Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010346
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616010346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaného K. C., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 3T/44/2016-180 z 24. januára 2018, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

K. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q. XXX/X, Z.

u k l a d á

podľa § 245 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur

(jedentisíc).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovaným
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest vo výmere 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 24.01.2018, sp. zn. 3T/44/2018, bol obžalovaný K. C. uznaný
vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom
základe, že

dňa 27.02.2016 v čase okolo 22.05 h v meste K. na ul. U. č. XX, v herni zv. Z poškodil dotykovú
obrazovku na výhernom hracom automate značky K. Q. v. č. I. XXXXX, tak že počas hry do nej udrel
rukou, v dôsledku čoho praskla, čím spôsobil spoločnosti I. W., s.r.o., so sídlom Z. XX, D. škodu vo
výške najmenej 460,- Eur,

Za to mu bol podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. k/, písm. l/, § 37 písm. m/,
§ 38 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac so zaradením

na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods.
2 písm. a/ Trestného zákona).Proti rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný K. C. odvolanie do výroku o treste, ktoré
do zápisnice odôvodnil jeho obhajca konštatujúc: „Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa
24.10.2017 uviedol, že schválenie zmieru v tejto veci nebolo postačujúce a vrátil súdu I. stupňa vec na

nové rozhodnutie s tým, že neurčil ako súd má rozhodnúť, preto zastávame názor, že v tejto trestnej
veci bolo možné rozhodnúť aj alternatívnym trestom. Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného, nie
je účelné ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože má vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom a výkon trestu značne ohrozí sociálnu situáciu rodiny. Chcem poukázať na fakt, že môj
klient sa k spáchanému skutku bezprostredne po tom čo vec začala riešiť políciou postavil ústretovo,

zaplatil škodu, hoci táto bola nadhodnotená a to nielen zo strany poškodeného, ale aj priamo v obžalobe
okresnej prokuratúry. Z môjho pohľadu ide o bagateľný trestný čin, ktorý je na hranici priestupku.“

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 03.05.2018.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného predniesol: „Oproti tomu čo bolo

referované zo spisu môj klient je od 01.02.2018 zamestnaný vo firme Z., s.r.o.. Pracovný pomer je
uzavretýnadohodu,sprísľubom,žepoosvedčenýprichádzadoúvahytrvalýpracovnýpomer.Taktiežsa
zmeniliajrodinnépomeryvtom,žemôjklientsimaloletúI.,dieťadružkysiosvojil,aplatívýživnénadieťa
osvojené a dieťa vlastné, maloletú R., a t.č. žije sám. Ja sa pridržiavam dôvodov odvolania, považujem
uložený trest 1 mesiac nepodmienečne za trest neprimeraný, pretože skutok je možné považovať na

hranici priestupku a ten trest nepodmienečný nepovažujem za trest primeraný. Skôr sa prikláňam, aby
bol uložený trest finančný, pretože t.č. je zamestnaný, čo je od hlavného pojednávania na okresnom
súde, významný posun a domnievam sa, že prípadne uložený peňažný trest bude zaplatený aj za
podpory rodiny môjho klienta. Tiež máme názor, že škoda, ktorá bola vyčíslená je škodou neprimeranou
pri poškodení displeja hracieho automatu. Dávam do pozornosti aj to, že túto škodu môj klient zaplatil

a nediskutoval o jej výške.“

Zástupkyňa krajskej prokuratúry vzhľadom na osobu obžalovaného a fakt, že tento skutok spáchal v
skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, navrhla jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný záverečným návrhom uviedol: „Prikláňam sa v plnom rozsahu k prednesu môjho obhajcu.

Môj príjem je cca 600-700 Eur aj viac. Vo firme je konateľkou moja sestra a u tejto aj bývam.“

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 56 Trestného zákona
(1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu,
ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za

prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody
neukladá.
(3) Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže
súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a
lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí

byť peňažný trest zaplatený.
(4) Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol
páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo
úhrnný trest.
(5) Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.

a § 57 Trestného zákona
(1) Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný
trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
(2) Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3) Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým
trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
(4) Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri
treste odňatia slobody na doživotie, súd náhradný trest neuloží.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Úvodom je potrebné uviesť, že vo veci už raz bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté a to uznesením
z 24.10.2017 č.k. 3T/44/2016-149, ktorým bol, postupom podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku s
poukazom na ustanovenie § 220 ods. 1 Trestného poriadku, schválený zmier medzi obvineným K. C. a

poškodenouspoločnosťouI.W.,s.r.o.,sosídlomZ.XX,D.,X.:XXXXXXXXaspoukazomnaustanovenie
§ 220 ods. 1 Trestného poriadku bolo trestné stíhanie zastavené.

NapodkladesťažnostipodanejOkresnouprokuratúrouMalackybolovyššieuvedenéuzneseniezrušené
rozhodnutímodvolaciehosúdusp.zn.3To/107/2017z24.10.2017aprvostupňovémusúdubolouložené,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí vytkol súdu prvého stupňa, že pri úvahách, ktoré viedli okresný
súd k rozhodnutiu aplikovať inštitút zmieru podľa § 220 Trestného poriadku a následne zastaviť trestnéstíhanie obžalovaného K. C., nebola dostatočným spôsobom zohľadnená otázka, či takéto rozhodnutie
je dostačujúcim vzhľadom k osobe obžalovaného. Nadriadený súd vyslovil názor, že okrem podmienok
striktne uvedených v ustanovení § 220 Trestného poriadku pod písmenami a/ až c/ je nutné posudzovať

aj samotnú osobu obžalovaného, jeho osobné a majetkové pomery a zároveň zodpovedať otázku, či je
možné takýto spôsob rozhodnutia považovať za dostačujúci a následne dospel k záveru, že vzhľadom
k osobe obžalovaného nie je možné tento spôsob rozhodnutia považovať za dostačujúci, pretože práve
osoba obžalovaného K. C., neoprávňuje prijať takýto záver.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Okresnou prokuratúrou Malacky bola pod sp. zn. 2Pv 104/16/1106-13 dňa 24.08.2016 podaná na
obžalovaného K. C. obžaloba pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vyššie v tomto rozhodnutí.

Vec bola na okresnom súde zapísaná pod spisovú značku 3T/44/2016. Dňa 29.09.2016 samosudkyňa
okresného súdu vydala vo veci trestný rozkaz č.k. 3T/44/2016-129, ktorým obžalovaného uznala vinným
na podklade podanej obžaloby a uložila mu trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace, na výkon
ktorého ho zaradila do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zaviazala ho na
náhradu škody poškodenej organizácii, ktorú zároveň so zvyškom nároku na náhradu škody odkázala

na občianske súdne konanie.

Dňa 27.10.2016 poškodená organizácia - I. W. s.r.o. so sídlom Z. XX, D. doručila súdu žiadosť
o schválenie zmieru, dňa 30.03.2016 žiadosť o zastavenie trestného stíhania a dňa 28.10.2016
obžalovaný doručil súdu odpor proti trestnému rozkazu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2017 bolo rozhodnuté o odročení hlavného pojednávania
s tým, že vec bude predložená probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu a samosudkyňou
bol dňom 21.02.2017 vydaný pokyn na vykonanie mediácie. Vychádzajúc z mediačnej správy
spracovanej dňa 26.04.2017 samosudkyňa v predloženej trestnej veci vydala uznesenie, ktorým

schválila zmier a zastavila trestné stíhanie, ktoré bolo následne rozhodnutím sťažnostného súdu
zrušené.

Po zrušení veci samosudkyňa, rešpektujúc pokyn nadriadeného súdu, aby súd prvého stupňa vo veci
znovu konal a rozhodol, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2018 vykonala dokazovanie

výsluchom obžalovaného K. C., prečítala listinné dôkazy obsiahnuté v spise a rozhodla napadnutým
rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmavania.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný K. C. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bol poučený o
možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku a po poučení podľa §

257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie
skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania
skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním
ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, urobil vyhlásenie o
vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný zo spáchania skutkov v obžalobe“ a na

všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku
odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným
skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s
výrokom o treste.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného K. C. za vinného podľa podanej
obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom,
tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný
skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť,
uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom

opravnom prostriedku.Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a takto uznal obžalovaného vinným.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu
a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku

podrobnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Z hľadiska
osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát
prejednávaný v priestupkovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol celkom sedemkrát súdne trestaný,

pričom v troch prípadoch sa neho hladí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Malacky,
sp. zn. 2T/21/2014 zo dňa 09.06.2014, právoplatným dňa 09.06.2014, bol uznaný vinným zo zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom do 09.06.2019. Z registra trestov súd taktiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.

zn. 29T/45/2015 zo dňa 22.10.2015 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn, 317128/2016 zo
dňa 20.12.2016, súdy upustili od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu
Malacky, sp. zn. 2 1721/2014, z čoho možno usudzovať, že trestná činnosť bola spáchaná v súbehu
a pred odsúdením vo veci sp. zn. 2T/21/2014. Trestnej činnosti sa obžalovaný v danej prejednávanej
trestnej veci teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za inú trestnú činnosť. Taktiež

súd poukazuje na ďalšiu trestnú činnosť obžalovaného, ktorý bol odsúdený Okresným súdom D. pre
trestný čin úverového podvodu rozhodnutím sp. zn. 2T/19/2015 zo dňa 25.02.2015, pričom s poukazom
na § 7b ods. 2 Trestný zákona, súd na uvedené odsúdenie prihliada. Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu
skutku sa priznáva, jeho spáchanie ľutuje, žiadal o zhovievavosť pri ukladaní trestu, nakoľko je otcom
maloletých detí, ktoré sú odkázané na jeho výživu. Spoločne s družkou a osvojenou maloletou dcérou

žijú v spoločnej domácnosti aj s jeho rodičmi, rodina mu finančne vypomáha. Je nezamestnaný,
príležitostne pracuje na stavbách, jeho mesačný príjem z brigád je vo výške cca. 300 eur. Pri ukladaní
trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne
oľutoval a taktiež dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, dokonca nahradil škodu vo vyššom rozsahu,

ako poškodená spoločnosť požadovala. Naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin v
minulosti odsúdený. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 1). V zmysle
§ 38 ods. 3 Trestného zákona súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j.
z 1 roku na 8 mesiacov. Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo vylúčené

uložiť odsúdenému podmienečný trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný
druh tzv. alternatívneho trestu tak, ako sa dožadovala obhajoba. Súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za iný
trestný čin majetkového charakteru a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval
a mal k nej ľahostajný postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu,

ako nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj napriek obžalovaným uvádzanými argumentmi, že
je živiteľom maloletého dieťaťa a potrebuje zabezpečovať príjem pre rodinu. Súd teda vzhľadom na
povahu trestného činu i predchádzajúce viacnásobné odsúdenia obžalovaného dospel k záveru, že
na naplnenie účelu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanémunepodmienečný trestu odňatia slobody, nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo
účinku, keď obžalovaný sa opätovne dopustil trestného činu a to v skúšobnej dobe.“

Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie pri posudzovaní uloženého trestu zistil, že uložený trest je
možné vzhľadom k okolnostiam prípadu považovať za trest neprimeraný, čo zakladalo dôvod zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin krádeže podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za ktorý
Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
neprevyšujúcou jeden rok (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 245 ods.

1 Trestného zákona je až na 1 rok), tj. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona). Teda v
prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie citované
ustanovenie§34ods.6Trestnéhozákona,žesúdnemusípovinneukladaťtrestodňatiaslobody(čiužvo
forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu.

Síce v osobe obžalovaného ide o osobu už v minulosti odsúdenú za spáchanie úmyselnej trestnej
činnosti, pričom ostatný raz bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.12.2016
sp. zn. 3T/128/2016, právoplatným dňa 30.12.2016, pre majetkový trestný čin, pričom prejednávaný
skutokbolspáchanývskúšobnejdobepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyuloženéhoobžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/21/2014 zo dňa 09.06.2014, právoplatným 09.06.2014,

kedy podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody, čo však nevylučuje možnosť uloženia iného druhu trestu, pokiaľ sú pre taký postup splnené
zákonné podmienky a ak je taký trest primeraný (k tomu obdobne rozhodnutie č. 85 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 7/2015).

Podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona má súd pri určovaní druhu a jeho výmery, okrem iných,
v odseku 4 uvedených okolností, prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok tj. má
prihliadať na konkrétny spôsob spáchania trestného činu, ako aj na jeho konkrétny následok, ktorý je z
hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu definovaný priamo v príslušnej skutkovej
podstate trestného činu, ale pri jeho zhodnotení podľa § 34 ods. 4 je nevyhnutné rozlišovať každý jeden

konkrétny následok a mieru, ktorou porušuje alebo ohrozuje chránený záujem. Preto s prihliadnutím na
požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo
svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor druhej), súddospel k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný
stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, tj. stupeň vyšší než nepatrný.

Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplýva, že obžalovaný uvedeného dňa 27.02.2016, v herni
GO4games, počas hry na hracom automate, udrel rukou do dotykovej obrazovky, pričom táto praskla.
Teda svojím konaním poškodil cudziu vec a spôsobil škodu vo výške najmenej 460,-€.
Obžalovanýjepritomosobou,ktorásasícevminulostidopustilaužspáchaniaúmyselnejtrestnejčinnosti
a ostatný raz bol odsúdený v roku 2016, avšak sa s poškodenou organizáciou dohodol na náhrade

škody vo výške 460,-€, ktorú uhradil v hotovosti dňa 28.02.2017. Teda v jeho prospech nepochybne
svedčí fakt, že bez akýchkoľvek výhrad akceptoval poškodenou spoločnosťou vyčíslenú škodu, ktorú
nahradil, spáchanie skutku priznal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom
prijaté a aj pred senátom odvolacieho súdu svoje neuvážené konanie oľutoval. Na verejnom zasadnutí,
k osobným pomerom obžalovaného bolo uvedené, že v súčasnosti žije sám, ale má dve vyživovacie
povinnosti (na osvojené a vlastné dieťa), od 01.02.2018 pracuje vo firme, kde je konateľkou jeho sestra

a zarobí mesačne cca 600-700,-€.

K ustáleným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam je možné konštatovať, že súd prvého stupňa
správne priznal dve poľahčujúce okolnosti (podľa § 36 písm. k/, písm. l/ Trestného zákona) a
správne priznal jednu priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona) a k uvedenému

sa nadriadený súd stotožňuje so správnou argumentáciou prvostupňového súdu ako aj ustáleným
pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v prospech obžalovaného.

Odvolací súd aj po posúdení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené
okolnosti prípadu a osobu obžalovaného v prejednávanej veci nie je nutné obžalovanému ukladať

nepodmienečný trest odňatia slobody ako to urobil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd a účelu
trestu zodpovedá uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody a je možné uložiť alternatívny trest.

Po dôslednom zvážení všetkých skutočností, najmä okolností prípadu ako aj osobných pomerov
obžalovaného, dospel k záveru, že je možné uložiť peňažný trest.

Vo všeobecnosti peňažný trest postihuje majetok obžalovaného a svojim obsahom zasahuje majetok
obžalovaného, nakoľko čiastkou (výškou peňažného trestu, ktorú určí súd) sa zmenšuje jeho majetok a
potom majetková povaha peňažného trestu z neho robí prostriedok na dosiahnutie účelu trestu najmä
v prípadoch, keď sa obžalovaný dopustil trestného činu majetkovej povahy. V konkrétnej prejednávanej

veci sa obžalovaný K. C. dopustil trestného činu majetkovej povahy v súvislosti s negatívnym vzťahom
k ochrane a nedotknuteľnosti cudzieho majetku formou vandalizmu, nakoľko úderom ruky do dotykovej
obrazovky hracieho automatu, spôsobil, že táto praskla. Teda sa nesprával ohľaduplne a šetrne k
cudziemu majetku, na ktorom spôsobil škodu.

Pri zvažovaní výšky peňažného trestu, odvolací súd vzal do úvahy fakt, že uloženie peňažného trestu
nepostihuje len obžalovaného, ale aj jeho rodinu, pričom prihliadol na výšku jeho zárobku a tiež
vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči dvom maloletým deťom a pristúpil k uloženiu peňažného trestu vo
výške 1000,-€, ktorý trest považuje za primeraný a zákonný.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený, uložil súd, postupom
podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, náhradný trest vo výmere 3 (tri) mesiace.

S poukazom na vyššie zdôvodnené odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku rozsudku, v
prospech obžalovaného K. C., na podklade jeho odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.