Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 5, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010294
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1621010294.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného G. C. pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné o odvolaní Okresnej
prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/40/2021 zo dňa 21.12.2021, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2022 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/40/2021 zo dňa 21.12.2021 bol
obžalovaný G. C. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

obvinený G. C., spolu s ďalšími dvoma doposiaľ neznámymi páchateľmi, po príchode k cintorínu v
obci Marianka, kde G. C. odstavil motorové vozidlo zn. Škoda Octavia F.: MA XXXCZ a po vytipovaní
rodinného domu, konkrétne na adrese G., H. XXX/XX, jedným z neznámych páchateľov, dňa 07.11.2020
v Čase okolo 03:16 h, z riadne oploteného pozemku rodinného domu, kam sa jeden z neznámych
páchateľov dostal tak, že preliezol plot, cez ktorý následne podal elektrický bicykel zn. Focus Jarifa2

6,9, XX DI, S blackmart, č. S/N XXXXXXXXX, č. P/N XXXXXXXXX, zakúpený dňa 24.06.2020 za
sumu 3.495,08 Eur, a elektrický bicykel zn. Cube Acid Hybrid ONE 500 29, red green 2019, č.
59218-354- WOW68930PSNP, zakúpený dňa 11.09.2019 za sumu 1.910,98 Eur, ktoré sa nachádzali
pod prístreškom, druhému neznámemu páchateľovi, ktorý dal jeden z bicyklov G. C., aby ho zaviezol
k motorovému vozidlu a po demontovaní oboch bicyklov, tieto naložili do motorového vozidla a odišli
na neznáme miesto, kde ich predali, čím spoločným konaním spôsobili poškodenému D. T. nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXX/XX škodu na odcudzenom majetku vo výške 4.700,-€, podľa
odborného vyjadrenia

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, 38
ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému D. T. škodu
vo výške 4.700,-€.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokuratúra. Odvolanie
prokuratúry smeruje proti výroku o treste a bolo podané v neprospech obžalovaného. V dôvodochodvolania sa prokuratúra nestotožňuje s rozhodnutím súdu z dôvodu, že tento nesprávne vyhodnotil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v danej trestnej veci a v dôsledku toho uložil trest mimo
zákonom určenú trestnú sadzbu.

Za správne a zákonné považuje prokuratúra priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona, nakoľko obžalovaný priznal vinu.

Nestotožňuje sa však s názorom súdu, že v danej veci je možné použitie § 36 písm. n) Trestného

zákona a to len na základe procesného úkonu previerky výpovede na mieste a úkonu na súde,
kde obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaných trestných činov.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto oľutoval a preto bolo použité ustanovenie § 36
písm. l) Trestného zákona, svojim konaním však nijakým iným zásadnejším spôsobom neprispel resp.
nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Nedokázal resp. nechcel stotožniť
svojich spolupáchateľov, nevedel presne komu a kde boli odcudzené veci ďalej poskytnuté, neprispel

svojim konaním k odhaleniu iného trestného činu, nepomohol svojim konaním nájsť odcudzené veci
apod., teda nijakým zásadnejším spôsobom nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom tak ako to má na mysli ustanovenie § 36 písm. n) Trestného zákona. To, že sa k trestnej činnosti
priznal v prípravnom konaní ako aj pred súdom už bolo zohľadnené pri použití § 36 písm. l) Trestného
zákona.

Prokuratúra má za to, že v danom prípade súd neoprávnene zvýhodnil obžalovaného tým, že duplicitne
uznalazohľadniltieistéskutočnostiakopoľahčujúceokolnosti.Tentopostupsúduspôsobilnezákonnosť
pri následnom ukladaní trestu obžalovanému, pretože dvojitým priznaním poľahčujúcich okolností
nastala situácia, že nedošlo k úprave trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona a
zvýšeniu spodnej hranice trestnej sadzby na dva roky a štyri mesiace. Obžalovanému teda mal byť

ukladaný trest v rámci upravenej trestnej sadzby dva roky a štyri mesiace až päť rokov. Nesprávnym
určením pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúceho nesprávne určeného
rozsahu trestnej sadzby bol obžalovaný neoprávnene zvýhodnený a uložený trest nie je uložený v súlade
so zákonom.

V tejto súvislosti tiež poukázala na tú skutočnosť, že neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku sa rozumie aj taký trest, ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v §
34 a nasl. Trestného zákona čo do jeho druhu alebo výmery príliš prísny alebo príliš mierny (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 17/2015 zo dňa 08.11.2016).

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti preto navrhla prokuratúra Krajskému súdu v Bratislave, aby
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku vo výroku o treste zrušil rozsudok Okresného súdu
Malacky sp. zn. 7T/40/2021 zo dňa 21.12.2021 a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, teda minimálne dva roky a štyri mesiace so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry v celom rozsahu zotrvala
na dôvodoch podaného odvolania tak, ako boli uvedené v písomnom podaní. Rozsudok okresného
súdu navrhla zrušiť vo výroku o treste a navrhla krajskému súdu, aby sám rozhodol o uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere dva roky a štyri mesiace s tým, že nebude priznaná

poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona.

Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomne spracovanom vyjadrení k odvolaniu. Zastáva názor,
že obžalovaný svojou výpoveďou prispel k objasneniu trestnej činnosti a uviedol orgánom činným v
trestnom konaní aj skutočnosti, ktoré im známe neboli. To, že neuviedol konkrétne mená osôb a ďalšie

detaily, je podmienené tým, že tieto údaje nepoznal, čo vyplýva z jeho výpovede v prípravnom konaní.
Obhajkyňa dala do pozornosti súdu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj
44/2017, ktorá upravuje možnosť za situácie, ktorá nastala aj v tomto prípade, uvažovať o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné

zamietnuť.

Obžalovaný navrhol odvolanie zamietnuť. Ku skutku sa priznal, uviedol všetko, čo o ňom vedel, trval
na tom, že osoby nepoznala bolo to náhodné stretnutie. Oslovili ho, spočiatku vôbec nevedel do čohoide a keď pochopil, už nedokázal cúvnuť. Prehlásil, že mu je celej veci ľúto, z trestu, ktorý vykonáva,
sa poučil a už sa to nebude opakovať.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že
odvolanie prokuratúry nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2021 obžalovaný postupom
podľa§257ods.1Tr.poriadkuvyhlásil,žejevinnýazároveňnavšetkyotázkypoloženépodľa§333ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne správne súd prvého stupňa uznesením

rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku
rozhodol, že bude vykonané dokazovanie len ohľadom výroku o treste, náhrade škody a ochrannom
opatrení.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného G. C. uznal vinným z prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v súbehu s prečinom
krádeže § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona,
nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný spoločne s dvomi nezistenými osobami neoprávnene vnikol
do obydlia iného a odcudzením veci spôsobil väčšiu škodu.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí
vyhlásenia obžalovaného, že priznáva skutok, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho
nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Odvolanie prokurátora preto smeruje
iba proti výroku o treste, konkrétne proti vyhodnoteniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
a výmere uloženého trestu odňatia slobody.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného G. C. o priznaní viny na hlavnom pojednávaní zákonne a
vecnesprávaneokresnýsúdrozhodolovykonanídôkazovsúvisiacichsvýrokomotreste,náhradeškody
a o ochrannom opatrení. V tomto smere krajský súd konštatuje, že dokazovanie vykonané okresným
súdom vo vzťahu k týmto výrokom bolo dostatočne dôsledné a podrobné.

Okresný súd nepochybil pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania
trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami
uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že
u obžalovaného boli zistené poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zákona.

Obžalovaný od začiatku prípravného konania spáchanie skutku priznával a svoje konanie ľutoval.
Rovnako bolo odvolacím súdom ako správne vyhodnotené aj priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§36písm.n/Tr.zákona.Nato,abybolokonaniepáchateľaposúdenéakonapomáhaniepriobjasňovaní,
musí takéto konanie umožniť orgánom činným v trestnom konaní vytvoriť si podrobnejší obraz o
skutkových okolnostiach. Pomoc pri objasňovaní by nemala byť obmedzená len na ochotu vypovedať,

ale zahŕňať aj ochotu zúčastňovať sa na iných procesných úkonoch, prípadne pomáhať pri ustálení
ďalších rozhodujúcich faktov významných pre objasnenie trestnej činnosti. Obvinený už v rámci svojho
prvého výsluchu poskytol dostatočne podrobné informácie o spolupáchateľoch a spôsobe spáchania
skutku, ako aj o spôsobe nakladania s odcudzenými vecami. Tým, že udával podrobný popis trasy, po
ktorej sa spolu s ďalšími dvomi osobami pohyboval, vysvetlil časové súvislosti a osoby popísal podľa

vzhľadu a oblečenia, mohol významnou mierou prispieť k ustáleniu týchto dvoch osôb. Obžalovaný v
priebehu celého konania uvádzal, že osoby, ktoré ho oslovili nepoznal a preto nemohol uviesť ich mená.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal k dispozícii dôkaz o opaku, je nutné považovať toto tvrdenie za pravdivé
a akceptovať, že označením mien spolupáchateľov nemohol prispieť k objasneniu prípadu. Súčasneje potrebné v tejto súvislosti akceptovať argumenty obhajoby o tom, že obžalovaný poskytol orgánom
činným v trestnom konaní aj informácie, ktoré nemali možnosť zistiť z iných zdrojov.

Opierajúc sa o vyššie naznačené úvahy, nebolo možné ako opodstatnenú akceptovať výhradu
prokuratúry o tom, že došlo k duplicitnému zohľadneniu tých istých skutkových okolností pri priznaní
dvochrôznychpoľahčujúcichokolnostívzmysle§36písm.l/a§36písm.n/Tr.zákona.Informácie,ktoré
obžalovaný poskytol, boli z obsahovo hľadiska viac ako len priznanie sa k trestnému činu a poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zákona sa preto neopiera iba o priznanie obžalovaného.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti a ich priznanie súdom prvého stupňa, v tejto časti neboli prokuratúrou
vznesené žiadne výhrady a je nutné v zhode s názorom okresného súdu konštatovať, že obžalovaný sa
dopustil dvoch trestných činov, čo zakladá dôvod priznania priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm.
h/ Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa v období pred spáchaním prejednávaného skutku
dopustil aj inej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený, bolo na mieste priznať aj priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.

Pri zistení dvoch poľahčujúcich okolností a dvoch priťažujúcich okolností bol súdom prvého stupňa
správne konštatovaný vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa
preto ukladal trest v rámci základnej trestnej sadzby uvedenej v § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38

ods. 2 Tr. zákona, teda v rozpätí od jedného do piatich rokov. Nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných
činov v jednočinnom súbehu, súd mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia
slobody podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na jeho trestnú činnosť, ktorým je
práve vyššie uvedený prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu trestu okresný súd správne zohľadnil, že obžalovaný sa trestnej činnosti
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto dospel k záveru, že vzhľadom na
recidívu obžalovaného G. Jursu (opakované páchanie trestnej činnosti), ktorej sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Malacky sp.zn. 3T/12/2018, je nutné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko skoršie aj prevýchovné podmienečné tresty odňatia

slobody celkom zjavne neviedli obžalovaného k náprave a preto by pre jeho nápravu v žiadnom prípade
nebol postačujúci ani samostatný alternatívny trest. Vo vzťahu k obžalovanému bol okresným súdom
správne zistené, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný pre trestnú činnosť majetkového charakteru a
prečin zanedbania povinnej výživy. V ostatných dvoch prípadoch platí u neho fikcia neodsúdenia. Okrem
skutočností, ktoré sa vzťahujú k osobe páchateľa, boli pri úvahách o treste zohľadnené aj okolnosti

prípadu, následok, ktorý bol činom spôsobený, miera účasti obžalovaného na spáchaní trestných činov
a jeho postoj, ktorý od začiatku prípravného konania v tejto veci zaujal.

Podľa názoru odvolacieho súdu zvolená výmera trestu, aj napriek tomu, že ide o trest na dolnej hranici
trestnej sadzby, zohľadňuje v dostatočnom rozsahu priznané poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a

rovnako odzrkadľuje spôsob spáchania trestnej činnosti obžalovaným, jej závažnosť, ako aj pohnútky,
ktoré obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti viedli. Okrem toho zvolený druh trestu a jeho
výmera zohľadňujú fakt, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ktoré postihovalo obdobnú trestnú činnosť obžalovaného.

Odkazujúc na vyššie uvedené úvahy, nebolo možné akceptovať odvolacie námietky prokuratúry a
vyhodnotiť uložený trest ako nezákonný z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia poľahčujúcich okolností
a zároveň nemožno konštatovať neprimeranosť trestu. Okolnosti spáchania skutku, jeho následky i
okolnosti na strane obžalovaného vo svojom súhrne neodôvodňujú úvahy o zjavnej neprimeranosti
uloženého trestu.

Obžalovaný bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin.

S poukazom na uvedené dôvody vyhodnotil krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, preto
bolo postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.