Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 10, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200228
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4022200228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: D. W., bytom D. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 30. 04. 2022, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 04. 2022, podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o

zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 10. 2021 potvrdila a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietla.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 10. 2021, zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Nové Zámky zo dňa 08. 09. 2021 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým
lekárom určená na 25 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím, ako aj s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Žiadala ho zrušiť a pripojila kópie lekárskych správ.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 30.

03. 2022 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - ortopedické dňa 17. 12. 2020, 20. 10.
2021, FBLR vyšetrenie zo dňa 22. 07. 2020, EMG vyšetrenie zo dňa 13. 11. 2020, hospitalizáciu na
neurologickom oddelení od 01. 03. - 05. 03. 2021, NCH ambulancie vyšetrenie z 05. 02. 2021, 16.
02. 2021, neurologické vyšetrenie 30. 04. 2021, 26. 11. 2021, reumatologické vyšetrenie 01. 12. 2021,interné vyšetrenie z 20. 11. 2020, zo dňa 22. 03. 2021, angiologické vyšetrenie z 20. 11. 2020, 18. 08.
2021, imunoalergologické zo 16. 04. 2020, 04. 01. 2021, pľúcne 31 .08. 2021. U žalobkyni sa jedná o
ochorenia poškodenie krčných medzistavcových platničiek, bolesť chrbta - dorzalgia, migréna, primárna

arteriálna hypertenzia, astma - záduch.

Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na
neurologickej klinike pre dlhodobé bolesti krčnej chrbtice s vertigom a recidivujúcimi akrálnymi

parestéziami horných a dolných končatín. Vyšetrením krčnej chrbtice boli dokumentované diskrétne
a diskopatie bez útlaku nervových štruktúr s prítomnými stacionárnymi nešpecifikovanými zmenami
dorzálnej časti miechy v úseku piateho krčného až prvého hrudného stavca, tumor bol vylúčený,
operačná intervencia nie je indikovaná. Vyšetrením driekovej chrbtice je potvrdená porucha driekovej
medzistavcovej platničky s útlakom koreňa L5 vpravo. Okrem ojedinelých neexpanzívnych gliových
jaziev bielej hmoty mozgu iné patologické zmeny neboli potvrdené, vyšetrenie nervov horných končatín

bolo s fyziologickým nálezom, vyšetrenie likvoru bolo v norme. Zlepšenie po preliečení kortikoidmi,
stav bol diagnosticky uzatvorený ako ľahké centrálne oslabnutie končatín s parestéziami so samotnou
chôdzou, migréna bez aury a tetanický syndróm spadajúci do zvýšenej nervosvalovej dráždivosti. V
aktuálnom neurologickom obraze sú horné i dolné končatiny bez reflektologickej poruchy, či poruchy
citlivosti so zachovanou svalovou silou, so samostatnou, neistou chôdzou. Kolenné kĺby sú s miernym

obmedzením hybnosti bez poruchy ligamentózneho aparátu, artrotické zmeny drobných kĺbov rúk
sú s terminálnym obmedzením hybnosti, ostatné kĺby sú bez známok zápalu a funkčného deficitu,
reumatológ pri vyšetrení v decembri 2021 zvažuje o možnom rozvoji fibromyalgického syndrómu,
stav nie je diagnosticky doriešený. Arteriálny a hlboký žilový systém je opakovanej s fyziologickým
nálezom. Kolísavé hodnoty krvného tlaku sú pravdepodobne indukované bolestivým syndrómom

chrbtice so skôr nízkymi hodnotami priemerného aktívneho krvného tlaku. Syndróm dráždivého kašľa
s prechodom do bronchiálnej astmy je bez signifikantnej ventilačnej poruchy. Na základe predložených
odborných vyšetrení sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, miernemu funkčnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 20 %. Ostatné zdravotné

postihnutia sú nezávažného charakteru, bez výraznejšieho vplyvu na pracovnú činnosť, podmieňujú
zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 25 %. Invalidita nevznikla.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 25 %.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení

zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základea/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne

ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia

jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej nesúhlasila s mierou
poklesu, poukázala na to, že má trvalé zdravotné problémy, o čom svedčia lekárske nálezy, ktoré

predložila k žalobe.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2022 žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala

na záver posudkového lekára, ktorý sa vo svojom posudku zaoberal okrem rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobkyne aj inými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú jej mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, a to bolesť chrbta - dorazlgia, migréna, primárna arteriálna hypertenzia, astma -
záduch, za ktoré zvýšil mieru poklesu o 5 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.

Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadne relevantné podklady, ktoré by spochybňovali
prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovanej.

Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou
medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih.

Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti,
ktoré je vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia boli dodatočne ozrejmené zdravotnou
dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiskaskutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasnosti a
vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie je potrebné
považovať za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a právnymi
predpismi, preto žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa

žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 08. 09. 2021 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol

posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa 08. 09. 2021
v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením
Covid19. K posúdeniu predložila lekárske nálezy - ortopedické dňa 17. 12. 2020, 20. 10. 2021, FBLR
vyšetrenie zo dňa 22. 07. 2020, EMG vyšetrenie zo dňa 13. 11. 2020, hospitalizáciu na neurologickom
oddeleníod01.03.-05.03.2021,NCHambulancievyšetreniez05.02.2021,16.02.2021,neurologické

vyšetrenie 30. 04. 2021, 26. 11. 2021, reumatologické vyšetrenie 01. 12. 2021, interné vyšetrenie z 20.
11. 2020, zo dňa 22. 03. 2021, angiologické vyšetrenie z 23. 11. 2020, 18. 08. 2021, imunoalergologické
zo 16. 04. 2020, 04. 01. 2021, pľúcne 31 .08. 2021. U žalobkyni sa jedná o ochorenia poškodenie
krčných medzistavcových platničiek, bolesť chrbta - dorzalgia, migréna, primárna arteriálna hypertenzia,
astma - záduch.

Posudková lekárka určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového
aparátu, degeneratívne zmeny a zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným
postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu podľa kapt. XV.
odd. E položka 3 písm. b/ a zvýšila percentuálnu mieru o 5 % za prieduškovú astmu.

Žalobkyňa bola naposledy posúdená v r. 2012 pobočke SP Nitra a nebola uznaná za invalidnú. Od r.
2020 je liečená ortopédom pre bolesti krčnej a dierkovej chrbtice s vyžarovaním bolesti do ľavej dolnej
končatiny. Bola hospitalizovaná na neurologickej klinike od 01. 03. 2021 do 05. 03. 2021 pre dlhodobé
bolesti krčnej chrbtice s vertigom a recidivujúcimi akrálnymi parestéziami horných a dolných končatín.

MR vyšetrenie krčnej chrbtice so stacionárnym obrazom ako vyšetrenie z novembra 2020 vykazuje
nadpriamenú lorgózu, diskrétne diskopatie C5/6 bez neurokompresie v celkom rozsahu. Prítomné sú
nešpecifické zmeny v dorzálnej oblasti miechy v rozsahu C5-Th1. Neurochirurgickým vyšetrením vo
februári 2021 tumor a kompresívna myelopathia bola vylúčená. Operačné riešenie nebolo indikované.
MR vyšetrenie mozgu bez známok akútnej alebo subakútnej hemorágie alebo ischémie, verifikované

ojedinelé nešpecifické, neexpanzívne ložiská bielej hmote, najskôr vaskulárnej, eventuálne pozápalovej,
či posttraumatickej etyológie. Doplnené elektromyografické vyšetrenie horných a dolných končatín,
vrátane VEP s fyziologickýám nálezom. Vyšetrenie likvoru v norme. Diagnostický záver ľahká centrálna
kvadruparéza sparestéziami, migréna bez aury, arteriálna hypertenzia. Cievne vyšetrenie arteriálneho a
hlbokého venózneho systému dňa 18. 08. 2021 bolo s fyziologickým nálezom. Neurologické vyšetrenie

zo dňa 09. 04. 2021, objektívne hybnosť, sila horných končatín a dolných končatín je v norme, všo
symetrické, taxia správna, patologické iritačné javy negatívne, Romberg III. negatívny, chôdza neistá.
Na základe vyšetrenia v ambulancii imunológie a alergológie 16. 04. 2020 sledovaná pre syndróm
dráždivéhokašlaaalergickúnádchu,spiromnetriaopakovanebezventilačnejporuchy.Valergologickom
náleze zo dňa 04. 01. 2021 je uvedená diagnóza stredne ťažkej astmy, ktorá bola vykonaná 31. 08.

2021 bez signifikantnej ventilačnej poruchy.

Na základe predložených odborných vyšetrení sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, miernemu funkčnému postihnutiu zodpovedá mierapoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 20 %.
Ostatné zdravotné postihnutia sú nezávažného charakteru, bez výraznejšieho vplyvu na pracovnú
činnosť, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je 25 %. Invalidita nevznikla.

V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne dňa 15. 12. 2021
posudkovou lekárkou, ktorá zo trvala na svojom pôvodnom posudku a postúpila spis na ďalšie konanie
posudkovému lekárovi ústredia.

11. Posudkový lekár ústredia pracovisko Nitra posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 30. 03. 2022,
oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - ortopedické dňa 17. 12. 2020, 20. 10. 2021, FBLR
vyšetrenie zo dňa 22. 07. 2020, EMG vyšetrenie zo dňa 13. 11. 2020, hospitalizáciu na neurologickom
oddeleníod01.03.-05.03.2021,NCHambulancievyšetreniez05.02.2021,16.02.2021,neurologické
vyšetrenie 30. 04. 2021, 26. 11. 2021, reumatologické vyšetrenie 01. 12. 2021, interné vyšetrenie z 20.

11. 2020, zo dňa 22. 03. 2021, angiologické vyšetrenie z 20. 11. 2020, 18. 08. 2021, imunoalergologické
zo 16. 04. 2020, 04. 01. 2021, pľúcne 31 .08. 2021. U žalobkyni sa jedná o ochorenia poškodenie
krčných medzistavcových platničiek, bolesť chrbta - dorzalgia, migréna, primárna arteriálna hypertenzia,
astma - záduch.

Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na
neurologickej klinike pre dlhodobé bolesti krčnej chrbtice s vertigom a recidivujúcimi akrálnymi
parestéziami horných a dolných končatín. Vyšetrením krčnej chrbtice boli dokumentované diskrétne
a diskopatie bez útlaku nervových štruktúr s prítomnými stacionárnymi nešpecifikovanými zmenami

dorzálnej časti miechy v úseku piateho krčného až prvého hrudného stavca, tumor bol vylúčený,
operačná intervencia nie je indikovaná. Vyšetrením driekovej chrbtice je potvrdená porucha driekovej
medzistavcovej platničky s útlakom koreňa L5 vpravo. Okrem ojedinelých neexpanzívnych gliových
jaziev bielej hmoty mozgu iné patologické zmeny neboli potvrdené, vyšetrenie nervov horných končatín
bolo s fyziologickým nálezom, vyšetrenie likvoru bolo v norme. Zlepšenie po preliečení kortikoidmi,

stav bol diagnosticky uzatvorený ako ľahké centrálne oslabnutie končatín s parestéziami so samotnou
chôdzou, migréna bez aury a tetanický syndróm spadajúci do zvýšenej nervosvalovej dráždivosti. V
aktuálnom neurologickom obraze sú horné i dolné končatiny bez reflektologickej poruchy, či poruchy
citlivosti so zachovanou svalovou silou, so samostatnou, neistou chôdzou. Kolenné kĺby sú s miernym
obmedzením hybnosti bez poruchy ligamentózneho aparátu, artrotické zmeny drobných kĺbov rúk

sú s terminálnym obmedzením hybnosti, ostatné kĺby sú bez známok zápalu a funkčného deficitu,
reumatológ pri vyšetrení v decembri 2021 zvažuje o možnom rozvoji fibromyalgického syndrómu,
stav nie je diagnosticky doriešený. Arteriálny a hlboký žilový systém je opakovanej s fyziologickým
nálezom. Kolísavé hodnoty krvného tlaku sú pravdepodobne indukované bolestivým syndrómom
chrbtice so skôr nízkymi hodnotami priemerného aktívneho krvného tlaku. Syndróm dráždivého kašľa

s prechodom do bronchiálnej astmy je bez signifikantnej ventilačnej poruchy. Na základe predložených
odborných vyšetrení sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, miernemu funkčnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 20 %. Ostatné zdravotné
postihnutia sú nezávažného charakteru, bez výraznejšieho vplyvu na pracovnú činnosť, podmieňujú

zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 25 %. Invalidita nevznikla.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 25 %.
12. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol
na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj
náležite zdôvodnil.

13. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia
vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.14. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného

stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z
lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý

spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
16. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

17. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.

18. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach.
19. Na ďalšie lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa k žalobe, a to interné vyšetrenie zo
dňa 19. 04. 2022 nemôže súd prihliadať, pretože bolo vyhotovené po preskúmaní zdravotnéhostavu druhostupňovým posudkovým lekárom dňa 30. 03. 2022, ktorého posudok bol podkladom pre
preskúmavané rozhodnutie zo dňa 30. 04. 2022.
20. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť

rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby
žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.

21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov

konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch

uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).