Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616010346.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obvineného K. C., pre prečin
poškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1Tr.zákona,osťažnostiOkresnejprokuratúryMalackyproti
uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 3T/44/2016-149 zo dňa 30.06.2017, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 24. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súdu
prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 30.06.2017 č.k.3T/44/2016- 149 okresný súd rozhodol nasledovne:

I.

„Podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku sa s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 1 Tr. poriadku s schvaľuje
zmier medzi
obvineným K. C., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom Q. ul. č. XXX/X, Z.
a
poškodenou spoločnosťou I. W., s.r.o., so sídlom Z. XX, D., X.: XXXXXXXX,
pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že

dňa 27.02.2016 v čase okolo 22.05 h v meste K. na ul. U. č. XX, v herni zv. Z poškodil dotykovú
obrazovku na výhernom hracom automate značky K. Q. v. č. I. XXXXX, tak že počas hry do nej udrel
rukou, v dôsledku čoho praskla, čím spôsobil spoločnosti I. W., s.r.o., so sídlom Z. XX, D. škodu vo

výške najmenej 460,- Eur,

pretože

Obvinený nahradil poškodenej spoločnosti škodu vo výške 460,- €, ktorú poškodená spoločnosť
požadovala ako náhradu za škodu spôsobenú mu vyššie uvedeným trestným činom. Obvinený zároveň

dňa 16.05.2017 zložil na účet Okresného súdu Malacky, č. M. I VS XXXXXXXX peňažnú sumu na
všeobecne prospešné účely vo výške 150,- €, vedenú pod položkou D13 1/2017. Uvedená peňažná
suma 150,- € bude poukázaná štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.

II.
Podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku sa s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 1 Tr. poriadku zastavuje.“Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote okresný prokurátor sťažnosť, v ktorej skonštatoval, že
s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje z týchto dôvodov: „Obvinený K. C. sa žalovaného
skutku, ktorý je úmyselným trestným činom, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre

iný trestný čin. Zároveň bol v čase spáchania skutku aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
uloženého mu súdom v Českej republike. U obvineného K. C. sa jedná o osobu so 6 záznamami v
Registri trestov a 10 záznamami v evidencii priestupkov.

Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona v takomto prípade dokonca vylučuje uloženie podmienečného

trestu odňatia slobody. Napriek tomu, že toto ustanovenie sa nezaoberá možnosťou, resp. nemožnosťou
uloženia iného druhu trestu, resp. nemožnosťou odklonu, mám za to, že úmyslom zákonodarcu bolo
prísnejšie postihnúť páchateľa trestnej činnosti páchanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
kedy by logicky páchateľ mal viesť riadny život a preukázať, že výkon trestu odňatia slobody nie je
potrebný. Obvinenému bola predchádzajúcim podmienečným odsúdením poskytnutá možnosť nápravy
z dôvodu, že tvrdší trestnoprávny postih nebol nevyhnutný. Nepochopiteľným sa v predmetnej trestnej

veci javí schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, pretože daný postup nepredstavuje tvrdší
postih páchateľa, ktorý je v skúšobnej dobe, ale jeho zvýhodnenie, čo neposkytuje účinnú ochranu
spoločnosti. Inštitút schválenia zmieru a následného zastavenia trestného stíhania je namieste v prípade
skutočne ojedinelého zlyhania páchateľa, čo nie je splnené v prípade obvineného, ktorí je v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia a svojím ďalším protiprávnym konaním predložil dôkaz nielen o zlyhaní

jeho. prevýchovy, ale aj výstrahu pre prísnejšie zabezpečenie ochrany spoločnosti. Som toho názoru,
že schválenia zmieru a zastavenie trestného stíhania nie je dostatočným odstrašením páchateľa, aby
sa v budúcnosti vyvarovali páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu

Malacky sp. zn. 3T 44/2016 zo dňa 30.06.2017 o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie.“

K dôvodom sťažnosti sa vyjadril obžalovaný K. C., ktorý prioritne dal do pozornosti, že k spáchanému
skutku sa priznal, svoj čin oľutoval, poškodenej spoločnosti nahradil škodu a spravil všetko pre to,

aby mohol byť zmier schválený. Ďalej uviedol: „...S uznesením súdu o schválení zmieru a zastavení
trestného stíhania voči mojej osobe, ale najmä s odôvodnením predmetného uznesenia sa v plnej miere
stotožňujem a považujem toto rozhodnutie za správne. Správne sa mi vidí v tom, že podľa súdu bol
takýto postup dostatočný a to najmä vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu. Súd mal
k dispozícií moje záznamy z registra trestov, ako aj moje priestupkové previnenia, ktorých som sa v

minulosti dopustil. Napriek tomu nepovažoval za potrebné potrestať ma v danej veci nepodmienečným
trestom odňatia slobody. V tejto súvislosti sa podľa môjho názoru nemôže súd pri ukladaní trestu len
odvolávať na to, že mám uložený podmienečný trest odňatia slobody, ale mal by objektívne zhodnotiť
aký trestný čin bol spáchaný, zvážiť jeho závažnosť a najmä vyhodnotiť aký negatívny dopad to bude
mať na verejný záujem, ktorý v tomto mojom prípade nebol nijako ohrozený. Poškodenej spoločnosti

som škodu uhradil, táto súhlasila so schválením zmieru a nikto iný nebol mojím konaním poškodený ani
ohrozený. Som si vedomý toho, že som sa uvedeného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe, ale
nemyslím si, že je správny názor prokurátora, aby obvinení s podmienečne uloženým trestom odňatia
slobody boli zakaždým kategoricky odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody len čo sa dopustia
menej závažnej trestnej činnosti, ktorej som sa v tomto prípade dopustil aj ja. Takisto je podľa môjho

názoru potrebné vziať do úvahy aj trestný čin, za ktorý som bol podmienečne odsúdený, nakoľko sa
nejedná o trestný čin, ktorým by som spôsobil niekomu ujmu na zdraví alebo ohrozil niekoho život alebo
zdravie. Pre spoločnosť preto v tomto zmysle nebezpečný nie som. Navyše, ako som uviedol, trestnú
činnosť nepácham a snažím sa viesť riadny život. Tento trestný čin, ktorý som spáchal som oľutoval a
s trestnou činnosťou nebudem v budúcnosti pokračovať, je to pre mňa dostatočné ponaučenie a práve

naopak, dostatočne ma to odstrašuje od páchania ďalšej trestnej činnosti. Nepodmienečný trest odňatia
slobody by mal byť zakaždým uložený ako posledná možnosť nápravy páchateľov trestných činov.

Vzhľadom k uvedenému mám za to, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, práve naopak, stotožňujem
sa s odôvodnením okresného súdu, podľa ktorého boli všetky podmienky na uzavretie a schválenie

zmieru splnené a že s prihliadnutím na moju osobu, povahu, spôsob spáchania trestného činu, najmä
jeho závažnosť a mieru akou bol dotknutý verejný záujem, považujem takýto spôsob rozhodnutia za
dostačujúci.“Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom
predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti:
Okresnou prokuratúrou Malacky bola pod sp. zn. 2Pv 104/16/1106-13 dňa 24.08.2016 podaná na
obžalovaného K. C. obžaloba pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vyššie v tomto rozhodnutí.

Vec bola na okresnom súde zapísaná pod spisovú značku 3T/44/2016. Dňa 29.09.2016 samosudkyňa
okresného súdu vydala vo veci trestný rozkaz č.k. 3T/44/2016-129, ktorým obžalovaného uznala vinným
na podklade podanej obžaloby a uložila mu trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace, na výkon
ktorého ho zaradila do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zaviazala ho na
náhradu škody poškodenej organizácii, ktorú zároveň so zvyškom nároku na náhradu škody odkázala

na občianske súdne konanie.

Dňa 27.10.2016 poškodená organizácia - I. W. s.r.o. so sídlom Z. XX, D. doručila súdu žiadosť
o schválenie zmieru, dňa 30.03.2016 žiadosť o zastavenie trestného stíhania a dňa 28.10.2016
obžalovaný doručil súdu odpor proti trestnému rozkazu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2017 bolo rozhodnuté o odročení hlavného pojednávania
s tým, že vec bude predložená probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu a samosudkyňou
bol dňom 21.02.2017 vydaný pokyn na vykonanie mediácie.

Vychádzajúc z mediačnej správy spracovanej dňa 26.04.2017 samosudkyňa v predloženej trestnej veci
vydala napadnuté uznesenie a svoje rozhodnutie odôvodnila nasledovne: „Preskúmaním obžaloby a
obsahu spisu samosudkyňa dospela k záveru, že obvinený K. C. sa dopustil prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pričom ide o prečin za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s trestnou sadzbou až jeden rok, teda horná hranica trestu odňatia

slobody pri tomto prečine neprevyšuje hornú hranicu uvedenú v ustanovení § 220 ods. 1 Tr. poriadku,
teda päť rokov. Dňa 13.04.2017 uzavreli obvinený K. C. a zástupca poškodenej spoločnosti I. W., s.r.o.
Zmier podľa § 220 a nasledujúce Tr. poriadku. Z obsahu zmieruje zrejmé, že obvinený slobodne, vážne
a určito vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a poškodenej spoločnosti nahradil škodu vo
výške 460,- €, ktorú požadoval poškodený za škodu spôsobenú mu vyššie uvedeným trestným činom.

Obvinený zároveň dňa 16.05.2017 zložil na účet Okresného súdu Malacky č. účtu I VS XXXXXXXX
peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely vo výške 150,- €, vedenú pod položkou Dl3 1/2017.
Uvedená peňažná suma 150,- € bude poukázaná štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.
Účelom zmieru má byť predovšetkým dohoda a urovnanie vzájomných vzťahov medzi obvineným a
poškodeným pri skutkoch protiprávneho charakteru, ktorých závažnosť je menšia vo vzťahu k záujmom

chráneným Trestným zákonom. Obvinený splnil všetky podmienky stanovené Trestným poriadkom pre
uzavretie a schválenie zmieru, pretože sa priznal k spáchaniu skutku, nahradil poškodenému škodu,
ktorá bola činom spôsobená a zložil peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné účely. Schválenia
zmieru sa domáhal aj poškodený subjekt. Súd preto s prihliadnutím na osobu obvineného, ktorý
uhradil škodu poškodenej spoločnosti ešte v priebehu prípravného konania nad rámec požadovanej

sumy, povahu a závažnosť spáchaného prečinu, spôsob spáchania skutku a mieru akou bol trestným
činom dotknutý verejný záujem považuje uzavretie a schválenie zmieru za dostačujúce na prevýchovu
páchateľa a účinnejšie z pohľadu ochrany práv poškodeného. Súd má za to, že peňažná suma určená
na všeobecne prospešné účely nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a
vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý

verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o schválení zmieru a
zastavení trestného stíhania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

Podľa § 220 Tr. poriadku platí

(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení
zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinenýa) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo

inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu
adresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti
spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol
trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery

považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak
a) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre
trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.

a/ vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b/ nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c/vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno

takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Nadriadený súd dôsledne preskúmajúc nielen napadnuté uznesenie okresného súdu, ale aj
odôvodnenie sťažnosti podanej prokurátorom, konštatuje, že sťažnosť je opodstatnená a na dôvody v
nej uvádzané nemožno neprihliadať.

K úvahám, ktoré viedli okresný súd k rozhodnutiu aplikovať inštitút zmieru podľa § 220 Tr. poriadku a
následne zastaviť trestné stíhanie obžalovaného K. C., je nutné uviesť, že v rámci týchto úvah nebola
dostatočným spôsobom zohľadnená otázka, či takéto rozhodnutie je dostačujúcim vzhľadom k osobe
obžalovaného.

Nadriadený súd zastáva názor, že okrem podmienok striktne uvedených v ustanovení § 220 Tr. poriadku
pod písmenami a/ až c/ je nutné posudzovať aj samotnú osobu obžalovaného, jeho osobné a majetkové
pomery a zároveň zodpovedať otázku, či je možné takýto spôsob rozhodnutia považovať za dostačujúci.

Vo všeobecnosti je možné uviesť, že osoba obvineného v podstate spoluurčuje aj závažnosť činu, avšak
významným je aj zohľadnenie a posúdenie z hľadiska, či sa jedná o páchateľa mladistvého, vo veku
blízkom veku mladistvým, či ide o prvotrestaného páchateľa, alebo o recidivistu, ale aj so zreteľom na
jeho správanie pred spáchaním činu a po jeho spáchaní, ktoré otázky neboli zo strany súdu prvého
stupňa vôbec posúdené, rozobraté a vyhodnotené a z pohľadu naznačeného je potrebné dať za pravdu

okresnému prokurátorovi a stotožniť sa s argumentáciu, ktorú prezentuje v dôvodoch sťažnosti.

V nadväznosti na uvedené, k osobe obžalovaného K. C., je z odpisu z registra trestov zistiteľné, že bol
sedemkrát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby trestaný nebol.

Čo sa týka zvyšných odsúdení, významným sa javí odsúdenie Okresným súdom Malacky, z ktorého
je zistiteľné, že rozsudkom sp. zn. 2T/21/2014 z 09.06.2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov s probačným dohľadom do 09.06.2019!

I napriek tomu, že aktuálne skúšobná doba vyššie uvedeného odsúdenia trvá, obžalovaný bol odsúdený
pre ďalšiu trestnú činnosť, i keď cudzozemským súdom- Okresným súdom Břeclav sp. zn. 2T/19/2015,
je možné na toto odsúdenie v súlade s § 7b ods. 2 Tr. zákona prihliadať a túto skutočnosť hodnotiť v
neprospech obžalovaného.

Z registra trestov tiež vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/45/2015 z 22.10.2015
bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/128/2016 z 20.12.2016, právoplatným 30.12.2016 bol uznaný
vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a v oboch prípadochbolo aplikované ustanovenie § 44 Tr. zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu práve
vzhľadom na odsúdenie sp. zn, 2T/21/2014, z čoho možno usudzovať, že trestná činnosť bola spáchaná
v súbehu a zjavne spáchaná pred odsúdením vo veci sp. zn. 2T/21/2014, ktorá skutočnosť však nebráni

vyhodnoteniu osoby obžalovaného a konštatovaniu, že sa u neho prejavujú sklony k páchaniu trestnej
činnosti, nakoľko ani predchádzajúce odsúdenia a uložený trest s odkladom na skúšobnú dobu do
09.06.2019, nezabránili obžalovanému dopustiť sa ďalšieho protiprávneho konania obsiahnutého v
skutkovej vete podanej obžaloby.

Na podklade uvedeného potom nemožno skonštatovať, že spôsob rozhodnutia, ku ktorému dospel
prvostupňový súd (schválený zmier a následne zastavené trestné stíhanie) je možné považovať za
dostačujúci, nakoľko osoba obžalovaného K. C., neoprávňuje prijať takýto záver.

Krajský súd sa prikláňa k argumentácii a úvahám okresnej prokuratúry aj v súvislosti s posúdením
ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona a s názorom uvádzaným v odôvodnení sťažnosti v tomto smere, sa

s ním v plnom rozsahu stotožňuje a tento si osvojuje.

Riadiac sa uvedenými úvahami, odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu
podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol
zohľadniac a akceptujúc právny názor obsiahnutý v tomto rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.