Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200438
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:5020200438.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu

JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ, občianske
združenie, Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému:
MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31
444 873, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464
a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 18.11.2020, v znení jej opravy
podaním doručeným súdu dňa 18.11.2020, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.12.2020,
domáhal určenia, že konanie žalovaného, bližšie špecifikované v žalobnom návrhu, predstavuje
neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky v neprospech spotrebiteľov. Žiadal,
aby súd právoplatnosťou rozhodnutia pro futuro zakázal žalovanému v obchodnom spotrebiteľskom

styku, používať špecifikované a súdom ex offo zistené diskriminačné praktiky, žalované diskriminačné
neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým
významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľov. Taktiež žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k
náhrade trov konania žalobcu.

2. Dňa 12.01.2021 Krajský súd v Žiline postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave s poukazom na

ustanovenia § 43, § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „CSP“). Dňa 24.05.2021 Krajský súd v Bratislave vyslovil
nesúhlas s postúpením veci z Krajského súdu v Žiline a postupom podľa § 43 ods. 2 CSP predložil
vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu na rozhodnutie o nesúhlase s
postúpením veci. Krajský súd v Bratislave mal za to, že v danej veci nejde o konanie o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach definovanej v § 301 CSP, pretože žalovaný nie je dodávateľ tak,
ako to vyžaduje ust. § 302 CSP, žaloba žalobcu vecne nesúvisí so spotrebiteľskou problematikou a

z obsahu žaloby nevyplýva, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 301 CSP.3. O nesúhlase s postúpením veci vyslovenej krajským súdom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 1Ndc/1/2021 zo dňa 28. apríla 2021 a vyslovil, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
14C/6/2020 s postúpením sporu Krajským súdom v Žiline sp. zn. 17Ncb/12/2020 nie je dôvodný.

4. Uznesením zo dňa 11.01.2022 Krajský súd v Bratislave pripustil zmenu žaloby v zmysle podania
žalobcu zo dňa 10.11.2021.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žaloba je pomerne rozsiahla čo do rozsahu, no

obsahovo je vágna, zmätočná a čiastočne aj nezrozumiteľná. Poukázal na to, že celkový obsah žaloby
pôsobí chaoticky a do značnej miery ani nesúvisí s nárokmi uplatňovanými žalobcom v žalobnom petite.
Uviedol, že jednotlivé, žalobcom navrhované výroky návrhu, sú vo väčšej miere neurčité a bez reálnej
opory v hmotnom práve. Žalovaný preto považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, zmätočnú a
celkovo nemajúcu oporu v právnych predpisoch.

Namietaltiež,žesúdvtomtokonanínedisponujedostatočnouprávomocounaprejednaniearozhodnutie
minimálne o časti žalobných nárokov.

Namietal nedostatok právomoci súdu v tomto konaní vo vzťahu k možnosti určenia, či relácia je, alebo
nie je hazardnou hrou. Poukázal na § 80 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách (ďalej len

„ZHH“), v zmysle ktorého vykonáva dozor nad hazardnými hrami a propagačnými súťažami Úrad pre
reguláciu hazardných hier, ktorý je oprávnený, v prípade zistenia porušenia ust. ZHH, ukladať sankcie.
ZHH zároveň neobsahuje ustanovenie, ktoré by vymedzovalo právomoc súdu vykonávať dozor nad
hazardnými hrami, či propagačnými súťažami. Podľa názoru žalovaného, preto v tejto časti konania, súd
nedisponuje právomocou na posúdenie relácie z hľadiska toho, či sa jedná alebo nejedná o hazardnú

hru.

Zároveň namietal právomoc súdu vo vzťahu k možnosti určenia, či praktiky a podmienky relácie napĺňajú
skutkovú podstatu trestných činov. Skutočnosť, či určité konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného
činu,jemožnéposúdiťarozhodnúťvýhradnevrámcitrestnéhokonania.Vdanomprípadenebolipraktiky

a podmienky relácie predmetom preverovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a teda
nemohlo dôjsť ani k podaniu obžaloby, či k návrhu na dohodu o vine a treste zo strany prokurátora.

Poukázal na to, že súd je v oboch prípadoch namietaného nedostatku právomoci viazaný v súlade s
§ 193 CSP rozhodnutím príslušného orgánu (správneho a trestného súdu) a nemôže si túto právomoc

atrahovať do civilného konania.

Žalovaný ďalej namietal, že žalobca pri väčšine žalobných nárokov nedisponuje aktívnou vecnou
legitimáciou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/205/2009, v zmysle ktorého
súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj bez návrhu.

Zastáva názor, že žalobca nepožíva aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k domáhaniu sa súdneho
určenia, či praktiky a podmienky relácie napĺňajú, alebo nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu.

Dal do pozornosti súdu § 9a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len „ADZ“), z ktorého vyplýva, že právo domáhať sa práva
na rovnaké zaobchádzanie, patrí právnickej osobe, akou je žalobca, len v prípade, že by cieľom
takej žaloby bola ochrana pred nerovnakým zaobchádzaním a diskrimináciou určitej väčšej masy ľudí,
resp. by muselo byť preukázané, že namietaným porušením zásad rovnakého zaobchádzania, by bol
vážne ohrozený verejný záujem. Namietal, že v rámci relácie neprišlo k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzaniatak,akototovymedzuje§2ods.1ADZ.Žalovanýnamietal,ženiesúsplnenépodmienky,
za ktorých by mohla mať právnická osoba podľa § 10 ods. 1 ADZ, a teda aj žalobca, aktívnu legitimáciu
na podanie antidiskriminačnej žaloby.

Žalovaný zároveň odmieta tvrdenia žalobcu, že by relácia, SMS hlasovanie, či SMS súťaž, boli

hazardnými hrami. Mal za to, že relácia svojimi pravidlami, podmienkami a priebehom, vôbec
nezodpovedá definícii hazardnej hry.Zdôraznil, že ani SMS hlasovanie nenapĺňa pravidlami, podmienkami a priebehom základné definičné
znaky hazardnej hry v zmysle § 4 ods. 1 ZHH. Hlasujúci v rámci SMS hlasovania nehrali o žiadnu výhru,
hlasujúcim za zaslanie SMS správy do SMS hlasovania neprislúchala nijaká protihodnota, a to ani len v

teoretickej rovine. Mal za to, že SMS súťaž v celom rozsahu spĺňa definičné znaky propagačnej súťaže
podľa § 4 ods. 6 ZHH. Poukázal na SMS štatút súťaže a predovšetkým na bod 3.1, 3.3., 4. a 6.9.

Zhrnul, že SMS súťaž bola marketingovou aktivitou slúžiacou k propagácii televíznych programových
služieb žalovaného, ako aj k podpore predaja a sprostredkovania tovaru a služieb partnera SMS súťaže.

Súťažsmožnosťoufinančnejvýhry,priktorejsanevyžadujevkladdosúťaže,anivloženiestávky,aktorej
cieľom je zvýšenie motivácie spotrebiteľa k nákupu služieb a tovaru určitého podnikateľského subjektu,
či propagácia určitej služby, je propagačnou súťažou podľa § 4 ods. 6 ZHH.

Mal za to, že účinkujúcich nemožno považovať za spotrebiteľov. Od žalovaného nenakupovali tovar,
ani im neboli zo strany žalovaného poskytované služby. Účinkujúci sa relácie zúčastnili ako výkonní

umelci. Za daných okolností je úplne vylúčená možnosť aplikácie právnych predpisov týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa na zmluvné vzťahy medzi žalovaným a účinkujúcimi v relácii, vrátane skúmania
neprijateľných zmluvných podmienok, či nekalých obchodných praktík, v rámci konania o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach.

Vyslovil názor, že žalobca, ani v prípade tvrdenia o nekalej obchodnej praktike žalovaného, neuviedol
argument, či dôkaz, podporujúci jeho tvrdenie. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o nekalých
obchodných praktikách za absolútne svojvoľné a ničím nepodložené.

Žalovaný rozporuje tvrdenie, že relácia, SMS hlasovanie alebo SMS súťaž, akýmkoľvek spôsobom

porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, a že by počas ich priebehu dochádzalo k akejkoľvek
diskriminácii účinkujúcich/hlasujúcich/súťažiacich. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe prakticky neuviedol
čokoľvek konkrétne.

K dôkazom, ktoré navrhol žalobca vykonať v konaní, uviedol, že ich považuje za špekulácie o priebehu,

pravidlách relácie, SMS hlasovania, ako aj SMS súťaže. Námietky žalobcu sú formálne, bez toho,
aby svoje tvrdenia podložil akýmkoľvek dôkazom. Žalobca neuviedol, čo konkrétne by sa na základe
zabezpečenia a vykonania navrhovaných dôkazov malo zistiť a objasniť, či akým spôsobom by dôkazy
mali prispieť k bližšiemu objasneniu skutkového stavu. Má za to, že na pravidlá, priebeh relácie, a s
tým súvisiace štatúty starších SMS hlasovaní a SMS súťaží, viazaných k starším sériám relácie Farma,

nijako nesúvisia so žalobnými nárokmi, ani s popisom skutkového stavu prezentovaným v žalobe.

Záverom navrhol vydať rozsudok, ktorým by Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a druhým výrokom
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Podaním zo dňa 10.11.2021 žalobca žalobu spresnil a doplnil o žalované nekalé praktiky. Žaluje
nelegálny:
a) predaj, organizovanie a realizovanie verejného vysielania a prevádzkovanie hry „Farma č. 12, Mesto
vs. Dedina“, v roku 2020 do súčasnosti;
b) neoprávnené a nezákonné všetky spotrebiteľské ustanovenia spotrebiteľských všeobecných

podmienok alebo všeobecných podmienok alebo osobitných podmienok žalovaného v spojení s
relevantnými ustanoveniami pravidiel hry a v spojení s ustanoveniami zmlúv hráčov v hre;
c) neoprávnené a nezákonné zvýhodnenie právoplatne vyradených hráčov z hlavnej hry a navrátenie
troch tzv. „chalupárov“ späť do hlavnej hry;
d) žalovaná „Farma č. 12, Mesto vs. Dedina“ v roku 2020 bola a je diskriminačnou hrou, ktorá

nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky, vrátane možnosti výhry, bola a je hazardnou hrou a
je nepredvídateľnou hrou;
e) vyvolávanie falošného dojmu, že súťažiaci spotrebitelia v hre reálne súťažia, alebo že spotrebitelia
môžu legálne prostredníctvom audio-textových vysoko-tarifných SMS ovplyvniť výsledok v hre alebo
súťaže;

f) neoprávnené nekalé praktiky, neprijateľné zmluvné podmienky, žalované právne úkony a žalované
praktiky napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových podstát trestných činov;
g) neoprávnené a nezákonné udržiavanie vyvolaného protiprávneho stavu a neobnovenie stavu pred
porušením práv spotrebiteľov.Zároveň uviedol aj návrhy na dokazovanie, a to vyzvať žalovaného na riadne preukázanie kompletných
pravidiel hier, predložiť databázu hráčov zapojených do oboch SMS súťaží, osobné údaje hráčov v hre,

vyzvať hráčov na stanovisko o priebehu hry, podmienkam hry a výhry, k problémom vzniknutým počas
hry, zmenám pravidiel, spôsobu vylúčenia P. M. z hry. Požiadal súd o zameranie sa na ekonomické
pozadie týchto SMS súťaží.

K námietkam žalovaného uviedol, že ich považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, účelové, bez

relevancie a má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k predmetným skutočnostiam.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že replika a doplnenie žaloby je obsahovo
vágne a miestami zmätočné a nezrozumiteľné. Objektívne tak v replike nedošlo k spresneniu, či
doplneniu žalobcových tvrdení. S poukazom na to, že vo vyjadrení žalovaného absentuje vecná
argumentácia, žalovaný sa naďalej pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

K návrhom na dokazovanie uviedol, že žalobca neoznačil ním navrhované dôkazy a ani v replike jasne
a určito neuviedol, čo konkrétne by sa na základe ním navrhovaných dôkazov malo v tomto konaní
preukázať, čím by mali ním navrhnuté dôkazy prispieť k bližšiemu objasneniu relevantného skutkového
stavu. Mal za to, že žalobcom navrhnuté dôkazy nesúvisia s predmetom tohto konania a poukázal na

rozpor dokazovania s ust. čl. 8 CSP.

Žalobca s replikou predložil množstvo listín, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Žalovaný mal za to, že
listiny nesúvisia s reláciou a SMS hlasovaním a rovnako tak žalobca neuviedol, čo by sa listinami malo
v tomto konaní objasniť.

Záverom uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, zmätočnú, neurčitú a celkovo
odporujúcu platným právnym predpisom.

8. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) CSP, na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských

veciach je príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

9. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

10. Podľa § 301 CSP, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností
konkrétneho prípadu.

11. Podľa § 302 CSP, žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 303 ods. 1, 2 a 3 CSP, na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,

ak ďalej nie je ustanovené inak. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to
nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Podľa § 304 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

14. Podľa § 305 ods. 1 CSP, súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku
určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.15. Krajský súd, ako súd prvej inštancie /§ 31 ods. 1 písm. b) CSP/, zistil výpisom z Registra
mimovládnych neziskových organizácií, vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, že

žalobca - EuroSpotrebiteľ, je vedený registrovým orgánom - MV SR s právnou formou Občianske
združenie, prideleným IČO: 51 428 148, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové
Mesto a s registračným číslom: VVS/1-900/90-53198, s dátumom vzniku registrácie: 23.02.2018, pričom
predmet jeho činnosti má registrované charitatívne činnosti, činnosti v oblasti životného prostredia a
spotrebiteľské činnosti. Ide tak o subjekt spôsobilý byť aktívne legitimovaným subjektom podľa § 302

CSP na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

16. V zmysle petitu zmenenej žaloby zo dňa 11.01.2022 je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že
nekaléobchodnépraktikyvoformehierVšeobecnépravidlá„Farmač.12,Mestovs.Dedina“zroku2020;
pravidlá SMS hlasovania v rámci televíznej relácie „Farma 12 FINÁLE“ z 10.12.2020; pravidlá súťaže
propagačno - vedomostná súťaž o traktor s Farmou 12 z 11.11.2020, boli a sú ilegálnou hazardnou

hrou, samostatne, ako aj v spojení s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, diskriminačné a
neprijateľné relevantné zmluvné podmienky, diskriminačné a nekalé obchodné praktiky žalovaného, v
neprospech spotrebiteľov.

17. V nadväznosti na predmet žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a v zmysle

navrhovaných petitov žaloby, je potom právne relevantné zodpovedanie otázky, či popísané konanie,
resp. „diskriminačné nekalé praktiky“, sú nekalé obchodné praktiky, ako sa ich určenia žalobca žalobou
domáha.

18. S poukazom na dikciu ustanovenia § 301 CSP, podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej „zákon o ochrane spotrebiteľa“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas, aj
po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je

adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov.

19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

20. Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú,
ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek

spôsobom uvádza do omylu, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto
informácia vecne správna vo vzťahu k: a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným
znakom produktu ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis
zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo
dodávky,spôsobdodania,účelpoužitia,možnostivyužitia,množstvo,špecifikácia,jehozemepisnýalebo

obchodný pôvod, alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok
alebo kontrol vykonaných na produktu, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú
praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo
nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu
výpočtu ceny, alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny

alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho
totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách, alebo jeho väzby a
vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva, alebo jeho
ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu
alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

21. Podľa § 8 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú,
ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil a zahŕňa: a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobujenebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom,
alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v
kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

22. Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s
prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

23. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ

prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Príloha č. 1 uvedeného zákona, potom definuje obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, a to klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

25. Konajúci krajský súd predovšetkým všeobecne uvádza, že v konaní o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach ide o preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo rámca okolností
konkrétneho prípadu. Právna úprava sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP), vrátane
konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 CSP), predstavuje implementáciu

Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov. Procesná legitimácia na podanie takejto žaloby o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha a) právnickej osobe založenej alebo zriadenej na
ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľské ochranné združenie, ktorého prvoradou úlohou je zo svojej
činnosti indikovať existenciu takej zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky, ktoré môžu vykazovať

vady spočívajúce v neprijateľnosti, resp. nekalosti. Ďalej procesná legitimácia na podanie žaloby
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha b) orgánom dohľadu podľa osobitných
predpisov, napr. Národná banka Slovenska alebo Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia
prevažne verejnoprávna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblasť tohto druhu
súdneho konania. Výsledkom právneho posúdenia definovanej konkrétnej zmluvnej podmienky alebo

obchodnej praktiky je záver o ich rozpore s objektívnym spotrebiteľským právom. Preto i výrok rozsudku
znie, resp. označuje konkrétnu zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, určujúcu
ako neprijateľnú, alebo ako nekalú obchodnú podmienku. Znenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej
v spotrebiteľskej zmluve, alebo nekalej obchodnej praktiky, musí byť v prípade kondemnačného
(odsudzujúceho) rozsudku výslovne vo výroku uvedené.

26. Predmetom preskúmania v uvedenom druhu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach podľa ust. § 301 až 306 CSP môže byť len spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky.

27. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „OZ“) v ustanoveniach § 52 a nasl. Vychádzajúc z
ustanovenia§52ods.1OZ,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52

ods. 3 OZ). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Základnou črtou
spotrebiteľskýchzmlúvjeto,žesúprespotrebiteľavopredpripravenéaväčšinouniejevytvorenýpriestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

28. Aplikujúc ustanovenie § 301 a nasl. CSP, krajský súd zdôrazňuje, že v konaní o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach skúma neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky,
nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. K vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo
nekalej obchodnej praktiky, teda nedochádza v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktorého stranamisú dodávateľ a spotrebiteľ. Právna úprava abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach predstavuje
implementáciuSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/22/ESz23.04.2009osúdnychpríkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov. Ide o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť

neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, alebo určiť obchodnú praktiku za
nekalú mimo rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky
legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami rozsudku.

29. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k propagovaniu a

realizovaniu verejného vysielania a prevádzkovania hry Farma č. 12 „Mesto vs. Dedina“ v roku 2020
do súčasnosti.

30. Špecifikom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ako vyplýva z označenia tohto
procesného inštitútu („abstraktný“), je, že na rozdiel od „klasického“ spotrebiteľského sporu s ochranou
slabšej strany sporu (v ktorom sú procesnými sporovými stranami dodávateľ a spotrebiteľ), prebieha

mimo rámca konkrétneho sporu o právo. Ako uvádza Slovník cudzích slov (akademický), abstraktum
je niečo neživotné, vzdialené od skutočnosti, nejestvujúce, fikcia; opakom je konkrétum (in Kol. Slovník
cudzích slov (akademický), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o.,
druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005, 1054 strán, str. 21). Ide teda o abstraktnú kontrolu
v pravom slova zmysle, kde sa pojmovo nevyžaduje existencia sporu o právo (Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1042).

31. Súd považuje za potrebné poznamenať, že žaloba žalobcu je pomerne rozsiahla - 28 z 35 strán
žaloby obsahuje množstvo ustanovení právnych predpisov. Skutkový stav je rozpísaný na takmer 3

stranách. V tejto súvislosti súd poukazuje na rímsko-právnu zásadu iura novit curia (lat. "súd pozná
právo"), je to zásada rímskeho práva (ktorá je ale platná dodnes), podľa ktorej počas (občianskeho
súdneho) konania, právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať.
Dokazovať sa musia len relevantné skutočnosti. Táto veľmi dôležitá zásada sa nevzťahuje len na
predmet dokazovania zákonných noriem, ale určuje aj zodpovednosť súdu za jeho konanie a úradný

postup - teda aj prípadné pochybenia. Jednoducho povedané, súd si musí byť vedomý toho, aký účinok
a dopad majú jeho jednotlivé rozhodnutia, resp. úradný postup na hmotnoprávne a procesnoprávne
postavenie účastníka konania. Nie je preto potrebné citovať zákonné ustanovenia tak, ako to urobil v
tomto prípade žalobca.

32. Žalobca žiadal, aby súd určil, či relácia je, alebo nie je hazardnou hrou. Súd sa stotožnil s názorom
žalovaného, ktorý tvrdil, že ak by súd pristúpil k posudzovaniu otázky, či relácia je hazardnou hrou,
alebo nie, išlo by v konečnom dôsledku aj o zásah do práv žalovaného na spravodlivý súdny proces.
V konaniach podľa ZHH majú dozorované subjekty iný, širší rozsah procesných oprávnení, ako aj
opravných prostriedkov, než je tomu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa

CSP. Civilný súd by meritórnym prejednaním veci v rozsahu patriacej do právomoci úradu, zasiahol,
bez náležitého zákonného podkladu, do právomoci iného orgánu verejnej správy, ktorého rozhodnutia
sú následne preskúmavané v rámci systému správneho súdnictva. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ust. § 80 ZHH. Právomoc rozhodovať o tom, či je relácia hazardnou hrou, má výlučne Úrad pre
reguláciu hazardných hier. Prevádzkovanie hazardnej hry je, podľa ZHH, správnym deliktom. Či bol

spáchaný správny delikt, má výlučné právo posúdiť úrad. V prípade, ak chcel byť žalobca v tejto časti
žaloby úspešný, mal súdu preukázať v súlade s ust. § 193 CSP, že Úrad pre reguláciu hazardných hier
rozhodol o tom, že žalovaný sa dopustil správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry bez licencie.
Súd konštatuje, že nie je možné presunúť z úradu na súd právomoc určiť, či je relácia Farma hazardnou
hrou, alebo nie.

33. Žalobca tvrdil, že praktiky a podmienky relácie napĺňajú objektívnu stránku viacerých trestných
činov. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že právomoc iniciovať posúdenie trestnosti konania má v súlade
ust. § 237 zákona č. 301/2005 Z. z. prokurátor v rámci trestného konania. Žalobca, ktorý vystupuje ako
občianskezdruženienaochranuspotrebiteľov,takútoprávomocnemá.Žalobcatiežnamietal,žepravidlá

a podmienky relácie sú porušením zásady rovnakého zaobchádzania a že relácia je diskriminačná. Súd
poukazuje na ust. § 9a ADZ, podľa ktorého právo domôcť sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie
patrí právnickej osobe, ako je žalobca, len v prípade, ak by cieľom žaloby bola ochrana pred nerovnakým
zaobchádzaním a diskrimináciou väčšieho počtu ľudí, prípadne, že by porušením zásad rovnakéhozaobchádzania bol vážne ohrozený verejný záujem. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani jednu
z vyššie uvedených skutočností. Súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom konaní o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach podľa CSP, je už z podstaty tohto konania vylúčené, aby súd

posudzoval, či určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, definovaného zákonom č.
300/2005 Z. z. (ďalej ako „TZ“).

34. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že relácia bola televíznou show, kde celkovo účinkovalo 20
účinkujúcich. Každý z nich vopred a samostatne uzatvoril so žalovaným zmluvu o umeleckom výkone

a licenčnú zmluvu podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „AZ“) a podľa § 262
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Prílohou zmlúv účinkujúcich boli okrem
iného aj podrobné podmienky a pravidlá relácie, ktoré boli pre všetkých účinkujúcich rovnaké. Každý
z účinkujúcich teda bol vopred oboznámený s podmienkami a pravidlami relácie a výslovne s nimi
súhlasil. Dĺžka účasti v relácii a prípadný úspech účinkujúcich nezávisel od náhody, ale od ich fyzických
schopností a vedomostí.

V posudzovanom prípade sa podľa názoru súdu jedná o licencovaný formát relácie, ktorej podmienky,
pravidlá a priebeh boli všetkým účinkujúcim vopred známe. Po preskúmaní spisu nemá súd za
preukázané, že účinkujúci uhradili vklad, alebo do nej vložili stávku. Relácie sa zúčastnili dobrovoľne,
na základe zmluvy, ako výkonní umelci.

35. Žalobca tvrdil a chcel preukázať, že minimálne v 12. sérii hry Farma, došlo k porušeniu zákona,
pravidiel, nezákonnému zvýhodňovaniu časti hráčov (chalupárov), že aplikovateľné pravidlá hry sú
nepredvídateľné, antidiskriminačné, čiastočne v rozpore s dobrými mravmi, čiastočne v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech

hráčov, ale aj v neprospech divákov ako hlasujúcich a tiež hráčov v sekundárnych SMS hrách
realizovaných v priebehu hlavnej hry v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov. Súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že žalobca neoznačil akékoľvek konkrétne ustanovenie zmlúv, uzatvorených medzi
žalovaným a jednotlivými účinkujúcimi v relácii, ako ani akékoľvek ustanovenie Štatútu SMS hlasovania,
či Štatútu SMS súťaže, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd preto zastáva

názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ani v tejto časti žaloby.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý k návratom vyradených účinkujúcich k spolutvorbe relácie
uviedol, že zmluvné vyhradenie si možnosti žalovaného rozhodnúť o ponuke návrhu k spolutvorbe
relácie vyradeným účinkujúcim, bolo súčasťou pravidiel a podmienok relácie, s ktorými sa vopred

oboznámili všetci účinkujúci, a ktoré sa zmluvne zaviazali rešpektovať. Nemožno preto označiť ponuku
návratu vyradeným účinkujúcim do relácie zo strany žalovaného za poskytnutie neprimeranej výhody,
resp. za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

36. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že záujemcovia o účasť v SMS súťaži sa do tejto zapojili v

zmysle čl. 3 bod 1 Štatútu SMS súťaže tak, že zaslali spoplatnenú SMS správu na určené telefónne
číslo, pričom v texte SMS správy museli uviesť správnu odpoveď na vedomostnú otázku týkajúcu sa
relácie. Samotná vedomostná súťažná otázka pritom bola pravidelne zverejňovaná v rámci vysielania
televíznych programových služieb žalovaného, ako aj v rámci internetového vysielania na webovej
stránke žalovaného. Hlavnou a jedinou cenou v SMS súťaži bol v zmysle čl. 4 Štatútu SMS súťaže,

traktor Branson K78 s čelným nakladačom, poskytnutý do SMS súťaže zo strany partnera SMS súťaže.

37. V prípade relácie platí, že účinkujúci boli vopred oboznámení s podrobnými pravidlami relácie,
pričom tieto boli pre všetkých účinkujúcich rovnaké a účinkujúci sa vopred zaviazali k ich rešpektovaniu
a dodržiavaniu. Za spolupodieľanie sa na tvorbe relácie boli tiež účinkujúci žalovaným odmeňovaní v

zmysle príslušných zmluvných ustanovení.

38. Žalobca tvrdil a chcel preukázať, že minimálne v 12. sérii hry Farma, došlo k porušeniu zákona,
pravidiel, nezákonnému zvýhodňovaniu časti hráčov (chalupárov), že aplikovateľné pravidlá hry sú
nepredvídateľné, antidiskriminačné, čiastočne v rozpore s dobrými mravmi, čiastočne v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech
hráčov, ale aj v neprospech divákov ako hlasujúcich a tiež hráčov v sekundárnych SMS hrách
realizovaných v priebehu hlavnej hry v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov. Súd k tejto časti
žaloby považuje za potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretožežiadne z vyššie uvedených tvrdení nepreukázal a nedoložil do konania žiadne relevantné dokumenty,
ktoré by jeho tvrdenia preukazovali.

39. Žalobcanavrholzabezpečiť,predrozhodnutím,odžalovaného,kompletnevšetkypravidláhryFarma
č. 10 - 12, vrátane zmlúv hráčov do hry, kópie audio a videozáznamov Farmy č. 10 až 12 a castingové
záznamy o výbere hráčov. Navrhol súdu zistiť všetky osobné údaje hráčov vo Farme 2020 a následne
hráčov vypočuť ako svedkov.

Súd dospel k záveru, že požiadavky žalobcu sú nadbytočné a zároveň nesúvisiace s predmetom
konania. Žalobca neuviedol, ako konkrétne by prípadné zabezpečenie vykonania dôkazov mohlo bližšie
prispieť k objasneniu relevantného skutkového stavu v konaní.

40. Súd dopĺňa, že účelom edičnej povinnosti má byť prípadná podpora už existujúcej a relevantnej
právnej argumentácie niektorej zo sporových strán. Nemôže ísť len o pátranie po dôkazoch za účelom

vybudovania samotnej kauzy (prípadu). Návrhy na dokazovanie musia jednoznačne a určito smerovať k
overeniu tvrdení žalobcu, resp. k významnému podporeniu prostriedkov jeho procesného útoku. Spôsob
žalobcom navrhovaných dôkazov je v rozpore s povinnosťou žalobcu v súlade s ust. § 132 ods. 1 CSP.
V zmysle § 132 ods. 2 CSP nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť len odkazom na
označené dôkazy. Nie je úlohou a ani povinnosťou súdu skúmať, čo konkrétne mal žalobca v úmysle

poukázať ním predloženými listinami. Súd preto nemôže na takéto dôkazné návrhy prihliadať.

41. Súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V odseku 2 dopĺňa, že
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

42. Žalobca namietal, že hra a jej kompletné pravidlá sú hodné abstraktnej kontroly, pretože je sporné,
či hráči majú postavenie spotrebiteľov, či komplexná ochrana spotrebiteľa dopadá na pravidlá hry,
obsah zmlúv hráčov, či nejde o hazardnú hru, či ne/bol požadovaný finančný alebo iný majetkový
vklad do hry, či bezdôvodné obohacovanie sa organizátorom a vysielateľom hry v neprospech hráčov
ako spotrebiteľov, je vkladom do hry. Či menené alebo nepredvídateľné pravidlá hry, ako aj vopred

čiastočne známe pravidlá hry sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákonov. Súd zastáva názor,
že pokiaľ sa žalobca, ako špecificky legitimovaný subjekt na podanie žaloby v konaní o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach, môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo
nekalých obchodných praktík, okolnosti týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalých
obchodných praktík, musia vyplývať zo zmlúv alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou, alebo z konania v rámci uplatňovania nekalých obchodných praktík vo vzťahu
k ich používaniu, vo vzťahu k vopred určenému okruhu spotrebiteľov, nie v závislosti od okolností
individuálneho, konkrétneho prípadu. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobcom, súd žalobu zamietol v súlade s ust. § 305 ods. 1 CSP.

43. Podľa názoru žalobcu, žalované praktiky napĺňajú objektívnu stránku skutkových podstát trestných
činov. V tejto súvislosti súd vo všeobecnosti uvádza, že procesný kódex pri výkone civilnej právomoci,
rozlišuje právo súdu samostatne posudzovať určité otázky a právo vydávať o týchto otázkach
autoritatívne rozhodnutie; toto právo je obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci súdov.
Je vecou súdu, pre aký postup sa rozhodne, ak nastane situácia, keď má na účely konania posúdiť

otázky, o ktorých rozhodnúť patrí inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Z hľadiska rozhodnutia vo
veci samej ide o tzv. prejudiciálne otázky, ktorými sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom
daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej. Zákon stanovuje, že
prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí
do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Inými slovami, súd môže takto posudzovať aj

také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. V prejednávanej veci ide o potrebu
zvážiť, či naplnenie skutkových podstát trestných činov tak, ako to opísal žalobca, je spôsobilé zmeniť
názor súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd zastáva názor, že samotné tvrdenie
žalobcu je neopodstatnené z dôvodu, že žalobcom stroho, neurčito a zmätočne opísané domnelétrestné činy, nepredstavujú zásadné otázky, zodpovedanie ktorých by bolo spôsobilé zmeniť posúdenie
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach inak, než zamietnutím žaloby z dôvodu neunesenia
bremena svojich tvrdení.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k jednoznačnému záveru o skutkovej a právnej irelevantnosti predmetnej žaloby
oabstraktnúkontroluvspotrebiteľskýchveciachaztohodôvodužalobuvcelomrozsahuakonedôvodnú
zamietol.

45. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

46. O nároku na náhradu trov prvoištančného konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1
CSP, podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanému, ako procesne

plne úspešnej strane v konaní, vznikol nárok na náhradu trov konania, s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§
362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne

nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.