Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201486
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201486.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: W.. S. G., L.. XX.XX.XXXX,
J. F. X, XXX XX J., právne zastúpená: JUDr. Ján Tajták, advokát, so sídlom Ondavská 17, 040 11 Košice
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci vo výške 150.000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 85.029,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
85.029,06 Eur od 16.01.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 62.770,39 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 62.770,39 Eur od 19.09.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

IV. Stranám sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2020 domáhala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť jej 150.000,00 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania zo sumy 150.000,00
Eur od 16.01.2019 do zaplatenia titulom náhrady škody. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že závetom zriadeným poručiteľkou M. Y., O..
C., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. I. XXX/XX, XXX XX J. bola žalobkyňa ustanovená za dedičku majetku
poručiteľky. Predmetný závet bol spísaný formou notárskej zápisnice napísanej v Notárskom úrade
v Bardejove JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, notárkou a registrovanej dňa 12.02.2013 pod sp.zn. N
60/2013, Nz 4500/2013, NCRIs 4640/2013. Poručiteľka M. Y. X. K. XX.XX.XXXX v Národnom ústave
reumatologických chorôb v Piešťanoch. Dňa 31.05.2013 brat poručiteľky - I. C., L.. XX.XX.XXXX, J.
Š.É. Č.. X, XXX XX E. podal na Okresný súd Bardejov žalobu o neplatnosť závetu. O vyššie uvedenej

žalobe Okresný súd Bardejov rozhodol rozsudkom zo dňa 30.05.2016, sp.zn. 4C/124/2013-182 a
to tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil, že závet poručiteľky M. Y., L.. XX.XX.XXXX,
X. XX.XX.XXXX je neplatný. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom dňa
29.06.2017 sp.zn. 21Co/271/2016-305 a to tak, že rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa
30.05.2016 sp.zn. 4C/124/2013-182 potvrdil. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 04.09.2017.
Rozsudkami Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove, bolo dokázané a právoplatne

rozhodnuté o neplatnosti závetu po poručiteľke M. Y. z dôvodu, že notárka JUDr. Ľudmila Hošíková pri
výkone notárskej činnosti, konkrétne pri spisovaní závetu poručiteľky M. Y. porušila zákonné povinnosti.
V okamihu nadobudnutia právoplatnosti týchto rozsudkov, t.j. dňa 04.09.2017, vznikla žalobkyni akodedičke ustanovenej závetom poručiteľky M. Y. škoda, o ktorej sa zároveň v tento deň dozvedela a to v
podobe vzniku nemožnosti ako dedičky zo závetu nadobudnúť majetok uvedený v závete a to výlučne
z dôvodu neplatnosti závetu spôsobenej porušením povinností notárom a jeho nesprávnym úradným

postupom pri spisovaní závetu. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa domáha nároku na náhradu
škody z titulu porušenia zákonných povinností a nesprávneho úradného postupu zo strany notára, JUDr.
Ľudmily Hošíkovej, pri výkone notárskej činnosti, konkrétne pri spisovaní závetu poručiteľky M. Y., o
čom bolo ku dňu 04.09.2017 právoplatne rozhodnuté súdom s tým, že v zmysle ustanovení zákona č.
514/2003 Z.z. je subjektom zodpovedným za škodu Slovenská republika, konajúca v takýchto prípadoch

prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR.
1.2. Závetom zriadeným poručiteľkou M. Y. bola žalobkyňa ustanovená za dedičku majetku poručiteľky
a to v nasledujúcom rozsahu:
1. byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX na 1. p. v k. ú. J. vedený v LV XXXXX na CKN XXX/X pod
B2 v 1/1-ine, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel na parcelách v
intraviláne k.ú. J. vedených v LV XXXXX Q. XXX/X S. Q. XXX/X pod B2 v 5571/33302-inách so všetkým

zariadením, elektronikou a všetko čo sa nachádza v byte a príslušenstve domu,
2. parcela v intraviláne k.ú. J. vedenú v LV XXXXX Q. XXXX/XXX pod B 1/1-ine,
3. prístrešok č. l na auto na nádvorí,
4. stavebné sporenie Wüstenrot,
5. termínované vklady vo VÚB, a.s.,

6. senior účet vo VÚB,
7. garantovaná investícia č. XXXXXXXXXX,
8. všetky ďalšie finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch, viazané alebo voľné, prípadne ďalší
majetok ktorý poručiteľka neuviedla, pripadne ktorý ešte nadobudne.
Celková hodnota vyššie uvedeného majetku prestavuje podľa názoru žalobkyne 148.428,10 Eur a je

tvorená hodnotou majetku v bode:
1. vo výške 90.000,- Eur,
2. vo výške 20.000,- Eur,
3. vo výške 5.000,- Eur,
4. vo výške 8.000,- Eur,

5. až 8. spolu vo výške 25.428,10 Eur.
Vyčíslená hodnota majetku predstavuje na strane žalobkyne škodu v podobe ušlého zisku, t.j. v podobe
hodnoty, o ktorú sa jej majetok nezväčšil, pričom nebyť nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej
moci (notára pri spisovaní závetu), bolo by k uvedenému zväčšeniu majetku žalobkyne ako dedičky
zo závetu určite došlo. Ceny jednotlivých položiek majetku predstavujú odhad žalobkyne vykonaný

na základe cien obdobných vecí na trhu. Pokiaľ ide o zistenie ceny majetku odkázaného žalobkyni
poručiteľkou, žalobkyňa vykonala opakované pokusy o jej určenie, a to žiadosťou zo dňa 15.02.2018
adresovanou notárovi JUDr. Jánovi Hamarovi, Bardejov, prejednávajúcim dedičstvo po poručiteľke M.
Y., ktorá však zostala bez akejkoľvek odozvy. Žalobkyňa si popri vyššie uvedenej hodnote majetku vo
výške 148.428,10 Eur, t.j. popri ušlom zisku, uplatňuje z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003

Z.z. aj náhradu trov konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 4C/124/2013, v ktorom
bol závet poručiteľky M. Y. určený súdom za neplatný, a to v podobe trov právneho zastúpenia vo
výške 1.571,90 Eur. Napokon si žalobkyňa touto žalobou uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5
% zo sumy 150.000,00 Eur počítaným v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.,
od 16.01.2019, t.j. odo dňa doručenia oznámenia ministerstva spravodlivosti o výsledku predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody, do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.07.2018 na
Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej
výške 200.000,- Eur zo dňa 25.07.2018, a to na základe rovnakých skutkových okolností, na ktorých
je postavená aj táto žaloba. O vyššie uvedenej žiadosti rozhodlo ministerstvo tak, že tejto žiadosti

nevyhovelo ani čiastočne a to s odôvodnením, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je potrebné splnenie viacerých podmienok, ktorými sú: nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. O tomto výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zaslalo Ministerstvo
spravodlivosti SR právnemu zástupcovi žalobkyne oznámenie zo dňa 14.01.2019, ktoré bolo právnemu

zástupcovi žalobkyne doručené elektronicky dňa 16.01.2019.
1.3. Žalobkyňa už vyššie v tejto žalobe presne popísala všetky skutkové okolnosti, o ktoré opiera
svoj nárok, spolu s odkazom na konkrétne ustanovenia príslušných právnych predpisov, z ktorých
jednoznačne vyplýva nesprávny úradný postup, ktorým bol postup notára pri výkone verejnej mociuskutočnený v priamom rozpore so zákonom, keď pri spisovaní notárskej zápisnice o závete porušil
svoje povinnosti a nedodržal základné zákonom stanovené formálne predpoklady pre riadne spísanie
notárskej zápisnice o závete tak, aby nastúpili zákonom predpokladané právne účinky tohto právneho

úkonu, pričom o takejto nesprávnosti úradného postupu notára bolo právoplatne rozhodnuté súdom v
konaní, v ktorom súd určil závet za neplatný; vznik škody, ktorá v tomto prípade predstavuje ušlý zisk
spočívajúci v nezväčšení majetku žalobkyne v podobe nenadobudnutia majetku uvedeného v závete, a
ktorého nadobudnutie by bolo určite nastalo nebyť nesprávneho úradného postupu notára a rovnako aj
trovy právneho zastúpenia za súdne konanie o neplatnosti závetu; príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou, ktorá je prítomná v nespochybniteľnom právnom následku
porušenia zákonných povinnosti notára pri výkone verejnej moci, v dôsledku ktorého došlo k rozhodnutiu
súdu o neplatnosti závetu a tým aj k vylúčeniu možnosti žalobkyne akokoľvek dediť po poručiteľke,
pričom nebyť tohto nesprávneho úradného postupu notára pri spisovaní notárskej zápisnice o závete,
boli by zo závetu jednoznačne nastali predpokladané právne účinky a k zväčšeniu majetku žalobkyne
by bezpochyby bolo došlo tak, ako to vyplývalo z poslednej vôle poručiteľky M. Y., jasne a zrozumiteľne

vyjadrenej a zachytenej v závete. Na základe vyššie uvedeného je podľa názoru žalobkyne nepochybné,
že v tejto právnej veci došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a že jej tento nárok nad akékoľvek pochybnosti vznikol.

2.Žalovanávpísomnomvyjadreníkžalobe,ktorébolosúdudoručenédňa24.09.2017uviedla,žežalobu

považuje za neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu
trov konania. Zároveň si žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalovaáý má za to, že zákon
č. 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. Žalovaná sa s uvedeným uplatnením náhrady majetkovej škody, ako
ani s jej vyčíslením nestotožňuje a považuje jej vznik za nepreukázaný. Žalobkyňa nepredložila jediný
relevantný dôkaz, listinu a pod., ktorými by preukazovala reálny vznik a výšku uplatnenej majetkovej
škody. V konaní o náhradu škody je žalobkyňa ako poškodená povinná vznik škody a jej výšku na

svojej strane preukázať, nakoľko práve na nej leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Výška
požadovanej náhrady majetkovej škody sa v nijakom prípade nemôže odvíjať od ničím nepodloženého
odhadu žalobkyne. Takto uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody v podobe ušlého zisku je preto
potrebné považovať aj za čisto hypotetický. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že všeobecná
hodnota majetku poručiteľa, výška dlhov, ako aj čistá hodnota dedičstva sa v rámci dedičského konania

určuje na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa (bližšie § 200 ods. 1 CMP). Rozhodným okamihom
pre stanovenie ceny majetku je pritom čas smrti poručiteľa. Aplikujúc uvedené na daný prípad rozsah
náhrady majetkovej škody (ušlý zisk) stanovený žalobkyňou odhadom cien obdobných vecí na trhu v
súčasnosti(viďprílohykžalobe)aodhadompodľajejinformácií,vnijakomprípadenemôžepredstavovať
zodpovedajúcu hodnotu majetku, ktorý by mala zdediť podľa závetu spísaného poručiteľkou v roku 2013,

a teda ani výšku škody, za ktorú by mala prevziať zodpovednosť žalovaná. Zo žalobkyňou predložených
dokladov je zrejmé, že poručiteľka zomrela dňa 21.02.2013, a teda notár prejednávajúci dedičstvo po
poručiteľkinej smrti je povinný zistiť obvyklú alebo trhovú cenu, teda cenu, za ktorú by sa dal predmet
dedičstva predať na mieste, v čase a v stave ku dňu smrti poručiteľa. Inými slovami, aj keby sa žalovaná
stotožnila s názorom žalobkyne prezentovaným v žalobe ohľadom vzniku škody, je nutné poukázať na

skutočnosť, že reálna hodnota majetku, ktorý by dedila, musí zodpovedať hodnote majetku zistenej v
čase smrti poručiteľky, a to zároveň po zohľadnení skutočnosti, že žalobkyňa bola poručiteľkou v závete
zaviazaná použiť časť finančných prostriedkov na zabezpečenie pohrebu, vyplatiť finančnú čiastku vo
výške 2.000,- Eur p. O. B., a vo výške 2.000,- Eur p. J. N.. Aj s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že
žalobkyňou uplatnená výška škody je určená nesprávne. Vzhľadom na doposiaľ uvedené má žalovaná

za to, že nárok na náhradu majetkovej škody v uplatnenej výške je nielen nepreukázaný, ale zo strany
žalobkyne aj predčasne uplatnený.

3. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.10.2020 k vyjadreniu žalovanej uviedla, že
popiera jej tvrdenia o tom, že by vznik škody nemal byť zo strany žalobkyne preukázaný a že by ku

vzniku škody neboli predložené žiadne relevantné dôkazy. Vznik škody totiž nad akékoľvek pochybnosti
vyplýva z rozhodnutí súdov vydaných v konaní o určenie neplatnosti závetu a to z rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 30.05.2016 sp.zn. 4C/124/2013-182 a z rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 29.06.2017 sp.zn. 21Co/271/2016-305 a rovnako aj z notárskej zápisnice z 12.02.2013 sp.zn. N 60/213, Nz 4500/2013, NCRIs 4640/2013. Všetky tieto listiny žalobkyňa vo svojej žalobe ako
dôkazy riadne uviedla, označila a predložila súdu spolu so žalobou a to aj napriek tomu, že v prípade
uvádzaných rozhodnutí súdov tak urobiť nemusela, keďže sa v zmysle ustanovenia § 186 ods. 1 CSP

jedná o skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, ktoré sa nedokazujú. Tieto listinné dôkazy jednoznačne
dokazujú, že žalobkyňa bola závetom povolaným dedičom a to až do právoplatného rozhodnutia súdu
o neplatnosti závetu, v dôsledku ktorého došlo k iným dedičským pomerom a žalobkyňa tak dedičstvo
nenadobudla, čím jej v danom okamihu, t.j. 04.09.2017 vznikla škoda v podobe ušlého zisku a to v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci - notára. Pokiaľ ide

o uplatnené trovy konania, tie vyplývajú zo súdneho spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod sp.
zn. 4C/124/2013. Trovy konania v podobe odmeny a náhrady za zastupovanie v konaní advokátom sú
vypočítané podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, § 15, § 16 ods. 3 a 4 a § 17 ods. 1 a 2
vyhlášky za úkony právnej služby advokáta v zmysle ustanovenia § 13a vyhlášky.

4.1. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.11.2020 k vyjadreniu žalobkyne zdôraznila,

že žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom nespochybnila argumentáciu žalovanej vo vzťahu k
nepreukázaniu vzniku a výšky uplatnenej škody, ako ani vo vzťahu k argumentácii ohľadom predčasnosti
jej uplatnenia. Aj s prihliadnutím na žalovanou citované súdne rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, v
zmysle ktorých „(...) musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje
(...)“, má žalovaná za to, že súd by mal žalobu z dôvodu nepreukázania vzniku škody, jej výšky a jej

predčasného uplatnenia ako nedôvodnú zamietnuť. Ak by sa súd s uvedeným návrhom na zamietnutie
žaloby nestotožnil, žalovaná naďalej zotrvala na tom, že pre určenie samotného vzniku škody a jej
výšky je relevantným jedine určenie hodnoty majetku v čase smrti poručiteľky. Zároveň navrhla, aby súd
toto konanie v zmysle § 164 C.s.p. prerušil a to až do právoplatného skončenia dedičského konania
vedeného po poručiteľke M. Y. u notára Mgr. Juraja Hamaru (resp. na Okresnom súde Bardejov pod

sp.zn. 1D/37/2013).
4.2.Ďalšímpodaním,doručenýmsúdudňa11.05.2021žalovanáuviedla,žedňa30.11.2020bolovydané
osvedčenie o dedičstve sp.zn. 1D/37/2013, v zmysle ktorého sa jediným dedičom po poručiteľke stal
I. C.. Čistá hodnota dedičstva ku dňu smrti poručiteľky predstavuje 49.778,33 Eur (pozostávajúca z
aktív v sume 49.804,44 Eur a pasív 26,11 Eur). Na základe uvedeného je podľa nej zrejmé, že rozsah

náhrady majetkovej škody (ušlý zisk) stanovený žalobkyňou odhadom cien obdobných vecí na trhu v
súčasnosti a odhadom podľa jej informácií bol značne premrštený a v nijakom prípade nepredstavoval
zodpovedajúcu hodnotu majetku, ktorý by mohla zdediť podľa závetu spísaného poručiteľkou v roku
2013 a teda ani výšku škody, za ktorú by mal prevziať zodpovednosť žalovaný. Aj keby žalobkyňa v
tomto konaní preukázala vznik škody, je nesporné, že reálna hodnota majetku, ktorý by žalobkyňa dedila

je výrazne nižšia, než žalobou uplatnený nárok, keďže už iba čistá hodnota dedičstva je trojnásobne
nižšia, než suma, ktorú si žalobkyňa uplatňuje. Jednou zo skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri
posudzovaní reálnej hodnoty majetku je, že v prípade dedenia zo závetu by hodnota nadobudnutá
závetom podliehala kráteniu o finančnú čiastku vo výške 2.000,00 Eur, ktorú by musela žalobkyňa
vyplatiť p. O. B. a o finančnú čiastku vo výške 2.000,00 Eur, ktorú by musela žalobkyňa vyplatiť p. J.

N.. Zároveň poručiteľka v závete prenechala W.. I. Y. podiel na parcelách v k.ú. P. vedených v LV č.
XXX, parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 4067 m2, parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere
3784 m2, parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 4029 m2, parcela EKN č. XXX trvalé trávne porasty
o výmere 5408 m2, pod B1 v 10/12inách a C. V. podiel na parcele v k.ú. X. vedenej na LV č. XXXX
parcela CKN č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 126 m2, pod B2 v 2/16-inách a pod B7 v

20/96-inách, pričom hodnota týchto nehnuteľností bola v dedičskom konaní zahrnutá do čistej hodnoty
dedičstva, z čoho je tak zrejmé, že v prípade dedenia zo závetu by sa hodnota nadobudnutá žalobkyňou
z dedičstva ponížila aj o hodnotu uvedených nehnuteľností. V zmysle závetu je ďalej nevyhnutné
zohľadniť aj to, že žalobkyňa bola poručiteľkou v závete zaviazaná použiť časť finančných prostriedkov
na zabezpečenie pohrebu. Zároveň je dôležité podotknúť, že dedič spolu s dedičstvom nadobúda aj

povinnosť výplaty prípadných pohľadávok do výšky nadobudnutého majetku a to minimálne do 3 rokov
od jeho nadobudnutia. Na základe toho nie je možné jednoznačne ustáliť, aká suma by žalobkyni po
úhrade jednotlivých pohľadávok reálne zostala. Spôsobom priznania náhrady škody v rozsahu dedičstva
žalobkyňa nadobudne hodnoty, ktoré by možno ako závetná dedička síce nadobudla, ale časť z nich by
bolo potrebné vynaložiť na úhradu dlhov poručiteľky. S tým súvisí napr. aj (ale nielen) povinnosť úhrady

odmeny a trov notára v dedičskom konaní. V zmysle osvedčenia o dedičstve bola I. C., ako jediný dedič
po poručiteľke, zaviazaný na úhradu odmeny a hotových výdavkov notárovi Mgr. Jurajovi Hamarovi,
v celkovej výške 866,93 Eur. Aj v prípade dedenia zo závetu by žalobkyňa bola zaviazaná na úhradu
odmeny a trov notára ako súdneho komisára v tejto dedičskej veci, čím by sa reálna hodnota dedičstvaešte viac znížila. Totožne by v súvislosti s prejednaním dedičstva žalobkyňa (ako závetný dedič) musela
znášať náklady aj v podobe úhrady súdneho poplatku, ktorý sa v súlade s položkou 18a Sadzobníka
súdnych poplatkov vypočítava z čistej hodnoty dedičstva a môže dosiahnuť až výšku 165,50 Eur.

5. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania. Na pojednávanie nariadené
na deň 29.11.2019 sa na základe predvolania dostavili žalobkyňa a jej právny zástupca, ako aj zástupca
žalovanej.

6. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2019 žalobkyňa na základe vykonaného dokazovania žiadala
uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu škody vo výške 64.970,94 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne a nad uvedenú sumu zobrala žalobu späť. Uviedla, že uplatnená suma po čiastočnom
späťvzatí žaloby zahŕňa všetky aktíva dedičstva, ktoré by žalobkyňa na základe závetu dedila po
odpočítaní 2 x 2000,00 Eur a 1/5 z odmeny notára v dedičskom konaní, 1/5 súdneho poplatku v
dedičskom konaní a 1/5 pasív v dedičskom konaní. Predmetom späťvzatia žaloby boli aj v žalobe

uplatnené trovy konania vo výške 1.571,90 Eur, ktoré žalobkyni vznikli v konaní vedenom na Okresnom
súdu Bardejov pod sp.zn. 4C/124/2013. Žalovaná na pojednávaní súhlasila s čiastočným späťvzatím
žaloby.

7. Pojednávanie konané dňa 29.11.2019 bolo po ukončení dokazovania odročené za účelom vyhlásenia

rozsudku na deň 16.12.2021.

8. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to: notárskej
zápisnice, potvrdenia o registrácii v CRZ, rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 45C/124/2013-182,
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/271/2016-305, inzerátov nehnuteľností, žiadosti

žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenia o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody, vývoja cien nehnuteľností na bývanie, osvedčenia o dedičstve
Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1D/37/2013, potvrdenia o určení trhovej hodnoty nehnuteľnosti, trhovej
ceny, kúpnej zmluvy, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 60/2013, Nz 4500/2013, NCRIs 4640/2013 napísanej v Notárskom
úrade v Bardejove JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, notárkou a registrovanej dňa 12.02.2013 vyplýva, že
M.N. Y. pri plnom vedomí a bez akéhokoľvek nátlaku a obmedzenia rozhodla sa pre prípad svojej smrti
rozdeliť svoj majetok takto: byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX na 1. p. v k. ú. J. vedený v LV
XXXXXnaCKNXXX/XpodB2v1/1-ine,podielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu

a podiel na parcelách v intraviláne k.ú. J. vedených v LV XXXXX CKN XXX/X a CKN XXX/X pod B2 v
5571/33302-inách so všetkým zariadením, elektronikou a všetko čo sa nachádza v byte a príslušenstve
domu, prístrešok č. l na auto na nádvorí, termínované vklady vo VÚB, a.s., senior účet vo VÚB, stavebné
sporenie Wüstenrot, parcelu v intraviláne k.ú. J. vedenú v LV XXXXX CKN XXXX/XXX pod B 1/1-
ine, garantovanú investíciu č. XXXXXXXXXX a všetky ďalšie finančné prostriedky nachádzajúce sa na

účtoch, viazané alebo voľné, prípadne ďalší majetok ktorý poručiteľka neuviedla, prípadne ktorý ešte
nadobudne a ktorý nie je uvedený nižšie prenecháva W.. S. G., O.. I.W., L.. XX.XX.XXXX, J. J., F. XXX/X,
z ktorých sumu 2.000,- Eur vyplatí O.P. B., O.. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Ť. XX, J. a sumu 2.000,- Eur vyplatí
J.R. N., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Ť. X, J.. Verí, že W.. S. G.Č. na ňu nezabudne, urobí jej pohreb,
postará sa o spoločný hrob, v ktorom sú už uložené pozostatky manžela, na čo použije časť finančných

prostriedkov, ktoré zdedí. Podiel na parcelách v k.ú. P. vedených na LV XXX EKN XXX, EKN XXX, EKN
XXX, EKN XXX pod B 1 v 10/12-inách prenecháva W.. I. Y., L.. XX.XX.XXXX, R. X, G.. Podiel na parcele
v k.ú. X. vedenej na LV XXXX CKN XXX pod B 2 v 2/16-inách a pod B 7 v 20/96-inách prenecháva
C. V., O.. J., L.. XX.XX.XXXX, T. O. XX, X.. Finančnú čiastku 2.000,- Eur prenecháva O. B., O.. T., L..
XX.XX.XXXX, J. Ť. XX, J. a sumu 2.000,- Eur prenecháva J. N., O.. C.I., L.. XX.XX.XXXX, J. Ť. X, J.,

ktorú im vyplatí W.. S. G., J. J., F. XXX/X, ktorými bude disponovať.

10. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.05.2016 č.k. 4C/124/2013-182 súd určil, že závet
poručiteľky M. Y., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J. I.. I. XXX/XX, XXX XX J., spísaný formou
notárskej zápisnice sp. zn: N 60/2013, Nz 4500/2013 NCRIs 4640/2013 v Notárskom úrade v Bardejove

JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, notárkou a registrovanej dňa 12.02.2013 je neplatný. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že závet spísaný
formou notárskej zápisnice je neplatný, pretože v notárskej zápisnici chýba dátum podpisu notárskej
zápisnice.11. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017 č.k 21Co/271/2016-305 bol rozsudok
prvostupňového súdu potvrdený. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňom 04.09.2017. Z

odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že správny je aj záver súdu prvej inštancie pokiaľ právny
úkon poručiteľky posúdil ako neplatný. V zmysle § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže
závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo
forme notárskej zápisnice. V zmysle § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Závet je jednostranný právny úkon

poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti (mortis causa). Musí ísť o výslovný
prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo
forme požadovanej zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí aj pri závete pravidlo vyjadrené v § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závet musí poručiteľ urobiť osobne, jeho zastúpenie, či už zákonným
zástupcom alebo splnomocnencom, je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre platnosť závetu sa
vyžaduje splnenie podmienok § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických podmienok podľa ustanovenia

§ 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.

12.1. Z osvedčenia o dedičstve vydaného Mgr. Jurajom Hamarom, notárom ako súdnym komisárom
dňa 30.11.2020 v konaní vedenom pod sp. zn. 1D/37/2013 Dnot 1/2020 po poručiteľke M. Y., O.. C., L..
XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine prichádzajú

do úvahy brat poručiteľky I. C., L.. XX.XX.XXXX (podľa opravnej doložky zo dňa 03.12.2020) oprávnený
dedič v 1-ine; právom neb. brata poručiteľky I. C., L.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel sú oprávnení dediť
jeho deti: W. C., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V.-C., E. L. XXX, Č. a C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T.,
V. XXXX/XX, oprávnené dediť každá z nich rovnakým dielom, t.j. každá v 1-ine, pretože podľa konania
dedičov (podania urobené počas konania) vyplýva, že podľa § 463 až 467, § 469 a § 484 Občianskeho

zákonníka dedičstvo neodmietajú.
12.2. Z predmetného osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva súpis aktív a pasív dedičstva. V časti „Aktíva“
sú uvedené:
- práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva stavebného sporenia číslo XXXXXXXX/XXXX, vedený vo
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so zostatkom ku dňu poručiteľa 7.655,57 EUR s príslušenstvom

- práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva termínovaného vkladu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 622,87 EUR s príslušenstvom
- práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva termínovaného vkladu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 4.074,68 EUR s príslušenstvom
- práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva dôchodkového konta č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedené vo

VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 1.316,31 EUR s príslušenstvom
- práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva garantovanej investície č. XXXXXXXXXX, vedené v Tatra
banke, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 2.000,21 EUR s príslušenstvom

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J.

- byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX, na 1. poschodí, obytného domu. na parcele CKN č. XXX/
X, súpisné číslo XXX, T..Ú.. J., parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 640 m2,
parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2. Ďalej spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele
5571/33302-inách. Vlastníctvo zapísané v LV č. XXXXX pod B 2 v celku na mene Y. M. v hodnote

29.000,- Eur

nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území P.
- v LV č. XXX parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 4067 m2, parcela EKN č. XXX orná pôda o
výmere 3784 m2, parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 4029 m2, parcela EKN č. XXX trvalé trávne

porasty o výmere 5408m2 pod B 1 v 10/12-inách v hodnote 4.321,80 Eur

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J.
- v LV č. XXXXX parcela CKN č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 603 m2, pod B 1 v 1/1-ine v hodnote
603,- EUR

nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území X.
- v LV č. XXXX parcela CKN č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 126 m2, pod B 2 a pod B
7 v 1/3-ine v hodnote 210,- EURV časti „Pasíva“ je uvedené:
- pohľadávka Slovak Telekom, a.s., voči poručiteľke M. Y., O..Č.. XX-XX-XX/XXX, J. J., I.. I. XXX/XX,

titulom neuhradenia faktúry č. 6749792518, vo výške 26,11 EUR s príslušenstvom
Pohreb vystrojila W.. S. G., O.. I., L.. XX.XX.XXXX, J. F. XXX/X, J. a pohrebné trovy si voči dedičstvu
neuplatňuje.
12.3. Uvedeným osvedčením o dedičstve dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle
ktorej predmetné aktíva a pasíva nadobúda I. C., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, O..Č.. XXXXXX/XXX, P. J.

Š. X v celku z podielov poručiteľa bez povinnosti vyplácať náhradu za dedičské podiely ustupujúcim
dedičom. Odmena notára Mgr. Juraja Hamaru, ako súdneho komisára v tejto dedičskej veci v zmysle §
13a§14VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyčíslo31/1993Z.z.vzneníneskorších
predpisov je 571,53 Eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 148,418 Eur, spolu 719,94 Eur, DPH
20 % vo výške 143,99 Eur, spolu v sume 863,93 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť I. C. v celku v
lehote do siedmych dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia v hotovosti do pokladne notára Mgr.

Juraja Hamaru alebo bezhotovostným prevodom na účet notára, vedený v Slovenská sporiteľňa, a.s.,
pod číslom: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, špecifický symbol: 12020.
12.4. Osvedčenie o dedičstve zo dňa 30.11.2020 v spojení s opravnou doložkou zo dňa 03.12.2020
nadobudlo právoplatnosť dňom 07.01.2021.
12.5. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.01.2021 č.k. 1D/37/2013-379 vyplýva, že ním

bola I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. X uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve
vo výške 99,50 Eur podľa Položky 18a Sadzobníka súdnych poplatkov, § 2 ods. 1 písm. e), § 8 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb.

13. Listom zo dňa 25.07.2018 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala Ministerstvu

spravodlivosti SR žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú
poškodenému spôsobil notár pri výkone verejnej moci v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Ako poškodený, ktorý
žiada náhradu škody je uvedená W.. S. G., L.. XX.XX.XXXX, J. F. X, XXX XX J.. Titulom, z ktorého
sa poškodená domáha nároku na náhradu škody, je porušenie zákonných povinností a nesprávny

úradný postup zo strany notára JUDr. Ľudmily Hošíkovej pri výkone notárskej činnosti, konkrétne pri
spisovaní závetu poručiteľky M. Y., o čom bolo ku dňu 04.09.2017 právoplatne rozhodnuté súdom s
tým, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona je subjektom zodpovedným za škodu Slovenská
republika, konajúca v takýchto prípadoch prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR. Poškodená
žiada nahradiť škodu v celkovej výške 200.000,- Eur. Trovy konania z toho predstavujú 1.571,90 Eur.

14. Z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 14.01.2019 zn. 26241/2018/141 adresovanému
právnemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, že žiadosť žalobkyne ohľadne predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.,
pričom jej nebolo vyhovené. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je potrebné splnenie viacerých podmienok. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko podľa názoru
MS SR nebolo v tejto veci preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej výkonom verejnej moci, MS SR posúdilo predmetnú žiadosť ako nedôvodnú.

15.1. Z oznámenia spoločnosti ARCHEUS reality Bardejov, s.r.o., Radničné námestie 2, Bardejov
vyplýva, že priemerná cena nehnuteľnosti a to 2 izbový byt č. X s príslušenstvom, na 1. poschodí
obytného domu s.č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, zapís. na LV č. XXXXX, k. ú. J., A.. I. Č.. XX v
podiele 1/1 sa pohybovala v období 02/2013 na úrovni cca 49.000,00 Eur. Priemerná cena nehnuteľností
a to parcela č. XXXX/XXX o výmere 603 m2, druh pozemku: orná pôda, zapís. na LV č. XXXXX, T..Ú..

J. v podiele 1/1 sa pohybovala v období 02/2013 na úrovni cca 5.000,00 Eur.
15.2. Z oznámenia spoločnosti InfoTrend, s.r.o., Radničné námestie 21, Bardejov vyplýva, že trhová
cena predmetného bytu pre začiatok roka 2013 sa pohybovala okolo 45.000,00 Eur a trhová cena
predmetného pozemku pre začiatok roka 2013 sa pohybovala okolo 7.000,00 Eur.
15.3. Z oznámenia spoločnosti INVESTOR s.r.o., Hurbanova 652/2, Bardejov vyplýva, že všeobecná

trhová cena uvedených nehnuteľností sa v období 02/2013 vo vzťahu k bytu pohybovala vo výške cca
45.000,00 Eur a vo vzťahu k pozemku 4695/239 orná pôda o výmere 603 m2 vo výške 5.000,00 Eur.16. Z prehľadu nákladov na realizáciu prístreškov pre autá - I. XX vyplývajú celkové náklady vo výške
5.998,- Eur. Z predmetných celkových nákladov na pána V. pripadá suma 2.999,- Eur, na pani Y. suma
1.499,50 Eur a na pani T. rovnako suma 1.499,50 Eur.

17. Podľa Čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.),
tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnej
moci.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a)MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,ak1.škodavzniklavdôsledkurozhodnutiavydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár
pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo
poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal
v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený
pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

23. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. 1a)

26. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

27. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

28. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z 1vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Žalobkyňa po začatí pojednávania a to na pojednávaní konanom dňa 29.11.2021 žiadala zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 64.970,94 Eur s úrokom z omeškania a nad uvedenú sumu zobrala

žalobu späť, pričom žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, preto na základe tohto
dispozitívneho úkonu žalobkyne a súhlasu žalovanej súd podľa § 145 C.s.p. rozhodol o zastavení
konania v časti ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

30. Žalobkyňa sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške

64.970,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64.970,94 Eur od 16.01.2019 do
zaplatenia a to z titulu náhrady škody pozostávajúcej z ušlého zisku spôsobenej nesprávnym úradným
postupom notárky JUDr. Ľudmily Hošíkovej pri spisovaní závetu formou notárskej zápisnice, za ktorú v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá žalovaná, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR.31. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody na súde, je
vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou uplatnený nárok na náhradu

škody. Žalobkyňa uvedenú podmienku splnila, keď si svoj nárok na náhradu škody v sume 200.000,00
Eur uplatnila na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 25.07.2018 (odsek 13.
odôvodnenia). Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v liste zo dňa 14.01.2019, doručenom
právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16.01.2019, vyhodnotilo jej žiadosť ako nedôvodnú (odsek 14.
odôvodnenia).

32. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd konštatuje, že podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR sú upravené v zákone
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to spôsobom
umožňujúcim odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takýmto

rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
musia byť splnené tri podmienky a to 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný
postup, 2. vznik škody a 3. aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nakoľko právna úprava v danom

prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu, zavinenie sa nepreukazuje.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že prvá podmienka (nesprávny úradný
postup) na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bola splnená,
keďže rozhodnutím Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.05.2016 č.k. 4C/124/2013-182 (odsek

10. odôvodnenia) v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017 č.k.
21Co/271/2016-305 (odsek 11. odôvodnenia), právoplatnými dňom 04.09.2017, bolo na základe
vykonaného dokazovania určené, že závet poručiteľky M. Y., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J.
I.. I. XXX/XX, XXX XX J., spísaný formou notárskej zápisnice sp. zn: N 60/2013, Nz 4500/2013 NCRIs
4640/2013 v Notárskom úrade v Bardejove JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, notárkou a registrovanej dňa

12.02.2013 je neplatný, pričom jeho neplatnosť bola spôsobená tým, že notárska zápisnica spísaná
notárkou JUDr. Ľudmilou Hošíkovou neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a to deň, mesiac a
rok, kedy bol podpísaný. Uvedené nesplnenie zákonných náležitosti závetu spôsobilo v zmysle § 476
ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notár je

štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona (§ 2 ods.
1), pričom notárskou činnosťou v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je okrem iného aj
spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54 ). Zároveň v zmysle § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku vykonávanie notárskej
činnosti je výkonom verejnej moci. V zmysle § 46 Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom

na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch,
pričom § 47 Notárskeho poriadku upravuje náležitosti notárskej zápisnice. Z uvedených ustanovení
Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že notárka JUDr. Ľudmila Hošíková pri spisovaní závetu
poručiteľky M. Y. konala ako štátom určená osoba verejnú moc vykonávaním notárskej činnosti spísaním
notárskej zápisnice, pričom jej nesprávnym úradným postupom, keď nedodržala zákonné ustanovenia

Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku spôsobila, že ňou spísaný závet formou notárskej
zápisnice je neplatný.

34. Pokiaľ ide o druhú podmienku a to vznik škody, tak súd na základe vykonaného dokazovania
konštatuje, že aj túto mal za preukázanú, avšak nie v rozsahu uvádzanom žalobkyňou. V danom

prípade vzniknutá škoda predstavuje ušlý zisk v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2013 Z.z. Súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. apríla 2010 sp.zn. 4Cdo
319/2008, v ktorom okrem iného bolo konštatované nasledujúce: „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodenýdôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti)“.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobkyňa v zmysle závetu poručiteľky M.
Y. spísaného formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, by nadobudla dedičstvo
po poručiteľke v rozsahu špecifikovanom v závete, avšak v dôsledku neplatnosti závetu uvedené
dedičstvo nenadobudla, teda utrpela stratu očakávaného prínosu majetku. Pri zisťovaní rozsahu straty
očakávaného zväčšenia majetku žalobkyne súd vychádzal jednak z Osvedčenia o dedičstve zo dňa

30.11.2020, v ktorom bol notárom Mgr. Jurajom Hamarom ustálený súpis aktív a pasív poručiteľky M. Y.
ku dňu jej smrti dňa 21.02.2013 a zároveň zo závetu, v ktorom poručiteľka špecifikovala, ktorú časť jej
majetku má na základe závetu nadobudnúť dedením žalobkyňa.

36. Ako vyplýva z predmetného Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020 poručiteľka M. Y. ku dňu
svojej smrti disponovala finančným prostriedkami na viacerých bankových účtoch v celkovej výške

15.669,64 Eur a to 1./ stavebné sporenie číslo XXXXXXXX/XXXX vedený vo Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so zostatkom ku dňu poručiteľky 7.655,57 Eur, 2./ termínovaný vklad č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 622,87 Eur, 3./ termínovaný vklad č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 4.074,68 Eur, 4./ dôchodkové
konto č. XXXXXXXXXX/XXXX vedené vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu smrti 1.316,31 Eur, 5./

garantovaná investícia č. XXXXXXXXXX vedená v Tatra banke, a.s., so zostatkom ku dňu smrti
2.000,21Eur.Uvedenéfinančnéprostriedkyvzmyslezávetuporučiteľkymalaakodedičstvonadobudnúť
žalobkyňa. Súd pri určovaní výšky ušlého zisku ohľadne finančných prostriedkov na bankových účtoch
vychádzal zo zostatkov ku dňu smrti poručiteľky, keďže v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa
dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Okamihom vzniku škody na strane žalobkyne v dôsledku

neplatného závetu je deň smrti poručiteľky M. Y., t.j. deň 21.02.2013, keďže k uvedenému dňu by
žalobkyňavzmyslezávetuaustanovenia§460Občianskehozákonníkanadobudlafinančnéprostriedky
na bankových účtoch. Preto pri výpočte ušlého zisku žalobkyne ohľadne finančných prostriedkov na
bankových účtoch nie je možné zohľadniť, či už debetné (napr. poplatky za vedenie účtu) alebo kreditné
(napr. úroky) operácie na jednotlivých účtoch po dni 21.02.2013, keďže momentom vzniku škody je deň

smrti poručiteľky.

37. Ďalej z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že poručiteľka M. Y. ku dňu svojej smrti
bola vlastníčkou viacerých nehnuteľností. V prvom rade bola vlastníčkou bytu č. X s príslušenstvom vo
vchode č. XX, na 1. poschodí, obytného domu. na parcele CKN č. XXX/X, súpisné číslo XXX, T..Ú.. J.,

parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 640 m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 158 m2 a ďalej vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 5571/33302-
inách, všetko zapísané v LV č. XXXXX, T..Ú.. J.. Ďalej bola poručiteľka ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou
parcely CKN č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 603 m2 zapísanej na LV č. XXXXX. Predmetné

nehnuteľnosti v zmysle závetu poručiteľky mala ako dedičstvo nadobudnúť žalobkyňa. Súd pri určovaní
výšky ušlého zisku ohľadne uvedených nehnuteľností vychádzal z hodnoty uvedených nehnuteľností ku
dňu smrti poručiteľky, keďže v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa. Z vykonaného dokazovania, zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov (odsek 15.
odôvodnenia) vyplynula priemerná cena bytu č. X s príslušenstvom, vrátane podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku a to vo výške
46.333,33 Eur (49.000,00 + 45.000,00 + 45.000,00 /3) a priemerná cena pozemku zapísaného na LV
č. XXXXX, T.. Ú.. J. vo výške 5.666,67 Eur (7.000,00 + 5.000,00 + 5.000,00 /3), t.j. ušlý zisk spolu vo
výške 52.000,00 Eur. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že pri určení hodnoty uvedených
nehnuteľností je potrebné vychádzať z ich ohodnotenia uvedeného v Osvedčení o dedičstve zo dňa

30.11.2020. Žalobkyňa ako poškodená má právo na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zisku,
pričom pri určení jeho výšky je potrebné vychádzať zo skutočnej hodnoty týchto nehnuteľností v čase
smrti poručiteľky. Z dôkazov predložených žalobkyňou bolo jednoznačne preukázané, že hodnota bytu
(29.000,00 Eur) a hodnota pozemku (603,00 Eur) uvedené v Osvedčení o dedičstve nezodpovedajú
ich skutočnej hodnote v čase smrti poručiteľky, keďže sú v značnom nesúlade s ich ohodnoteniami

realitnými kanceláriami. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že uvedená nereálnosť vyplýva aj zo
samotného dedičského spisu, v ktorom je konštatované (č.l. 180 spisu 1D/37/2013), že pri určení
hodnoty bytu sa vychádzalo z jeho ohodnotia v dedičskom konaní po poručiteľovi I. Y., X.. XX.XX.XXXX
vedenom na Okresom súde Bardejov pod sp.zn. 1D/139/2011, pričom v Osvedčení o dedičstve zo dňa16.02.2012 sp.zn. 1D/139/2011 je uvedená hodnota predmetného bytu 29.000,00 Eur (č.l. 25 spisu
sp.zn. 1D/37/2013). Z činnosti súdu je všeobecne známa skutočnosť, že hodnota nehnuteľností sa
každoročne zvyšuje, v niektorých rokoch veľmi výrazne, a preto pri určení hodnoty nehnuteľností v roku

2013 nie je možné vychádzať z ich ohodnotenia v roku 2011, pričom z predložených dôkazov nie je
zrejmý ani spôsob určenia hodnoty nehnuteľnosti v roku 2011 v konaní sp.zn. 1D/139/2011, teda či
určená hodnota bytu 29.000,00 Eur zodpovedala jej skutočnej hodnote.

38. Zároveň z Osvedčenia o dedičstve vyplýva, že žalobkyňa bola ďalej vlastníčkou ďalších

nehnuteľností a to v kat. úz. P. a to na LV č. XXX parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 4067 m2,
parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 3784 m2, parcela EKN č. XXX orná pôda o výmere 4029 m2,
parcela EKN č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 5408 m2 pod B 1 v 10/12-inách a v kat. úz. X. na
LV č. XXXX parcela CKN č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 126 m2, pod B 2 a pod B 7
v 1/3-ine. Uvedený majetok poručiteľky M. Y. súd nezarátal do výšky ušlého zisku žalobkyne, keďže
predmetné nehnuteľnosti v zmysle závetu nemala nadobudnúť žalobkyňa, ale W.. I. Y. nehnuteľnosti v

kat.úz. P. a C. V. nehnuteľnosti v kat.úz. X..

39. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za nepreukázanú škodu ohľadne v žalobe
označeného prístrešku č. 1 na auto na nádvorí v hodnote 5.000,00 Eur a následne v priebehu konania z
preložených listinných dôkazov vo výške 1.499,50 Eur (odsek 16. odôvodnenia). Súd zdôrazňuje, že v

zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2020 samostatným predmetom dedenia po poručiteľke M.
Y. nebol majetok označený ako prístrešok č. 1 na auto na nádvorí. Z predloženého prehľadu nákladov na
realizáciu prístreškov pre autá - I. XX (odsek 16. odôvodnenia) je potrebné dospieť k záveru, že uvedené
prístrešky, teda aj prístrešok č. 1, bol postavený vlastníkmi bytov v bytovom dome a z uvedeného dôvodu
je potrebné ho posudzovať ako súčasť spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, a

teda predmetom dedenia bol predmetný prístrešok ako súčasť bytu č. X v spojení so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku.
Uvedený majetok poručiteľky už bol zarátaný do ušlého zisku v zmysle odseku 37. odôvodnenia, pričom
z vykonaného dokazovania (odsek 15. odôvodnenia) nevyplynulo, aby v hodnote bytu nebol zarátaný
podiel poručiteľky aj na prístrešku ako súčasť spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu.

Zároveň z predloženého rozpisu nákladov (odsek 16. odôvodnenia) vyplýva iba suma finančných
prostriedkov vynaložených na výstavbu prístreškov a ich rozpočítanie na jednotlivých vlastníkov bytu,
avšak nie hodnota prístrešku v čase smrti poručiteľky M. Y.. Z uvedených dôvodov mal súd za
nepreukázaný ušlý zisk žalobkyne v časti prístrešku na auto.

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
celková suma dedičstva, ktorú by žalobkyňa na základe závetu po poručiteľke M. Y. nadobudla ako
dedičstvopredstavujesumu67.669,64Eur(finančnéprostriedkynabankovýchúčtochvsume15.669,64
Eur + hodnota bytu v sume 46.333,33 Eur + hodnota pozemku LV XXXXX v sume 5.666,67 Eur).

41. Pri výpočte výšky ušlého zisku žalobkyne je ďalej potrebné zohľadniť, že žalobkyňa ako závetná
dedička bola podľa závetu M. Y. povinná vyplatiť sumu 2.000,00 Eur O. B., O.. T. a sumu 2.000,00 Eur
J.R. N., O.. C.. Po zohľadnení uvedenej závetnej povinnosti žalobkyne predstavuje jej ušlý zisk sumu
63.669,64 Eur.

42. Ďalej pri výpočte výšky ušlého zisku žalobkyne je potrebné zohľadniť, že poručiteľka M. Y. v zmysle
Osvedčenia o dedičstve v čase svojej smrti mala neuhradenú faktúru voči Slovak Telekom, a.s. vo výške
26,11 Eur, čo predstavuje celkovú výšku dlhov poručiteľky, t.j. pasívum dedičstva. S poukazom na § 470
Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, pričom ak je viac dedičov, zodpovedajú

za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalobkyňa ako závetná dedička za dlh poručiteľky vo výške 26,11 Eur by zodpovedala do výšky ceny
dedičstva a pri viacerých dedičoch podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Zo
súpisu aktív dedičstva v Osvedčení o dedičstve vyplýva, že celková suma aktív bola vo výške 49.804,44
Eur, pričom z uvedených aktív by žalobkyňa podľa neplatného závetu nadobudla aktíva v celkovej výške

45.272,64 Eur, t.j. okrem nehnuteľností v kat.úz. P. S. X.. Celkový dedičský podiel žalobkyne na aktívach
dedičstva po poručiteľke by tak predstavoval 90,90 %, a v uvedenom pomere žalobkyňa by zodpovedala
za dlhy poručiteľky M. Y., čo pri celkovom dlhu vo výške 26,11 Eur predstavuje 23,50 Eur. Uvedenúzodpovednosť žalobkyne ako závetnej dedičky za dlhy poručiteľky je potrebné odrátať od celkovej výšky
aktív dedičstva, ktoré by v zmysle závetu nadobudla.

43. Ďalej ma súd za to, že pri výpočte ušlého zisku je potrebné zohľadniť aj výšku odmeny a náhrady
hotových výdavkov pre notára Mgr. Juraja Hamaru vo výške 863,93 Eur, ktorú v zmysle Osvedčenia
o dedičstve zo dňa 30.11.2020 bol povinný zaplatiť dedič I. C. (odsek 12.3. odôvodnenia) a taktiež
súdny poplatok za konanie o dedičstve vo výške 99,50 Eur, ktorý v zmysle uznesenia zo dňa 27.01.2021
(odsek 12.5. odôvodnenia) bol povinný zaplatiť taktiež dedič I. C.. Žalobkyňa ako závetná dedička na

základe záverov dedičského konania po poručiteľke M. Y. by sa musela podieľať na úhrade uvedených
výdavkov, pričom tieto bezprostredne súvisia s dedičským konaním, v ktorom jej v dôsledku neplatnosti
závetu vznikla škodu. Súd pri určení pomeru v akom rozsahu by sa žalobkyňa ako závetná dedička mala
podieľať na úhrade uvedených výdavkov vychádzal z toho, v akom rozsahu by nadobudla dedičstvo
poručiteľky, t.j. v rozsahu 90,90 % ako je uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia. V danom
prípade by žalobkyňa ako závetná dedička bola povinná podieľať sa na úhrade odmeny a náhrady

hotových výdavkov v rozsahu 785,31 Eur a súdneho poplatku za konanie o dedičstve v rozsahu 90,44
Eur. Z Osvedčenia o dedičstva ako aj z uznesenia ohľadne súdneho poplatku vyplýva, že povinnosť
nahradiť odmenu a hotové výdavky notárovi a súdnym poplatok za dedičské konanie bola uložená len
I. C., ako jedinému dedičovi, ktorý nadobudol celé dedičstvo poručiteľky M. Y., preto nie je spravodlivé
žiadať, aby sa na úhrade uvedených výdavkov podieľali aj osoby, ktoré síce vystupovali ako účastníci

dedičského konania, avšak žiadne dedičstvo po poručiteľke M. Y. by nenadobudli. Po zohľadnení vyššie
uvedených výdavkov, ktoré by žalobkyňa ako závetná dedička v dedičskom konaní vynaložila, výška
ušlého zisku predstavuje 62.770,39 Eur, t.j. ušlý zisk vypočítaný v zmysle odseku 41. odôvodenia v sume
63.669,64 Eur - suma 23,50 Eur za dlhy poručiteľky - suma 785,31 Eur pre odmenu a hotové výdavky
notára - suma 90,44 Eur na súdny poplatok za konanie o dedičstve.

44. Pokiaľ ide o poslednú podmienku na preukázanie nároku na náhradu škody (príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody), tak súd s poukazom na vykonané dokazovanie
konštatuje jej splnenie. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa, by na základe závetu poručiteľky
M. Y. spísanej formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Ľudmilou Hošíkovou nadobudla dňom jej smrti

dňa 21.02.2013 dedičstvo v rozsahu ako bolo vyššie konštatované a iba v dôsledku neplatnosti závetu
dedičstvo po poručiteľke nenadobudla. Nesprávny úradný postup notárky JUDr. Ľudmily Hošíkovej pri
výkone notárskej činnosti, t.j. pri spisovaní závetu poručiteľky M. Y. bol jediným a bezprostredným
dôvodom neplatnosti závetu, čo malo za právny následok, že žalobkyňa stratila možnosť nadobudnúť
dedičstvo po poručiteľke, ktoré jej táto v závete odkázala. Teda v konaní bola preukázaná príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom notárky pri spisovaní závetu poručiteľky a vznikom
škody pozostávajúcej z ušlého zisku, ktorý predstavuje dedičstvo po poručiteľke, ktoré v zmysle závetu
mala nadobudnúť žalobkyňa, avšak ho nenadobudla.

45. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vyhovel žalobe v časti o náhradu škody vo výške 62.770,39

Eur a zaviazal žalovanú k jej zaplateniu, keďže v uvedenom rozsahu žalobkyňa na základe vykonaného
dokazovania preukázala vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu, za ktorý podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. zodpovedá žalovaná. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie
sumy 2.200,55 Eur (t.j. rozdiel medzi uplatnenou sumou po čiastočnom späťvzatí žaloby 64.970,94 Eur
a priznanou sumou 62.770,39 Eur) zamietol ako nedôvodnú, keďže v časti prístrešku na auto žalobkyňa

nepreukázala na základe vykonaného dokazovania vznik škody v uplatnenom rozsahu a ďalej súd pri
výpočte ušlého zisku žalobkyne zohľadnil jej zodpovednosť za dlhy poručiteľky a ďalej výdavky, ktoré
by žalobkyňa ako dedička v dedičskom konaní v súvislosti na nadobudnutím dedičstva vynaložila.

46. Súd v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal

žalobkyni zo sumy 62.770,39 Eur aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.09.2020 do zaplatenia.
Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania odo dňa 16.01.2019, t.j. odo dňa oznámenia žalovanej
žalobkyni, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Súd však v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona
určil začiatok lehoty omeškania neskôr a to až dňom 19.09.2020. Pri určení dňa začiatku omeškania súd
vychádzal so skutočnosti, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobkyňa

uplatnila celkovú škodu vo výške 200.000,00 Eur, avšak v uvedenej žiadosti nešpecifikovala, z ktorých
položiek dedičstva a v akej hodnote táto škoda pozostáva. Až v podanej žalobe žalobkyňa konkrétne
uviedla jednotlivé časti majetku poručiteľky, ktoré mala na základe závetu ako dedička nadobudnúť a
súčasne uviedla (odhadom) hodnotu jednotlivých zložiek majetku, čo v žiadosti adresovanej žalovanejabsentovalo. Následne súd v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka vychádzal zo skutočnosti, že
žaloba žalobkyne bola žalovanej doručená dňa 17.09.2020, teda dňom 18.09.2020 nastala splatnosť
pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči žalovanej a nasledujúcim dňom 19.09.2020 sa žalovaná

v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka dostala do omeškania.

47. Pokiaľ žalovaná žiadala zohľadniť pri výpočte výšky škody výdavky na pohreb poručiteľky M. Y., tak
súd konštatuje, že z Osvedčenia o dedičstva zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že pohreb vystrojila žalobkyňa.
Teda žalobkyňa reálne vynaložila výdavky na pohreb poručiteľky, preto pri výpočte výšky škody, ktorá

vznikla žalobkyni, nie je možné zo sumy aktív dedičstva odpočítať ešte výdavky na pohreb, keďže by
došlo k duplicitnému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne a to prvýkrát ako reálneho výdavku, ktorý
žalobkyňa vynaložila a druhýkrát, ak by sa uvedený výdavok zohľadnil pri výpočte škody žalobkyne.
Výdavok na pohreb by mohol byť započítaný pri výpočte škody iba v prípade, ak by žalobkyňa reálne
neplatila tento výdavok, platil by ho niekto iný.

48.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

52. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodol postupom podľa § 255 ods.
1, 2 a § 256 ods. 1 C.s.p. V zastavujúcej časti o zaplatenie 85.029,06 Eur žalobkyňa späťvzatím žaloby
bez zavinenia žalovanej zavinila zastavenie konanie, takže v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. žalovanej patrí
nárok na náhradu trov konania. Ďalej s poukazom na § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd konštatuje, že žalobkyňa

mala vecný úspech v časti o zaplatenie sumy 62.770,39 Eur a žalovaná v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá (2.200,55 Eur). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala vecný úspech v rozsahu 41,85 %
(62.770,39 Eur) a žalovaná vecný a procesný úspech v rozsahu 58,15 % (85.029,06 Eur + 2.200,55
Eur). Žalovanej by z hľadiska pomeru úspech v spore v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a procesného
zavinenia zastavenia konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. patrila pomerná náhrada trov konania v

rozsahu 16,30 % (58,15 - 41,85). Keďže však žalovaná náhradu trov konania nežiadala, súd postupom
podľa citovaných ustanovení stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).