Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200397
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcu KOREX networks, s.r.o., Fučíková 371, 087 01 Giraltovce, IČO: 36 683 710
právne zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej
žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.05.2021, č. XXXXXXXXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho konania správcu dane a žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad
Prešov vykonal u daňového subjektu KOREX networks, s.r.o. (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty. Dňa 02.05.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o daňovej kontrole č.

XXXXXXXXX/XXXX. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie od januára 2014 do decembra 2014 bola
začatá dňa 31.5.2016, kedy zároveň došlo k spísaniu Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/
XXXX.

2. Dňa 7.4.2017 správca dane vydal protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom konštatoval rozdiel
dane oproti vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie január až december 2014 vo výške XXXXX,XX Z..
Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi

dňa 12.4.2017. Dňom 13.4.2017 začal správca dane vyrubovanie konanie podľa § 68 ods.1 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„daňový poriadok“).

3.Vzákonnejlehotepodalžalobcapísomnévyjadreniekzisteniamuvedenýmvprotokoleadňa9.6.2017
sa uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom, predmetom ktorého bolo prerokovanie
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k predmetnému protokolu. Žalobca podal dňa 20.7.2017

písomné vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9.6.2017.

4. Dňa 29.9.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok predložených
žalobcom vo vyjadrení zo dňa 20.7.2017, z ktorého bola spísaná zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX.5. Správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX o vyrubení rozdielu dane vo výške X XXX
eur za zdaňovacie obdobie jún 2014 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku dňa 9.10.2017. Správca

dane mal za preukázané, že žalobca v rozhodnom období vykonával prevažne činnosti spočívajúce
v dodaní služieb súvisiacich s projektom digitalizácie obcí Lietava a okolie a zabezpečoval realizáciu
projektu VTP Milovice, Česká republika na základe zmluvy o dielo zo dňa 6.3.2014. Žalobca si v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka 2014 uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr vystavených
daňovým subjektom W. KOREX, IČO: XXXXXXXX za dodanie inštalačných prác Optika - pilotný projekt

Lietava a okolie dediny. Žalobca v kontrolovaných obdobiach roka 2014 vystavil pre daňový subjekt
W. J. KOREX faktúry za dodanie služieb súvisiacich s projektom digitalizácie obce Lietava a okolie.
Z vysvetlenia žalobcu vyplýva, že sa jednalo o rôzne čiastkové práce v zmysle Sekcie M a Sekcie
N klasifikácie ekonomických činností. Žalobca uviedol, že v súvislosti s projektom digitalizácie obcí
Lietava a okolie vybudoval prístupovú optickú sieť v pilotných obciach pre telekomunikačného operátora-
poskytovateľa služieb internetu W. J. KOREX. Žalobca využil voľné kapacity pracovníkov a prostriedkov

W. J. KOREX, ktorí vykonávali v prevažnej miere práce na tomto projekte. Za vykonané práce boli
pre žalobcu vystavené faktúry subjektom W. J. KOREX. V menšom rozsahu žalobca mal aj iných
subdodávateľov, napr. na prenájom bagra. Materiál na vykonanie uvedeného projektu nakúpil žalobca
v roku 2013. Medzi žalobcom a W. J. KOREX nebola uzatvorená písomná zmluva ale práce sa
vykonávali na základe písomných alebo ústnych objednávok. Žalobca dňa 11.11.2016 doložil správcovi

dane doklady o úhrade faktúr. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vec právne
posúdil tak, že napriek skutočnosti, že došlo k vykonaniu prác daňovým subjektom W. J. KOREX,
nedošlo k dodaniu týchto prác žalobcovi, keďže práce boli vykonané zamestnancami objednávateľa
diela (W. J. KOREX) a zároveň aj jeho pracovnými prostriedkami, čiže odberateľ vykonal časť výkonov
vlastnými zamestnancami a vlastnými prostriedkami, v dôsledku čoho žalobca nemal dôvod fakturovať

predmetné práce. Z uvedeného správca dane uzavrel, že nedošlo k naplneniu predmetu dane podľa
§§2 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“), a teda nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným
objednávateľom diela, t. j. W. J. KOREX. Fakturáciu za práce vykonané W. J. KOREX pre žalobcu
považoval správca dane za službu bez ekonomickej opodstatnenosti, teda jej chýbal hospodársky

dôvod, ktorý je súčasťou zásady skúmania ekonomickej podstaty, teda skutočného obsahu daňovej
transakcie. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že právo na odpočítanie dane mu vzniklo v zmysle § 49
a 51 zákona o DPH, správca dane uviedol, že daňovému subjektu W. J. KOREX nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH za práce a služby, ktoré uskutočnil sám prostredníctvom
svojich zamestnancov a svojimi prostriedkami, teda ani žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane.

Nedošlo k naplneniu predmetu dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, teda k dodaniu ako takému.
Faktúry dodávateľa W. J. KOREX boli ekonomicky neodpostatnené. Zároveň správca dane poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene
pre inú osobu obstará dodanie služby platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju
aj dodala. Čo sa týka námietok žalobcu, že práce dodané subjektom W. J. KOREX, boli iba dielčie,

pričom nešlo o totožné práce ale tieto mali odlišný charakter a následne zvyšok diela vykonal žalobca,
keďže práve tento disponoval oprávneniami od Technickej inšpekcie a Krajského prezídia Policajného
zboru, ktoré mu umožňovali zhotoviť technické zariadenie akým je optická sieť, pričom objednávateľ
diela, W. J. KOREX, predmetnými oprávneniami nedisponoval, teda nebol oprávnený zhotoviť dielo,
ktoré si objednal. Námietky žalobcu, že tento nebol povinný si prenajímať zamestnancov objednávateľa

diela, keďže títo popri projekte Optika plnili práce aj na iných projektoch, správca dane uviedol, že tieto
oprávnenia nemajú vplyv na samotnú podstatu dodávky, keďže subjekt W. J. KOREX napriek objednaniu
dielaužalobcu,využilnarealizáciuvlastnéhoprojektuvlastnýchzamestnancovavlastnéprostriedky.Čo
sa týka prenájmu zamestnancov subjektu W. J. KOREX správca dane k predmetnej námietke uviedol,
že prenájom zamestnancov, prípadne dočasné užívanie podľa § 58a ods.3 Zákonníka práce predstavuje

odplatnú službu, ktorá podlieha dani a odpočítanie dane za tento prenájom by bolo v súlade so zákonom
o DPH. Žalobca v podaní zo dňa 21.3.2017 uviedol, že posúdenie plnení správcom dane je v rozpore
s ich ekonomickou, technickou a právnou podstatou a zároveň poznamenal, že žalobca postupoval pri
nastavení odberateľsko- dodávateľských vzťahov so zreteľom na dodržiavanie osobitných predpisov
ako aj na skutočnú podstatu plnení. Žalobca mal za to, že správca dane nie je oprávnený spochybňovať

plnenia vykonané a fakturované žalobcovi zo strany subjektu W. J. KOREX, keďže právna forma a
skutočný obsah plnení subjektu W. J. KOREX nie sú vo vzájomnom rozpore a nastavenie odberateľsko-
dodávateľských vzťahov nemalo za cieľ a ani ich výsledkom nebolo obchádzanie daňovej povinnosti ani
získanie daňového zvýhodnenia. Správca dane sa s uvedenými námietkami vysporiadal tak, že zotrvalna svojom stanovisku, že nedošlo k dodaniu služby žalobcovi podľa § 2 a 9 zákona o DPH v rozsahu prác
vykonaných samotným objednávateľom diela, teda takáto služba je bez ekonomickej opodstatnenosti,
ide o transakciu, ktorej chýba hospodársky dôvod. Správca dane nespochybňoval obchodné vzťahy

medzi spoločnosťami, uviedol však, že vzťah posudzoval výlučne z pohľadu zákona o DPH. Na základe
uvedené správca dane konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, nakoľko dodávateľovi nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Zároveň daňová povinnosť nevznikla ani podľa § 19 ods. 6
v spojení s § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu

obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

6. Čo sa týka odpočítania dane z prijatých faktúr vystavených daňovým subjektom W. J. KOREX za
práce vykonané na projekte VTP Milovice, Česká republika, správca dane dospel k záveru, že miestom
dodania služieb bola Česká republika, poskytnuté práce a služby súviseli s nehnuteľnosťou v ČR, teda
nepodliehali dani v Slovenskej republike a daňovému subjektu W. J. KOREX, ktorý vykonával práce a

služby pre žalobcu v súvislosti s touto stavbou nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a 51 zákona o DPH.

7. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9.2.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie správcu dane

potvrdil.

8. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 9.2.2018. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa
14.5.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a

spolu s rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9.10.2017 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

9. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.5.2019 podal žalovaný kasačnú
sťažnosť zo dňa 3.7.2019.

10. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa
1.12.2020, právoplatným dňa 7.1.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.

11. Po vrátení veci rozhodol správca dane vo veci novým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa

05.02.2021, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o nárok daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúry
vystavenej dodávateľom W. J. KOREX za poskytnutie služieb na realizácii projektu VTP Milovice v
Českej republike v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku XSžfk/XX/
XXXX zo dňa 1.12.2020, odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXXXXX priznáva.

12. Vo vzťahu k nároku na odpočítanie dane v súvislosti s dodaním inštalačných prác Optika-pilotný
projekt Lietava a okolie dediny, správca dane v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším
súdom SR v rozsudku č. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020, ktorým sú konajúce orgány verejnej správy
v ďalšom konaní viazané, trvá na správnosti svojich záverov a nepriznáva odpočítanie dane z faktúr č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vystavených dodávateľom W. J. KOREX, preto bol podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX.XX eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014.

13. Proti rozhodnutiu správcu dane sa žalobca včas odvolal. V odvolaní poukázal na výrok rozsudku NS
SR č. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020 s poukazom na znenie § 80 ods. 1 písm. c) § 191 ods. 6 a §

469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), čo
podľa žalobcu znamená, že príslušný krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaný právnym názorom
kasačného súdu, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozsudku.

14. Za kľúčovú v tejto veci považoval žalobca skutočnosť, že rozsudkom kasačného súdu nedošlo

k zrušeniu príslušného rozsudku krajského súdu a k vráteniu veci na ďalšie konanie, ale došlo ním
k zamietnutiu kasačnej sťažnosti žalovaného. Pri ďalšom konaní a rozhodovaní správcu dane v
predmetnej veci mal byť pre neho rozsudok najvyššieho súdu rozhodujúci iba v tom, že ním bola
zamietnutá kasačná sťažnosť, ale smerodajný mal byť pre správcu dane právny názor uvedený niev odôvodnení rozsudku kasačného súdu, ale v príslušnom rozsudku krajského súdu, t. j. bol povinný
v súlade s ním postupovať, čo však neučinil. Správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so
skutočnosťami, ktoré mu, resp. žalovanému vytýkal krajský súd vo vzťahu k projektu Optika - pilotný

projekt Lietava a okolie dediny a nevykonal žiadne doplnenie dokazovania.

15. Namietal tiež, že samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správcu dane obsahuje iba
zhrnutie priebehu konania, následne stručne poukazuje na odvolanie daňového subjektu, rozhodnutie
žalovaného, č. XXXXXXXXX/XXXX, všeobecnú správnu žalobu, rozsudok krajského súdu a rozsudok

kasačného súdu iba značne stroho a iba s odvolaním sa na argumentáciu uvedenú v rozsudku
kasačného súdu.

16. Neakceptovanie námietok krajského súdu vymenovaných v rozsudku sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa
14.05.2019, svedčí podľa žalobcu o účelovosti konania správcu dane a nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Žalobca zotrval na všetkých svojich stanoviskách, vyjadreniach a dôkazoch, ktoré boli

predkladané správcovi dane. Dodávateľ W. J. KOREX bol na jednej strane objednávateľom diela
(optickej siete) ako telekomunikačný operátor a poskytovateľ internetu pre koncových zákazníkov. Na
druhej strane W. J. KOREX v rámci iného predmetu podnikania (služby v rozsahu voľnej živnosti) sa
podieľal na dodávke dielčich prác v subdodávateľskom vzťahu s daňovým subjektom ako zhotoviteľom
diela. Tieto dve skutočnosti sa vzájomne nevylučujú. Obidva vzťahy a ich súbežná existencia je právne

prípustná a ekonomicky opodstatnená.

17. Žalobca v odvolaní podrobne popísal priebeh realizácie optickej siete a oprávnenia, ktoré sú k tomu
potrebne. Ďalej uviedol, že v dôsledku zvoleného nastavenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov
nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch štátneho rozpočtu, pretože DPH bola z realizovaný

ch dodávok na oboch stupňoch odvedená. Prístup naznačený správcom dane, keď odpočítanie dane
daňovému subjektu neuznal, no na druhej strane ponechal povinnosť zaplatiť daň z výstupných
plnení, je v rozpore so zásadou neutrality DPH, ktorá je jednou zo základných zásad spoločného
systému DPH v Európskej únii. Poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-18/13 Maks
Pen EOOD; C-277/14 PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek. Janina Stefanek. Jaroslavy Stefanek;

C-446/15 Signum Alfa Sped Kft.), pričom dôvodil, že správcom dane doteraz nebol vyslovený záver, že
hospodárskym účelom a cieľom obchodných transakcií bolo získať daňovú výhodu. Daňový subjekt na
základe uvedeného žiadal, aby správca dane napadnuté rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu v rámci
autoremedúry alebo, aby žalovaný ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil.

18. Správca dane o odvolaní daňového subjektu nerozhodol, a preto ho v súlade s § 73 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z. postúpil na rozhodnutie žalovanému ako odvolaciemu orgánu.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

19. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 27.5.2021 potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. XXXXXXXXX/XXXX z 5.2.2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X XXX,XX eur .
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014.

20.Vosvojomrozhodnutížalovanýrekapitulovalpriebehkonaniaazásadnéodvolacienámietkyžalobcu.
Vyjadrilnesúhlasstvrdenímžalobcu,ženeakceptovanienámietokkrajskéhosúduvsúvislostisdodaním
inštalačných prác Optika-pilotný projekt Lietava a okolie dediny vymenovaných v rozsudku sp. zn.
XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.5.2019, svedčia o účelovosti konania správcu dane a nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

21. Poukázal na to, že v predmetnom rozsudku krajský súd uviedol, že v ďalšom konaní správca dane
doplní dokazovanie v zmysle uvedených právnych názorov a súlade s načrtnutým výkladom a následne
opätovne rozhodne. Správny súd v súvislosti s dodaním inštalačných prác Optika-pilotný projekt Lietavaa okolie dediny dospel k záveru, že žalovaný sa vo svojom napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s
námietkami žalobcu spočívajúcimi v tvrdení, že služby dodané W. J. KOREX sú odlišné od tých, ktoré
následne žalobca fakturoval objednávateľovi diela. Správnemu súdu nebolo zrejmé a ani to nevyplývalo

z napadnutého rozhodnutia, na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že ide o totožné
plnenia. V rozhodnutí žalovaného podľa názoru krajského súdu absentovali aj objektívne prvky, z ktorých
by vyplynulo, že hlavným cieľom predmetných plnení bolo získať daňovú výhodu, teda že neexistuje iné
objektívne vysvetlenie pre hospodársku činnosť žalobcu, než získanie nároku na odpočítanie dane. V
odôvodnení krajským súdom zrušeného rozhodnutia žalovaného absentovali podľa krajského súdu aj

objektívne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne uzavrieť, že konanie žalobcu a
plnenia, z ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, predstavuje zneužívajúce
právo.

22. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa
01.12.2020, v ktorom kasačný súd v súvislosti s dodaním inštalačných prác Optika- pilotný projekt

Lietava a okolie dediny uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a so závermi
správcu dane sa kasačný súd stotožnil. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu
vyjadreným v rozsudku sp. zn. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.5.2019, že žalovaný, vo vzťahu k tejto časti
posudzovaných faktúr, nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Naopak, kasačný súd konštatoval,
že porozumel podrobnému, určitému a zrozumiteľnému posúdeniu uplatneného nároku žalobcu na

odpočet DPH z uvedených faktúr a uplatnenej dane na výstupe. Kasačný súd považoval zdôvodnenie
rozhodnutia žalovaného za určité, zrozumiteľné, dostatočné, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní,
obsahu, administratívneho spisu a ktoré presvedčivo a logicky uvádza dôvody, pre ktoré pristúpili
správne orgány k nepriznaniu uplatneného odpočtu DPH a uplatneniu dane na výstupe, vo vzťahu k
posudzovaným faktúram. Rozhodnutie žalovaného má uvedené atribúty v spojení aj s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu a jeho dôvodmi a keďže tvorí jeden celok, určito, zrozumiteľne
uvádza skutkové a právne okolnosti veci, ktoré boli východiskom pre rozhodovanie správnych orgánov.

23. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na to, že kasačný súd sa stotožnil i
s názorom žalovaného, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSžf/XX/XXXX

z 23.02.2017 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež „SD EÚ“) vo veci C-255/02 Halifax
nie sú na daný prípad aplikovateľné, pretože v danom prípade nešlo o účasť žalobcu na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a nešlo ani o reťazec podnikateľských subjektov obchodujúcich
s tovarom, kde sa podvodné konanie týkalo iného stupňa reťazca, ale v danom prípade ide o priamy
vzťah dodávateľa a odberateľa. Rovnako z rozhodnutia žalovaného nevyplýva záver, že zo strany

žalobcu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti alebo získanie určitého daňového zvýhodnenia.
Z citovaného odôvodnenia rozsudku kasačného súdu podľa žalovaného vyplynulo, že správca dane
vykonal dostatočné dokazovanie v danej veci, so správnym posúdením zdaniteľných obchodov, pričom
z jeho obsahu nevyplýva potreba vykonania ďalšieho doplnenia dokazovania v zmysle uvedených
právnych názorov a súlade s načrtnutým výkladom v odôvodnení rozsudku krajského súdu.

24. V kontexte uvedeného žalovaný konštatoval, že správca dane sa s námietkami správneho súdu
odkazom na odôvodnenie rozsudku kasačného súdu dostatočne vysporiadal.

25. Žalovaný poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX, sp. zn. XSžfk/XX/

XXXX, sp. zn. XSžfk/XX/XXXX, sp. zn. XSžfk/XX/XXXX, sp. zn. XSžfk/XX/XXXX a sp. zn. XSžfk/XX/
XXXX vydané v súdnych konaniach prebiehajúcich u daňového subjektu, ktorých predmetom skúmania
sú skutkovo zhodné prípady, rozdiel je len v zdaňovacích obdobiach, v ktorých najvyšší súd ako súd
kasačný rozsudky Krajského súdu v Prešove zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom v súvislosti s
dodaním inštalačných prác Optika-pilotný projekt Lietava a okolie dediny vyslovil rovnaký právny názor

ako v prejednávanom prípade.

26. K tvrdeniu žalobcu, že v dôsledku zvoleného nastavenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov
nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch štátneho rozpočtu, keďže DPH bola z realizovaných
dodávok na oboch stupňoch odvedená, odvolací orgán uvádza, že ustanovenie § 49 zákona o

DPH zakotvuje všeobecný princíp, ktorý však ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Podľa
žalovaného nie je pre skutkové posúdenie podstatným, akými oprávneniami žalobca disponuje, ako si
nastavil dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ako mal uzatvorené zmluvy a pod., ale v danom prípade
sú pre posúdenie veci rozhodujúcimi skutočnosťami pri projekte Digitalizácia obcí Lietav a okolie, ženedošlo k naplneniu predmetu dane v zmysle § 2 a § 9 zákona o DPH a teda nedošlo k dodaniu služby
ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela, t. j. odberateľom W. KOREX.

27. K poukazu žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-18/13 Maks Pen EOOD; C-277/14
PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslavy Stefanek; C-446/15 Signum Alfa
Sped Kft.), žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nešlo o jeho účasť na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a taktiež nešlo o reťazec podnikateľských subjektov
obchodujúcich s tovarom, kde sa podvodné konanie týkalo iného stupňa reťazca, ale v danom prípade

ide o priamy vzťah dodávateľa a odberateľa. Taktiež na žiadnom mieste odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je uvedené, že zo strany daňového subjektu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti
alebo získanie určitého daňového zvýhodnenia. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutočným
obsahom právneho úkonu bolo dodanie čiastkových prác na projekte digitalizácia obcí Lietava a okolie
objednávateľom tohto diela v pozícii dodávateľa samému sebe. Vzhľadom na skutočnosť, že služba bola
dodaná zamestnancami W. J. KOREX, ktorí mali k nemu pracovnoprávny vzťah a práce vykonávali na

jeho vlastnom diele, nie je splnená podmienka dodania aj napriek tomu, že na dodávku je vyhotovená
faktúra.

28. Predmetom konania bola správna aplikácia a právne posúdenie dodržiavania ustanovení zákona o
DPH a na základe predložených dokladov nebol vyslovený záver, že hospodárskym účelom a cieľom

obchodných transakcií daňového subjektu, bolo získať daňovú výhodu. Uvedenému podľa žalovaného
nasvedčuje aj odôvodnenie rozsudku kasačného súdu v danej veci, v ktorom kasačný súd v bode 51.
uviedol, že v danom prípade nešlo o účasť žalobcu na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu
k DPH a nešlo ani o reťazec podnikateľských subjektov obchodujúcich s tovarom, kde sa podvodné
konanie týkalo iného stupňa reťazca, ale v danom prípade ide o priamy vzťah dodávateľa a odberateľa.

Rovnako z rozhodnutia žalovaného nevyplýva záver, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie
daňovej povinnosti alebo získanie určitého daňového zvýhodnenia.

III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

29. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu doručenú
Krajskému súdu v Prešove dňa 02.08.2021, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a
nedostatočné zistenie skutkového stavu.

30. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa §
191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) SSP. Žalobca argumentoval tým, že závery žalovaného ako
aj Daňového úradu Prešov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a to v dôsledku
nesprávneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a daňovým subjektom W. J. KOREX, nakoľko medzi
uvedenými subjektmi došlo k transakčnému vzťahu medzi dvoma odlišnými subjektmi s právnou

subjektivitou, preto pojmové znaky zdaniteľného dodania boli naplnené. Žalobca uviedol, že subdodávky
týkajúce sa vecne rozdielnych plnení, realizované W. J. KOREX, ktorý je zároveň aj objednávateľom
diela sú právne prípustné a ekonomicky opodstatnené. Poukázal na skutočnosť, že optická sieť
je z konštrukčno-technického hľadiska špecifické dielo, ktoré môže zhotoviť len subjekt disponujúci
špeciálnymi oprávneniami. W. J. KOREX ako telekomunikačný operátor nemohol zhotoviť sám

predmetné dielo, pretože nemal špeciálne oprávnenia umožňujúce mu zhotovovať technické zariadenia
tohto druhu. Oprávnenie bolo nevyhnutné z dôvodu, že optická sieť bola umiestňovaná na podperné
body spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., pričom práve subjekt W. J. KOREX mal nájomnú
zmluvu s predmetnou spoločnosťou k podperným bodom, avšak nemal oprávnenie na vykonávanie
prác v blízkosti elektrického vedenia podľa požiadaviek uvedených v nájomnej zmluve a ktorým práve

disponoval žalobca. Žalobca si od podnikateľa W. J. KOREX obstaral služby využiteľné na čiastkové
práce generického charakteru pri výstavbe siete, nakoľko tento mal k dispozícií zamestnancov. Žalobca
však zabezpečil samotný koncept, postup, materiál, zariadenia ako aj inžiniering architektúry a výstavby
optickej siete, teda služby odlišné od služieb poskytnutých žalobcovi subjektom W. J. KOREX. Úlohou
žalobcu bolo zhotoviť a garantovať zhotovenie optickej siete podľa technických noriem a zmluvných

záväzkov, teda žalobca bol nositeľom záruky za celé dielo. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ C16/93 R.J.Rolsma v Inspecteur der Omzetbelasting Leeuwerden, podľa ktorého
dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom služby právny vzťah
a existuje právna väzba medzi úhradou a poskytnutou službou, pričom v predmetnom prípade právnyvzťah medzi subjektmi existoval, nakoľko sa nejednalo o jeden subjekt, ktorý by vykonával činnosť
sám pre seba a právna väzba spočívala v protihodnote a úhrade žalobcu za služby subjektu W. J.
KOREX. Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva medzi žalobcom a daňovým subjektom

W. J. KOREX má dôvod ako právny tak aj ekonomický a taktiež na to, že zúčastnené subjekty pri
nastavení dodávok postupovali v súlade s právnym poriadkom a žalovaný ani správca dane nemajú
oprávnenie zasahovať do vzťahu týchto subjektov a usmerňovať ho. Žalobca poukázal na ustanovenie
§ 495 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kauzou záväzku je bezprostredný hospodársky cieľ,
pre ktorý záväzok vznikol. Uviedol, že z hľadiska kauzy sú všetky záväzky kauzálne, keďže bez

ekonomického účelu by vzniknutý záväzkový vzťah nemal žiadny zmysel. V predmetnom prípade
žalobca uviedol, že kauzou záväzku bolo dodanie personálneho substrátu za účelom následného
vybudovania predmetnej optickej siete. Ani žalovaný a ani správca dane nepopreli, že k samotnému
dodaniu služby došlo, avšak spochybňujú existenciu kauzy a titulu, čo je podľa názoru žalobcu z
právneho hľadiska absurdné. Zároveň namietal, že v zmysle rozhodnutia žalovaného v prípade, ak
by využil na prácu zamestnancov daňového subjektu W. J. KOREX formou dočasného pridelenia

zamestnancov podľa Zákonníka práce, vzniklo by právo na odpočítanie dane, avšak v prípade využitia
modelu spolupráce, ktorý si zvolil žalobca a to objednávkou služieb, túto možnosť nemá. Uvedené
považoval za arbitrárne rozhodnutie žalovaného ako ja správcu dane týkajúce sa predmetnej otázky.
Nepreskúmateľnosť záverov žalovaného a Daňového úrad Prešov žalobca videl aj v tom, že žalovaný
ako aj správca dane nedostatočne odôvodnili svoje závery a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu

čo sa týka právneho, ekonomického a technického nastavenia dodávateľského vzťahu medzi subjektmi.
Poukázal na skutočnosť, že predmetom plnení dodávateľa W. J. KOREX pre žalobcu a plnenia žalobcu
pre objednávateľa W. J. KOREX boli vecne odlišné. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie nebolo
vydané kompetentným orgánom štátnej správy v oblasti daní, nakoľko mal za to, že pobočka daňového
úradu nedisponuje právomocou vydávať rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Žaloba namietal, že

správca dane porušil jeho práva, keď sa odmietol vysporiadať s vyjadrením žalobcu k protokolu a s
jeho vyjadrením k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 9.6.2017, v dôsledku čoho vydal nezákonné
rozhodnutie, čím sa nezaoberal ani žalovaný vo svojom rozhodnutí.

31. Žalobca tiež osobitne namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že správca dane

nerešpektoval právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XS/XX/XXXX-XXX
zo dňa 14.05.2019, ktorým bol v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný. Uviedol, že pre správcu dane mal byť
rozsudok kasačného súdu rozhodujúci iba v tom, že ním bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného,
pričom smerodajným z hľadiska právneho posúdenia veci mal byť právny názor uvedený v rozsudku
krajského súdu. Správca dane sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré mu,

ako aj žalovanému vytýkal krajský súd vo vzťahu ku projektu Optika - pilotný projekt Lietava a okolie
dediny.

32. Žalobca s poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-18/13, C-277/14, C-446/15
konštatoval, že aj keby nemal správca dane za preukázané, že fakturovaný tovar alebo služby dodal

skutočne dodávateľ špecifikovaný vo faktúrach, toto nezakladá dôvod na nepriznanie práva na odpočet
dane z pridanej hodnoty, pokiaľ daňový orgán nepreukáže, že ide o podvodné konanie, a že vzhľadom
na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo
súčasťou tohto podvodného konania.

33. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Navrhol tiež priznať mu voči žalovanému právo na úplnú
náhradu trov konania.

IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

34. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.11.2021 č. XXXXXXXXX/XXXX v ktorom,
že námietky žalobcu uvedené v dôvodoch žaloby sú obdobné, ako námietky uvedené v odvolaní, preto
plne odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, príp. aj rozhodnutie prvostupňového orgánu,ktoré vyčerpávajúcim spôsobom opisujú popis skutkového stavu, aplikovateľné právne normy a úvahy,
ktoré žalovaného a prvostupňový orgán viedli k právnemu posúdeniu veci.

35. Správca dane ani žalovaný nespochybňujú nastavenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov,
zároveň nepopierajú a nespochybňujú zmluvné vzťahy a zmluvnú voľnosť subjektov. Avšak na základe
uzatvorených dodávateľsko-odberateľských vzťahov posudzujú ich daňový dopad, t. j. či došlo k dodaniu
k tovaru a služieb, či z takéhoto dodania vznikla daňová povinnosť a či dodávateľ a odberateľ postupovali
v medziach zákona o DPH.

36. K námietke, že v danom prípade nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch štátneho
rozpočtu, pretože DPH bola z realizovaných dodávok na oboch stupňoch odvedená žalovaný uviedol, že
ustanovenie § 49 zákona o DPH zakotvuje všeobecný princíp, ktorý však ešte neznamená automatické
odpočítanie dane. Zákon o DPH v § 2 ods. 1 písm. b) definuje predmet dane. Predmetom dane je
poskytnutie služby/dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá

koná v postavení zdaniteľnej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že služba bola dodaná zamestnancami
objednávateľa diela, ktorí mali k nemu pracovnoprávny vzťah a práce vykonávali na jeho vlastnom diele,
nie je splnená podmienka dodania aj napriek tomu, že na dodávku je vyhotovená faktúra. Fakturovaná
dodávka nemá ekonomické opodstatnenie, pretože príjemcom podľa faktúry je žalobca, ktorý následne
predmetné plnenia fakturoval objednávateľovi diela - dodávateľovi čiastkových prác.

37. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prístup naznačený prvostupňovým orgánom, keď
odpočítanie dane žalobcovi neuznal, no na druhej strane ponechal povinnosť zaplatiť daň z výstupných
plnení, je v rozpore so zásadou neutrality DPH, ktorá je jednou zo základných zásad spoločného
systému DPH v Európskej únii. V zmysle daňového poriadku ako aj zákona o DPH, má daňový subjekt

právo vyhotoviť opravné faktúry, príp. storná faktúr a prostredníctvom podania dodatočných daňových
priznaní k dani z pridanej hodnoty ako aj dodatočných kontrolných výkazov, nesprávnu aplikáciu -
porušenia ustanovení zákona o DPH zistené správcom dane odstrániť. O tejto náprave má žalobca
vedomosť, pretože ako sám uviedol v už podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom
žalovaný rozhodol, a ktoré je súčasťou administratívneho spisu, ak by správca dane nestotožnil s jeho

vysvetleniami, žalobca ako aj dodávateľ by museli pristúpiť k oprave a/alebo stornovaniu dotknutých
transakcií, čo by viedlo k podaniu viacerých dodatočných daňových priznaní s požiadavkou na vrátenie
sumy dane, ktorú žalobca a/alebo dodávateľ odviedol do štátneho rozpočtu (stanovisko žalobcu zo dňa
21.03.2017).

38.KpoukazužalobcunarozsudokSDEÚvsporeC-16/93R.J.TolsmavInspecteurderOmzetbelasting
Leeuwerden, žalovaný uviedol, že z rozsudku vyplýva, že dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje
medzi poskytovateľom služby a príjemcom služby právny vzťah a existuje právna väzba medzi úhradou
a poskytnutou službou, avšak v danom prípade absentuje právny, bezprostredný a priamy vzťah medzi
samotnou dodávkou - medzi poskytnutým a prijatým plnením, pretože práce si objednávateľ vykonal

sám pre seba, svojimi zamestnancami, na vlastnom projekte.

39. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný a prvostupňový orgán ignorujú skutočnosť, že zmluva číslo N o
dočasnej spolupráci majetkovo prepojených subjektov zo dňa 05.05.2010, ku ktorej Zápis k výkladu tejto
Zmluvy predložil ako dôkaz k Vyjadreniu k protokolu medzi žalobcom a subjektom W. J. KOREX má

ako dôvod právny, tak aj dôvod ekonomický, pričom právnym titulom zmluvy je dodanie personálneho
substrátu za účelom následného vybudovania predmetnej optickej siete žalobcom ako zhotoviteľom
pre fyzickú osobu W. J. KOREX ako objednávateľa, teda subjektom, ktorý má k takejto činnosti všetky
potrebné a zákonom stanovené požadované oprávnenia žalovaný poukázal na to, že v predmetnej
zmluve a v Zápise z rokovania k výkladu zmluvy je W. J. KOREX dodávateľom a KOREX networks,

s.r.o. odberateľom, avšak pri inštalačných prácach Optika - pilotný projekt Lietava a okolie dediny je
dodávateľom - zhotoviteľom KOREX networks, s.r.o. a odberateľom - objednávateľom W. J. KOREX. V
danom preverovanom prípade boli zmluvné strany v opačných pozíciách ako pri uzatvorení zmluvy a
pri rokovaní k jej výkladu. Je teda zrejmé, že žalobca - dodávateľ mal pre objednávateľa - odberateľa, v
nadväznosti práve na zmluvu, na ktorú a ku ktorej výkladu sa odvoláva, vybudovať optickú sieť a reálne

prideliť svoje zdroje pri realizácii projektu. Žalovanému z predloženej zmluvy a jej výkladu nevyplýva
dodanie personálneho substrátu odberateľa dodávateľovi, tak ako konštatuje žalobca.40. Taktiež žalobcom prezentovaný názor, že podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane by správca
dane právo na odpočítanie dane uznal v prípade dočasného pridelenia zamestnancov a pri inom
modeli spolupráce nie, je podľa žalovaného nesprávny. Dočasné pridelenie zamestnancov správca dane

uviedol príkladmo ako jednu z možností nastavenia modelu spolupráce v nadväznosti na predložené
dôkazy. Žalovaný v odôvodnení žalovaného rozhodnutia reagoval na námietku týkajúcu sa tvrdenia, že
dočasné pridelenie nemá oporu v zákone o DPH, s tým, že s takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť
a na podporu svojho tvrdenia bližšie špecifikoval pojem dočasné pridelenie zamestnancov a odkaz na
súvisiace ustanovenia zákona o DPH. Žalovaný poukazuje na to, že vzhľadom k predloženej zmluve a

jej výkladu prvostupňový orgán dočasné pridelenie zamestnancov uviedol iba príkladmo, ako jednu z
možnostínastaveniaspoluprácemedzisubjektmi,ktorúmoholžalobcavyužiťpribudovaníoptickejsiete.
Prvostupňový orgán nevyslovil záver, že len pri dočasnom pridelení zamestnancov by právo odpočítanie
dane uznal a pri inom modeli spolupráce nie. Takýto záver nevyslovil ani žalovaný.

41. Podľa žalovaného zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutočným obsahom právneho úkonu

bolo dodanie čiastkových prác na projekte digitalizácie obcí Lietava a okolie objednávateľom tohto diela
v pozícii dodávateľa sebe samému, preto nebol dôvod fakturovať dodané služby. V procese dokazovania
prvostupňový orgán nespochybnil, že čiastkové práce na projekte boli uskutočnené, ale dodanie týchto
prác zo strany objednávateľa nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH. Dodávateľovi -
objednávateľovi diela nevznikla daňová povinnosť za ich vykonanie v zmysle § 19 zákona o DPH a

daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

42. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami a námietkami žalobcu týkajúcich sa posúdenia nároku na
odpočítanie dane v súvislosti s dodaním inštalačných prác Optika a v plnom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020. Najvyšší súd v

tomto rozsudku vo vzťahu k nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom
za dodanie inštalačných prác Optika, vyhodnotil v bode 50. rozsudku kasačnú sťažnosť ako dôvodnú
a v tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/
XXXX zo dňa 18.06.2020, ktorým rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalovaného v obdobnej právnej veci,
týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov o nepriznaní nároku na odpočítanie

dane žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014.

43. Žalovaný sa vyjadril aj k žalobnému bodu, podľa ktorého rozhodnutie prvostupňového orgánu je
nulitné,pretoženebolovydanékompetentnýmorgánomštátnejsprávyvoblastidaní.Uviedol,žežalobca
uvedené skutočnosti v odvolacom konaní proti rozhodnutiu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.02.2021

nenamietal a teda žalovaný nemohol k námietkam reagovať v žalovanom rozhodnutí tak, ako uvádza
žalobca, čo je zrejmé z jeho podaného odvolania, ktoré je súčasťou predloženého administratívneho
spisu.

44. S uvedenými námietkami sa však žalovaný vysporiadal už v predchádzajúcom súdnom konaní

týkajúcom sa totožného zdaňovacieho obdobia a vedenom pod sp. zn. XS/XX/XXXX, v ktorom sa
správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa vydania prvostupňového rozhodnutia vo
veci orgánom bez právnej subjektivity s následkom nulity rozhodnutia, pričom poukázal aj na právny
názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. X Sžf XX/XXXX zo dňa 23.05.2018.

45. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa viazanosťou správnych orgánov právnym názorom
súdov, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán preukázané kontrolné zistenia detailne popísal, všetky
získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, uviedol použitie právnych predpisov,
podľa ktorých rozhodoval, pričom poukázal aj právny názor vyslovený najvyšším súdom SR v rozsudku
sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020 podstatný pre meritum veci - odpočítanie dane z faktúr č.

XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vystavených dodávateľom W. J. KOREX, ako aj správnosť postupu
prvostupňového orgánu v súvislosti s preverovaním uplatneného odpočítania dane z týchto faktúr
vykonaným dokazovaním.

46. Záver žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vyjadrený v dôvodoch

rozhodnutia je, podľa kasačného súdu, určitý, stručný, jasný a preukazuje, že nemohlo, v prípade faktúr
dodávateľa W. J. KOREX, v zdaňovacom období jún 2014, dôjsť k dodaniu tovaru, služby osobou
uvedenou na faktúre, čím nemohla vzniknúť daňová povinnosť s poukazom na § 2, § 9 a § 19 zákona
o DPH a v dôsledku toho ani nárok žalobcu na odpočet DPH z týchto faktúr (faktúry č. XXXXXXXXXX,č. XXXXXXXXXX), čo je nosným argumentom na rozdiel od názoru správneho súdu /bod 29 rozsudku/,
pre rozhodnutie žalovaného. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že žalovaný, vo
vzťahu k tejto časti posudzovaných faktúr, nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil.

47. Podľa znenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku, v ďalšom konaní viazaný. V súlade s ustanovením § 5 ods. 10 SPP orgány
verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané. V riešenej veci bolo
rozhodnuté aj Najvyšším súdom SR ako súdom vyššej inštancie vo vyššie uvedených intenciách a preto

prvostupňový orgán aj žalovaný je v danej veci viazaný jeho názorom.

V.
Replika žalobcu

48. Žalobca v replike zo dňa 03.01.2022 vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k

nastaveniu modelu spolupráce medzi žalobcom a subjektom W. J. KOREX a dodaniu inštalačných
prác pri realizácií projektu Optika. Žalobca poukázal na rozhodnutie správcu dane, v zmysle ktorého,
ak by medzi žalobcom a subjektom W. J. KOREX došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov
prípadne prenájmu zamestnancov, žalobca by mal právo na odpočítanie dane, avšak v prípade
vzťahu ako bol nastavený medzi uvedenými osobami takéto právo podľa správcu dane a žalovaného

nevzniklo. Poukázal na obsah zmluvy č. N zo dňa 05.05.2010, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú
medzi žalobcom a subjektom W. J. KOREX ako dodávateľom, z ktorej vyplýva, že dodávateľ reálne
poskytuje k dispozícii svoje zdroje pri plnení zmlúv, pričom zmluva sa má uplatňovať pre všetky
oblasti spolupráce. D. poukázal na zásadu neutrality DPH a s ňou súvisiace rozsudky Súdneho
dvora EÚ, napr. C-32/03, C-344/04. Opätovne tiež namietal nulitu rozhodnutia správcu dane a na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa 18.7.2017, v zmysle ktorého, ak v
odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený konkrétnejšie žiaden iný dokument a žalovaný sa neodvoláva na
konkrétne ustanovenia organizačného poriadku, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá
zákonu, resp. požiadavkám, ktoré kladie zákon na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Na základe
uvedeného ani rozhodnutie žalovaného nepovažoval žalobca za dostatočne odôvodnené. Žalobca

opätovne zdôraznil, že práve to akými oprávneniami žalobca disponuje, ako si nastavil odberateľsko-
dodávateľské vzťahy a ako mal uzatvorené zmluvy je kľúčové pre skutkové posúdenie danej veci, t. j.
toho, či došlo k vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.

VI.

Duplika žalovaného

49. K replike žalobcu sa podaním zo dňa 25.01.2022 č. XXXXX/XXXX vyjadril žalovaný, ktorý iba
poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia predložené správnemu súdu.

VII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

50. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý

jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu žalovaného a na základe splnenie podmienok uvedených v § 107 ods.
2 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

51. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

53. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.54. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, Predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

55. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

56. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

57. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s
výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

58. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

59. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

60. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

61. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

62. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

63. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 27.05.2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov o vyrubení rozdielu
dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.02.2021.

64. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca si v júni 2014 okrem iného

uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na §51 zákona o DPH vo výške X.XXX eur z
faktúr vystavených dodávateľom W. J. KOREX za inštalačné práce realizované v súvislosti s projektom
Optika - pilotný projekt Lietava a okolie dediny fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX, dátum dodania30.06.2014, a faktúrou XXXXXXXXXX, dátum dodania 30.06.2014. Predmetné faktúry boli žalobcom
uhradené.

65. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával ako dodávateľ práce súvisiace s
vybudovaním prístupovej optickej siete v pilotných obciach Lietava a okolie pre odberateľa W. J.
KOREX, ktorý je poskytovateľom služieb internetu. Žalobca na vykonanie diela použil v prevažnej miere
pracovníkov odberateľa ako aj jeho pracovné prostriedky. Poskytnutie uvedených služieb následne
odberateľ fakturoval žalobcovi. Všetky povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom si plnil daňový

subjektu W. J. KOREX. Žalobca nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o prenájme zamestnancov a títo ani
nebolidočasnéprideleníkžalobcovi.Uvedenéskutkovézistenianebolimedziúčastníkmipredsprávnym
súdom sporné. Žalovaný nespochybnil vykonanie prác odberateľom W. J. KOREX na uvedenom
projekte. Spornou skutočnosťou bolo ich právne posúdenie.

66. Správca dane ako aj žalovaný na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospeli k záveru,

že daňový subjekt W. J. KOREX vykonával fakturované práce sám pre seba, pre vlastný projekt a nie
pre žalobcu, teda zo strany W. J. KOREX nedošlo k dodaniu služby žalobcovi ako takej v rozsahu
prác vykonaných samotným W. J. KOREX a fakturácia za vykonané práce bola bez ekonomickej
opodstatnenosti, teda nedošlo k naplneniu podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH.
Žalovaný mal za to, že fakturácii chýba hospodársky dôvod, teda neexistuje skutočný obsah daňovej

transakcie,naktorejjezaloženédaňovéprávoaidelenofakturačnédodanie,priktorompridanáhodnota
nevznikla a nevzniklo ani právo na odpočítanie dane.

67. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.05.2019 zrušil pôvodné
rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.02.2018 ako aj rozhodnutie Daňového úradu

Prešov, pobočka Bardejov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

68. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020 kasačnú
sťažnosť podanú žalovaným zamietol.

69. Na základe právoplatného rozsudku krajského súdu sp. zn. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.05.2019
preto správca dane a žalovaný vo veci opätovne rozhodli, a to Daňový úrad Prešov, pobočka
Bardejov rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.02.2021 a na základe
odvolania žalobcu následne aj žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX.

70. Pre právne posúdenie veci správny súd považuje za potrebné hneď úvodom uviesť, že v rámci
konania o kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti rozsudku správneho súdu č. k. XS/XX/XXXX-
XXX zo dňa 14.05.2019 bol postup a závery správcu dane ako aj žalovaného vo vzťahu k totožnému

zdaňovaciemuobdobiujún2014užpredmetomposúdeniazostranyNajvyššiehosúduSR.Pretosújeho
závery prezentované v rozsudku sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020 vo vzťahu k projektu Optika
- pilotný projekt Lietava a okolie dediny v plnej miere aplikovateľné aj na nové rozhodnutie správcu dane
a žalobcu v skutkovo a právne totožnej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia jún 2014.

71. Za osobitne významné považuje správny súd v tejto súvislosti to, že v bode 50. odôvodnenia
rozsudku sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020 kasačný súd vo vzťahu k nároku žalobcu na
odpočítanie dane z faktúr dodávateľa súvisiacich s projektom „Lietava a okolie“ za dodanie inštalačných
prác vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú, pričom v plnej miere poukázal na tam citované závery
vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 18.06.2020

72. Kasačný súd v predmetnom rozsudku vzťahujúcom sa na iné zdaňovacie obdobie (júl 2014)
konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého obsah premietol do obsahu
rozhodnutí žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, so závermi sa kasačný súd
stotožnil. Deklarované plnenie síce reálne bolo uskutočnené, avšak nie subjektom označeným ako

dodávateľom - poskytovateľom služby na uvedenej faktúre. Kasačný súd poukázal aj na personálne
prepojenie žalobcu a subjektu, ktorý bol obchodným partnerom žalobcu (konateľa žalobcu a živnostníka
W.).73. Dôvodom pre postup daňových orgánov, neuznanie odpočtu DPH a vyrubenie rozdielu dane,
týkajúce sa faktúr, vzťahujúcich sa na projekt Lietava, bola skutočnosť, že k fakturovanému plneniu
nedošlo osobou uvedenou na faktúrach. Záver žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu vyjadrený v dôvodoch rozhodnutia je, podľa kasačného súdu, určitý, stručný, jasný
a preukazuje, že nemohlo, v prípade faktúr dodávateľa W. J. KOREX, v zdaňovacom období júl 2014,
dôjsť k dodaniu tovaru, služby osobou uvedenou na faktúre, čím nemohla vzniknúť daňová povinnosť s
poukazom na § 2, § 9 a § 19 zákona o DPH a v dôsledku toho ani nárok žalobcu na odpočet DPH z týchto
faktúr, čo je nosným argumentom na rozdiel od názoru správneho súdu, pre rozhodnutie žalovaného.

74. Z rovnakých dôvodov potom nemohlo dôjsť k účinnému priznaniu dane na výstupe z faktúr žalobcu
ako dodávateľa, vystavených pre odberateľa W. J. KOREX. Z administratívneho spisu a vykonaného
dokazovania daňovými orgánmi bolo preukázané, že žalobca účtoval odberateľovi W. J. KOREX
plnenia, ktoré realizovali odberateľ žalobcu - W. J. KOREX vlastnými zamestnancami, ktorí pracovali
pre odberateľa W. J. KOREX a pracovali na projekte W. J. KOREX ako hlavného investora projektu

digitalizácie obci Lietava a okolie a nepracovali pre žalobcu.

75. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že žalovaný, vo vzťahu k tejto časti
posudzovaných faktúr, nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Naopak, kasačný súd porozumel
podrobnému, určitému a zrozumiteľnému posúdeniu uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z

uvedených faktúr a uplatnenej dane na výstupe. Kasačný súd považoval zdôvodnenie rozhodnutia
žalovaného za určité, zrozumiteľné, dostatočné, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní, obsahu
administratívneho spisu a ktoré presvedčivo a logicky uvádza dôvody, pre ktoré pristúpili správne orgány
k nepriznaniu uplatneného odpočtu DPH a uplatneniu dane na výstupe, vo vzťahu k posudzovaným
faktúram. Rozhodnutie žalovaného má uvedené atribúty v spojení aj s rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu a jeho dôvodmi a keďže tvorí jeden celok, určito, zrozumiteľne uvádza skutkové a
právne okolnosti veci, ktoré boli východiskom pre rozhodovanie správnych orgánov.

76. Podľa kasačného súdu, na posúdenie zákonnosti nároku žalobcu na odpočet DPH z posudzovaných
faktúr, nemôže mať relevanciu skutočnosť, že sa malo jednať len o čiastkové práce, účtované však v

jednotlivých faktúrach ako celok, keď nárok na odpočet DPH z posudzovaných faktúr a uplatnenie DPH
na výstupe, je možné hodnotiť z obsahu faktúr ako celku a posudzované plnenia sú fakturované ako
celok a z celkovej fakturovanej sumy je uplatnený odpočet DPH, resp. daň na výstupe.

77. Hoci teda zo strany kasačného súdu v tejto veci nedošlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v

Prešove č. k. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.05.2019, bol kasačným súdom vyslovený vo vzťahu k nároku
žalobcu na odpočítanie dane z faktúr dodávateľa v súvislosti s projektom Lietava a okolie jednoznačný
právny názor, ktorý v tomto novom konaní týkajúcom sa totožného nároku za rovnaké zdaňovacie
obdobienemôžesprávnysúdignorovať,obzvlášťsohľadomnato,žerovnakýzávernajvyššísúdvyslovil
aj v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu, ktoré boli predmetom konania na Najvyššom súde

Slovenskej republiky a rozhodnuté rozsudkom sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 19.11.2020, sp. zn. XSžfk/
XX/XXXX zo dňa 08.12.2020, sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 08.12.2020, sp. zn. XSžfk/XX/XXXX z
30.03.2020, sp. zn. XXSžfk/XX/XXXX zo dňa 17.06.2021, sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 20.10.2021,
sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 16.12.2021.

78. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
od dodávateľa W. J. KOREX bolo nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane,
keďže nebolo preukázané naplnenie predmetu dane podľa § 2, §9, § 19 zákona o DPH, a teda nedošlo
k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela.

79. Podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a
na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Nepostačuje iba predloženie faktúry.

80. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickúrealitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

81. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával ako dodávateľ práce súvisiace s
vybudovaním prístupovej optickej siete v pilotných obciach Lietava a okolie pre telekomunikačného
operátora - poskytovateľa služieb internetu W. J. KOREX. Čiastkové práce na digitalizácií obcí Lietava
a okolie vykonávali pre odberateľa poskytovateľa služieb internetu W. J. KOREX zamestnanci toho
istého daňového subjektu W. J. KOREX. Všetky povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom si plnil

daňový subjekt W. J. KOREX. Žalobca nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o prenájme pracovnej sily, resp.
dočasnom pridelení zamestnancov.

82. Na základe týchto skutočnosti, daňový subjekt W. J. KOREX vykonával fakturované práce sám pre
seba,prevlastnýprojekt,nieprežalobcu.Nedošlokdodaniuslužbyakotakejvrozsahuprácvykonaných
samotným objednávateľom diela. Fakturácia za vykonané práce daňovým subjektom W. J. KOREX pre

žalobcu bola bez ekonomickej opodstatnenosti.

83. Daňový subjekt W. J. KOREX vykonal čiastkové práce na vlastnom projekte sám vlastnými
zamestnancami, nedošlo teda k dodaniu služby žalobcovi inou zdaniteľnou osobou. Faktúra vystavená
daňovým subjektom W. KOREX je preto ekonomicky neopodstatnená.

84. Predmet fakturácie deklarovaný na dodávateľských faktúrach nebol dodaný. Nárok na odpočítanie
dane si žalobca nemohol uplatniť, pretože nedošlo k dodaniu služby a nevznikla daňová povinnosť.
Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre.

85. Žalobca uplatnením odpočítania dane z faktúr od platiteľa W. J. KOREX porušil ust. § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, pretože nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby.

86.Povinnosťoužalobcu,ktorýsiuplatňovalodpočetDPHauplatneniedanenavýstupe,bolopreukázať,
že predmetné služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatnil odpočet, resp. daň na
výstupe, alebo v zmysle recentnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021,
C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o.) že služby dodala iná zdaniteľná osoba odlišná od žalobcu, ktorá
spĺňa hmotnoprávne podmienky pre postavenie platcu DPH. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje

daňový subjekt, nie správcu dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia spoľahlivo preukázať.

87. Správny súd tiež v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu uvádza, že žalobcom poukazovaný
rozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-255/02Halifaxniejemožnéaplikovaťnadanýprípad,
pretože z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva záver, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie

daňovej povinnosti alebo získanie určitého daňového zvýhodnenia. Dôvodom nepriznania nároku na
odpočítanie dane bola skutočnosť, že služba nebola reálne dodaná, nie tvrdenie správcu dane o účasti
žalobcu na daňovom podvode. Obdobný záver je možné vysloviť aj vo vzťahu k žalobcom citovaným
rozhodnutiam SD EÚ C-18/13, C-277/14, C-446/15, keďže tieto sa týkajú prípadov podvodných konaní
a nie prípadov, ak je dôvodom nepriznania práva na odpočet nesplnenie hmotnoprávnych podmienok.

88. Pokiaľ ide o námietku, že postup, keď správca dane na jednej strane odpočítanie dane žalobcovi
neuznal, no na druhej strane ponechal povinnosť zaplatiť daň z výstupných plnení je v rozpore so
zásadou neutrality DPH poukazuje správny súd na závery SD EÚ, v zmysle ktorých na právo zdaniteľnej
osoby na odpočítanie DPH nemá vplyv otázka, či DPH splatná z predchádzajúcich alebo neskorších

plnení týkajúcich sa dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená správcovi dane (uznesenie z 3.
septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673, bod 42 a tam citovaná judikatúra),
keďže daňový subjekt má možnosť pristúpiť k oprave a/alebo stornovaniu dotknutých transakcií a
podaniu dodatočných daňových priznaní.

89. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa vydania prvostupňového
rozhodnutia vo veci orgánom bez právnej subjektivity s následkom nulity tohto rozhodnutia. Žalovaný
sa s predmetnou námietkou dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysporiadal už v obsahu odôvodnenia
svojho rozhodnutia a v stanovisku k žalobe, s argumentáciou ktorého sa súd stotožňuje.90. Podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa
osobitnýchpredpisov.Aktentozákonaleboosobitnépredpisyneustanovujú,ktorýsprávcadanejevecne

príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

91. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže
prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a

kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej
správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto
daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

92. Na zdôraznenie správnosti právnych záverov žalovaného správny súd konštatuje, že za správny
orgán sa považuje štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, právnická

osoba alebo fyzická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Okruh právomoci
správneho orgánu je vymedzený zákonom a to bez ohľadu na to, či tento má právnu subjektivitu alebo
ju nemá. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pobočka daňového úradu nemôže mať právnu
subjektivitu, keďže táto je len súčasťou toho ktorého daňového úradu, preto pobočky daňových úradov

konajú v mene toho ktorého daňového úradu. Aj v predmetnom prípade z rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že rozhodnutie je písomne vypracované na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového
úradu Prešov, pobočka Bardejov. Samotné rozhodnutie ale je označené nadpisom „Rozhodnutie o
vyrubení rozdielu dane“ a za nadpisom v súlade s § 63 ods. 3 daňového poriadku pokračuje záhlavie
rozhodnutia označením orgánu, ktorý rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Prešov na základe zákona

č. 333/2011 Z. z vydáva rozhodnutie: " ďalej pokračuje výrok "Daňový úrad Prešov podľa § 68ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu...“. Rozhodnutia sú
opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov so štátnym znakom. Z opísaného textu
prvostupňových rozhodnutí, tak textu jeho záhlavia ako aj textu výroku a odtlačku úradnej pečiatky v
závere rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový úrad Prešov. Z

uvedeného vyplýva, že v danej veci rozhodol vecne príslušný správca dane.

93. Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody, tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu
žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia daňových orgánov, a
to aj s prihliadnutím na to, že ide o totožné námietky, ktoré už opakovane posudzoval v konaniach sp.

zn. XSžfk/XX/XXXX, XSžfk/XX/XXXX, XSžfk/XX/XXXX, XSžfk/XX/XXXX, XXSžfk/XX/XXXX, XSžfk/XX/
XXXX, XSžfk/XX/XXXX Najvyšší súd SR, keď konštatoval zákonnosť a správnosť postupu daňových
orgánov v obdobných veciach žalobcu, resp. aj v danej veci vo vzťahu k totožnému zdaňovaciemu
obdobiu v rozsudku pod sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 01.12.2020. Súd sa ohľadom ďalších
žalobných dôvodov stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho písomnom vyjadrení zo dňa

12.09.2018, v ktorom podrobne reagoval na všetky ostatné žalobné námietky vznesené žalobcom v
tomto konaní. S poukazom na žalobcovi známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v horeuvedených
veciach nepovažoval správny súd za nevyhnutné a účelné opakovať túto podstatnú argumentáciu
vo vzťahu ku každej jednotlivej súvisiacej žalobnej námietke smerujúcej k spochybneniu záverov
žalovaného uvedených v napadnutom rozhodnutí a týkajúcich sa projektu Optika - pilotný projekt Lietava

a okolie dediny.

94. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd
nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

95. Správny súd tiež nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, v ktorej vytýka správcovi dane, že sa
dôsledne neriadil záväzným právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.05.2019.96. Podľa § 5 ods. 10 SSP orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci
viazané.

97. Podľa § 145 ods. 4 SSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby
zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.

98. V zmysle doktrinálneho výkladu citovaných ustanovení bezvýhradná viazanosť právnym názorom
správneho súdu nemá absolútnu povahu a aj v rámci administratívnej praxe a judikatúry sa akceptuje, že

sa neuplatní pri podstatných skutkových a právnych zmenách vrátane prípadného judikatúrneho posunu
(Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:
C. H. Beck, 2018, s. 80).

99. Z judikatúry je možné mutatis mutandis poukázať na závery prezentované v rozsudku Najvyššieho
súduSRzodňa28.03.2018sp.zn.XSk/X/XXXX,vktoromnajvyššísúdkonštatuje,že„aplikáciuskorších

súdnych rozhodnutí na iné prípady podmieňuje totožnosť, prípadne minimálna odchýlka - obdobnosť
skutkového a právneho stavu. Rovnako nie je bez významu postavenie súdu, ktorý rozhodnutie vydal
(okresný, krajský či najvyšší súd), ako aj ustálenosť judikatúry týkajúcej sa danej právnej otázky, pričom
použitie skorších rozhodnutí je významné najmä z hľadiska argumentačného. Právny názor na aplikáciu
hmotnoprávnej úpravy právnej normy, ktorá sa vzťahuje na prejednávanú vec, sa vyvíja aj vzhľadom na

rozhodovaciu činnosť súdov. Preto vo výnimočných prípadoch správny orgán nie je viazaný právnym
názorom kasačného súdu, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.“

100. V danom prípade by bolo nepochybne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho
súdu v obdobných veciach týkajúcich sa žalobcu, ako aj v rozpore s názorom kasačného súdu

vysloveným v odôvodnení rozhodnutia vydaného v danej veci pod sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa
01.12.2020, bod. 50, keby správca dane postupoval v ďalšom konaní podľa pokynu krajského súdu
odôvodneného právnymi závermi, ktoré boli vyšším súdom označené za chybné a vyvrátené v celom
rade ďalších konaní v skutkovo a právne prakticky totožných veciach, líšiacich sa iba zdaňovacím
obdobím. Takýto postup by bol, aj s ohľadom na vedomosť daňových orgánov o tom, že rešpektovaním

názoru krajského súdu by v podstate postupovali v rozpore s publikovaným právnym názorom súdu
vyššieho stupňa (kasačného súdu), ktorý bol navyše vyslovený aj priamo vo vzťahu k predmetnému
zdaňovaciemu obdobiu jún 2014 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného, v rozpore so zásadou
hospodárnosti a neprispieval by tiež k naplneniu účelu zásady materiálnej rovnosti v rozhodovacej
činnosti, čo by iba prispelo k vytváraniu nežiadúcej excesívnej rozhodovacej činnosti daňových orgánov.

101. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania ktoré mu predchádzalo na základe
vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP
zamietol.

102. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nemal úspech súd v súlade s ustanovením § 167 SSP
náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené
trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

103. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).