Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 16, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201125
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2517201125.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. septembra
XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Vajanského 5270/1A,
Piešťany, proti žalovanej: A. D. E., nar. X. decembra XXXX, trvalý pobyt F. G. XXX/X, C., zastúpenej
advokátom: Mgr. Miroslav Šandrik, Stražovská 625/1, Vrbové, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. mája 2021, č. k. 7C/13/2017-229, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parc. č. 617/2 podľa
Geometrického plánu č. 17/2020, v prospech vlastníka stavby rodinného domu súpisné číslo XXX (II.),
v časti o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanej jednorázovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 1.760,- eur (III.) a v časti náhrady trov konania (IV.) r u š í a vec v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zriadenia vecného bremena pre vlastníka nehnuteľností parc. č. 621, 622, 623, evidovaných na LV č.
XXX a pozemku parc. č. 618/2, evidovaného na LV č. XXXX (I.). Súčasne zriadil v prospech vlastníka
stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. 621, zapísaný na LV č.

XXX, kat. územie C., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení
na pozemku parc. č. 617/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 912 m2, evidovaného Okresným
úradom Piešťany, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., podľa Geometrického plánu č. 17/2020
zo dňa 6. marca 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (II). Žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (III.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 144 a § 145 ods. 2 CSP (Civilný sporový
poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 123, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3 O. z.
(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil splnením zákonom
stanovených predpokladov pre vyhovenie žaloby a zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve
cesty, ktoré je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby. Splnenie prvej podmienky, a to, že vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý sa môže dostať k verejnej komunikácií,

mal súd prvej inštancie preukázané obhliadkou, ako aj katastrálnou mapou, pričom pozemok parc. č.
618/2 je úzky (v najužšom bode 145 cm). Právo cesty pritom zahŕňa nielen prechod, ale aj prejazd cez
prístupovú parcelu, ktorý už vzhľadom na obvyklú šírku osobného motorového vozidla, cez pozemok
parc. č. 618/2 žalobkyňa zabezpečený nemá (pred realizáciou oplotenia žalovanou, žalobkyňa a jej
právny predchodca realizovali prejazd aj cez časť predmetnej parcely 617/2 a cez pozemok parcela č.
618/2 vo vlastníctve žalobkyne, ktorá v dôsledku vystavaného oplotenia žalovanej sa zužuje v konkrétnej

časti na 145 cm. Stavebný úrad vyvíjal úsilie o zmier medzi stranami konania vo veci obmedzenia
prístupuprávnehopredchodcužalobkynepoprístupovejkomunikácií,keďprávnypredchodcažalobkynenamietal v stavebnom konaní oplotenie rodinného domu žalovanou, ktorým bude mať limitovaný prístup
k svojim nehnuteľnostiam a stavebné konanie prerušil. Právo cesty podľa záveru súdu prvej inštancie
zahŕňanielenprechod,aleajprejazdcezprístupovúparcelu,ktorýcezpozemokparc.č.618/2žalobkyňa

zabezpečený nemá. Súd prvej inštancie považoval za splnenú aj druhú zákonnú podmienku, že prístup
vlastníka nemožno zabezpečiť inak. Vykonanou obhliadkou na mieste samom súd prvej inštancie mal za
preukázané, že zo zadnej časti pozemku parc. č. 622 (vo vlastníctve žalobkyne) sa nachádza cintorín.
Videonahrávka po obvode uvedeného pozemku zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky
žalobkyne od cintorína (pozemok parc. č. 623, ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek

prístupu). S pozemkom parc. č. 618/2 (vo vlastníctve žalobkyne susedia pozemky a rodinný dom vo
vlastníctve C. H., nachádza sa tam hospodárska stavba vo vlastníctve susedy, pričom susediaca časť
pozemku je porastená stromami a kríkmi, z ktorej strany sa nachádza vodárnička, z ktorého dôvodu
suseda predať ani sprístupniť pozemok nemôže. Pozemok parc. č. 618/2 (vo vlastníctve žalobkyne)
končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a suseda E., (na ktorom mieste sa
nachádza malá brána, ktorá pre svoju šírku nie je spôsobilá na prejazd). Pozemok v tejto časti tvorí

záhrada s ovocným sadom, v dôsledku čoho prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný
nie je. Ponuku žalovanej na zriadenie vecného bremena in personam, ktoré by zaniklo smrťou právneho
predchodcužalobcu,nebolomožnépodľazáverusúduprvejinštanciepovažovaťzaadekvátnezriadenie
prístupe k stavbe žalobkyne (vzhľadom na vek vlastníka by zabezpečenie prístupu nemalo dlhé
trvanie). Súd prvej inštancie pomeroval výhodu, ktorú cesta poskytne žalobkyni ako vlastníkovi stavby

s ujmou, ktorá vznikne žalovanej ako vlastníčke zaťaženého pozemku, s konštatovaním, že hoci
žalovanej vznikne ujma spôsobená posunom realizovaného oplotenia v zmysle geometrického plánu,
oplotenie bolo realizované žalovanou bez stavebného povolenia, teda sama sa vystavila riziku, že
stavba povolená nebude (nebolo tak možné zohľadniť finančnú ujmu žalovanej, v dôsledku prekládky
nepovoleného oplotenia). Nový geometrický plán č. 17/2020, ktorý sa stal súčasťou napadnutého

rozsudku, vymedzuje rozsah práva prechodu v nevyhnutnom rozsahu, v šírke tri metre, aby bol
umožnený aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému. Podľa geometrického plánu pôvodný
pozemok parc. č. 618/1 bol včlenený do pozemku parc. č. 617/2 a od hranice pozemku parc. č.
618/2 (vo vlastníctve žalobkyne) je červenou prerušovanou čiarou vyznačená plocha na zaťaženom
pozemku parc. č. 617/2 (vo vlastníctve žalovanej), ktorá po pripočítaní šírky pozemku parc. č. 618/2

vo vlastníctve žalobkyne, tvorí plochu slúžiacu na výkon práva cesty, ktorého sa domáha žalobkyňa.
Pomer výhody a ujmy bude preto vyvážený. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 22Cdo/1897/2004, (podľa ktorého dotknutý vlastník zaťaženého
pozemku má právo na náhradu primeranú ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva
cesty utrpí) súd prvej inštancie pri všeobecnej hodnote vecného bremena vychádzal zo znaleckého

posudku č. 77/2020, predloženého žalobkyňou, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty
za zriadenie práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku parc. č. 617/2 vo vyznačenej časti podľa
geometrickéhoplánu,sumou1.760,-eur(kapitalizáciuhospodárskejujmyvoformejednorázovejodplaty
pre časovo neobmedzené obdobie). Žalovaná tento znalecký posudok nespochybnila, nenavrhla dôkazy
preukazujúce odlišnú výšku náhrady za vecné bremeno. Elektronické podanie žalovanej zo dňa 17. mája

2021 (prostredníctvom právneho zástupcu) bolo podľa konštatovania súdu prvej inštancie spracované
a doručené súdu prvej inštancie až dňa 18. mája 2021, teda nasledujúci deň po vyhlásení rozhodnutia
vo veci samej (súd prvej inštancie v podateľni súdu neevidoval v čase začatia pojednávania žiadne
podanie–listinné,anielektronické).Spôsobusporiadaniavzťahovmedzistranamikonaniapodľazáveru
súdu prvej inštancie bol odôvodnený ustanovením § 151o ods. 3 O. z. Rozhodnutie o náhrade trov

konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť,
že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena nielen v prospech vlastníka stavby (v ktorej
časti bola úspešná), ale aj v prospech vlastníka pozemkov (prac. č. 621, 622, 623 a 618/2), ktorej časti
vzala žalobkyňa žalobu späť a konanie bolo zastavené. V dôsledku toho z procesného hľadiska zavinila
v tejto časti zastavenie konania žalobkyňa. Pokiaľ ide o rozsah samotného vecného bremena, pôvodný

žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena cez celú plochu pôvodného pozemku parc. č. 618/1,
ktorý rozsah neskôr limitoval znaleckým posudkom. V dôsledku toho žalobkyňa bola úspešná, čo do
zriadenia vecného bremena ako takého (dosiahnutím účelu, pre ktorý bola žaloba podaná), avšak iba vo
vzťahu k prístupu k stavbe, nie k pozemkom, teda v rozsahu 50 % a súčasne jej bolo potrebné pričítať
zavinenie na zastavení konania. Súd prvej inštancie prihliadal aj na postoj žalovanej, ktorá navrhla

dohodu o zriadení vecného bremena in personam v prospech pôvodného žalobcu, pritom žalobkyňa
samatiežtvrdilapôvodnúmožnosťodkúpiťprístupovýpozemokodcirkvi,ktorúspredchodcomnevyužili,
pretože mali za to, že pozemok im patrí. Neskôr odkúpiť pozemok nemohli, z dôvodu jeho predaja
žalovanej, ktorá si uplatnila predkupné právo. Súd prvej inštancie zdôraznil i zásadu vyjadrenú v čl. 2ods. 1 CSP. Rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, je potom v súlade
so zásadou, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná vo vyhovujúcej časti o zriadenie vecného
bremena (II.), ako aj v časti jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena (III.), navrhujúc
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

jeho zmenu zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP.
Žalovaná namietala nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa žalobu menila a konečný návrh ustálila po troch rokoch. Až po
vyslovení právneho názoru a intervencii súdu, bol daný žalobkyni návod petitu, hoci mala žalobkyňa
právneho zástupcu. Žalovaná navrhla obranu voči predloženým dôkazom, ale tieto súd prvej inštancie
neakceptoval z dôvodu, že ich žalovaná neuplatnila včas (elektronické podanie žalovanej zo dňa 17.

mája 2021). Zistenia súdu prvej inštancie v bodoch 32, 33, ako aj s nimi súvisiace, sú nesprávne a bol
neúplne zistený skutočný stav veci. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej nezdôvodnil ako sa
vysporiadal s predloženými dôkazmi, predovšetkým neodôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov
žalovanou, najmä podaním zo dňa 17. mája 2021, ktoré bolo podané včas pred pojednávaním. Súd prvej
inštancie sa s ním oboznámil nie vinou žalovanej až 18. mája 2021, kedy mu bolo doručené. Podanie

bolo podané včas prostredníctvom portálu slovensko.sk a v podaní okrem iného boli navrhované aj
dôkazy, ktoré už boli navrhnuté minimálne podaním zo dňa 14. mája 2021 (žalovaná pritom vymedzila
aj pochybnosti dôkazu, pre ktoré sa navrhoval výsluch znalca). Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani
práva tretích osôb, do ktorých zasiahol, keďže na pozemku, na ktorom sa zriaďuje vecné bremeno, je
zriadené záložné právo v prospech Tatrabanky, a.s., Bratislava, na základe záložných zmlúv. Žalovaná

zdôraznila svoju ochotu zmluvne sa dohodnúť na užívaní svojho pozemku v prospech právneho
predchodcu žalobcu, avšak odmietla zriadenie vecného bremena in rem. Pôvodná žaloba bola zjavne
nedôvodná. Po vybudovaní rodinného domu žalovanej, bolo potrebné stavbu zabezpečiť, a preto
bola naplánovaná aj výstavba plotu na pozemku žalovanej, pri ktorej stavebný úrad robil obštrukcie
a nerozhodol doposiaľ o stavebnom povolení, hoci bežne stačí ohlásenie. Stavebný úrad má vedomosť

o existencii stavby plota, no doposiaľ nezačal konať ex offo v zmysle § 88a stavebného zákona. Po
postavení plotu na pozemku, kde sú uložené všetky rozvody elektriny, vody, tepelné čerpadlo, potrubia,
je návrh žalobkyne neprijateľný, s poukazom na náklady na zmenu existujúcej stavby v desiatkach
tisícoch eur. Súd prvej inštancie vadila stavba 1 x 2 metre pri susede žalobkyne, no v prípade, ak
ide o plot, ktorý chráni stavbu žalovanej, uvedené neprekáža. Zmenená žaloba bola prednesená po

predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (12.2.2020), pričom žiada zriadenie vecného
bremena na pozemok v menšej výmere, ale na časti pozemku žalovanej, kde má postavený betónový
plot a vybudované siete a šachty. Žalobkyňa nespĺňa zákonnú podmienku § 151o ods. 3 O. z., pretože je
vlastníčkou pozemku parc. č. 618/2, cez ktorú sa k svojej stavbe dostane. Skutočnosť, že žalobkyňa nie
je spokojná s prístupom k svojej nehnuteľnosti, ktorý má a chcela by prístup pohodlnejší – motorovým

vozidlom, nie je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej zriadením vecného bremena
cez jej pozemok, na ktorom má postavenú stavbu (ktorá nie je neoprávnená a o čiernu stavbu ide iba
z dôvodu, že stavebný úrad nekoná podľa zákona). Žalobkyňou navrhovanú nevyhnutnú cestu bolo
možné zriadiť aj inak – zmluvou, keďže takúto možnosť žalovaná ponúkla právnemu predchodcovi
žalobkyne v čase, keď na pozemku nestála stavba a siete. Žalobkyňa navrhuje zriadiť vecné bremeno

k stavbe, ktorú dlhodobo nikto neužíva a neplní svoj účel. Z obhliadky nehnuteľnosti je zrejmé, že
prístupová cesta by mohla byť zriadená aj inak. K stavbe žalobkyne je prístup z verejnej komunikácie
Cintorínska ulica, ktorá spĺňa požadované parametre. Žalovaná namietala aj znalecký posudok č.
77/2020, ktorý vzhľadom k času jeho vypracovania už nie je aktuálny (aj pre trvania pandemickej
situácie), má sa pritom vychádzať zo všeobecnej hodnoty v čase rozhodovania. Na strane 6 písmeno E

posudku je uvedené, že hranice pozemku sú v teréne vytýčené oplotením, to však nezodpovedá pravde
a je zrejmé zo zamerania, ktoré predložila žalobkyňa. Pri výpočte všeobecnej hodnoty jednorazovej
odplaty znalec vychádza z hodnotenia neexistujúcej veci, čomu zodpovedá jeho subjektívne určenie
koeficientu povyšujúcich faktorov a redukujúcich faktorov, ktoré môžu výrazným spôsobom zasiahnuť
do stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty. Porovnávanie cien pozemkov v meste C.

a v obci D. si vyžaduje vysvetlenie. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla výsluch znalca Ing. Róberta
Gombára, i na doplnenie ďalších otázok, ktoré vystávajú zo znaleckého posudku, dôkaznému návrhu
súd prvej inštancie ale nevyhovel.Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými
predpokladmi,ktorémusiabyťsplnenéprevyhoveniežalobe.Vnapadnutomrozhodnutívysvetlilzakých

dôvodov žalobe vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazuje žiadne logické, skutkové
ani právne medzery. Je presvedčivé. Výhradu žalovanej o návode na petit zo strany súdu, označil
za neprimeranú. Po podaní žaloby, ako aj po predbežnom posúdení veci na prvom pojednávaní,
súd prvej inštancie nemal za to, že žaloba nie je nedôvodná. Nebol dôvod vyzývať žalobkyňu na jej
späťvzatie. K zmene žaloby došlo so súhlasom súdu, keďže ustanovenie § 139 CSP to umožňuje. Je

prejavom dispozitívnej voľnosti žalujúcej strany. Žalovaná mala osem mesiacov na to, aby prípadne
rozporovala obsah znaleckého posudku a za uvedenú dobu si mohla dať na vlastné náklady vyhotoviť
súkromný znalecký posudok. Nepovažovala za potrebné sa vyjadriť k vyhotovenému znaleckému
posudku, čím svoj nástroj na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ľahkovážne
stratila a zanedbala. Súd prvej inštancie poskytol žalovanej časové obdobie viac ako osem mesiacov
(od súdneho pojednávania 14.8.2020 do ďalšieho pojednávania 17.5.2021) na uplatnenie prostriedkov

procesnej obrany a procesného útoku, ktorú možnosť žalovaná nevyužila. Výhovorky na pandemickú
situáciu neobstoja, pretože znalecký posudok bol vyhotovený v tomto období a znalec ho zhotovil do 30
dní od objednávky, bez obmedzení. Žalovanou ponúknutá dohoda na uzavretie zmieru (vecné bremeno
in personam, viazané na v tom čase deväťdesiat ročného žalobcu) bola bezpredmetná a vypočítavá.
Predmetná stavba žalobkyne sa pravidelne týždenne využíva. Stavba spĺňa kritériá rodinného domu

podľa stavebného zákona a je určená na bývanie.

Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej
zmluvy o ľudských práva a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti
zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu

vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než
v ktorej je jej odporca (Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo
na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť
všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (citovaný
rozsudok Komanický § 46). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné
postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje
zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň
vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane (porov. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 355/2015).

Podstatou kontradiktórnosti je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné
právo, predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových
konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a v ktorých sa v celom rozsahu uplatňuje

kontradiktórnosť konania (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 155/2020, IV. ÚS 147/2004, IV. ÚS
42/2009, I. ÚS 284/2016). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (ods. 25)
vyplýva, že na prostriedky procesnej obrany žalovanej obsiahnuté v elektronickom podaní zo dňa 17.
mája 2021 neprihliadol z dôvodu, že bolo spracované a doručené súdu až dňa 18. mája 2021, teda po
súdnom pojednávaní dňa 17. mája 2021 a vo veci preto meritórne rozhodol.

V prejednávanej veci z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
odoslala dňa 17. mája 2021 o 8.12 hod. elektronické podanie adresované súdu prvej inštancie k sp.zn. 7C/13/2017, obsahujúce vyjadrenie k zmenenej žalobe a k znaleckému posudku, ako aj dôkazné
návrhy, pričom k prijatiu tohto elektronického podania žalovanej došlo súdom prvej inštancie až dňa 18.
mája 2021 o 5.00 hod. (prijaté správy ÚPVS k spisu 7C/13/2017 na č. l. 221).

Správca elektronických schránok je povinný zaistiť ich riadne fungovanie, teda má povinnosť
elektronické správy doručiť. Strana konania okamihom odoslania elektronického podania
prostredníctvom elektronických schránok má legitímne očakávanie, že jej písomnosť bude týmto

systémom doručená. Pre zachovanie procesnoprávnej lehoty je rozhodný okamih odoslania
elektronického podania, bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania
z elektronického systému na určený súd. Strane sporu nemôže byť na ťarchu následný prenos dát
z portálu na určený súd, pretože nemá žiadnu možnosť ovplyvniť túto fázu doručovania (porov.
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/105/2019). Pripustenie iného výkladu (keďže dĺžka trvania prenosu dát
sa vopred nedá určiť) by bolo v rozpore s princípom právnej istoty.

Odvolacia námietka žalovanej o doručení elektronického podania, obsahujúceho prostriedky procesnej
obrany k zmenenej žalobe (bez stanovenej lehoty na ich predloženie, limitované dňom súdneho
pojednávania), pred začatím súdneho pojednávania dňa 17. mája 2021 bola preto dôvodná (dĺžka

prenosu dát z portálu na určený súd, ku ktorému došlo po skončení súdneho pojednávania bola bez
právneho významu na účinky doručenia elektronického podania súdu prostredníctvom elektronického
systému ÚPVS).

Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie (v dôsledku vyššie uvedeného elektronického prenosu dát)
nevytvoril priestor pre žalovanú, aby v rámci konania pred súdom (čo i len písomne) predniesla svoju
argumentáciu a reagovala na tvrdenia protistrany, ako aj predložila dôkazy na podporu svojich tvrdení,
ale vo veci meritórne rozhodol, odňal žalovanej možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam pre
posúdenie veci a tým aj možnosť konať pred súdom, ktorým sa rozumie postup súdu, ktorým strane

konania bola znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu zákon (v danom prípade Civilný
sporový poriadok) priznáva.

Nemohol potom obstáť ani hodnotiaci záver súdu prvej inštancie (ods. 23 a 36), že žalovaná sa

k znaleckému posudku nevyjadrila, nespochybnila ho, ani nenavrhla dôkaz. Dôvodná bola aj odvolacia
námietka žalovanej o neodôvodnení nevykonania navrhnutých dôkazov žalovanou. Ak sa súd rozhodne
navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa § 220 ods.
2 CSP (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/242/2013). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14. mája 2021 (č. l. 208) navrhla výsluch

súdneho znalca Ing. Róberta Gombára k znaleckému posudku č. 77/2020 o stanovení všeobecnej
hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena a práva prechodu cez pozemok,
predložený protistranou, namietajúc použité koeficienty redukujúcich faktorov ako i povyšujúcich
faktorov. Nevyhovenie dôkaznému návrhu žalovanej zo dňa 14. mája 2021 v napadnutom rozhodnutí
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Poukaz na elektronické podanie žalovanej zo dňa

17. mája 2021 z vyššie uvedených dôvodov nemohlo obstáť (odsek 9 tohto uznesenia).

Ku konštatácií záverov súdom prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 17. mája 2021, týkajúcich
sa zákonnej koncentrácie konania (§ 154 CSP) a sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP) je

potrebné uviesť, že zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré
koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany),
nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,

582 s.).Dôkazný návrh žalovanej na výsluch súdneho znalca v podaní zo dňa 14. mája 2021 (ako aj
v elektronickom podaní zo dňa 17. mája 2021) bol vznesený do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí, v zmysle zákonnej koncentrácie konania bol tento prostriedok procesnej obrany

žalovanej uplatnený včas.

Na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania, ktorá je pre súd obligatórna, sudcovská koncentrácia
konania (§ 153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí

od okolností konkrétneho prípadu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 579
s.).

V posudzovanej veci by sa inak takouto okolnosťou javilo žalovanou namietané uplatňovanie

prostriedkov procesného útoku žalobkyne, ktorá opakovane navrhovala zmenu žaloby (uznesenie
o pripustení zmeny žaloby zo dňa 17. júna 2019 a uznesenie zo dňa 5. októbra 2020) a korigovanie
petitu žaloby vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, keď pôvodný petit žaloby bol zjavne nedôvodný a tiež
po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (na súdnom pojednávaní
dňa 12. februára 2020). Oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany by bolo preto namieste

vyhodnotiť aj s prihliadnutím na poskytnutý procesný priestor pre uplatnenie prostriedkov procesného
útoku protistrane, s prihliadnutím na zásadu rovnosti zbraní a materiálny výklad zásady koncentrácie
v civilnom sporovom konaní.

Nebolo dôvodné zaoberať sa v odvolacom konaní ďalšími odvolacími námietkami, keďže prostriedkami
procesnej obrany žalovanej v elektronickom podaní zo dňa 17. mája 2021 sa súd prvej inštancie
nezaoberal, čo bude jeho úlohou, a to postupom zachovávajúcim právo na spravodlivý proces vo vzťahu
k stranám konania.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza

prvoinštančné konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd

limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, avšak súčasne vytvorením rovnakého priestoru pre
uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany pre obidve strany konania, teda
aby mali možnosť predniesť svoju argumentáciu k rozhodujúcim skutočnostiam, reagovať na tvrdenia
protistrany a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Strany konania sú pritom povinné dbať, aby
konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).

Na základe vykonaného dokazovania skutkové a právne závery súdu prvej inštancie budú odôvodňovať
výrok súdneho rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sa súd vysporiada s relevantnými ustanoveniami
právnej normy, s prihliadnutím na príslušnú judikatúru.

Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali

do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR
napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.