Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200398
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200398.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu J. A.,

nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W. námestie XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanej Sociálnej poisťovni,
ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
zo dňa 28. mája 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky
Prešov zo dňa 03. marca 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-PO na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. mája 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 03. marca 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-PO a
v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.05.2020 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) o odvolaní

žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 03.03.2020 číslo. XXXXX-X/
XXXX-PO vo veci nevzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového
poisteniatak,žepodľa§218ods.2zákonaodvolaniezamietlaarozhodnutieprvostupňovéhosprávneho
orgánu potvrdila. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona.

2. Ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 03.03.2020, ktorým rozhodol,
že žalobcovi ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe, nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a

dobrovoľné dôchodkové poistenie dňa 08.10.2020.

3. Proti rozhodnutie podal včas odvolanie žalobca s tým, že žalovaná v rozhodnutí odvolacie námietky
konkretizovala.

4. Ďalej žalovaná citovala § 14 ods. 2, § 15 ods. 5, § 23 zákona a uviedla, že dňa 08.10.2019 žalobca
( ďalej účastník konania ) podal Registračný list fyzickej osoby- prihlášku dobrovoľne poistenej fyzickej

osoby, na ktorej uviedol ako dátum vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia deň
08.10.2019.5. Pri prihlásení sa na dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie účastník
konania vzal na vedomie podmienky vzniku a zániku dobrovoľného poistenia uvedené vo Vyhlásení
dobrovoľne poistenej osoby, ktoré účastník konania podpísal dňa 08.10.2019.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámením č. XXX-XXXXXXXXXX-LBXX/XX, zo dňa
10.10.2019, účastníkovi konania oznámila výšku mesačného poistného na dobrovoľné poistenie, a to
vo výške 158,11 eur a variabilný symbol účastníka konania ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe.

7. Z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že účastník konania poistné na dobrovoľné
poistenie za mesiac október 2019 a november 2019 nezaplatil vôbec a neurobil tak ani do 31. decembra
2019. Na základe uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámila účastníkovi
konania oznámením č. XXX -XXXXXXXXXXX - X zo dňa 13. januára 2020, že mu dňa 8. októbra 2019
dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné nemocenské poistenie nevzniklo.

8. Účastník konania podal voči oznámeniu č. XXX - XXXXXXXXXXX - X zo dňa 13.01.2020,
námietku podaním zo dňa 30.01.2020, označeným ako „Rozporovanie listu zo dňa 13.01.2020“.
V súvislosti so šetrením obsahu podania sa Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, obrátila na
odbor nemocenského poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne so žiadosťou o informáciu
k poskytovaniu nemocenského. Z vyjadrenia odboru nemocenského poistenia vyplýva, že bolo

účastníkovi konania poskytované nemocenské z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby
v období od 08.10.2019 do 31.12.2019, t.j. v tomto období nebolo účastníkovi konania poskytované
nemocenské ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe.

9. V zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie

o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ
poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený.

10. Registračný list fyzickej osoby - prihláška/odhláška, má len deklaratórne účinky a nezakladá vznik/
zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia v rozpore so

zákonom.

11. Z dôvodu, že účastník konania podal Registračný list fyzickej osoby, s dátumom vzniku dobrovoľného
nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia dňa 08.10. 2019, a z dôvodu, že
účastník konania od dátumu prihlásenia dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nezaplatil poistné

vôbec, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie účastníkovi konania v
súlade so zákonom nevzniklo.

12. Vzhľadom na spornosť účastníkom konania podaného Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky
bola pobočka Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý

zákona, rozhodnúť v prvom stupni o nevzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného
dôchodkového poistenia účastníka konania.

13. Námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

14. Vo veciach existencie sociálneho poistenia je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa, ktorá bola
zákonom zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. Do jej právomoci patrí
aj rozhodovanie o vzniku/zániku sociálneho poistenia a otázok s tým súvisiacich, t. j. aj o nevzniku
poistenia.

15. Pokiaľ výsledkom konania vo veci vzniku poistenia je zistenie, že posudzovanej fyzickej osobe
nevzniklo poistenie, tak potom vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvedie, že poistenie nevzniklo.
Aj takéto rozhodnutie je rozhodnutím vo veci vzniku poistenia, len s negatívnym výrokom.

16. Platenie poistného nie je podmienkou na vznik dobrovoľného poistenia, ale má vplyv na trvanie a
zánik dobrovoľného poistenia. Právnym následkom neplatenia poistného vôbec od vzniku dobrovoľného
poistenia je však nevznik dobrovoľného poistenia.17. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná
vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného

stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom
rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú
skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy,
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

18. Sociálna poisťovňa, ústredie, v rámci odvolacieho konania zistila, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonom, ako aj v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente).

19. Účastník konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by zakladal pochybnosti o správnosti doručovania
napadnutého rozhodnutia účastníkovi konania do jeho aktivovanej elektronickej schránky.

20. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď
príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods.

4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý
úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými
a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona v znení
neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov
konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon

v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať
možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24.
februára 2011).

21. Predmetom odvolacieho konania nie je rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní sociálnej dávky, ani
vyplatenie dávok, ktoré účastník konania v odvolaní požaduje, ale nevznik nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia účastníka konania, ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne
dôchodkovo poistenej osoby. Sociálna poisťovňa postupuje voči všetkým odvádzateľom poistného
rovnako a nestranne.

II.

22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v

spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že …. „Napádam rozhodnutie
č.j. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 a doručenej 13.06.2020 Vydaného Sociálnou poisťovňou
Bratislava .Žalobne body s tým súvisiace uvediem v nasledujúcich bodoch:

23. Dané rozhodnutia sú právne nulitné, nevykonateľné a zmätočné.

24. Právna nulita a nevykonateľnosť tkvie v absencia elektronického podpisu oprávnenej osoby a
elektronickej pečate orgánu verejnej moci v doručenom rozhodnutí číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
28.05.2020 dané rozhodnutie číslo : XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 je z pohľadu zákona č.
305/2013 Z.z. vydané bez podpisu oprávnenej osoby len s pečaťou a z toho dôvodu právne nulitne .

Žalovaný sa nevysporiadal ani s právnou nulitou prvostupňového rozhodnutia uvedeného v odvolaní.

25. Kvalifikovaná elektronická pečať je určená na autorizovanie vlastných elektronických úradných
dokumentov (rozhodnutí). Spôsoby, akými sa vykonáva autorizácia elektronických dokumentov orgánmi
verejnej moci, sú ustanovené v § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, pričom právne účinky

elektronických pečatí definuje nadradená legislatíva v článku 35 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, kde
sa pečati neuznáva fikcia zodpovednosti fyzickej osoby, ktorej vlastnoručného podpis osobitný predpis
požaduje, ekvivalent je len kvalifikovaný elektronický podpis podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) č.
910/2014 ktorý je priložený k pečati.26. V tejto súvislosti poukazujem na porušenie nasledujúcich ustanovení a to § 3, § 8, § 23, § 26 a §

28 zákona č. 305/2013 Z.z.

27. Zmätočnosť a nezákonnosť rozhodnutia tkvie:
Nad rámec nutnosti z dôvodu právnej istoty a princípu štátnej legality z dôvodu nestálosti práva
v Slovenskej republike t.j. porušovania princípov právneho štátu zo strany Orgánov verejnej moci

poukazujem na zmätočnosť a nezakonnosť rozhodnutia.

28. Zákon č. 461/2009 Z.z. nepozná a nedefinuje pojem nevznik nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia hrubým spôsobom porušený princíp štátnej legality.

29.SociálnapoisťovňapobočkaPrešovrozhodujeonevznikunemocenskéhoadôchodkovéhopoistenia

v nelegálnom rozhodnutí a tým pošliapáva princíp legality štátnej moci.

30. §23 zákona 461/2003 Z.z. hovorí o Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia,
dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

31.ZtohoplynieakusociálnejpoisťovnepobočkaPrešovvzniklodobrovoľnénemocenskéadobrovoľné
dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti dňa 08.10.2019 dané poistenie môže
len 03.03.2020 (t.j. po cca približne 5 mesiacoch ) zaniknúť a nie nevzniknúť.

32. Dôkazom vzniku: Oznámenie sociálnej poisťovne pobočka Prešov oznamuje, že Váš variabilný

symbol pridelený sociálnou poisťovňou je číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.102019.

33. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov v právne nulitnom rozhodnutí, rozhodla že mojej osobe
dobrovoľné poistenie nevzniklo dňa 08.10.2019 a to z dôvodu nezaplatenia poistného za kalendárny
mesiac október 2019 a november 2019 a neuhradil som dané poistenie ani do 31 decembra.

34. Sociálna poisťovňa nielenže rozhodla právne nulitným rozhodnutím, ale aj nezákonným spôsobom
so všetkými znakmi zmätočnosti, stupidity a pohŕdania právami poistenca s cieľom z poistenca mojej
osoby dostať do stavu permanentného platiteľa bez nároku na nemocenskú dávku pri dočasnej
práceneschopnosti.

35.Znakydanéhokonaniasúnasledovné:§23zákona461/2003Z.zDobrovoľnénemocensképoistenie,
dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné
poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky.

36. Nesplnenie mojou osobou údajnej povinnosti zaplatenie poistného nie je podmienkou na vznik
dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného
poistenia v nezamestnanosti.

37. § 210 zákona č. 461/2003 Z.z. (1)Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo

veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z.

38. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1
najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

39. Sociálna poisťovňa ma vedomosť že od 08.10.2019 mám zmenený poistný vzťah a to z osoby
samostatne zárobkovo činnej na osobu dobrovoľne poistenú.

40. Dňa 08.10.2019 bolo doručená práceneschopnosť č. B mojej osoby ako osoby dobrovoľne poistenej

čo je dňom začatia konania.

41. Z toho titulu práceneschopnosť nemala pokračujúci charakter ako sa sociálna poisťovňa snaží
navodiť. Z postupu sociálnej poisťovne je zrejme, že cieľom bolo spôsobiť mojej osobe škodu a toúdajným pokračovaním dočasnej práceneschopnosti tak že na jednej strane fabuluje výplatu dávok z
poistenia SZČO a na druhej strane očakáva platby za poistenie dobrovoľne poistenej osoby.

42. Spôsobenie SKODY mojej osobe malo nasledujúci charakter dočasnú práceneschopnosť SZČO,
ktorábolaukončená08.10.2019aplatbysúvisiacespráceneschopnosťoudo08.10.2020pomenovaliod
08.10.2020 ako pokračovanie dočasnej práceneschopnosti a tým legalizovať nevydanie rozhodnutia aby
bolo zabránené mojej osobe mať vedomosť o postupe a vyjadriť sa k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne.

43. Cieľom takéhoto postupu bolo vydať nasledujúce rozhodnutie číslo: XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa
03.03.2020, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla že mojej osobe dobrovoľné poistenie nevzniklo a to z
dôvodu nezaplatenia poistného za kalendárny mesiac október 2019 a november 2019 a neuhradil som
dané poistenie ani do 31 decembra.

44. Sociálna poisťovňa preukázala vo svojom rozhodnutí vedome spôsobenie moje osobe škodu a

to aj keď mala vedomosť od 08.10.2019 o mojom zdravotnom poistení, dôchodkovom poistení a
poistení v nezamestnanosti vedeným pod číslom XXXXXXXXXX vedenom na pobočke Prešov ako
osoby dobrovoľne poistenej.

45. V nadväznosti na dočasnú práceneschopnosť č. B ktorá bola naviazaná na poistenie mojej osoby

ako osoby dobrovoľne poistenej došlo medzi sociálnou poisťovňou a mojou osobou k inému právnemu
vzťahu.

46. Sociálna poisťovňa fiktívne spojila dočasnú práceneschopnosť osoby SZČO s dočasnou
práceneschopnosťou osoby DNPO dané prepojenie už len z právneho hľadiska nie j e možné a zákon

dané prepojenie ani nepripúšťa.

47. Zjavným cieľom Sociálnej poisťovne bolo obísť §210 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. čo sama aj
uviedla v prvostupňovom rozhodnutí citujem : Na doplnenie j e potrebné ešte uviesť, že pri pokračujúcej
pracovnej neschopnosti sa rozhodnutie nevydáva, nejedná sa o nové konanie, nakoľko o nemocenskom

bolo rozhodnuté na začiatku vzniku dočasnej práceneschopnosti

48. V tejto súvislosti treba poukázať, že o dočasnej práceneschopnosti č: B bolo rozhodnuté voči mojej
osobe ako osobe SZČO.

49. § 212 Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností
1)Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje
inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
2)Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou
ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú

rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky.

50. Sociálna poisťovňa informuje, že rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní nemocenskej dávky, dávky
v nezamestnanosti alebo úrazovej dávky oznamuje fyzickej osobe - účastníkovi konania písomným

rozhodnutím do 60 dní od začatia konania. Za začiatok konania sa považuje deň uplatnenia nároku na
dávku, a tým je deň, kedy bola žiadosť o dávku doručená miestne príslušnej pobočke. Rozhodovanie,
priznávanie aj výplata nemocenských dávok, dávky v nezamestnanosti aj úrazových dávok (s výnimkou
úrazovej renty) je výučne v kompetencii pobočiek Sociálnej poisťovne.

51. Do vlastných rúk zasiela pobočka Sociálnej poisťovne záporné rozhodnutia (ak dávku neprizná,
odníme alebo j u zníži), rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo vtedy, keď je
konanie o dávke zastavené alebo prerušené.

52. Sociálna poisťovňa aj keď mala vedomosť o dočasnej práceneschopnosti S XXXXXX mojej osoby

neprijala v súlade s § 210 zákona 461/2003 v 60 dňovej lehote nepriznanie dávky vo väzbe na dočasnú
práceneschopnosť č XXXXXX čoho dôkazom je absencia oznámenia rozhodnutia v súlade s § 212 ods.
3 písmeno a).53. § 213 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia (2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie
lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie j e uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len
čo nadobudne právoplatnosť.

54. Neprijatím rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne v 60 dňovej lehote o nepriznanie dávky vo
väzbe na dočasnú práceneschopnosť č XXXXXX čoho dôkazom j e absencia oznámenia rozhodnutia
v súlade s §212 ods. 3 písmeno a) vznikla právoplatnosť a vykonateľnosťou rozhodnutia o povinnosti
vyplatiť dávky k dočasnej práceneschopnosti č. XXXXXX.

55. § 214
1)ProtirozhodnutiuorganizačnejzložkySociálnejpoisťovnemáúčastníkkonaniaprávopodaťodvolanie,
ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne
do zápisnice.

56. Dané rozhodnutie je nielen právne nulitné ale aj v rozpore s lehotou šesťdesiat dní.

57. Poukazujúc na ústnom pojednávaní na stupídnosti vyrieknuté sociálnou poisťovňou v rozhodnutí
č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 nie je možné konštatovať zo strany poisťovne dodržiavania
elementárneho princípu právneho štátu a už vôbec nemôžme hovoriť o dodržiavaní princípu legality

štátnej moci.

58. Princíp legality štátnej moci znamená, že pre štátne orgány platí zásada „čo nie je dovolené,
je zakázané“. Touto zásadou sa pre fyzické a právnické osoby zabezpečuje právna istota ako
základná hodnota právneho štátu, spočívajúca v ich možnosti predvídať nielen následky svojich právne

relevantných úkonov a možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie
štátnych orgánov a jeho zmysel (por. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 58/2001)

59. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok najvyššieho súdu 10Asan /3/2017 zo dňa 27.04.2018 z
ktorého citujem :

41.V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základne
pravidlo konania uvedené v § 3.

60. Správneho poriadku pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä
čl.2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej

medzinárodnými zmluvami ) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné , vzhľadom
na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu
európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupu a činnosti verejnej správy súhrne
označovaných ako princípy “dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration) majúceho základ
v literatúre, judikatúre európskych inštitúcii a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä

odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy ) a Európskej únie.

61. V nadväznosti na princíp „dobrej správy“ poukazujem na spojitosť s princípom legality štátnej moci.

62. Princíp legality štátnej moci znamená, že pre štátne orgány platí zásada „čo nie je dovolené,

je zakázané“. Touto zásadou sa pre fyzické a právnické osoby zabezpečuje právna istota ako
základná hodnota právneho štátu, spočívajúca v ich možnosti predvídať nielen následky svojich právne
relevantných úkonov a možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým
konanie štátnych orgánov a jeho zmysel (por. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
58/2001) ...“.

63. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

III.

64. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán,
preskúmalanapadnutérozhodnutievcelomrozsahuakedžezistila,žerozhodnutiebolovydanévsúlades platnými právnymi predpismi, odvolanie zamietla a predmetné rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo:
XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 28. mája 2020. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. júna 2020.

65.ProtirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,ústredie,číslo:XXXXX-X/XXXX-BA,zodňa28.05.2020,podal
žalobca v zmysle ustanovení § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok správnu
žalobu na krajský súd. K námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie, uvádzame:

66. V zmysle zákona č. 461/2004 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dobrovoľne
nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba za splnenia podmienok ustanovených v § 14
citovaného zákona. Dobrovoľné dôchodkovo poistenou osobou môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa
podmienky ustanovené v § 15 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dobrovoľné
poistenie fyzickej osoby môže vzniknúť výlučne podaním Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky

(ďalej len „prihláška“). Podľa § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dobrovoľné
nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné
poistenie, najskôr však odo dňa podania prihlášky.

67. K zániku dobrovoľného poistenia dochádza v súlade s § 23 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení

neskorších predpisov dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky,
t. j. Registračného listu fyzickej osoby, resp. vznikom právnej skutočnosti, s ktorou zákon č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov spája zánik dobrovoľného poistenia. Právnou skutočnosťou,
ktorá má za následok zánik dobrovoľného poistenia, je okrem iného aj nezaplatenie poistného na
dobrovoľné poistenie dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, najneskôr do konca tretieho

kalendárneho mesiaca, čo sa považuje za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. Uvedené neplatí,
ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné podľa § 140 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z povinnosti platiť poistné je dobrovoľne poistená osoba
vyňatá podľa § 140 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v období, počas
ktorého sa jej poskytuje materské, taktiež od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania

fyzickej osoby ustanovenej zákonom alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, najdlhšie
do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, ako aj v období, počas
ktorého sa dobrovoľne poistenej osobe poskytuje nemocenské.

68. So vznikom dobrovoľného poistenia fyzickej osoby, t. j. podaním prihlášky na dobrovoľné poistenie,

vznikne tejto osobe povinnosť platiť a odvádzať poistné v ustanovenej lehote a v správnej sume podľa
príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, z vymeriavacieho
základu, ktorý si dobrovoľne poistená osoba sama určila (§ 138 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
účinnom od 01.01.2013). Takto určený vymeriavací základ na platenie poistného však nemôže byť nižší
ako ustanovuje § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013. Zároveň nemôže

vymeriavacízákladpresiahnuťsumuurčenúv§138ods.6citovanéhozákona.Dobrovoľnenemocensky
poistená osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba je povinná platiť poistné až do dňa zániku
dobrovoľného poistenia. V prípade, ak dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné v trvaní dvoch po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov, dobrovoľné poistenie fyzickej osoby zaniká, tak ako je uvedené
vyššie, priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

69. Žalobca podal dňa 08.10.2019 prihlášku na dobrovoľné poistenie s dátumom vzniku dobrovoľného
nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia 08.10.2019. Súčasne podpísal
„Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby“, v ktorom bol okrem iného oboznámený s podmienkami
vzniku a zániku dobrovoľného poistenia, ktoré svojim podpisom vzal na vedomie. Dňa 10.10.2019

bolo žalobcovi zaslané oznámenie, v ktorom Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámila žalobcovi
variabilný symbol pridelený Sociálnou poisťovňou, spôsob používania špecifických symbolov, ako aj
výšku mesačného poistného, vypočítaného z vymeriavacieho základu, ktorý si žalobca určil v prihláške
na dobrovoľné poistenie.

70. Pri kontrole odvodu poistného bolo zistené, že žalobca do 31.12.2019 nezaplatil poistné na
dobrovoľné nemocenské poistenie a poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie dva po sebe
nasledujúcekalendárnemesiace-október2019anovember2019,vsúladespríslušnýmiustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a preto pobočka Sociálnej poisťovne listom zodňa 13.01.2020 oznámila žalobcovi, že dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové
poistenie žalobcovi dňom 08.10.2019 nevzniklo. V danom prípade žalobcovi ani nemohlo vzniknúť dňom
08.10.2019 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie, keďže poistné na

nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie vôbec neplatil, pričom z povinnosti platiť poistné nebol
vyňatý. Vzhľadom na to, že žalobca voči oznámeniu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, namietal
s tým, že disponuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 8. októbra 2019, pobočka
Sociálnej poisťovne tvrdenie žalobcu prešetrila z dôvodu, či bol naplnený § 140 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a žalobca bol vyňatý z povinnosti platiť poistné. Na základe

šetrenia bolo zistené, že žalobcovi nebolo poskytované nemocenské ako dobrovoľne poistenej fyzickej
osobe od 08.10.2019 do 31.12.2019, čo bolo rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie skutkového
stavu veci a následného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, o tom, že žalobcovi dňom
08.10.2019 nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.

71. Vzhľadom na námietky žalobcu v správnej žalobe považujeme za potrebné uviesť, že predmetom

tohto súdneho konania nie je posúdenie nároku na nemocenské, pretože napadnutým rozhodnutím
Sociálna poisťovňa nerozhodovala o priznaní nároku na výplatu nemocenského ale rozhodla o tom,
že žalobcovi nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie od
08.10.2019 z dôvodu, že poistné za dva po sebe nasledujúce mesiace, t. j. za október 2019 a
november 2019, nezaplatil. Pobočka Sociálnej poisťovne v rozhodnutí zároveň podrobne zdôvodnila

všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žalobcovi dobrovoľné poistenie nevzniklo.

72. Napriek tvrdeniam žalobcu Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že pri rozhodovaní o tom,
že žalobcovi nevzniklo od 08.10.2019 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové
poistenie postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca

nebol zo strany Sociálnej poisťovne nijakým spôsobom poškodený, keďže v období od 08.10.2019
do 31.12.2019 bolo žalobcovi poskytované nemocenské z poistného vzťahu samostatne zárobkovo
činnej osoby. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti S XXXXXX, na ktoré sa žalobca odvoláva,
s dátumom vystavenia 08.10.2019, bolo ošetrujúcou lekárkou posúdené ako „pokračovanie PN č. S
XXXXXX“, na základe ktorej bol žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, uznaný za dočasne

práceneschopného od 25.09.2019 do 08.10.2019. Aj z vyjadrenia posudkovej lekárky je zrejmé, že
zdravotný stav žalobcu od 08.10.2019 opodstatňoval pokračovanie predchádzajúcej dočasnej pracovnej
neschopnosti. Posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby oprávňujúceho vystavenie dočasnej
pracovnej neschopnosti nie je v kompetencii Sociálnej poisťovne, ale v kompetencii ošetrujúceho
lekára. Ak ošetrujúce lekár, vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu fyzickej osoby, uzná túto osobu

za dočasne práceneschopnú odo dňa, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na
predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti je povinný vyznačiť údaj „pokračovanie
dočasnej pracovnej neschopnosti“ na novom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a Sociálna
poisťovňa je povinná tento údaj rešpektovať tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Preto žalobcovi,
ktorému vznikol nárok na nemocenské od 25.09.2019, t. j. v čase, kedy nemal status dobrovoľne

poistenej fyzickej osoby, bolo nemocenské naďalej vyplácané, t.j. aj od 08.10.2019, z poistného vzťahu
samostatne zárobkovo činnej osoby napriek tomu, že dňa 30.09.2019 žalobcovi zaniklo podľa § 21
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
žalobcovi sa poskytovalo nemocenské z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej a povinne

dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v rámci podporného obdobia. Opätovne však
poukazujeme na to, že predmetom tohto súdneho konania nie je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o
priznaní, resp. nepriznaní nemocenského od 08.10.2019, preto námietky žalobcu týkajúce sa výplaty
nemocenského považujeme za právne irelevantné. Pri rozhodovaní o tom, že žalobcovi nevzniklo
od 08.10.2019 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie bolo právne

relevantnou skutočnosťou, že žalobcovi sa v období od 08.10. 2019 neposkytovalo nemocenské ako
dobrovoľne poistenej osobe a napriek tomu za mesiace október 2019 a november 2019, do 31.12. 2019,
poistné na dobrovoľné poistenie nezaplatil.

73. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj napadnuté

rozhodnutie odvolacieho orgánu sú nulitné z dôvodu „absencie elektronického podpisu oprávnenej
osoby a elektronickej pečate orgánu verejnej moci“, uvádzame, že vady, ktoré spôsobujú nulitu
správneho rozhodnutia spočívajú napríklad v nedostatku právneho podkladu (neexistencia právneho
predpisu, na základe ktorého sa rozhodovalo), v nedostatku právomoci (správny orgán rozhodol nazáklade zákona, avšak z tohto zákona nevyplýva, že má právomoc vo veci konať), v príslušnosti
správneho orgánu (rozhodnutie vydal vecne nepríslušný orgán), v absolútnom omyle v osobe adresáta
(takáto osoba buď neexistuje, alebo správny orgán rozhodol o práve alebo povinnosti inej osoby,

než rozhodnúť mal), realizácia rozhodnutia je právne nemožná (zakladá protiprávne konanie) alebo je
fakticky nemožná (ukladá sa nereálne plnenie). Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového
orgánu, ako aj s ním súvisiace napadnuté rozhodnutie orgánu druhého stupňa, zaslané priamo do e-
schránky žalobcu, nemožno považovať za nulitné a nemožno k nemu pristupovať tak, ako keby vôbec
neexistovalo.

74. Pri výkone sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia Sociálna poisťovňa v súlade
sozákonomč.305/2013Z.z.oelektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmene
adoplneníniektorýchzákonov(zákonoe-Governmente)pristúpilakelektronizáciijednotlivýchprocesov.
Ak má právnická osoba alebo fyzická osoba aktivovanú e-schránku, tak ako to je v prípade žalobcu,
Sociálna poisťovňa je povinná doručovať všetky dokumenty do aktivovanej e-schránky. Dokumenty

vyhotovenémanuálnevsúladespríslušnýmiustanoveniamizákonač.461/2003Z.z.vzneníneskorších
predpisov, po ich odsúhlasení a podpísaní zodpovednou osobou, sa musia naskenovať do formátu
PDF, zaevidovať v automatizovanom systéme správy registratúry, tzv. „ASSR“ a následne odoslať do
e-schránok adresátov prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ktorý
je určený na centrálne vykonávanie elektronickej úradnej komunikácie. Takto postupovala pobočka

Sociálnej poisťovne pri doručovaní rozhodnutia číslo: XXXXX-X/XXXX-PO, zo dňa 3. marca 2020, ako
aj Sociálna poisťovňa, ústredie, pri doručovaní napadnutého rozhodnutia číslo: XXXXX- X/XXXX-BA,
zo dňa 28. mája 2020-BA.

75. K námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu a odvolacieho orgánu neobsahujú

elektronický podpis a elektronickú pečať uvádzame, že všetky dokumenty, ktoré sa odosielajú
zo Sociálnej poisťovne elektronicky do e-schránok sú autorizované oprávnenou osobou, t. j. sú
podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu
alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, v súlade so zákonom o e-Governmente.

76. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Keďže vznik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia žalobcu
dňom 8. októbra 2019 sa stal sporným, pobočka Sociálnej poisťovne bola povinná vznik tohto poistenia
posúdiť a následne o ňom rozhodnúť v nedávkovom konaní. Vzhľadom na to, že v rámci konania

vo veci vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia sa
preukázalo, že žalobcovi dňom 8. októbra 2019 toto poistenie nevzniklo (žalobca od podania prihlášky
na dobrovoľné poistenie poistné neplatil), pobočka Sociálnej poisťovne vydala rozhodnutie, ktorým
rozhodla, že žalobcovi dňa 8. októbra 2019 nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné
dôchodkové poistenie. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa nešla nad rámec zákona č. 461/2003 Z.

z. v znení neskorších predpisov ale rozhodla v jeho súlade, po preukázaní rozhodujúcich skutočností
zakladajúcich dôvod na rozhodnutie.

IV.

77. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaný vyjadrenie doručil v rozpore so zákonom
absencia elektronického podpisu oprávnenej osoby spolu s elektronickou pečaťou orgánu verejnej moci
v doručenej odpovedi je z pohľadu zákona č. 305/2013 Z.z. vydané bez podpisu oprávnenej osoby len
s pečaťou a z toho dôvodu právne nulitne.

78. Žalovaný neodpovedal prečo absencia elektronického podpisu oprávnenej osoby orgánu verejnej
moci v doručenom rozhodnutí číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 je v rozpore s článkom 35
ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, kde sa pečati neuznáva fikcia zodpovednosti fyzickej osoby, ktorej
vlastnoručného podpis osobitný predpis požaduje, ekvivalent len kvalifikovaný elektronický podpis

podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ktorý je priložený k pečati žalovaný neodpovedal
o čo sa opiera ak poistenie z právneho hľadiska označí ako nevzniknuté.79. Zákon č. 461/2009 Z.z. nepozná a nedefinuje pojem nevznik nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia hrubým spôsobom porušený princíp štátnej legality.

V.

80. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

82. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

83. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

84. Podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,akbolovydanénazákladeneúčinnéhoprávneho

predpisu.

85. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

86. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

87. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

88. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

89. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona )

rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje
inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

90. Podľa § 23 zákona vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného

dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v
nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné
poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia,
najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj

a) odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3,
b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo
naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne
mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárnehomesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na
dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti

povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

91. Správny sú preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo riadiac sa
ustanoveniami § 199 a nasl. SSP, vypočul zástupkyňu žalovanej s tým, že konal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti písomne ospravedlnil, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov
obidvoch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

92. Žalobca v bode II. žaloby namietal zmätočnosť a nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

93. Podľa Článku II. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,

v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

94. Je nepochybné, že rozhodnutia správnych orgánov musia byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a nesprávne právne posúdenie znamená aj stav, keď správny orgán nesprávne
aplikoval príslušnú právnu normu.

95. V konkrétnom prípade je nesporné, že žalobca podal dňa 08.10.2019 prihlášku na dobrovoľné
poistenie s dátumom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového
poistenia 08.10.2019.

96. Na základe uvedeného, oznámením zo dňa 10.10.2019 číslo: XXX-XXXXXXXXXX-LBXX/XX (čl.
7 administratívneho spisu) Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi, ako dobrovoľne poistenej fyzickej
osobe, variabilný symbol - XXXXXXXXXX a výšku mesačného poisteného 158,11 Eur mesačne.

97. Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo

dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti ( ďalej len dobrovoľné poistenie ) upravuje § 23 zákona,
ktorý vznik dobrovoľného poistenia upravuje tak, že vzniká odo dňa prihlásenia na dobrovoľné poistenie,
najneskôr odo dňa podania prihlášky. Vznik dobrovoľného poistenia nepodmieňuje žiadnymi ďalšími
podmienkami, teda ani podmienkou zaplatenia poisteného na dobrovoľné poistenie.

98. V ďalšej časti v odsekoch a) a b) upravuje dôvody zániku dobrovoľného poistenia, pričom v ods.
b) presne upravuje ku ktorému dňu zaniká dobrovoľné poistenie, ak poistné na dobrovoľné poistenie
nie je zaplatené za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace vôbec, najneskôr do konca tretieho
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené
poistené na dobrovoľné poistenie.

99. Toto ale ani iné ustanovenie zákona neupravuje prípad, ak poistené na dobrovoľné poistenie nebolo
zaplatené vôbec, a nepozná prípad „nevzniku“ dobrovoľného poistenia.

100. Žalobcovi teda vzniklo dobrovoľné poistenie dňom 08.10.2019 a Sociálna poisťovňa mohla

rozhodnúť len o zániku dobrovoľného poistenia a to len postupom, len z dôvodov a ku dňu uvedenom
v § 23 písm. a), b) zákona.

101. Správnemu orgánu neprislúcha nahrádzať či dopĺňať zákony, správne orgány sú povinné
rozhodnúť len podľa zákona.

102. Z uvedených dôvodov sa správny súd v celom rozsahu stotožnil so žalobnou námietkou, uvedenou
v bode 2 žaloby, a rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

103. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku uvedenú v bode 1. V súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o
e-Governmente platí, že ak má právnická osoba alebo právnická osoba aktivovanú e-schránku, tak ako
to je v prípade žalobcu, bola Sociálna poisťovňa povinná doručovať všetky dokumenty do e-schránky
žalobcu. Dokumenty vyhotovené manuálne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona sa musianaskenovať do formátu PDF, zaevidovať v automatizovanom systéme správy registratúry, tzv. ASSR
a následne odoslať do e-schránok adresátov prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správny
( ďalej UPVS ), ktorý je určený na centrálne vykonávanie elektronickej úradnej komunikácie. Uvedený

postup bol dodržaný a všetky dokumenty, ktoré boli odosielané do e-schránky žalobcu boli autorizované
oprávnenou osobou, t.j. boli podpisované kvalifikovaným elektronickým podpisom, vyhotoveným s
použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, v súlade so zákonom o e-
Governmente.

104. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť tak, ako to naznačil krajský
súd v tomto rozsudku ( ods. 100 ).

105. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný ( § 191 ods. 6 veta prvá SSP ).

106. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP
a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.