Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010171
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5820010171.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. X. Z.,

nar. XX.XX.XXXX a spol., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.02.2022
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. Z., nar. XX.XX.XXXX v X. N., trvale bytom
Z. XXX, okres I., živnostník, slobodný, na slobode,

Obžalovaný W. Z., nar. XX.XX.XXXX v X. N., trvale bytom Z. XXX, okres I., slobodný, na slobode,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e

dňa 27.12.2017 v čase okolo 01.30 hod. v obci Zákamenné, pri pohostinstve zvanom Pod Kostolom
spolu s ďalšími doposiaľ presne nestotožnenými osobami fyzicky napadli G. Z., nar. XX.XX.XXXX, a
to tak, že ho sotili na zem a následne do neho kopali nohami do rôznych častí tela, čím mu spôsobili

zlomeninu priečneho výbežku 3.-4. driekového stavca vľavo bez posunu, pomliaždenie ľavej obličky s
mikroskopickou prítomnosťou krvi v moči, pomliaždenie palca ľavej ruky a viacpočetné tržné rany nad
ľavým obočím s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 35 dní,

t e d a

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

t ý m s p á c h a l i

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §

20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú:

Obžalovaný X. Z.,

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h/, Tr. zákona

na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 30 ( tridsať) mesiacov.

Obžalovaný W. Z.,

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. j, § 37

písm. h/, Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 24 ( dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, obžalovaní W. Z. a X. Z. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenému G. Z., nar. XX.XX.XXXX v X. N., trvalé bytom E., N. ulica č. XXXX/XX škodu, titulom
bolestného vo výške 1 641,60 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, poškodeného G. Z., nar. XX.XX.XXXX v X. N., trvalé bytom E., N. ulica
č. XXXX/XX zo zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 21.05.2020 tunajšiemu súdu obžalobu na X. Z. a
spol. pre prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obž. X. Z. ku skutku vypovedal, že na zábavu do kultúrneho domu prišiel spolu s W. Z., G. Z., G. Z.
niekedy okolo 23.00 hod., prišli strýkovým autom, ktoré šoféroval W. Z.. V. N. tam už vtedy asi bol.
Všetci sa spolu zabávali, ale alkohol nepožívali. Po nejakom čase sa rozhodli, že idú domov. Keď vyšli
z kultúrneho domu, niekto ho zozadu napadol, nevie kto to bol a ani koľkí boli. Zhodili ho na zem a
udierali ho. Ako sa na zemi chránil, utrpel zranenie na pravej ruke, ktorú mu potom aj operovali. On ostal

sedieť pred kultúrnym domom na zemi a ako vychádzali z kultúrneho domu jeho bratranci a videli ho, tak
ho odviezli domov. Doma zaspal a ráno keď sa zobudil, tak cítil bolesť pravej ruky. Zavolal W. Z., ktorý
ho odviezol na ošetrenie kde zistili, že má zlomenú pravú ruku. Na zábave sa nebil, nikoho nenapadol.
Poškodeného G. Z. na zábave nevidel, prvýkrát ho videl, keď sa bol s V. Z., W. Z., G. Z. informovať
u neho doma, že prečo uviedol, že ho napadli ľudia zo strýkovho auta. Poškodený G. Z. im na 100

percent potvrdil, že oni ho nebili a ani mu neublížili. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 12.04.2019, nakoľko obžalovaný inak opísal návštevu u
poškodeného za účelom odstránenia rozporov. Obžalovaný uviedol, že za poškodeným boli s tým, že
sa chceli dohodnúť, že nech to stiahne, že skutok sa nestal. Poškodený im aj povedal, že to stiahne.
Oni šli za poškodeným, pretože sa chceli dohodnúť a keď tam prišli, videli, že poškodenému nič nie je a

nemali sa dohodnúť o čom. Chceli vedieť, že prečo to na nich povedal, keď mu nič neurobili. Keď vyšiel z
kultúrneho domu, tesne predtým ako bol napadnutý, nevidel, že by sa udial nejaký iný konflikt, bolo tam
veľa ľudí a nebolo tam žiadne osvetlenie, pouličné lampy tam nesvietili. Nemal žiaden konflikt, žiadne
nedorozumenie, nepoznal a ani nevidel V., ktorý mal byť napadnutý podľa výpovede svedkov.

Obž. W. Z. vypovedal, že predmetného večera boli na Štefanskej zábave v Zákamennom, na zábavu
prišli na červenom vozidle zn. Renault Tália, ktoré šoféroval, asi okolo 23:00 hod.. s X. Z., G. Z., G.T. Z.
F. V. N.. Odchádzali okolo polnoci, pri hlavnej ceste zbadali veľa ľudí a bol tam nejaký konflikt. Videl X. Z.
akoby ležať na zemi, bola tam tma. Domov odišli tým istým vozidlom, na akom aj prišli. Po nejakom čase
za jeho otcom prišli policajti, povedali mu, že dobili nejakého chlapca, že leží skoro na smrteľnej posteli,

že boli nahlásení, ako aj ich auto. Spolu s X., G.Á. a strýkom V. išli za poškodeným, on im povedal,
že niekto nahlásil ich auto, tiež ešte nejaké dve autá. Poškodený im povedal, že ich v živote nevidel,
že oni ho nezbili a že nevie, kto ho zbil. Tiež im povedal, že to stiahne. Po pár dňoch zavolal, že sa to
stiahnuť nedá, pretože nie sú v rodinnom pomere. Poškodený sa mal rozprávať s policajtom M., ktorý
mu mal povedať, že z nich dosť vysúdi, menovaný policajt mal v minulosti konflikt s jeho otcom a so

strýkom. Na zábave videl ako sa s poškodeným rozpráva V. N., oni spolu aj pili, a potom videl, ako savonku zgúľali dole schodmi. To bolo asi dve minúty pred ich odchodom. Poškodeného pred skutkom
nepoznal, spoznal sa s ním vtedy, keď za ním boli. Oni nemali s nikým konflikt. Uviedol, že jeho výška
je 1,90 m a váži okolo 110-115 kg. Nepozná a ani nepoznal M. V., nepozná ani W. Z. a s W. I. chodili

na spoločnú školu, pozná ho iba zo školy.

Svedok poškodený G. Z. vypovedal, že predmetného večera bol, teraz už s manželkou W. Z. a tiež s W.
J.ajehokamarátkouvbareFacka,kdevypilifľašuvínaaodtiaľišielsW.nazábavu,kdestretliW.I.,ktorý
ich pozval na víno. Keďže na zábave bolo veľa ľudí, rozhodli sa ísť do pohostinstva. Keď vychádzali z

kultúrneho domu, zbadal ako niekto bil jeho bratranca M. V., kto ho bil nevie, nakoľko útočníci boli otočení
chrbtom. Bratranec ležal na zemi a útočníci do neho kopali. On prišiel medzi nich a chcel bratranca odtiaľ
zobrať, ako tam prišiel, tak ho niekto sotil na zem, on spadol na bok a vtedy si udrel hlavu. Potom ako
spadol na zem, útočníci do neho kopali a on si kryl hlavu, oni ho opakovane kopali do tela, kde prišlo,
takto ho kopli minimálne 5 krát. Potom prišla W., ktorá ho pozbierala a útočníci vraj sadli do auta a odišli.
W.Ú. I. mu povedal, že malo ísť o vozidlo zn. Renault Megan, povedal mu aj ev. číslo tohto vozidla. Potom

ho W. I. odviezol na pohotovosť do Trstenej, kde mu urobili rtg a na druhý deň ráno išiel k svojmu lekárovi,
zobrali mu moč, zistili, že v moči má krv a poslali ho na SONO do Trstenej, kde bol hospitalizovaný 2-3
dni za účelom ďalších vyšetrení. V nemocnici zistili, že má zlomeninu výbežku 3.- 4. stavca. Po príchode
z nemocnice bol podať trestné oznámenie, kto ho napadol mu povedal W. I., on útočníkov poznal. Potom
sa stalo, že ho navštívili doma, asi otec jedného z obžalovaných, s ďalšími troma mladšími osobami,

bol tam aj X. Z. a chceli, aby stiahol trestné stíhanie, že sa finančne vyrovnajú, že nechcú problémy.
On s tým súhlasil, aj sa pýtal policajtov v Zákamennom, čo sa s tým dá robiť, ale oni mu povedali, že
trestné konanie sa dá zrušiť iba na príslušníka rodiny. Keďže p. Z. M.. mu nechal aj telefónne číslo, tak
mu zavolal, že sa to stiahnuť nedá, na čo mu on povedal, že je to somarina, že ho policajti iba zavádzajú.
Nevie, koľko osôb na neho útočilo, piati tam boli určite, ale či útočili všetci piati, to už nevie. Okrem

popísaného incidentu, pri inom incidente nebol a ani nespadol. Počas práceneschopnosti mal problém
pri vstávaní, mal sťaženú chôdzu, pichalo ho v stavcoch, ktoré mal zlomené. Obžalovaných nepoznal.

Svedkyňa W. Z., L.. Z. vypovedala, že predmetného večera bola spolu s manželom poškodeným v bare
Facka, boli s nimi aj W. J. a M. B.. Okolo polnoci išli pešo do kultúrneho domu, ale M. B. už s nimi

nešla. Keď prišli do kultúrneho domu, W. J. sa od nich vzdialil, už s nimi nebol. Oni stretli W. I., ktorý
nepil, bol šofér. Asi okolo 00:30 hod. až 01:00 hod. stáli vonku pri schodoch a zbadali ako cez cestu
niekoho bili. Poškodený povedal, že bijú jeho bratranca M. a išiel k nim, aby ho pustili a už iba videla,
ako poškodený leží na zemi. Ona šla k nemu, pozbierala ho, dala mu vreckovky, lebo mu tiekla krv z
čela a potom W. povedal, že idú na pohotovosť, kde mu zašili čelo a pustili ho domov. Poškodeného

bili asi štyria až piati, ale ako ho napádali nevie. Na návrh prokurátora bola svedkyni prečítaná časť jej
výpovede z prípravného konania zo dňa 05.04.2019, z dôvodu, že svedkyňa sa konkrétne vyjadrovala
k útoku na poškodeného, k výpovedi svedkyňa uviedla, že si to už tak presne nepamätá, ale je pravdou,
že poškodený ležal na zemi v klbku, chránil si rukami hlavu, lebo ako ho sotili, tak si udrel hlavu. Už si
pamätá, že ho kopali a udierali, incident sa stal už pred 4 rokmi. Útočníkov poznala len z videnia, teraz

už vie, že tam bol obžalovaný X. Z. a spoznala ešte jedného útočníka. Pred incidentom obžalovaného
X. Z. nepoznala. Mala zapísané ev. číslo vozidla Renault, na ktorom útočníci odišli, zapísal si ho aj W.
I., ktorý útočníkov aj poznal.

Svedok G. Z. vypovedal, že predmetného večera prišiel na zábavu s X. Z., W. Z. a G. Z., prišli na vozidle

zn. Renault, šoféroval ho W. Z.. Vonka pri odchode zbadal ako sa tam niekto šarpal a niekto povedal na
nich, že tam oni mali biť poškodeného. Oni nikoho nebili. Potom od nich niekto žiadal sumu 10.000,- €. K
veci ešte uviedol, že policajt M. nútil G. Z., aby nesťahoval záznam. Tiež potvrdil, že bol spolu s W. a X. u
G. Z., boli sa ho opýtať, že kto z nich ho bil a on im povedal, že ani jeden z nich. Poškodeného G. Z. pred
skutkom nepoznal. On videl nejakú bitku, ale nevie, kto sa tam vonka bil. Nikoho zraneného v ten večer

nevidel. Nikto z nich nemal ani v kultúrnom dome, ani mimo kultúrneho domu konflikt, nikoho nenapadli.

Svedok G. Z. vypovedal, že spolu s W., X. a V. N. prišli na červenom aute zn. Renault Thalia asi o
23:00 hod. na zábavu, vošli do kultúrneho domu, bolo tam veľa ľudí, veľa ľudí bolo aj pred kultúrnym
domom. Dlho sa tam nezdržali. Keď vyšli vonka, že idú domov, bola tam bitka, bolo tam veľa ľudí. Ako

išli k vozidlu, niekto napadol X., ktorý bol aj na operácii a podal aj trestné oznámenie. Potom ako nasadli
do auta, išli domov. V ten večer alkohol nepil, alkohol nepil nikto z nich. V podstate ani nevidel, ako bol
X. Z. napadnutý, bola tma, bolo tam veľa ľudí. Poškodeného pred skutkom nepoznal, nevidel nikoho zosôb, s ktorými prišiel, že by sa rozprávali s poškodeným. V. N. nemal veľa vypité, bol pri zmysloch. Na
schodoch pred kultúrnym domom bolo veľa ľudí, určite tam niekto spadol, ale kto, tak to uviesť nevedel.

Svedok V. Z. a Ľ. Z. M.. vypovedali, že neboli prítomní pri incidente, dozvedeli sa o ňom od policajtov.
Svedok V. Z. uviedol, že zobral všetkých chlapcov, ktorí mali byť vtedy na zábave, aby ich G. Z.
identifikoval, že ktorí z nich to boli. Boli doma u G. Z. a on im do očí povedal, že ani jeden z nich ho
nebil, že ich vidí prvýkrát v živote. Potom mu policajti z OO PZ v Zákamennom povedali, že to šijú na ich
chlapcov, dozvedel sa, že za G. Z. bol policajt W. M., chcel vinu zvaliť na ich chlapcov. Tiež do ich dielne

prišiel G. Z., W.Š. I. a ešte jedno dievča a žiadali od nich 10.000,- €, čo oni odmietli. Chlapci mu povedali,
že na nich našili búdu, že videli odchádzať nejaké červené auto zn. Renault Thalia, oni mu prisahali, že
oni sa nebili. Svedok Ľ. Z. M.. vypovedal, že policajti mu povedali, aby si urobil poriadok, že policajt M.
navádza nejakého Z., aby podal trestné oznámenie na Z.. Povedali mu to policajti zo Zákamenného, on
ich nepozná, ale boli to policajti, ktorí priniesli bratovi predvolanie. Ešte mu povedali, že policajt M. sa na
ňom vŕši za nehodu, ktorá sa stala v minulosti, k nehode vtedy prišiel policajt M., ktorý tam mal vulgárne

reči a tak ho potom nahlásil na inšpekciu. On mu odkázal, že mu to spočíta. Povedali mu to tí policajti.
On sa stretol s W. I. v Lokci, aby mu to vysvetlil, že o čo ide, kde mu povedal, že to bude stáť 10.000,- €.

Podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaných a prokurátora boli čítané výpovede
svedkov M. V.Á., W. Z., W. I. a V. N. z prípravného konania.

Svedok W. I. v prípravnom konaní vypovedal, že na zábave stretol svedka poškodeného a svedkyňu W.
Z., obaja vypili asi po pohári vína, on nepil bol šofér. Potom a rozhodli, že pôjdu do krčmy pod kostolom,
kde zbadali, že je tam bitka. G. Z. na to zareagoval, že tam bijú jeho bratranca M. V., on išiel k nim,
slušne im povedal, aby ho nechali na pokoji a niekto z tých ľudí mu dal päsťou do hlavy, sotil ho na zem,

kde ho začali kopať asi traja, určite ho kopalo obžalovaní X. Z. a W. Z.. G. Z. bol krvavý na ľavej strane
tváre, odviezol ho na pohotovosť do Trstenej. Určite vie, že ho bili obaja obžalovaní, on ich pozná, a
aj jeho vtedy udrel do tváre obžalovaný G.Š. Z., šiel k nemu aj X. Z., preto radšej išiel k autu. Mená
ostatných nevie, ale boli to tiež Z., on zranenia neutrpel, nevyhľadal ani lekárske ošetrenie. Tí útočníci
odišli na červenom vozidle zn. Renault, ktorého majiteľom je W. Z.. Dňa 17.01.2019 ho vyhľadali doma

nejakí Z., on vtedy doma nebol, tak mu volal švagor, že ho hľadajú. On im cez švagra odkázal, že nech
prídu inokedy, oni však trvali na stretnutí, a tak sa dohodli, že sa stretnú v Lokci. Prišli tam X. Z. a otec
W. Z., chceli, aby ani on a ani G. Z. nešli vypovedať, on mal presvedčiť G. Z., od G. vedel, že boli aj
za ním, jemu žiadne peniaze nenúkali, ani sa nevyhrážali, len že prečo to takto riešili cez policajtov, že
radšej by ich oni vypráskali. On im povedal, že sa G. opýta, ale nútiť ho nebude a odišiel.

Svedok M. V. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 26.12. 2017 bol na štefanskej zábave v
Zákamennom, kde keď išiel smerom k pohostinstvu po ulici, niekto do neho strčil a začali ho biť, bilo ho
asi päť chlapov, boli to takí vyšší chlapi, on s nimi nemal žiaden konflikt. Niekto ho len strčil a on sa otočil,
že čo a už ho bili. Jedného z útočníkov poznal, študoval s ním na rovnakej strednej škole v Tvrdošíne,

mal by byť z Z.. On sa dal iba do klbka a potom už počul bratranca G. Z. ako kričí, že nechajte ho. Bitka
sa potom presunula na G.Á. Z., on bitku nevidel, ostal ležať na zemi. Keď sa postavil, videl z parkoviska
odchádzať dve autá jedno bielej farby a jedno červenej farby, vo vozidle červenej farby videl sedieť na
mieste spolujazdca jedného z útočníkov.

Svedok W. Z. v prípravnom konaní nevypovedal žiadne podstatné skutočnosti nakoľko nebol svedkom
incidentu, vypovedal k stretnutiu jeho brata Ľ. so svedkom W. I., ktorý bol prítomný na požiadanie brata.

Svedok V. N. v prípravnom konaní ku skutku vypovedal, že bol na zábave v Zákamennom, bol tam spolu
s obžalovanými, prišiel s nimi v červenom vozidle Renault, keď prišli, išli ku šenku, kde pili víno, on bol

opitý. Víno pili aj obžalovaní W. a aj X., všetci boli opití, a to aj vrátene obžalovaných. Keď Z. na zábave
stratil, vyšiel vonka, kde zbadal na schodoch sedieť samého G. Z., spolu si dali víno, vypili celú fľašu,
G. Z. už bol opitý, keď ku nemu prišiel. Potom videli ako sa tam nejakí ľudia strkajú, G. Z. tam chcel
ísť a ako sa postavil, spadol zo schodov, sú tam strmé schody, pomohol mu postaviť sa zo zeme, on
však išiel ďalej k tej strkanici, nedal si to vyhovoriť a ešte raz spadol. On mu viac nevenoval pozornosť

a išiel dnu, kde za ním prišli Z. a to už išli domov. Okrem toho incidentu, ktorý popísal nevidel žiadnu
bitku, nikto ani z nich nebol zranený.Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Jána Jelenčíka vyplynulo, že poškodený utrpel zlomeninu
priečneho výbežku 3. až 4. driekového stavca vľavo bez posunu, pomliaždenie ľavej obličky s
mikroskopickou prítomnosťou krvi v moči, pomliaždenie palca ľavej ruky a viacpočetné tržné rany nad

ľavým obočím. Zranenia majú charakter tupých poranení. K mechanizmu vzniku zranení zlomeniny
priečneho výbežku 3. až 4. driekového stavca vľavo bez posunu a pomliaždeniu ľavej obličky s
mikroskopickouprítomnosťoukrvivmočiuviedol,žezraneniavzniklipôsobenímpriamehotupéhonásilia
na ľavú driekovú oblasť. Mohli byť spôsobené úderom päsťou, kopnutím nohou, úderom kolenom,
úderom tupým tvrdým predmetom, ale taktiež pri páde narazením ľavej driekovej oblasti do tvrdého

tupého predmetu, bez ostrých hrán, výbežkov alebo na tvrdý rovný povrch. Zranenia vznikli pôsobením
násilia strednej až väčšej intenzity. Viacpočetné tržné rany nad ľavým obočím vznikli pôsobením
priameho tupého násilia na oblasť čela vľavo. Mohlo byť spôsobené úderom päsťou, kopnutím nohou,
úderom tupým tvrdým predmetom, bez ostrých hrán, výbežkov alebo pri páde narazením do tvrdého
rovného povrchu alebo na tvrdý rovný povrch. Zranenie vzniklo pôsobením násilia strednej intenzity.
Pomliaždenie palca ľavej ruky vzniklo pôsobením priameho tupého násilia na oblasť palca ľavej ruky.

Mohlo byť spôsobené úderom päsťou, kopnutím nohou, prišliapnutím palca nohou, úderom tupým
tvrdým predmetom bez ostrých hrán, výbežkov alebo na tvrdý rovný povrch. Zranenie vzniklo pôsobením
násilia strednej intenzity., ale taktiež pri páde narazením palca do tvrdého tupého predmetu alebo na
tvrdý rovný povrch. Zranenie vzniklo pôsobením miernej intenzity. Zranenia obmedzovali poškodeného
v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej ambulancii, nutnosťou hospitalizácie

a nutnosťou opakovaných kontrol na chirurgickej ambulancii. Počas prvých štyroch týždňov pociťoval
bolestivosť v ľavej driekovej oblasti, tieto bolesti boli intenzívnejšie prvých 7 dní, zvýrazňovali sa pri
otáčaní na posteli, pri postavení, pri chôdzi, pri dotyku, pri poklope na ľavú driekovú oblasť a vlastne
pri akejkoľvek fyzickej námahe a v priebehu liečby mali postupne klesajúcu intenzitu. Poškodený počas
celej doby liečenia 35 dní nemohol vykonávať činnosti a voľnočasové aktivity spojené s väčšou fyzickou

námahou.Nebolobmedzovanýprikaždodennejčinnosti,osobnejhygiene,priprípraveaprijímanístravy,
pri biologických potrebách, menšie upratovanie.

V rámci oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané lekárske správy
ohľadom zranení poškodeného, zápisnice z rekognície, odborné lekárske vyjadrenie, správy k osobe

obžalovaných.

Z rekognície podľa fotografií bolo zistené, že svedkyňa W. Z. opoznala na predložených fotografiách
obž. W. Z. a obž. X. Z. ako osoby, ktoré udierali poškodeného a svedok W. I. opoznal podľa fotografií
jednoznačne obž. W. Z. a zároveň označil aj obž. X. Z. (ktorým si však nebol celkom istý), ako osoby,

ktoré udierali poškodeného W. I..

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Ublížením na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Objektom tohto trestného činu je občianske spolužitie.

Pod výtržnosťou treba rozumieť konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje pokoj a verejný poriadok,
jeho charakteristickou črtou je neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia, spravidla ide fyzické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam, alebo prejavy
vzbudzujúce obavy o bezpečnosť ľudí alebo majetku.

Podľa § 122 ods. 2 Tr. zákona je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma
súčasne prítomnými osobami. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré máprístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, hoci v čase
činu tam nemusia byť prítomní.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a
mal za preukázané, že obžalovaní sa dopustili súdeného skutku, fyzicky napadli poškodeného, kopali ho
do rôznych častí tela a spôsobili mu zlomeninu priečneho výbežku 3. až 4. driekového stavca vľavo bez
posunu, pomliaždenie ľavej obličky s mikroskopickou prítomnosťou krvi v moči, pomliaždenie palca ľavej

ruky a viacpočetné tržné rany nad ľavým obočím s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života v trvaní 35 dní.

Obžalovaní na svoju obranu uvádzali, že sa síce v inkriminovanom čase na inkriminovanom
mieste nachádzali, súdený skutok však nespáchali a do žiadneho fyzického incidentu sa nezapojili,

poškodeného G. Z. vôbec ani nepoznali a nemali tak ani dôvod ho fyzicky napadnúť. Bránili sa, že
zo strany poškodeného G. Z. išlo o komplot zosnovaný v spolupráci s policajtom M., na ktorého otec
jedného z obžalovaných podal v minulosti podnet na inšpekciu, išlo tak o pomstu tohto policajta a
poškodený chcel zasa na incidente finančne profitovať. V predmetnej veci boli produkované dve skupiny
dôkazov, na jednej strane výpovede obžalovaných a očitých svedkov G. Z., G. Z., ktorí sú zároveň v

blízkompríbuzenskompomeresobžalovanými,svedkaV.N.,ktorýjezasasobžalovanýmivpriateľskom
vzťahu a ďalej nepriamych svedkov Ľ. Z. M.. a V. Z. (otca a strýka obžalovaných). Na druhej strane
boli výpovede svedka poškodeného G. Z. a svedkov W. I., M. V. (bratranec poškodeného) a W. Z.
(manželky poškodeného), ktorých výpovede boli konzistentné aj so závermi znaleckého posudku z
oboru zdravotníctvo ohľadom mechanizmu vzniku zranení a tiež listinnými dôkazmi - prvotné lekárske

ošetrenie, lustrácia v evidencii motorových vozidiel. Pokiaľ ide o výpovede svedkov G. Z., G.F. Z. a
V. N., vypovedajúcich v prospech obžalovaných, okrem toho, že títo svedkovia sú v príbuzenskom a
priateľskom vzťahu s obžalovanými, naviac predmetného večera prišli na zábavu spolu s obžalovanými
rovnakým vozidlom ako jedna partia, spoločne sa zabávali a existuje dôvodne podozrenie, že do
incidentu boli priamo fyzicky zaangažovaní. Z výpovedi svedka poškodeného a svedkov W. I.Ž., M. V.

a W. Z., ako aj z popisu skutku v obžalobe vyplynulo, že útočníkmi okrem obžalovaných boli aj iné
osoby, obžalovaní spáchali skutok v spolupáchateľstve s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami,
pričom títo ďalší útočníci mohli byť práve spomedzi svedkov, ktorí svedčili v prospech obžalovaných.
Vyplynulo to aj z výpovede svedka W. I., že mená ostatných útočníkov (okrem obžalovaných) nepozná,
ale určite to boli Z., tiež nepriamo aj z výpovedi svedkov I., Z. a V. vyplynulo, že po incidente útočníci

nastúpili do červeného vozidla zn. Renault Thalia, svedok W. I. si poznačil aj evidenčné číslo, pričom
obžalovaní a svedkovia G. Z., G. Z. a V. N. zhodne potvrdili, že na zábavu prišli a aj zo zábavy odišli
spolu práve na tomto červenom vozidle, ktoré viedol obž. X. Z.. Z tohto uhla pohľadu je potom plne
vysvetliteľné, prečo títo svedkovia vypovedali v prospech obžalovaných, keďže svojimi výpoveďami v
prospech obžalovaných tak chránili aj sami seba. V prospech obžalovaných svedčili aj svedkovia Ľ.

Z. M.. a V. Z. (otec jedného z obžalovaných a ich strýko), ktorí neboli očitými svedkami incidentu, na
mieste incidentu sa vôbec ani nenachádzali, vypovedali však, že sa dozvedeli od iných policajtov zo
Zákamenného, že túto vec „šijú na ich chlapcov", v skutočnosti podľa nich malo ísť o pomstu policajta
M., a to kvôli incidentu z minulosti, kedy svedok Ľ. Z. M.. podal na tohto policajta podnet na inšpekciu a
rovnako obaja svedkovia sa snažili presvedčiť súd, že motívom konania poškodeného bola jeho snaha

finančne profitovať. Svedok V. Z. zároveň vypovedal a potvrdil obranu obžalovaných, že pri osobnom
stretnutí, ktorého bol tiež prítomný, svedok poškodený uviedol, že ani jeden z obžalovaných ho nebil,
že ich vidí prvýkrát v živote. Z výpovede poškodeného G. Z. a výpovedí svedkov (vrátane svedkov Ľ. Z.
M.. a V. Z.) však presvedčivo vyplynulo, že to nebol svedok poškodený, ktorý by vyhľadal obžalovanýchso žiadosťou, aby mu uhradili škodu, ale práve naopak, boli to práve obžalovaní a svedkovia Ľ. Z. M..
a V. Z., ktorí vyhľadali poškodeného a snažili sa s ním dohodnúť o náhrade škody. Dokonca to bol
obžalovaný X. Z., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli doma za poškodeným, aby stiahol

trestné oznámenie, chceli sa s ním dohodnúť. V tejto súvislosti súd iba dodáva, že keby boli obžalovaní
nevinní, ako sa o tom snažili presvedčiť súd, nemali by dôvod vyhľadať poškodeného a nesnažili by
sa s ním dohodnúť a nežiadali by ho, aby stiahol trestné oznámenie. Poškodený zároveň uviedol, že
za týmto účelom mu mal aj otec obžalovaného nechať na seba tel. číslo, na ktoré mu aj poškodený
následne zavolal, aby ho informoval, že na polícii bol, ale že policajti mu povedali, že trestné stíhanie

sa stiahnuť nedá, pretože nie je v príbuzenskom pomere s obvinenými, na čo mu ešte svedok uvádzal,
že sa to dá, že ho policajti iba zavádzali. Svedok poškodený sa netajil tým, že nemal záujem riešiť
túto vec súdnou cestou a súhlasil by s ponúknutým finančným vyrovnaním. Jeho výpoveď sa súdu v
celom rozsahu javila ako úprimná, logická a vo svetle ostaných dôkazov bola jednoznačne presvedčivá.
Súd výpovede obžalovaných a svedkov G. Z., G. Z. a V. N. tak vyhodnotil ako účelové, vrátane ich
tvrdení ohľadom toho, že sa malo jednať o nejaký komplot poškodeného a policajta M., pričom svedok

poškodenýsajednoznačnevyjadril,žesmenovanýmpolicajtomniejevpriateľskomvzťahuaneudržiava
s ním žiadne vzťahy a ide o výmysel obžalovaných. Obaja obžalovaní tak boli usvedčovaní výpoveďami
svedka poškodeného, svedkyne W. Z., rod Z. (tohto času manželky poškodeného), svedka W. I., M.
V. (bratranca poškodeného), ktorých výpovede boli konzistentné, logické vo všetkých súvislostiach a
rovnako korešpondovali aj so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jánom

Jelenčíkom (znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia) a boli potvrdené aj odborným
vyjadrením č. 9/2018 vypracovaným MUDr. Miroslavom Obtulovičom. Rozsah objektívne zistených a
lokalizovaných zranení poškodeného v lekárskych správach, korešpondoval so závermi tak znaleckého
dokazovania z odboru zdravotníctvo, ako aj odborného lekárskeho vyjadrenia a popisom skutkového
deja poškodeným a vyššie menovanými svedkami. V tomto smere súd uvádza, že výpovede všetkých

svedkov hodnotil z hľadiska vierohodnosti, svedok poškodený bez akýchkoľvek pochybnosti popísal,
ako došlo k jeho napadnutiu obžalovanými, jeho výpoveď v celom rozsahu potvrdili aj svedkovia W.
Z., W. I. a M. V.. Svedok poškodený uvádzal, že išiel iba brániť svojho bratranca M. V., ktorého bili
útočníci, ktorých nepoznal, videl ich od chrbta. Videl ako jeho bratranec ležal na zemi a útočníci do neho
kopali. K napadnutiu jeho osoby došlo tak, že prišiel medzi nich, niekto ho sotil a útok už pokračoval

na jeho osobu. Ako ležal na zemi, útočníci do neho kopali, on si kryl hlavu a útočníkov tak nepoznal.
Jeho výpoveď potvrdili očití svedkovia W. Z., W. I., svedok M. V.. M. V. vypovedal, že ako bol bitý a
ležal na zemi, počul prichádzať svedka poškodeného G. Z., a potom sa útok presmeroval na neho.
Jedného z útočníkov poznal, študovali na rovnakej strednej škole v Tvrdošíne, pochádzal z Z.. Tiež
uviedol, že po incidente, videl z parkoviska odchádzať vozidlo červenej farby a v tomto vozidle na

mieste spolujazdca sedel jeden z útočníkov. Svedkovia W. Z., W. I. uviedli, že útočníci po incidente
nastúpili do červeného vozidla zn. Renault, svedok W. I. si zapísal aj evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo
následne bez pochybností identifikované ako vozidlo otca jedného z obžalovaných, na ktorom prišli a aj
odišli obžalovaní, čo obžalovaní ani nepopierali. Zároveň svedok W. I. vypovedal, že medzi útočníkmi
bol určite W. Z. a X. Z., pretože aj jemu obžalovaný W. Z. vtedy vrazil do tváre a videl ako k nemu

prichádza aj X. Z., preto radšej odišiel k vozidlu. Mená ostatných útočníkov nevie, ale určite to boli Z..
Páchateliasadlidovozidlazn.Renaulčervenejfarbyev.č.I.XXXH.anatomtovozidlezmiestaincidentu
odišli. Zároveň svedkovia W. Z. a W. I. spoznali v rámci rekognície na predložených fotografiách ako
útočníkovobžalovaných.Súdnemalžiadnupochybnosťovierohodnostivýpovedítýchtosvedkov.Pokiaľ
sa obžalovaní bránili, že nikoho nenapadli, dokonca že nemali motív napadnúť poškodeného G. Z., ani

ho pred týmto incidentom nepoznali, súd uvádza, že pohnútkou ich konania bolo, že svedok poškodený
chcel zabrániť už prebiehajúcej bitke, keď obžalovaní s ďalšími osobami napadali a fyziky útočili na jeho
bratranca M. V., to bolo dôvodom, prečo následne zaútočili na svedka poškodeného.

Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky prečinov

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Fyzický útok obžalovaných na mieste verejnosti prístupnom bol takého charakteru, že pri ňom reálne
došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona.
Po subjektívnej stránke obžalovaní konali v priamom úmysle, chceli svojim konaním porušiť záujem
chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane ľudského zdravia, života a v prípade prečinu

výtržníctvazáujemnaochranepokojnéhoobčianskehospolužitiapredzávažnejšímiútokminarušujúcimi
verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené
objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pre naplnenie subjektívnej stránky
súdenýchprečinovnestačí,žeobžalovaníkonaliúmyselne,musísapreukázať,žeichúmyselsmerovalkspôsobeniu ublíženia na zdraví a narušeniu verejného poriadku. V tomto prípade úmysel obžalovaných,
ublížiť na zdraví poškodenému vyplýval zo samotného spôsobu konania obžalovaných, obžalovaní
poškodeného opakovane kopali, tiež z lokalizácie kopancov a ich intenzity. Podľa výpovede svedka

poškodeného a znaleckého dokazovania tieto kopance boli vedené strednou až väčšou intenzitou, čomu
zodpovedá aj vzniknutý následok. Obžalovaní vedeli, že sa v čase incidentu nachádzali na mieste
verejnosti prístupnom, vedeli aj, že na mieste sa nachádza väčší počet ľudí. Vzhľadom na uvedené
mal súd za preukázané, že obžalovaní konali v priamom úmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona. Pokiaľ
ide o charakter zranenia, ktoré utrpel poškodený, zranenie si objektívne vyžiadalo nielen lekárske

ošetrenie, ale v prípade poškodeného aj dobu liečenia a práceneschopnosti. V zmysle ust. § 123 ods.
2 Tr. zákona nie každá porucha zdravia, ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárskevyšetrenie,ošetreniealeboliečeniepočasktoréhobolnienakrátkyčassťaženýobvyklýspôsob
života poškodeného. Poškodený utrpel viaceré zranenia, z ktorých tie najzávažnejšie bezpochyby boli
zlomenina priečneho výbežku 3. až 4. driekového stavca vľavo bez posunu a pomliaždenie ľavej obličky
s mikroskopickou prítomnosťou krvi v moči, ktoré vznikli pôsobením priameho tupého násilia na ľavú

driekovú oblasť, pričom mohli vzniknúť kopnutím nohou. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej až
väčšej intenzity. Zranenia obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia
na chirurgickej ambulancii, nutnosťou hospitalizácie a nutnosťou opakovaných kontrol na chirurgickej
ambulancii. Počas prvých štyroch týždňov pociťoval bolestivosť v ľavej driekovej oblasti, tieto bolesti boli
intenzívnejšie prvých 7 dní, zvýrazňovali sa pri otáčaní na posteli, pri postavení, pri chôdzi, pri dotyku,

pri poklope na ľavú driekovú oblasť a vlastne pri akejkoľvek fyzickej námahe a v priebehu liečby mali
postupne klesajúcu intenzitu. Poškodený počas celej doby liečenia 35 dní nemohol vykonávať činnosti
a voľnočasové aktivity spojené s väčšou fyzickou námahou. Súd tak nemal pochybnosti, že zranenie,
ktoré poškodený utrpel vzniklo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných a má povahu ublíženia na
zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zákona). Súd potom konanie obžalovaných kvalifikoval ako prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a nakoľko sa súdený skutok zároveň odohral na mieste verejnosti
prístupnom, konanie obžalovaných posúdil aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Závažnosť činu tak predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré
vykazujúznakyprečinov,ktorýmánapomôcťodlíšiťpriestupkyodprečinov.Hranicoumedzipriestupkom
a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív je špecifikom trestného práva, ktoré má
zabezpečiť dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až posledným

možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu byť
použité). Aby tak súdený skutok bol trestným činom, v danom prípade prečinom, je potrebné, aby
boli naplnené tak formálne ako i materiálne podmienky trestného činu, t.j. jeho závažnosť, ktorá
musí byť v prípade páchateľa vyššia ako nepatrná. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet
okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu § 10 ods. 2 Tr. zákona. Týmito okolnosťami

sú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútka. Závažnosť konania obžalovaných je nutné vidieť v závažnosti a následku ich konania, v
spôsobe vykonania skutku, v záujme chránenom trestným zákonom, obžalovaní bezdôvodne napadli
poškodeného, ktorý sa iba snažil zabrániť v útoku na inú osobu, pričom obžalovaní útočili obzvlášť
surovým spôsobom, keď viacerí opakovane kopali do poškodeného, ktorý ležal na zemi a nemohol sa

ich útoku brániť.

Súd odmietol návrh obžalovaných na oboznámenie sa so zápisnicami o podanom vysvetlení G. Z.,
W. Z. a Ľ. Z., W. Z., X. Z. z priestupkového spisu, nakoľko súd môže pri rozhodovaní vychádzať
iba z dôkazov, ktoré boli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Zápisnice o podanom vysvetlení boli

realizované v rámci priestupkového konania, kde mali osoby iné procesné postavenie ako tomu je
v trestnom konaní. Obhajoba mala možnosť k skutočnostiam, ktoré chceli dokazovať oboznámením
podaných vysvetlení dotazovať obžalovaných a svedkov počas ich výsluchov, ktoré boli vykonávané
kontradiktórnym spôsobom.

Z listinných podkladov k osobe obžalovaných súd zistil, že obž. X. Z. má v registri trestov jeden záznam,
trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/143/2018 zo dňa 21.11.2018, právoplatným
dňa 19.12.2018 za skutok spáchaný 27.12.2017 právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, za ktoré bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vtrvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou trvaní 24 mesiacov, odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil, na
páchateľa sa tak hľadí akoby nebol odsúdený. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne
negatívne skutočnosti, obžalovaný nebol riešený komisiou pre verejný poriadok v obci. Z evidencie

priestupkov vyplynulo, že v posledných troch rokoch bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní
za priestupky na úseku cestnej premávky. K osobe obž. W. Z. vyplynulo, že v registri trestov nemá
žiaden záznam. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne negatívne skutočnosti,
obžalovaný nebol riešený komisiou pre verejný poriadok v obci. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že
v posledných troch rokoch bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky na úseku

cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,
ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane obž.

X. Z. zistil priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona),
poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Súd tak konštatoval prevahu priťažujúcich okolností, trest ukladal
podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 4
Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby

podľaodsekov3až6savykonáibavrámcizákonomustanovenejtrestnejsadzby;základomnazníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Pri zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby vychádzal z trestnej sadzby určenej pre trestný čin
najprísnejšie trestný ( §364 ods. 1 Tr. zákona; 0 až 3 roky), dolnú hranicu zvyšoval o jednu tretinu t.j.
o 12 mesiacov. V prípade obž. W. Z. súd zistil priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných

činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona).
Súd tak konštatoval rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, nemodifikoval tak trestnú
sadzbu. Keďže obaja obžalovaní sa dopustili viacerých trestných činov boli im ukladané úhrnné tresty
podľa § 41 ods.1 Tr. zákona za oba trestné činy.

Obž. X. Z. uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37
písm. h/, Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so skúšobnou dobou na 30
mesiacov. Pri ukladaní výmery a druhu trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, obžalovaný už
bol v minulosti odsúdený za skutok rovnako posúdený ako prečin výtržníctva. Súd na toto odsúdenie
neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, keďže sa odsúdený osvedčil s skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, ale nič nebránilo súdu na toto odsúdenie prihliadať pri posudzovaní jeho osoby, spôsobu
vedenia jeho života a obžalovanému uložil trest pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s tým, že
vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť mu uložil dlhšiu skúšobnú dobu.

Obž. W. Z. uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm.

j/, § 37 písm. h/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so skúšobnou dobou
na 24 mesiacov. Pri ukladaní výmery a druhu trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, obžalovaný
viedol bezúhonný spôsob života.

Súd tak dospel k záveru, že uložené podmienečné tresty odňatia slobody sú spravodlivými a zákonnými,

odrážajú tak potreby individuálnej ako aj generálnej prevencie a splnia si účel sledovaný zákonom a
dopomôže k náprave obžalovaných a zároveň sú aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľov.Podľa§288ods.1Tr.poriadkuobžalovaníbolizaviazaníspoločneanerozdielnenahradiťpoškodenému
G. Z. škodu titulom bolestného vo výške 1 641,60,- Eur, a to v zmysle záverov znaleckého posudku z
odboru zdravotníctvo. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody titulom bolestného vychádzal

zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, bodové ohodnotenie zranení poškodeného
bolo ohodnotené na celkom 90 bodov, cena jedného bodu pre rok 2017 (podľa § 5 ods. 2 Zákona č.
437/2004 Z.z.) je 18,24 €, t.j. 90 bodov x 18,24 € je spolu 1.641,60 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku
bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces, keďže poškodený si
uplatnil nárok na náhradu škody titulom straty zárobku vo výške 1.500,- €, pričom výšku škody nijakým

spôsobom nezdokladoval, k uplatnenému nároku titulom straty na zárobku by musel vykonávať ďalšie
dokazovanie, ktoré by prekročilo potreby dokazovania v tejto trestnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.