Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214124
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617214124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: DPS financial consulting s.r.o. so sídlom
Mikovíniho 10, Trnava, zast.: PETKOV & Co, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Na vŕšku 12,
Bratislava proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp.č. 2779,
nachádzajúcom sa v okrese Spišská Nová Ves, zast. Bytovým družstvom Spišská Nová Ves so sídlom
Kamenárska 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 27.000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 8C/50/2017-128 zo 14. januára 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok)
a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorom
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Súd vychádzal z toho, že vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov najmä
listom vlastníctva č. 6628, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/251/2016 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby, zmluvou o

financovaní bývania zo dňa 14.7.2008 s prílohou a všeobecnými podmienkami VÚB a.s zmluvou o
postúpení pohľadávok, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a súd zistil tento skutkový stav:

3. Z LV č. XXXX I. H.. Ú. N. J. I., aktuálneho ku dňu 27.11.2012 (na č. l. 55) súd mal preukázané, že ako
výlučný vlastník 2-izbového bytu č. X J. M. Š. J. XXXX/XX I. N. J. I. bol vedený I. S. a to titulom kúpno-
predajnej zmluvy V 377/2009 zo dňa 25.3.2009. Na predmete dražby viazli práva a záväzky vyznačené
v časti C citovaného listu vlastníctva, a to exekučné záložné práva, na základe exekučných príkazov v

počte 13. Pod poradovým číslom jedna bolo zriadené prvé záložné právo k bytu v zmysle § 15 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z. z. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. súp.
XXXX J. W.. Š. J. XX M. XX I. N. J. I., pod č. V 1448/04-1836/2004. Ďalej bolo zriadené záložné právo k
nehnuteľnosti registrované pod V 2123/2008 zo dňa 26. 9. 2008 v prospech Všeobecnej úverovej banky,
a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava teda právneho predchodcu žalobcu.

4. Zo zmluvy o financovaní bývania, registračné číslo 00121444/08-001/000 zo dňa 14.7.2008 vrátane

prílohy súd zistil, že VÚB banka a.s. Bratislava poskytla I. S. hypotekárny úver vo výške 1.120.000,-
Sk (t.j. 37.177,189 €) a spotrebný úver 160.000,- Sk (t.j. 5.311,027 €). Tento úver bol zabezpečený
na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2008, registračné číslo
00121444/08-001/000 záložným právom záložcu H. S. k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,H..Ú.. N. J. I. M. Y. G. Č.. X J. X. K. I. I. Č.. XX J. Š. J. v bytovom dome súp.č. 2779 na parcele CKN č.
5822/16 s príslušenstvom. Právne účinky vkladu záložného práva k bytu nastali dňa 26.9.2008. Právny
predchodca žalobcu - VÚB, a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku zo

dňa 16.7.2015 voči vlastníkovi založenej nehnuteľnosti p. I. S. na žalobcu. Z oznámenia o výsledku
dobrovoľnej dražby mal súd preukázané, že došlo k realizácii dražby, na ktorej bola prítomná žalobkyňa
a jej druh I. S., pričom o priebehu a výsledku dobrovoľnej dražby bola spísaná osvedčujúca notárska
zápisnica JUDr. Ľ. Barabášom pod sp. zn. N 173/2016, Nz 22712/2016, NCRIs 23370/2016. Konečným
vydražiteľom (z pôvodného počtu 4 záujemcov) na základe udelenia príklepu licitátorom, a teda

vlastníkom draženej nehnuteľnosti sa stal Z.Á. E., ktorý cenu draženej nehnuteľnosti vyplatil sumu
27.000,- €, ktorá zodpovedala cene dosiahnutej vydražením. Z. E. sa teda stal výlučným vlastníkom
vydraženej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v 1/1. Z listu vlastníctva č. XXXX I. H.. Ú. N. J. I.,
aktuálneho ku dňu 18.8.2017 súd zistil, že ako vlastník bytu je tu vedený Z. E., pričom aj on má zriadené
k bytu záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome pod č. V - 1448/04 - 1836/2004
(na č l. 11).

5. Súd prvej inštancie dôvodil, že dôvodom podania návrhu na vykonanie dražby, bolo uspokojenie
splatnej pohľadávky p. S., ktorá vznikla titulom nezaplatených úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv
a za služby spojené s užívaním dlžníkovho bytu a poplatkov za výkon správy spolu vo výške 8.272,95
€. Výška príslušenstva ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby predstavovala 1.982,58 €. Dlžná

suma bola tak ku dňu vyhlásenia dražby spolu vo výške 10.255,53 €. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe
zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 2.6.2016 obsahovalo teda správne označenie navrhovateľa
dobrovoľnej dražby - Bytové družstvo Spišská Nová Ves zastupujúceho vlastníkov bytov a nebytových
priestorov predmetného bytového domu. Vydražená nehnuteľnosť bola zakúpená dokonca za vyššiu
cenu, ako bolo určené znaleckým posudkom č. 44/2016. Znalecký posudok vyhotovil F.. M.. Z. H. ku dňu

14. 4. 2016, ktorý je znalcom z odboru stavebníctva, pozemných stavieb, a ktorý má licenciu na odhad
hodnoty nehnuteľností a určil všeobecnú hodnotu oceňovaného bytu na sumu 26.200,- €. Dražobná
spoločnosť VDS, s.r.o., Kamenárska 5, Spišská Nová Ves v správe doručenej súdu dňa 2.11.2018
uviedla, že z výťažku dražby bola uhradená pohľadávka záložného veriteľa - navrhovateľa dražby vo
výške 14.166,04 €. Z ostatku bola uhradená odmena dražobníka a čiastočne aj náklady na vykonanie

dražby za obdobie od septembra roku 2014 do januára 2018 vo výške 12.833,96 €.

6. Podľa § 151 ma ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa
alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu

záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

7. Súd citoval §§ 151k ods. 1, 151ma ods. 3, 8 Obch. zák., § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. a dôvodil, že
záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje ustanovenie § 15

zákona182/1993Z.z.patrídoosobitnejkategóriezáložnýchprávzdôvodu,ževznikápriamozozákona.
Slúži v právnych vzťahoch regulovaných citovaným zákonom na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa nezriaďuje spoločenstvo, tak ktoré majú
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru
v dome. Účelom tohto ustanovenia v zákone je pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových

priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností, ale aj ochrana
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi
bytovanebytovýchpriestorovvdome.Zabezpečeniepohľadávkyzáložnýmprávomspočívavtom,žeak
si dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť riadne a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome ako záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky

zo zálohu. Z hľadiska historického vývoja treba poznamenať, že väčšina zmlúv o prevode vlastníctva
bytov a nebytových priestorov, ktoré uzatvárali obce či iní vlastníci bytových domov s nájomcami bytov,
obsahuje informáciu o vzniku tohto záložného práva a pokiaľ by ju aj neobsahovali, dňom povolenia
vkladu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru do katastra nehnuteľností záložné právo
vznikne zo zákona a zapisuje sa do katastra nehnuteľností.

8. Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že žalovaný realizoval výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, s čím právny predchodca
žalobcu vyjadril dňa 20.6.2014 písomný súhlas. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca poskytoldlžníkovi úver a jeho záväzok bol zabezpečený záložným právom v jeho prospech. K zápisu záložného
práva žalobcu k predmetu zálohu došlo dňa 26.9.2008 pod zn. V - 2123/2008. Z dôvodu porušenia
zmluvných povinností dlžníkom vznikol mu dlh vo výške cca 55.479,53 €. Žalovaný je taktiež záložným

veriteľom, ktorého záložné právo vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a to v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č.
súp. XXXX J. W.. Š. J. XX M. XX I. N. J. I., pod č. V 1448/04 -1836/2004. Žalovaný voči dlžníkovi
eviduje pohľadávku z dôvodu neuhrádzania platieb za byt. Zákonné záložné právo k bytu predstavuje
osobitný druh záložného práva, ktoré vzniká priamo zo zákona a zabezpečuje všetky pohľadávky, teda

i tie ktoré vzniknú v budúcnosti. Na každom zálohu môže vzniknúť viacero záložných práv a pri ich
uspokojení sa vychádza zo zásady "prior tempore potior iure - časovo skorší právne silnejší" vyjadrenej
explicitne v § 151k ods. 1 OZ, podľa ktorej je rozhodujúce poradie registrácie v osobitnom registri
(katastri nehnuteľností) a to od najstaršej registrácie tzn. v predmetnej veci od okamihu zápisu v katastri
nehnuteľnosti.

9. Súd mal za preukázané, že zákonné záložné právo žalovaného v zmysle ustanovenia § 15 zák.
č. 182/1993 Z. z. k bytovému domu č. súp. XXXX J. W.. Š. J. XX M. XX I. N. J. I., pod č. V
1448/04-1836/2004, bolo zriadené a zaregistrované skôr (ešte v roku 2004) teda pred záložným právom
žalobcu. Časová postupnosť registrácie záložných práv na predmete zálohu je zrejmá zo zápisov na
LV č. XXXX I. H.. Ú. N. J. I. ( na č.l. 55 - 56). Žalovaný je prednostným záložným veriteľom k

predmetu zálohu a z jeho prednostného postavenia mu vyplýva zákonné oprávnenie, aby realizoval
výkonzáložnéhopráva,ktorézabezpečujejehopohľadávku.Prvoradájetotižpráveochranajednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú v tejto situácii v postavení záložných veriteľov.
Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škody a to nie
len porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale ani existenciu príčinnej súvislosti medzi

protiprávnymúkonomškodcuavzniknutouškodou(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. 3 Cdo 130/2010 zo dňa 28.10.2010). Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka i podľa § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. sú stanovené kumulatívne
a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.

10. Súd nemohol nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v článku IV.
bodu 1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/121444/08 - 001/000 zo dňa
14.7.2008, teda už pri uzatváraní záložnej zmluvy, akceptoval LV č. XXXX z ktorého vyplývalo, že na
zálohu viazne v prospech všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome zo zákona záložné právo. Bol
to žalovaný, nie žalobca kto podal návrh na realizáciu dobrovoľnej dražby a urobil tak so súhlasom

právneho predchodcu žalobcu. Tento po celú dobu ( od 26.9.2008 do 25.7.2017) jeho prednostné
postavenie záložného veriteľa nenamietal, nenapadol neplatnosť dobrovoľnej dražby a úhrady sumy
27.000,- € sa súdnou cestou domáhal nie len od žalovaného ale aj od dražobnej spoločnosti, ktorá
mu tiež mala spôsobiť svojim konaní škodu. Žalobca sa sumy 27.000,- € od žalovaného domáha
napriek tomu, že má vedomosť o tom, že žalovanému bola dražobnou spoločnosťou uhradená len suma

14.166,04 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu
bezdôvodne neobohatil ani mu nespôsobil žiadnu škodu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

11.Podľa§262ods.1,2CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. V podanom odvolaní žalobca uviedol nasledovné: Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj ako „súd"
alebo „súd prvej inštancie") napádaným rozsudkom (i) zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 27.000,- €,
(ii) priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca považuje rozsudok vo

všetkých jeho častiach (výroky I. a II.), napadnutých týmto odvolaním, za vecne nesprávny, nezákonný
a nepreskúmateľný pre zmätočnosť i nedostatok dôvodov.
Odvolacie dôvody:
Žalovaný odôvodňuje toto odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h)
CSP. Vyššie uvedené odvolacie dôvody možno vzhliadať predovšetkým v tom, že súd nesprávne

a predčasne vyhodnotil postavenie žalovaných ako prednostných záložných veriteľov a rovnako tak
nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako záložného veriteľa v poradí na uspokojovanie neskoršom
od žalovaných, súd sa nedostatočným spôsobom (resp. vôbec) (ne)vysporiadal s argumentáciou
žalobcu k otázke vzniku a poradia zákonného záložného práva (závery súdu sú v priamom rozpores rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR) a hlavne neuviedol, prečo je argumentácia žalobcu,
vychádzajúca z rozhodovacej praxe NS SR, nesprávna, súd napriek opakovanej žiadosti žalobcu
nevykonal dokazovanie listinami z katastra nehnuteľností, hoci ak strana (žalobca) údaje z verejných

registrov spochybní (už v samotnej žalobe sa tak stalo), súd za účelom dosiahnutia spravodlivého
rozhodnutia, vykoná dokazovanie vyžiadaním listín z tohto registra, a to aj v prípade, ak to strana
nenavrhne (§ 185 ods. 2 CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ktoré ale následne nesprávne vyhodnotil, hoci z obsahu žalobcom i žalovaným predložených
listín (vzhľadom na relevantnú právnu úpravu) vyplýva záver, že žalovaní neboli prednostným záložným

veriteľom a zároveň, prednostným záložným veriteľom bol žalobca a preto mal byť práve žalobca ten,
ktorý' sa mal právo prednostne uspokojiť z celého výťažku dražby. Ak sa tak nestalo, možno dospieť k
záveru, že žalovaní spôsobili žalobcovi škodu vo výške 27.000 €, resp. že žalovaní sa na účet žalobcu
bezdôvodne obohatili v rovnakom rozsahu. Kľúčovými otázkami, ktoré súd nesprávne posúdil, sú (i)
povahazákonnéhozáložnéhopráva,(ii)momentvznikuzáložnéhopráva,(iii)konkurenciaporadiamedzi
zákonným záložným veriteľom a zmluvným záložným veriteľom a (iv) právne účinky zápisu zákonného

záložného práva na poradie iných záložných veriteľov. Na základe týchto počiatočných chybných úvah
a právnych záverov súdu následne súd dospel k nesprávnym záverom o poradí záložných veriteľov a
údajnej nedôvodnosti žaloby žalobcu.
Závery súdu týkajúce sa zákonného záložného práva sú nesprávne, v rozpore s účinným hmotným
právom, doktrinálnymi názormi i rozhodovacou praxou vysokých súdnych autorít.

Hneď na úvod, si dovolíme uviesť, že súd sa svojim rozsudkom odchýlil (bez relevantného zdôvodnenia
tohto odklonu) od záverov Najvyššieho súdu SR. Podľa NS SR vo vzťahu k zákonnému záložnému
právu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoVB") platí, že:
„(...) vznik tohto zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej

pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Existencia zákonného záložného práva podľa
citovaného zákonného ustanovenia je teda podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto
ustanovení." (uznesenie NS SR, sp. zn. 6 MCdo/8/2010). Súd nedôvodne v rozsudku prisúdil špecifické
postavenie zákonnému záložnému právu vlastníkov bytov a nebytových priestorov oproti „ostatým"
druhom záložného práva, ktorých právnym titulom zriadenia a vzniku nie je zákon. Už takáto nedôvodná

„favorizácia" zákonného záložného práva viedla súd k nedôvodnému prisudzovaniu takých vlastností,
ktoré zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 Zo VB nemá a naopak, prehliadaniu tých vlastností,
ktoré zákonné záložné právo má.
III.1 Zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 Zo VB nezabezpečuje budúce pohľadávky
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol: Zákonné záložné právo k bytu predstavuje osobitný druh záložného

práva, ktoré vzniká priamo zo zákona a zabezpečuje všetky pohľadávky, teda i tie ktoré vzniknú v
budúcnosti." (bod 23 odôvodnenia). Záver súdu je nesprávny. V zásade platí (vychádzajúc z § 151c
ods. 1OZ), že záložným právom možno zabezpečiť (t. j zriadiť záložné právo) len existujúcu pohľadávku
(t. j. pohľadávku, ktorá existuje v čase zriadenia záložného práva).1 Pohľadávka neexistujúca v čase
zriadenia záložného práva je spôsobilým objektom zriadenia záložného práva, len vtedy, ak si to subjekty

platne dohodnú v súlade s § 151c ods. 2 OZ (t. j. v prípade záložnej zmluvy, či dohody dedičov o
vyporiadaní dedičstva v spojení so schválením takej dohody zo strany súdu), resp. ak zákon výslovne
takú možnosť v konkrétnom prípade pripúšťa. V prípade, ak je zriaďovacím titulom záložného práva
zákon, tak potom je na vôli zákonodarcu, či v zákone upravujúcom konkrétne zákonné záložné právo
výslovnepripustízriadenietohtozáložnéhoprávaajnabudúcepohľadávky.Aktakzákonodarcaneurobí,

je potrebné vychádzať z toho, že zákonodarca zákonné záložné právo na budúce pohľadávky nezriadil.
Požiadavkavýslovnéhozákonnéhopripusteniamožnostizabezpečeniapohľadávkyneexistujúcejvčase
zriadenia záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že v týchto prípadoch ide o výnimky z pravidla
stanoveného v § 151c ods. 1 OZ [prihliadajúc na povahu záložného práva ako práva akcesorického
(závislého) od hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu, z ktorého zabezpečovaná pohľadávka vzišla].

Napr. Vojčík k zriaďovaniu záložného práva na budúce pohľadávky uvádza: „(...) v súvislosti so
zabezpečovaním pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti, by bolo správnejšie hovoriť o zriadení
záložného práva a (...) vznik záložného práva podmieniť vznikom pohľadávky. Platne totiž nemôže
vzniknúť záložné právo k neexistujúcej pohľadávke." Zo záverov Vojčíka vychádzal napr. aj Krajský súd
v Košiciach vo svojom rozsudku, sp. zn. 8S/68/2016 a následne uviedol: „Záložné právo je akcesorickým

(vedľajším) právom, ktoré pristupuje k pohľadávke a má subsidiárny (podporný) charakter."
Rovnaký právny názor, aký vyslovil Krajský súd v Košiciach prezentovali aj Dulaková s Dulakom, ktorí
uvádzajú: „Záložné právo (...)je akcesorickým právom -jeho existencia je závislá od pohľadávky, ktorá
je hlavným záväzkovým vzťahom."I Opatovským uvádza: „(...) záložné právo bolo, je a predpokladáme, že vždy bude akcesorickým
právom, ktorého existencia závisí od existencie pohľadávky, a preto nie je možné (...) viazať vznik
záložného práva na právoplatnosť rozhodnutia súdu, alebo správneho orgánu, resp. na registráciu v

registri záložných práv, alebo na jeho zápis v katastri nehnuteľností." Ak by sa zákonné záložné právo
podľa § 15 ods. 1 Zo VB malo vzťahovať aj na budúce pohľadávky, tak by zákonodarca túto skutočnosť
relevantným spôsobom vyjadril v právnej norme obsiahnutej v § 15 ods. 1 ZoVB. Keďže tak neurobil,
slovné spojenie „pohľadávky vzniknuté" nemožno vykladať spôsobom „aj budúce pohľadávky" ale
výlučnelenspôsobom„pohľadávkyužvminulostivzniknuté".Napr.podľa§71ods.4zákonač.511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov: ,,Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky,
ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude
uhradená." Napr. podľa § 81 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Záložné právo podľa odseku 1 možno
zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava,

že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená." Vo vyššie uvedených právnych predpisoch
zákonodarca explicitne uviedol, že záložné práva v zmysle týchto právnych predpisov možno zriadiť
aj na budúce pohľadávky. Tým, že v Zo VB úprava o budúcich pohľadávkach absentuje, je potrebné
vychádzať z toho, že zákonné záložné právo vlastníkov bytov nezabezpečuje budúce pohľadávky, ako
sa mylne v rozsudku domnieva súd.

Podľa nám známych doktrinálnych názorov totiž vo vzťahu k momentu vzniku zákonného záložného
práva platí, že: „Záložné právo môže vzniknúť priamo zo zákona (ex lege) naplnením hypotézy príslušnej
právnej normy (...)."
Obdobne Dulaková a Dulak konštatujú, že: „Zo zákona vzniká záložné právo v prípade, ak nastane
právna skutočnosť, ktorú predpokladá zákon." Moment vzniku zákonného záložného práva je vždy

naviazaný až na splnenie hypotézy právnej normy, ktorá vznik zákonného záložného práva upravuje.
Jednoducho povedané - momentom vzniku záložného práva je práve ten moment, kedy reálne nastane
právna skutočnosť, s ktorou zákon vznik zákonného záložného práva spája. V prípade, ak nedôjde k
„naplneniu" hypotézy právnej normy (nenastane právne významná skutočnosť), zákonné záložné právo
nevznikne. Ust. § 15 ods. 1 Zo VB možno potom interpretovať výlučne tak, že v momente vzniku

pohľadávky vznikne (vzniká) aj zákonné záložné právo na jej zabezpečenie. Ak ku vzniku pohľadávky
vymedzenejv§15ods.1ZoVBnepríde,nemôžedôjsťanikvznikuzákonnéhozáložnéhopráva,pretože
nenastala právna skutočnosť, ktorú pre vznik zákonného záložného práva predpokladal zákon (vznik,
resp. existencia pohľadávky). Zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 Zo VB zabezpečuje splnenie už
„existujúcich" (reálne vzniknutých) pohľadávok, a nie aj pohľadávok „do budúcna". A to z dôvodu, že z

obsahu normy (§ 15 ods. 1 Zo VB) berúc pritom zreteľ na akcesorickú povahu inštitútu záložného práva
je vylúčené, aby zákonné záložné právo podľa predmetného ustanovenia existovalo skôr, ako samotná
„zabezpečovaná pohľadávka".
K poradiu uspokojovania zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 Zo VB. Podľa záverov súdu
(vychádzajúcich z § ísik ods. 1 OZ) je aj pre zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 ZoVB rozhodujúce

poradie registrácie v osobitnom registri (katastri nehnuteľností) a to od najstaršej registrácie tzn. v
predmetnej veci od okamihu zápisu v katastri nehnuteľnosti, (bod 23 odôvodnenia rozsudku). Súd tiež
uvádza, že i keby záložné právo iného záložného veriteľa bolo zapísané na liste vlastníctva ako prvé v
poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov, má právo prednosti zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome. (bod 24 odôvodnenia rozsudku). Závery súdu sú nesprávne.
Ako totiž upozorňuje Fekete: „Zákon určuje toto poradie len vo vzťahu k zmluvnému záložnému právu
(§ 151b OZ), a to v závislosti od doby registrácie záložného práva v registri záložných práv (....) a pre
prípad konkurencie posesórneho (ručný záloh) a neposesórneho záložného práva (....)¦ Neurčuje ho
vo vzťahu k exekučnému (sudcovskému) a zákonnému záložnému právu. (....) Pokiaľ zákonné záložné

práva nemajú súčasne povahu prednostných záložných práv (...), zabezpečujú uspokojenie pohľadávky
veriteľa, ktorú toto záložné právo zabezpečuje, a to v poradí podľa času vzniku práva." Za prednostné
záložné právo možno označiť len také, ktoré zákon za prednostné výslovne pomenúva. Ako príklad
možno uviesť ust. § 71 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 07.02.1993, podľa

ktorého: „Ak vznikne na založených veciach viac záložných práv, uspokojí sa prednostne záložné právo
podľa tohto ustanovenia." Zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 ZoVB nemá povahu prednostného
záložného práva (zákonodarca ho v § 15 ods. 1 ZoVB za prednostné výslovne neoznačil). Registráciaporadia (či dokonca nezaregistrovanie existujúceho zákonného záložného práva) nemá pre poradie
uspokojovania zákonných záložných veriteľov význam.
Uvedené potvrdil aj Krajský- súd v Košiciach v rozsudku, sp. zn. 8S/68/2016. V bode 25 odôvodnenia

tohto rozsudku dospel k záveru, že: „Zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 sa do katastra
nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Takýto zápis má len
deklaratórny charakter, pretože sa s ním nespája vznik, zmena alebo zánik tohto práva. Zákonné
záložné právo existuje aj bez zápisu v katastri nehnuteľností." Za jediné významné kritérium pre poradie
uspokojovania veriteľov zo zákonného záložného práva, ktoré vzniká inak ako registráciou (resp. bez

ohľadu na registráciu), možno potom vo svetle nami prezentovaných doktrinálnych názorov a záverov
súdnej praxe považovať výlučne čas vzniku záložného práva, bez ohľadu na poradie registrácie.
Uvedenýzávervychádzazdôslednejaplikáciezákladnejzásadysúkromnéhoprávapriortempore,potior
iure,uplatnenímanalógieiurisvsúlades§853ods.1OZ[keďževsúčasnostiabsentujúcunormumožno
nahradiť inou normou právneho poriadku, ktorá je stále platná no nie je účinná (§ 151c OZ v znení
účinnom do 31.12.2002), pričom práve táto norma je účelom a obsahom najbližšia posudzovanému

právnemu vzťahu zo zákonného záložného práva], s cieľom spravodlivého usporiadania vzťahov.
Uvedený spôsob výkladu teda dbá na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
či už OZ, ZoVB alebo CSP, tak, že výsledkom použitia práve tohto spôsobu interpretácie rozumné a
spravodlivé usporiadanie vzťahov zúčastnených subjektov. Ak potom žalovaní v konaní poukazovali
výlučne na registráciu poradia zákonného záložného práva podľa údajov na liste vlastníctva, ich

obrana bola nepostačujúca. Mali preukázať čas vzniku pohľadávok, ktoré prostredníctvom výkonu
záložnéhoprávanadražbeuspokojovali,pretoželenčasvznikuzabezpečenejpohľadávky(anieporadie
registrácie), je pre skutočné poradie uspokojovania zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 ZoVB
rozhodujúci.
Súd v bode 4 Odôvodnenia rozsudku uvádza: „Z LV č. XXXX I. H.. Ú. N. J. I., aktuálneho ku dňu

27.11.2012 ( na č. I. 55) súd mal preukázané, že ako výlučný vlastník 2-izbového bytu č. X J. M. Š.
J. XXXX/XX I. N. J. I. bol vedený I. S. a to titulom kúpno-predajnej zmluvy V 377/2009 zo dňa 25. 3.
2009. Na predmete dražby viazli práva a záväzky vyznačené v časti C citovaného listu vlastníctva, a
to exekučné záložné práva, na základe exekučných príkazov v počte 13. Pod poradovým číslom jedna
bolo zriadené prvé záložné právo k bytu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z- z- v prospech

vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. súp. 2779 na ul. Š. J. XX M. XX I. N. J.
I., pod č. V 1448/04-1836/2004. Ďalej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti registrované pod V
2123/2008 zo dňa 26.9.2008 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava
teda právneho predchodcu žalobcu." Súdom zistený skutkový stav je správny. Právne závery súdu, z
ktorých súd následne vyvodil nedôvodnosť žaloby, sú však nesprávne. Žalobca v konaní tvrdil (riadiac

sa úvahami prezentovanými v bode III. tohto odvolania), že v čase konania dražby bol prednostným
záložným veriteľom (a teda, že bol v poradí prvým záložným veriteľom na uspokojenie svojej pohľadávky
pred inými záložnými veriteľmi a teda aj pred navrhovateľmi dražby - vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov),atoprávenapodkladetohoistéhoskutkovéhostavu,akozistilaopísalvbode4odôvodnenia
rozsudku súd. A to okrem iného aj z toho dôvodu, že z údajov na príslušnom LV možno dospieť k

záveru, že záložné právo žalovaných zapísané pod č. V- 1448/04-1836/2004 v minulosti (v marci 2009)
zaniklo splnením zabezpečenej pohľadávky. Predchádzajúci vlastník (p. S.) bytu (bytu č. 7) nadobudol
vlastnícke právo k tomuto bytu dňa 25.03.2009. A to kúpnou zmluvou, pričom vklad vlastníckeho práva k
bytu č. 7 v prospech p. S. G.ol povolený v katastrálnom konaní vedenom príslušným správnym orgánom
pod č. V-377/2009. Dôkaz: Informatívny čiastočný výpis z LV č. XXXX (založený v súdnom spise).

Je teda nesporné, že vlastnícke právo p. S. (predchádzajúceho vlastníka bytu č. 7) bolo do katastra
nehnuteľností zapísané neskôr ako zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod. č. V-1448/04-1836/2004.
Podľa § 5 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoVB"): „Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo

zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a
opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu." Nevyhnutným predpokladom na to, aby príslušný
správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva k bytu, je, spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva

a zmluvy o prevode vlastníctva bytu, predloženie vyhlásenia správcu bytového domu podľa § 5 ods.
2 ZoVB o tom, že prevodca nemá žiadne nedoplatky. V prípade, že toto vyhlásenie nie je orgánu
správy katastra v katastrálnom konaní predložené, je táto skutočnosť zároveň zákonným dôvodom
na prerušenie katastrálneho konania a dôvodom na vyzvanie účastníkov katastrálneho konania napredloženie tejto listiny, a to v zmysle § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „KZ"), podľa ktorého:

„Konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak: bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil
verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky
návrhu, prípadne jeho príloh." Keďže vklad vlastníckeho práva bol v prospech predchádzajúceho
vlastníka predmetu dražby vykonaný v konaní pod č. V-377/2009, je na mieste dôvodný predpoklad, že
orgánu správy katastra bolo spolu s návrhom na vklad a zmluvou o prevode vlastníctva bytu (Predmetu

dražby) predložené ako príloha ku kúpnej zmluve aj vyhlásenie správcu bytového domu (navrhovateľa
dražby) podľa § 5 ods. 2 ZoVB o tom, že prevodca (právny predchodca p. Makulu) nemá žiadne
nedoplatky. Pripomeňme, že § 5 ods. 2 ZoVB je, s prihliadnutím na § 3 ods. 2 ZoVB v spojení s § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka, kogentným ustanovením (nie je možné sa od neho odchýliť), a to z
dôvodu, že z povahy tohto ustanovenia nevyplýva, že by bolo možné sa od neho odchýliť. Potom je
zrejmé, že prílohou každej zmluvy o prevode nehnuteľností musí byť vždy vyhlásenie správcu bytového

domu o tom, že prevodca bytu (v tomto prípade právny predchodca p. Makulu) nemá žiadne nedoplatky
a zároveň to znamená, že zákonné záložné právo V-1448/04-1836/2004 muselo nevyhnutne zaniknúť.
Keďže § 15 ods. 1 ZoVB neobsahuje špeciálne ustanovenia o zániku zákonného záložného práva s
prihliadnutím 11a § 3 ods. 2 ZoVB je potrebné pri posudzovaní zániku tohto druhu záložného práva
vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 151md ods. 1 písm. a) a f) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká:
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky (...),
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom."

Ak aj v minulosti skutočne existovalo zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. V-1448/04- 1836/2004, tak toto
zákonné záložné právo zo zákona (ex lege) v priebehu roka 2009 zaniklo s poukazom na § ísimd ods.
1 písm. a) Občianskeho zákonníka, keďže solúciou (splnením) zanikla (musela zaniknúť) pohľadávka,
ktorej splnenie bolo týmto zákonným záložným právom zabezpečené. O zániku zákonného záložného

práva svedčí (musí svedčať) práve vyhlásenie žalobcu o neexistencii žiadnych nedoplatkov podľa § 5
ods. 2 ZoVB, ktoré muselo byť predložené v katastrálnom konaní vedenom Okresným úradom Spišská
Nová Ves pod č. V-377/2009. V opačnom prípade by totiž vklad vlastníckeho práva v prospech p. Makulu
nebol povolený. Ak aj pohľadávka žalovaných skutočne nezanikla (a záložné právo nezaniklo splnením
zabezpečene j pohľadávky), tak k zániku zákonného záložného práva muselo prísť v zmysle § ífiimd

ods. 1 písm. f) OZ v spojení s § 5 ods. 2 ZoVB. Pán S. potom na základe kúpnej zmluvy musel zároveň
nadobudnúť byt č. 7 nezaťažený zákonným záložným právom zapísaným pod č. V-1448/04-1836/2004.
Vyhlásenie správcu bytového domu podľa § 5 ods. 2 ZoVB nieje ničím iným než inou listinou v zmysle
§ 8 ods. 1 písm. c) KZ. Zároveň je vyhlásenie správcu bytového domu podľa § 5 ods. 2 ZoVB aj tzv.
„záznamovou listinou" v zmysle § 34 ods. 1 KZ, podľa ktorého: „Práva k nehnuteľnostiam uvedené

v § i ods. i, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona (pozn. - napr. podľa § 151md ods. 1
písm.a)Občianskehozákonníka),rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie."
Ak bol povolený vklad vlastníckeho práva v katastrálnom konaní pod č. V-377/2009, tak je jasné,
že zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v katastri

nehnuteľností zapísané pod č. V-1448/04-1836/2004, v čase pred povolením vkladu vlastníckeho
práva zaniklo v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda v čase konania
dražby nemohlo existovať. Ak takéto „neexistujúce" zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri
nehnuteľností v čase konania dražby, tak potom bolo zapísané v rozpore so skutočným hmotnoprávnym
stavom. V čase konania dražby, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, neboli (nemohli byť) vlastníci

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome prednostnými záložnými veriteľmi. Ak zákonné záložné
právovlastníkovbytov,zapísanévkatastrinehnuteľnostípodč.V-1448/04-1836/2004zaniklozačiatkom
roka 2009 splnením zabezpečenej pohľadávky (o čom musel dať správca bytového domu v zmysle §
5 ods. 2 ZoVB na účely katastrálneho konania a povolenia vkladu vyhlásenie), tak potom sa právnypredchodcažalobcu(VÚB,a.s.)stalvprednostným(prvýmvporadínauspokojenie)záložnýmveriteľom,
ktorého záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností pod č. V-2123/2008. Žalobca potom (na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky) nastúpil na miesto svojho právneho predchodcu a bol potom

nevyhnutne týmto prednostným záložným veriteľom aj v čase konania dražby, keďže iné záložné právo
(v poradí skoršie ako záložné právo žalobcu) už v katastri nehnuteľností v čase konania dražby (okrem
neexistujúceho zákonného záložného práva žalovaných) zapísané nebolo.
Ak platí, že žalobca bol prednostným záložným veriteľom vo vzťahu k žalovaným, tak potom mal právo
svoju pohľadávku (ktorej existenciu ani výšku 55.479,53 EUR žalovaní v konaní nerozporovali) uspokojiť

z celého výťažku dražby, t. j. zo sumy 27.000,- EUR. Žalobca teda konal v súlade so svojim skutočným
hmotnoprávnym postavením prednostného záložného veriteľa. Ak si totiž záložný veriteľ v poradí na
uspokojovanie skoršom ako je poradie záložného veriteľa vykonávajúceho dražbu v súlade s § 151ma
ods. 8 OZ v takejto dražbe uplatní svoje právo byť uspokojený z výťažku dražby (čo nebolo v konaní
sporné), tak má byť uspokojený prednostne - z celého výťažku dražby. Pohľadávka v poradí neskoršieho
záložného veriteľa, avšak vykonávajúceho záložné právo dražbou, má byť uspokojovaná až po tom,

čo sú uspokojené prihlásené pohľadávky záložných veriteľov so skorším poradím uspokojovania.
Uvedený postup sa ako správny javí po zohľadnení toho, že náklady dražby sú v zmysle § 121 ods.
3 OZ príslušenstvom pohľadávky (náklady spojené s uplatnením pohľadávky) záložného veriteľa, ktorý
vykonáva dražbu. Keďže pohľadávka v poradí neskoršieho záložného veriteľa (avšak vykonávajúceho
záložné právo dražbou), má byť uspokojovaná až po tom, čo sú uspokojené prihlásené pohľadávky

záložných veriteľov so skorším poradím, musia byť náklady dražby z výťažku dražby odpočítané až
po uspokojení záložných veriteľov so skorším poradím. V opačnom prípade by v časti príslušenstva
- nákladov dražby, dochádzalo k nedôvodnému uprednostňovaniu záložného veriteľa s neskorším
poradím uspokojovania. Bolo teda na súde, aby riadne posúdil, či tým, že žalovaní, ktorí neboli
prednostnými záložnými veriteľmi, a pritom prednostne (pred žalobcom ako prednostným záložným

veriteľom) uspokojili svoju pohľadávku a príslušenstvo k nej prináležiace (náklady dražby), a to práve
na ujmu žalobcu (v rozsahu ceny dosiahnutej vydražením, t. j. 27.000 €), či takýmto svojim konaním
(ne)spôsobili žalobcovi škodu, prípadne či sa na ťarchu žalobcu bezdôvodne (ne)obohatili. To že žalobca
v žalobe právne posúdil svoj nárok voči žalovaným ako „škodu", neznamená, že súd sa nemal zaoberať
aj tým, či v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, a to práve v

rozsahu žalobcom v žalobe uplatnenej sumy 27.000 €. Právna kvalifikácia uvedená žalobcom v žalobe
totiž nie je pre súd rozhodujúca. Právne posúdenie nároku patrí len súdu samému, tak ako to vyplýva
napr. aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 58/99. Bez právneho významu pre
správne rozhodnutie v merite tohto sporu je skutočnosť, že v súčasnosti je právoplatne rozhodnuté o
zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti dražby (pričom v tomto konaní žalobca nebol stranou sporu).

Pretože v zmysle ustálenej súdnej praxe nesprávne rozdelenie výťažku dražby nie je dôvodom na
určenie neplatnosti dražby, ale len dôvodom na uplatňovanie nárokov z prípadných zodpovednostných
vzťahov (napr. uplatňovanie nároku na náhradu škody, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
pod.). Žalobca teda neurobil nič iné, než to, že postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou. Bez
právneho významu pre správne rozhodnutie vo veci samej aj skutočnosť, že obdobné konanie je na

súde prvej inštancie vedené aj proti dražobníkovi (pod sp. zn. 11C/47/2017). Nikto nemôže žalobcovi
zakazovať,abypodalobdobnúžalobuzopatrnostivočiviacerýmsubjektomnaraz,najmäaksiniejeistý,
kto je skutočným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t. j. pasívne vecne legitimovaným subjektom). To,
že boli žaloby žalobcom účelovo (pričom ide o účel jednoznačne legitímny - ochrana práv a povinností
žalobcu) podané tak proti dražobníkovi ako aj proti navrhovateľovi dražby neznamená, že súd nie je

povinný žalobcovi zodpovedať podstatné otázky, ktoré žalobca do konania vnesie.
Pre prípad úspechu v odvolacom konaní si žalobca uplatňuje voči žalovaným právo na náhradu trov
odvolacieho konania.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní odvolania zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie.

13. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že obdŕžal odvolanie žalobcu, ku ktorému podáva nasledovné
stanovisko. Bytové družstvo Spišská Nová Ves ako žalovaný odmietame odvolanie v celom rozsahu
a máme za to, že je nedôvodné. V prvom rade trváme na všetkých tvrdeniach a dôkazoch ktoré sme
súdu do dnešného dňa predložili. Ďalej uvádzame, že zákonné záložné právo vznikajúce v zmysle §

15 zák.č, 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká a viaže sa vždy na byt,
pričom vzniká pri prvom odkúpení bytu do osobného vlastníctva. Záložné právo nezaniká s každým
ďalším prevodom vlastníctva k bytu, ale nový vlastník k predmetnému záložnému právu len pristupuje.
Záložné právo je stále zapísané na predmetnom liste vlastníctva, a taktiež aj v každej kúpnej zmluve.Bankové inštitúcie majú vedomosť o existencii zákonného záložného práva v čase keď kupujúci alebo
vlastníci podpisujú Zmluvu o zriadení záložného práva. Záložné právo zriadené v zmysle § 15 zák. č.
182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovjezriadenévprospechanaochranuostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak by niektorý vlastník sa dostal voči bytovému domu do
nedoplatku na úhradách za plnenia, preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci predsa
nejdú do tohto rizika dobrovoľne ale bankové inštitúcie pri zriadení zmluvného záložného práva idú do
spomínaného rizika dobrovoľne. Vznik zákonného záložného práva nie je podmienený jeho zápisom
do katastra nehnuteľností, ktorý má len deklaratórny charakter a máme za to. že záložný veriteľ musí

byť uzrozumený s tým, že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako prvé,
vzhľadom na záložné právo vzniknuté priamo zo zákona podľa §15 ods. 1 zákona č. í 82/1993 Z. z., má
toto zákonné záložné právo v prospech ostatných, vlastníkov bytov a nebytových priestorov prednosť.
Trváme na to, že záložné právo existuje a je zriadené bez ohľadu na existenciu pohľadávky. Vyhlásenie
správcu, že na byte neeviduje nedoplatky na úhradách za plnenia, preddavkoch do fondu prevádzky,
údržby a opráv a príspevku na správu sa vydáva predávajúcemu a to správca garantuje, negarantuje

že kupujúci nemá žiadne nedoplatky. Záložné právo vznikajúce v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z. z.
prevodom bytu nezaniká o čom svedčia aj zápisy v kúpnych zmluvách a návrh na vklad vlastníckeho
práva, kde nový vlastník berie na vedomie existenciu tohto záložného zákonného práva a pristupuje
k nemu. Nikde sa neuvádza že zákonné záložné právo zaniká alebo že znovu vzniká. Vzhľadom na
vyššie uvedené a všetky skutočnosti, ktoré sme už súdu predložili a uviedli, navrhujeme, aby súd

svojím rozhodnutím potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves. Zdôraznil, že záložné právo
vznikajúce podľa zákona o bytoch s poukazom na § 15 prevodom bytu nezaniká, o čom svedčia aj zápisy
v kúpnych zmluvách.

14. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 písm. b) CSP, a rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju
právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu veci, na čom nič nemení
ani odvolanie.

15. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

18. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť: Aj z LV č.

XXXX I. H.. Ú.. N. J. I. nepochybne vyplýva, že ku dňu 18.8.2017 je tam ako vlastník bytu vedený Z. E. a
aj on má zriadené k bytu záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytu v dome pod č. V-1448/04.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 7C/251/2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach bolo jednoznačne určené, že dobrovoľná dražba podľa rozhodnutia súdu je
platná, žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola zamietnutá, žalobkyňa A. S. stále tvrdila,

že dražba vôbec nemala prebehnúť, iná sporná otázka už bola riešená vo veci 1C/358/2013,a to
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, kde bol prijatý záver, že
oneskoreným zápisom rozhodnutia o povolení vlastnícke práva titulom kúpnej zmluvy o odpredaji bytu
bývalého manžela na žalobkyňu v konaní vedenom na katastrálnom úrade, Správa katastra Spišská
Nová Ves bolo rozhodnuté dňom 25.3.2009 a nie až oneskoreným zápisom rozhodnutia o povolení

vkladu 30.5.2013, krajský súd vo veci 2Co/707/2014 vychádzal z toho istého názoru ako súd prvej
inštancie. Duplicitne neboli voči žalobkyni vymáhané žiadne platby (žalovaní boli vlastníci bytov).

20. Zabezpečenie pohľadávky záložným právom spočíva v tom, že ak si dlžník nesplní svoju platobnú
povinnosť riadne a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome ako záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu, z hľadiska
historickéhovývojajetedazrejmé,ževäčšinazmlúvoprevodevlastníctvabytovanebytovýchpriestorov,
ktoré uzatvárajú obce, či iní vlastníci bytových bytov s nájomcami obsahovala informáciu o vzniku tohto
záložného práva a ak by aj takúto informáciu neobsahovali, potom dňom povolenia vkladu vlastníckeho
práva k bytu alebo nebytového priestoru do katastra nehnuteľností, záložné právo nutne vzniklo by

zo zákona a zapisuje sa do katastra nehnuteľností. Žalovaný realizoval svoj výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, s čím právny predchodca
žalobcu vyjadril aj súhlas 20.6.2014. Aj keď bol poskytnutý dlžníkovi úver, jeho záväzok bol zabezpečený
záložným právom v jeho prospech a k zápisu záložného práva žalobcu k predmetu zálohu došlo ešte v
roku2008podzn.V-2123/2008,dlhvzniknutýporušenímzmluvnýchpovinnostínezavinilpretožalovaný.

Žalovaný je taktiež záložným veriteľom, ktorého záložného právo vzniklo zo zákona podľa § 15 zák.
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Zápis zákonného záložného práva v katastri má len deklaratórny
charakter a každý ďalší veriteľ je na základe zápisu uzrozumený s tým, že aj keby záložné právo bolo
zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí so zreteľom na záložné právo vznikajúce priamo zo
zákona podľa § 15 cit. zák., má právo prednosti zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (predpoklad pre naplnenie podstaty inštitútu zákonného
záložného práva je existencia konkrétnej pohľadávky spoločenstva vlastníkov voči inému vlastníkovi
bytu - neplatičovi (dlžníkovi), ktorý už v čase realizácie záložného práva musí existovať).

21.Priuzatváranízáložnejzmluvyprávnypredchodcažalobcuvčl.IV.bod1zmluvyozriadenízáložného

práva akceptoval LV č. XXXX, z ktorého vyplynulo, že na zálohu viazne v prospech všetkých vlastníkov
bytov v bytovom dome zo zákona záložného právo. Na realizáciu dobrovoľnej dražby podal návrh
žalovaný a nie žalobca. Neplatnosť dobrovoľnej dražby žalobca nenapadol a úhradu sumy 27.000
€ sa súdnou cestou domáhal nielen od žalovaného, ale aj od dražobnej spoločnosti, bola uhradenásíce len suma 14.166,04 €, ale žalovaný za to nemôže. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor
žalobcu. Napokon v Civilnom sporovom poriadku môže vznikať pluralita strán sporu, ak je niekoľko
žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom procesné spoločenstvo žalobcov, ak je niekoľko žalovaných,

vzniká medzi nimi navzájom procesné spoločenstvo žalovaných. V prípade spoločnej dražby ohľadne
strán sporu by bola neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka, t. j. podľa § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní o neplatnosť dražby majú byť sporové strany navrhovateľ
dražby, ďalší dražobník, vydražiteľ a predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach,
v prípade žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by musel označiť žalobca všetky strany

sporu a aj zúčastnené osoby tak, aby mohla byť žaloba úspešná, keďže ide v tomto špecifickom
konaní o ich nerozlučné spoločenstvo. Pri neplatnosti dobrovoľnej držby v takejto žalobe potom vyplýva
nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladu
určenia jej neplatnosti súdom z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajúce pre právne
vzťahy týchto osôb. Ak osobitný zákon stanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v
ním vymedzenej lehote, nemožno len zo samotnej skutočnosti ešte určiť, že v tomto konaní neplatnosť

dražby o tejto žalobe ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo (pozri aj
rozsudok 3Cdo/272/2007 z 22.5.2008 o neplatnosť dobrovoľnej dražby).

22. Odvolanie nie je opodstatnené a treba prisvedčiť žalovanému, že vznik záložného práva nie je
podmienený jeho zápisom do katastra nehnuteľností. Záložné právo existuje a je zriadené bez ohľadu

na existenciu pohľadávky, vyhlásenie správcu, že na byte neeviduje nedoplatky na úhradách za plnenia
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a príspevku na správu sa vydáva predávajúcemu a to
správca garantuje, už potom negarantuje, že kupujúci nemá žiadne nedoplatky; rozsudkom sa súd prvej
inštancie neodklonil od súdnej praxe.

23. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396
CSP, lebo žiadne trovy úspešnému žalovanému nevznikli a keďže ho zastupovalo Bytové družstvo
Spišská Nová Ves, Kamenárska 5 a žalobca bol neúspešný v konaní.

24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.