Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012093
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117012093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

22. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. Q., nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch,
trvale bytom F., Z. J. G. F. 5631/4,
adresa na doručovanie T. U., C. R. 2, F.,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú dcéru T. Q., nar.
XX.XX.XXXX, ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.03.2014 sp.
zn. XP/XX/XXXX, právoplatným dňa 16.04.2014, tak, že bol povinný prispievať na jej výživu sumou
100,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. D., trvale bytom F., Q.
5954/101, si v mieste bydliska ani všade inde svoju vyživovaciu povinnosť, o ktorej mal vedomosť, vôbec
neplnil, neprejavil dostatok úsilia, aby si našiel stabilné zamestnanie a mal tak dostatočný pravidelný

finančný príjem, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, zamestnanie si nehľadal ani cestou úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na výživu svojho
nezaopatreného dieťaťa neprispieval ani čiastočne alebo iným spôsobom, čím mu vznikol za obdobie
od októbra 2016 vrátane až do dňa 22.05.2018 dlh na výživnom vo výške najmenej 2.000,00 €, pričom
bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.07.2015 sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným
dňa 07.11.2015, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 26.10.2017 na Okresný súd Trnava obžalobu na A.
Q. pre skutok právne posúdený ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.

c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú dcéru T. Q., nar.
XX.X.XXXX, ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. XP/XX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, s právoplatnosťou 16.4.2014 tak, že je povinný prispievať na jej výživu sumou 100€
mesačne, vždy do 15.-steho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky E. D., trvale bytom Q.

XXXX/XXX, F., si v mieste bydliska ani všade inde svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, čím mu
vznikol za obdobie od októbra 2016 doposiaľ dlh na výživnom vo výške 1300€ pričom bol Trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 3.7.2015 s právoplatnosťou 7.11.2015
uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Trestného zákona. Obvinený napriek existencii vyživovacej povinnosti neprejavil dostatok

úsilia, aby si našiel stabilné zamestnanie a mal tak dostatočný pravidelný finančný príjem, aby mohol
plniť svoju vyživovaciu povinnosť, zamestnanie si nehľadal ani cestou úradu práce sociálnych vecí a
rodiny zaradením do evidencií uchádzačov o zamestnanie a na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa
neprispieval ani čiastočne alebo iným spôsobom.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie spočívajúce v prečítaní výpovede obžalovaného A.
Q. a výsluchu poškodenej E. D., ako aj boli zo spisu oboznámené relevantné listinné dôkazy.

Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 252 ods. 2 Tr. por.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný A. Q. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol aj nasledovné (podstatné citácie):
„Zamestnaný som cez pracovnú agentúru MC D., momentálne pracujem v E. vo Voderadoch. Teraz je

moja situácia s prácou taká, že momentálne si vybavujem prácu cez môjho brata u svojho pôvodného
zamestnávateľa I., s.r.o., takže keď sa to podarí, mohol by som čoskoro nastúpiť do práce tam, tam
by som aj viacej zarábal ako teraz, je tam navyše taká možnosť zobrať si od nich dopredu pôžičku na
to výživné, ktoré dlhujem a z toho by som to zaplatil. Ako som uviedol, môj čistý mesačný príjem je
500,-€ až 550,-€ v čistom, moje mesačné výdavky odhadujem na sumu 400,-€ mesačne, z toho miniem

najviac na stravu a na cigarety, to asi tak 13,-€ na deň, takže moc peňazí mi inak neostane. Ubytovanie
sa mi strháva zo mzdy automaticky, takže tých 500,-€ až 550,-€ je už suma po odrátaní nákladov za
ubytovanie. Moje príjmy mi teda pokrývajú moje výdavky. So E. D. som žil v spoločnej domácnosti,
neviem už odkedy dokedy, už asi 6 alebo 7 rokov spolu nebývame. Najprv sme asi 3 roky spolu žili v
Nemecku. Dcéra T. Q. sa nám narodila XX.XX.XXXX. Ja som bol už za výživu raz odsúdený, to bolo

rozsudkom Okresného súdu Trnava v roku 2015. Odkedy som bol odsúdený, tak som posielal výživné
v celej výške, ako mi bolo určené až do októbra 2016, odvtedy som prestal posielať peniaze, nakoľko
sa mi zhoršila finančná situácia. Vtedy som skončil v práci s firmou I., s.r.o. z dôvodu, že nám nebola
daná zákazka, ktorú sme mali dostať, tak som s tou prácou skončil, dal som výpoveď. Ostal som potom
nezamestnaný nejaký čas, na úrade práce som sa neevidoval, bolo by to obtiažne, chceli po mne veľa

papierov na to, prišlo mi to zložité. Potom až koncom januára 2017 som si našiel prácu v spol. N. D.. Keď
už som bol zamestnaný v N. D., tak som výživné neposielal, nejako mi to finančne nevyšlo, musel som
povyplácať nejaké svoje dlhy, ktoré som mal za tie asi 2 mesiace, takže som ledva vyžil, vtedy som mal
asi 400,-€ v čistom, a to celkovo pokrylo moje výdavky. V DŠB D. som skončil pracovať niekedy v marci
2017 kvôli slabému platu, rozhodol som sa nájsť si niečo lepšie. Po odchode z N. D. som bol zasa asi

mesiac nezamestnaný, zasa som nebol evidovaný na úrade práce, z rovnakého dôvodu ako predtým.
Potom som si našiel prácu v MC D., s.r.o., cez ktorých pracujem vo H. v E. od apríla 2017. Som si
vedomý toho, že ma súd zaviazal platiť výživné na dcéru T. k rukám matky vo výške 100,-€ vždy vopred
do 15. dňa v mesiaci a že mi mojim neplatením vznikol celkovo dlh na výživnom od mesiaca október
2016 až doteraz vo výške 1000,-€. Je mi ľúto celej tejto situácie, neplatil som výživné, lebo mi to finančne

nevychádzalo, budem sa snažiť celú situáciu čoskoro napraviť. Uvidím ako mi to vyjde s prácou pre I., odnich by bolo možné si zobrať tú pôžičku a potom to výživné naraz vyplatím, takže viem to takto poriešiť
v priebehu budúceho týždňa, keby ma v I. nezamestnali, tak skúsim osloviť terajšieho zamestnávateľa
zo žiadosťou o pôžičku, doteraz som to takto nemohol riešiť, lebo som bol v skúšobnej dobe, ale už

nie som, tak by som mohol mat' nárok na takúto pôžičku. Do konca mesiaca sa budem vedieť bližšie
vyjadriť, že či mi dá niekto pôžičku alebo nie. Ak takto zoženiem peniaze, pošlem celú dlžnú sumu Soni
D.. Nie som vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a ani hodnotnej sej veci, nevlastním žiadne auto. Návrh
na zníženie výšky výživného som nepodával. Myslím si, že aj mám ešte jednu exekúciu, myslím od I.,
neviem v akej výške im dlhujem peniaze. Napokon teda uznávam, že mám dlh na výživnom asi vo výške

1000,-€, ktorý by som vedel vyplatiť maximálne do konca augusta 2017.“

Poškodená E. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala nasledovne: „Obžalo-vaného poznám 14 rokov,
mám s ním dieťa, ktoré sa narodilo dňa 13.09.2007, volá sa T. Q.. Nebývam v spoločnej domácnosti
s obžalovaným, nie sme manželia. Obžalovaný má vyživovaciu povinnosť na dieťa vo výške 100,00 €
mesačne určenú súdom. Do dnešného dňa mi obžalovaný nezaplatil od októbra 2016 žiadne výživné. S

dcérou sa nekontaktoval, nenosil jej darčeky, nezaujímal sa o ňu. Dcéra ho videla naposledy pred týmto
obdobím. Naposledy som obžalovaného stretla pred rokom, kedy prišli policajti a riešili jeho nevhodné
správanie, inak nie sme v žiadnom kontakte. Nepožiadala som o exekúciu, nepoberám náhradné
výživné.Japracujemakoživnostník,dnessommuselaodísťzpráce.Speniazminaživobytiemipomáha
mama, nebývame ale u nej. Bývame na tej istej adrese. Dcéra navštevuje 4. ročník ZŠ H. v F.. Platím

jej obedy, družinu, má už väčšie nároky, má aj krúžky. Čo sa týka školy a krúžkov, je to spolu 100,00 €
a nerátam stravu a knižky. Môj príjem je 600,00 až 650,00 € v čistom a z tohto príjmu pokrývam potreby
svojej dcéry. To, že mi obžalovaný neplatí výživné, spôsobilo u nás núdzu čo súvisí s tým, že nám začala
pomáhať moja mama. Mama mi dáva toľko peňazí, koľko potrebujem. Splácam hypotéku, auto som
musela predať, bola som nezamestnaná teraz 3 mesiace, lebo som, ako som už uviedla, živnostníčka, je

to ťažké. Pracujem ako kontrolórka v automobilke.“ Na položené otázky odpovedala tak, že si nezobrala
žiaden ďalší úver okrem hypotéky. Jej matka jej prispieva podľa toho, koľko zarobí, niekedy zaplatí za
ňu družinu aj stravu, krúžky platí ona. Celkovo môže uviesť, že matka jej určite požičala peniaze rádovo
v tisícoch €, bolo to ale menej ako 10.000,00 €.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: rozsudok OS Trnava sp. zn. XP/XX/
XXXX s prílohami (č.l. 28-37), uznesenie OS Trnava sp. zn. XP/XX/XXXX (č.l. 38-39), trestný rozkaz OS
Trnava sp. zn. XT/XX/XXXX (č.l. 40), tabuľka dlžného výživného (č.l. 41), rodný list (č.l. 42), potvrdenie
o návšteve školy (č.l. 43), správy o povesti, o majetkových pomeroch a správy od zamestnávateľov
obžalovaného (č.l. 44-66, 68-70 a 81-83), aktuálne lustrácie na obžalovaného (č.l. 113-118) a podstatný

obsah spisu OS Trnava sp. zn. XT/XX/XXXX.

Z týchto oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
· Obžalovaný A. Q. mal vyživovaciu povinnosť na svoje nezaopatrené dieťa - mal. T. Q., nar.
XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.03.2014 sp. zn. XP/XX/XXXX,

právoplatným dňa 16.04.2014, tak, že bol povinný prispievať na jej výživu sumou 100,00 € mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. D., trvale bytom F., Q. XXXX/XXX, pričom o tejto
svojej povinnosť vedomosť mal napriek tomu, že v tomto civilnom konaní bol zastúpený opatrovníkom.
· Jeho dcéra nemala od októbra 2016 doposiaľ schopnosť sama sa živiť - bola žiačkou ZŠ.
· Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.07.2015 sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným

dňa 07.11.2015, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné (vo výške 3.400,00 €).
· Obžalovaný do 29.05.2017 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR a nepoberal

dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.
· V inkriminovanom období bol obžalovaný vedený (aj v Sociálnej poisťovni) na dohodu o pracovnej
činnosti u zamestnávateľa I., s.r.o. (od 18.07.2016 do 07.03.2017), na dohodu o vykonané práce u
zamestnávateľa N. D., s.r.o. (od 25.01.2017 do 08.03.2017), ako zamestnanec u zamestnávateľa MC D.,
s.r.o. (od 27.04.2017 do 30.09.2017), ako zamestnanec u zamestnávateľa UI M. E., s.r.o. (od 01.10.2017

do 20.11.2017) a ako zamestnanec u zamestnávateľa Y. - SR, a.s. (od 30.11.2017 do 22.02.2018).
· Voči obžalovanému bolo k 06.07.2017 vedených na Okresnom súde Trnava viacero exekučných
konaní.· Obžalovaný nebol k 18.07.2017 vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR ani žiadneho
osobného motorového vozidla.
· Zistený príjem obžalovaného: čistá mzda 7/2016 = 30,31 €, čistá mzda 8/2016 = 66,69 €, čistá mzda

9/2016 = 60,62 €, čistá mzda 10/2016 = 63,67 €, čistá mzda 11/2016 = 60,62 €, čistá mzda 12/2016 =
63,67 €, čistá mzda 2/2017 = 226,69 €, čistá mzda 4/2017 = 64,95 €, čistá mzda 5/2017 = 631,23 €,
čistá mzda 6/2017 = 599,11 €.
· Zistený vymeriavací základ u obžalovaného z údajov vedených v Sociálnej poisťovni: 6/2017 = 601,69
€, 7/2017 = 537,91 €, 8/2017 = 888,96 €, 9/2017 = 684,78 €, 10/2017 = 1487,25 €, 11/2017 = 707,11 €

+ 9,89 €, 12/2017 = 217,50 €, 1/2018 = 120,70 € a 2/2018 = 107,84 €.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.

1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii ku dňu vyhlásenia rozsudku,
stal a že tento skutok spáchal obžalovaný Roland Q..

Obžalovanýtedaodoktóbra2016aždodňa22.05.2018maluhradiťvýživnévovýške2.000,00€,pričom
neuhradil za toto obdobie žiadne výživné!

Obžalovaný sa v prípravnom konaní bránil tvrdením, že vyživovaciu povinnosť si neplnil, lebo nemal
toľko peňazí.

Prezentovaná obrana obžalovaného však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný A. Q. si v mieste bydliska ani všade inde svoju

vyživovaciu povinnosť, o ktorej mal vedomosť, vôbec neplnil, neprejavil dostatok úsilia, aby si našiel
stabilné zamestnanie a mal tak dostatočný pravidelný finančný príjem, aby mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, zamestnanie si nehľadal ani cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie (v tom sa prejavil najmä jeho nezodpovedný prístup) a na výživu
svojho nezaopatreného dieťaťa neprispieval ani čiastočne alebo iným spôsobom. Obžalovaný na svoju

obranu uvádzal skôr skutočnosti, ktoré mu boli v tomto smere na príťaž, keď uviedol, že uprednostnil
napr. financie na cigarety ako na svoje nezaopatrené dieťa.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného
A. Q. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/

Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný teda
najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovúmyselneneplnilzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,hocibol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Obžalovaný ako subjekt spĺňal
podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i

subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm.
a/Tr.zák.,t.j.chcelspôsobomuvedenýmvTr.zák.porušiťaleboohroziťzáujemnímchránený.Naplnený
bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

*** Výrok o treste ***

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že tento bol v minulosti len raz súdne
trestaný odsúdením uvedeným v skutkovej vete rozsudku, pričom v prípade tohto odsúdenia doposiaľ
nebolo rozhodnuté o jeho osvedčení, resp. neosvedčení. Bol tiež jedenkrát priestupkovo postihnutý pre

priestupok proti majetku spáchaný dňa 30.04.2017, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške
30,00 €. Zamestnávateľ obžalovaného - spoločnosť I., s.r.o. ho zhodnotila ako notorického klamára,
ktorý potrebuje odbornú pomoc, a preto s ním aj rozviazali pracovný pomer. Iné trestné konania sa voči
obžalovanému už neviedli.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval) a nezistil priťažujúce okolnosti (tú podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. mu nemohol priznať, keď
spomenuté odsúdenie bolo súčasťou právnej kvalifikácie skutku), dospel k záveru, že obžalovanému

A. Q. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok (t.j. na úplne spodnej hranici
trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy
poľahčujúcich okolností, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 1
rok do 3 roky a 8 mesiacov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho

prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval
v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným
trestom odňatia slobody aj s poukazom na to, že predošlé podmienečné odsúdenie obžalovaného za
totožný trestný čin bolo doposiaľ nezahladené, pričom obžalovaný rovnako neuhradil za inkriminované
obdobie na svoju nezaopatrenú dcéru žiadne výživné (v zmysle znenia trestného rozkazu), a to ani

iným spôsobom. Obžalovaný sa napriek predošlému postihu opätovne dopustil toho istého trestného
činu, teda je tzv. špeciálnym recidivistom. Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zák., ktorým je okrem iného aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné uložiť
tento druh trestu práve vo vyššie uvedenej výmere, pričom súd nemohol opätovne uložiť obžalovanému
podmienečný trest z dôvodu prekážky uvedenej v ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák.

Súd zároveň nezistil splnenie podmienok na uloženie „ďalšieho“ trestu obžalovanému či ochranného
opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.