Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200326
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200326.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu:
kpt. J.. R. X., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom R. D. č.XX, R., právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Maník,
PhD., MBA, MHA, advokát, Masarykova č.2, Košice proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky,Kutuzovovač.8,83247Bratislava,vkonaníopreskúmaniezákonnostioznámeniažalovaného

zo dňa 2. júna 2017 č. Y.-XXX/XXXX-OVS, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou podanou dňa 18. júla 2017 Krajskému súdu v Prešove domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - písomnej odpovede Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, sekcie kontroly, z 2. júna 2017 č. Y.-XXX/XXXX-OVS, ktorým žalovaný vybavil žiadosť žalobcu
o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 27. apríla 2017 - písomne zaujatého stanoviska, resp. oznámenia
Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10. apríla 2017 č. vkPO-XXX-XX/XXXX-FES mimo odvolacieho

konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Žalobca v petite žaloby žiadal súd, aby zrušil správne
rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. júna 2017, vrátil vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie
a priznal žalobcom náhradu trov konania. Alternatívne žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému
pokračovať v zásahu vo veci a uložil mu obnoviť stav pred zásahom vrátením veci na nové konanie a
rozhodnutie v lehote 7 dní, ako aj priznal žalobcovi náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené dňa 9. júla 2017. K veci samej uviedol,
že v jeho prípade neboli splnené podmienky na priznanie príplatku výkonného letca iba vo výške 15%
hodnostného platu, keďže žalobca spĺňa jedinú podmienku, ktorá je stanovená na priznanie príplatku
vo výške 30% z hodnostného platu podľa zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ako aj služobného predpisu Hlavného služobného úradu č. 79/2015 z 2. decembra 2015. Mal
za to, že žalovaný pri rozhodovaní nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil.

Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného odporuje Správnemu poriadku z dôvodu, že žalovaný
neozrejmil žalobcami namietané skutočnosti, iba sa obmedzil na tvrdenie, že nápravu žalobcovia
nemôžu dosiahnuť v zmysle Správneho poriadku.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca prevzal písomné oznámenie profesionálnemu vojakovi o
výške a zložení platu vkPO-XXX-XXX/XXXX zo dňa 9. januára 2017 od Vojenského útvaru 6335 Prešov.

Vo vzťahu k tomuto oznámeniu o výške a zložení platu podal žalobca žiadosť zo dňa 27. februára 2017
o jej preskúmanie, adresovanú Vojenskému útvaru 6335 Prešov, veliteľovi útvaru. Veliteľ Vojenskéhoútvaru listom zo dňa 10. apríla 2017, označeným - „Žiadosť o preskúmanie písomných oznámení-
zaujatie stanoviska“ č. vkPO-XXX-XX/XXXX-FES, oznámil žalobcovi, že po preskúmaní celého obsahu
považuje za zrejmé, že ide o opakovanú písomnosť, na ktorú odpovedal dňa 18. apríla 2016 a ktorá

bola vybavená komplexne a správne. Žalobca neuvádzal v merite veci nové skutočnosti a ani nedošlo k
zmene všeobecných záväzných právnych predpisov ani interných predpisov Ministerstva obrany SR, ani
na strane žalobcu, v dôsledku čoho by malo dôjsť k zmene percentuálnej výšky predmetného príplatku
(príplatku výkonným letcom podľa § 159 zákona č. 281/2015 Z.z.).

4. Následne žalobca žiadosťou zo dňa 27. apríla 2017, označenou ako žiadosť o preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania požiadal žalovaného - Ministerstvo obrany SR o preskúmanie
rozhodnutia veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov podľa § 65 Správneho poriadku a nasl. a o zrušenie
tohto v celom rozsahu, namietajúc nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav prvostupňovým
správnym orgánom, dôvodiac konzistentne v rámci všetkých svojich podaní vo vzťahu k splneniu
podmienok pre priznanie mu príplatku výkonného letca v požadovanej výške.

5. Žalovaný v rámci vybavenia žiadosti žalobcu a prešetrenia podania žalobcu Sekciou kontroly v
odpovedi zo dňa 2. júna 2017 konštatoval, že písomnosť Veliteľa Vojenského útvaru zo dňa 10. apríla
2017 nie je výsledkom správneho konania, t.j. nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní
v zmysle Správneho poriadku a nápravu namietaných skutočností nemožno tak dosiahnuť využitím

právnych prostriedkov uvedeného zákona č. 71/1967 Zb. V ďalšom Sekcia kontroly konštatovala zhodné
závery ako Veliteľ VÚ 6335 vo vzťahu k prešetrovaným námietkam žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16. novembra 2017 k správnej žalobe, okrem konštatovania už
uvedených skutočností, týkajúcich sa postupu orgánov žalovaného a citujúc príslušné ustanovenia

Správneho súdneho poriadku (ďalej S.s.p.), poukázal na to, že predmetná správna žaloba zo dňa 17.
júna 2017 neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. a v žalobe absentujú
dôvody, v ktorých žalobca vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj opísanie rozhodujúcich
skutočností, na ktorých je postavené tvrdenie žalobcu o nesprávnosti rozhodnutí. Tiež, že zo žaloby nie
je zrejmé, ktoré subjektívne práva žalobcu boli napadnutým rozhodnutím, resp. postupom žalovaného

porušené. Žiadal preto, aby správny súd žalobu podľa § 98 ods.1 písm. g/ S.s.p. odmietol ako
neprípustnú, resp. ak nebude dôvod na odmietnutie žaloby, aby predmetné súdne konanie podľa §
99 písm. b/ S.s.p. zastavil, poukazujúc podporne na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn.
45Sa/11/2017 z 12. apríla 2017. Vo vzťahu k veci samej, t.j. k výške príplatku výkonného letca, žalovaný
poukázal na zákon č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálneho vojaka, účinný od 1. januára

2016, ďalej Služobný predpis hlavného služobného úradu č.107/2015 o podrobnostiach o vojenských
odbornostiach a ich špecializáciách, o podrobnostiach o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov
a určenie funkcií pre garantov vojenských odborností z 22. decembra 2015 a na Služobný predpis č.
79/2015, z ktorých vychádzal žalovaný, pričom žalobca nebol nijakým spôsobom postihnutý na svojich
právach a právom chránených záujmoch. Posledný uvedených služobný predpis v prílohe č. 1 upravuje

jednotlivé špecializácie a stupne vycvičenosti s určením konkrétnej výšky príplatku v percentách z
hodnostného platu profesionálneho vojaka, pričom žalobca dosiahol stupeň vycvičenia 1. triedy v
špecializácií palubný technik, teda prislúchajúca výška príplatku bola 15% z hodnostného platu. Žalobca,
podľa žalovaného, v žalobe neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali nárok na priznanie príplatku
výkonným letcom vo výške 30 % hodnostného platu profesionálneho vojaka a preto považuje žalovaný

žalobu za nespôsobilú vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného nie je v tomto
prípade dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu podľa § 190 S.s.p. zamietol.

7. Žalobca v replike zo dňa 18. apríla 2019 predložil negatívne vyjadrenie k stanovisku žalovaného zo

dňa 16. novembra 2017 a naďalej trval na opakovane uvádzaných skutočnostiach. Žiadal, aby správny
súd žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Námietku žalovaného, týkajúcu sa absencie
pasívnej legitimácie, považuje žalobca za nedôvodnú. Nestotožňuje sa ani s námietkou nemožnosti
preskúmania rozhodnutia o priznaní príplatku výkonného letca, keďže výkladom žalovaného by žiaden
profesionálnyvojaknemoholspochybniťvýšku,čizloženieplatuatoaniprichybevpočítaní,čopovažuje

ako diskriminujúci postup za neprípustné.

8.Žalovanývduplikez11.júna2019kusplneniupodmienoknapriznaniepríplatkužalobcovikonštatoval
opakovane už uvedené skutočnosti a v širšom rozsahu namietal absenciu rozhodnutia a orgánu verejnejsprávy, ktorý mal rozhodnutie vydať v predmetnej veci, tvrdiac naďalej, že odpoveď zo dňa 2. júna
2017 nepodlieha súdnemu prieskumu podľa zákonných podmienok, stanovených Správnym súdnym
poriadkom. Žalovaný zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu, a to aj so subsidiárnou pôsobnosťou

zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nevyplýva
Ministerstvu obrany SR ako ústrednému orgánu štátnej správy v kontexte jeho pôsobnosti podľa § 12
ods.1, 2 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii orgánov ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov, povinnosť vydať v predmetnej veci formálne rozhodnutie so
stanovenými zákonnými náležitosťami. Ministerstvo obrany SR nie je možné v predmetnej právnej veci

považovať za orgán verejnej správy, ktorý vykonával svoju pôsobnosť v oblasti verejnej správy, t.j. v
administratívnom konaní a teda nie ani možné, aby bolo účastníkom konania pred správnym súdom
podľa § 32 ods.2 S.s.p. Podľa žalovaného absentuje zákonná úprava deklarujúca vertikálny prvok v
administratívnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným,
založený na podklade žiadosti o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 27. apríla
2017 možno považovať len za vzťah horizontálny. V rámci argumentácie poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/214/2014 zo dňa 30. septembra 2015 a na Dôvodovú správu k §
7 písm. h/ S.s.p.

9. Správny súd v rámci procesného postupu a skúmania splnenia podmienok na konanie a rozhodnutie
v zmysle § 97 S.s.p. uznesením č.k. 7Sa/5/2018-47 zo dňa 6. februára 2018 rozhodol o postúpení

predmetnej veci Okresnému súdu Poprad, dôvodiac, že právomoc správnych súdov sa vzťahuje na
preskúmanie zákonnosti aktov, ktoré musia spĺňať týmto zákonom vymedzený charakter, teda musí
ísť o akty orgánov verejnej správy a súčasne tieto musia byť vydané v oblasti verejnej správy, pričom
správny súd dospel k záveru, že žalovaný vystupoval v pozícií hlavného služobného úradu a nie v oblasti
verejnej správy a zároveň odpoveď žalovaného nemožno považovať za akt vydaný v administratívnom

konaní. Na základe nesúhlasu Okresného súdu Poprad s postúpením veci, vyslovil kompetenčný senát
Najvyššieho súdu SR uznesením zo dňa 22. januára 2019 č.k. XKO/XX/XXXX-XX príslušnosť Krajského
súdu v Prešove na konanie vo veci. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval kompetenčný senát právomoc
(príslušnosť)KrajskéhosúduvPrešovenarozhodovanievpredmetnejvecinazákladezáveru,ževzťahy
vyplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nemožno považovať pre ich povahu
za veci súkromnoprávne (pracovnoprávne), pričom služobný pomer je a vždy bol charakterizovaný ako
inštitút verejného práva, použijúc záujmovú, mocenskú a organickú teóriu a metódu právnej regulácie.
Právna povaha štátnej služby profesionálneho vojaka postihuje osobitnú povahu zamestnávateľa ako
primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia profesionálneho vojaka do organizmu verejnej

moci a účasť na jej výkone. Ide o špecifický služobný pomer verejného práva podľa zákona č. 281/2015
Z.z. Navyše poukázal kompetenčný senát na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu v
Českej republike, kde sa možno stretnúť s tým, že správne súdy preskúmavajú v správnom súdnictve
rozhodnutia, týkajúce sa obdobne odmeňovania profesionálnych vojakov, napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR sp.zn. 4As/225/2018 zo dňa 25. októbra 2018, sp.zn. 3Ads 83/2013 zo dňa 16.

júla 2014.

10. V intenciách a na základe záväznosti právoplatného rozhodnutia kompetenčného senátu
Najvyššieho správneho súdu SR prejednal správny súd predmetnú žalobu v súlade so závermi
kompetenčného senátu a vo veci následne rozhodol uznesením č.k. 7Sa/9/2019-126 zo dňa 21. januára

2020, ktorým žalobu odmietol podľa § 98 ods.1 písm. g/ S.s.p. ako neprípustnú. Správny súd teda
konštatoval, že Vojenský útvar 6335 Prešov konal v danom prípade ako služobný úrad v zmysle
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z. a rozhodoval vo verejnoprávnej veci, keďže
služobný pomer je inštitútom verejného práva. Citujúc ustanovenia § 2 ods.1,2, § 3 ods.1, § 6 ods.2
písm. a/, § 181 ods.1 , § 134 ods.1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 1 ods.1,2, § 5

ods.1, § 6 ods.1 písm. b/, ods.2, § 7 ods.1, § 10 ods. 1 a § 189 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správny súd uzavrel, že
napriek skutočnosti, že vec patrí do správneho súdnictva, teda správny súd má právomoc preskúmať
podanú žalobu z dôvodu, že sa jedná o verejnoprávnu vec, žalobcom napadnutý akt orgánu verejnej
správy, ktorý žiadal preskúmať, nebolo možné posúdiť ani ako rozhodnutie ani ako správnym súdom

preskúmateľné opatrenie orgánu verejnej moci s poukazom na § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p., keďže v
správnom súdnictve sa možno domáhať súdneho prieskumu len takých opatrení, ktoré priamo alebo
potencionálne zasahujú do subjektívnych práv žalobcu. Správnou žalobou napadnutý list žalovaného
č.SEKO-XXX/XXXX-OVS zo dňa 2. júna 2017, ktorým žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu opreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie je výsledkom správneho konania, t.j. nemá
povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa Správneho poriadku, a preto podanie žalobcu
žalovanému nebolo možné posúdiť ako žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Správny súd po preskúmaní podanej správnej žaloby ako všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a
nasl. S.s.p. konštatoval, že napriek jej označeniu žalovaným, sa nejedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach. Žaloba smeruje voči listu žalovaného, ktorý nie je rozhodnutím v sociálnych veciach, ako je
to vymedzené v uvádzacej vete § 199 ods. 1 S.s.p. Správny súd, súc v zmysle zásady iudex ne
eat ultra petita partium, vymedzenej v § 134 S.s.p., viazaný rozsahom petitu žaloby, ktorý smeroval

voči oznámeniu žalovaného, uzavrel, že z konštatovaných dôvodov predmetom súdneho prieskumu v
predmetnej veci nemôže byť samotné oznámenie o zložení platu. Nad rámec správny súd dodal, že
dospel k záveru, že uvedený akt (oznámenie o výške platu) je možné posúdiť ako opatrenie orgánu
verejnej správy, teda jedná sa o individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy žalobcovi,
ktorý je spôsobilý dotknúť sa jeho práv, resp. jeho právom chránených záujmov. Uvedený akt bol prijatý
v administratívnom konaní, teda procesne formalizovaným postupom, upraveným v zákone č. 281/2015

Z.z., ktorý upravuje platové pomery profesionálnych vojakov a stanovuje kto, v akej lehote a akým
spôsobom oznámi profesionálnemu vojakovi zloženie a výšku platu. Keďže zákon č. 281/2015 Z.z. ako
lex specialis upravuje osobitné administratívne konanie, nie je možné naň vzťahovať úpravu Správneho
poriadku. Zákon č. 281/2015 Z.z. síce pripúšťa subsidiárnu pôsobnosť Správneho poriadku v ustanovení
§ 189, avšak z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že Správny poriadok sa podporne aplikuje iba v

prípadoch rozhodovania v rámci prieskumného konania podľa § 100 a 101 ako aj na konania vo veciach
služobného pomeru podľa ustanovenia § 91, ktoré upravuje vydanie personálneho rozkazu. V ostatnom
rozsahu je aplikácia Správneho poriadku na vzťahy upravené zákonom č. 281/2015 Z.z. vylúčená.
Uvedenýzávervyplývaajzdôvodovejsprávykpredmetnémuzákonu. Vzmysleuvedenéhosprávnysúd
ďalej konštatoval, že keďže zákon č. 281/2015 Z.z. voči oznámeniu o výške a zložení platu nepripúšťa

opravný prostriedok, písomné oznámenie profesionálnemu vojakovi podľa § 39 ods.2 v spojení s § 82
ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z., vydané Vojenským útvarom 6335 Prešov ako služobným orgánom, je
opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p., ktoré nadobudlo právoplatnosť jeho
odovzdaním, prípadne doručením. Voči uvedenému opatreniu bol žalobca oprávnený podať správnu
žalobu v lehote 2 mesiacov od jeho oznámenia. Žalobca však v uvedenej lehote správnu žalobu nepodal.

Svojím konaním, teda podaním žiadosti Vojenskému útvaru č. 6335 Prešov o preskúmanie písomnosti
č. vkPO-122-305/XXXX zo dňa 9. januára 2017 inicioval konanie o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010
Z.z. o sťažnostiach, účinného v čase podanej žiadosti, teda ku dňu 27. februára 2017. Predmetné
podanie žalobcu, po posúdení jeho obsahu, spĺňalo podmienky sťažnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b/ v
spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z.. Vojenský útvar 6335 Prešov podanie žalobcu ako sťažnosť

aj posúdil a podľa § 20 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. žalobcovi oznámil spôsob jej vybavenia listom
č. vkPO-XXX-XX/XXXX-FES zo dňa 10. apríla 2017, pričom tento žalobca žiadal prostredníctvom
Ministerstva obrany SR, teda žalovaného, preskúmať ako rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na čo
žalovanýodpovedallistomzodňa2.júna2017č.Y.-XXX/XXXX-OVSaoznámil,ženápravunamietaných
skutočností nemožno odstrániť prostredníctvom inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho

konania podľa Správneho poriadku s tým, že žalobcu upovedomil, že jeho podanie voči postupu veriteľa
Vojenského útvaru 6335 Prešov pri priznávaní príplatku výkonného letca bola v roku 2016 prešetrená
ako sťažnosť podľa osobitného predpisu, s výsledkom ktorej bol žalobca oboznámený listom č. SEKO-
XXX-XX/XXXX-ZH-OVS zo dňa 26. augusta 2016.

11. Správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí o odmietnutí správnej žaloby vyslovil názor, že
akt žalovaného - list č. Y.-XXX/XXXX-OVS z 2. júna 2017, nemožno posúdiť ako opatrenie orgánu
verejnej správy, ktoré zasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný je v zmysle
zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ústredným
orgánom štátnej správy pre riadenie a kontrolu obrany Slovenskej republiky, výstavbu, riadenie a

kontrolu ozbrojených síl Slovenskej republiky, koordináciu činností a kontrolu orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky,
koordináciu obranného plánovania, zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej
republiky,koordináciuvojenskejletovejpremávkyscivilnouletovoupremávkou,vojenskéspravodajstvo,
alternatívnu službu a zabezpečuje správu vojenských obvodov a vojenských lesov, Správny súdny

poriadok v rámci svojich ustanovení v prípade rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vyžaduje
na ich prieskum splnenie štyroch podmienok, ktorými sú prieskum výlučne rozhodnutí alebo opatrení
orgánu verejnej správy, ukrátenie fyzickej, resp. právnickej osoby na jej právach a právom chránených
záujmoch uvedeným rozhodnutím alebo opatrením, vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov vočinapadnutému rozhodnutiu/opatreniu a napokon, že takýto prieskum rozhodnutia nie je vylúčený
ustanovením § 7 S.s.p. V prípade listu žalovaného sa jedná o akt orgánu verejnej správy, ktorý
nebol vydaný v administratívnom konaní, ktoré by bolo upravené určitým právnym predpisom. Žalovaný

predmetným listom iba odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť, čo učinil s cieľom vysvetliť žalobcovi
procesnú situáciu. Nejednalo sa o postup orgánu verejnej správy, z ktorého by žalobcovi vyplývala
povinnosť, ktorý by bol upravený právnym predpisom a na vykonanie ktorého by mal žalobca zákonný
nárok. Vydaním predmetného listu žalobca nebol dotknutý na svojich subjektívnych právach, prípadne
právom chránených záujmoch. Správny súd považoval za nevyhnutné poukázať na to, že aj v prípade,

ak by v hypotetickej rovine súd pripustil skutočnosť, že sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy a
existujú dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 S.s.p., v dôsledku takéhoto postupu, teda zrušenia listu
žalovaného, by nedošlo k zmene procesnej situácie, nakoľko ako správny súd vyššie vysvetlil, na vec
nemožno subsidiárne aplikovať zákonné ustanovenia Správneho poriadku, a teda žalovaný by nemohol
vec preskúmať mimo odvolacieho konania, ako sa domáhal žalobca. S poukazom na to, že opatrenie
žalovanéhonebolovydanévadministratívnomkonaní,anisvojimobsahomnezasahujedosubjektívnych

práv žalobcu (list nespôsobuje ich zmenu, vznik, zánik a pod.), nemožno jeho správnosť a zákonnosť
preskúmať na základe správnej žaloby.

12. Na rámec správny súd v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ by bolo predmetom údneho
prieskumu, okrem napadnutého listu žalovaného č. SEKO-XXX/XXXX-OVS z 2. júna 2017, aj opatrenie

služobného úradu Vojenského útvaru 6335 Prešov č. vkPO-XXX-XXX/XXXX z 9. januára 2017, žalobu
by bolo aj v takom prípade nevyhnutné podľa § 98 ods.1 S.s.p. odmietnuť, keďže prípadná žaloba v
prípade preskúmania tohto opatrenia služobného úradu Vojenského útvaru 6335 Prešov by bola podaná
oneskorene po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty podľa § 181 ods. 1 S.s.p.

13. Toto pôvodné rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci o odmietnutí žaloby č.k.
7Sa/9/2019-126 zo dňa 21. januára 2020 bolo na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcom zo dňa
4. februára 2020 uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžk/18/2020 zo dňa 29. apríla 2021 zrušené
a vec bola správnemu súdu vrátená na ďalšie konanie podľa § 462 ods.1 S.s.p. V dôvodoch zrušujúceho
rozhodnutia kasačný súd po oboznámení sa s vecnými skutočnosťami, v nadväznosti na závery

kompetenčného senátu vo veci kompetencie správneho súdu na konanie a rozhodnutie, konštatoval
zistenie, že mimo odvolacie konanie v danom prípade nebolo iniciované v podnetu žalovaného v
rámci výkonu dozoru, ale na základe podania sťažovateľa. Žalobca v predmetnom podaní výslovne
žiadal zrušenie stanoviska veliteľa s poukazom na hmotnoprávne aj procesnoprávne dôvody. Podľa
kasačného súdu, extenzívne ponímajúc problematiku prípustnosti súdneho prieskumu, napadnuté

(správnou žalobou) oznámenie aj s ohľadom na skutkové okolnosti, predstavuje list, ktorý z materiálneho
hľadiska disponuje charakterom opatrenia, keďže žalovaný obsahom konštatuje a odôvodňuje, prečo
stanovisko veliteľa nepreskúma mimo odvolacieho konania a ak by súd v danom prípade v správnom
súdnictve odmietol meritórne prejednať sťažovateľom podanú žalobu, smerujúcu proti uvedenému
oznámeniu, malo by to za následok odopretie spravodlivosti, osobitne v prípade, ak nie je na mieste iný

typ konania ako nečinnosť správneho orgánu, nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Kasačný súd
za relevantnú pre posúdenie považuje aj skutočnosť, že vo veci už rozhodoval aj kompetenčný senát
Najvyššieho súdu SR, z ktorého rozhodnutia je zrejmé, že vec má byť prejednaná v rámci správneho
súdnictva, v dôsledku čoho je vylúčené podanie žaloby v civilnom procese. Kasačný súd napokon,
vychádzajúc z logického výkladu argumentum a maiori ad minus ustanovenia § 65 Správneho poriadku

v spojení s § 3 ods.7 tohto zákona skonštatoval, že v mimo odvolacom konaní možno preskúmať nielen
finálnu formu činnosti správnych orgánov vo forme právoplatného rozhodnutia, ale aj ostatných finálnych
foriem činnosti, uvedených v § 3 ods.7 Správneho poriadku, napr. pri vydávaní osvedčení, posudkov,
vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, pričom zákon č. 181/2015 Z.z. v § 219 explicitne
nevylúčil všeobecnú subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku, t.j. ani ustanovenia § 65 Správneho

poriadku na predmet svojej právnej úpravy. Proces preskúmavania opatrení v mimo odvolacom konaní
je neformálny, žalovaný sa musí zaoberať meritom veci.

14. Správny súd, po vrátení mu veci kasačným súdom na ďalšie konanie, následne dostal do dispozície
rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Svs/1/2021 zo dňa 12. mája

2022, ktorý jednomyseľne vyslovil názor v skutkovo a právne totožnej veci vo vzťahu k rovnakému
žalovanému (vedenej Krajským súdom v Prešove od sp.zn. 7Sa/7/2019), v zmysle ktorého v danej
veci (z hľadiska rozhodovania správneho súdu totožnej) nie je daná právomoc správnych súdov na
preskúmanie oznámenia žalovaného podľa § 6 ods.1 S.s.p., nakoľko oznámenie žalovaného nie jerozhodnutím a ani opatrením orgánu verejnej správy s tým, že žalovaný nemal právomoc postupovať
podľa ustanovení o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa štvrtej časti tretieho
oddielu správneho poriadku, nakoľko na predmetný proces sa správny poriadok nevzťahuje. Totožná

právna vec bola Veľkému senátu predložená senátom kasačného súdu v konaní vedenom podľa sp.zn.
1Sžk/11/2020 uznesením zo dňa 28. októbra 2022 (uvedenie dátumu zrejme nesprávne) na prejednanie
a rozhodnutie podľa § 22 ods.1 písm. a/ S.s.p., keďže predkladajúci senát dospel k právnemu záveru
odlišnému od právneho názoru vyjadreného v odlišnom uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.
septembra 2020 pod sp.zn. 3Sžk/7/2020. Odlišnosť obidvoch skupín právnych názorov sa týka dvoch

základných skutočností, pričom prvou z nich je spornosť existencie právomoci správnych súdov na
preskúmanie oznámenia žalovaného a druhou z nich je spornosť v možnosti aplikácie správneho
poriadku na proces vydávania tohto oznámenia.

15. Veľký senát, vychádzajúc z ustanovení § 3 ods.1 písm. b/, c/ S.s.p. konštatoval, že pre stanovenie
právomoci správnych súdov je potrebné posúdiť, či predmetná listina z 2. júna 2017 (oznámenie

žalovaného) je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b/ S.s.p. alebo opatrením podľa § 3ods. 1 písm. c/
S.s.p., považujúc za zrejmé, že rozhodnutím je akt, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú
jednotlivé práva a povinnosti a opatrením je akt, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti priamo dotknuté. Ani jedna z uvedených podmienok však nie je pri oznámení žalovaného
splnená. Toto oznámenie je len odpoveďou na list, ktorému navyše predchádzala už jedna v danej veci

uskutočnená odpoveď na základe obdobného listu. V oznámení žalovaného vyjadrený určitý právny
názor vo svojej podstate len odkazuje na už vydané písomnosti. Pokiaľ by právna prax pristupovala
k tak extenzívnemu výkladu, ako je uvedený v odlišnom uznesení (kasačného súdu), preskúmateľné
by bolo každé jedno stanovisko orgánu verejnej správy s odôvodnením, že každý takýto list môže
mať potencionálny dosah na práva a povinnosti konkrétne určených alebo všeobecne identifikovaných

osôb, spravovaných verejnou správou. Veľký senát tiež považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by
aj správne súdy oznámenie žalovaného zrušili, uvedené by nemalo žiaden vplyv na výšku príplatku
výkonného letca. Z tohto dôvodu daným listom by nemohlo ani hypoteticky prísť k zásahu do práv,
právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Žalovaný nemal právomoc v danej veci postupovať
podľa ustanovení o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa štvrtej časti tretieho

oddielu správneho poriadku. Správny poriadok nie je generálnym právnym predpisom, upravujúcim
všetky procesy vo verejnej správe. V zmysle jeho § 1 ods. 1 sa vzťahuje len na rozhodovacie procesy,
výsledkom ktorých sú individuálne správne akty v podobe rozhodnutí správnych orgánov. Napádané
oznámenie pritom nie je výsledkom a ani reakciou na závery rozhodovacieho procesu. Pre aplikáciu
konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa v zmysle § 65 Správneho poriadku

vyžaduje rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je právoplatné. Žalobca pritom nenapadá
právoplatné rozhodnutie, ale oznámenie reagujúce na obdobné oznámenie zo dňa 10. apríla 2017.
Možnosť postupovať podľa štvrtej časti, oddielu 3 Správneho poriadku nemožno odvodiť ani z § 3
ods. 7 Správneho poriadku. Paragraf 3 ods. 7 Správneho poriadku odkazuje na primerané použitie
základných zásad, uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 Správneho poriadku. Z predmetného paragrafu

absolútne nevyplýva, že ustanovenia o prieskume rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 65 - 68
Správneho poriadku) by sa mali použiť aj na procesy preskúmavania iných aktov, ako sú rozhodnutia
správnych orgánov. V zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku je možné na vydávanie osvedčení,
posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení primerane aplikovať výlučne zásady
upravené v ods. 1 až 6 tohto ustanovenia. Z daného ustanovenia preto nie je možné odvodiť, že sa

na procesy vydávania predmetných aktov majú primerane vzťahovať aj iné ustanovenia správneho
poriadku, vrátane ustanovení o opravných prostriedkoch.

16. V závere rozhodnutia Veľký senát uviedol, že si uvedomuje, že pri viacerých právnych vzťahoch
môžebyťvaplikačnejpraxiproblémovépreúčastníkovtýchtoprávnychvzťahovposúdiť,aképrostriedky

ochrany zvoliť. Dokazuje to aj daná vec, v ktorej navyše existoval aj kompetenčný spor medzi civilným
súdomasprávnymsúdom,rozhodovanýuznesenímkompetenčnéhosenátu(obdobneakovpredmetnej
veci). Základ právnych vzťahov však dáva legislatívna moc, pričom súdne orgány, vrátane orgánov
správneho súdnictva, sú povinné v súlade s čl. 2 ods. 2 právneho predpisu č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky v účinnom znení konať len v medziach dovolených právnymi normami. Z tohto

dôvodu súdy nikdy nemôžu ísť nad rámec pôsobnosti, ktorú im určujú účinné právne predpisy.

17. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR sa vo svojom rozhodnutí, so zreteľom na všetky
skutočnosti, stotožnil s uznesením správneho súdu (Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/7/2019-100zo dňa 28. novembra 2019), ktorý odmietol žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm.g/ S.s.p. z dôvodu
nedostatku právomoci na preskúmanie oznámenia žalovaného správnym súdom. Pre úplnosť, Najvyšší
správny súd SR vo veľkom senáte v danej veci zamietol kasačnú sťažnosť a trovy kasačného konania

účastníkom nepriznal podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhá veta S.s.p.

18. Správny súd v predmetnej veci v konaní o žalobcom podanej žalobe, vychádzajúc zo všeobecnej
záväznosti právneho názoru, vyjadreného v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR sp.zn. 1SVs/1/2021 zo dňa 12. mája 2022, odvodeného od § 466 ods.3 S.s.p., ktorý je pre senáty

Najvyššieho správneho súdu záväzný, sa v ďalšom právnom posúdení opäť priklonil k právnemu
posúdeniu, už raz vyslovenému v predmetnej veci v rozhodnutí o odmietnutí žaloby (zo dňa 21. januára
2020),zrušenémukasačnýmsúdomrozhodnutímsp.zn.5Sžk/18/2020zodňa29.apríla2021,nazávery
ktorého opätovne v celom rozsahu poukazuje, zhrnúc tieto v odsekoch 10 až 12 tohto uznesenia, s
doplnením o závery vyslovené Veľkým senátom, uvedené v odsekoch 15 a 16 tohto uznesenia, s ktorými
sa správny súd jednoznačne stotožňuje.

19. K záväznosti , či nadväznosti na závery Veľkého senátu vo všeobecnosti správny súd poukazuje
na skutočnosť, že Veľký senát, ako špecifický typ senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, koná
a rozhoduje vo vymedzených veciach za účelom zjednocovania rozhodovacej činnosti, respektíve za
účelom bránenia rozdielnej rozhodovacej činnosti senátov NS SR a v rámci správneho súdnictva,

navyše, aj za účelom zjednocovania rozhodovacej činnosti správnych súdov a tiež správnych súdov a
orgánov verejnej správy.

20.Kznakomprávnehoštátuamedzijehozákladnéhodnotypatríneoddeliteľneprincípprávnejistoty(čl.
X ods. l Ústavy SR, napr. PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť

práva. Súčasťou uvedeného princípu je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovanívrovnakýchpodmienkachdalarovnakáodpoveď(mutatismutandisI.ÚS87/93,PL.ÚS16/95
a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Veľký
senát je tak inštitucionálnym zabezpečením princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky).

21. Podľa § 2 ods. 1, 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 3 ods. 1 S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti

verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté,

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

24. Podľa § 181 ods. 1 S.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.26. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 281/2015 Z.z.), tento zákon upravuje štátnu službu
profesionálnych vojakov (ďalej len "štátna služba") a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou

a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov. Na právne vzťahy profesionálnych vojakov
pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

27. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Vedúcim hlavného služobného úradu je minister

obrany Slovenskej republiky (ďalej len "minister").

28.Podľa§6ods.1písm.b/zákonač.281/2015Z.z.služobnýúradnaúčelytohtozákonajeorganizačná
zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily") pre profesionálnych vojakov
ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie podľa § 71 ods. 5.

29. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach
týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich a
plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a
služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu.

31. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. služobné predpisy sú predpisy, ktorými sa v medziach
tohto zákona ustanovujú podrobnosti o štátnej službe a podrobnosti súvisiace so vznikom, zmenami a
skončením služobného pomeru.

32. Podľa § 189 ods. 1,2,3, pod margináliou Vzťah k správnemu poriadku zákona č. 281/2015 Z.z., na
prieskumné konanie podľa § 100 a 101 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na právne
vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. a), b) a d) primerane
vzťahujú ustanovenia § 14 až 17 a § 62 až 69 všeobecného predpisu o správnom konaní. Na právne

vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú
ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 18, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24,
§ 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70
všeobecného predpisu o správnom konaní.

33. Vzhľadom na podanú žalobu, v nadväznosti na to, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičný
princíp bezvýhradne, t.j. konanie sa začína len na základe návrhu - žaloby, ktorou plne disponuje
žalobca, a správny súd posudzuje zákonnosť len aktov orgánov verejnej správy v zmysle žalobného
návrhu, musel správny súd v kontexte vyššie uvedených skutočností a na základe vyslovených dôvodov
(v odsekoch 10 až 12 a 15 a 16 uznesenia) žalobu odmietnuť pre neprípustnosť, keďže smerovala

proti listu - úradnej písomnosti, ktorá mala podľa obsahu informačný charakter oznámenia a ako taká
nepodlieha preskúmaniu správnym súdom podľa § 6 ods. 1 v spojení s § 7 písm. b/ Správneho súdneho
poriadku.

34.Správnysúdnapokonrozhodolotrováchkonaniapodľa§170písm.a/a§467ods.1a3S.s.p.,podľa

ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

35. O trovách kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 1, 3 S.s.p. v spojení s § 167
ods. 1 S.s.p. a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu s tým, že o výške trov kasačného
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 Správneho súdneho

poriadku).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,

ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).