Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/370/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212200719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: X. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. B.
XX, B., Z. L., proti žalovaným: 1/ W. Š., I.. XX.XX.XXXX, M.L. XX, Z., X/ W.I. Š., I.. XX.XX.XXXX, K.
XX/XX/XX, XXXX O., L. L., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Macúch s.r.o., Trnková
13, Bratislava, o určenie vlastníctva a o vzájomnom návrhu na vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 2. apríla 2013 č.k. 17C/12/2012-140 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaných, na účet Advokátskej kancelárie

JUDr. Igor Macúch s.r.o., v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu žalobcu,ktorousatentodomáhalurčenia,
že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky W. Z. M. -XXX, S.: Z. XXX M., na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 7. 1. 2009, naopak vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného 1/ a uložil žalobcovi
povinnosť vydať žalovanému 1/ osobný automobil značky W. Z. M. XXX F., s pôvodne prideleným
EČV: Z. XXX M., číslo podvozku: D. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súčasne uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania 736,63 € na účet advokátskej kancelárie JUDr.
Igor Macúch s.r.o., žalovanému 2/ náhradu trov konania 736,63 € na účet advokátskej kancelárie JUDr.

Igor Macúch s.r.o., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2/Vychádzal zo zistenia, že dňa 30. 1. 2008 bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla medzi
odovzdávajúcim Miloš Turac spol. s r. o. a žalovaným 1/ ako preberajúcim motorového vozidla W. Z.
M. XXX, F., číslo podvozku: D. F.. Žalovanému 1/ bola vystavená za kúpu vozidla faktúra číslo 2008/42
na sumu 390 000 Sk/12 945,62 euro. Uvedenú sumu žalovaný 1/ za kúpu vozidla uhradil, čo preukázal
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30. 1. 2008 (číslo listu 82). Žalovaný 1/ výpisom z účtu z
peňažného ústavu preukázal, že zo svojho účtu vybral finančnú hotovosť vo výške 200 000 Sk dňa 10. 1.

2007 a sumu 55 000 Sk dňa 6. 8. 2007. Listom zo dňa 27. 1. 2010 žalovaný 1/ oznámil S. F., že dňa 27.
1. 2010 odhlásil motorové vozidlo W. Z. M. XXX, z evidencie na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave, z
dôvodu, že napriek telefonickým výzvam sa menovaná s motorovým vozidlom nedostavila do Bratislavy
za účelom vykonania pravidelnej technickej aj emisnej kontroly vozidla.
3/Z obsahu osvedčenia o evidencii vozidla číslo M. XXXXXX súd zistil, že ako vlastník motorového
vozidla Mercedes Benz S 500, automat, s pôvodne prideleným EČV: Z. XXX M., číslo podvozku: D. F.
je evidovaný žalovaný 1/.

4/Dňa 7. 1. 2009 bolo vo Viedni spísané plnomocenstvo, ktorým žalovaný 1/ splnomocnil žalobcu
na používanie osobného motorového vozidla W. Z. M. XXX, číslo podvozku: D. F.. Žalovaný 2/ na
pojednávaní súdu konanom dňa 2. 4. 2013 uviedol že tento listinný dôkaz je síce opatrený jeho
podpisom, avšak žalobca ho prinútil túto listinu podpísať v čase, keď neobsahovala žiaden text.5/Dňa 20. 8. 2010 bola v nemeckom jazyku spísaná zmluva, ktorou bolo potvrdené že žalovaný 2/ predal
žalobcovi dňa 7. 1. 2009 osobné motorové vozidlo W. Z. M. XXX, číslo podvozku: D. F. za kúpnu cenu
12 000 euro. Žalovaný 2/ v zmluve zároveň prehlásil, že žalobcovi dlhoval sumu 4 000 euro. Dňa 7. 1.

2009 mu žalobca mal vyplatil sumu 8 000 euro a žalovaný 2/ mu odovzdal vozidlo W.. Žalovaný 2/ v
tejto zmluve zároveň potvrdil že dňa 7. 1. 2009 udelil žalobcovi plnomocenstvo na užívanie vozidla a
žalobca mu vyplatil sumu 8 000 euro. V zmluve bolo ďalej konštatované, že žalovaný 2/ dňa 20. 8. 20010
požiadal žalobcu aby mu spätne predal motorové vozidlo W. za sumu 10 000 euro s tým, že túto sumu sa
zaviazal žalobcovi vyplatiť v priebehu dvoch mesiacov počnúc od 20. 8. 2010. V prípade že mu žalovaný

2/ sumu nevyplatí zaviazal sa žalovaný 2/ prepísať vozidlo na žalobcu. Žalovaný 2/ na pojednávaní súdu
konanom dňa 2. 4. 2013 uviedol, že tento listinný dôkaz síce je opatrený jeho podpisom, avšak žalobca
ho prinútil túto listinu podpísať v čase, keď bola listina bez akéhokoľvek textu.
6/Dňa 20. 9. 2010 bola na predtlači, v nemeckom jazyku spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim
označeným ako: M. W., M., Z. - L., M. XXXX/XX a žalobcom. Predmetom zmluvy bolo osobné motorové
vozidlo W. Z. M. XXX, Z. XXX M., číslo podvozku: D. F.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 12

000 euro, ktorá mala byť vyplatená pri prebratí vozidla. Na pojednávaní súdu konanom dňa 2. 4. 2013
žalovaný 2/ uviedol, že aj tento listinný dôkaz je opatrený jeho podpisom, avšak v čase, keď listinu pod
nátlakom žalobcu podpisoval, nebola predtlač zmluvy vyplnená.
7/V žalobe žalobca uviedol, že približne od roku 2006 bol žalovaný 2/ jeho dobrý priateľ, navzájom
si dlhší čas požičiavali autá zo svojich vozových parkov. Žalovaný 2/ žalobcu informoval o kúpe

motorového vozidla W. Z. M. -XXX, S.: Z. XXX M. za vlastné finančné prostriedky pre seba, z dôvodu
ušetrenia na poistnom bolo motorové vozidlo formálne zaevidované na jeho otca - žalovaného 1/.
Všetky záležitosti ohľadne automobilu, z uvedeného dôvodu zabezpečoval žalovaný 2/. Žalovaný 1/
ako osoba, na ktorú bol automobil registrovaný, splnomocnil dňa 7. 1. 2009 žalobcu na užívanie
predmetného vozidla. Plnomocenstvo zo strany žalovaného 1/ nikdy nebolo odvolané. Dňa 13. 1. 2009

bola rovnako žalovaným 1/ splnomocnená na užívanie predmetného vozidla manželka žalobcu S. F..
Obe plnomocenstvá zabezpečoval pre žalobcu žalovaný 2/. Žalobca sa rozhodol odkúpiť predmetné
vozidlo do svojho vlastníctva. Odkúpenie dojednal so skutočným vlastníkom - žalovaným 2/ dňa 7. 1.
2009. V tento deň došlo k odovzdaniu predmetu kúpy žalobcovi ako aj k udeleniu plnej moci na jeho
užívanie a k zaplateniu kúpnej ceny. Nakoľko bol žalobca informovaný o tom, že auto je formálne

registrované na jeho otca - žalovaného 1/, s možnosťou odkúpenia vozidla sa žalobca telefonicky obrátil
i na neho. Žalovaný 1/ odkázal žalobcu v tejto súvislosti na svojho syna - žalovaného 2/, aby s ním
riešil všetky záležitosti ohľadne predmetného vozidla. Na základe uvedeného potom žalobca vybavoval
záležitosti ohľadne kúpy vozidla len so žalovaným 2/. Dňa 20. 8. 2010 podpísal žalobca so žalovaným
2/ zmluvu, v ktorej žalovaný 2/ prehlasuje, že dňa 7. 1. 2009 predal svoje vlastné motorové vozidlo

žalobcovi za kúpnu cenu 12.000 euro. Nakoľko mal žalovaný v 2/ voči žalobcovi podlžnosti, rozhodli
sa zaplatenie kúpnej ceny riešiť čiastočne započítaním pohľadávky vo výške 4.000 euro a zvyšných
8.000 euro zaplatil žalobca žalovanému 2/ v hotovosti. V zmluve dohodli možnosť práva spätnej kúpy v
prospech žalovaného 2/ a to po zaplatení 10.000 euro s tým, že po uplynutí tejto lehoty právo spätnej
kúpy zaniká a žalovaný 2/ bude povinný zabezpečiť prepis motorového vozidla na nového vlastníka -

žalobcu. Už o mesiac od uzavretia kúpnej zmluvy oznámil žalovaný 2/ žalobcovi, že si právo spätnej
kúpy neuplatní, nakoľko peniaze nemá a preto súhlasí, aby automobil bol v skoršom čase prepísaný
na žalobcu ako nového vlastníka. Pre potvrdenie tejto skutočnosti bola dňa 20. 9. 2010 podpísaná
záverečná zmluva o kúpe motorového vozidla. Namiesto súčinnosti žalovaných pri prepise motorového
vozidla na nového vlastníka, bolo nahlásené zo strany žalovaných na polícii odcudzenie motorového

vozidla na Slovensku ako i v Rakúsku, následne prebehlo postupne v oboch krajinách vyšetrovanie.
Žalobca sa márne pokúšal telefonicky skontaktovať so žalovanými a zistiť čo sa stalo a prečo nahlásili
odcudzenie motorového vozidla. V súčasnosti sa vozidlo nachádza u žalobcu v Rakúskej republike,
kde sa momentálne zdržiava. Žalobca poukázal na to, že na platné uzavretie zmluvy o kúpe vozidla
sa nevyžaduje písomná forma zmluvy. Formálna registrácia osoby v evidencii vozidiel nezakladá jej

vlastnícky vzťah k vozidlu. Registrácia osoby v evidencii vozidiel má iba evidenčný charakter. Naliehavý
právny záujem na určení vlastníctva k motorovému vozidlo podľa § 80 písm. c) O. s. p. zdôvodnil žalobca
tým, že medzi účastníkmi konania existuje spor a teda stav objektívnej právnej neistoty o tom čo je
právo a čo nie. Právne postavenie žalobcu je v tomto prípade závislé od rozhodnutia súdu, bez takéhoto
rozhodnutia nemôže ako skutočný vlastník v plnom rozsahu vykonávať svoje vlastnícke právo a síce

užívať svoje motorové vozidlo, keďže na prepis automobilu na nového vlastníka na polícii je v prípade
žalobcu nutné právoplatné súdne rozhodnutie o určení platnosti právneho úkonu, na základe, ktorého
sa stal žalobca vlastníkom tohto vozidla. S tou argumentáciou sa súd stotožnil.8/Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení poprel, že by žalovaný 2/ informoval
žalobcu, že za vlastné finančné prostriedky kúpil predmetný automobil, ktorý mal byť formálne evidovaný
na jeho otca - žalovaného 1/. Vozidlo riadne nadobudol do vlastníctva žalovaný 1/ na základe protokolu

o odovzdaní a prevzatí vozidla od jeho pôvodného majiteľa - obchodnej spoločnosti W. G. spol. s r.o.
Žalovaný 1/ zaplatil za motorové vozidlo kúpnu cenu a vozidlo dňa 30. 1. 2008 aj osobne prevzal. Teda
výlučným vlastníkom predmetného vozidla bol a stále je žalovaný 1/. Žalovaný 1/ ako výlučný vlastník
prenechalvozidlo doužívaniasvojmusynovi,žalovanému2/,ktorýžijetrvaloO.L..Začiatkomroku2009
žalovaný 2/ požiadal svojho otca - žalovaného 1/, aby ako výlučný vlastník vozidla udelil plnomocenstvo

na jeho užívanie pre jeho dobrú známu menom S. F.. Žalovaný 1/ tak urobil a dňa 13. 1. 2009 vystavil
v Bratislave plnomocenstvo, na základe ktorého mohla S. F. používať automobil počas neobmedzenej
doby aj mimo územia Slovenskej republiky. Uvedené plnomocenstvo bolo jediným plnomocenstvom,
ktoréžalovaný1/vystavilvsúvislostispoužívanímautomobilucudzouosobou.Obajažalovaníodmietajú
nepravdivé tvrdenie ohľadne udelenia plnej moci aj pre žalobcu a to dňa 7. 1. 2009. Žalovaný 1/ dňa
7. 1. 2009 žiadne plnomocenstvo, navyše vo Viedni pre žalobcu nepodpisoval a toto plnomocenstvo

nie je ani opatrené jeho podpisom. Žalovaný 1/ žalobcu nepozná, nikdy s ním osobne nebol v kontakte.
Žalovaný 1/ nemal nikdy v úmysle automobil komukoľvek predať, ani vlastnému synovi, ani inej osobe.
Žalovaný 1/ odmieta tvrdenie, že by žalobca s ním telefonicky komunikoval ohľadne predaja vozidla a
že by ho odkázal v tejto súvislosti jednať výlučne so žalovaným 2/. Dňa 31. 1. 2010 bolo potrebné
na automobile vykonať zákonom stanovenú technickú aj emisnú kontrolu, preto žalovaný 1/ požiadal

svojho syna, žalovaného 2/, aby sa dostavil s automobilom on respektíve S. F. do Bratislavy. Žalovaný
2/ poskytol žalovanému 1/ telefonický kontakt na S. F., pričom žalovaný 1/ si s ňou telefonicky dohodol
pristavenie vozidla do Bratislavy v termíne do 15. 1. 2010. Po márnom uplynutí tohto termínu, žalovaný
1/ zisťoval dôvod nedodržania termínu u žalovaného 2/, na čo mu on odpovedal že nedokáže S. F.
prinútiť aby prišla, že automobil aj tak v podstate užíva jej manžel - žalobca. Keďže opätovné pokusy

žalovaného 1/ o telefonické spojenie s Elenou Apostoloskou boli neúspešné, nadobudol dôvodné
podozrenie o podvodnom konaní. Celú situáciu oznámil slovenským aj rakúskym policajným orgánom,
s vyslovením dôvodného podozrenia z krádeže automobilu. Pretože automobilu už aj tak končila platná
technická a emisná kontrola odhlásil ho z evidencie. Túto skutočnosť oznámil doporučeným listom zo
dňa 27. 1. 2010 S. F., ktorú ako jedinú stále považoval za osobu oprávnenú používať vozidlo z titulu

udeleného plnomocenstva.
9/Právny zástupca žalovaných mal za to, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu
od nevlastníka, poukazujúc na ustanovenie § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 486 Občianskeho
zákonníka a § 446 Obchodného zákonníka. Nemožno uvažovať v danom prípade ani o dobromyseľnosti
žalobcu, keďže vzhľadom na všetky okolnosti a známe skutočnosti musel vedieť, že vec nadobúda od

nevlastníka. Právny zástupca žalovaných dodal, že kúpnu cenu za predmetné vozidlo žalovaný 2/ od
žalobcu nikdy nedostal. Právny zástupca žalovaných zároveň podal vzájomný návrh ktorým žiadal, aby
súd uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému 1/ osobný automobil značky Mercedes Z. M. XXX,
automat, s pôvodne prideleným S.: Z. XXX M., číslo podvozku: D. F. k do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

10/Svedok J. Š., ako brat žalovaného 1/ uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ chcel kúpiť pre
syna auto zn. W.. Potvrdil, že žalovaný 1/ mal nejaké peniaze na kúpu tohto vozidla, nejaké peniaze mu
ešte chýbali preto svedka požiadal, či by mu nemohol vyplatiť podiel z matkinho bytu ktorý bol predaný
v januári 2007. Tieto peniaze mu svedok vyplatil v apríli 2007 a to vo výške 180 000 Sk/5 974 euro.
11/Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že sporné motorové vozidlo užíval so súhlasom

svojho otca. Uviedol, že nikdy so žalobcom neuzavrel ani ústnu ani písomnú zmluvu, na základe ktorej
by mu predal toto vozidlo. Žalovaný 2/ poprel, že by žalobcovi dlhoval akékoľvek finančné prostriedky,
či už za opravu auta alebo z iného titulu. Žalovaný 2/ uviedol, že sa kvôli žalobcovi dostal do problémov,
následne ho žalobca obvinil že mu spôsobil škodu vo výške 34.000 euro. Jedného dňa prišiel za ním
žalobca spolu s iným mužom, prinútili ho sadnúť si do auta a podpísať prázdne papiere, ktoré žalovaný

2/ pod nátlakom aj podpísal. Tieto skutočnosti však žalovaný 2/ na políciu oznámiť nebol, z dôvodu,
že žalobca sa mu vyhrážal. Súd predložil žalovanému 2/ listiny, ktoré sú v spise založené pod číslom
listu 16 - splnomocnenie na používanie vozidla pre žalobcu zo dňa 07.01.2009, č.l. 18 - zmluva zo dňa
20.08.2010, č.l. 20 - kúpna zmluva zo dňa 20.09.2010, k čomu žalovaný 2/ uviedol, že listiny z čísla
listu 18 a 20 sú opatrené jeho podpisom, listina na čísle listu 16 nie je opatrená jeho podpisom. Pokiaľ

ide o listiny z čísla listu 18 a 20 tieto podpísal prázdne nevyplnené pod nátlakom žalobcu. Jediný listinný
dôkaz a to plnomocenstvo zo dňa 13. 1. 2009 je listinný dôkaz ktorý podpísal jeho otec - žalovaný 1/ na
základe žiadosti žalovaného 2/, pretože manželka žalobcu chcela isť na dovolenku a nemali k dispozícii
auto. Žalobca ho uistil, že v prípade že mu auto požičia, nebude od neho požadovať už žiadna peniaze.Dohoda bola taká, že S. F. bude W. užívať 1 mesiac a potom mu auto vráti. Žalovaný 2/ poprel, že by
mu žalobca vyplatil sumu 8.000 euro titulom kúpy predmetného vozidla.
12/Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom prevodu v danom prípade bolo motorové vozidlo

W. Z. M. XXX, Z. XXX M., Č. B.: D. F., ktorého vlastníkom bol bezpochyby žalovaný 1/. Vlastníctvo
žalovaného 1/ k vozidlu mal súd za preukázané jednak osvedčením o evidencii vozidla, preberacím
protokolom na základe ktorého žalovaný 1/ prevzal vozidlo od pôvodného vlastníka, ako aj príjmovým
pokladničným dokladom, výpisom z účtu a výpovede svedka J. Š., z ktorých vyplynulo, že žalovaný v 1/
rade vyplatil kúpnu cenu vozidla zo svojich finančných prostriedkov. Motorové vozidlo následne s jeho

súhlasom užíval žalovaný 2/. Zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 2/, na základe
ktorých mal žalobca nadobudnúť vlastníctvo k spornému vozidlu súd vyhodnotil ako neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu že nimi bola porušená zásada nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet, uplatňujúca sa aj v súčasnom platnom práve, ktorá znamená, že nikto nemôže
previesť na iného viac práv ako sám má. K prevodu vlastníctva k veci totiž nedôjde, ak prevodca nie
je vlastníkom veci alebo, ak by bol obmedzený nakladať s vecou takým spôsobom, že by prevodom

vlastníctva ukracoval uspokojenie svojho dlhu. Výnimku zo zásady, že k platnému prevodu vlastníctva
dôjde len vtedy, ak prevodca vlastníkom veci, pripúšťa zákon len pri dobromyseľnom nadobudnutí veci
od nepravého dediča, ktorým mu bolo potvrdené dedičstvo (§ 486 Občianskeho zákonníka). Obchodný
zákonník v ustanovení § 446 umožnil nadobudnúť vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy aj
od nevlastníka, ak kupujúci bol dobromyseľný v tom, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva

nevedel o tom, že predávajúci nie je vlastníkom predmetného tovaru. Toto ustanovenie možno použiť
len na právne vzťahy medzi podnikateľmi. Keďže v danej veci nešlo o obchodno-právny záväzkový
vzťah (kúpne zmluvy neboli uzatvorené medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti), ale o vzťah
občianskoprávny, prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka do úvahy neprichádzalo.
13/Vychádzajúc zo záveru, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, súd

žalobu o určenie vlastníckeho práva ako nedôvodnú zamietol, zároveň súd vyhovel vzájomnému návrhu
žalovaného 1/ a zaviazal žalobcu povinnosťou vydať vlastníkovi predmet jeho vlastníctva podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal okolnosťami, za akých došlo k
podpisu jednotlivých listín žalovaným 2/. Preto ani nepovažoval za potrebné vypočúvať ďalších svedkov
navrhnutých právnymi zástupcami sporových strán.

14/O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalobcu
povinnosťou zaplatiť úspešným žalovaným trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
15/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal predovšetkým
nesprávne posúdenie vzniku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré nevznikne zápisom osoby
do evidencie motorových vozidiel, ktorý zápis má iba deklaratórny účinok a vlastníctvo zapísanej

osoby sa len predpokladá. Rovnako faktúra predávajúceho, slúžiaca ako príjmový doklad vystavená na
žalovaného 1/ nepotvrdzuje, že kúpnu cenu zaplatil z vlastných prostriedkov. Poukázal na okolnosti,
predovšetkým správanie sa žalovaných počas kúpy aj po tejto, ktoré majú svedčiť o tom, že skutočným
vlastníkom vozidla bol žalovaný 2/, ktorý svoje vlastnícke právo ďalej previedol na žalobcu. Žalovaný 2/
v čase kúpy informoval žalobcu, že motorové vozidlo zaplatil a kúpil pre seba, v spolupráci so žalovaným

1/, na ktorého dal automobil napísať z dôvodu ušetrenia na poistnom, ktoré je v Rakúsku neporovnateľne
vyššie ako na Slovensku. Skutočným vlastníkom vozidla bol teda žalovaný 2/ bez ohľadu na to, aká
osoba figuruje v daňovom doklade - faktúre, na doklade o prevzatí vozidla, resp. v osvedčení o evidencii
motorového vozidla. Podľa žalobcu vlastníctvo žalovaného 2/ vzniklo pravdepodobne na základe
simulovaného právneho úkonu, a to uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim,

ktorým sa simuloval skutočný prejav vôle a síce platný disimulovaný právny úkon a to kúpna zmluva
uzavretá v prospech tretej osoby žalovaného 2/, ktorá s tým prejavila súhlas. Na platnosť kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej je hnuteľná vec, nie je potrebná podmienka písomnej formy, taktiež získanie
vlastníctva tradíciou je dispozitívne ustanovenie zákona, od ktorého je možné sa dohodou odchýliť. Ak
by bola pravda, že automobil kúpil pre seba žalovaný 1/, vlastníctvo k vozidlu mohol získať žalovaný

2/ následnou darovacou zmluvou od žalovaného 1/. Odvolateľ tiež poukázal na správanie sa oboch
žalovaných, z ktorého bolo zrejmé, že vlastníkom vozidla je žalovaný 2/, žalovaný 1/ taktiež ohľadom
záležitostí súvisiacich s motorovým vozidlom odkazoval na žalovaného 2/.
16/Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil výpovede žalovaných ako i výpoveď svedka Fedora
Šebestu. Tento svedok uviedol, že žalovaný 1/ chcel kúpiť automobil pre žalovaného 2/, z výpovede

nevyplynulo, že žalovaný 1/ kúpil automobil pre seba. Odvolateľ vytýkal súdu nevykonanie dôkazov
navrhnutých žalobcom, a to výpoveďou svedkyne F., manželky žalobcu, ktorá mala dosvedčiť, že list o
odhlásení z evidencie motorových vozidiel od žalovaného 1/ neobdržala a oboch žalovaných nepozná,
rovnako svedkovia F. L. F. J. O. mali vypovedať o tom, že žalovaný 1/ deklaroval pred nimi vlastníctvožalovaného 2/ k predmetnému motorovému vozidlu, rovnako že kúpna cena žalobcom bola žalovanému
2/ zaplatená.
17/Súd nezohľadnil ani takú závažnú skutočnosť, že sám žalovaný 1/ splnomocnil na užívanie vozidla

manželku žalobcu na neobmedzenú dobu, ktorá automobil so žalobcom užívala až rok, pričom žalovaní
S. F. vôbec nepoznali. Otázka potom znie, ak by platne nepreviedol žalovaný 2/ na žalobcu vlastníctvo
vozidla, prečo by žalovaní splnomocnili manželku žalobcu, ktorú nepoznajú, na neobmedzenú dobu
užívať vozidlo. Nakoniec žalobca poukázal na rozporné vyjadrenia žalovaných v konaní, ktoré sú tak
nedôveryhodné, súd mal prihliadnuť na správanie sa žalovaných a ich vyjadrenia v čase kúpy vozidla.

Žalobca bol toho názoru, že vozidlo kúpil od skutočného vlastníka, ktorým bol žalovaný 2/, na základe
ústnej kúpnej zmluvy zo dňa 7. januára 2009, vozidlo bolo odovzdané a kúpna cena bola zaplatená.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu v
plnom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
18/Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali na vykonanie dokazovania

prvoinštančným súdom v dostatočnom rozsahu, súd dôkazy aj dôsledne vyhodnotil jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach, dospel tak k presným a úplným skutkovým zisteniam. Hoci aj žalovaný
1/ mal v úmysle dať do užívania motorové vozidlo žalovanému 2/, toto nesvedčí, že by vlastníkom
vozidla mal byť žalovaný 2/. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na rozdiel od žalovaných,
ktorí všetky svoje tvrdenia preukázali. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že vlastníctvo žalovaného 2/

vzniklo pravdepodobne na základe simulovaného právneho úkonu, takéto tvrdenie je mimo výsledkov
vykonaného dokazovania. Ak žalobca konštatuje, že žalovaný 2/ mohol získať vlastníctvo vozidla od
žalovaného 1/ darovaním, žalovaní zhodne uviedli, že žalovaný 1/ doteraz vozidlo nikomu nepredal a
ani ho nedaroval a v budúcnosti tak ani neplánuje urobiť. Rozsudok súdu prvej inštancie preto navrhli
ako vecne správny potvrdiť a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

19/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§379, § 380
ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
20/Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21/Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu

(aktívnalegitimácia)aďalejpreukázanieskutočnosti,žemuvecžalovanýzadržujeneprávom.Konkrétne
teda mal žalovaný 1/ (ako navrhovateľ vzájomného návrhu o vydanie veci) v prvom rade preukázať, na
základe akého právneho dôvodu vlastnícke právo k predmetnému automobilu nadobudol.
22/Ku vzniku kúpnej zmluvy je treba, aby sa je účastníci dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene.
23/Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že vlastníctvo žalovaného 1/ k vozidlu

bolo preukázané jednak osvedčením o evidencii vozidla, preberacím protokolom, na základe ktorého
žalovaný 1/ prevzal vozidlo od pôvodného vlastníka, ako aj príjmovým pokladničným dokladom, výpisom
z účtu a výpovede svedka J. z ktorých vyplynulo, že žalovaný 1/ vyplatil kúpnu cenu vozidla zo svojich
finančných prostriedkov. Ak aj motorové vozidlo následne (s jeho súhlasom) užíval žalovaný 2/ resp. iná
osoba, nemožno konštatovať (a výsledky vykonaného dokazovania k tomu nedávajú žiaden podklad),

že by došlo k zmene osoby vlastníka vozidla. Rovnako plnomocenstvo oprávňujúce tretiu osobu vozidlo
užívať udelil tejto žalovaný 1/ ako vlastník vozidla. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ s
vlastníctvom vozidla nakladal, teda že vozidlo predal či daroval inej osobe, už vôbec sa nepreukázal
žiadny simulovaný právny úkon. Ani samotné vyjadrenia žalovaného 2/ voči žalobcovi ohľadne vlastníka
vozidla (ak k týmto skutočne došlo) nezakladali oprávnenie žalovaného 2/ s vlastníctvom vozidla

nakladať, scudzenie veci urobené nevlastníkom nemôže mať za následok vznik vlastníctva inej osoby
k veci. Pokiaľ svedok O. uviedol, že žalovaný 1/ chcel kúpiť automobil pre žalovaného 2/, nie je možné
toto vyhodnotiť tak, že vlastníkom vozidla sa žalovaný 2/ skutočne stal, keď bolo preukázané, že vozidlo
len, hoci dlhšiu dobu, užíval. Rovnako tak záver o tom, kto bol či stále je vlastníkom vozidla nemôžu
spochybniť tretie osoby s poukazom len na údajnú deklaráciu/prehlásenie žalovaného 1/ o tom, že

vlastníkom je žalovaný 2/, keď absentuje zistenie nadobúdacieho titulu vlastníctva vozidla žalovaným 2/.
Zatohtostavubolzáversúduprvejinštancie,žezmluvy,ktoréboliuzavretémedzižalobcomažalovaným
2/, na základe ktorých mal žalobca nadobudnúť vlastníctvo k spornému vozidlu, sú neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka, z dôvodu že nimi bola porušená zásada „nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet“, teda že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, správny,

z ktorého dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvej inštancie tak v časti, ktorou
zamietol žalobu žalobcu čo do určenia, že je vlastníkom označeného osobného motorového vozidla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 7. 1. 2009, ako aj čo do vzájomnému návrhu vyhovujúceho výroku, ktorým
uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému 1/ označený osobný automobil, potvrdiť podľa § 387 ods.1 CSP z hľadiska vecnej správnosti rozsudku, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
24/Odvolací súd žalovaným, ktorí v odvolacom konaní dosiahli plný úspech, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
25/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

V Bratislave, dňa 27. september 2016