Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899979
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2708899979.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. C. XXXX/XX, F., proti žalovanému: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. G. XXXX/XX, I., zastúpenému
advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Športová 978/45, Dunajská Streda, o zaplatenie 32.931,92
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 25. novembra 2019
č. k. 3Cb/360/2008-1462, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I. m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.479,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne od 25.10.2003 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 11.617,87 eura od
18.9.2003 do 15.10.2003 v sume 313,68 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 39,88 %.

Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,94 % proti žalobcovi a v rozsahu 30,06 %

proti žalovanému.

SvedkomA.J.,A.K.L.aM.N.priznávanároknanáhradusvedočnéhovrozsahu69,94%protižalobcovi
a v rozsahu 30,06 % proti žalovanému.

Znalkyni Ing. Ivete Schulzovej priznáva nárok na náhradu znalečného v rozsahu 69,94 % proti žalobcovi
a v rozsahu 30,06 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II.

priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, výrokom III. priznal
štátu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom IV. svedkom A. J.,
A. K. L., M. N. priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 365, § 367, § 368 ods. 2, 3, § 369 ods. 1, § 373, § 378, § 379,
§ 380, § 381, § 386 ods. 1, § 502 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 544 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods.
1, 2, § 551 ods. 1, 2, § 560 ods. 1 až 4, § 561 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“).

Vecne dôvodil, že predmetom konania (po čiastočných späťvzatiach žaloby) zostal nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 21.000,37 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 24.10.2003 do zaplatenia, sumy11.617,87 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.9.2003 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške
0,1 % denne zo sumy 11.617,87 eura (350.000,- Sk) od 18.9.2003 do 15.10.2003.

Súd prvej inštancie uviedol, že skutkové tvrdenia strán o písomnom uzavretí zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi účastníkmi - podnikateľmi dňa 4.8.2003 a jej obsahu boli nesporné. Podľa zmluvy o dielo sa
účastníci /žalobca zhotoviteľ a žalovaný objednávateľ/ dohodli o vyhotovení „Radových poschodových
garáží - sídl. SNP Holíč“. Podkladom pre uzavretie zmluvy bol názov stavby „Radové poschodové

garáže sídl. SNP Holíč“, miestom stavby Holíč a výkresová dokumentácia, konkrétne výkres tvaru
a výstuže, pôdorysný a zvislý rez. Ako predmet plnenia strany dohodli podľa článku III: A: montáž,
prenájomademontáždebnenia30ksposchodovýchradovýchgarážípodľavýkresutvaruobjednávateľa
a písomnom upresnení priamo na stavbe stenovým debniacim systémom, B: montáž armatúry do
stien a stropov v množstve podľa špecifikácie objednávateľa vo výkresoch armatúry, C: uloženie a
spracovanie betónovej zmesi vibrovaním dodanej objednávateľom po okraj debnenia v množstve 342,77

m3, D: montáž a zaliatie zárubní vstupných garážových brán do konštrukcie v prípade, ak budú v čase
odovzdania staveniska dodané objednávateľom na stavbu.

V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal skutkovým tvrdením žalobcu, že platne odstúpil od zmluvy

o dielo. Skutkovým tvrdením žalobcu boli viaceré dôvody, pre ktoré odstúpil od zmluvy. Za dôvod
považoval jednak to, že mu žalovaný neoznámil, podľa ktorej projektovej dokumentácie má postupovať
na zhotovení diela, že mu žalovaný nedodal armatúru na pokračovanie v zhotovovaní diela, nedodal mu
zárubne a z dôvodu, že žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť zálohu 350.000,- Sk. Žalovaný sa bránil, že
neuhradil zálohu na cenu diela z dôvodu, že dielo má vady. Vyzval žalobcu na ich odstránenie, pričom

žalobca sám v konaní uvádzal, že vady neexistujú, súd preto vyvodil, že žiadne vady neodstránil. Zo
znaleckého posudku Ing. Zavadilovej súd zistil, že dielo vady malo. Žalovaný dielo neprevzal z dôvodu,
že dielo malo vady, čím mu podľa zmluvy o dielo nevznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú časť diela. Súd
poukázal na záväzný názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ak dielo alebo jeho časť má vady, nemá
objednávateľ povinnosť dielo prevziať. Súd sa preto ďalej zaoberal tým, kto je za vady diela zodpovedný.

Žalobcanazhotoveniedielapoužilbetóndodávanýžalovaným,očomsvedčilidennézáznamyzostavby
a medzi stranami to ani nebolo sporné. Žalobca v denníku zo stavby uviedol nekvalitnú betónovú zmes,
zlúkrivkuzrnitosti,málocementu,tedamohloísťonevhodnýmateriál,ktorýmoholmaťvplyvnavýsledok

pohľadového betónu. Pokiaľ ale žalobca priznal výpoveďou, že vsunul zápis o dodávke nekvalitnej
betónovej zmesi, zlej krivke zrnitosti, o nedostatočnom množstve cementu do záznamu medzi dátumy
30.8.2003 a 31.8.2003, pričom zápis žalovaného je po týchto dňoch z 3.9.2003, nebolo dokázané, že
podľa § 551 ods. 1 ObZ žalobca upozornil žalovaného na nevhodnosť dodávaného betónu a nedošlo
podľa vykonaného dokazovania ani k tomu, že žalovaný písomne trval na použití nevhodného materiálu

v zmysle § 551 ods. 2 ObZ. Preto súd vyvodil zodpovednosť žalobcu za vady diela. Na odstránenie
vád diela dal žalovaný žalobcovi lehotu do 10.9.2003. Žalobca vady diela neodstránil. V konaní nebolo
dokázané,žežalovanýsadostaldoomeškania,prektorévznikložalobcoviprávoodstúpiťodzmluvy.Pre
uvedené nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním
diela v plnom rozsahu, a to ani podľa § 548 ods. 2 ani podľa § 551 ods. 2 ObZ.

Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca mal podľa zmluvy vykonať dielo, resp. jeho časť, ktorá je
predmetom konania, riadne a včas, čo však neurobil, pretože dielo malo vady, ktoré žalovaný vytkol v
rámci preberacieho konania dňa 18.9.2003 a vady boli zistené aj podľa znaleckého posudku znalkyne

Zavadilovej. Žalobca tak nemal právo práce na diele prerušiť, ale mal v diele pokračovať a odstrániť
vady. Nemal právo odstúpiť od zmluvy, a to ani z dôvodu, že žalovaný ako objednávateľ mu neurčil,
podľa ktorej projektovej dokumentácie má postupovať, pretože v zmluve o dielo si zmluvné strany takýto
dôvod pre odstúpenie od zmluvy o dielo neupravili a tento dôvod nepredpokladá ani § 548 ObZ.

K nároku žalobcu na náhradu škody za odcudzené stojky vo výške 977,10 eura z dôvodu, že žalovaný
porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca až
záverečnej reči zmenil rozhodujúce skutočnosti pre nárok na náhradu škody za odcudzené stojky, apreto súd rozhodol, že zmenu žaloby nepripúšťa. Žalobca si v žalobe uplatnil v súlade s bodom VIII.
3 a 4 zmluvy o dielo dohodnutú náhradu za odcudzené výsuvné kovové stojky, teda uplatňoval si
náhradu škody z dôvodu porušenia povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy o dielo, avšak

až v záverečnej reči nárok na náhradu škody na odcudzených stojkách uplatňoval na základe porušenia
povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z § 377 ObZ. Žalobca teda podstatne zmenil rozhodujúce
skutočnosti tvrdené v žalobe ohľadom náhrady škody na odcudzených stojkách, ohľadom ktorých by
bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však už strany v konaní nenavrhli. Súd mal za to, že v
žalobe nie je dostatok skutkových tvrdení týkajúcich sa uplatneného nároku na náhradu škody. Tvrdenie

žalobcu, že v čase prerušenia prác išlo o mimopracovný čas neobstálo, pretože súd v konaní zistil, že
žalobca nemal právo prerušiť práce, mal v prácach pokračovať a odstrániť vady diela. Súd preto žalobu
o náhradu za odcudzené výsuvné kovové stojky zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na dohodnuté dopravné náklady za prevoz na stavbu dodaných

zariadení z dôvodu, že žalobca mal pokračovať v prácach na stavbe a odstrániť vytknuté vady. Nemal
teda dôvod odviezť debnenie, lebo nemal právo prerušiť práce na stavbe. Z totožného dôvodu súd
zamietol aj nárok žalobcu na náhradu za prenájom základných prostriedkov dodaných zhotoviteľom na
stavbu garáží po dobu trvania prerušenia postupu stavebných prác.

Súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 11.617,87
eura (350.000,- Sk) od 18.9.2003 do 15.10.2003, pretože žalovaný nemohol byť v omeškaní 30 dní,
keďže žalobca nebol oprávnený prerušiť práce na diele.

Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalobca nesplnil povinnosť zhotoviť dielo riadne a včas, preto
mu nevzniklo právo na jednotlivé uplatnené nároky, súd mu ich preto nepriznal a nepriznal mu potom
ani nárok na úrok z omeškania, keďže nemal preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania so
zaplatením žalobcom uplatnených nárokov.

V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP, vecne plným procesným úspechom žalovaného (výrok II.). Priznanie nároku na náhradu
trov konania štátu (výrok III.) súd odôvodnil tým, že počas konania sa vykonalo znalecké dokazovanie,

pričom časť znalečného bola v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku vyplatená z rozpočtových
prostriedkov súdu, preto štátu vznikli trovy konania a keďže žalobca bol v konaní neúspešnou stranou,
súd štátu priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie
zároveň priznal svedkom A. J., A. K. L. a M. N. proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (výrok IV.), keďže sa svedkovia zúčastnili pojednávania, podali svedeckú výpoveď a svedočné

si uplatnili, pričom žalovaný bol v konaní stranou úspešnou.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak,
že odvolací súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.000,37 eura (pôvodne 656.075,- Sk) s

úrokom z omeškania 9 % ročne od 24.10.2003 do zaplatenia, sumu 11.617,87 eura (pôvodne 350.000,-
Sk) s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.9.2003 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne
zo sumy 11.617,87 eura (pôvodne 350.000,- Sk) od 18.9.2003 do 15.10.2003 a prizná žalobcovi náhradu
trov konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

Dôvodil, že v čase rozhodovania do roku 2010 žalovaný z 30 garáži odpredal časť, pričom v čase
rozhodovania v roku 2019 boli už všetky garáže odpredané a žalovaný dostal zaplatenú kúpnu cenu.
Nebol preto žiadny dôvod na odvolávanie sa na vady prác žalobcu, lebo dielo bolo odovzdané
konečnému užívateľovi. Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť za vykonané dielo žalobcovi, lebo

nezaplatením vykonaných prác by sa bezdôvodne obohatil. Týka sa to aj časti uplatneného nároku
pôvodne zálohy (350 000,- Sk) 11.617,87 eura, pri ktorej sa po odovzdaní diela v plnom rozsahu
konečnému užívateľovi, zmenil nárok na zaplatenie ceny.Pokiaľ ide o vady prác, došlo podľa žalobcu k nesprávnemu posúdeniu zo strany súdu, lebo sa odvolával
na reklamácie niektorých nadobúdateľov týkajúce sa drobenia podlahového betónu. Podlahový betón

však nebol predmetom zmluvy so žalobcom, ale išlo o dodávku žalovaného. Došlo k zámene pojmov,
lebo žalobca dodával pohľadový betón, čo predstavuje obvodové steny garáží. Podľa posudku znalkyne
Ing. Zavadilovej vykonané dielo zodpovedalo obvyklým podmienkam na vzhľad garáží. Konečná úprava
garáží bola predmetom dodávky žalovaného. Žalovaný reklamoval aj vady stien, avšak neuplatnil voči
žalobcovi právo zo zodpovednosti za vady a v súlade s § 562 ods. 2 ObZ došlo k jeho premlčaniu.

Dodávka betónu bola súčasťou zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorý zodpovedal aj za jeho kvalitu.

Poukaz súdu, že ak dielo alebo jeho časť má vady, nemá objednávateľ povinnosť dielo prevziať, je
podľa žalobcu nepoužiteľný, pretože došlo k odovzdaniu diela konečným užívateľom, ktorí zaplatili cenu
diela. Postup žalovaného, ktorý odmietol prevziať a následne poskytnúť splátku za vopred dohodnutý

stupeň rozostavanosti diela, je šikanóznym výkonom práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Súd sa aj pri posudzovaní vád diela dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri
týchto úvahách vôbec nevzal v úvahu kto za výskyt vád nesie zodpovednosť.

Nárok na zaplatenie sumy 11.617,87 eura (pôvodne 350.000,- Sk) s úrokom z omeškania 9 % ročne od
18.9.2003dozaplateniažalobcavyvodzujezčl.VI.bod3zmluvyodielo.Žalobcanamietalkonštatovanie
súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal prevzatie „stenových konštrukcií“, a teda nebola splnená
podmienka pre poskytnutie zálohovej platby, avšak súd nezobral do úvahy vopred dohodnuté podmienky
v zmluve čl. IV., že objednávateľ sa zaväzuje, že vyhotovené konštrukcie ponúknuté k prevzatiu aj

prevezme a za ich zhotovenie zaplatí dohodnutú cenu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 11/10. Aj z čl. VIII. bod 13 vyplýva, že účastníci zmluvy o dielo
už pri jej uzatváraní si boli vedomí, že žalovaný prevezme dielo aj s prípadnými vadami. Zo znaleckého
posudkuč.158/2003Ing.Nečasa,ktorývykonalobhliadkustavbydňa18.9.2003,t.j.vdeňodovzdávania
a preberania rozostavanej časti diela vyplýva, že všetky stenové konštrukcie (obvodové steny a priečky)

boli ku dňu obhliadky oddebnené a odliate steny a priečky 1. NP nevykazujú nedostatky z hľadiska
statiky, ani z hľadiska vhodnosti povrchu stien a priečok pre ich ďalšiu povrchovú úpravu v zmysle
projektovej dokumentácie v etape dokončovacích prác na stavbe. Znalec nezistil žiadne vady, ktoré by
odlievaním stropnej konštrukcie a stien 2. NP mohli byť zakryté alebo by bolo nevyhnutné ich odstrániť
ihneď. Zo záveru znaleckého posudku č. 58/2008 súdom ustanovenej znalkyne Ing. Zavadilovej vyplýva

nerovnosť stien garáži, ale rozmery garáží boli v súlade s projektovou dokumentáciou a so zmluvou
o dielo. Z uvedených záverov znalcov vyplýva, že v čase odovzdávania a preberania rozostavaného
diela, dielo spĺňalo vopred dohodnuté parametre kvality diela. Nie je bežnou zvyklosťou v odbore, aby
sa v čase realizovania hrubej stavby robilo definitívne vyspravovanie podkladových úprav povrchových
častí stavby, ktoré môžu byť v priebehu ďalšej realizácie ešte stavebnou činnosťou znehodnotené. Súd

pochybil, ak sa pri posudzovaní nároku na zaplatenie splátky za rozostavané dielo vôbec zaoberal
otázkou, či dielo malo alebo nemalo diskutabilné vady. K pochybeniu došlo najmä v čase rozhodovania
v roku 2019, keď už celé dielo bolo odovzdané konečným užívateľom. Zmluvné strany sa v zmluve
o dielo dohodli, že objednávateľ sa zaväzuje, že vyhotovené konštrukcie ponúknuté k prevzatiu aj
prevezme a za ich zhotovenie zaplatí dohodnutú cenu, a to bez akýchkoľvek ďalších podmienok.

Žalovaný však zámerne nesplnil vopred dohodnutú podmienku poskytnutia zálohovej platby (prevzatie
rozostavanej časti diela) a pri preberacom konaní dňa 18.9.2003 postupoval v rozpore s vopred
dohodnutým spôsobom postupu pri vadnom plnení (čl. VIII bod 12 zmluvy o dielo). V danom prípade
mal súd prihliadnuť aj na § 36 ods. 3 OZ, podľa ktorého ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky
na prospech jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

Žalobca mal za to, že pri posudzovaní vád diela je potrebné prihliadnuť aj na obvyklé zvyklosti
v odbore. Po odstúpení žalobcu od zmluvy o dielo, žalovaný previedol aj rozostavanú a písomne
neprebratú časť diela bez toho, aby na tejto časti diela vykonal akékoľvek opravy vád, na jeho

objednávateľov (nových vlastníkov garáži). O tom svedčí záznam z obhliadky diela, ktorá sa uskutočnila
dňa 5.4.2007. Zo zápisu z obhliadky je zrejmé, že vnútorné obvodové steny a priečky boli novým
vlastníkom odovzdané a nimi prebraté aj s údajnými vadami pohľadových betónov. Vnútorné deliace
priečky (kde podľa projektovej dokumentácie nemal byť pohľadový betón) boli dokonca bez vykonaniavnútorných vápenno-cementových omietok, ktoré mali slúžiť práve na vyrovnanie drobných nerovností
a viditeľných špár z použitia systémového debnenia. Všetky steny na priečkach, obvodových vnútorných
i vonkajších stenách boli opatrené v súlade s projektovou dokumentáciou akrylátovým náterom.

Znalkyňa Ing. Zavadilová zistila, že nevyhotovením omietok a nahradením omietok náterom betónových
plôch žalovaný ušetril 2.584,98 eura. Z postupu žalovaného je zjavné, že v čase preberania žalobcom
rozostavanej časti diela (18.9.2003) na dosiahnutú kvalitu odliatych betónových konštrukcií aplikoval iné
parametre kvality, aké použil v čase, keď on ukončené dielo odovzdával svojim odberateľom. Takýto
postup žalovaného pri posudzovaní kvality tej istej časti diela je zjavne šikanóznym výkonom práva,

na čo mal súd prihliadnuť. Objednávatelia žalovaného prevzali od neho celé dielo bez vád, za dielo
v plnom rozsahu zaplatili, a preto má žalobca nárok na zaplatenie vykonanej časti diela od žalovaného.
Na podporu svojho stanoviska žalobca súdu predložil rozhodnutie Ústavného súdu ČR III. ÚS 532/2013,
podľa ktorého odovzdanie či neodovzdanie diela je vecou skutkového posúdenia, nie právneho záveru.

K jednotlivým vadám uvedeným v znaleckom posudku Ing. Zavadilovej, žalobca poukázal na samotný
znalecký posudok, kde znalkyňa uviedla, že pokiaľ ide o zle vibrovaný betón, betónová plocha bez
pórov, bez ústupkov a odskokov patrí z praktického hľadiska medzi nesplniteľné požiadavky. Povrchové
nerovnosti, ktoré sa prejavili na niektorých miestach na povrchu pohľadového betónu môžu byť
dôsledkom slabšie zavibrovaného betónu, ale sú pre vzhľad pohľadového betónu prípustné, pretože sa

jedná o priestory s normálnymi nárokmi na pohľadovosť. Z tejto konštatácie znalca vôbec nevyplýva,
že by na diele boli vady pohľadového betónu. S prihliadnutím na spoločenský význam diela (radové
garáže pre osobné motorové vozidlá) bol už v projekte predpísaný betón triedy B-20, ktorý je na spodnej
dovolenej hranici pre vhodnosť jeho použitia na vyhotovovanie pohľadových betónov. V projekte bola
zároveň navrhnutá na vnútorné priečky vápenno-cementová omietka, aby popísané drobné ústupky

a odskoky eliminovala a ako definitívna povrchová úprava akrylátový náter na všetkých vnútorných
plochách. Pri posudzovaní vady je potrebné prihliadnuť aj na záver zodpovedaný znalkyňou, že
pohľadový betón vykazuje charakter pohľadového betónu. Rovnako je dôležité posúdiť aj to, kto a v akej
miere zodpovedá za tieto vady. V tomto smere žalobca poukázal aj na vyjadrenie znaleckej organizácie
Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. č. 10-03/2013, ako aj vyjadrenie znalca Ing. Nečasa, ktorý

na pojednávaní dňa 29.6.2006 uviedol, že betón, ktorý videl, bol v dostatočnej kvalite s tým, že malo
ísť o ďalšiu povrchovú úpravu, ako aj skutočnosť, že žalovaný po odstúpení žalobcu od zmluvy o dielo
žiadne vady neodstraňoval, ale dielo svojim objednávateľom v časti, ktorú realizoval žalobca, odovzdal
v stave ako ho vyhotovil žaloba.

K vade, že rozmery jednotlivých garáží nie sú totožné s projektovou dokumentáciou, žalobca opätovne
poukázal na znalecký posudok Ing. Zavadilovej a uviedol, že väčšie vnútorné rozmery jednotlivých
garáží nie sú na závadu pri jej užívaní. Znalkyňa premeriavala garáže v čase, kedy už boli odovzdané
budúcim vlastníkom. Tým, že žalovaný oproti návrhu v projektovej dokumentácii nevyhotovil vnútorné

vápenno-cementové omietky spôsobil, že vnútorný rozmer garáží sa zväčšil oproti PD. Rovnako na
zmenuvnútornýchrozmerovjednotlivýchgarážimalavplyvskutočnosť,žežalovanýprinástupenapráce
zmenil po dohode so žalobcom hrúbku obvodových stien z 300 mm na 200 mm. Znalkyňa neuviedla,
že išlo o vadu diela. Znalkyňa tiež uviedla, že vo všetkých garážach sa prejavuje ten istý nedostatok
v podlahovom betóne, ktorý sa aj po opakovaných náteroch trúsi, avšak táto vada diela nebola zo

strany žalovaného nikdy reklamovaná a ani pri preberacom konaní dňa 18.9.2003 notifikovaná, a to z
dôvodu, že tieto práce neboli obsahom dohodnutého rozsahu prác v zmluve o dielo. Žalobca ani nemôže
niesť zodpovednosť za výskyt tejto vady, pretože podlahové konštrukcie s podlahovým betónom boli
vyhotovené v čase, kedy žalobca na stavbe už nepracoval.

K uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 11.617,87 eura od 18.9.2003 do
15.10.2003 žalobca uviedol, že túto si uplatňuje na základe čl. VII. bod 1 zmluvy o dielo, podľa ktorého
sa zmluvné strany dohodli, že za neuhradenie faktúry v lehote splatnosti, alebo neposkytnutie zálohy
má zhotoviteľ právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Nároky na sumu 6.976,19 eura (pôvodne 210.157,80 Sk) – prenájom zariadení zhotoviteľa od 11.9.2003
do 13.10.2003 a sumu 829,88 eura (pôvodne 25.000,- Sk) – dopravné náklady za prevoz debneniaa zariadení; spolu 7.806,07 eura (pôvodne 235.157,80 Sk) si žalobca uplatnil na základe čl. VIII. bod 4A
a 4B zmluvy o dielo. Z čl. VIII bod 4 vyplýva, že tieto nároky je žalovaný povinný uhradiť zhotoviteľovi
iba v prípade porušenia jeho zmluvných povinností, ktoré budú mať za následok prerušenie postupu

stavebných prác na diele. Ide o vopred dohodnuté sankcie (zmluvnú pokutu) za vopred jednoznačne
dohodnuté porušenie zmluvy. Bolo nesporné, že počas realizácie diela došlo k prerušeniu plynulosti
realizácie diela. Prerušenie postupu stavebných prác trvalo od 13.9.2019 do účinnosti odstúpenia od
zmluvy o dielo, t.j. do 15.10.2003, kedy bolo rozhodnutie o odstúpení doručené žalovanému. Tento nárok
nie je podmienený ani prevzatím diela, či odstúpením alebo neodstúpením od zmluvy.

Pokiaľ ide o ušlý zisk (v bode 5. fakt. č. 0632003 pôvodne vo výške 10.290,46 eura /310.000,- Sk/),
po pripustení späťvzatia žaloby vo výške 9.513,22 eura, žalobca dôvodil, že táto suma predstavuje
rozdiel medzi cenou, na ktorú má nárok na základe zmluvy zníženou o to, čo ušetril nevykonaním diela
v plnom rozsahu a uplatňuje si ju v zmysle § 551 ods. 2 ObZ. V zmluve o dielo (čl. III.) sa účastníci
vopred dohodli, že zhotoviteľ vykoná montážne práce podľa výkresov predložených objednávateľom,

a to plynulo v súčinnosti so stavbyvedúcim objednávateľa na vlastnú zodpovednosť. Žalovaný však v
priebehu výstavby neposkytoval vopred dohodnutú súčinnosť k zabezpečeniu plynulosti výstavby, čo
vyplýva aj zo zistení súdu. Znalec Ing. Nečas, ktorý vykonal obhliadku stavby dňa 18.9.2003 zistil, že
položky armatúry potrebné na pokračovanie v armovacích prácach stropnej konštrukcie sa na stavbe
nenachádzajú a konštatoval, že tieto položky sú potrebné na pokračovanie v armovacích prácach na

rozpracovanej konštrukcii. Bez dodávok materiálu, ku ktorým sa pri podpise zmluvy o dielo žalovaný
zaviazal, sa pokračovať na stavebných prácach na diele nedalo, a preto k prerušeniu plynulosti postupu
stavebných prác na diele prišlo z viny na strane žalovaného. Z listu žalobcu z 1.10.2003 podľa súdu
vyplýva, že žalovaný dodal na stavbu armatúry, pričom žalobca na prácach nepokračoval. Podľa súdu
žalovaný dodaním armatúr na stavbu prejavil vôľu, aby sa na stavbe pokračovalo, žalobca tak neurobil.

Ako vyplýva zo svedeckej výpovede p. M. N. na pojednávaní dňa 8.2.2007, ešte ani dňa 11.10.2003
nebola na stavbu dodaná požadovaná armatúra. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď samotného
žalovaného, ktorý na pojednávaní 11.8.2005 uviedol, že všetka armatúra, ktorá sa mala ohýbať, bola
naohýbaná jeho pracovníkmi, a to najneskôr do 10.9.2003 a keď mal armatúry pripravené, žiadal
žalobcu, aby mu oznámil, kedy začne stropy armovať, pričom armatúra pre nežatie prác zo strany

žalobcu ležala asi jeden rok na výrobnom stredisku žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že požadovaná
naohýbaná armatúra, ktorú žalobca požadoval viackrát (zápismi do stavebného denníka, ako aj listami
z 8.9.2003 a 16.9.2003), na stavbu dodaná nebola. Tvrdenia žalovaného, že požadované naohýbané
armatúry na stavbu nedodal vraj preto, lebo žalobca nenastúpil na pokračovanie v armovacích prácach,
je v rozpore s jeho vyjadrením, že armatúru nedodal na stavbu preto, lebo zistil, že sa tam rozkráda.

Podľa dojednania v zmluve o dielo však stráženie materiálu a zariadení zmontovaných alebo dodaných
zhotoviteľom na stavbu bolo povinnosťou žalovaného.

Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj situáciu, ktorá nastala po zmene

stavby riadne odsúhlasenej v stavebnom konaní. Žalobca postupoval v súlade s § 551 ods. 1 ObZ
a ihneď čo sa náhodne dozvedel o v stavebnom konaní riadne odsúhlasenej zmene projektovej
dokumentácie, žiadal žalovaného o písomné vyjadrenie, podľa ktorej projektovej dokumentácie má v
realizácii armovania stropnej dosky pokračovať. Z odsúhlasenej, avšak so žalobcom neprejednanej
dokumentácie vyplývala zásadná zmena armovania stropnej konštrukcie, a to v zmene únosnosti

stropnej dosky na vyšší stupeň. V dôsledku tejto zmeny bola v armovacích výkresoch zmenená pôvodná
hlavná výstuž priemeru 12 mm na novú priemeru 14 mm. Žalovaný v čase náhodného oboznámenia
sa s novou projektovou dokumentáciou mal už cca 80 % stropnej konštrukcie zaarmovanej starým
spôsobom a na stavbu dodanú hlavnú nosnú výstuž pôvodného priemeru 12 mm. Novonavrhovanú
nosnú výstuž priemeru 14 mm žalovaný napriek viacnásobným urgenciám na stavbu nedodal a ani

sa žiadnym spôsobom k upozorneniu žalovaného nevyjadril. Keďže v stavebnom konaní bola zmena
projektovej dokumentácie riadne odsúhlasená, žalobca projektovú dokumentáciu, ktorú mu žalovaný
poskytol v máji 2003 ako podklad k realizácii pôvodného diela, považoval za nevhodný pokyn, preto bol
v súlade s § 551 ObZ nútený prerušiť vykonávanie prác v nevyhnutnom rozsahu až do doby výmeny vecí
alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonaní

diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. Žalobca ako zhotoviteľ diela má tiež povinnosť pri
realizácii diela dodržiavať príslušné ustanovenia stavebného zákona č. 76/1976 Zb., ktorý v § 48 ods.
1 ukladá povinnosť uskutočňovať stavby v súlade s overeným projektom a stavebným povolením. Bez
udelenia písomného pokynu a bez dodania v projekte zmenenej hlavnej nosnej výstuže teda žalobcaani nemohol pokračovať vo vyhotovovaní diela. Keďže iné stavebné práce z dohodnutého rozsahu prác,
ku ktorým sa žalovaný v zmluve o dielo zaviazal, ako armovanie stropnej konštrukcie, nebolo možné v
danom štádiu výstavby z technologického hľadiska realizovať, žalobca práce dňom 10.9.2003 prerušil.

Súd tiež pochybil ak uviedol, že na právny vzťah strán nedopadá ani § 544 ObZ, ani § 551 ObZ, keď
žalobcom požadované písomné oznámenie žalovaný neposkytol ani do uplynutia 33 dní od prerušenia
prác a aj z tohoto dôvodu žalobca od zmluvy odstúpil. Celková doba výstavby diela dohodnutá v zmluve

o dielo bola 90 dní, pričom 33 dňové márne čakanie na splnenie si tejto povinnosti zo strany žalovaného,
žalobca považoval za hrubé neplnenie si zmluvne dohodnutých podmienok súčinnosti, ku ktorým sa
žalovaný zaviazal (čl. III. bod D zmluvy o dielo), a preto mal právo na odstúpenie od zmluvy a na zmluvnú
pokutu, na ktorú mu vznikol nárok podľa § 551 ods. 2 ObZ ešte pred odstúpením od zmluvy.

Ďalej žalobca uviedol, že nárok v bode 1. faktúry č. 0632003 predstavuje náhradu za stavebné práce
vykonané na diele v II. etape do dňa odstúpenia od zmluvy celkovo vo výške 2.704,73 eura (pôvodne
81.480,- Sk) a vyplýva z predpokladu, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo bolo platné. Žalobca
platne odstúpil od zmluvy z dôvodov, že žalovaný si dlhodobo neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o dielo. Tento nárok žalobca odvodzuje od § 351 ods. 2 ObZ.

V bode 2. fakt. č. 0632003 si žalobca uplatnil 977,13 eura (pôvodne 29 436.- Sk) ako náhradu za
odcudzené stojky v zmysle čl. VIII. bod 3 zmluvy. Odôvodnenie zamietnutia tejto časti žaloby je v rozpore
s logickým vyhodnotením predložených dôkazov, výpovede p. A. J. na pojednávaní dňa 11.5.2006, ako

aj skutkového deja. V období od 1.10.2003 do 11.10.2003 sa na stavbe preukázateľne nepracovalo,
postup stavených prác na diele bol prerušený, čo vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu, ako aj z výpovede
svedka M. N..

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Tvrdenia žalobcu považoval za nepravdivé a zvádzajúce. Záver súdu, že dielo malo vady je správny.
Vady betónu predstavujú vady nielen pohľadového betónu, ale aj obyčajného zaliateho betónu,
sú na vnútorných častiach obvodových múrov aj na priečkach, pričom sú označené v posudkoch
a výpovediach znalcov, v zápisnici z obhliadky dňa 19.12.2012 a sú viditeľné aj na fotkách predložených

žalovaným. Sám žalobca na pojednávaní dňa 24.10.2012 uviedol, že časť ním zhotoveného diela má
vady. Tieto vady boli spôsobené nekvalitne a nedostatočne vykonanými prácami na predmetnom diele
a nevznikli nekvalitou betónovej zmesi, lebo by sa vyskytovali nielen na niektorých miestach, ale všade
na diele. K vadám došlo tým, že betónová zmes nebola dostatočne vibrovaná (A. E. J. na pojednávaní
dňa 29.6.2006). Žalovanému nevznikla povinnosť prevziať oddebnené konštrukcie 1. podlažia, pretože

pokiaľ dielo obsahuje čo i len drobné vady, nepovažuje sa za riadne plnenie. Objednávateľ nie je povinný
prevziať dielo, ktoré nie je riadne ukončené. Nebolo dohodnuté, že žalovaný prevezme predmetné dielo
alebo jeho časť, ktoré má vady a táto povinnosť nevyplýva žalovanému ani zo žiadneho právneho
predpisu.

Žalobca nebol poddodávateľom pri zhotovení predmetných garáží, bol priamym dodávateľom a
objednávateľom bol žalovaný. Tretie osoby tieto garáže nadobudli ako kupujúci a nie ako objednávatelia
diela, a preto skutočnosť, či tretie osoby ako kupujúci uplatnili voči žalovanému nároky z vád alebo nie,
je v predmetnom spore bez právneho významu.

Žalovaný ďalej uviedol, že bod 6.1.3. čl. VI. zmluvy o dielo nie je možné považovať za odkladaciu
podmienku podľa § 36 ods. 2 OZ. Toto dojednanie neodkladá účinnosť platne a záväzne vzniknutého
právažalobcunazaplatenietretejzálohy,jepredpokladomvznikunárokužalobcunaúhradutejtozálohy.

Mal tiež za to, že ak okamih vzniku práva na zaplatenie ceny diela bol viazaný iba na odovzdanie a
prevzatie diela, nevzniklo by právo na zaplatenie ceny diela bez jeho odovzdania, a to bez ohľadu na
to, že by objednávateľ v zmysle zmluvného dojednania bol povinný dielo prevziať. V takomto prípade by
sa zhotoviteľ musel najskôr žalobou domáhať prevzatia diela.Za nedôvodný považoval žalovaný i nárok žalobcu na náhradu škody vyplývajúci z údajného odcudzenia

stojok,keďžepodľafaktúryžalobcuz15.10.2003č.0632003boliodcudzenékovovéstojkyvpočte10ks,
avšak toto tvrdenie žalobcu nebolo podložené žiadnymi objektívnymi dôkazmi. Žalobca nepreukázal aké
stojky boli údajne odcudzené a že sa faktúry, ktoré žalobca predložil, týkajú tých stojok, ktoré údajne boli
odcudzené. V odôvodnení uznesenia OOPZ zo dňa 11.10.2003 (zrejme na základe tvrdenia žalobcu)
boli odcudzené výsuvné pozinkované stojky typu 1900-3425, rovnako z prílohy k znaleckému posudku č.

3/2012 vyplýva, že zo staveniska predmetného diela boli odvezené pozinkované stojky typu 1900-3425,
avšak podľa dokladov predložených žalobcom, žalobca kúpil teleskopické stojky pozinkované typu
199-3400. Žalobca ničím nepreukázal, v akom stave boli v rozhodujúcom čase stojky, ktoré údajne boli
odcudzené a ani to, akú hodnotu mali v čase ich údajného odcudzenia.

Nedôvodným bol podľa žalovaného aj nárok žalobcu na náhradu dopravných nákladov vo výške 829,85
eura uplatnený podľa písm. B bodu 4 čl. VIII. zmluvy o dielo. Uvedené zmluvné dojednanie je potrebné
vykladať ako určitú dohodu o výške náhrady za dopravu debnenia a zariadení pre prípad, ak by
žalobca skutočne vykonal ich prepravu a túto náhradu by súčasne nemal zohľadnenú vo svojich ďalších
nárokoch. Toto dojednanie neplní represívnu funkciu, ale funkciu reparačnú, ktorej účelom je náhrada

nákladov za vykonanie prepravy. Nemožno preto priznať nárok na náhradu za prepravu, ak žalobca túto
prepravu (z Topoľčian do Holíča a späť) v skutočnosti nevykonal. Priznanie tohto nároku by prichádzalo
do úvahy jedine v prípade, ak by vinou žalovaného boli pozastavené stavebné práce a žalobca by
materiál a debnenie odviezol a následne by sa pokračovalo v stavebných prácach, a preto by žalobca
opätovne vykonal prepravu tohto materiálu. Náklady jednorazovej prepravy debnení a zariadení sú

zakalkulovanédodohodnutejcenypredmetnéhodiela,apretoniejemožnétentonárokpriznaťžalobcovi
samostatne. Osobitné uplatnenie tohto nároku znamená zneužitie práva, ktoré v zmysle § 265 ObZ
nepožíva právnu ochranu.

Z obdobných dôvodov považoval žalovaný za nedôvodný tiež nárok žalobcu na náhradu za prenájom
zariadení (debnenia) vo výške 6.975,85 eura s poukazom na písm. A bodu 4. čl. VIII zmluvy o dielo. Mal
za to, že ani toto zmluvné dojednanie neplní represívnu funkciu, ale funkciu reparačnú, účelom ktorej
je náhrada nákladov, ktoré vzniknú z dôvodu ukončenia predmetného diela po uplynutí dohodnutého
termínu jeho ukončenia zavinením objednávateľa (žalovaného). Žalobca by sa mohol dožadovať tohto

nároku len v tom prípade, ak nemohol dielo vykonať v dojednanej lehote 90 dní (do 12.11.2003), a to
z viny na strane žalovaného a dôsledkom tejto skutočnosti by musel dielo vykonávať aj po uplynutí
dohodnutej lehoty. To sa však nestalo. Žalobca 18.9.2003 zapísal do stavebného denníka záznam,
že zastavuje postup stavebných prác a po tomto dni už nepokračoval vo vykonaní diela, preto nejde
o prerušenie prác nad 3 dni a ustanovenie bodu 4. písm. A čl. VIII je neaplikovateľné. Náhrada za nájom

debnenia po dohodnutú dobu vykonania diela bola zakalkulovaná do dohodnutej ceny diela. Žalobca si
uplatňuje nárok za obdobie od 11.9.2003 do 13.10.2003, teda za obdobie, za ktoré náhradu za prenájom
debnenia už má zakalkulovanú do dohodnutej ceny diela. Ako pri predchádzajúcom nároku, žalobca
považoval uplatnenie tohto nároku za zneužitie práva.

Zároveň mal žalovaný za to, že ust. bodov 4.A a 4.B čl. VIII zmluvy o dielo nie je možné považovať
za platnú dohodu o zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie
povinnosti, ktorá má byť zmluvou pokutou zabezpečená. Z predmetných ustanovení nemožno vyvodiť,
ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou, a preto

predstavujú absolútne neplatný právny úkon. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu uplatnil až vo
svojom písomnom vyjadrení z 22.10.2013 a pôvodne ho označoval ako dopravné náklady za prevoz
debnenia a zariadení dodaných na stavbu pred ukončením dohodnutých prác na trase Holíč - Topoľčany
a prenájom zariadení. V zmluve sa nachádza výraz náklady, ako aj výraz zmluvná pokuta. Každý
z týchto výrazov má iný obsah. Kde je použitý výraz zmluvná pokuta, strany sporu dojednali sankciu pre

porušenie zmluvnej povinnosti. Kde je použitý výraz náklady, bola dohodnutá povinnosť uhradiť náklady,
ktoré nie sú zahrnuté do ceny predmetného diela a môžu za dohodnutých podmienok vzniknúť navyše.
Pre prípad, že nároky žalobcu na sumu 829,85 eura a sumu 6.975,85 eura by boli považované zazmluvnú pokutu (alebo na inú sankciu), žalovaný vzniesol vo svojom písomnom vyjadrení zo 16.8.2018
námietku premlčania tohto práva žalobcu.

Nárok žalobcu na cenu časti už vyhotoveného diela vo výške 2.704,64 eura bol podľa žalovaného
neopodstatnený, pretože práce uvedené v bode 1. faktúry žalobcu z 15.10.2003, žalobca nevykonal. Z
výpovede Ing. Schulzovej na pojednávaní 8.2.2016, ako aj z dôkazov, na ktoré sa odvolala, je zrejmé,
že tieto práce neboli vykonané v takom množstve, ako to tvrdí žalobca. Cena diela bola dohodnutá v

jednej pevnej sume, preto ani v prípade, ak by práce boli vykonané v množstve tvrdenom žalobcom,
nebolo by možné zistiť, aká čiastka patrí k týmto prácam z celkovej dohodnutej ceny predmetného diela.

Ďalej žalovaný tvrdil, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo listom zo 14.10.2003 je absolútne
neplatným právnym úkonom. Žalobca svojimi listami zo dňa 16.9.2003, 1.10.2003 a 10.10.2003 oznámil

žalovanému, že trvá na splnení povinnosti žalovaného, preto mal postupovať v zmysle § 345 ods. 3 ObZ
podľa § 346 ods. 1 ObZ. Poskytnutie dodatočnej lehoty musí byť výslovné a musí byť z neho zrejmé
aká dlhá je táto lehota. Žalobca vo svojich výzvach neurčil konkrétnu dodatočnú lehotu žalovanému pre
splnenie jeho povinnosti. Preto odstúpenie žalobcu je neplatným právnym úkonom, a teda neúčinné.
Výzva veriteľa na plnenie povinnosti, ktorá zakladá právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, musí byť určitá,

musí v nej byť vymedzená povinnosť, ktorá sa má plniť. Žalobca mal teda vo svojich výzvach presne
určiť dodania akých vecí a materiálov sa dožaduje, a to uvedením ich presných názvov a množstva. Jeho
výzvy sú preto z dôvodu neurčitosti absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Žalovaný tiež poukázal na R
62/2017, podľa ktorého, ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne
vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť

výkladovými pravidlami v § 266 ods. 1 až 3 ObZ. V odstúpení žalobcu od zmluvy o dielo nie je uvedená
žiadna konkrétna povinnosť žalovaného, pre porušenie ktorej odstupuje žalobca od predmetnej zmluvy
o dielo, preto je tento právny úkon žalobcu právne neúčinný.

Žalovaný tiež poukázal na to, že v prílohe znaleckého posudku č. 3/2012 z 5.2.2013 sa nachádzajú
prevodky, ktoré svedčia o tom, že všetky stroje, nástroje, materiály a zariadenia, ktoré žalobca používal
pri vykonaní diela a boli potrebné k vykonaniu diela, boli v dňoch 12.10.2003 a 13.10.2003 odvezené zo
staveniskavHolíčidoTopoľčian.Žalobcatýmdalnajavo,žepredmetnédieloužnechcedokončiť,pričom
túto vôľu žalobcu potvrdzujú nasledovné skutočnosti. Z materiálov a vecí, dodanie ktorých žalobca

svojimi výzvami žiadal, sa niektoré už v čase odoslania týchto výziev nachádzali na stavenisku a tiež
Ing. Nečas na pojednávaní dňa 29.6.2006 vypovedal, že aj bez chýbajúcich armovacích prvkov sa dalo
s armovaním pokračovať. Žalobca teda nemal dôvod na pozastavenie vykonávania predmetného diela
a mohol pokračovať. Žalobca po odvoze všetkých debniacich materiálov a zariadení ihneď odstúpil
od predmetnej zmluvy o dielo, avšak neurobil žiadny úkon, ktorým by vyjadril svoju vôľu pokračovať

vo vykonaní predmetného diela - nedomáhal sa napr. uloženia povinnosti žalovanému prevziať časť
predmetného diela a ani uloženia povinnosti žalovanému dodať armatúry. Žalobca po oznámení svojho
odstúpenia od predmetnej zmluvy v krátkom čase (t j. 10.11.2003) podal žalobu, preto žaloba žalobcu
predstavuje výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného
styku. Ak zmluva o dielo v režime ObZ zanikne odstúpením zhotoviteľa pre omeškanie objednávateľa,

vyporiadajú sa účastníci zmluvy podľa ustanovenia § 548 ods. 2 ObZ, ktorý vo vzťahu k § 351 ods. 2
ObZ predstavuje špeciálnu úpravu. V predmetnej veci žalobca tvrdil, že od zmluvy o dielo odstúpil pre
omeškanie žalovaného, a preto by aplikácia § 351 ods. 2 ObZ neprichádza do úvahy ani vtedy, keby
odstúpenie žalobcu bolo platným právnym úkonom.

Žalobca v replike uviedol, že súd nesprávne právne posúdil otázku existencie oznámených vád
žalovaným a vplyv na vznik povinnosti zaplatiť cenu. V denníku je zápis o odovzdaní a prevzatí diela.
Tam si žalovaný uplatnil nárok na odstránenie ním spísaných vád. Ich odstránením podmienil úhradu
zálohovej faktúry 350.000,- Sk. Ako dôvod neprevzatia diela neuviedol nič. Zo strany žalobcu bolo

namietané, že dielo nemá vady, ktoré žalovaný všeobecne popísal, resp. že za výskyt uvádzaných vád
nenesie žiadnu zodpovednosť. Táto skutočnosť je potvrdená v znaleckom posudku Ing. Zavadilovej
a Ing. Nečasa. Za rozhodujúce považoval, že žalovaný garážové miesta po dokončení odpredal
jednotlivým užívateľom, ktorí neuplatnili voči nemu žiadne reklamácie vád a v plnom rozsahu za garážeaj zaplatili. Ide o iný skutkový stav, aký bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu 26.8.2011, lebo v
tomto čase nebolo dielo dokončené, ale len jeho časť. Žalobca nebol zhotoviteľom celého diela stavby
garáží, ale mal zhotoviť len oddebnené stenové konštrukcie a dokončenie garáží aj s osadením dverí

bolo vecou žalovaného. Základný vzťah na zhotovenie garáží vznikol medzi žalovaným a mestom Holíč
na základe zmluvy o nájme pozemkov na stavbu garáží, v ktorom bol určený za dodávateľa stavby na
pozemkoch v uvedených v zmluve s mestom Holíč. Dôležité pre právne posúdenie charakteru diela je
aj rozhodnutie o zmene stavby povolenú Mestom Holíč, v ktorom sa uvádza, že z pohľadového betónu
budú len vnútorné obvodové steny, a nie aj nenosné vnútorné priečky (ako tvrdí žalovaný).

V zmluve o dielo si zmluvné strany dohodli nárok z vadného plnenia vo forme, že si žalovaný uplatní
zádržné až do ich odstránenia, nie že neprevezme dielo. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si
neuplatnil žiadny nárok z vadného plnenia, ale dielo neprevzal, lebo podľa neho malo vady. Takúto
dohodu znenie zmluvy neobsahovalo. Za zavádzajúce označil žalobca tvrdenie žalovaného, že aj

sám žalobca na pojednávaní dňa 24.10.2012 uviedol, že časť predmetného diela ním zhotovená má
vady. Žalovaný žiadnu ani nepatrnú vadu pri preberacom konaní neuviedol, a teda ani nemohla byť
príčinou, prečo dielo pri preberacom konaní písomne neprevzal. Žalobca skutočnosť, že dielo mohlo mať
nepatrnú vadu, uviedol až na pojednávaní o štyri roky neskôr. Základom pre uplatnenie práva je zápis
z preberacieho konania, v ktorom žalovaný z hľadiska nepatrnej vady, ktorú neskôr spomínal žalobca,

nič neuviedol. Žalovaný uviedol iné vady, za ktoré žalobca nezodpovedá. Znalec Ing. Nečas vo svojom
znaleckom posudku č. 158/2003 uviedol, že na stavenisku armovacie prvky nenašiel a tieto položky
sú potrebné na pokračovanie v armovacích prácach na rozostavanej časti stropnej dosky, a preto je
jednoznačné, že sa na armovacích prácach pokračovať nedalo a iné práce v tomto štádiu rozostavanosti
žalobca na diele nemal podľa zmluvy o dielo ani vykonať. Pokiaľ ide o vady, žalovaný sa odvoláva na

znalecké posudky napr. Ing. Nečasa a Ing. Zavadilovej, avšak v nich sa neuvádza, že dielo má vady,
dokonca sa tam uvádza pravý opak (napr. v bode č. 6 znaleckého posudku č. 158/2003 Ing. Nečasa,
v bode č. 1 až 13 znaleckého posudku č. 58/2008 znalkyne Ing. Zavadilovej, v bode č. 1 vyjadrenia
znaleckej organizácie Technický a skúšobný ústav stavebný z 15.1.2013).

O spôsobe prevzatia diela sa strany vopred dohodli v zmluve o dielo. Žalovaný túto dohodu však pri
svojom postupe nerešpektoval. V zmluve o dielo sa tiež dohodli, že dielo zrealizuje žalobca podľa
výkresovej dokumentácie, ktorú mu odovzdal objednávateľ. Z nej jasne vyplýva, že priečky budú z VCO
(vápenno-cementováomietka).Nikdysanedohodlinažiadnejzmenepovrchovýchúpravnavnútorných

priečkach, a preto ich ani nie je možné porovnávať s kvalitou vyhotovenia pre „pohľadový betón“.

Žalobca tiež považoval za nesporné, že došlo k odcudzeniu 10 stojok, čo dokazuje aj vyšetrovací spis
Polície SR z Holíča, ktorý je súčasťou spisu, ako aj výpoveď svedka M. N. a množstvo fotografií. Z

porovnania počtu stojok dodaných na stavbu a odvážaných dňa 12.10.2003 z prevodky č. 1/Holíč, ktorá
tvorí prílohu znaleckého posudku Ing. Nečasa vyplýva, že na stavbu sa dodalo 114 ks stojok, avšak sa
odvážalo len 104 stojok, t. j. o 10 ukradnutých menej.

K nárokom na úhradu za prenájom a úhradu nákladov na prepravu žalobca uviedol, že si ich uplatňuje
ako zmluvnú vopred dohodnutú sankciu. Obsah zmluvy tvorili obe strany a všetky pripomienky boli do
nej zahrnuté. Voči tomuto zneniu o sankcii nevzniesol žalovaný žiadnu námietku.

O oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie 2.704,64 eura svedčí v spise založená fotodokumentácia.
V znaleckých posudkoch Ing. Nečasa, Ing. Zavadilovej, Ing. Krajčíka, Ing. Schulzovej je uvedený a
jasne zaznamenaný stav rozostavanosti stropnej konštrukcie a vyplýva aj z fotodokumentácie. Je
nesporné, že žalobca práce, za ktoré požaduje náhradu, vykonal, ale nedostal zaplatené. Okrem toho
boli neodôvodnene zamietnuté aj ďalšie v žalobe oprávnene uplatnené nároky žalobcu.

Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu. Zopakoval, že žalobca nebol
poddodávateľom pri zhotovení predmetných garáží, ale bol priamym dodávateľom a objednávateľombol žalovaný. Tretie osoby tieto garáže nadobudli od žalovaného ako kupujúci a nie ako objednávatelia
diela. Žalovaný nebol zhotoviteľom vo vzťahu k mestu Holíč, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný si neuplatnil -
a ani nemohol si uplatniť - žiadne právo z vád diela, lebo dielo neprevzal. Žalovanému nevznikol záväzok

prevziať príslušnú časť diela a žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie zálohy vo výške 350.000,- Sk,
a to z dôvodu, že táto časť mala vady.

V ďalšom podaní doručenom odvolaciemu súdu 25.1.2021 označil žalobca za nepravdivé tvrdenie

žalovaného, že žalobca nebol poddodávateľom pri zhotovovaní predmetných garáží, bol priamym
dodávateľom a objednávateľom bol žalovaný. V stavebnom povolení sa uvádza, že stavba bude
realizovaná dodávateľsky a dodávateľom stavby bude Stavoimpex - E. G. a aj v zmluve z 1.7.2002
je uvedené, že Mesto Holíč za dodávateľa stavby určila E. G. - Stavoimpex, Holíč. Predmet plnenia
dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným je iba plnením čiastkových prác na diele a všetky ostatné práce
vykonával žalovaný, a to či už vlastnými pracovníkmi, alebo prostredníctvom iných poddodávateľov. Na

týchto prácach sa žalobca žiadnym spôsobom nezúčastnil. Prvonadobúdatelia jednotlivých garáži tieto
podľazápisovnaLVč.XXXXk.ú.I.nadobudliodžalovanéhokúpno-predajnýmizmluvami,atoihneďpo
ich skolaudovaní. Pre posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie dohodnutej splátky za dosiahnutie
vopred dohodnutého stupňa rozostavanosti je právne bezvýznamné na akom zmluvnom podklade noví
vlastníci jednotlivé garáže nadobudli. V ostatnom sa pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 1.2.2021 zotrval na svojom tvrdení, že
tretie osoby garáže nadobudli ako kupujúci a nie ako objednávatelia diela. Ide o dva samostatné právne
úkony (t. j. o predmetnú zmluvu o dielo a o kúpne zmluvy), ktoré nijako nesúvisia. Preto skutočnosť, či

tretie osoby ako kupujúci uplatnili voči žalovanému nároky z vád alebo nie, je bez právneho významu.

Vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 8.3.2021 žalobca uviedol, že na skutočnosť, že vlastníci
garáže od žalovaného nadobudli jednotlivými kúpno - predajnými zmluvami poukázal najmä z toho

dôvodu, že z nich je zrejmé, že súčasťou jednotlivých prevádzaných garáží bola aj rozostavaná časť
garáží vyhotovená žalobcom, za ktorú žalovaný nezaplatil s odôvodnením, že on túto časť neprevzal. O
skutočnosti, že súčasťou prevádzaných garáži je v plnom rozsahu aj žalobcom vyhotovená rozostavaná
časť diela, sa presvedčila aj vo veci konajúca sudkyňa súdu prvej inštancie, keď dňa 19.12.2012
vykonala obhliadku jednotlivých garážových boxov, a to za prítomnosti prevažnej väčšiny už nových

vlastníkov. Žalovaný s výsledkom činnosti žalobcu ďalej zachádzal ako so svojim vlastným a tento sa stal
predmetomjehovlastnéhozisku.Tvrdeniežalovaného,žedieloneprevzal,jevrozporesoskutočnosťou.
Aj keď by žalobca v čase odovzdávania a preberania rozostavanej časti diela „odliatych a oddebnených
stenových konštrukcií I. NP“ plnil s vadami, mal postupovať v zmysle § 324 ods. 3 ObZ. V zmluve o
dielo si žalobca a žalovaný dohodli, že ak bude dielo mať vady, žalovaný si uplatní „zádržné“ až do doby

ich odstránenia, a nie že neprevezme rozostavané plnenie na diele. Žalovaný si svojvoľne bez súhlasu
žalobcu zmenil vopred dohodnutý spôsob nároku v prípade vadného plnenia, čo je v rozpore s § 436
ods. 2 ObZ.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej
časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 383 CSP), a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

Odvolacísúdnaprejednanievecinariadilodvolaciepojednávanie(§385ods.2CSP),pretožepovažoval
za potrebné zopakovať dokazovanie.Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom znalkýň Ing. Ivety Schulzovej, Ing. Jany
Zavadilovej a listinnými dôkazmi, a to: zmluva o dielo zo 4.8.2003 (č.l. 9), oznámenie z 10.9.2003 (č.l.

13), FA č. 0602003 z 11.9.2003 (č.l. 14), záznamy zo stavebného denníka (č.l. 15, 16, 21), oznámenie
o zastavení stavebných prác zo 16.9.2003 (č.l. 18), žiadosť o dodanie materiálu z 8.9.2003 (č.l. 17),
odpoveď žalobcu z 1.10.2003 (č.l. 19), sprístupnenie informácie mestom Holíč z 3.10.2003 (č.l. 20),
uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-455/2003 z 11.10.2003 (č.l. 22), odpoveď žalobcu z
10.10.2003 (č.l. 23), odstúpenie od zmluvy zo 14.10.2003 (č.l. 24), FA č. 0632003 z 15.10.2003 (č.l.

25), odborný posudok znalca Ing. Ľubomíra Nečasa č. 158/2003 z 26.9.2003 (č.l. 28), znalecký posudok
Ing. Jany Zavadilovej č. 58/2008 (č.l. 300), znalecký posudok Ing. Jána Bielického č. 06/2009 (č.l. 384),
znalecký posudok Dipl. Ing. Stanislava Lasicu č. 80/2009 (č.l. 396), odborný posudok A. E. J. č. 142/2004
(č.l. 481), odborný posudok A. M. J. č. 070/2004 (č.l. 499), znalecký posudok Ing. Jany Zavadilovej
č. 18/2010 (č.l. 567), vyjadrenie znaleckej organizácie 10-03/2013 (č.l. 938), zápisnica z obhliadky z
19.12.2012 (č.l. 949), znalecký posudok Ing. Ivety Schulzovej č. 6/2015 (č.l. 1102), odborné stanovisko

A.E.H.č.2/2016(č.l.1255),znaleckýposudokÚstavustavebnejekonomiky,s.r.o.č.21/2018(č.l.1319),
z ktorých mal za zistený nasledovný skutkový stav, z ktorého vychádzal.

Právny predchodca žalovaného ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili ako podnikatelia

dňa 4.8.2003 zmluvu o dielo „Radové poschodové garáže - sídl. SNP Holíč“, predmetom ktorej bolo
podľa čl. III. bod A. montáž, prenájom a demontáž debnenia 30 ks poschodových radových garáží
podľa výkresu tvaru objednávateľa a písomnom upresnení priamo na stavbe stenovým debniacim
systémom; bod B. montáž armatúry do stien a stropov v množstve podľa špecifikácie objednávateľa vo
výkresoch armatúry; C. uloženie a spracovanie betónovej zmesi vibrovaním dodanej objednávateľom

po okraj debnenia v množstve 342,77 m3; D. montáž a zaliatie zárubní vstupných garážových brán
do konštrukcie v prípade, ak budú v čase odovzdania staveniska dodané objednávateľom na stavbu.
Zhotoviteľ mal vykonať montážne práce podľa citovaných výkresov (čl. II. výkresová dokumentácia:
výkres tvaru a výstuže, pôdorysný a zvislý rez) predložených objednávateľom, a to plynulo v súčinnosti
so stavbyvedúcim objednávateľa na vlastnú zodpovednosť. Objednávateľ sa zaviazal pre potreby

zhotoviteľa poskytnúť bezplatne o.i. stráženie materiálu a zariadení zmontovaných, alebo dodaných
zhotoviteľom na stavbu v čase mimopracovnom.

Podľa článku IV. bod 4.2. zmluvy o dielo mal zhotoviteľ odovzdať objednávateľovi odliate a oddebnené

konštrukcie garáží v týchto termínoch: etapa č. 1 - obvodové a vnútorné deliace priečky I. podlažia -
najneskôr do 14 dní od prevzatia staveniska, etapa č. 2 - zadebnenie, zaarmovanie a zabetónovanie
stropnej konštrukcie nad I. podlažím najneskôr do 30 dní od prevzatia staveniska. Podľa bodu 4.3
sa objednávateľ zaviazal, že vyhotovené konštrukcie ponúknuté k prevzatiu aj prevezme a za ich
zhotovenie zaplatí dohodnutú cenu.

Podľa článku V. zmluvy o dielo, cena za zhotovenie diela sa dohodla ako zmluvná, celkom vo výške
1.510.000,- Sk za vyhotovenie stenových a stropných konštrukcií garáží podľa špecifikácie v bode III.

V článku VI. zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ uhradí postupne päť platieb:

pri podpise zmluvy sumu 100.000,- Sk do 3 dní od podpisu zmluvy ako zálohu na dohodnuté práce,

po zápisničnom odovzdaní staveniska a následnom dovoze debniaceho systému na stavbu uhradí ako
zálohu na práce a dodávky v hotovosti alebo na účet zhotoviteľa ďalších 100.000,- Sk,
po odovzdaní a prevzatí oddebnených stenových konštrukcií 1. podlažia uhradí ako zálohu na účet
zhotoviteľa alebo v hotovosti sumu 350.000,- Sk,
po odovzdaní a prevzatí oddebnených stenových konštrukcií 2. podlažia uhradí ako zálohu na účet

zhotoviteľa alebo v hotovosti sumu 750.000,- Sk.
Po odovzdaní a prevzatí dohodnutých konštrukcií radových garáží a po doručení faktúry uhradí
objednávateľ zhotoviteľovi zbytok dohodnutej ceny vo výške 210.000,- Sk. Lehota splatnosti faktúry sa
dohodla 7 dní od jej doručenia objednávateľovi.V článku VII. bod 1. zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že za neuhradenie faktúry v lehote
splatnosti, alebo neposkytnutie zálohy má zhotoviteľ právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 0,1%

z dlžnej sumy za každý deň omeškania faktúry.

Podľa čl. VIII. bod 3. zmluvy o dielo, objednávateľ v plnej miere zodpovedá za prípadné straty alebo
poškodenia základných prostriedkov, materiálu a pracovného náradia zhotoviteľa dodaných na stavbu,

alebo zmontovaných konštrukcií v čase mimopracovnom. Podľa bodu 4., v prípade, ak z viny stojacej
na strane objednávateľa nebude dielo zrealizované plynulo (ak bude prerušenie postupu prác trvať viac
než tri dni), je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi nasledovné náklady:
úhradu za prenájom základných prostriedkov debniacich zariadení dodaných zhotoviteľom na stavbu
debnenia, a to vo výške 0,20 % z ich aktuálnej obstarávacej hodnoty za každý deň prerušenia prác nad
3 dni,

B: ak z viny objednávateľa príde k zrušeniu tejto zmluvy alebo zastaveniu akcie na dobu viac ako jeden
mesiac, je objednávateľ naviac povinný zhotoviteľovi uhradiť náklady na prepravu debnenia a zariadenia
na trase Topoľčany - Holíč a späť v dohodnutej výške 25.000,- Sk.

Podľa čl. VIII. bod 6. zmluvy o dielo, zhotoviteľ nezodpovedá za ochranu zmontovaných konštrukcií
debnenia pred jeho prípadným poškodením v čase mimopracovnom. Podľa bodu 7. sa objednávateľ
zaviazal zároveň s odovzdaním staveniska odovzdať zhotoviteľovi aj zárubne vstupných garážových
brán a armatúru potrebnú na vyhotovenie minimálne 1. podlažia a stropnej konštrukcie nad ním. Podľa
bodu 8. v prípade, ak objednávateľ neposkytne zhotoviteľovi v dohodnutej dobe a v dohodnutej výške

zálohu na práce a dodávky, má zhotoviteľ právo práce prerušiť podľa vlastného uváženia, a to až do doby
poskytnutia dohodnutej zálohy. Podľa bodu 9. v prípade, ak omeškanie poskytnutia zálohy bude trvať
viac než 15 dní má právo podľa vlastného uváženia od zákazky odstúpiť. Podľa bodu 10. sa zhotoviteľ
zaviazal vykonať dielo tak, aby A. rovinnosť podhľadu stropných železobetónových konštrukcií bola
maximálne+-1cmnacelúdĺžkuašírkupodlažia,B.odklonzvislýchstienodzvislice+-3cmnacelúvýšku

objektu, C. odklon po celej dĺžke obvodových stien objektu maximálne +-3 cm oproti projektovanému
tvaru, D. rozdiel v hrúbke stien maximálne +- 1 cm. V prípade nedodržania parametrov kvality mal
objednávateľ právo zadržať z dohodnutej celkovej ceny maximálne 10 % až do doby odstránenia vád
(bod 12.).

Podľa denných záznamov stavby, dňa 13.8.2003 žalovaný odovzdal stavenisko žalobcovi bez závad.
Dňa 20.8.2003 žalobca konštatuje pomalý prísun betónovej zmesi, pretože bol iba jeden domiešavač
a pracovné prestoje pri každom jeho otočení /5x/ na betonárku v Skalici trvajú cca 1,15 - 1,30 hod.,
ukončenie betonáže piatich boxov o 1,15 hod.; dňa 21.8.2003 - tvrdnutie betónu v debnení; 22.8.2003

- demontáž a čistenie debnenia; 24.8.2003 montáž debnenia armatúry VI. až X. garáže; 25.8.2003
- montáž armatúry a debnenia VI. až X. garáže; 26.8.2003 vyrovnávanie a sušenie debnenia VI.
až X. garáže; v dňoch 28., 29. a 30.8.2003 je v zázname poznámka tvrdnutie betónu; 31.8.2003 -
demontáž a čistenie debnenia 6-10 garáž. V dňoch 1. - 3.9.2003 žalobca vykonal demontáž a čistenie
debnenia, montáž debnenia a armatúry do 11 až 15 garáže. Dňa 3.9.2003 rukou žalobcu poznamenané

dodávka nekvalitnej betónovej zmesi, zlá krivka, zrnitosť a málo cementu, iným rukopisom s podpisom
žalovaného je uvedené zlá kvalita betónu - betonárskych prác, betón musí byť pohľadový, otvory pre
brány krivé, žalovaný žiadal opraviť do 10.9.2003. Dňa 4.9.2003 bolo ukončené debnenie a armatúra
11. až 15. garáže, prebehlo vyrovnanie stien a bola ukončená pripravenosť k betónovaniu; dňa 5.9.2003
nebol nezabezpečený autožeriav zo strany žalovaného, betonáž bola presunutá na 6.9.2003, montáž

debnenia stropnej konštrukcie; dňa 6.9.2003 montáž debnenia stropnej konštrukcie, betonáž garáží; o
7.30 hod. sa pokazil žeriav objednávateľa a betonáž bola z viny objednávateľa prerušená na garáži č.
11 až 15, žeriav opravený o 9.50, betón pristavený o 10.30 hod, o 10.45 hod. sa žeriav opäť pokazil a
práce boli ukončené. Žalobca od 5.9.2003 pozastavil práce na betonáži stien garáží pre nezabezpečenie
žeriavu na vykládku betónu;dňa 9.9.2003 bolpristavený autodomiešavač, ktorý odišiel pre nepristavenie

žeriavu, o 12.00 hod bol pristavený žeriav, žalobca však nemal k dispozícii betón do 13.30 hod., o
20.00 hodine bola betonáž prerušená na príkaz žalovaného; dňa 10.9.2003 od 7.00 hod. žalobca čakal
na betón do stien do garáží. Z rozhodnutia žalovaného bol zmenený spôsob armovania pri spodnom
okraji dosky Dl a to po 1. rozdeľovaciu výstuž - položka č. 2 - priemer V8 sa bude ukladať na spodokdebnenia do 15 cm s uložením na vnútorné priečky s presahom zeme min. 30 cm, po 2. výstuž priemeru
V 12 - položka č. 1 sa bude ukladať kolmo na pozdĺžne steny na rozdeľovaciu výstuž v rozteči po 15
cm, hrúbku priečok žiadal žalovaný 10 cm a zadnej opornej steny namiesto 30 cm robiť iba 20 cm.

Žalovaný pred svedkami odmietol zápis podpísať. Dôvod nepodpísania uviedol, že by to mohol žalobca
zneužiť pri kolaudačnom konaní. Dňa 11.9.2003 žalobca vykonal oddebnenie garáží č. 11-15 a čistenie
debnenia, montáž debnenia a armatúry do stropovej konštrukcie garáží; dňa 12.9.2003 pozastavil práce
pre nedodanie armatúry do stropu A, konkrétne položiek č. 3, 4 a 8, 9. V dňoch 13. - 18.9.2003 sa na
stavbe nepracovalo, pretože objednávateľ nedodal potrebný materiál A: zárubne na garážové brány,

armatúry do stropu, dištanačné telieska na armatúru, neuhradil zálohovú splátku, nevypísal preberacie
konanie a B: písomne neodsúhlasil armovanie stropnej dosky D 1. Dodávateľ z viny objednávateľa
zastavil postup stavebných prác až do splnenia bodov A a B odo dňa 13.9.2003.

Podľa záznamu zo stavby z 18.9.2003, na ktorom boli prítomní žalobca a žalovaný, v tento deň prebehlo

odovzdávanie jednej steny garáží I. NP. Pri ohliadke bolo žalovaným zistené, že rozmery brán sú
nerovné, neštandardné a žalovaný ich žiadal upraviť podľa poskytnutej zárubne vrátane špaliet, žiadal
zatesniť otvory po montáži, uviedol, že steny vykazujú zjavné nedostatky, žiadal zhotoviť pohľadový
betón, priečky upraviť tak, aby nad budúci spodok stropu prečnievali max. 3 cm. Žalobca vo vyjadrení v
zázname uviedol, že 1 kus zárubne bol dodaný až 18.9.2003 a ďalej, že otvory po montážnych tyčiach sa

budú ešte používať pri ďalšej výstavbe, preto považoval ich zatesnenie v tejto fáze za nežiadúce; steny,
ich stupeň povrchovej úpravy považoval za súladné s predloženou projektovou dokumentáciou; priečky
nie sú vybudované v takej výške, ako udáva žalovaný, sú vybudované cca 2 cm nad spodnú úroveň
podľa PD, čo je v súlade s bežnými zvyklosťami. Žalovaný sa v zázname vyjadril, že po odstránení závad
bude záloha uhradená do 7 dní podľa zmluvy.

Listom z 8.9.2003 žalobca žiadal žalovaného o dodanie materiálu v záujme plynulého postupu prác a o
urýchlené dodanie 1 kusu zárubne na garážové brány prízemia, naohýbanú armatúru na stropnú dosku,
a to okrem iných najmä položky č. 3,4,8,9 a 10, dištančné telieska na pokládku armatúry s poukazom

na čl. VIII. 8 zmluvy o dielo s tým, že veci mali byť na stavenisku už pri jeho odovzdaní. Žalobca do
termínu nástupu žiadal žalovaného upresniť spôsob armovania stropnej dosky D 1. Podľa výkresu č. 8
sa mala rozdeľovacia výstuž V 8 ukladať kolmo na obvodové 20 cm hrubé steny, avšak má byť dĺžky
iba 5000 mm, V14 sa má ukladať na ňu kolmo na deliace priečky - rez A-A, pričom žalobca uviedol, že
tento spôsob armovania sa mu zdá byť nesprávny a od žalovaného žiadal upresniť, či ide o chybu vo

výkrese alebo má armovať podľa rezu A-A.

Výzvou zo 16.9.2003 vyzval žalobca žalovaného na zabezpečenie dodávky naohýbanej armatúry do
stropnej dosky D 1, na dodávku zárubne na garážové brány a na úhradu zálohovej faktúry vo výške

350.000,-Sk a oznámil žalovanému, že na ďalší postup stavebných prác môže nastúpiť až po splnení
týchto podmienok.

Z listu žalobcu z 1.10.2003 vyplýva, že sa dňa 30.9.2003 na základe „upozornenia“ žalovaného z

26.9.2003 dostavil žalobca na stavenisko, s úmyslom pokračovať v prácach. Po zistení, že na stavbe nie
sú žalovaným dodané materiály, na ktoré ho žalobca vyzval, oznámil žalobca žalovanému, že bez týchto
sa nedá na stavbe pokračovať a žiadal, aby mu žalovaný písomne oznámil až materiál dodá na stavbu.

Podľa listu žalovaného z 1.10.2003 žalovaný oznámil žalobcovi, že pre jeho prerušenie prác uložil
armatúru do svojich skladov z dôvodu zabezpečenia pred krádežou, žiadal ho o uvedenie dôvodu, prečo
mu neoznámil termín dostavenia sa na stavenisko vopred a tiež ho žiadal uviesť čas, kedy bol žalobca
dňa 30.9.2003 na stavenisku.

Listom z 10.10.2003 žalobca oznámil žalovanému, že na práce nastúpi do 48 hodín po tom, čo žalovaný
doručí písomné potvrdenie zápisu z 10.9.2003, týkajúce sa armovania dosky D1 a po dodaní viackrátžalobcom požadovaného materiálu (chýbajúce položky armatúr) a vykonaní zálohovej platby v sume
350.000,-Sk.

Žalobca listom zo dňa 14.10.2003 písomne žalovanému oznámil, že počínajúc dňom 15.10.2003
odstupuje od uzatvorenej zmluvy vzhľadom k tomu, že si žalovaný dlhodobo neplní povinnosti zo zmluvy
o dielo „Radové poschodové garáže na sídl. SNP v Holíči“. Žalovanému oznámil, že dňa 11.10.2003
zistil odcudzenie 10 ks kovových výsuvných stojok ISD NOE, ktorých náhradu si bude uplatňovať od

žalovaného.

Žalobca vystavil dňa 15.10.2003 žalovanému faktúru č. 0632003, ktorou zo zmluvy o dielo zo 4.8.2003
fakturoval žalovanému: stavebné práce - montáž a demontáž debnenia stropnej konštrukcie I. NP -
67.500,- Sk, montáž armatúry stropnej konštrukcie na I. NP - 11.900,- Sk, spracovanie betónovej zmesi

dovjazdovdogaráží-2.080,-Sk,náhraduzaodcudzenékovovéstojky10ksá2.943,60-Sk/ks=29.436,-
Sk, dopravné náklady na prevoz debnenia a zariadení dodaných na stavbu pred ukončením prác
dohodnutých prác na stavbe na trase Holíč - Topoľčany - 25.000,- Sk; prenájom zariadení zhotoviteľa
dodaných na stavbu v Holíči podľa špecifikácie v prílohe za obdobie od 11.9.2003 do 13.10.2003, t.j.
33 - 3 dní x 3 502 629,80 x 0,2 % = 210.157,80 Sk; ušlý zisk z akcie neukončenej z viny objednávateľa

310.00,- Sk, celkom 656.073,80 Sk, zaokr. 656.075,- Sk.

Žalobca vyzval žalovaného pred podaním žaloby výzvou z 17.10.2003 na úhradu zálohovej faktúry do
24.10.2003 a označil výzvu za pokus o zmier pred súdnym konaním, urobil tak aj výzvou vyhotovenou

22.10.2003, v ktorej žiadal úhradu faktúry č. 0632003, splatnej 24.10.2003 a dôvody žalovaného na
vrátenie tejto faktúry pre zaplatenie sumy 350.000,- Sk žalobca označil za nepravdivé.

Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že došlo k zmene projektovej dokumentácie (čo vyplynulo

z technických správ z augusta 2002 a júla 2003, vypracovaných A. A. O., ako i zo statického posudku
zo 16.7.2003), a to vo výkrese č. 08 - výkres výstuže stropu D 1: zmena zaťaženia, okrem osobných
áut aj garážovanie ľahkých nákladných automobilov, pôvodne položka č. V 12 - nová V 14 a odkazuje
sa na prílohu k posudku, podľa ktorej sa v reze stropu položka X výkresu č. 8 – 10 - priemer V10 mení
na položku priemeru V 14. Projektová dokumentácia bola overená v stavebnom konaní a bolo na ňu

vydané stavebné povolenie č. j. 3104/03 dňa 16.9.2003.

Súd prvej inštancie ustanovil znalkyňu Ing. Janou Zavadilovú, ktorej úlohou bolo posúdiť a určiť, či na
jednotlivých garážach, na ktorých zhotovení sa podieľal žalobca a objednávateľom diela bol žalovaný,

sú vady diela, spočívajúce najmä v: 1/ nerovnosti stien garáží, 2/ nezhotovený pohľadový betón, 3/ zle
zavibrovaný betón, 4/ zle zhotovené otvory pre garážové brány (rozdielna veľkosť otvorov, nesprávna
veľkosť otvorov), 5/ nerovnosť stien garáží /stena, ktorá má byť zvislá, zvislá nie je, a pod./, 6/ rozmery
jednotlivých garáží nie sú totožné s projektovou dokumentáciou, 7/ prípadne či sa na týchto garážach
vyskytujú ďalšie vady a aké, 8/ či spĺňa dosiahnutý odklon stien od zvislice parameter kvality vopred

dohodnutý v bode čl. VIII. č. 11 B zmluvy o dielo zo dňa 4.8.2003, 9/ či sú rozdielne pôdorysné rozmery
jednotlivých garáží oproti PD dôsledkom vyvolanej zmeny PD spočívajúcej v zmenených hrúbkach
vnútorných deliacich priečok /zmena z 11,50 na 9,00 cm/ ako aj obvodových stien /zmena z 30 na 20
cm/, 10/ či spĺňajú vonkajšie rozmery diela parameter kvality vopred dohodnutý v bode čl. VIII. bod č. 11
C zmluvy o dielo zo 4.8.2003, 11/ či je veľkosť šírky projektovaného otvoru pre ukotvenie garážových

brán /2400 mm/ správna pre dodatočné ukotvenie garážovej brány šírky 2435 mm, 12/ vyčísliť výšku
nevyhnutne nutných nákladov, ktoré odporca vynaložil na odstránenie vád diela spôsobených žalobcom,
13/ vyčísliť výšku nákladov, ktoré žalovaný ušetril tým, že nemusel realizovať vnútorné omietky na
deliacich priečkach.

Zo znaleckého posudku Ing. Zavadilovej č. 58/2008 vypracovaného dňa 13.12.2008 vyplýva, že
1/ nerovnosti stien garáži sú dôsledkom použitého systémového debnenia a drobné nerovnosti sú
dôsledkom nedostatočne zavibrovaného betónu; 2/ pohľadový betón vykazuje charakter pohľadovéhobetónu, 3/ betónová plocha bez pórov, výstupkov a odskokov patrí z praktického hľadiska medzi
nesplniteľné požiadavky; povrchové nerovnosti na niektorých miestach na povrchu pohľadového betónu
môžu byť dôsledkom slabšie zavibrovaného betónu, ale sú pre vzhľad pohľadového betónu prípustné;

4/ nebolo možné zistiť rozdielnosť otvorov pre garážové vráta ani rozmery otvorov pre osadenie vrát
(pretože garáže boli dohotovené, vráta osadené a ostenie upravené); 5/ nerovnosť stien garáží bola
v súlade so zmluvou o dielo, 6/ boli zistené odchýlky od projektovej dokumentácie, podľa ktorej mali byť
rozmery garáží 3000 mm x 5800 mm; zistené boli rozmery šírky od 3000 mm do 3020 mm, dĺžky od 5830
mmdo5868mm-vovšetkýchmeranýchgarážach;7/bolzistenýnedostatokvpodlahovombetóne,ktorý

sa po opakovaných náteroch trúsi; 8/ odklon stien od zvislice bol v súlade so zmluvou o dielo; 9/ šírky
garáží od 3000 mm do 3020 mm – rozmer podľa PD 2990 mm, dĺžky garáží od 5830 mm do 5868 mm
– rozmer podľa PD 5800 mm; 10/ vonkajšie rozmery garáži boli v súlade s projektovou dokumentáciou
azmluvouodielo,11/veľkosťšírkyprojektovanéhootvoru2400mmpreukotveniegarážovýchbránšírky
2435 mm nie je dostatočná; 12/ výšku nevyhnutne nutných nákladov na odstránenie vád spôsobených
žalobcom znalkyňa nevedela vyčísliť, pretože prevedené práce neboli viditeľné a ich rozsah nebolo

možné určiť; 13/ nevyhotovením omietok a nahradením omietok náterom betónových plôch žalovaný
ušetril 162.107,60 Sk (znaleckým posudkom č. 18/2010 z 28.3.2010 - doplnkom k znaleckému posudku
č. 58/2008 znalkyňa zmenila túto sumu z dôvodu chybného rozpočtovania na sumu 77.875,21 Sk, t.j.
2.584,98 eura).

Žalobca v konaní predložil aj znalecký posudok Ing. Jána Krajčíka č. 3/2012, ktorému žalobca zadal
úlohu stanoviť výšku obvyklej ceny za vykonanie stavebných prác a dodávok na rozostavanej stropnej
konštrukcii stavby podľa predmetu diela uvedeného v zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným. Znalec určil výšku obvyklej ceny za vykonané stavebné práce a dodávky podľa ceny

v Cenovej úrovni III. Q. 2003 cez programové vybavenie Cenkros s použitím jednotkových cien
spracovaných dodávateľom programového vybavenia Cenkros. Znalec pri určení vylúčil z rozborov
jednotlivých položiek materiály dodávané objednávateľom a cenu s DPH určil vo výške 101.602,77
Sk, výšku obvyklej ceny za vykonanie stavebných prác a dodávok na rozostavanej stropnej konštrukcii
garáží podľa PD z 8/2002 stanovil sumou 3.372,59 eura a výšku úspor zhotoviteľa, ktoré dosiahol

nevykonaním diela v plnom rozsahu určil 8.875,26 eura.

Zo znaleckého posudku č. 6/2015 znalkyne Ing. Ivety Schulzovej, ktorej úlohou bolo stanoviť
náklady za práce a dodávky podľa zmluvy o dielo za etapu č. 1 uvedenú v čl. IV zmluvy o dielo

podľa projektovej dokumentácie z augusta 2002 (s tým, že na jednotlivých garážach zhotovených
žalobcom nie sú vady spôsobené žalobcom, s prihliadnutím na uhradené zálohové platby, na
výšku nákladov, ktoré žalobca ušetril tým, že nemusel realizovať vnútorné omietky na deliacich
priečkach), vyplýva, že použitím percent prestavanosti a nedokončenosti je možné stanoviť náklady na
prestavané a nedokončené práce vzhľadom na zmluvnú cenu 1.510.000,- Sk: prestavanosť 38,53 %

- 19.312,31 eura (581.803,- Sk), nedokončenosť 61,47 % - 30.180,50 eura (928.197,- Sk), znalkyňa
teda konštatovala, že vzhľadom na zrealizované práce a uhradené zálohové faktúry ostáva uhradiť
12.673,54 eura (581.803 – 200.000 = 381.803,- Sk). Pravdepodobné náklady na odstránenie žalovaným
namietaných vád vyčíslila znalkyňa v sume 1.695,93 eura (51.091,59 Sk). Pravdepodobné ušetrené
náklady na nezrealizované vnútorné omietky na deliacich priečkach v zmysle projektovej dokumentácie

predstavovali 1.859,05 eura (56.005,74 Sk) s tým, že finálna úprava omietky sa neodrátala, pretože
steny garáží boli opatrené vnútorným náterom. Znalkyňa tiež mala za úlohu posúdiť opodstatnenosť
a výšku fakturovaných nákladov žalobcom žalovanému faktúrou č. 0632003 z 15.10.2003 v súvislosti
s projektovou dokumentáciou z augusta 2002. Uviedla, že náklady na montáž a demontáž debnenia
stropnej konštrukcie I. NP 67.500,- Sk a montáž armatúry stropnej konštrukcie nad I. NP 119.000,-

Sk, za predpokladu, že zálohové faktúry vo výške = 550 000,- Sk sú náklady na stenové konštrukcie
I. NP, by celkové náklady za zrealizované práce boli vo výške 550.000 + 67.500 + 11.900 = 629.400,-
Sk, z uvedeného vyplýva, že náklady na montáž a demontáž debnenia stropnej konštrukcie I. NP
67.500,- Sk a montáž armatúry stropnej konštrukcie nad I. NP 119.000,- Sk ako samostatne fakturované
nie sú opodstatnené, nakoľko výsledná suma 429.400,- Sk nezodpovedá prestavanosti 38,53%, pri

ktorej sú stanovené pravdepodobné náklady na zrealizované práce a dodávky vo výške 581.803,- Sk.
Súčasne náklady aj za tieto práce získané cez položkový rozpočet sa nachádzajú v pravdepodobných
nákladoch na zrealizované práce a dodávky 431.461,56 Sk. Náhrada za odcudzené kovové stojky 10
ks v sume 29.436,- Sk je zhodná podľa znalkyne s nadobúdacou cenou bez opotrebenia a odpisov.Dopravné náklady za prevoz debnenia a zariadení dodaných na stavbu pred ukončením dohodnutých
prác na trase Holíč - Topoľčany v sume 25.000,- Sk považovala znalkyňa za náklady opodstatnené.
Uplatňované náklady za prenájom zariadení zhotoviteľa dodaných na stavbu v Holíči (210.157,80 eura)

sú podľa znalkyne násobne vyššie ako odpisy za debniaci materiál. Žalobcom uplatnený ušlý zisk z akcie
neukončenej z viny objednávateľa vo výške 310.000,- Sk v zmysle definície ušlého zisku nie je v pravom
slova zmysle ušlý zisk, ide o priame náklady stavebnej činnosti resp. so zarátaním zmluvných pokút
a naviac prác, ktoré prvotne neboli zarátané v zmluvnej pokute. Nepriame náklady a zisk (nedosiahnutý
v tomto prípade nie sú uplatňované). Znalkyňa ďalej uviedla, že z podrobnej kalkulácie nákladov

nezrealizovanej časti stavby radových garáží v Holíči za predpokladu pravdepodobných celkových
nákladov na realizáciu diela vo výške 37.169,65 eura (1.119.772,88 Sk) s odpočtom nákladov za
pravdepodobné zrealizované práce vo výške 14.321,90 eura (431.461,56 Sk), pravdepodobné náklady
nanezrealizovanéprácesú22.847,96eura(688317,64Sk),ztohoúsporynazisk(ušlýzisk)sú1.645,55
eura (49.573,84 Sk). Aplikovaním % prestavanosti (38,53 %) a nedokončenosti (61,47 %) na celkové
náklady zo zmluvy o dielo 1.510.000,- Sk predstavoval ušlý zisk (7,20 %), t.j. 2.218,36 eura.

Z odborného stanoviska č. 2/2016 Ing. Jozefa Polášeka, znalca z odboru stavebníctvo - Odhad
hodnoty nehnuteľností a dohad hodnoty stavebných prác, predloženého žalobcom vyplynulo, že Ing.
Polášek mal podľa zadania žalobcu zistiť, či je prepočet ceny stavebných prác a dodávok v znaleckom

posudku č. 6/2015 do CÚ 3. kv. 2003 pomocou programového vybavenia CENKROS+ verzia 15.71
s databázou 2012/2 a jednotným indexom kcu 0,757, ktorý použila znalkyňa vo svojom znaleckom
posudku objektívna a ak nie, znalec mal určiť, aká má byť správne stanovená výška jednotkových cien
za jednotlivé rozpočtové položky použité v znaleckom posudku č. 6/2015 na strane 22 až 27 a porovnať
ich s výškou použitou znalkyňou v posudku č. 6/2015. Znalec uviedol, že pokiaľ znalkyňa uviedla v

znaleckom posudku, že najstaršiu databázu mala k dispozícii z r. 2012, preto zvolila postup reindexácie
z tejto cenovej hladiny, jej postup je možné považovať za legitímny, ale mala použiť databáziu z r. 2003,
ktorá je dostupná u jej spracovateľa. Rozdiel v cenách podľa znaleckého posudku č. 6/2015 a cenách v
zmysle databázy Cenekon 2003/2 predstavoval 8.001,75 eura (241.060,58 Sk).

Žalobca tiež predložil kontrolný znalecký posudok č. 21/2018 znaleckej organizácie Ústav stavebnej
ekonomiky, s.r.o., ktorého úlohou bolo zodpovedať otázky položené žalobcom. Zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok za zrealizované práce a dodávky
podľa zmluvy o dielo podpísanej stranami týkajúcich sa obvodových a vnútorných deliacich priečok

predstavuje sumu 13.858,445 eura, všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok za zrealizované
práce a dodávky na rozostavanej stropnej konštrukcii a spracovanie betónovej zmesi do vjazdov garáží
predstavuje sumu 3.611,30 eura. Na otázku č. 3 u nároku z fakt. č. 0632003 bod č. 5 - ušlý zisk,
zistiť a určiť sumu, ktorú žalobca nevykonaním diela v dohodnutom rozsahu ušetril a následne stanoviť
ušlý zisk v zmysle § 551 ods. 2 ObZ, znalecká organizácia odpovedala tak, že nevykonaním diela v

plnom rozsahu žalobca ušetril sumu 21.656,67 eura a podľa § 551 ods. 2 ObZ má teda zhotoviteľ
nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu, zhotoviteľ má nárok
na cenu 9.513,221 eura; ušlý zisk predstavuje sumu 3.466,09 eura. Znalecká organizácia porovnala
výsledky výpočtov znalcami a uviedla, že Ing. Ján Krajčík neuviedol v znaleckom posudku výšku
ušlého zisku, uviedol úspory zhotoviteľa 8.875,26 eura, uviedol výšku obvyklej ceny stavebných práv

na rozostavanej stropnej konštrukcii 3.372,59 eura a neuviedol výšku obvyklej ceny stavebných prác
na rozostavanej stropnej konštrukcii, obvodových stenách a priečkach. Ing. Iveta Schultzová uviedla
v znaleckom posudku výšku ušlého zisku 2.218,36 eura, uviedla úspory zhotoviteľa 30.810,50 eura,
neuviedla výšku obvyklej ceny stavebných práv na rozostavanej stropnej konštrukcii a uviedla výšku
obvyklej ceny stavebných prác na rozostavanej stropnej konštrukcii, obvodových stenách a priečkach

v sume 14.321,90 eura. Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o. uviedol v znaleckom posudku výšku ušlého
zisku 3.466,09 eura, uviedol úspory zhotoviteľa 21.656,67 eura, uviedol výšku obvyklej ceny stavebných
práv na rozostavanej stropnej konštrukcii 3.611,30 eura a uviedol výšku obvyklej ceny stavebných prác
na rozostavanej stropnej konštrukcii, obvodových stenách a priečkach 17.469,75 eura.

Znalkyňa Ing. Iveta Schulzová sa pri svojom výsluchu na pojednávaní pred odvolacím súdom pridržala
ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 6/2015 a na jeho záveroch v plnom rozsahu zotrvala.
K námietke žalobcu, že znalkyňa použila Cenkros z roku 2012 a nevychádzala z databázy z roku2003, znalkyňa uviedla, že cenová úroveň v roku 2012 bola preindexovaná reindexom získaným zo
štatistického úradu na cenovú úroveň roku 2003 s tým, že indexy, ktoré udáva štatistický úrad, sú
zaokrúhlené pre celé stavebníctvo a môže tu vyvstať nepomer v niektorých stavebných prácach. Všetky

výpočty boli vykonané v dvoch alternatívach, jedna podrobná s položkovým rozpočtom na cenovú
úroveň 2003 a druhá vychádzala zo zmluvnej pevnej ceny 1.510.000,- Sk. Z toho vychádzal aj na
základe rozostavanosti náklad prestavanej a náklad neprestavanej časti. Ďalej uviedla, že výpočty robila
v kalkulácii, kde vylúčila veci, ktoré dodal žalovaný. Keďže bola zmluvná cena pevná, tak všetky výpočty
robila aj v tej alternatíve k zmluvne dohodnutej cene. K námietke žalobcu ohľadom spôsobu výpočtu

nákladov na odstránenie vád, ktoré mal žalovaný vynaložiť, kde položka na obrúsenie vnútorných
priečok nemala byť zakalkulovaná v cene, keďže ich nebolo potrebné obrusovať, znalkyňa uviedla, že
nemá vedomosť o tom, že tieto práce boli vykonané. Žalobca nesúhlasil ani s výpočtom ušlého zisku
znalkyňou, ktorá ho vypočítala tak, ako sa uplatňuje pri náhrade škody a ušlom zisku, avšak žalobca si
ho uplatňuje podľa § 551 ods. 2 ObZ ako rozdiel medzi cenou nedokončenej časti podľa zmluvy a tým,
čo ako zhotoviteľ usporil tým, že dielo nevykonal v dohodnutom rozsahu, poukázal pritom na rozsudok

NS ČR sp. zn. 23Cdo 1069/2008. Mal za to, že znalkyňa počítala niečo iné, ako si uplatnil. Vo vzťahu
k tejto námietke znalkyňa uviedla, že je znalcom v odbore stavebníctvo – odvetvie odhad nehnuteľnosti
a stavebných prác, preto môže vyhodnotiť a vypočítať len ušlý zisk zo stavebnej činnosti. To, čo uvádza
žalobca, spadá pod odbor ekonomika a ona sa k tomu nevie vyjadriť.

ZnalkyňaIng.JanaZavadilováprisvojomvýsluchunaodvolacompojednávaníuviedla,ževovecipodala
dva znalecké posudky a bola vypočutá i na súde prvej inštancie. Na záveroch uvedených v znaleckých
posudkoch v plnom rozsahu zotrvala. Ďalej uviedla, že posudky vypracovávala v roku 2008 a 2010,
pričom povinnosť archivácie má len 10 rokov, preto už nevedela uviesť podrobnosti. Spomínala si, že

tam bol problém ohľadom pohľadového betónu a posúdenie, či pohľadový betón spĺňa požiadavky na
pohľadový betón. Vady na posudzovaných garážach nezistila.

Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v celom

rozsahu (§ 379 CSP) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní v
medziachodvolacíchdôvodov(§380CSP),dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuječiastočnedôvodné.

Ako predbežnú otázku posudzoval odvolací súd platnosť uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 4.8.2003 a

dospel k záveru, že sa jedná o platnú zmluvu, ktorú treba posúdiť podľa § 536 a nasl. ObZ. Zmluva
o dielo obsahuje všetky podstatné náležitosti, a to predmet a cenu diela, pričom žiadny dôvod neplatnosti
predmetnej zmluvy ako celku nebol stranami tvrdený a ani v konaní nevyšiel najavo.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy. Žalobca
od zmluvy o dielo odstúpil listom zo 14.10.2003, pričom ako dôvod odstúpenia uviedol dlhodobé
neplnenie si povinností objednávateľa zo zmluvy o dielo. Takto vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy
však nie je dostatočne špecifikovaný, čo zakladá neplatnosť odstúpenia pre jeho neurčitosť. Podľa
§ 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo

iný zákon. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku a je
adresovaným jednostranným právnym úkonom. Odstúpenie od zmluvy sa uskutočňuje vo všetkých
zákonom alebo zmluvou stanovených prípadoch jednostranným, druhému účastníkovi adresovaným
právnym úkonom, prejavujúcim vôľu zrušiť zmluvu týmto spôsobom na základe uznaného dôvodu. Je
nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením,

jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej
povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené
tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného
záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej
strane bol známy dôvod odstúpenia. Aplikáciou jednotlivých ustanovení § 266 Obchodného zákonníka

umožňujúcich aplikáciu takého výkladu, ktorý neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje, pred výkladom,
ktorý zakladá neplatnosť právneho úkonu, je možné odstrániť výlučne prípadné pochybnosti o obsahu
právneho úkonu. Použitím výkladového pravidla preferencie právneho úkonu nie je možné doplniťchýbajúce náležitosti právneho úkonu, ako je dôvod odstúpenia od zmluvy alebo vymedzenie porušenia
povinnosti žalovaným (por. R 62/2017).

V tejto súvislosti nebolo možné prihliadať na predchádzajúce listy žalobcu z 8.9.2003, 16.9.2003,
1.10.2003 a 10.10.2003, v ktorých žalobca vyzýval žalovaného na plnenie si jeho povinností zo zmluvy,
a to konkrétne dodanie armatúry, poskytnutie pokynov, podľa ktorej projektovej dokumentácie má
postupovať, ako i zaplatenie zálohy (v listoch zo 16.9.2003 a 10.10.2003), keďže tieto dôvody mali byť

jednoznačne vymedzené v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone, aby mohli nastať
predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku.

Zmluvaodielotakvdôsledkuneplatnéhoodstúpeniaodzmluvyžalobcomnezanikla,avšakzozisteného
skutkového stavu je zrejmé, že dielo, ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať žalobca, nechal žalovaný

dokončiť treťou osobou (prípadne ho dokončil i sám), preto záväzok žalobcu ako zhotoviteľa uskutočniť
dielo zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, Právní rozhledy
č. 11/2010).

Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ
a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný
uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu,
za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

Podľa § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z
dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne
obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá
v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie
objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od

tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

Keďže vlastnícke právo k zhotovovanej veci mal objednávateľ a záväzok zhotoviteľa vykonať dielo
pre dodatočnú nemožnosť plnenia zanikol, v ďalšom sa odvolací súd zaoberal otázkou, či záväzok

žalobcuakozhotoviteľavykonaťdielozanikolzdôvodov,zaktorézodpovedážalovanýakoobjednávateľ.
Táto otázka je bezprostredne spojená s námietkou žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil skutočnosť, či bol žalobca oprávnený práce na diele prerušiť. Vyriešenie tejto otázky bolo
pritom rozhodujúce z pohľadu práva žalobcu na jednotlivé čiastkové nároky vyplývajúce zo zmluvy
odielovsúvislostisprerušenímvýkonuprác.Súdprvejinštanciesvojezamietavérozhodnutievpodstate

celé postavil na zistení, že žalobca nebol oprávnený práce na stavbe prerušiť, ale mal vo vykonávaní
prác pokračovať, a preto mu nevzniklo právo na zaplatenie jednotlivých ním vyúčtovaných nárokov.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný práce na diele prerušil, a to z dôvodu nezaplatenia

dohodnutej zálohy, nedania pokynov, podľa ktorej projektovej dokumentácie má postupovať a nedodania
požadovanej armatúry. Odvolací súd má na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že žalobca oprávnene
práce na diele prerušil.

Pokiaľ ide o otázku poskytnutia zálohy vo výške 350.000,- Sk, zmluvné strany sa v zmysle čl. VIII bod
8. dohodli, že v prípade, ak objednávateľ neposkytne zhotoviteľovi v dohodnutej dobe a v dohodnutej
výške zálohu na práce a dodávky, má zhotoviteľ právo práce prerušiť podľa vlastného uváženia, a to až
do doby poskytnutia dohodnutej zálohy. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaný požadovanú zálohuneposkytol, čo odôvodnil vadnosťou časti diela, ktorú preto nebol povinný prevziať, a teda ani zaplatiť
predmetnú zálohu. Žalovaným vytýkané vady predmetnej časti diela vyplývajú zo záznamu zo stavby z
18.9.2003, kde žalovaný uviedol, že rozmery brán sú nerovné neštandardné (žiadal ich upraviť podľa

poskytnutej zárubne vrátane špaliet a zatesniť otvory po montáži), steny vykazujú zjavné nedostatky
(žiadal zhotoviť pohľadový betón) a priečky žiadal upraviť tak, aby nad budúci spodok stropu prečnievali
max. 3 cm. Pokiaľ by teda dôvodom nezaplatenia zálohy bola vadnosť uvedenej časti diela, súd by
mohol prihliadať len na tieto žalovaným vytknuté vady a nie na vady následne označované v ďalšom
priebehu konania, pretože tieto neboli oznámené včas (§ 562 ods. 2 ObZ).

Z čl. VI. zmluvy o dielo vyplýva, že strany sa dohodli na platení ceny diela po etapách, konkrétne sa
dohodli na úhrade štyroch zálohových (t.j. preddavkových) platieb (1/ 100.000,- Sk do 3 dní od podpisu
zmluvy o dielo, 2/ 100.000,- Sk po odovzdaní staveniska a dovoze debniaceho systému, 3/ 350.000,- Sk
po odovzdaní a prevzatí oddebnených stenových konštrukcií 1. podlažia, 4/ 750.000,- Sk po odovzdaní a

prevzatí oddebnených stenových konštrukcií 2. podlažia) a zvyšok dohodnutej ceny vo výške 210.000,-
Sk mal byť uhradený po odovzdaní a prevzatí dohodnutých konštrukcií radových garáží a po doručení
faktúry. V súvislosti s platením záloh je nevyhnutné prihliadnuť na zmluvné dojednanie strán uvedené
v čl. IV. bod 4.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa objednávateľ zaviazal, že vyhotovené konštrukcie
ponúknuté k prevzatiu aj prevezme a za ich zhotovenie zaplatí dohodnutú cenu.

Obchodný zákonník upravuje povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo v § 548, ktoré
je dispozitívne, a preto uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Zmluvné strany si teda môžu
časový okamih ako aj spôsob zaplatenia ceny dohodnúť tak, ako im to v konkrétnom prípade vyhovuje,

či už v čase alebo po čase splnenia alebo dokonca pred časom splnenia. Obchodný zákonník im v tomto
nekladie žiadne obmedzenia. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli, že cena diela bude platená
postupne v určitých etapách, preto je pre vznik práva na zaplatenie ceny diela relevantná táto dohoda a
nie požiadavka zákona na vykonanie diela. Iná by bola situácia v prípade, ak by zmluva neobsahovala
čas platenia ceny diela (čo však nie je prejednávaný prípad). Vtedy platí ustanovenie § 548 ods. 1 ObZ,

v zmysle ktorého nárok na zaplatenie ceny vzniká vykonaním diela, za ktoré sa v zmysle § 554 ods. 1
ObZ považuje jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi.

Žalovaný ako objednávateľ tak mal zmluvnú povinnosť oddebnené stenové konštrukcie 1. podlažia

ponúknuté k prevzatiu aj prevziať a zaplatiť zálohovú platbu 350.000,- Sk, a to bez ohľadu na
prípadnú vadnosť časti diela ponúknutej k prevzatiu. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že prevzatie
oddebnených stenových konštrukcií 1. podlažia žalovaným, bolo odkladacou podmienkou (§ 36 OZ) pre
vznik povinnosti žalovaného uhradiť zálohovú platbu 350.000,- Sk. Splnenie tejto podmienky záviselo
teda od vôle žalovaného, preto bolo treba skúmať aj to, ako tento zasiahol do procesu splnenia,

resp. nesplnenia tejto náhodilej zložky právneho úkonu. Pritom platí, že zámerné zmarenie splnenia
podmienky účastníkom, ktorému je nesplnenie na prospech, spôsobuje, že právny úkon sa stane
nepodmieneným (§ 36 ods. 3 OZ). Pokiaľ teda žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť zálohovú platbu vo
výške 350.000,- Sk s poukazom na to, že časť diela, prevzatím ktorej sa vyplatenie zálohy podľa zmluvy
podmieňovalo, mala kvalitatívne vady, je potrebné uzavrieť, že zámerne zmaril splnenie podmienky

prevzatia danej časti diela v určitom stupni rozostavanosti, preto sa právo žalobcu na poskytnutie
zálohovej platby stalo nepodmieneným.

Len pre úplnosť potom odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o žalovaným vytýkané vady spočívajúce v

nedostatkoch pohľadového betónu (ktorým mali byť povrchovo upravené steny), či v kvalite vyhotovenia
rozmerov otvorov brán a priečok, zo znaleckého posudku Ing. Zavadilovej vyplýva, že žalobcom
zhotovená časť diela tieto vady nemala.

Ako však už odvolací súd uviedol vyššie, ani prípadná vadnosť žalobcom zhotovenej časti diela nemala
vplyv na povinnosť žalovaného túto časť diela prevziať a zaplatiť zálohovú platbu. Preto ak žalobca
práce na diele už len z tohto dôvodu prerušil, postupoval v súlade so zmluvou (čl. VIII bod 8.),
a teda oprávnene. Z tohto dôvodu potom nebolo potrebné a zároveň by bolo i nadbytočné zaoberať saostatnými žalobcom tvrdenými dôvodmi, pre ktoré práce na diele prerušil a vo vykonávaní diela ďalej
už ani nepokračoval.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo
zanikol z dôvodov, za ktoré zodpovedá žalovaný ako objednávateľ. Preto sa na vzájomné vyporiadanie
strán aplikuje ust. § 544 ods. 2 ObZ.

Zo znenia ust. § 544 ods. 2 ObZ vyplýva, že toto odkazuje na ust. § 548 ods. 2 ObZ. Podľa názoru
odvolacieho súdu však tento odkaz treba vykladať tak, že neodkazuje na samotný upravený nárok,
viazaný výslovne na odstúpenie zhotoviteľa od zmluvy pri omeškaní objednávateľa, ale na spôsob
vyporiadania tam upravený. Inak povedené, zmienený odkaz na § 548 ods. 2 ObZ sa týka spôsobu
vyporiadania (rozsahu úhrady) a nie je teda viazaný na predpoklad odstúpenia od zmluvy. Za podmienok
stanovenýchv§544ods.2ObZ(kedyidevprejednávanejvecivprípadedodatočnejnemožnostiplnenia

o zánik záväzku z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ) prislúcha zhotoviteľovi cena, na ktorú má
nárok na základe zmluvy s tým, že od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním
diela v plnom rozsahu. Úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne zaobstaral a ktoré sa spracovaním
stali súčasťou zhotovovanej veci, môže zhotoviteľ požadovať, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v
nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2 ObZ (rovnaký právny názor zaujal napr. aj Najvyšší súd Českej

republiky v uznesení sp. zn. 32 Cdo 5330/2017 z 26.3.2018).

Žalobca má teda v prejednávanej veci nárok na zaplatenie ceny podľa zmluvy po odpočítaní toho, čo
ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Táto cena vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Schulzovej,

pričom o správnosti záverov tohto znaleckého posudku nemá odvolací súd dôvod pochybovať. Znalkyňa
i na pojednávaní jasne vysvetlila spôsob jej výpočtov a ani námietky žalobcu nespochybnili správnosť
jej záverov. Znalecký posudok doplnený výsluchom znalkyne považuje odvolací súd za vierohodný,
pretože jeho odôvodnenie je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a pri
jeho vyhotovení znalkyňa prihliadla ku všetkému, čo jej bolo k posúdeniu predložené. Znalkyňa totiž

pre rozhodnutie vo veci správne vypočítala podiel prestavanosti a nedokončenosti diela vo vzťahu
k zmluvne dohodnutej cene diela. Preto ani námietky žalobcu (i keď podložené znaleckým posudkom č.
21/2018 znaleckej organizácie Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. a odborným stanoviskom č. 2/2016 A.
E. H.), že znalkyňa použila Cenkros z roku 2012 a nevychádzala z databázy z roku 2003, neboli právne
významné, keďže všetky výpočty znalkyňa urobila v dvoch alternatívach, jedna podrobná s položkovým

rozpočtom na cenovú úroveň 2003 a druhá vychádzala zo zmluvnej pevnej ceny 1.510.000,- Sk. Pre
rozhodnutie vo veci bola použiteľná práve druhá zmienená alternatíva. Použitím percent prestavanosti a
nedokončenosti znalkyňa stanovila náklady na prestavané a nedokončené práce vzhľadom na zmluvnú
cenu 1.510.000,- Sk: prestavanosť 38,53 % - 19.312,32 eura (581.803,- Sk), nedokončenosť 61,47 %
- 30.180,50 eura (928.197,- Sk), znalkyňa teda konštatovala, že vzhľadom na zrealizované práce a

uhradené zálohové faktúry ostáva uhradiť 12.673,54 eura (581.803 – 200.000 = 381.803,- Sk). Toto je
ipodľanázoruodvolaciehosúducena,naktorúmážalobcanároktitulomvyporiadaniazaniknutejzmluvy
o dielo (po odpočítaní uhradených zálohových platieb). Odpočítanie akýchkoľvek nákladov žalovaného
na prípadné opravy vád zhotovenej časti diela neprichádzalo do úvahy, pretože žalovaný sám v konaní
uvádzal, že si žiadne nároky z vád diela neuplatnil a súčasne v konaní ani nepreukázal, že by mu

akékoľvek náklady v súvislosti s odstraňovaním vád vznikli. Nedôvodné boli tiež námietky žalovaného,
že žalobca stavebné práce nevykonal. Navyše takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným
bolo nielen všeobecné (a teda neúčinné), ale i v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Pri nárokoch uplatnených žalobcom bol nepoužiteľný znalecký posudok Ing. Krajčíka č. 3/2012 (rovnako

ako znalecký posudok č. 21/2018 znaleckej organizácie Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. a odborné
stanovisko č. 2/2016 A. E. H.), pretože tento posudok vychádzal z nesprávne žalobcom položených
otázok, keď úlohou znalca bolo stanoviť výšku obvyklej ceny za vykonanie stavebných prác a dodávok,
pričom pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné určiť hodnotu prác a výkonov ocenených spôsobom
dohodnutým v zmluve, čo zodpovedá správnemu hmotno-právnemu posúdeniu. Inak povedané,

rozhodujúcim pre vyporiadanie zmluvných strán v zmysle § 544 ods. 2 v spojení s § 548 ods. 2 ObZ je
zmluvne dohodnutá hodnota (cena) plnenia a nie obvyklá cena plnenia.Žalobcom samostatne uplatnený nárok vo faktúre č. 0632003 za stavebné práce vo výške 2.704,64
eura (67.500,- Sk + 11.900,- Sk + 2.080,- Sk) nebol opodstatnený, pretože tento nárok je už zahrnutý
vo vyššie uvedenej sume 12.673,54 eura. Rovnako tak žalobca ním uplatňovaný nárok na ušlý zisk vo

výške 9.513,22 eura skutkovo odôvodňoval cenou, na ktorú má nárok na základe zmluvy, po odpočítaní
toho, čo ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Táto suma však nepredstavuje ušlý zisk, ako sa
mylne domnieval žalobca, ale je to práve cena 12.673,54 eura (1.510.000,- Sk – 928.197,- Sk – zálohové
platby 200.000,- Sk), určená znaleckým posudkom Ing. Schulzovej. Žalobca si žiaden nárok na ušlý zisk
v tomto konaní neuplatnil, resp. skutkovo takýto nárok zodpovedajúci ušlému zisku žiadnym spôsobom

neodôvodnil, preto bolo i vylúčené, aby odvolací súd priznal žalovanému takýto nárok. Odporovalo by
to totiž samotnej podstate pojmu ušlého zisku. Je dôležité si uvedomiť, že nárok na náhradu škody sa
vzťahuje len ku škode, ušlý zisk nevynímajúc, ktorá musí byť skutočná, existujúca, v prípade ušlého
zisku reálne predpokladaná a nie hypotetická, či fiktívna. Pritom platí, že zistenie výšky ušlého zisku
nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou, ktorá musí mať svoj základ v zistenom skutkovom
stave. Preto aj záver súdov priznávajúci náhradu ušlého zisku musí byť založený na konkrétnych

skutkových okolnostiach, z ktorých bude bezpečne preukázané, že poškodený by žalovaný ušlý zisk
za pravidelného chodu veci skutočne dosiahol nebyť škodovej udalosti. Pokiaľ poškodený nepreukáže
existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže
byť v konaní úspešný (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/2/2015 z 31.7.2017). Žalobca
v prejednávanej veci žiadnym spôsobom netvrdil a nepreukázal okolnosti svedčiace o reálnej výške

ušlého zisku, preto mu takýto nárok samostatne nebolo možné priznať.

Na uvedenom závere nič nemení ani výpočet „ušlého zisku“ v znaleckom posudku č. 21/2018 znaleckej
organizácie Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., keď znalecká organizácia tu v prvom rade odpovedala

na žalobcom celkom nesprávne položené otázky (stanovenie všeobecnej hodnoty prác a dodávok) a
vychádzala zo žalobcom nesprávneho uvedeného právneho posúdenia uplatneného nároku podľa §
551 ods. 2 ObZ. Preto bol tento znalecký posudok v prejednávanej veci nepoužiteľný. Navyše aplikácia
ust. § 551 ods. 2 ObZ v súdenej veci ani neprichádzala do úvahy, pretože podmienkou pre jeho aplikáciu
je, aby objednávateľ písomne trval na použití nevhodných vecí alebo pokynov, čo v konaní tvrdené ani

preukázané nebolo. Zároveň je potrebné uviesť, že ust. § 551 ods. 2 ObZ je z pohľadu vyporiadania
nárokov pri nedokončení diela, resp. pri zániku záväzku zhotoviteľa vykonať dielo rovnaké ako ust.
§ 548 ods. 2 ObZ. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatňoval duplicitne nároky, ktoré skutkovo
odôvodňoval rovnako, pričom však poukazoval na rôzne ustanovenia ObZ. Pre úplnosť je potrebné
uviesť, že znalecký posudok nemôže nahradiť skutkové tvrdenia strany sporu, slúži len na posúdenie

tých tvrdených skutočností, na ktoré treba odborné (vedecké) znalosti. Znalecké dokazovanie preto
predpokladá, že skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie odbornej otázky sú z doterajšieho priebehu
konania zrejmé.

Rovnako tak nedôvodným bolo samostatné uplatnenie nároku na zaplatenie zálohovej platby 11.617,87
eura (350.000,- Sk). Zmluvné strany si v zmluve dohodli preddavky za vykonané práce, ktoré sa mali
odpočítať z celkovej pevne dohodnutej ceny diela 1.510.000,- Sk. Podľa § 546 ods. 2 ObZ platí, že
dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a § 549 ObZ.
Keďže však žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú cenu diela, po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním

dielavcelomrozsahu,tátosumazálohyjeužzahrnutávcelkovejpriznanejcene12.673,54eura,pretože
preddavok (záloha) na cenu za dielo sa považuje za čiastočné plnenie zo strany objednávateľa, zaplatiť
cenu za vykonané dielo.

Na druhej strane však žalobca v rozhodujúcom čase splnil podmienky pre vyplatenie dohodnutej zálohy,
preto mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad omeškania objednávateľa
s poskytnutím zálohy (čl. VII. bod 1. zmluvy o dielo), a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy 11.617,87 eura
za každý deň omeškania, t.j. v súdnej veci v žalobcom uplatnenom období od 18.9.2003 do 15.10.2003,
čo predstavuje zmluvnú pokutu v celkovej výške 313,68 eura, ktorú odvolací súd žalobcovi priznal.

Pokiaľ ide o ostatné nároky vyúčtované žalobcom vo faktúre č. 0632003 (s výnimkou náhrady škody
za odcudzené stojky, k čomu sa odvolací súd ešte vyjadrí ďalej), tieto boli podľa názoru odvolaciehosúdu uplatnené dôvodne. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca oprávnene prerušil práce na
diele, toto prerušenie trvalo viac ako 3 dni, resp. viac ako 1 mesiac, a preto žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie zmluvných pokút v zmysle čl. VIII bod 4 písm. A a B. Odvolací súd sa nestotožňuje

s námietkami žalovaného, že ust. čl. VIII bodu 4. písm. A a B zmluvy o dielo nie je možné považovať za
platnú dohodu o zmluvnej pokute, keď dôvodil, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je
určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvou pokutou zabezpečená a z predmetných ustanovení nemožno
vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou.

K tejto námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom
zákonníku (§ 300 až § 302) je len doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom
zákonníku (§ 544 a § 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva.
Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší

svoju zmluvnú povinnosť. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného
záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu
paušalizovanej náhrady škody.

Právna úprava obsiahnutá v ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné

dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto
zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. o spôsobe jej určenia. Podľa názoru
odvolaciehosúduvčl.VIII.bod4písm.AaBideodojednaniaurčité,pričomvnichbolajasnevymedzená
zmluvná povinnosť (zabezpečenie plynulej realizácie diela zo strany objednávateľa) i výška zmluvnej
pokuty(resp.spôsobjejurčenia),ktoráboladojednanávovýške0,20%zaktuálnejobstarávacejhodnoty

základných prostriedkov debniacich zariadení dodaných zhotoviteľom na stavbu debnenia za každý deň
prerušenia prác nad 3 dni (písm. A), a vo výške 25.000,- Sk (ako nákladov na prepravu debnenia a
zariadenia na trase Topoľčany – Holíč a späť) v prípade zrušenia zmluvy alebo zastavenia akcie na dobu
viac ako jeden mesiac z viny objednávateľa. Odvolací súd má za to, že nejde o dojednania, ktoré by boli
neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a ani výkon práva uplatnením

týchto nárokov neznamená zneužitie práva, ktoré v zmysle § 265 ObZ nepožíva právnu ochranu.

Priposudzovaníplatnostiprávnehoúkonuniejerozhodujúcejehooznačenie,alejehoobsahavôľatoho,
kto ho robil, ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalovaný poukazoval na to, že v zmluve o dielo sa
v zmluve sa nachádza výraz náklady, ako aj výraz zmluvná pokuta, pričom kde je použitý výraz zmluvná

pokuta, strany sporu dojednali sankciu pre porušenie zmluvnej povinnosti a kde je použitý výraz náklady,
bola dohodnutá povinnosť uhradiť náklady, ktoré nie sú zahrnuté do ceny predmetného diela a môžu
za dohodnutých podmienok vzniknúť navyše. Je síce pravdou, že zmluve bol v iných ustanoveniach
použitý výraz „zmluvná pokuta“, neznamená to však bez ďalšieho, že dojednanie majetkovej sankcie
za porušenie konkrétnej povinnosti bez tohto označenia nespĺňa podmienky, ktoré zákon vyžaduje

pre platné dojednanie zmluvnej pokuty (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 4/2008
z 22.10.2008). Podľa názoru odvolacieho súdu v oboch prípadoch (čl. III bod 4 písm. A a B zmluvy)
bola jasne vymedzená povinnosť (zabezpečenie plynulej realizácie diela zo strany objednávateľa),
nesplnenie ktorej bude sankcionované určeným majetkovým postihom.

Žalovaný taktiež namietal, že žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu uplatnil až vo svojom písomnom
vyjadrení z 22.10.2013 a pôvodne ho označoval ako dopravné náklady za prevoz debnenia a zariadení
dodaných na stavbu pred ukončením dohodnutých prác na trase Holič - Topoľčany a prenájom zariadení
a pre prípad, že nároky žalobcu na sumu 829,85 eura a sumu 6.975,85 eura by boli považované

za zmluvnú pokutu (alebo na inú sankciu), žalovaný vzniesol vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 16.8.2018 námietku premlčania tohto práva žalobcu. Tieto námietky vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné. Žalobca si totiž už pri podaní žaloby (10.11.2003) právo na zaplatenie sumy 6.975,85 eura
(210.157,80 Sk) podľa čl. VIII. bod 4.A a sumy 829,85 eura (25.000,- Sk) podľa čl. VIII. bod 4.B uplatnil.
Námietka žalovaného, že žalobca právne kvalifikoval svoj nárok ako zmluvnú pokutu až neskôr, bola

právne bezvýznamná, pretože právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu
v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo). Nie je teda rozhodujúce, ako tvrdené skutočnosti,
resp. už v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikuje strana sporu.Z vyššie rozvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných
pokút vo výške 6.975,96 eura (210.157,80 Sk) a vo výške 829,85 eura (25.000,- Sk) je dôvodný, a preto

zaviazal žalovaného na ich úhradu.

Ako nedôvodný však odvolací súd vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť
odcudzením 10 ks teleskopických stojok zo staveniska. Zmluvné strany sa v čl. VIII. bod 3. zmluvy o dielo

dohodli, že objednávateľ v plnej miere zodpovedá za prípadné straty alebo poškodenia základných
prostriedkov, materiálu a pracovného náradia zhotoviteľa dodaných na stavbu, alebo zmontovaných
konštrukcií v čase mimopracovnom. V zmysle § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z citovaného ust. možno vyvodiť,
že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť

(kauzálny nexus) s tým, že splnenie týchto predpokladov musí preukázať poškodený.

Ako už odvolací súd v prejednávanej veci uzavrel, žalobca v súlade so zmluvou prerušil práce
na diele a podľa záznamov zo stavebného denníka, na stavbe sa od 13.9.2003 nepracovalo.

Jednoznačne teda možno konštatovať, že od tohto dátumu išlo o mimopracovný čas, kedy bolo
zmluvnou povinnosťou žalovaného zabezpečiť stráženie staveniska a zodpovedal za prípadné straty
alebo poškodenia základných prostriedkov, materiálu a pracovného náradia zhotoviteľa dodaných na
stavbu. Podľa odborného posudku A. K. L. č. 158/2003, ktorý vykonal dňa 18.9.2003 obhliadku stavby,
na stavbe sa ešte dňa 18.9.2003 nachádzalo 114 výsuvných stojok 1900-3800 (označenie podľa

zoznamu predloženého žalobcom). Z vyšetrovacieho spisu ORPZ v Senici ČVS: ORP-1513-2-OSV-
SE-2005 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže na tom skutkovom základe, že
v dobe od 15.00 h dňa 1.10.2003 do 10.00 h dňa 11.10.2003 v meste Holíč na sídlisku SNP doposiaľ
nezistený páchateľ odcudzil z rozostavaných otvorených radových garáží celkovo 10 ks namontovaných
výsuvných pozinkovaných stojek označ. 1900-3425, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 29.436,-

Sk. Toto trestné stíhanie sa viedlo na základe trestného oznámenia zamestnanca žalobcu M. N., ktorý
uviedol, že boli odcudzené výsuvné pozinkované stojky 1900-3425 a rovnaké označenie typu stojok
(1900-3425) uviedol aj žalobca, ktorý bol v trestnom konaní vypočutý v procesnom postavení svedka-
poškodeného. V trestnom konaní bolo zabezpečené i odborné vyjadrenie, podľa ktorého cena kovovej
výsuvnej pozinkovanej stojky typu ISD NOE typ 1900-3425 je 2.943,60 Sk. Predmetné trestné stíhanie

bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe. Svedok A. J., ktorý bol vypočutý v trestnom konaní i v konaní pred súdom prvej inštancie
uviedol, že videl, ako sa zo stavby zobralo 8 ks podpier (bez uvedenia ich typu) na pokyn E. G..
Znalkyňa Ing. Schulzová v znaleckom posudku č. 6/2015 uviedla, že z fotodokumentácie je zrejmé,
že na stavbe boli použité nové stojky podpierajúce debnenie stropnej dosky a cena teleskopických

stojok v čase odcudzenia bola zhodná s nadobúdacou cenou bez opotrebenia a odpisov s tým, že do
úvahy brala teleskopické stojky typu 1900-3400 (165/165) 10 ks x 2.943,60 Sk s DPH; t.j. 29.436,- Sk.
Z faktúry predloženej žalobcom č. 2303628 z19.3.2003 a prílohy k nej vyplýva, že žalobca kúpil 50 ks
teleskopických stojok 1900-3400 (165/165) pozink. za cenu 3.165,60 Sk s DPH/kus.

Žalovaný vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody za odcudzené stojky namietal, že žalobca
nepreukázal aké stojky boli údajne odcudzené a že sa faktúry, ktoré žalobca predložil, týkajú tých
stojok, ktoré údajne boli odcudzené. Poukazoval pritom na to, že v odôvodnení uznesenia OOPZ z
11.10.2003 boli uvedené odcudzené výsuvné pozinkované stojky typu 1900-3425, rovnako podľa prílohy

k znaleckému posudku č. 3/2012 išlo o pozinkované stojky typu 1900-3425, avšak podľa dokladov
predložených žalobcom, žalobca kúpil teleskopické stojky pozinkovaného typu 199-3400. Žalobca
tiež podľa žalovaného nepreukázal, v akom stave boli v rozhodujúcom čase stojky, ktoré údajne boli
odcudzené a ani to, akú hodnotu mali v čase ich údajného odcudzenia. K rozporu ohľadom rozdielneho
typu stojok sa žalobca vyjadril až na otázku odvolacieho súdu tak, že došlo k chybe v písaní príslušníka

PZ.Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, aké stojky boli vlastne odcudzené,
keď existuje zjavný rozpor medzi tým, čo sám žalobca uvádzal v prílohe č. 1 – Súpis zariadení
nachádzajúcich sa v čase obhliadky na stavbe „poschodové garáže SPN Holíč“ dňa 18.9.2003 (ako

súčasti odborného posudku č. 158/2003 vypracovaného A. L.) – tu uvádzal, že na stavbe sa nachádzali
výsuvné stojky 1900-3800 – 114 ks; v trestnom konaní tvrdil odcudzenie stojok typu 1900-3425
(pričom tu odvolací súd neuveril tvrdeniam žalobcu, že sa pri uvedení typu stojok jednalo o chybu
v písaní príslušníka PZ, keď sám žalobca vypovedal v trestnom konaní ako svedok a uvádzal typ
stojok 1900-3425) a v konaní pred súdom sa dožadoval náhrady za odcudzené stojky typu 1900-3400

a predložil faktúru o zakúpení 50 ks tohto typu stojok, ktoré však boli v inej hodnote (3.165,60 Sk
s DPH/kus) ako ním tvrdené odcudzené stojky v trestnom konaní (2.943,60 Sk). Z týchto dôvodov
nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný nezabezpečil stráženie
staveniska, v dôsledku čoho bolo žalobcovi odcudzených 10 ks teleskopických stojok, odvolací súd
žalobcovi nepriznal, keďže neboli preukázané predpoklady jeho vzniku. V tomto smere tak odvolací súd
vyhodnotil ako dôvodné námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal aké stojky boli údajne odcudzené

a že faktúry, ktoré žalobca predložil, sa týkali tých stojok, ktoré údajne boli odcudzené. Všeobecné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody) musí súd v každom jednotlivom prípade nielen zistiť,
ale aj vyhodnotiť. Ak niektorý z uvedených predpokladov nie je poškodeným dostatočne preukázaný
(v súdenej veci samotný vznik škody), nemôže súd náhradu škody priznať (por. rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 29.5.2008, sp. zn. 1 Obdo V 80/2007; rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7.8.2008, sp. zn. 3
Obo 2/2007; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.7.2008, sp. zn. 5 Obdo 17/2008; rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 26.2.2015, sp. zn. 5 Obo 25/2013; uznesenie Ústavného súdu SR z 1.4.2015 sp. zn. I. ÚS
151/2015).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa §
388 CSP zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 20.479,35 eura (t.j. 12.673,54 eura +
829,85 eura + 6.975,96 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy od 25.10.2003
do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 11.617,87 eura od 18.9.2003 do

15.10.2003 v sume 313,68 eura a vo zvyšku žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, odvolací súd vychádzal z toho, že splatnosť záväzku bola
určenávzmluve,ato7dníoddoručeniafaktúryobjednávateľovi.Vprejednávanejvecižalobcavyúčtoval

žalovanému cenu diela a ostatné nároky faktúrou č. 0632003 vystavenou 15.10.2003 s určeným
dátumom splatnosti 24.10.2003. Prevzatie tejto faktúry žalovaný nijako nespochybnil a žalovaný bol teda
povinný v tejto lehote žalobcovi plniť a pokiaľ v tejto lehote nezaplatil, podľa § 365 ods. 1 Obch. zák. sa
dostal do omeškania od 25.10.2003. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva v súdenej
veci obsahovala určenie sadzby úroku z omeškania. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom

do 31.1.2004 (s poukazom na ust. § 763a ObZ) preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním
uplatnenej sadzbe 9 % ročne.

Pre úplnosť sa dodáva, že pokiaľ ide právne názory odvolacieho súdu vyjadrené v predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení z 26.8.2011, z ust. § 391 ods. 2 CSP nevyplýva pre odvolací súd viazanosť jeho
vlastným právnym názorom a môže svoj skorší záväzný právny názor zmeniť. Aj keď zmena skoršieho,
pre súd prvej inštancie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno
ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu,
ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

3.septembra 2013 sp. zn. III. ÚS 46/2013).

V prípade, ak sa odvolací súdu v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktorémajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť

o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Tento nárok tvorí jeden
celok. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného pôvodne zaplatenia sumy 21.777,70 eura
(656.075,- Sk) s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou 0,1 % denne zo sumy 21.777,70 eura od
24.10.2003 do zaplatenia a zaplatenia sumy 11.617,87 eura (350.000,- Sk) spolu s príslušenstvom
a so zmluvnou pokutou 0,1 % denne sumy 11.617,87 eura od 18.9.2003 do zaplatenia. Pre účely
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné zohľadniť žalobcom uplatnené zmluvné

pokuty, pretože tieto nie sú príslušenstvom pohľadávky, ale samostatným nárokom. Dňa 26.9.2006
doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie označené ako zmena žaloby, pričom týmto podaním
(posudzujúc ho podľa obsahu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej „O.s.p.“/; obdobne § 124 ods. 1 CSP) jednoznačne zobral žalobca žalobu v časti zmluvných pokút
čiastočne späť, a to zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.777,70 eura od 24.10.2003 do

zaplatenia zobral späť v celom rozsahu a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 11.617,87
eura zobral späť v časti od 16.10.2003 do zaplatenia. Súd prvej inštancie o tomto podaní rozhodol ako o
zmene žaloby s odkazom na ust. § 95 ods. 1 O.s.p. uznesením č.k. 8Cb/39/2005-227 zo dňa 2.11.2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2006. Napriek tomuto procesnému pochybeniu súdu prvej
inštancie, ktoré mu bolo vytknuté aj v rámci zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 26.8.2011, súd

prvej inštancie ďalej konal len o zmenenej žalobe, a teda predmetom konania tak už nebola zmluvná
pokuta0,1%dennezosumy21.777,70euraod24.10.2003dozaplateniaaanizmluvnápokutavovýške
0,1 % denne zo sumy 11.617,87 eura od 16.10.2003 do zaplatenia. Pre účely rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania však bolo potrebné rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby (nadväzujúce
na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom) posúdiť čiastočné zastavenie konania, keďže vo výsledku

už vyššie uvedené zmluvné pokuty neboli predmetom konania. Čiastočné zastavenie konania zavinil
žalobca, pretože žalobu v časti zmluvných pokút zobral čiastočne späť bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného. Za účelom posúdenia sumy, ktorej sa žalobca pôvodne domáhal, odvolací súd
preto prihliadol na vyčíslenie zmluvných pokút do dátumu ich späťvzatia, resp. čiastočného späťvzatia.
Požadovaná zmluvná pokuta 0,1 % denne zo sumy 21.777,70 eura od 24.10.2003 do 26.9.2006 tak

predstavovala sumu 23.258,58 eura a zmluvná pokuta 0,1 % zo sumy 11.617,87 eura od 18.9.2003
do 26.9.2006 predstavovala po odpočítaní časti, ktorú žalobca nezobral späť (313,68 eura), sumu
12.512,45 eura. Zároveň platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu. Aj v týchto prípadoch treba teda postupovať analogicky k § 255 ods. 2 CSP a porovnať navzájom

pomer časti konania, za ktorej trovy zodpovedá jedna strana na princípe zavinenia, a časti konania, za
ktorej trovy zodpovedá druhá strana na zásade úspechu.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 69.166,60 eura a úspech

mal v časti o zaplatenie 20.793,03 eura (20.479,35 eura + 313,68 eura), čo predstavuje hrubý úspech
žalobcu 30,06 % a vo zvyšku je úspešný žalovaný 69,94 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje
39,88 % a v tomto rozsahu odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi (výrok II.).

Žalobca v rámci záverečného vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 27.9.2022 uviedol, že si
uplatňuje zmluvnú pokutu zo zálohy 350.000,- Sk až do doby úhrady tejto čiastky, avšak toto jeho
vyjadrenie nebolo možné posúdiť ako zmenu žaloby (keďže toto nespĺňalo náležitosti podania ani len
z hľadiska formy v zmysle § 125 CSP) a navyše zmena žaloby v odvolacom konaní nie je prípustná

(§ 371 CSP). Je tiež potrebné zdôrazniť, že toto jeho vyjadrenie bolo zmätočné aj vzhľadom na
jeho opakované čiastočné späťvzatia žaloby a presné vymedzenie uplatnených nárokov o.i. v rámci
čiastočného späťvzatia žaloby doručeného súdu prvej inštancie dňa 20.2.2019 (č.l. 1432), ako i v rámcipodaného odvolania (č.l. 1485). Z týchto dôvodov na predmetné vyjadrenie žalobcu prednesené na
pojednávaní dňa 27.9.2022 nebolo možné prihliadať.

Keďže súd prvej inštancie rozhodoval i o trovách štátu a tiež o trovách svedkov (správne mal uviesť
svedočnom – pozn. odvolacieho súdu), musel i odvolací súd o týchto nárokoch rozhodnúť v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 CSP). V konaní vznikli trovy štátu na znalečnom, ktoré nebolo
pokryté preddavkami zloženými stranami sporu a bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu prvej

inštancie ešte za účinnosti O.s.p., odvolací súd bol teda povinný rozhodnúť o nároku štátu na náhradu
týchto trov. Keďže CSP neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú
strany, neobsahuje ani ustanovenia o náhrade trov štátu. Z ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. účinného
do 30.6.2016 vyplývalo, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu
voči účastníkovi konania, pričom rozhodujúci bol výsledok konania. Štát mal nárok na náhradu svojich
trov voči neúspešnému účastníkovi, pričom povinnosti nahradiť trovy konania štátu bol zbavený iba ten

účastník, u ktorého boli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto odvolací súd v zmysle
čl. 4 CSP zvolil normu, podľa ktorej trovy štátu znášajú strany podľa svojho neúspechu v konaní a priznal
štátu nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 69,94 % a voči žalovanému v rozsahu 30,06 %
(čo predstavuje ich hrubý neúspech v spore).

V ust. § 258 CSP je upravená otázka čo a v akej výške sa nahrádza oprávneným osobám. Otázku,
kto znáša trovy dôkazov, je potrebné posudzovať v kontexte ust. § 253 a 262 CSP. V prípade absencie
preddavku je možné priznanie týchto trov podľa ust. § 262 CSP (čo znamená, že súd o nich rozhoduje v
rámci rozhodovania o náhrade trov konania v štádiu, v ktorom sa konanie končí) tým spôsobom, že súd

uloží strane, aby tieto trovy nahradila oprávnenej osobe (svedkovi, znalcovi); pri znalcoch je potrebné
pri výške náhrady postupovať tiež v spojitosti a v intenciách § 260 CSP.

Súd prvej inštancie v konaní vypočul svedkov, ktorí si svedočné uplatnili, pričom tieto trovy dôkazov

neboli kryté preddavkom. Vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov bolo v záujme oboch strán sporu,
preto odvolací súd priznal svedkom A. J., A. K. L. a M. N. nárok na náhradu svedočného voči stranám
podľa pomeru ich hrubého neúspechu v konaní, t.j. voči žalobcovi v rozsahu 69,94 % a voči žalovanému
v rozsahu 30,06 %.

V konaní pred odvolacím súdom bolo zopakované tiež dokazovanie výsluchom znalkýň Ing. Ivety
Schulzovej a Ing. Jany Zavadilovej podľa § 208 ods. 3 CSP. Znalkyne sa na výsluch dostavili, pričom
trovy výsluchu si uplatnila v zákonom stanovenej lehote len znalkyňa Ing. Iveta Schulzová. Preto bolo
potrebné rozhodnúť o takto uplatnenom nároku, keďže trovy tohto dôkazu neboli pokryté preddavkom.

Rovnako ako pri rozhodovaní o predchádzajúcich nárokoch, odvolací súd priznal znalkyni Ing. Ivete
Schulzovej nárok na náhradu znalečného voči stranám podľa pomeru ich hrubého neúspechu v konaní,
t.j. voči žalobcovi v rozsahu 69,94 % a voči žalovanému v rozsahu 30,06 %. Právo znalkyne Ing. Jany
Zavadilovej na náhradu trov výsluchu znalca zaniklo v zmysle § 258 ods. 3 CSP.

O výške náhrady trov konania (vrátane svedočného a znalečného) rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aksa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).