Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/229/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221850
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117221850.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: EKOMONT

SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Kamenica 583, 082 71 Kamenica, IČO: 36 709 824, zastúpeného JUDr.
Marekom Tkáčom, advokátom, Nám. Sv. Martina 39, 082 71 Lipany, proti žalovanému: Prešovský
samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, o zaplatenie sumy 223.101,32
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá

žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 3.10.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.10.2017, žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 223.101,32 eura spolu s 5 % ročný úrokom z omeškania
zo sumy 223.101,32 eura od 16.3.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 28.4.2014 bola medzi žalovaným ako prijímateľom a

Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako poskytovateľom v zmysle §
15 ods. 1 Zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
v znení neskorších predpisov uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
Z2215012008001 (ďalej tiež ako Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v príslušnom
gramatickom tvare), ktorej predmetom bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinnosti medzi
poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej tiež ako „NFP“)
zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej

žiadosti o NFP: Názov projektu: „Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK - východ,
Miesto realizácie: Východné Slovensko, Prešovský kraj, okres Humenné, Medzilaborce, Vranov nad
Topľou, číslo výzvy: ROP-5.1-2013/01“ (ďalej tiež ako „projekt“). Táto zmluva nadobudla účinnosť dňom
10.5.2014 a Dodatok č. 1 k nej nadobudol účinnosť dňa 1.8.2015. Na základe bodu 2.3 zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku prijímateľ sa zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť
ho v súlade s podmienkami stanovenými zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V
zmysle bodu 3.3 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku prijímateľ sa zaviazal použiť

nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít
Projektu a za splnenia podmienok stanovených:
a) Zmluvou o poskytnutí NFP
b) všeobecne záväznými právnymi predpismi SR,c) priamo vykonateľnými právnymi predpismi EÚ,
d) systémom riadenia a systémom finančného riadenia a dokumentmi vydanými na ich základe, ak boli
zverejnené,

e) schváleným ROP, programovým manuálom k ROP, príslušnou publikovanou výzvou na predkladanie
žiadostí v rámci ktorej prijímateľ predložil svoju žiadosť o NFP, vrátane jej súčastí a príloh, najmä ale
nielen, príručkou pre žiadateľa/prijímateľa v aktuálnom znení, ak boli zverejnené,
f) právnymi dokumentmi, z ktorých pre prijímateľa vyplývajú alebo môžu vyplývať práva a povinnosti
alebo ich zmena, ak boli zverejnené.

Podľa bodu 3.4 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku prijímateľ vzal na vedomie,
že mu bude poskytnutý dohodnutý NFP iba vtedy, ak bude preukázaná jeho potreba pre dosiahnutie
cieľov stanovených v projekte, čo znamená, že musí byť zjavná spojitosť medzi poskytovaným
NFP a oprávnenými výdavkami projektu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú nasledovné prílohy: 1.
Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet
podpory NFP, 3. Podpisové vzory (bod 6.3 prvá veta zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku). V zmysle čl.6 bod 1 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
prijímateľ je oprávnený previesť práva a povinnosti z tejto zmluvy na tento subjekt len s predchádzajúcim
písomným súhlasom poskytovateľa. Podľa čl. 14 bod 1 Prílohy č.1 k zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu
aktivít projektu tak, ako je uvedený v článku 2 zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú nasledujúce

podmienky:
a) vznikli v čase realizácie projektu v súvislosti s realizáciu aktivít projektu
b) patria do skupiny výdavkov rozpočtu projektu,
c) spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej výzvy na predkladanie žiadosti o NFP,
resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov,

d) viažu sa na aktivitu projektu, ktorá bola skutočne vykonaná.
e) vznikli v oprávnenom období v zmysle príslušnej výzvy, pričom obdobie oprávnenosti výdavkov je
stanovené podľa právnych predpisov EÚ, tzn. do 31.12.2015..
f) boli vynaložené hospodárne, efektívne, účinne a účelne.
V súvislosti s vyššie uvedenou Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvoril

dňa 20.5.2015 žalobca ako podzhotoviteľ žalovaného Zmluvu o dielo č. DS66300-02/2015 (ďalej tiež
ako Zmluva o dielo zo dňa 20.5.2015 - Príloha č.5) so spoločnosťou HANT BA DS, a.s. so sídlom
Považské Podhradie 77, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 36 834 921. Spoločnosť HANT BA DS,
a.s., ako zhotoviteľ, uzatvorila predtým so žalovaným Zmluvu o dielo č. Ú PSK:593/2014/OOD zo
dňa 29.10.2014 (ďalej tiež ako Zmluva o dielo zo dňa 29.10.2014 - Príloha č.2) a v zmysle bodu

3.6 tejto zmluvy o dielo písomne doplnila zazmluvnené subdodávky na práce a materiály s uvedením
podzhotoviteľov a následne so súhlasom žalovaného písomnosťou zo dňa 25.6.2015 prešli na žalobcu
práva a záväzky. So súhlasom žalovaného bol zriadený aj osobitný viazaný účet vo VÚB, a.s. v prospech
žalobcu. Následne boli medzi žalobcom a spoločnosťou HANT BA DS, a.s., uzatvorené aj Dodatky
č. 1.,2.a 3. Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 20.5.2015, vrátane jej dodatkov, bolo vykonanie

stavebných objektov v rámci projektu „Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK - východ“,
na ktorý bol zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej
tiež ako „MPaRV SR“) poskytnutý žalovanému nenávratný finančný príspevok za dohodnutú cenu
277.182,26 eura s DPH. Predmetné stavebné objekty boli zo strany žalobcu riadne a včas vykonané,
a preto boli vystavené nasledovné faktúry, a to faktúra č. 15001, faktúra č. 15002, faktúra č. 15003,

faktúra č. 15004, faktúra č. 15005, faktúra č. 15006, faktúra č. 15007 a faktúra č. 15008. Tieto
faktúry boli spoločnosťou HANT BA DS, a.s., odsúhlasené a v zmysle bodu 6.3 a bodu 6.5 Zmluvy
o dielo č. DS66300-02/2015 zo dňa 20.5.2015 predložené na vyplatenie spoločnosti VÚB, a.s., kde
bol dňa 24.6.2015 zriadený viazaný účet medzi spoločnosť HANT BA DS, a.s., bankou VÚB, a.s. a
žalobcom, z ktorého mali byť uhradené vyššie uvedené faktúry, s čím súhlasil žalovaný. Tento účet

bol založený za účelom ochrany žalobcu a jeho peňažných prostriedkov a bol nasledujúcim dňom
25.6.2015 predmetom Dodatku č.1 k Zmluve o dielo, č. Ú PSK: 593/2014/OOD zo dňa 29.10.2014,
uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou HANT BA DS, a.s. Subdodávku na uvedenom diele
žalobca prijal len za podmienky, že v jeho prospech bude vytvorený vo VÚB, a.s., viazaný účet, ktorý
po dokončení jednotlivých stavebných objektov budú žalovaným poukázané finančné prostriedky a z

ktorého budú automaticky po predložení faktúr uhradené pohľadávky žalobcu. Vyššie uvedené faktúry
po ich predložení banke VÚB, a.s. žalobcom však neboli žalobcovi uhradené, okrem sumy 54.000 eur.
Žalobca prevzal dielo v rozostavanom stave, nakoľko zhotoviteľ spoločnosť HANT BA DS, s.r.o., s
ktorým žalovaný uzatvoril Zmluvu o dielo č. Ú PSK:593/2014/OOD zo dňa 29.10.2014 nebol schopnýz viacerých príčin dielo ukončiť, resp. nevykonával žiadnu činnosť z dôvodu nedostatku peňažných
prostriedkov, čím bol ohrozený termín ukončenia diela a čerpanie finančných prostriedkov z operačných
programov EÚ. Žalobca pred uzatvorením Zmluvy o dielo zo dňa 20.5.2015 so spoločnosťou HANT

BA DS, a.s., bol oslovený až v čase, keď na stavebných objektoch boli značne ohrozené život, zdravie
a majetok (napr. z dôvodu chýbajúceho zábradlia v obci Vyšný Žipov v dĺžke 500 m medzi cestou a
reguláciou potoka, kde prechádzali občania vrátane detí do školy, alebo prekopanej cesty, na ktorej sa
prepadol kamión, pri rekonštrukcii priepustu na rámový / úsek č. 3 Víťazovce - Košárovce/, kde cesta
k termínu ukončenia 30.6.2015 bola prekopaná, pričom žalobca nastúpil na rekonštrukciu priepustu

dňa 15.7.2015 a až po predlžení lehoty do 30.7.2015 dielo žalobca vyfinancoval a ukončil. Žalobca
je toho názoru, že dané finančné prostriedky Európska únia a MPaRV SR neurčili na úhradu starých
dlhov spoločnosti HANT BA DS, a.s. a na pohľadávky banky UniCredit Bank voči spoločnosti HANT
BA DS, a.s., ktoré vôbec nesúviseli s projektom „Odstránenie následkov povodní na mostoch PSK -
východ“, na ktorý boli účelovo viazané, čo potvrdzuje bod 2.2, bod 3.3 a bod 3.4 Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.4.2014 a čl. 14 bod 1 v spojitosti s čl.16 bod 2.10 Prílohy

č. 1 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.4.2014. Účelnosť je vzťah
medzi určeným účelom vynaloženia výdavkov projektu a skutočným účelom ich vynaloženia. Zásada
účelnosti znamená, že žiadateľ je oprávnený použiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok iba na
účel stanovený v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, uzatvorenej na základe § 12
ods. 1 a § 15 ods. 1 Zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitným právne záväzným právnym predpisom.
Zmluva o dielo č. Ú PSK:593/2014/OOD zo dňa 29.10.2014, uzatvorená žalovaným so spoločnosťou
HANT BA DS, a.s. ustanovuje v bode 3.6: „Zoznam poddodávateľov je uvedený v Prílohe č. 2. V
prípade zámeru realizovať nástup nového poddodávateľa a taktiež zámeru realizovať zmenu pôvodného
poddodávateľa je zhotoviteľ povinný min. 5 pracovných dní vopred písomne informovať objednávateľa

o nástupe poddodávateľa na realizáciu diela a súčasne predložiť čestné vyhlásenie, že poddodávateľ
spĺňa, alebo najneskôr v čase plnenia bude spĺňať podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 Zákona č.
25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Zhotoviteľ je oprávnený previesť
svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy na nového poddodávateľa až po obdržaní písomného súhlasu
objednávateľa“ a v bode 16.3: „Žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez písomného súhlasu

druhej zmluvnej strany previesť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy na inú osobu“. Tiež Zmluva
o dielo č. DS 66300-02/2015 zo dňa 20.5.2015, uzatvorená medzi spoločnosťou HANT BA DS, a.s. a
žalobcom ustanovuje v bode 16.3: „Žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez písomného súhlasu
druhej zmluvnej strany previesť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy na inú osobu“. Žalovaný
napriek vyššie uvedenému a bez akéhokoľvek náležitého a obozretného preskúmania veci nesprávne

uspokojilpohľadávkubankyUniCreditBankvočispoločnostiHANTBADS,a.s.,ktorávzniklapozriadení
a prevzatí bankovej záruky bankou v prospech spoločnosti RAVEN, a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2,
017 01 Považská Bystrica, a to v sume vyše 1 milión eur, hoci sporná pohľadávka banky bola iba vo
výške 275.143,52 eura a hoci vedel, že žalobca má nárok na účelovo viazané peňažné prostriedky a že
má zriadený osobitný účet, na ktorý je potrebné zo strany žalovaného poukázať, čím žalobcovi žalovaný

spôsobil škodu. Na prevod práva a záväzku zo spoločnosti HANT BA DS, a.s., na inú osobu, t. j. na
žalovaného a banku UniCredit Bank v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 29.10.2014, Zmluvy o dielo zo
dňa 20.5.2015 a Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2215012008001 zo dňa
28.4.2014 nebol daný žiadny písomný súhlas, a preto žalobca mal za to, a to aj v súlade s ustanovením
bodu 3.6 Zmluvy o dielo zo dňa 29.10.2014 a hlavne Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. Z2215012008001 zo dňa 28.4.2014, že peňažné prostriedky patriace žalobcovi mali byť
v súlade s Dodatkom č.1 k Zmluve o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou HANT BA DS, a.s. a
Dodatkom č.1 k zmluve o účte vo VÚB, a.s. medzi žalobcom, spoločnosťou HANT BA DS a bankou
VÚB, a.s. vyplatené žalobcovi na osobitný viazaný účet č. SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a nie
banke UniCredit Bank na č. ú. SKXX XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX. Žalobca má za to, že :

a) výberom zhotoviteľa spoločnosti HANT BA DS, a.s. žalovaným na projekt odstránenie následkov na
mostoch v PSK - východ bez náležitej obozretnosti ohľadne právnych vzťahov tejto spoločnosti a jej
prípadných dlhov vrátane tiarch na jej majetku,
b) neprihliadnutím žalovaného na to, že v zmysle bodu 16.3 Zmluvy o dielo zo dňa 29.10.2014 nedal
žalovaný žiadny písomný súhlas na prevod práv a záväzkov na inú osobu, okrem žalobcu a iných

podzhotoviteľov,
c) neprihliadnutím žalovaného na to, že v zmysle bodu 16.3 zmluvy zo dňa 20.5.2015 nedal ani žalobca
žiadny písomný súhlas na prevod práv a záväzkov na inú osobu,d) snahou žalovaného za každú cenu ukončiť projekt a získať peňažné prostriedky poskytnuté
ministerstvom, z ktorých mal byť žalobca uspokojený, uviedol žalovaný žalobcu do omylu ohľadne
jeho vyplatenia, pričom účelovo viazané prostriedky nepoužil na účel uvedený v Zmluve o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku č. Z2215012008001 zo dňa 28.4.2014 a nepoukázal na osobitný
účet zriadený v prospech žalobcu, hoci jeho zriadenie bolo predmetom Dodatku č. 1 k zmluve o dielo
č. Ú PSK 593/2014/OOD zo dňa 29.10.2014, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou HANT BA
DS, a.s. a Dodatkom č.1 k Zmluve o účte vo VÚB a.s. medzi žalobcom, spoločnosťou HANT BA DS
a.s. a bankou VÚB a.s.

e) neoverením zriadenia záložného práva spoločnosťou HANT BA DS, a.s. v prospech banky UniCredit
Bank, o ktorom neinformovali a ktorého začatie vykonania nebolo ani zaregistrované v registri záložných
práv (§ 151 l ods. 1 OZ),
f) neoverením zriadenia bankovej záruky medzi spoločnosťou HANT BA DS, a.s. a bankou UniCredit
Bank v prospech spoločnosti RAVEN, a.s. a okolnosti jej vyplatenia, ktorá nemala s projektom
financovaným na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2215012008001

zo dňa 28.4.2014 žiadnu súvislosť, keďže pochybná pohľadávka spoločnosti RAVEN a.s. vznikla v
súvislosti so stavbou obchvatu mesta Prešov a nie v súvislosti s projektom - odstránenie následkov
povodní na mostoch PSK - východ,
g) po uplatnení záložného práva bankou u žalovaného, žalovaný nedôvodne a v rozpore so Zmluvou
o dielo zo dňa 29.10.2014 v znení Dodatku č. 1, Zmluvou o dielo zo dňa 20.5.2015 v znení dodatkov

a Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2215012008001 zo dňa 28.4.2014
vyplatil UniCredit Bank peňažné prostriedky určené a patriace žalobcovi, ktoré neboli a ani nemohli byť
predmetom zálohu v zmysle § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka,
h) bez prejednania a súhlasu zastupiteľstva žalovaného, ktoré neprejednalo a neschválilo prevod sumy
prevyšujúcej 35.000 eur v prospech UniCredit Bank na jej osobný účet,

i) žalovaný mal žiadať od banky UniCredit Bank doklady preukazujúce zriadenie záložného práva a
jej údajnej pohľadávky voči spoločnosti HANT BA DS, a.s., dôvod vzniku pohľadávky, jej výšku, jej
splatnosť a nekonať len na základe Oznámenia o vzniku záložného práva, zvlášť za okolnosti, ak
samotná spoločnosť HANT BA DS, a.s., popierala nárok banky a skúmať podmienky v zmysle čl. 14
bod 1 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,

j) námietkou spoločnosti HANT BA DS, a.s. učinenej žalovanému písomnosťou zo dňa 2.10.2015, že
neexistuje žiadna splatná pohľadávka banky UniCredit Bank voči tejto spoločnosti, sa žalovaný vôbec
nezaoberal, resp. na ňu ani neprihliadol
k) v záujme ochrany žalobcu mal žalovaný oznámiť banke UniCredit Bank, že dielo bolo vo veľkom
rozsahu zrealizované žalobcom v prospech ktorého bol zriadený viazaný účet na ochranu jej práv a že

peňažné prostriedky sú účelovo určené iba na projekt - odstránenie následkov povodní na mostoch v
PSK - východ,
l) Žalovaný mal pred realizovaním platby v zmysle článku 16 Platby pod 2.10 Všeobecných zmluvných
podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku požiadať banku UniCredit Bank
o pracovné stretnutie, na ktorom by deklaroval, že ide o účelovo viazané prostriedky z operačného

programu EÚ, ktoré majú byť vyplatené zhotoviteľom za vykonané dielo a že rozhodne ich EÚ a MPaRV
SR neurčili na úhradu starých dlhov spoločnosti HANT BA DS, a.s. a pohľadávok banky voči tejto
spoločnosti nesúvisiacich s projektom „Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK - východ“
a oboznámiť banku aj o všetkých podstatných skutočnostiach a detailoch obchodných vzťahov, aby sa
predišlovznikuškody,kuktorej následnevočižalobcoviajskutočnedošloatentostavpretrvávadodnes,

m) na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2215012008001 zo dňa
28.4.2014, uzatvorenou na základe osobitného právneho predpisu, a to Zákona č. 528/2008 Z. z.
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov
boli účelovo viazané peňažné prostriedky MPaRV SR v prospech účastníkov projektu, a to v rámci
regionálneho operačného programu prioritná os 5 opatrenie 5.1 regionálne komunikácie zabezpečujúcej

dopravnú obslužnosť regiónov, čo žalovaný nerešpektoval,
n) splnomocnenec a riaditeľ správy ciest a údržby PSK Ing. Vladimír Kozák na základe plnomocenstva
zo dňa 10.1.2014 nesúhlasil s poukázaním peňažných prostriedkov v prospech UniCredit Bank a ani
nepodpísal platbu v prospech tejto banky,
o) Banka UniCredit Bank oznámenie o vzniku záložného práva z roku 2010 doručila žalovanému až

dňa 30.9.2015, pričom peňažné prostriedky tejto banke boli vyplatené dňa 5.10.2015 (v pondelok), a to
na základe žiadosti o platbu doručenej ministerstvu pred dňom 30.9.2015, ktorá nebola ministerstvom
schválená na účel úhrady pohľadávok banky UniCredit Bank, ale iba na účel preplatenia oprávnených
výdavkov na stavbe daného projektu účastníkom projektu ,p) v rozpore so schváleným účelom preplatenia oprávnených výdavkov účastníkov na stavbe
projektuaschválenoužiadosťoužalovanéhooplatbuMinisterstvompôdohospodárstvaarozvojavidieka
Slovenskej republiky, podanou a schválenou ešte pred dňom 30.9.2015, došlo dňa 5.10.2015 žalovaným

k vyplateniu peňažných prostriedkov na iný neschválený účel a účet, ktoré ani nesúviseli s projektom,
čím žalobcovi vznikla konaním žalovaného, ktorý konal aj v rozpore s dobrými mravmi, škoda veľkého
rozsahu vo výške 223.101,32 eura. Výhradnú účelovosť použitia peňažných prostriedkov (NFP) z
fondov Európskeho spoločenstva na úhradu ceny diela po jeho ukončení zvýrazňuje aj článok 17
bod 9 (Spoločné ustanovenia pre všetky systémy financovania a prijímateľov) Všeobecných zmluvných

podmienok (ďalej len „VZP“) k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktoré sú
jej neoddeliteľnou súčasťou, v ktorom sa uvádza: „V prípade úhrady záväzku prijímateľa záložnému
veriteľovi pri výkone záložného práva na pohľadávku dodávateľa voči prijímateľovi v súlade s §
151a - 151me Občianskeho zákonníka, prijímateľ v rámci dokumentácie žiadosti o platbu predloží
doklady preukazujúce vznik záložného práva a výpis z účtu (originál alebo kópiu označenú pečiatkou
a podpisom štatutárneho orgánu prijímateľa potvrdzujúci skutočné uhradenie účtovných dokladov

záložnému veriteľovi“.
Z výkladu citovaného bodu 9 článku 17 VZP nepochybne vyplýva, že plnenie (úhrada záväzku)
žalovaným záložnému veriteľovi by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak žalovaný v rámci
dokumentácie žiadosti o platbu by súčasne predložil poskytovateľovi (Ministerstvu pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR) aj doklady preukazujúce vznik záložného práva a výpis z účtu potvrdzujúci skutočné

uhradenie účtovných dokladov záložnému veriteľovi. Toto tvrdenie podporuje aj mailová komunikácia
pracovníka Ing. Adriána Somogyiho, finančného manažéra z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR zo dňa 30.9.2015, ktorý pred vyplatením uviedol, že v rámci dokumentácie žiadosti o platbu
je potrebné predložiť doklady preukazujúce zriadenie a vznik záložného práva, t.j. Zmluvu o zriadení
záložného práva, písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaslané dlžníkom a iné. Pretože

uvedená podmienka pre úhradu záväzku záložnému veriteľovi nebola žalovaným naplnená a žiadosť
o platbu predložil žalovaný v súvislosti s neuhradenými účtovnými dokladmi dodávateľov projektu a nie
pohľadávkou banky UniCredit Bank, došlo tým zo strany žalovaného k porušenie povinnosti vyplývajúcej
pre neho zo zmluvy o poskytnutí NFP, ako aj zo zmlúv o dielo, ktoré sú v príčinnej súvislosti so
vznikom škody žalobcu, ktorý ako podzhotoviteľ zrealizoval a ukončil dielo na vlastné náklady. Nebyť

ukončenia diela žalobcom žalovaný dodnes by nemal dielo ukončené a stratil by tak akýkoľvek nárok
na jeho financovanie z fondov Európskeho spoločenstva. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,
že peňažné prostriedky nešli na vopred schválený účel a vopred schválenému subjektu, pričom nebol
daný písomný súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale na vyplatenie peňažných
prostriedkov banke UniCredit Bank, čo bolo v rozpore s čl. 6 bod 1 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, pričom nebola podaná žalovaným Ministerstvu pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR žiadosť o platbu v prospech UniCredit Bank a nedošlo ani k zverejneniu právnych
dokumentov v zmysle bodu 3.3 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, z ktorých pre
prijímateľa mohli vyplývať práva a povinnosti alebo ich zmena, podáva žalobca túto žalobu. Žalobca
písomne vyzval žalovaného písomnosťou označenou ako žiadosť o súčinnosť a výzva na zaplatenie

zo dňa 20.1.2016 na úhradu škody vo výške 223.101,32 eura, ktorou poskytol žalovanému lehotu na
zaplatenie tejto škody do 15.3.2016, avšak do dnešného dňa zo strany žalovaného nedošlo k náhrade
tejto škody. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatňuje si žalobca,
okrem náhrady škody aj zákonný úrok z omeškania zo sumy 223.101,32 eura, ktorý si uplatňuje odo dňa
16.3.2016 , t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď žalovanému uplynula lehota na dobrovoľnú náhradu

škody.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.8.2018, okrem iného uviedol, že žalovaný
namieta pasívnu legitimáciu v predmetnom súdnom konaní. Žalobca žiada od žalovaného zaplatiť sumu
223.101,32 eura spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.3.2016. Z obsahu žaloby vyplýva,

že sa jedná o zaplatenie časti ceny za stavebné práce na stavbe „Odstránenie následkov povodní na
mostoch v PSK - východ“, ktoré si u žalobcu objednala tretia osoba, nie žalovaný. Rozhodujúcou pri
posúdení námietky pasívnej legitimácie žalovaného je skutočnosť, že žalovaný nebol ani nie je v
zmluvnom vzťahu so žalobcom vo veci zhotovenia diela v projekte: „Odstránenie následkov povodní na
mostoch vPSK-východ“.Vočižalobcovinemalanemázáväzkyzozmluvnéhovzťahuasvojimkonaním

mu nespôsobil žiadnu škodu. Dňa 10.5.2014 nadobudla účinnosť Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku číslo zmluvy: Z2215012008001 (ďalej len „Zmluva o NFP“ ), uzavretá medzi
žalovaným ako prijímateľom a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „MPaRV
SR“) ako poskytovateľom finančného príspevku na realizáciu aktivít projektu: „Odstránenie následkovpovodní na mostoch v PSK - východ“. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o NFP je okrem iného aj
Príloha č. 1 - Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o NFP. Následne dňa 30.10.2014 nadobudla
účinnosť Zmluva o dielo, číslo z registra zmlúv ÚPSK:593/2014/OOD, uzavretá medzi žalovaným ako

objednávateľom a zhotoviteľom diela spoločnosťou HANT BA DS, a.s., so sídlom Považské Podhradie
77, IČO: 36 834 921 (ďalej len „HANT“ alebo „zhotoviteľ“), ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa, že
pre objednávateľa (žalovaného) zhotoví stavbu: „Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK -
východ“. V zmysle predmetnej zmluvy o dielo nárok na zaplatenie dohodnutej ceny vznikol zhotoviteľovi
diela - spoločnosti HANT, nie žalobcovi. Žalovaný v zmysle platnej Zmluvy o dielo so spoločnosťou

HANT nebol oprávnený uhradiť cenu žalobcovi, a to ani napriek tomu, že žalobca bol poddodávateľom
diela. Žalovaný si svoje zmluvné záväzky splnil vrátane zaplatenia ceny za vykonanie diela voči tej
spoločnosti, s ktorou mal uzatvorený zmluvný vzťah - voči spoločnosti HANT. V Zmluve o dielo so
spoločnosťou HANT, ani v žiadnej zmluve so žalobcom nebolo dohodnuté, že žalovaný je povinný za
určitýchokolnostíplniťpoddodávateľovidiela-žalobcovi.Žalobcamalmožnosťavprípade,žežalobcovi
jeho zmluvný partner doposiaľ neuhradil cenu za vykonané dielo, stále mal možnosť domáhať sa plnenia

od svojho zmluvného partnera - od spoločnosti HANT. Na strane žalovaného neexistoval a neexistuje
právnytitulnavyplateniepožadovanejsumyžalobcovi.Právnytitulnaúhradusumyvovýške223.101,32
eura žalobca v podanej žalobe riadne právne neodôvodnil. Žalobca svoje nároky voči žalovanému v
podanej žalobe opiera bez náležitého zákona a právneho podkladu a odvoláva sa na to, že žalovaný
nesprávne uspokojil pohľadávku banky UniCredit Bank, a.s. (ďalej len „banka“) ako záložného veriteľa

voči spoločnosti HANT ako záložcu. V zmysle vyššie uvedeného tvrdenia žalobcu žalovaný dáva do
pozornosti ustanovenia Prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí NFP, čl. 17, bod 7, písm. b) v ktorom je uvedené
a dohodnuté nasledovné:
Č.17 - Spoločné ustanovenia pre všetky systémy financovania a prijímateľov, bod 7 na účely tejto
zmluvy sa za úhradu účtovných dokladov dodávateľovi môže považovať aj: písm. b) úhrada záložnému

veriteľovi na základe výkonu záložného práva na pohľadávku dodávateľa voči prijímateľovi v súlade s
§ 151a - 151 me Občianskeho zákonníka.
V čl.17 bod 9 Prílohy č.1 k Zmluve o NFP je dohodnuté, že v prípade úhrady záväzku prijímateľa
záložnému veriteľovi pri výkone záložného práva na pohľadávku dodávateľa voči prijímateľovi v súlade
s § 151a - 151 me Občianskeho zákonníka prijímateľ v rámci dokumentácie žiadosti o platbu predloží

doklady preukazujúce vznik záložného práva a výpis z účtu (originál alebo kópiu označenú pečiatkou
a podpisom štatutárneho orgánu prijímateľa, potvrdzujúci skutočné uhradenie účtovných dokladov
záložnému veriteľovi. Predmetná povinnosť bola zo strany žalovaného splnená. Právny režim
záložného práva, ktorého predmetom je pohľadávka upravuje § 151 mb Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Ak predmetom záložného práva je pohľadávka dlžníka /záložcu/ spoločnosť HANT voči jeho

dlžníkovi /poddlžníkovi/ žalovanému a ak sa jedná o záložné právo na peňažnú pohľadávku, takéto
záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi - žalovanému, len ak vznik záložného
právazáložcapísomneoznámipoddlžníkovi-žalovanému,aleboakmuvznikzáložnéhoprávapreukáže
záložný veriteľ, pričom na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.
Poukazujúc na uvedené, Občiansky zákonník umožňuje preukázanie existencie záložného práva na

pohľadávku alternatívne, čo v tomto prípade bolo splnené. Banka ako záložný veriteľ listom zo dňa
23.9.2015 písomne oznámila žalovanému dňa 30.9.2015 vznik záložného práva vrátane priloženia
výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRZP 23683/2010). Záložné právo bolo
preukázané žalovanému ako poddlžníkovi spôsobom uvedeným v ustanovení § 151 mb ods. 2 OZ a v
súlade s § 151 mb ods. 3 OZ nebol žalovaný oprávnený splniť svoj dlh záložcovi (dlžníkovi) - spoločnosti

HANT ako dodávateľovi diela bez súhlasu záložného veriteľa - banky. V zmysle ustanovení § 151 mb
ods. 3 OZ ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný
plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom.
Doloženie záložnej zmluvy nebolo potrebné a nevyžaduje to žiadny právny predpis ani zmluva o NFP.
Záložná zmluva v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v platnom znení tvorí predmet bankového tajomstva a jeho ochrany v
zmyslečohobankanebolapovinná,aleanioprávnenábezpísomnéhosúhlasualebopísomnéhopokynu
žalobcu takúto zmluvu poskytnúť žalovanému. Pretože záložná zmluva medzi bankou a spoločnosťou
HANT zo strany banky ani zo strany HANTu doložená nebola ani na základe výzvy žalovaného, žalovaný
ponecháva na úvahe súdu, či pre účely tohto súdneho konania súd podľa ustanovenia § 91 Zákona o

bankách vyžiada od dotknutých zmluvných strán predmetnú záložnú zmluvu. Žalovaný trvá na tom, že
v zmysle platnej legislatívy sa záložné právo voči žalovanému stalo účinným písomným oznámením o
vzniku záložného práva zo dňa 30.9.2015 spolu s priloženým výpisom z NCRZP. Predložením výpisu
z NCRZP si banka ako záložný veriteľ splnila svoju preukaznú povinnosť voči žalovanému. Občianskyzákonník nevyžaduje, aby záložný veriteľ k oznámeniu o zriadení záložného práva na pohľadávku
doložil aj záložnú zmluvu. Aj napriek tomu, že žalobca ako poddodávateľ diela, na základe Zmluvy
o dielo so spoločnosťou HANT vykonal dielo, jeho dlžníkom, v prípade, že mu nebola za vykonané

dielo uhradená zmluvne dohodnutá cena, sa stala spoločnosť HANT, nie žalovaný. Žalovaný preto
nepovažuje tvrdenia žalobcu v žalobe za vecne a právne správne a považuje ich za sporné. Tvrdenie
žalobcu popísané v žalobe na stranách 7 a 8 žaloby žalovaný popiera a uvádza nasledovné: podľa
názoru žalovaného výkon záložného práva nemožno považovať za prevod práv a záväzkov na inú
osobu. Prevod práv predstavuje jeden z viacerých možných právnych inštitútov zabezpečenia záväzku

veriteľa (zabezpečovací prevod práva), ktorý je upravený v § 553 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne, zmluva o zabezpečovacom prevode práv
nebola uzavretá, preto nie je možné odvolávať sa na skutočnosť, že žalovaný ani žalobca nedal súhlas
na prevod práv a záväzkov na inú osobu. Veriteľ si v tomto prípade zvolil na zabezpečenie svojich
pohľadávok voči dlžníkovi formu zriadenia záložného práva. Žalovaný neuviedol ani nemohol uviesť
žalobcu do omylu, pretože pri plnení svojich záväzkov zo zmlúv žiadnym spôsobom nezasiahol do práv

žalobcu z dôvodu, že nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaný sa ani iným spôsobom
nezaviazal, že bude plniť žalobcovi namiesto zhotoviteľovi diela - spoločnosti HANT. Naopak žalovaný
bolpovinnýplniťafinančnéprostriedky uhradiťbankezdôvodu,žebankaakozáložnýveriteľpreukázala
žalovanému vznik záložného práva a týmto preukázaním sa záložné právo k pohľadávke stalo voči
žalovanému účinným. Nebolo povinnosťou žalovaného overovať vopred zriadenie záložného práva,

resp. zriadenie bankovej záruky spoločnosťou HANT v prospech banky, resp. v prospech inej osoby.
Žalovaný po uplatnení záložného práva bankou v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka (§ 151 mb ods. 3) a v súlade so zmluvou NFP (viď čl.17 bod 7 písm. b) Prílohy č. 1) plnil
banke z dôvodu, že preukázaním vzniku záložného práva k pohľadávke bankou sa záložné právo
stalo účinným voči žalovanému. Finančné prostriedky vyplatené banke nepatrili žalobcovi a ak by

žalovaný neplnil banke na základe preukázania vzniku záložného práva k pohľadávke, tak by plnil
spoločnosti HANT, nie žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené si žaloba nedostatočne zabezpečil
plneniesvojichpohľadávokvočisvojmuzmluvnémupartnerovi-vočispoločnostiHANTatátoskutočnosť
nemôže byť na ťarchu žalovaného. Námietka o povinnosti prejednať a odsúhlasiť prevod sumy nad
35.000 eur zastupiteľstvom PSK je zo strany žalobcu založená na nesprávnom právnom posúdení

veci. Práva zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja pri nakladaní s majetkom samosprávneho
kraja upravujú zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Prešovského samosprávneho kraja,
v ktorých je v § 17 písm. j) uvedené: „Zastupiteľstvo samosprávneho kraja schvaľuje j) nakladanie
s majetkovými právami samosprávneho kraja nad hodnotu 35.000 eur vrátane uzavretia dohôd o
urovnaní nad hodnotu 35.000 eur. Predmetné ustanovenie sa týka nakladania s majetkovými právami,

ktoré patria žalovanému, t.j. napríklad zriadenie záložného práva / zádržného práva na majetku
žalovaného, práva zodpovedajúce vecným bremenám zriaďovaných na majetku žalovaného a pod.
a netýka sa úhrady finančných prostriedkov vzniknutých zo zmluvných vzťahov, ktorých použitie je
schválené zastupiteľstvom v rámci schvaľovania rozpočtu. Žalovaný v zmysle platnej legislatívy nemal
povinnosť žiadať akékoľvek doklady preukazujúce zriadenie záložného práva, postačujúce bolo tak, ako

je vyššie uvedené preukázanie vzniku záložného práva, čo banka preukázala doložením výpisu (NCRZP
23683/2010). Žalovaný sa dôkladne zaoberal písomnosťou spoločnosti HANT, určenej žalovanému dňa
2.10.2015, overoval výhrady spoločnosti HANT voči postupu banky komunikáciou tak s bankou, ako aj
so spoločnosťou HANT. Po preverení všetkých namietaných skutočností žalovaný nemal inú možnosť
iba plniť banke, ktorá splnila zákonné povinnosti k preukázaniu vzniku záložného práva. Aj následne

s cieľom pomôcť poddodávateľom, žalovaný písomne komunikoval s bankou - žiadosťou zo dňa
8.10.2015ozmiernenienegatívnychdôsledkovvýkonuzáložnéhoprávalistomzodňa27.10.2015vyzval
banku na pracovné rokovanie. Rokovanie sa uskutočnilo aj so spoločnosťou HANT. O týchto aktivitách
žalovaného bol žalobca informovaný a je otázne jeho spochybňovanie spolupráce a poskytovania
súčinnosti žalovaného pri riešení tohto problému. Žalovaný nemohol v záujme ochrany svojich záujmov

a ako subjekt hospodáriaci s verejnými prostriedkami postupovať v rozpore s platnou legislatívou.
Účel použitia NFP bol dodržaný, čo odobril aj riadiaci orgán, o čom svedčí aj oznámenie riadiaceho
orgánu o záveroch administratívnej kontroly žiadosti o platbu - zúčtovanie predfinancovania zo dňa
9.11.2015, ktorým bola žiadosť o platbu schválená. Ak by žalovaný v pozícii poddlžníka pochybil, riadiaci
orgán by mu daný postup neodobril. Žalobca v žalobe neuviedol, na základe akého právneho titulu

žiada zaplatenie sumy vo výške 223.101,32 eura s príslušenstvom. Žalovaný nemal a ani nemá právny
titul na úhradu požadovanej sumy, neporušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom
a nemohol sa dostať do omeškania s plnením dlhu. Žalobca iba okrajovo uviedol, že mu žalovaný
spôsobil škodu veľkého rozsahu, vznik ktorej právne neodôvodnil. Právnym základom pričítania škodyinému je zodpovednosť za škodu, ktorá vzniká ako dôsledok porušenia právnej povinnosti škodcu v
rámci existujúceho záväzkového vzťahu. V tomto prípade však žiaden záväzkový vzťah medzi žalobcom
a žalovaným neexistoval ani neexistuje, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný nespôsobil ani

nemohol spôsobiť škodu žalobcovi, pretože neporušil ani všeobecné zákonné ustanovenia (žalovaný
plnil v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka) ani žiadne zmluvné povinnosti
vyplývajúce mu zo záväzkového vzťahu so žalobcom, pretože žiaden zmluvný vzťah so žalobcom
neexistoval. Žalobca v žalobe neodôvodňuje, na akých právnych podkladoch zakladá zodpovednosť
žalovaného. Žalovaný má za to, že nielen že riadne neodôvodnil a nepreukázal vznik škody, nepreukázal

ani protiprávny úkon žalovaného, výšku škody ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom
žalovaného a výškou škody vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal
základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a preto mu nemôže vzniknúť právo na náhradu škody
voči žalovanému.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2019, okrem iného uviedol, že žalovaný

opomína skutočnosť, že na daný prípad sa vzťahujú Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a
osobitný právny predpis, a to Zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovania z fondov
Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, na základe ktorého uzatvoril s Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako poskytovateľom Zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, v zmysle ktorej účelom tejto zmluvy bolo spolufinancovanie

schváleného projektu prijímateľa a nie dlhov z iného projektu. V zmysle § 2 písm. a) Zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších
predpisov projektom sa rozumie súhrn aktivít a činností, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie pomoci alebo
podpory, ktoré popisuje žiadateľ v žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a ktoré
realizuje prijímateľ v súlade so zmluvou alebo na základe rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12

ods. 1. Z toho dôvodu, t.j. na schválený účel boli na základe schválenej prvej žiadosti žalovaného o
platbu č. 1, ktorú žalovaný ani nepriložil, poukázané dňa 1.10.2015 finančné prostriedky z Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na účet žalovaného, ktoré mal podľa Dodatku
č. 1 k zmluve o dielo žalovaný následne poukázať na osobitne zriadený viazaný účet v banke VÚB, a.s.,
č. SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a nie banke UniCredit na č. účtu SH.5. Predtým, než žalobca

so spoločnosťou HANT BA DS, a.s., uzatvoril Zmluvu o dielo v znení dodatkov, bolo dohodnuté so
zástupcami správy a údržby ciest žalovaného pod vedením splnomocnenca žalovaného na realizovanie
projektu, riaditeľa správy a údržby ciest žalovaného Ing. Vladimíra Kozáka a so spoločnosťou HANT
BA DS, a.s., že žalobca bude zo strany žalovaného odsúhlasený na vykonanie diela z dôvodu, že
spoločnosť HANT BA DS, a.s. nebola schopná plniť harmonogram projektu pre nedostatok finančných

prostriedkov, pričom zároveň bolo dohodnuté a odsúhlasené zriadenie viazaného účtu v banke VÚB,
a.s. v prospech žalobcu. Toto sa následne v zmysle bodu 3.6 Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi
žalovaným a spoločnosťou HANT BA DS, a.s., premietlo do doplnenia zmluvných údajov danej zmluvy
písomnosťou HANT BA DS , a.s. zo dňa 8.6.2015 a písomným odsúhlasením žalobcu žalovaným na
vykonanie diela písomnosťou zo dňa 25.6.2015 a uzatvorením Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo medzi

žalovanýmaspoločnosťouHANTBADS,a.s.,atodňa25.6.2015,ktorýmsažalovanýzaviazalpoukázať
peňažné prostriedky na osobitne viazaný účet č. SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Preto deň
predtým, t.j. dňa 24.6.2015 uzatvoril žalobca v banke VÚB, a.s. Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom
účte (č.ú.:SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), ktorým sa spoločnosť HANT BA DS, a.s. dohodla
so žalobcom a bankou VÚB, a.s. na zriadení viazaného účtu v prospech žalobcu, čím sa zakázalo

spoločnosti HANT BA DS, a.s. nakladať s peňažnými prostriedkami na tomto účte, pričom bol zároveň
zo strany tejto spoločnosti udelený v prospech banky VÚB, a.s. bezpodmienečný súhlas a daná žiadosť,
aby VÚB vykonala prevody prostriedkov podľa odsekov b), c) a d) vyššie, automaticky po predložení
faktúr podľa odseku b) a c) vyššie bez potreby overenia a žiadania súhlasu na prevod od majiteľa účtu.
Žalobca mal vždy za to, že financovanie projektu nenávratným finančným príspevkom z prostriedkov

fondu Európskeho spoločenstva, ktorý sa môže používať na stanovený účel a spolu s viazaným účtom
zriadeným v banke VÚB, a.s. v jeho prospech po dodaní dokladov (faktúr a súpisov prác) banke VÚB,
a.s. čo žalobca aj učinil, je dostatočnou zárukou, že po vykonaní diela budú peňažné prostriedky už bez
spoločnosti HANT BA DS, a.s. automaticky poukázané na účet žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení
poukazuje na čl. 17 bod 7a 9 Prílohy č.1 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,

ktorý si však nesprávne interpretuje, keďže tento článok by sa vzťahoval na daný prípad iba vtedy, ak
by sa banka UniCredit s písomným súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,
žalovaného, spoločnosti HANT BA DS, a.s. a žalobcu (čll.6 bod 1 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku a bod 16.3 zmlúv o dielo) podieľala na vykonávaní diela, t.j. naoprávnených výdavkoch, ktoré boli nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu a ktoré spĺňajú nasledujúce
podmienky:
a) vznikli v čase realizácie projektu v súvislosti s realizáciou aktivít projektu,

b) patria do skupiny výdavkov rozpočtu projektu,
c) spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej výzvy na predkladanie žiadosti o NFP,
resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov,
d) viažu sa na aktivitu projektu, ktorá bola skutočne vykonaná,
h) vznikli v oprávnenom období v zmysle príslušnej výzvy, pričom obdobie oprávnenosti výdavkov je

stanovené podľa právnych predpisov EÚ, tzn. do 31.decembra 2015,
m) boli vynaložené hospodárne, efektívne, účinne a účelne (čl. 14 bod 1 prílohy č. 1 k zmluve o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku).
Zároveň článok 17 bod 9 Prílohy č.1 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
ustanovuje, čo žalovaný neučinil, že spolu so žiadosťou o platbu predloží doklady preukazujúce vznik
záložného práva a tiež výpis z účtu potvrdzujúci skutočné uhradenie účtovných dokladov záložnému

veriteľovi, a preto nemožno súhlasiť s jeho tvrdením o splnení tejto povinnosti. V danom prípade
žalovaný vôbec nežiadal o preplatenie skutočne uhradených účtovných dokladov záložnému veriteľovi,
keďže jednak tento na projekte nevynaložil žiadne oprávnené výdavky, ani ho nefinancoval a jednak
nenávratný peňažný príspevok z ministerstva prišiel na účet žalovaného v súvislosti s prvou žiadosťou
o platbu č. 1, ktorá súvisela výlučne so schválenými oprávnenými výdavkami, ktoré vznikli v čase

realizácie projektu a viazali sa na aktivitu projektu, ktorá bola skutočne vykonaná. Nenávratný finančný
príspevok vo výške 884.486,86 eura a vo výške 104.057,28 eura bol žalovanému pripísaný na účet dňa
1.10.2015. Dňa 5.10.2015 ich žalovaný nesprávne v rozpore so zákonom a dohodnutými zmluvnými
vzťahmi poukázal na účet banky UniCredit a malo sa tak udiať podľa tvrdenia žalovaného na základe
žiadosti o platbu č. 2 zo dňa 10.10.2015, odoslanej dňa 10.10.2015. S týmto tvrdením žalovaného

žalobca nesúhlasí, keďže tieto peňažné prostriedky prišli na účet žalovaného na základe prvej žiadosti
žalovaného o platbu č.1 podanou do 30.9.2015. Pokiaľ ide o žiadosť o platbu č. 2, tak táto v zozname
účtovných dokladov na preplatenie obsahuje faktúru č. 11150021, čo nie je žiaden doklad záložného
veriteľa a vôbec nie skutočné uhradenie účtovného dokladu záložnému veriteľovi žalovaným. Táto
žiadosť vôbec neobsahuje ani finančnú identifikáciu, t.j. číslo bankového účtu a komu je potrebné ich

poukázaťaniejetamaniúčetbankyUniCredit,naktorýžalovanýpoukázalplatbu.Zplatobnéhopoukazu
zo dňa 5.10.2015, na základe ktorého boli poukázané peňažné prostriedky banky UniCredit vyplýva,
že finančný doklad bol vecne a číselne preskúmaný a upravený na čiastku 1.040.572,79 eura ešte
dňa 26.8.2015, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že nenávratný finančný príspevok prišiel žalobcovi v
súvislosti s prvou žiadosťou o platbu č. 1, týkajúcej sa oprávnených výdavkov vynaložených na projekt.

Naviac štatutárny orgán žalovaného ani splnomocnenec a riaditeľ správy ciest a údržby PSK Ing.
Vladimír Kozák na základe plnomocenstva zo dňa 10.1.2014, ktorý nesúhlasil s poukázaním peňažných
prostriedkov v prospech banky UniCredit, upozorňoval na existenciu zmluvných vzťahov na danom
projekte, tento platobný poukaz neschválil a nepodpísal, čo dosvedčuje skutočnosť, že na platobnom
rozkaze zo dňa 5.10.2015 pri slovách Schválil a Podpis vpravo hore chýba meno osoby zodpovednej

za schválenie a jej podpis. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a spoločnosť HANT
BA DS, a.s. a ani žalobca nedali písomný súhlas žalovanému na prevod nenávratného finančného
príspevku v prospech banky UniCredit. Spoločnosť HANT BA DS, a.s. bola proti takémuto prevodu,
pričom žalovaného vo svojej písomnosti zo dňa 2.10.2015 upozornila na existenciu Dodatku č. 1 k
Zmluve o dielo, kde došlo k zmene účtu zhotoviteľa - spoločnosti HANT BA DS, a.s. Ďalej uviedla,

že dôvodom na uvedenú zmenu bola skutočnosť, že zhotoviteľ na základe požiadaviek strategických
poddodávateľov musel pristúpiť k uvedenému kroku, nakoľko to bola ich základná požiadavka k nástupu
na realizáciu prác. Akceptovaním uvedenej požiadavky došlo k vytvoreniu viazaného účtu vo finančnej
inštitúcii VÚB, a.s., z ktorého účtu má byť vysporiadaná cena prác poddodávateľov po pripísaní
celkovej ceny diela na uvedený viazaný účet. V zmysle vyššie uvedeného bol žalovaný požiadaný o

pripísanie finančných prostriedkov predstavujúcich cenu diela na účet vedený vo VÚB tak, ako to
bolo stranami dohodnuté v Dodatku č. 1 k zmluve o dielo. Zároveň spoločnosť HANT BA DS, a.s.
uviedla, že medzi ňou a bankou UniCredit neexistuje žiadna splatná pohľadávka, ktorej zaplatenie by
malo byť predmetom realizácie výkonu záložného práva. Žalovaný neprihliadol ani na ďalšie skutočnosti
vytýkané touto spoločnosťou, a to že v zmysle § 151 l Občianskeho zákonníka mu záložný veriteľ

neoznámil začatie výkonu záložného práva, že nebol registrovaný výkon záložného práva v registri
záložných práv a že nebol zo strany UniCredit priložený k oznámeniu vzniku záložného práva ani doklad
preukazujúci oprávnenie podpisujúcich osôb konať za banku UniCredit. Ani samotný výpis z registra
záložných práv predložený zo strany žalovaného neobsahuje podpisy zodpovedných osôb. Všetkyzmluvy, ktoré súviseli s projektom - „Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK - východ“,
ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o platbu č. 1 žalovaný odignoroval. Žalovaný mal žiadať od
spoločnosti HANT BA DS, a.s. alebo od banky UniCredit doklady preukazujúce zriadenie záložného

práva a jej údajnej pohľadávky voči spoločnosti HANT BA DS, a.s., dôvod vzniku pohľadávky, jej výšku,
jej splatnosť, t.j. mal žiadať zmluvu o zriadení záložného práva a titul vzniku údajnej pohľadávky a
nekonať len na základe oznámenia o vzniku záložného práva nejakých zamestnancov UniCredit bez
preukázanie ich oprávnenia konať za banku a na základe výpisu z registra záložných práv, ktorý nie je
nikým podpísaný, zvlášť za okolností, ak samotná spoločnosť HANT BA DS, a.s. popierala nárok banky

UniCredit. Zároveň mal žalovaný preskúmať podmienky v zmysle čl.14 bod 1 Prílohy č.1 k Zmluve o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku, čo neučinil. Záujem žalobcu zo strany žalovaného po
vyplatení peňažných prostriedkov bol už oneskorený. Vyplatením peňažných prostriedkov v prospech
banky UniCredit a nie v prospech účastníkov projektu, vrátane žalobcu, porušil žalovaný zásadu, že na
každého účastníka projektu sa viažu výdavky projektu. Keďže tak žalovaný neurobil, spôsobil žalobcovi
škodu, pričom nedodržal ani dohodnuté zmluvy. Žalobca nemusí uviesť právny dôvod požadovaného

plnenia, avšak má za to, že žalovaný mu svojím konaním, ignorovaním zmluvných vzťahov vzťahujúcich
sa k projektu, poukázaním nenávratného peňažného príspevku z fondu Európskeho spoločenstva banke
UniCredit, ktorá nemala žiadny súvis s predmetným projektom, na jej číslo účtu SKXX XXXX XXXX
XXXXXXXX XXXX a nepoukázaním získaného nenávratného peňažného príspevku schváleného k
predmetnému projektu viazaný účet zriadený v prospech žalobcu v banke VÚB, a.s. číslo SK XX XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX., s ktorým žalovaný súhlasil a z ktorého mal byť žalobca uspokojený, keďže
spoločnosť HANT BA DS, a.s. mala zakázané nakladať s peňažnými prostriedkami na tomto účte a
z jej strany bol daný banke VÚB, a.s. bezpodmienečný súhlas a daná žiadosť o vykonanie prevodu
peňažných prostriedkov v prospech žalobcu, spôsobil žalobcovi škodu, keďže porušil ustanovenie § 415
a 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Tým, že žalovaný nepreukázal, že škodu žalobcovi nezavinil,

nezbavil sa žalovaný zodpovednosti za túto škodu. Ak by žalovaný poukázal nenávratný peňažný
príspevok na číslo účtu SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v banke VÚB, a.s. zriadený v
prospech žalobcu, namiesto účtu banky UniCredit, bola by pohľadávka žalobcu v sume 223.101,32 eura
uhradená. Vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom Občianskym zákonníkom a špeciálnym
právnym predpisom Zákonom č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstvavzneníneskoršíchpredpisovuplatnenýmpriprojekte,ktorémajúrovnakúprávnusilu anie
sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda
pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex
specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj
z dôvodov uvedených v žalobe, nebolo možné v tomto prípade aplikovať ustanovenia o záložnom práve

Občianskeho zákonníka a žalovaný tým, že nezaslal nenávratný peňažný príspevok z fondu Európskeho
spoločenstva určený na schválené oprávnené výdavky súvisiace výlučne s realizáciou aktivít projektu na
účet vedený vo VÚB, a.s., z ktorého by boli automaticky po ich pripísaní na účet vo VÚB, a.s. uhradené
oprávnené výdavky žalobcu, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 223.101,32 eura. Použitie účelne
schválených peňažných prostriedkov z fondu Európskej únie na výkon záložného práva, ktoré vôbec

nesúviselo so schváleným projektom, bolo vykonané v rozpore so zákonom , uzatvorenými zmluvami
a dobrými mravmi.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2019, okrem iného uviedol, že nie je pravdou, že
žalovaný spolufinancoval dlhy z iného projektu. Žalovaný legitímnym spôsobom v zmysle Zmluvy o NFP

realizoval záložné právo na peňažnú pohľadávku záložného veriteľa voči spoločnosti HANT BA DS,
ktorý bol zhotoviteľom stavby pre žalovaného v zmysle Zmluvy o dielo. Žalovaný splnil svoje zákonné
povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 151 mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože preukázaním
vzniku záložného práva k peňažnej pohľadávke zo strany záložného veriteľa sa záložné právo stalo
voči žalovanému účinným. Bez ohľadu na existenciu dohodnutého viazaného účtu, na ktorý mali byť

zaslané finančné prostriedky zo strany žalovaného, bol žalovaný povinný v mysle vyššie uvedeného
zaslať finančné prostriedky na účet záložného veriteľa. V tejto súvislosti zo strany žalovaného nebola
porušená žiadna právna povinnosť, a teda žalovaný svojim konaním nemohol žalobcovi spôsobiť škodu.
Ak sa vezme do úvahy ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou, žalovaný uvádza, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná

vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu (žalovaného), čo sa v tomto prípade
nestalo. Žalovaný zároveň poukázal aj na ustanovenie Prílohy č.1 k zmluve o NFP - pojmy a skratky,
v zmysle ktorých sa za okolnosť vylučujú zodpovednosť považuje „prekážka, ktorá nastala nezávisle
od vôle zmluvnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, žeby zmluvná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala.“ Takou prekážkou
na strane žalovaného bola práve skutočnosť, že voči žalovanému sa stalo účinným záložné právo
záložného veriteľa. Ak by aj žalovaný plnil priamo zhotoviteľovi diela ako záložnému dlžníkovi (nie

žalobcovi, ktorý nebol so žalovaným v zmluvnom vzťahu) a finančné prostriedky by zaslal na viazaný
účet, na ktorý sa žalobca odvoláva, žalovaný by sa napriek tomu nemohol zbaviť svojej povinnosti
vyplývajúcej mu z § 151 mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to povinnosti plniť peňažný záväzok
záložnému veriteľovi (UniCredit Bank , a.s.). Právo záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu (založenej pohľadávky) nemôže byť takýmto právnym úkonom poddlžníka

(žalovaného) akokoľvek dotknuté. Žalovaný by teda plnil dvakrát, a to svojmu veriteľovi (HANT BA DS,
a.s.) ako aj záložnému veriteľovi (UniCredit Bank Slovakia a.s.), ktorý na túto povinnosť žalovaného
pri oznámení vzniku záložného práva k pohľadávke aj písomne upozornil a vyplýva to aj z § 151mb
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca tvrdí, že špeciálny právny predpis v tomto prípade Zákon č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších
predpisov, vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecného zákona, žalovaný upozorňuje

na mylný výklad tohto ustanovenia zo strany žalobcu v súvislosti s predmetnou Zmluvou o NFP, pretože
uplatňovanie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o záložnom práve vyplýva priamo zo
Zmluvy o NFP, a to v zmysle článku 17 bod 7 písm. b) Prílohy č. 1 k zmluve. V predmetnom ustanovení
zmluvy o NFP je uvedené, že na účely tejto zmluvy sa za úhradu účtovných dokladov dodávateľovi
môže považovať aj úhrada záložnému veriteľovi na základe výkonu záložného práva na pohľadávku

dodávateľa voči prijímateľovi v súlade s § 151a - 151 me Občianskeho zákonníka. To znamená, že
v tomto prípade bolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve bez
ohľadu na to, či sa banka ako záložný veriteľ podieľala na vyhotovení diela, alebo nie. Na druhej strane
Zákon č. 528/2008 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by osobitným spôsobom upravoval uplatňovanie
a realizáciu záložného práva k peňažnej pohľadávke. Žalovaný má za to, že žalobcu uviedol do omylu

jeho dlžník - spoločnosť HANT BA DS, a.s. tým, že pri uzatváraní zmlúv so žalobcom ho neupozornila
na to, že má s UniCredit Bank a.s. uzavretú zmluvu o zriadení záložného práva ku všetkým existujúcim
aj budúcim pohľadávkam voči žalovanému, čo nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca je oprávnený
domáhaťsazaplateniadlhuodsvojhodlžníka,tedaodspoločnostiHANTBADS,a.s.nieodžalovaného,
ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom. Aj z uvedeného dôvodu žalovaný naďalej namieta

pasívnu legitimáciu v tomto konaní.

6.Vpriebehudokazovaniasúdnariadilavykonaldokazovanievýsluchomštatutárnehozástupcužalobcu
SlavomíraDinisa,akoajoboznámenímlistinnýchdôkazovzaloženýchvspiseazistiltentoskutkovýstav:

7. Dňa 28.4.2014 bola medzi žalovaným ako prijímateľom a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidiekaSlovenskejrepublikyakoposkytovateľomvzmysle§15ods.1Zákonač.528/2008Z.z.opomoci
a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov uzatvorená
Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2215012008001, ktorej predmetom bola
úprava zmluvných podmienok, práv a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí

nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu,
ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP: Názov projektu: „Odstránenie následkov povodní na
mostoch v PSK - východ, Miesto realizácie: Východné Slovensko, Prešovský kraj, okres Humenné,
Medzilaborce, Vranov nad Topľou, číslo výzvy: ROP-5.1-2013/01“ Táto zmluva nadobudla účinnosť
dňom 10.5.2014 a Dodatok č. 1 k nej nadobudol účinnosť dňa 1.8.2015.

8.VsúvislostisvyššieuvedenouZmluvouoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuuzatvorildňa
20.5.2015 žalobca ako podzhotoviteľ žalovaného Zmluvu o dielo č. DS66300-02/2015 so spoločnosťou
HANT BA DS, a.s. so sídlom Považské Podhradie 77, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 36 834 921.
Spoločnosť HANT BA DS, a.s., ako zhotoviteľ, uzatvorila predtým so žalovaným Zmluvu o dielo č.

Ú PSK:593/2014/OOD zo dňa 29.10.2014 a v zmysle bodu 3.6 tejto Zmluvy o dielo písomne doplnila
zazmluvnené subdodávky na práce a materiály s uvedením podzhotoviteľov. Bol zriadený aj osobitný
viazaný účet vo VÚB, a.s. v prospech žalobcu. Následne boli medzi žalobcom a spoločnosťou HANT
BA DS, a.s., uzatvorené aj Dodatky č. 1.,2.a 3. Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 20.5.2015,
vrátane jej dodatkov, bolo vykonanie stavebných objektov v rámci projektu „Odstránenie následkov

povodní na mostoch v PSK - východ“, na ktorý bol zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky poskytnutý žalovanému nenávratný finančný príspevok za dohodnutú cenu
277.182,26 eura s DPH. Predmetné stavebné objekty boli zo strany žalobcu riadne a včas vykonané,
a preto boli vystavené nasledovné faktúry, a to faktúra č. 15001, faktúra č. 15002, faktúra č. 15003,faktúra č. 15004, faktúra č. 15005, faktúra č. 15006, faktúra č. 15007 a faktúra č. 15008. Tieto faktúry
boli spoločnosťou HANT BA DS, a.s., odsúhlasené a v zmysle bodu 6.3 a bodu 6.5 Zmluvy o dielo
č. DS66300-02/2015 zo dňa 20.5.2015 predložené na vyplatenie spoločnosti VÚB, a.s., kde bol dňa

24.6.2015 zriadený viazaný účet medzi spoločnosť HANT BA DS, a.s., bankou VÚB, a.s. a žalobcom, z
ktorého mali byť uhradené vyššie uvedené faktúry. Tento účet bol založený za účelom ochrany žalobcu
a jeho peňažných prostriedkov a bol nasledujúcim dňom 25.6.2015 predmetom Dodatku č.1 k Zmluve
o dielo, č. Ú PSK: 593/2014/OOD zo dňa 29.10.2014, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou
HANT BA DS, a.s. Vyššie uvedené faktúry po ich predložení banke VÚB, a.s. žalobcom však neboli

žalobcovi uhradené, okrem sumy 54.000 eur

9. Žalovaný podľa názoru žalobcu bez akéhokoľvek náležitého a obozretného preskúmania veci
nesprávne uspokojil pohľadávku banky UniCredit Bank voči spoločnosti HANT BA DS, a.s. , ktorá vznikla
pozriadeníaprevzatíbankovejzárukybankouvprospechspoločnostiRAVEN,a.s.,sosídlomŠoltésovej
420/2, 017 01 Považská Bystrica, a to v sume vyše 1 milión eur, hoci sporná pohľadávka banky bola iba

vo výške 275.143,52 eura , hoci vedel, že žalobca má nárok na účelovo viazané peňažné prostriedky a
že má zriadený osobitný účet, na ktorý je potrebné zo strany žalovaného poukázať, čím podľa názoru
žalobcu žalobcovi žalovaný spôsobil škodu veľkého rozsahu vo výške 223.101,32 eura.

10. Banka UniCredit Bank ako záložný veriteľ listom zo dňa 23.9.2015 písomne oznámila žalovanému

dňa 30.9.2015 vznik záložného práva, vrátane priloženia výpisu z Notárskeho centrálneho registra
záložných práv (NCRZP 23683/2010). Záložné právo bolo preukázané žalovanému ako poddlžníkovi
spôsobom uvedeným v ustanovení § 151 mb ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 151 mb ods.
3 Občianskeho zákonníka nebol žalovaný oprávnený splniť svoj dlh záložcovi (dlžníkovi) - spoločnosti
HANT ako dodávateľovi diela bez súhlasu záložného veriteľa - banky. V zmysle ustanovení § 151 mb

ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný,
poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej
záložným veriteľom. Na základe toho žalobca plnil v prospech záložného veriteľa a nie v prospech
spoločnosti HANT na jej účet, ktorý bol viazaný v prospech žalobcu.

11. Žalobca písomne vyzval žalovaného písomnosťou označenou ako Žiadosť o súčinnosť a výzva na
zaplatenie zo dňa 20.1.2016 na úhradu škody vo výške 223.101,32 eura, ktorou poskytol žalovanému
lehotu na zaplatenie tejto škody do 15.3.2016, avšak do dnešného dňa zo strany žalovaného nedošlo
k náhrade tejto škody. Keďže sa žalovaný podľa názoru žalobcu dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu, uplatnil si žalobca voči žalovanému, okrem náhrady škody aj zákonný úrok z

omeškania zo sumy 223.101,32 eura, ktorý si uplatňuje odo dňa 16.3.2016 , t. j. odo dňa nasledujúceho
po dni, keď žalovanému uplynula lehota na dobrovoľnú náhradu škody.

12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.18. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

19. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

20. Podľa § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú
majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky.

21. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať

uspokojenia zo zálohu.

22. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné
úroky a ostatné jej príslušenstvo.

23. Podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné
voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu
vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z
registra záložných práv.

24.Podľa§151mbods.3Občianskehozákonníka,akbolvznikzáložnéhoprávapoddlžníkovioznámený
alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi.

25. Podľa § 151mb ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému
veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je
riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

26. Podľa § 151mb ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným
veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez
zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

27. Podľa § 151mb ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma.

28. Podľa § 151mb ods. 7 Občianskeho zákonníka, ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného
veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.

29. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z
dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po
vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody

existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola
porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b)
vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednostioslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich
zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať
poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich

preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé
zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku
zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých
zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej
úpravy.

30. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto
protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe
zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne
správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti

došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia
bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým
konaním,leboinakbyboloprávneirelevantné.Správaniejevždypovinnouzložkouprotiprávnehoúkonu.
V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na
pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale

z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako
prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie
(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373),

ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

31.b)Vznikškody.Škodajemajetkováujma,ktorúmožnovyjadriťvpeniazoch.Rozoznávamedvadruhy
škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch

vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré,
nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý
zisk spolu predstavujú všetku škodu.

32. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti

(príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je
kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v
skutkovom zistení.

33. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať

splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej
povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým
spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je
ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil

záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ),
ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady
zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).

34. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči

žalovanému domáha zaplatenia sumy 223.101,32 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v
celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

35. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého
môžežalobca náhraduškody,špecifikovanejvžalobnomnávrhu,požadovať,keďženebolopreukázané,

že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá,
vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, ktorý by sa
riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nebolo preukázané, že by žalovaný bol so žalobcom
v nejakom obchodnozáväzkovom vzťahu, z ktorého by mu vyplývali nejaké povinnosti a porušenímktorých by žalobcovi v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorú si žalobca
uplatnil voči žalovanému žalobou a ktorá je predmetom tohto konania. Keďže žalovaný neporušil
žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, absentuje tu teda už prvý predpoklad

vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon.
Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou,
ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva,
že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie

zodpovednosť, t.j. nezodpovedá za ňu v zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo nebola
spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením nejakej zmluvnej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá
by mu vyplývala z ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne iných právnych predpisov spadajúcich
pod obchodné právo.

36. V občianskoprávnych vzťahoch je náhrada škody tiež viazaná na porušenie právnej povinnosti,

ktorá vyplýva z nejakého právneho úkonu, najčastejšie zo zmluvy alebo právneho predpisu. Aj tu
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sú: a)
porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj tu existenciu všetkých troch predpokladov
zodpovednosti musí preukázať poškodený. V danom konkrétnom prípade banka UniCredit Bank

ako záložný veriteľ listom zo dňa 23.9.2015 písomne oznámila žalovanému dňa 30.9.2015 vznik
záložného práva, vrátane priloženia výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRZP
23683/2010). Záložné právo bolo preukázané žalovanému ako poddlžníkovi spôsobom uvedeným v
ustanovení § 151 mb ods. 2 OZ a v súlade s § 151 mb ods. 3 OZ nebol žalovaný oprávnený splniť svoj
dlh záložcovi (dlžníkovi) - spoločnosti HANT ako dodávateľovi diela bez súhlasu záložného veriteľa -

banky. V zmysle ustanovení § 151 mb ods. 3 OZ ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený
alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom. Na základe toho žalobca plnil v prospech záložného veriteľa a
nie v prospech spoločnosti HANT na jej účet, ktorý bol viazaný v prospech žalobcu. Ak týmto konaním
žalovaného žalobcovi vznikla škoda, žalovaný za ňu nenesie zodpovednosť, keďže tu chýbajú dva

z troch nevyhnutných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. V danom prípade tu chýba
protiprávne konania žalovaného a logicky potom aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
vzniknutou škodou. Ak žalovaný plnil záložnému veriteľovi, tak splnil len svoju zákonnú povinnosť, ktorá
mu vyplývala z ust. § 151mb Občianskeho zákonníka, takže v žiadnom prípade sa toto jeho konanie
nemôže považovať za protiprávny úkon.

37. V zmysle platnej legislatívy sa záložné právo voči žalovanému stalo účinným písomným Oznámením
o vzniku záložného práva zo dňa 30.9.2015 spolu s priloženým výpisom z NCRZP. Predložením výpisu
z NCRZP si banka ako záložný veriteľ splnila svoju preukaznú povinnosť voči žalovanému. Občiansky
zákonník nevyžaduje, aby záložný veriteľ k oznámeniu o zriadení záložného práva na pohľadávku

doložil aj záložnú zmluvu. Výkon záložného práva nemožno považovať za prevod práv a záväzkov na inú
osobu. Prevod práv predstavuje jeden z viacerých možných právnych inštitútov zabezpečenia záväzku
veriteľa (zabezpečovací prevod práva), ktorý je upravený v § 553 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne, zmluva o zabezpečovacom prevode práv
nebola uzavretá, preto nie je možné odvolávať sa na skutočnosť, že žalovaný ani žalobca nedal súhlas

na prevod práv a záväzkov na inú osobu. Veriteľ si v tomto prípade zvolil na zabezpečenie svojich
pohľadávok voči dlžníkovi formu zriadenia záložného práva. Žalovaný neuviedol ani nemohol uviesť
žalobcu do omylu, pretože pri plnení svojich záväzkov zo zmlúv žiadnym spôsobom nezasiahol do práv
žalobcu z dôvodu, že nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaný sa ani iným spôsobom
nezaviazal, že bude plniť žalobcovi namiesto zhotoviteľovi diela - spoločnosti HANT. Naopak žalovaný

bolpovinnýplniťafinančnéprostriedky uhradiťbankezdôvodu,žebankaakozáložnýveriteľpreukázala
žalovanému vznik záložného práva a týmto preukázaním sa záložné právo k pohľadávke stalo voči
žalovanému účinným. Nebolo povinnosťou žalovaného overovať vopred zriadenie záložného práva,
resp. zriadenie bankovej záruky spoločnosťou HANT v prospech banky, resp. v prospech inej osoby.
Žalovaný po uplatnení záložného práva bankou v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka (§ 151 mb ods. 3) a v súlade so zmluvou NFP (viď čl.17 bod 7 písm. b) Prílohy č. 1) plnil
banke z dôvodu, že preukázaním vzniku záložného práva k pohľadávke bankou sa záložné právo stalo
účinným voči žalovanému. Finančné prostriedky vyplatené banke nepatrili žalobcovi a ak by žalovaný
neplnil banke na základe preukázania vzniku záložného práva k pohľadávke, tak by plnil spoločnostiHANT, nie žalobcovi. Žaloba si nedostatočne zabezpečil plnenie svojich pohľadávok voči svojmu
zmluvnému partnerovi - voči spoločnosti HANT a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného.
Námietka o povinnosti prejednať a odsúhlasiť prevod sumy nad 35.000 eur zastupiteľstvom PSK je zo

strany žalobcu založená na nesprávnom právnom posúdení veci. Práva zastupiteľstva Prešovského
samosprávneho kraja pri nakladaní s majetkom samosprávneho kraja upravujú zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom Prešovského samosprávneho kraja, v ktorých je v § 17 písm. j) uvedené:
„Zastupiteľstvo samosprávneho kraja schvaľuje j) nakladanie s majetkovými právami samosprávneho
kraja nad hodnotu 35.000 eur vrátane uzavretia dohôd o urovnaní nad hodnotu 35.000 eur. Predmetné

ustanovenie sa týka nakladania s majetkovými právami, ktoré patria žalovanému, t. j. napríklad zriadenie
záložného práva /zádržného práva na majetku žalovaného, práva zodpovedajúce vecným bremenám
zriaďovaných na majetku žalovaného a pod. a netýka sa úhrady finančných prostriedkov vzniknutých
zo zmluvných vzťahov, ktorých použitie je schválené zastupiteľstvom v rámci schvaľovania rozpočtu.
Žalovaný v zmysle platnej legislatívy nemal povinnosť žiadať akékoľvek doklady preukazujúce zriadenie
záložného práva, postačujúce bolo tak, ako je vyššie uvedené preukázanie vzniku záložného práva,

čo banka preukázala doložením výpisu (NCRZP 23683/2010). Účel použitia NFP bol dodržaný, čo
odobril aj riadiaci orgán, o čom svedčí aj oznámenie riadiaceho orgánu o záveroch administratívnej
kontroly žiadosti o platbu - zúčtovanie predfinancovania zo dňa 9.11.2015, ktorým bola žiadosť o platbu
schválená.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

39. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov F., ako aj návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania oboznámením kompletnej dokumentácie vo vzťahu k obstarávaniu,
opráv mostov v zlom stave, ktoré boli v kompetencii PSK, oboznámením dokumentácie k vybaveniu

nenávratných finančných prostriedkov a oboznámením predmetnej záložnej zmluvy, keďže na základe
svojho predbežného právneho posúdenia veci dospel k záveru, že vykonaním týchto dôkazov by
nedospel k inému rozhodnutiu o veci ako už na základ vykonaných dôkazov. Vykonanie týchto ďalších
navrhovaných dôkazov by teda bolo celkom neúčelne a nehospodárne.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konania končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,

že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.