Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208257
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:1320208257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu S. N., narodeného XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom G. A. XXA, XXX XX N.-F., proti žalovaným 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ Byty-reality, s.r.o. so sídlom V Predpolí
1306/7, 10000 Praha 10 - Strašnice, Česká republika, IČO: 271 97 883, 3/ Dražby a reality PAMAŠA,
s.r.o., so sídlom Kalvínske nám. 2, 934 01 Levice, IČO: 36 706 655, právne zastúpeného JUDr. Ľubošom
Noskovičom, advokátom, so sídlom Konventná 5, 811 03 Bratislava, 4/ W. N., narodenému XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom XXX XX C. XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/28/2020-121 zo 7. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd,“alebo„súdprvejinštancie,“resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 07. 2021 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a
návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, ktoré sa vedie na Okresnom

súde v Žiari nad Hronom sp. zn. 19C/11/2020 a do skončenia trestného konania voči žalovanému 1/,
ktoré sa viedlo na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II, odbor poriadkovej polície,
obvodné oddelenie Policajného zboru Ružinov - západ sp. značka ČVS: ORP-1799/RZ-B2-2020,
zamietol (druhý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia

neplatnostidobrovoľnejdražby,ktorábolavykonanádňa15.07.2020.Vžalobeuviedol,žesožalovaným
1/ uzavrel Zmluvu o úvere ako aj záložnú zmluvu, ktorú mu žalovaný 1/ nezákonne vypovedal. Žalovaný
1/ si na základe záložnej zmluvy uplatnil svoje záložné právo na pozemky na LV č.XXXX a to parcely
č. XXX/X a XXX/X k.ú. C.. Záložná zmluva je podľa neho neplatná a záložný veriteľ nebol oprávnený
vykonať navrhnutie dražby, pričom ani zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe.
Zároveň sa žalobca domáhal prerušenia konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 19C/11/2020 a do ukončenia trestného konania voči

žalovanému 1/ na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie
Ružinov-Západ sp.zn. ČVS:ORP-1799/RZ-B2-2020.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe, okrem iného uviedol, že si zákonne uplatnil záložné právo v
dobrovoľnej dražbe v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., nakoľko mal exitujúcu splatnú pohľadávkuvoči žalobcovi ako dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. 0025087 2 10 zo dňa 02. 08. 2013. So
žalobcom uzavrel na zabezpečenie svojho záväzku Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok zapísaný na LV č. XXX, k.ú. C., CKN parc.č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X a dom č.s.XXX. Priebeh

dražbybolosvedčenýnotárskouzápisnicou.Poukázalnato,že vzmyslevýpisuzLVč.XXXX,k.ú.C.bol
v čase výkonu záložného práva evidovaný ako vlastník nehnuteľností XXX/X a XXX/X žalovaný 2/, ktorý
ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2014. Žalobu žiadal zamietnuť, pričom s prerušením
konania nesúhlasil.
Žalovaní 2/a 4/ sa k žalobe nevyjadrili.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa na pojednávanie dňa 07. 07. 2021 nedostavil,
hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané. Žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie,
ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a zároveň opätovne požiadal o prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania sp. zn. 19C/11/2020 a zároveň požiadal o odročenie pojednávania.
Súd prvej inštancie žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, pričom
o jeho návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodne na pojednávaní.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods.1, § 3 ods.1, § 7 ods.1, § 21 ods. 2, 4 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania dražby (ďalej aj ,,Zákon
o dobrovoľných dražbách,“ resp. ,,ZoDD“), § 162 ods.3, § 164 Civilného sporového poriadku v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný 1/ (veriteľ) uzavrel so žalobcom (dlžníkom) dňa 02.

08. 2013 Zmluvu o úvere č.0025087 2 10, Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a
mandátnu zmluvu dňa 26. 06 .2013. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti v k.ú. C., a to dom
č.s. XXX a CKN parc.č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca predal žalovanému 2/ CKN parc. č. XXX/X a CKN parc.č. XXX/X k.ú. C. (ďalej
aj ,,nehnuteľnosti“) v roku 2014. Žalovaný 2/ bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby,

aj v čase konania dražby. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
Žalovaný 1/ si uplatnil ako záložný veriteľ svoje právo v dražbe, na základe svojej pohľadávky voči
žalobcovi vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ bol navrhovateľom dražby, ako osoba, ktorá
vykonáva záložné právo z uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva.
Z Notárskej zápisnice N 197/2020, Nz 19479/2021 spísanej dňa 15. 07. 2020 notárkou JUDr. Yvlin

Hörömpöliovou súd prvej inštancie zistil, že osvedčila vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 15.
07. 2020, kde navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 2/,
dražobníkom bol žalovaný 3/, vydražiteľom bol žalovaný 4/. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, a to
CKN parc. č. XXX/X a CKN parc.č. XXX/X k.ú. C..
Súd prvej inštancie poukázal na to, že musí prioritne skúmať, či je daná aktívna legitimácia žalobcu na

podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby, ktorá sa konala dňa 15. 07. 2021.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nie je osobou, ktorá by bola dražbou dotknutá na svojich
právach konaní. Dražba bola vykonaná na návrh žalovaného 1/ (záložného veriteľa), ktorému túto
možnosť poskytuje priamo právna úprava (§ 7 ods.1 ZoDD) s poukazom na uzavretie Zmluvy o zriadení

záložného práva a Mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca by nebol dotknutý na
svojich právach ani vtedy, pokiaľ by boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, čo
však preukázané nebolo, pretože by nebol osobou dotknutou na jej právach.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že vlastníkom predmetu dražby v čase konania dražby bol žalovaný 2/
a nie žalobca. Žalobcovi v čase konania dražby nesvedčalo k predmetu dražby vlastnícke a ani iné

právo. Vykonanie dražby nijakým spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcu k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom dražby, nezmenil sa jeho právny stav a tak ako pred dražbou a ani po nej nie je
vlastníkom a túto skutočnosť by nezmenilo ani vyslovenie neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je zrejmé, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v danom spore, pretože aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo ním uplatňované

právo (nárok), respektíve by mu vyplývalo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Keďže žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
zo dňa 15. 07. 2020, súd prvej inštancie žalobu zamietol.Súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože žalobu žalobcu vo veci
samej zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom akýkoľvek výsledok sporu
sp.zn.19C/11/2020 by nebol dôvodom na iné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Trestné konanie bolo

ukončené, vec bola odmietnutá uznesením zo dňa 07. 12. 2020 a sťažnosť, ktorá bola voči uzneseniu
podaná,boladňa17.02.2021zamietnutá,atak rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa17.02.2021.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní
1/- 4/ boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd prvej inštancie priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2 CSP).
2. Žalobca podal včas formálne odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, avšak z obsahu
jeho odvolania vyplýva, že de facto podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok).
Uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje ho za nesprávne právne

posúdený, nakoľko podľa súdu prvej inštancie nebola splnená základná požiadavka, a to aktívna
legitimácie, pričom súd prvej inštancie neakceptoval jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.
Mal za to, že ako účastník dražby a takisto ako zmluvný partner s navrhovateľom dražby, mal
rovnaké právo sa proti dražbe v stanovenej zákonnej lehote ,,ohradiť.“ Neakceptáciou ospravedlnenia z
pojednávania(čomunebolozostranysúduprvejinštancie oznámené)muboloznemožnené naďalšom

prípadnom pojednávaní žalobu podrobnejšie vysvetliť a doplniť dokazovanie, a to okrem prebiehajúceho
súdneho konania sp. zn. 19C/11/2020 aj o to, či žalovaný 3/ mal kvôli pandemickým opatreniam právo
vykonať dňa dražbu dňa 15. 07. 2020.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil.
Poukázal na to, že konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 19C/11/2020 je
toho času právoplatne skončené zamietnutím žaloby žalobcu.

4. Žalovaní 2/, 3/, 4/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol
(prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366

CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Odvolací súd poukazuje na to, porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký
nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo
svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý
proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu
konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak strana mohla pred
súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o

znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo
doplniťsvojenávrhy,zúčastniťsapojednávania,vyjadrovaťsakveci,právooznačiťnavrhovanédôkazné
prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo
podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany

o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03. 2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11.

2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca

strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní
(porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“

nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom
už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,
výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na
ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predvolal strany na termín pojednávania

nariadeného na deň 07. 07. 2021 o 9.00 hod. riadne a včas, pričom žalobcovi bolo predvolanie na
termín pojednávania doručené dňa 17. 06. 2021 (č.l. 106 spisu).14. Súdprvejinštancienapojednávanídňa07.07.2021rozhodolvovecisamejzaprítomnostiprávneho
zástupcu žalovaného 3/ a žalovaného 4/, bez prítomnosti žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/.

15. Žalobca písomným podaním datovaným ku dňu 22. 06. 2021, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 25. 06. 2021, označeným ako: ,,Odpoveď na predvolanie na pojednávanie a opakovaná žiadosť o
odročenie na neurčito“ (č.l. 108 spisu), ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a uviedol: ,,...zároveň
chcem opakovane požiadať, tak ako bolo uvedené aj v mojej podanej Žalobe, kde teda žiadam súd, aby
vo veci zatiaľ nekonal a počkal na právoplatné ukončenie súdného konania, ktoré beží na Okresnom

súde Žiar nad Hronom už od 13. 5. 2020 pod.spis. značkou 19C/11/2020 o určenie, že záložné právo
na pozemkoch parc.č. XXX/X a parc. č. XXX/X neviazne...“

16. Súd prvej inštancie písomným podaním zo dňa 28. 06. 2021 označeným ako: ,,Oznámenie,“
doručeným žalobcovi dňa 01. 07. 2021, oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť na odročenie pojednávania
neakceptuje a o jeho návrhu na prerušenie konania rozhodne na pojednávaní dňa 07. 07. 2021 (č.l.

110 spisu).

17. Podľa ustanovenia § 183 ods. 1, 2, 3, 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,

aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie

pojednávania.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, a to za
podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k porušeniu práva strany na spravodlivý proces
a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 183

CSP umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strán. Aj v prípade, ak strana požiada
z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, ale súd jej oznámi, že ňou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, strana je povinná sa na pojednávanie dostaviť.

19. V posudzovanej veci žalobca i napriek oznámeniu súdu prvej inštancie, že ním uvedený dôvod na

odročenie pojednávania neakceptuje, žalobca sa na pojednávanie dňa 07. 07. 2021 nedostavil.

20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým
žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie
nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania)

podľa ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, preto žalobca si sám zmaril možnosť zrealizovať na pojednávaní
svoje procesné oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a k tvrdeniam
protistrany).

21. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne,

keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, pretože boli naplnené všetky zákonné podmienky aj pre
vyhlásenie meritórneho rozhodnutia, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, a teda súd prvej
inštancie svojím postupom neznemožnil realizáciu procesných práv žalovanej, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva.

22. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že skúmanie vecnej
legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) je imanentná súčasť každého súdneho konania a súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, keď ju žiadna zo strán nenamieta.23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je

nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o
ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

24. V posudzovanej veci žalobca v žalobe o určenie neplatnosti dražby špecifikoval svoju aktívnu
legitimáciu v spore s poukazom na to, že je predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností, keď v žalobe
označil svoje postavenie ako: ,,žalobca /predchádzajúci vlastník/“ (č.l. 1-2 spisu), pričom súd prvej
inštancie správne skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 15. 01. 2014 vrátane dodatku zo dňa
14. 03. 2014 previedol vlastnícke právu k nehnuteľnostiam na žalovaného 2/, a teda v čase konania
dražby (dňa 15. 07. 2020) vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný 2/.

26. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoD je predchádzajúcim vlastníkom

osoba, ktorá v čase dražby nehnuteľností bola vlastníkom nehnuteľností, tvoriacich predmet dražby.

27. V posudzovanej veci v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoD predchádzajúcim vlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, je žalovaný 2/ a nie žalobca.

28. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobcovi v čase konania dražby nepatrilo k predmetu dražby
vlastnícke a ani iné právo; vykonanie dražby nijakým spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcu
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby a nezmenil sa ani právny stav žalobcu pred dražbou
a ani po nej, pričom žalovaný nie je osobou dotknutou na svojich právach.

29. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd dodáva, že žalobca nie je ani účastníkom
dražby (ako sa mylne žalobca domnieva), keďže v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZoD účastníkom
dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky
ustanovené týmto zákonom.

30. Pretože súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným v konaní, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej
inštancievovýroku,ktorýmžalobuzamietol(prvývýrok),potvrdiť(§387ods.1,2CSP)vrátanezávislého
výroku o trovách konania (tretí výrok), nakoľko súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v
spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

31. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (druhý výrok) zostal nedotknutý.

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/-4/, zásadne by teda mali nárok aj na
náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným 1/-4/
v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným

v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.