenu diela v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému
žiadal žalovaný, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.21. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 27.02.2020 uviedol, že z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že žalovaný si objednal u žalobcu 2 kusy garážových brán a 2 kusy pohonov do

autoumyvárky, teda 2 kusov pohonov do vlhkého prostredia. Skutočnosť, že pohon, ktorý sa používa v
časti suchého čistenia funguje, neznamená, že dielo bolo v tejto časti dodané riadne. Pohon, ktorý sa
používa do vlhkého prostredia je možné použiť aj v časti suchého čistenia, opačný postup nie je možný.
Pohon do suchého prostredia nie je možné použiť do vlhkého prostredia. Nie je pravdou, že by došlo k
zmene zmluvy, kedy žalobca dodá nový pohon a žalovaný doplatí rozdiel v cene.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého

rozsudku.

23. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

24. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,

c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

25. Podľa § 562 ods. 3 ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

26. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

27. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas
neoznámil predávajúcemu.

28. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú,
ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. Ustanovenie odseku 2 však neplatí,

a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím
kupujúceho, alebo
b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

29. Podľa § 441 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením

vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil
pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo
pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia
tovaru prospech.

30. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 (obdobne na účinky
ustanovené v ods. § 562 ods. 2) sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci
nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

31. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 (obdobne na účinky

ustanovené v ods. § 562 ods. 2) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom
skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.32. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

33. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním
predsúdomprvejinštancie,ktorépredchádzalojehovyhláseniu,akoajsobsahomodvolaniažalovaného
a následného vyjadrenia žalobcu, odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo nesporné, že strany sporu
uzatvorili dňa 07.07.2008 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž dvoch kusov
sekcionálnej garážovej brány Hörmann LPU40, pričom sa dohodli na predmete diela, ako aj jeho cene.

Cenu diela vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 08080194 vystavenou na sumu 41.351,- Sk
(1.372,60 eur), keď odpočítal zálohu na cenu diela zaplatenú žalovaným na základe zálohovej faktúry
č. 07080148 vo výške 80.000,- Sk. Dohoda o cene diela, ani skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi
zálohu na cenu diela, neboli medzi stranami sporné. Od faktúrovaného doplatku ceny diela (1.372,60
eur), odpočítal žalobca dobropisovanú sumu vo výške 452,77 eur za výmenu 1 kusu garážového
pohonu. Následne si žalobca pripočítal k dlžnému plneniu žalovaného (919,83 eur) cenu za servisné

práca a cestovné náklady, v zmysle vystavenej faktúry č. 02090018 na sumu 60,93 eur. Žalobca si
tak po zaokrúhlení v žalobe uplatnil 980,70 eur. Zo zisteného skutkového stavu je ďalej nesporné,
že žalovaný žiadal o dodanie garážových brán do autoumyvárky a touto informáciou mal disponovať
žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca už pri prvom informačnom stretnutí so žalovaným, ako aj
pri vyhotovovaní návrhu cenovej ponuky a dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Uvedené

vyplynulo nielen z výpovede pána S., ale i z výpovede pána O.. Odvolací súd už vo svojom prvom
zrušujúcom rozhodnutí č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.09.2015 ustálil, že bolo povinnosťou žalobcu
dodať žalovanému dielo v takom prevedení, ktoré zodpovedalo účelu vyplývajúcemu zo zmluvy, teda
v prevedení garážovej brány do autoumyvárky. Pokiaľ teda žalobca vykonal dielo v rozpore s účelom
vyplývajúcim zo zmluvy, teda dodal a namontoval brány nevhodné do prostredia autoumyvárky, hoci

pri uzatváraní zmluvy bol účel využitia garážových brán predmetom rokovaní a vedomosti žalobcu,
išlo o dielo vadne dodané. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správny záver súdu prvej
inštancie, že z vykonaného dokazovania, ako aj z podpísanej zmluvy o dielo (objednávky č. 8B3011)
nevyplýva, že by žalovaný pred alebo pri spisovaní objednávky trval výlučne na dodaní pohonov do
vlhkého prostredia. Je zrejmé, že žalovaný nevymedzil konkrétne aké pohony musia byť dodané, t.j. či

máísťopohonydosuchéhoalebovlhkéhoprostredia.Pohonymalibyťdodanédoautoumyvárky,pričom
z dokazovania vyplynulo, že jeden mal byť dodaný do suchého prostredia na suché čistenie a jeden
do vlhkého prostredia na mokré čistenie. Pohon do suchého prostredia teda nebol dodaný v rozpore s
účelom a predmetom Zmluvy o dielo, ktorý predmet a účel vo všeobecnej rovine definoval sám žalovaný
pri uzatváraní zmluvy. Odvolací súd dodáva, že žalobca ani nemal možnosť si overiť miesto, kam budú

garážové brány s pohonmi montované, keďže v čase uzavretia zmluvy o dielo, ešte nehnuteľnosť nebola
postavená. Uvedené nie je v rozpore so závermi odvolacieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval
žalovaný, keďže dielo v jednej časti bolo dodané tak, že zodpovedalo účelu vyplývajúcemu zo Zmluvy
o dielo. Dielo bolo preto dodané v časti jedného suchého pohonu riadne a žalovaný v priebehu konania
nepreukázal, že by nejaké vady po jeho dodaní vykazovalo. V priebehu konania žalovaný sám potvrdil,

že pohon do suchého prostredia stále funguje. Opak v konaní nepreukázal. Nad rámec odvolací súd
uvádza, že i v prípade, keby predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie oboch pohonov do vlhkého
prostredia, žalovaný v konaní nepreukázal, že by prvý pohon reklamoval písomne skôr ako listom zo
dňa 18.05.2009, v dôsledku čoho bola naplnená dikcia ust. § 441 ods. 1 ObZ. Podrobnejšie dôsledky
uvedeného odvolací súd hodnotí v nasledujúcich odsekoch odôvodnenia.

34. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, predmetom prieskumu
súdu prvej inštancie mala byť včasnosť oznámenia vád diela žalovaným žalobcovi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v prípade pohonu do vlhkého prostredia išlo o vadu zjavnú, ktorá bola zistená
žalovaným už pri inštalácii garážových brán dňa 19.08.2008. Na základe dohody strán sporu došlo k

bezodplatnému zabezpečeniu výmeny pohonu za pohon do vlhkého prostredia, kedy žalovaný mal
zaplatiť rozdiel medzi cenou pohonu do vlhkého prostredia a cenou pohonu do suchého prostredia,
nakoľko pohon do suchého prostredia bol drahší. Na základe uvedenej (novej) písomnej dohody zo dňa
06.11.2008 označenej ako „Cenová ponuka - objednávka č. 8B3230“ došlo dňa 22.01.2009 k výmene
pohonu do suchého prostredia za pohon do vlhkého prostredia. V písomnej dohode č. 1 - Objednávke č.

8B3011, ako i v písomnej dohode č. 2 - Objednávke č. 8B3230 sa strany zaviazali dodržiavať Všeobecné
obchodné podmienky spoločnosti žalobcu (ďalej len „VOP“). Medzi stranami nebolo sporné, že vady
diela mali byť v zmysle čl. VIII ods. 5 VOP reklamované písomne a to bezodkladne potom, ako ich
objednávateľ zistí. Žalovaný v konaní preukázal iba jedinú písomnú reklamáciu diela listom zo dňa18.05.2009. Nakoľko reklamáciu bol žalovaný v zmysle VOP povinný vykonať písomne, neobstojí pre
účely riadneho uplatnenia vád diela tvrdenie žalovaného v odvolaní, že vady opakovane reklamoval
ústne a telefonicky, čo mimochodom tiež po výmene pohonu nepreukázal, keďže svedok S. veľmi

neurčite uvádzal, že oznámenie žalovaného o vadách nasledovalo nie dlhú dobu po namontovaní
garážových brán a týkalo sa iba obdobia pred výmenou pohonu. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že žalovaný nepreukázal, že by vady diela reklamoval včas a v písomnej forme. Uvedený druhý pohon
podľa výpovede žalovaného vykazoval vady po dvoch - troch týždňoch od jeho výmeny, čo znamená,
že žalovaný najneskôr 12.02.2009 mal vedieť o tom, že dielo malo vady. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že vady vymeneného motoru žalovaný reklamoval až písomne listom dňa 18.05.2009, t.j.
zjavne nie bez zbytočného odkladu potom, čo vady zistil v zmysle § 562 ods. 1 písm. a) Obchodného
zákonníka. S poukazom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemohol
platne odstúpiť od zmluvy. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
v oneskorenej notifikácii vád diela neboli vôbec špecifikované vady, ktoré mali byť následne dôvodom
pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný v liste zo dňa 18.05.2009 uviedol, že pohony nespĺňajú technické

bezpečnostné normy, avšak nikde sa nespomína, že brána s pohonom do vlhkého (prípadne suchého)
prostredia nefunguje správne. Žalovaný tak nielenže neuplatnil prípadné vady diela spočívajúce v
nefunkčnosti pohonu do vlhkého (prípadne suchého) prostredia včas, ale ich ani neuplatnil riadne.
Bol preto správny postup súdu prvej inštancie, keď aplikujúc § 441 ObZ nepriznal účinky odstúpeniu
žalovaného od zmluvy č. 8B3011. Nakoľko práva žalovaného titulom vád tovaru/diela neboli nielenže

uplatnené včas, ale ani uplatnené riadne, súd prvej inštancie nemohol cez aplikáciu ustanovenia §
428 ods. 3 ObZ práva žalovaného priznať. Zároveň nemožno odhliadnuť ani od skutočnosti, že nebolo
v konaní preukázané, že by žalobca pri výmene pohonu, t.j. pri dodaní pohonu do vlhkého prostredia
vedel o akýchkoľvek vadách dodaného tovaru, čo absolútne vylučuje aplikáciu § 428 ods. 3 ObZ, kde je
podmienkou prihliadania na účinky oneskorenej notifikácie vád práve podmienka vedomosti zhotoviteľa/

dodávateľa o vadách tovaru. Nielen z preberacieho/odovzdávajúceho protokolu zo dňa 22.01.2009 je
zrejmé, že vymenený pohon riadne fungoval, ale sám žalovaný uviedol, že vady sa naskytli až po dvoch
- troch týždňoch. S poukazom na vyššie uvedené, je zároveň irelevantný odkaz žalovaného na ust.
§ 40 ods. 2 OZ, keďže akékoľvek prípadné vady zo (nezmenenej) zmluvy (8B3011) neboli uplatnené
včas, čo malo za následok zánik práva žalovaného odstúpiť od zmluvy o dielo v zmysle § 441 ObZ.

Nakoľko žalovaný svoju obranu založil práve na tvrdení, že platne odstúpil od zmluvy o dielo, v dôsledku
čoho nevznikol nárok žalobcovi na doplatenie ceny diela, je nutné konštatovať, že žalovaný neuniesol
dôkazného bremeno a je povinný žalovanému doplatiť sumu 980,70 eur spolu s príslušenstvom, tak,
ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku. Žalobca teda nepreukázal, že by v
dôsledku platného odstúpenia od zmluvy nebol povinný zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané a dodané

dielo, resp. tovar.

35. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade s
§ 191 ods. 1CSP a dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu na úhradu (doplatenie)

ceny diela je dôvodný. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).