Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 8, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 23C/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229255
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Saxová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1117229255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu:

Majetkový Holding, a.s., IČO: 35 823 364, Staromestská 3, Bratislava, zast. Mgr. Martinom Babčaníkom,
advokátom so sídlom Oravská ulica 1348/8, Miloslavov, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody 5.648,35 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 12. 2017 domáha vydania rozhodnutia,

ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu istinu 5.648,35 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo žalovanej sumy od 05. 10. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca bol ako oprávnený účastníkom
exekučného konania vedeného voči povinnej F.. M. J., bytom P. XXX/XXX, N., IČO: 30956242, pre
vymoženie 7.343,30 eur (221.224,40 Sk) s príslušenstvom, pôvodne pred súdnym exekútorom Z.. Z.
Z., so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava pod č. k. D. XXX/XXXX. Po tom, ako dňa 08. 12.

2015 v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z.z. zanikol exekútorský úrad Z.. Z. bola
dňa 07. 01. 2016 ustanovená ako náhradník súdna exekútorka Z.. Q. V., so sídlom H. X, X, Bratislava
pod č. D. XXX/XXXX. Žalobcovi bol dňa 01. 04. 2016 doručený úradný záznam menovanej súdnej
exekútorky zo dňa 24. 03. 2016, z ktorého vyplynulo, že v uvedenom exekučnom konaní boli súdnym
exekútorom Z.. Z. vymožené finančné prostriedky, ktoré neboli poukázané oprávnenému a nenachádzali
sa ani na účte jeho exekútorského úradu s tým, že podľa jej zistení malo ísť o sumu 5.410 eur, z ktorej
na uspokojenie pohľadávky oprávneného (po odpočítaní 20 % z vymoženej sumy) malo ísť 3.730,99

eur. Dňa 21. 04. 2016 bol žalobcovi doručený nový úradný záznam súdnej exekútorky aktualizovaný
o prijaté platby priamo od povinnej, ktorým sa zrušil predchádzajúci úradný záznam, a podľa ktorého
súdny exekútor Z.. Z. vymohol a oprávnenému nepoukázal celkovo sumu 6.555,79 eur, z ktorej na
uspokojenie pohľadávky oprávneného mala ísť suma 5.648,35 eur. V ďalšom uviedol, že si prihláškou
zo dňa 06. 04. 2016 v zmysle doručeného úradného záznamu prihlásil pohľadávku voči poručiteľovi
do dedičského konania po zomrelom Z.. Z. vedenom súdnou komisárkou Z.. S. A. vo výške 3.730,99
eur a následne podľa aktualizovaného úradného záznamu doplnil prihlášku do dedičského konania

dňa 03. 05. 2016 tak, že si voči poručiteľovi uplatnil pohľadávku vo výške 5.648,35 eur s tým, že
podľa notárkou poskytnutých informácií je vysoký predpoklad, že dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.
Z opísaného skutkového stavu vyvodil, že pôvodný súdny exekútor Z.. Z. v priebehu exekučného
konania sp. zn. D. XXX/XXXX vymohol a nepoukázal oprávnenému finančné prostriedky v žalovanejvýške, pričom tieto podľa zistení ustanoveného náhradníka sa nenachádzajú na jeho exekútorských
účtoch, čím porušil svoju zákonnú povinnosť držať finančné prostriedky vymožené v exekučnom konaní
oddelene od svojho majetku. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č.

514/2003 Z.z. mal za to, že súdny exekútor ako orgán verejnej moci vykonávajúci z poverenia súdu
exekúcie pre vymoženie nárokov oprávnených osôb, povinný držať finančné prostriedky vymožené v
priebehu exekučného konania oddelene od svojho majetku a s týmito nakladať výlučne v súlade s
ustanoveniami Exekučného poriadku, porušil uvedenú zákonnú povinnosť a zrejme vymožené peniaze
použil zákonom nedovoleným spôsobom pre vlastnú potrebu, v dôsledku čoho žalobcovi nesprávnym

úradným postupom súdneho exekútora vznikla škoda vo výške 5.648,35 eur. Nepochybnou je podľa
žalobcu aj existencia príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a nesprávnym úradným postupom,
keď porušenie zákonnej povinnosti zo strany pôvodného súdneho exekútora Z.. Z. je podstatnou
a rozhodujúcou príčinou toho, že ustanovená náhradníčka, súdna exekútorka Z.. Q. V., nemohla
pristúpiť k vyplateniu finančných prostriedkov a uspokojeniu pohľadávky oprávneného v žalovanej sume.
Objektívnu zodpovednosť za nesprávny úradný postup súdneho exekútora nesie pritom žalovaná, ktorá

na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15. 04. 2016 reagovala
zamietavo s poukazom na nesplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa zák.
č. 514/2003 Z.z., konkrétne vzniku a výšky škody, s čím sa žalobca nestotožňuje a nárok považuje v
celom rozsahu za dôvodný a preukázaný. Voči žalovanej si počnúc dňom nasledujúcim po doručení
oznámenia o nevyhovení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t. j. od 05. 10.

2016 uplatnil aj úrok z omeškania v ročnej percentuálnej výške 5 %. Dôvodnosť žalovaného nároku
preukazoval pripojenými úradnými záznamami Z.. V. zo dňa 24. 03. 2016 a 11. 04. 2016 , sp. zn. D.
XXX/XX, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 29. 09.
2016, prihláškami do dedičského konania zo dňa 06. 04. 2016 a 03. 05. 2016, žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15. 04. 2016 v spojení s jej doplnením zo dňa 03. 05.

2016.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14. 08. 2018 žiadala žalobu ako pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie a nesplnenie podmienok pre založenej jej zodpovednosti podľa zák. č.
514/2003 Z.z. ako nedôvodnú zamietnuť. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie odôvodňuje od

skutočnosti, že žalobca nebol oprávneným subjektom počas celého exekučného konania vedeného
súdnym exekútorom Z.. Z. pod sp. zn. D. XXX/XXXX, keď v žalobe opomenul uviesť, že pohľadávku
vymáhanú v exekučnom konaní nadobudol až na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 28. 09. 2005 s oprávneným Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21,
Bratislava, čo vyplýva aj zo samotnej prihlášky do dedičského konania zo dňa 06. 04. 2016. Do

pozornosti súdu dala aj existenciu ďalšej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28. 06.
2000 s pôvodným oprávneným- Slovenská sporiteľňa, a.s., mestská pobočka Galanta, Hlavná 38,
Šaľa, na základe ktorej spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupník nadobudla pohľadávku
vymáhanú v rámci exekučného konania vedeného pôvodne pod sp. zn. D. XXX/XXXX. Za kľúčové
v danej veci označila určenie okamihu, kedy sa mal súdny exekútor dopustiť nesprávneho úradného

postupu spojeného so vznikom škody a určenie poškodeného subjektu. Ak sa totiž súdny exekútor
dopustil nesprávneho úradného postupu v čase, keď oprávnenými subjektmi boli v exekučnom
konaní Slovenská sporiteľňa, a.s. (do 30. 06. 2000), resp. Slovenská konsolidačná, a.s. (do 28.
09. 2005), nemožno podľa nej dospieť k záveru o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
súvislosti s nárokom na náhradu škody v žalovanej výške, nakoľko do úvahy prichádza aj možnosť,

že určitá časť uplatnenej škody titulom nesprávneho úradného postupu nevznikla práve žalobcovi,
ale predchádzajúcim oprávneným. V ďalšom poukázala na charakter nároku na náhradu škody v
zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého odvodila nemožnosť jeho označenia pojmom pohľadávka a
jeho postúpenie zmluvou o postúpení pohľadávky. Aj napriek neznámemu obsahu zmlúv o postúpení
pohľadávok zo dňa 28. 06. 2000 a 28. 09. 2005, možno podľa žalovanej predpokladať, že predmetné

zmluvy sa týkali postúpenia celého záväzkového vzťahu, z ktorého by mohol vzniknúť nárok na náhradu
škody s tým, že v čase uzatvárania týchto zmlúv pôvodní veritelia nemali súdom preukázaný titul
na náhradu škody (pohľadávku), a preto ako poškodený subjekt do úvahy prichádzajú aj uvedené
spoločnosti. Na podporu svojej argumentácie poukázala v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 20. 09. 2016, sp. zn. 13Co/179/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 02. 03. 2011, sp. zn. 15Co/65/2010. Vzhľadom na uvedené za nevyhnutné označila ustálenie
výšky škody v podobe vymožených a nepoukázaných súm zo strany súdneho exekútora rozlišovanej
za obdobie pred 28. 09. 2005, vo vzťahu ku ktorému nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný pre
uplatnenie nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu a po tomto dátume. Kďalšiemu predpokladu pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku, a to existencii škody uviedla, že
žalobca nepreukázal a ani netvrdí, že by dedičské konanie po poručiteľovi Z.. Z., v ktorom si uplatnil
pohľadávku v zhodnej výške ako v tomto konaní, bolo ukončené, resp. že by bol pri uplatňovaní svojej

pohľadávky v dedičskom konaní neúspešný. Vzhľadom k tomu, že žalobca disponuje pohľadávkou voči
súdnemu exekútorovi, resp. jeho dedičom, ktorej uspokojenia sa domáha v osobitnom konaní, nemožno
podľa žalovanej konštatovať vznik škody, keď až v prípade bezúspešnosti nároku na vydanie plnenia
uplatneného v dedičskom konaní po zosnulom súdnom exekútorovi prichádza do úvahy možnosť vzniku
reálnej škody na strane žalobcu, ktorej náhrady sa v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi

vznikom škody a konaním orgánu verejnej moci, bude môcť domáhať od štátu. Uvedené vyplýva aj
z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 v spojení s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cz/110/84,
ďalej uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 361/2009. Žalobcu v konaní zaťažuje povinnosť preukázania
vzniku škody, ktorá musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje a súd
nemôže vychádzať zo stavu, ktorý s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou v najbližšej budúcnosti
nastane. Žalobu preto vyhodnotila aj ako predčasne podanú, čo je samostatným dôvodom pre jej

zamietnutie. Zdôraznila tiež, že žalovaná nie je univerzálnym sukcesorom za akúkoľvek vzniknutú škodu
a nemôže vstupovať do práv a povinností tretích osôb a pokiaľ existuje možnosť vymoženia pohľadávky
mimo konania o náhradu škody, nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky, a teda ani
vznik škody ako takej. Žalovaná okrem toho rozporuje aj samotnú výšku škody práve s poukazom
na existenciu viacerých možných poškodených subjektov. Ak by aj žalobca preukázal vznik škody

nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, mohlo by z jeho strany dôjsť k uplatneniu škody len
vo výške predstavujúcej vymožené a nepoukázané finančné prostriedky zo strany súdneho exekútora v
exekučnom konaní sp. zn. D. XXX/XXXX po 28. 09. 2005. Za nepreukázanú nakoniec označila aj tretiu
podmienku zodpovednosti žalovanej, a to príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 20. 09. 2018 zotrval na argumentácii o dôvodnosti podanej
žaloby a obranu žalovanej o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie označil za účelovú a zmätočnú,
keď na jednej strane žalovaná tvrdí, že škoda vznikla v čase, kedy žalobca ešte nebol súčasťou
exekučného konania a na druhej strane tvrdí, že k vzniku škody ešte nedošlo. Nestotožnila s názorom

žalovanej, ktorá okamih vzniku škody odvodzuje od okamihu, kedy súdny exekútor prijal/vymohol
finančné prostriedky, čo samo o sebe ešte nezakladá jeho nesprávny úradný postup. Tento je daný tým,
že v čase zániku funkcie súdneho exekútora Z.. Z. neboli vymožené finančné prostriedky na osobitom
bankovom účte k dispozícii ustanovenému náhradníkovi. K zániku funkcie Z.. Z. pritom došlo v zmysle
ust. § 16 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku dňa 09. 12. 2015 a nová súdna exekútorka bola poverená

výkonomexekúciedňa07.01.2016,pričomaždňa14.01.2016došlokfyzickémuprebratiuexekučných
spisov. Podľa názoru žalobcu tak k vzniku škody došlo ukončením exekučného konania „vymožením
pohľadávky“, a to bez toho, aby žalobcovi boli poukázané vymožené finančné prostriedky, ktorými mal
v čase zániku svojej funkcie Z.. Z. disponovať a mali byť k dispozícii ustanovenému náhradníkovi.
Žalobcovi bola táto skutočnosť oznámená až úradným záznamom Z.. V. zo dňa 11. 04. 2016. Zdôraznil,

žežalobcaakooprávnenývuvedenýdeňbolastálejeveriteľomjudikovanejpohľadávkyvočipovinnejvo
výške 5.648,35 eur, ktorá bola v uvedenom rozsahu v exekučnom konaní vymožená, avšak v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Z.. Z. Z. nebola ustanoveným náhradníkom Z.. V. v rámci exekúcie
uspokojená a žalobca už nemá možnosť úto pohľadávku voči povinnej uplatňovať v inom exekučnom
konaní z dôvodu zákonného obmedzenia podľa § 61b Exekučného poriadku, čím vznikla v jeho

majetkovej sfére škoda. Nakoľko je nepochybné, že oprávneným v exekučnom konaní v čase vzniku
škodyasúčasnepoškodenýmsubjektombolaježalobca,jedanájehoaktívnavecnálegitimáciavspore.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o nemožnosti označiť nároky uplatňované podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
pojmompohľadávkaatietopostúpiťzmluvouopostúpenípohľadávkyuviedol,žeškodavdanomprípade
bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora až v čase, kedy bol oprávneným

v exekučnom konaní žalobca, a preto sú akékoľvek úvahy žalovanej v tomto smere irelevantné.
Odhliadnuc od toho žalobca je toho názoru, že v zmysle ust. § 524 a nasl. OZ prechádzajú spolu s
postupovanou pohľadávkou aj všetky práva s ňou spojené, a to vrátane práv a nárokov titulom náhrady
škody, pričom do všetkých týchto práv a povinností oprávneného v exekučnom konaní vrátane nárokov
z titulu náhrady škody voči orgánu verejnej moci vstúpil právoplatnosťou uznesenia exekučného súdu o

pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného. V ďalšom uviedol, že žalovanou označené súdne
rozhodnutia na podporu argumentácie o predčasnosti podanej žaloby vychádzajú z celkom odlišných
skutkových a právnych okolností a jedná sa o staršiu judikatúru ovplyvnenú ešte paternalistickou
ochranou štátu súdmi, ktorá bola v novšej rozhodovacej praxi prekonaná (napr. rozhodnutie NS SRsp. zn. 2Cdo/48/2010). Žalovaná tiež opomína niektoré podstatné skutočnosti, a to že vzťah medzi
súdnymexekútoromažalobcomniejesúkromnoprávny,vktorombymaliobestranyrovnaképostavenie,
keďže súdny exekútor vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v

rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom, ide teda o vzťah vyplývajúci z noriem verejného práva
sledujúci zabezpečenie funkcie štátu. Tento právny vzťah sa vyznačuje práve tým, že súdny exekútor
vystupuje voči oprávnenému ako nositeľ zvrchovanej moci a je oprávnený účastníkovi exekučného
konania jednostranne zakladať práva a povinnosti. Z uvedeného dôvodu nemôže na strane súdneho
exekútoradôjsťkbezdôvodnémuobohateniuvzmysle§451OZtým,žeporušísvojezákonnépovinnosti

pri výkone exekučnej činnosti. V ďalšom upozornil na to, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu
podľa § 33 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. sú dva samostatné
nároky, ktoré sa vzájomne nevylučujú a bolo iba na voľnom rozhodnutí žalobcu, či bude uplatňovať
náhradu škody od exekútora alebo od štátu alebo súčasne. Svoj právny názor v tejto otázke oprel o
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, príkladmo poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 08. 2017, sp. zn. 16Co/40/2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo

dňa 16. 11. 2017, sp. zn. 8Co/673/2016. Záverom dodal, že do dedičského konania pohľadávku prihlásil
len z opatrnosti a právnej istoty, no naďalej trvá na tom, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora nesie zodpovednosť primárne štát podľa ustanovení zák. č. 514/2013 Z.z.
Na uvedenom nič nemení ani prihlásenie pohľadávky do dedičského konania, ktoré môže len korigovať
výškuškodysohľadomnaprípadnéplnenie,ktorýmuspokojanárokžalobcuvrámcidedičskéhokonania

dedičia. Napriek súbežnému uplatňovaniu nároku na náhradu škody podľa žalobcu nemôže dôjsť k
duplicitnému uspokojeniu nároku na náhradu škody s poukazom na skutočnosť, že ak by žalobca prijal
od dedičov plnenie titulom náhrady škody, v rozsahu tohto plnenia by zanikol nárok na náhradu škody
voči štátu a naopak plnením štátu zanikne v rozsahu tohto plnenia nárok žalobcu na náhradu škody voči
dedičom súdneho exekútora.

5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 07. 02. 2019 odmietla žalobcom prezentovaný rozpor v jej
vlastných vyjadreniach vo vzťahu k vzniku škody, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2018 namietala
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora pred 28. 09. 2005, nakoľko jeho úspech v spore závisí od toho,

či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. K neexistencii
škody sa vyjadrovala z dôvodu zachovania včasnosti procesnej obrany, ako aj v záujme hospodárnosti
konania a pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s námietkou absencie aktívnej vecnej legitimácie.
Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že vznik škody bolo možné konštatovať až okamihom doručenia
úradného záznamu Z.. V., keď žalobca neprípustne zamieňa okamih vzniku škody a okamih, kedy sa

o škode dozvedel, pričom pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie je relevantný len okamih vzniku
škody nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Aj naďalej zotrváva na názore, že žalobca
nie je a ani nebol poškodeným subjektom počas celého exekučného konania. Pokiaľ žalobca namietal
poukaz žalovanej na staršiu a prekonanú judikatúru súdov, tak poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29. 11. 2016, sp. zn. 6Cdo/27/2016, v ktorom samotný Najvyšší súd konštatoval,

že rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/48/2010 je považované v rozhodovacej praxi za exces. Rozhodnutia o
konkurencii nároku na náhradu škody podľa Exekučného poriadku a zák. č. 514/2003 Z.z., na ktoré
poukazoval žalobca sa zhodujú v tom, že závisí na poškodenom či si nárok bude uplatňovať titulom
náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku alebo vydania bezdôvodného obohatenia voči
súdnemu exekútorovi alebo voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Ak by aj pripustila výklad žalobcu,

že je možné poškodeným si zvoliť spôsob uplatnenia nároku na náhradu škody, s ktorým sa však aj
naďalej nestotožňuje a považuje ho za nesprávny a rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov,
tak by na daný prípad nebolo možné aplikovať závery z týchto rozhodnutí. Z prezentovaných rozhodnutí
totiž vyplýva možnosť zvoliť si jeden zo spôsobov uplatnenia nároku na náhradu škody a nie možnosť
zvoliť si viaceré spôsoby súčasne. Podľa žalovanej, ak si poškodený zvolí uplatnenie nároku na náhradu

škody priamo od súdneho exekútora v exekučnom, konkurznom, dedičskom konaní (k čomu pristúpil aj
žalobca) alebo aj titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nemôže sa úspešne domáhať totožného
nároku na náhradu škody súbežne aj v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z.z. V danej veci si žalobca
sám zvolil spôsob uplatnenia nároku na náhradu škody priamo od súdneho exekútora prihlásením
pohľadávky v dedičskom konaní zo dňa 06. 04. 2016 v žalovanej výške a k podaniu žaloby o náhradu

škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. došlo až dňa 05. 12. 2017. Žalovaná preto zotrvala na názore o
predčasnosti voči nej podanej žaloby. Okrem už uvádzaných rozhodnutí poukázala aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre o dňa 20. 09. 2018, sp. zn. 8Co/327/2016. Záverom doplnila, že dňa 28. 08.
2018 jej bola zo strany súdnej exekútorky Z.. V. doručená písomná informácia, z ktorej vyplýva, žesúdny exekútor od 28. 09. 2005 (t. j. od času, kedy sa žalobca dostal do postavenia poškodeného)
vymohol v rámci exekučného konania sumu 3.418,97 eur a poukázal oprávnenému sumu 1.991,64
eur. Z uvedeného potom podľa nej vyplýva, že zo strany žalobcu by mohlo dôjsť k uplatneniu nároku

na náhradu škody vzniknutej v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora Z.. Z. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. D. XXX/XXXX len vo
výške 1.427,33 eur.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho

spisu, pričom od čítania, resp. oznámenia obsahu ktorých na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil,
a z týchto ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Z úradného záznamu spísaného dňa 24. 03. 2016 vo veci sp. zn. D. XXX/XX súdnou exekútorkou
Z.. Q. V. vyplýva, že v exekučnom konaní oprávneného: Majetkový holding, a.s. (Slovenská sporiteľňa,
a.s.), IČO: 35 823 364, Prievozská 2/A, Bratislava, proti povinnej: M. J., bytom P. XXX/XXX, N.Q.,

o vymoženie 7.343,30 eur s príslušenstvom, súdna exekútorka po preštudovaní spisového materiálu,
výstupu z účtovníctva nebohého a po získaní spätného prístupu k internetovému bankovníctvu, ako aj
podľa platieb založených v exekučnom spise, konštatovala výšku sumy predstavujúca mínus (sumy,
ktoré Z.. Z. vymohol, ale nepoukázal oprávnenému a neboli ani na jeho exekútorských bankových
účtoch) spolu 5.410,60 eur, z toho nárok oprávneného 3.730,99 eur (po odrátaní odmeny 20 % z

vymoženej sumy). Záverom súdna exekútorka uviedla, že oprávnený si môže uvedenú sumu uplatniť
v dedičskom konaní po nebohom Z.. Z. Z. vedenom pod č. k. XD/XX/XXXX súdnou notárkou Z.. S. A.,
H. XXXX/XX, Bratislava.

8. Podľa neskôr spísaného úradného záznamu zo dňa 11. 04. 2016, sp. zn. D. XXX/XX (D. XXX/

XX) súdnou exekútorkou Z.. Q. V., na základe preštudovania spisového materiálu, ako aj výstupu
z účtovníctva nebohého a podľa platieb založených v exekučnom spise, táto zistila, že výška sumy
predstavuje mínus (sumy, ktoré Z.. Z. vymohol, ale nepoukázal oprávnenému a neboli ani na jeho
exekútorských bankových účtoch) spolu 6.555,79 eur, z toho nárok oprávneného je suma 5.648,35 eur
(celkovýnárokoprávnenéhojevsume 7.639,99eur).Súdnaexekútorkaopätovnepoučilaoprávneného,

že predmetnú sumu si môže uplatniť v dedičskom konaní po nebohom Z.. Z. Z. č. k. XD/XX/XXXX,
vedenom notárkou Z.. S. A., so sídlom H. XXXX/XX, Bratislava, a že týmto úradným záznamom sa
ruší úradný záznam spísaný dňa 24. 03. 2016. Podľa prezenčnej pečiatky bol uvedený úradný záznam
doručený žalobcovi dňa 21. 04. 2016.

9. Žalobca si prihláškou zo dňa 06. 04. 2016 adresovanou notárke Z.. S. A., H. XXXX/XX, Bratislava k
sp. zn. 1D/28/2016 prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi Z.. Z. Z. pohľadávku ku dňu smrti
poručiteľa vo výške 3.730,99 eur titulom vymožených a žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom
konaní vedenom nebohým Z.. Z. Z. pod sp. zn. D. XXX/XXXX nepoukázaných finančných prostriedkov
v uvedenej výške, a to s odkazom na úverovú zmluvu č. 633506-7 uzatvorenú Slovenskou sporiteľňou,

a.s. ako veriteľom a dlžníčkou M. J., exekučným titulom, a to platobným rozkazom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 04. 06. 1996, sp. zn. 4Rob 1243/95 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 06.
1997, sp. zn. 4Rob/1243/95-24 a úradným záznamom súdnej exekútorky Z.. V.H. ako náhradníčky zo
dňa 24. 03. 2016.

10. Podaním zo dňa 03. 05. 2016 označeným ako doplnenie prihlášky do dedičského konania si žalobca
na základe nového úradného záznamu Z.. V. zo dňa 11. 04. 2016 prihlásil do dedičského konania
vedenom Z.. S. A. pod sp. zn. 1D/28/2016 pohľadávku vo výške ku dňu smrti poručiteľa 5.648,35 eur.

11. Listom zo dňa 15. 04. 2016 v spojení s doplnením zo dňa 03. 05. 2016 žalobca požiadal

žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 5.648,35 eur vyčíslenej na
základe úradného záznamu súdnej exekútorky Z.. Q. V. zo dňa 11. 04. 2016, ktorým bol zrušený
predchádzajúci úradný záznam zo dňa 24. 03. 2016, titulom nesprávneho úradného postupu Z.. Z.
Z. v exekučnom konaní sp. zn. D. XXX/XXXX, ktorý spreneveril finančné prostriedky vymožené od
povinnej. Poukázal na to, že v exekučnom konaní vedenom menovaným súdnym exekútorom na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2000 s účinnosťou od 30. 06. 2000 postúpila
Slovesnká sporiteľňa, a.s., IČO: 15165313, Suché Mýto 4, Bratislava ako postupca na spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 10, Bratislava svoju splatnú pohľadávku voči dlžníkovi F.. M.
J., P. XXX/XXX, N., IČO: 30956242, vymáhanú v uvedenom exekučnom konaní. Následne na základeZmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 09. 2005 uzatvorenej medzi Slovenská konsolidačná, a.s.
a žalobcom nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku voči dlžníčke F.. M. J. žalobca s tým, že jej
výška ku dňu postúpenia predstavovala spolu sumu 7.478,07 eur. Po postúpení pohľadávky bolo na účet

žalobcu súdnym exekútorom poukázané plnenie spolu v sume 1.991,64 eur, a preto po započítaní tohto
plnenia predstavuje zostatok pohľadávky 5.486,43 eur, ktorá nebola oprávnenému v exekučnom konaní
odvedená, čo potvrdil úradný záznam Z.. V., ktorá konštatovala, že vymožené finančné prostriedky sa
na účtoch súdneho exekútora nenachádzali.

12. Žalovaná listom zo dňa 29. 09. 2016 žalobcovi oznámila, že nevyhovuje jej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 5.648,35 eur spôsobenej súdnym exekútorom Z..
Z. dôvodiac nepreukázanosťou vzniku škody a jej výšky, ako základných podmienok pre založenie
zodpovednosti štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

13. Podľa podania Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 11. 04. 2001 doručeného exekútorskému úradu Z..

Z. 02. 05. 2001 k sp. zn. D. XXX/XX, bola v exekučnom konaní navrhnutá zmena účastníka exekučného
konaniaodôvodnenáZmluvouopostúpenípohľadávokuzatvorenoudňa28.06.2000medziSlovenskou
sporiteľňou, a.s. ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako postupníkom.

14. Z mailovej komunikácie medzi súdnou D. Z.. V. a žalovanou zo dňa 28. 08. 2018 vyplýva, že

súdy exekútor Z.. Z. do 28. 09. 2005 vymohol v predmetnom exekučnom konaní sumu 154.500 Sk a
nepoukázal oprávnenému nič a od 28. 09. 2005 vymohol sumu 103.000 Sk a poukázal sumu 60.000 Sk.

15. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1D/28/2016 a následných
zisťovaniach stavu predmetného dedičského konania súd zistil skutočnosti spísané v úradných

záznamoch 12. 05. 2020, 21. 04. 2021 a 07. 07. 2021, s obsahom ktorých boli strany na pojednávaní
bez námietok oboznámené. Z obsahu dedičského spisu vyplynulo, že žalobcova prihláška pohľadávky
do dedičského konania zo dňa 06. 04. 2016 bola súdnej komisárke Z.. A. doručená dňa 11. 04. 2016
a doplňujúca prihláška zo dňa 03. 05. 2016 bola menovanej notárke doručená dňa 06. 05. 2016.
Všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia po poručiteľovi Z.. Z. Z. odmietli dedičstvo, na základe

čo má pripadnúť podľa § 462 Občianskeho zákonníka štátu. Súdna notárka po súpise aktív a pasív
uviedla, že dedičstvo je predĺžené, vo veci je plánované pojednávanie s manželkou poručiteľa za účelom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva na 14. 07. 2021 a následne budú postupne notárkou
predvolávaní veritelia za účelom konvokácie a likvidácie dedičstva.

16. Právny zástupca žalobcu v prednese na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii prezentovanej
v žalobe a písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že len samotné vymoženie finančných prostriedkov
súdnym exekútorom nemožno považovať za nesprávny úradný postup a v čase, kedy sa súdny
exekútordopustilnesprávnehoúradnéhopostupuboloprávnenýmvexekučnomkonanížalobca,pretoje
nedôvodná argumentácia protistrany o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 02. 2019, sp. zn. 14Co/30/2018 riešiace
obdobný spor. Obstáť podľa neho nemôže ani tvrdená predčasnosť podanej žaloby, nakoľko sa v
danom prípade jedná o tzv. falošnú solidaritu, a preto je irelevantné, či dedičské konanie je alebo nie je
právoplatne skončené, zodpovednosť štátu je daná. Opačný záver by znemožnil žalobcovi domáhať sa
svojich práv na súde s poukazom na premlčanie žalovaného nároku.

17. Žalovaná vo svojom prednese rovnako zotrvala na svojej obrane zdôrazňujúc skutočnosť, že
dedičského konanie, v ktorom si žalobca prihlásil pohľadávku, nebolo doposiaľ právoplatne skončené a
viazanosť súdu stavom v čase rozhodovania. Uviedla, že nerozporuje samotné skutočnosti uvádzané v
úradných záznamoch Z.. V., t. j. že v exekučnom konaní vymožený nárok vo výške 5.648,35 eur nebol

súdnym exekútorom poukázaný oprávnenému a ani to, že v čase zániku exekútorského úradu neboli
tieto finančné prostriedky vedené na osobitnom účte súdneho exekútora.

18. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) exekútor je štátom určenou a

splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

19. Podľa 5 ods. 2 EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.20. Podľa § 29 ods. 1 EP exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona čestne, zodpovedne
a svedomito; exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich
zamestnancov. Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou,

s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
21. Podľa § 31 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v
súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa
tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým

nie je dotknutá.

22. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej lej „zák. č. 514/2003
Z.z.“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

23. Podľa § 2 zák. č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)

Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

28. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

29. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

30. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nárokuna súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

31. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

32. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom súdnom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú

legitimáciu má sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované
právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, a to aj bez návrhu strán sporu. Nedostatok vecnej legitimácie niektorej zo strán sporu,
ako základnej podmienky pre úspešné uplatnenie každej žaloby vedie k zamietnutiu návrhu bez toho,
aby sa súd zaoberal meritórnym posúdením veci samej.

33. V konaní, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa
osobitného zák. 514/2003 Z.z., je aktívne vecne legitimovanou fyzická alebo právnická osoba, ktorej
pri výkone verejnej moci bola niektorých zo zákonom presne špecifikovaných titulov spôsobená škoda
a pasívne vecne legitimovaným subjektom je štát, v konaní zastúpený príslušným štátnym orgánom,
ktorý v zmysle uvedeného zákona objektívne zodpovedá za výkon verejnej moci. Nakoľko sa jedná o

absolútnuobjektívnuzodpovednosť,t.j.bezohľadunazavinenieamožnostiliberácie,vprípadesplnenia
zákonných predpokladov sa tejto zodpovednosti voči poškodenému subjektu nemôže zbaviť.

34. Pre založenie objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci musia byť v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. splnené tri kumulatívne stanovené podmienky,

ktorými sú:

a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody,
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a

c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi niektorým z titulov uvedených v písm. a) a vznikom škody.

35. Súdna prax sa zhodla na závere, že pokiaľ sa jedná o škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom táto musí byť vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou zodpovedného orgánu, nakoľko
pokiaľ je výsledkom nesprávneho úradného postupu rozhodnutie, toto v sebe spravidla konzumuje aj

dôsledky nesprávneho úradného postupu. Správnosť úradného postupu súd posudzuje nielen z pohľadu
jeho súladu so zákonom, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého úradný postup smeruje. V zmysle
ust. § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodenému uhrádza skutočná škoda reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť za účelom uvedenia veci do predošlého stavu a ušlý zisk
ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, aj keď sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Dôkazné bremeno
v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu.

36. Rovnako ako v rámci všeobecných zodpovednostných vzťahov, aj v prípade osobitnej úpravy zák.
č. 514/2003 Z.z., ktorý naviac v ust. § 25 odkazuje na subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, je

nevyhnutnou a kumulatívnou podmienkou okrem existencie škody a niektorého z titulov uvedených v §
3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., aj medzi nimi preukázaná existencia príčinnej súvislosti. Vyžaduje sa,
aby nesprávny úradný postup a vznik škody boli v logickom slede, t. j. aby nezákonné rozhodnutie bolo
príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii, ale pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody sa vyžaduje preukázanie kauzálnej súvislosti. Conditio sine qua non je, či by škodlivý
následok nastal bez nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny nanásledok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku preto musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí iba jeho sprostredkovanosť.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy

v konkrétnych súvislostiach. Zároveň je však potrebné dodať, že protiprávny úkon nemusí byť jedinou
príčinou vzniku škody, ale stačí, že je príčinou dôležitou, podstatnou a teda značnou.

37. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 15 a 16 ukladá ďalšiu obligatórnu (povinnú) podmienku pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle tohto zákona, a to predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom na základe písomnej žiadosti poškodeného, ktorého účelom je
predchádzanie zbytočným súdnym sporom. Až v prípade ak príslušný orgán nárok celkom alebo sčasti
v lehote do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti neuspokojí, možno sa domáhať tohto nároku súdnou
cestou.

38. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania, zohľadniac vyššie uvedené

všeobecné východiská a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru o
nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

39. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora Z.. Z. Z.Y. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. D. XXX/

XX, v ktorom po pripustení zmeny účastníkov konania vystupoval žalobca v pozícii oprávneného voči
F.. M. J., bytom P. XXX/XXX, N. ako povinnej o vymoženie 7.343,30 eur s príslušenstvom na základe
právoplatného platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. 06. 1996, sp. zn. 4Rob
1243/95 v spojení s v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 06. 1997, č. k. Z-2-4Rob 1243/95-24.
Medzi stranami nebola sporná samotná existencia nesprávneho úradného postupu tak, ako ho vymedzil

žalobcavpodanejžalobe,priamovyplývajúcazúradnýchzáznamovspísanýchpozánikuexekútorského
úradu Z.. Z. Z., so sídlom Š. J.. X, Bratislava v dôsledku smrti súdneho exekútora (08. 12. 2005),
Slovenskou komorou exekútorov ustanoveným náhradníkom, Z.. Q. V., a to dňa 24. 03. 2016 a dňa
11. 04. 2016. Nesprávny úradný postup je daný tým, že súdny exekútor v rozpore s ustanoveniami
Exekučného poriadku neviedol peňažné prostriedky vymožené od povinnej v uvedenom exekučnom

konaní na osobitnom účte oddelene od svojho majetku a vymožené peniaze za života nepoukázal v
celom rozsahu oprávnenému a tieto nebolo možné oprávnenému poukázať ani po zániku exekútorského
úradu náhradnou súdnou exekútorkou. Žalovaná v konaní nesporovala ani samotnú výšku finančných
prostriedkov, ktoré ako vymožené neboli poukázané oprávnenému, uvedené v aktualizovanom úradnom
zázname Z.. V. zo dňa 11. 04. 2016, t. j. po odpočítaní odmeny súdneho exekútora v sume 5.648,35

eur, na možnosť uplatnenia ktorej v prebiehajúcom dedičskom konaní po zomr. Z.. Z. vedenom notárkou
Z.. S. A. pod sp. zn. 1D/28/2016 náhradná súdna exekútorka oprávneného upozornila. Nesporovanou
bola aj žalobcom preukázaná skutočnosť, že dvoma prihláškami zo dňa 06. 04. 2016 a 03. 05. 2016
si žalobca v zmysle poučenia náhradnou súdnou exekútorkou uplatnil peňažnú pohľadávku vo výške
5.648,35 eur v uvedenom dedičskom konaní. Spornými otázkami, zodpovedanie ktorých bolo podstatné

pre rozhodnutie súdu v danej veci, bol žalovanou spochybňovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a predčasnosť žaloby odôvodňovaná neexistenciou škody v čase rozhodovania súdu.

40. Pokiaľ sa týka aktívnej vecnej legitimácie, súd sa v tomto smere nestotožnil s obranou žalovanej,
ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca už v prihláškach do dedičského konania, ako aj v samotnej

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15. 04. 2016 uviedol, že
pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní Z.. Z. pod sp. zn. D. XXX/XX voči povinnej F.. M. J.
bola v priebehu exekučného konania postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými pôvodným oprávneným, Slovenská sporiteľňa, a.s., na Slovenskú konsolidačnú, a.s. na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2000 účinnej od 30. 06. 2000 a následne na

základeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa28.09.2005uzatvorenejmedzislovenskákonsolidačná,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola s príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými postúpená v prospech žalobcu. Žalobca tak vstúpil do exekučného konania na miesto
predchádzajúceho oprávneného na základe zmluvy o postúpení judikovanej pohľadávky (nie nároku
na náhradu škody) a na základe tohto hmotnoprávneho právneho úkonu, existencia ktorého bola tiež

nesporná, naňho prešla pohľadávka s príslušenstvom v rozsahu a stave, v akom nebola uspokojená
ku dňu účinnosti postúpenia, a teda v existentnej výške. Irelevantná je preto rozprava žalovanej o
postúpiteľnosti nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Zvyčajne práve stav pohľadávky
v čase uzatvárania zmluvy o postúpení, príp. k neskôr kontrahentmi dohodnutému dátumu jej účinnosti(kedyexekučnékonanieprebiehaloapostupcanemoholmaťvedomosťoskutočnosti,žesúdnyexekútor
mu nepoukázal všetky doposiaľ vymožené peňažné prostriedky), je markantný pre dohodu o odplate
za postúpenie pohľadávky s tým, že v zmysle Exekučného poriadku počas exekúcie je postúpenie

vymáhaného nároku účinné len, ak pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Potrebné je
tiež uviesť, že aj pokiaľ by zo strany náhradníka, Z.. Q. V., došlo k vyúčtovaniu exekúcie a sporné
vymožené finančné prostriedky by boli na exekútorskom účte zomrelého Z.. Z., len by fyzicky neboli
poukázané oprávnenému, táto by ich poukázala osobe, ktorej v čase vyúčtovania exekúcie svedčil
nárok z exekučného titulu, t. j. žalobcovi, a nie jeho právnym predchodcom, ktorí pripustením zmeny

účastníkov konania na strane oprávneného prestali byť účastníkmi exekučného konania so všetkými
právami a povinnosťami. Rovnako nemenej významnou je skutočnosť, že Exekučný poriadok do 01.
11. 2013 nestanovoval lehotu, v ktorej bol súdny exekútor povinný vymožené finančné prostriedky
poukázať oprávnenému a len samotná skutočnosť, že súdny exekútor vymohol v exekučnom konaní
peniaze od povinnej ešte nezakladá vznik škody. Nakoniec aj v rámci prechodného ustanovenia § 243b
ods. 1, 2, 13 Exekučného poriadku bola s poukazom na túto expressis verbis upravenú povinnosť

súdneho exekútora zavedená lehota pre exekučné konania začaté pred 01. 11. 2013, najneskôr do
uplynutia ktorej bol súdny exekútor povinný doposiaľ vymožené a nepoukázané peniaze poukázať
oprávnenému, a to do 15. 11. 2013, kedy s určitosťou bol oprávneným v exekučnom konaní žalobca
a teda súdny exekútor by peniaze musel poukázať jemu, nie jeho právnym predchodcom. Uvedené
korešponduje aj so zákonodarcom v záujme zvýšenej ochrany oprávneného zakotvenou možnosťou

oprávneného aj v exekučných konaniach začatých pred 01. 11. 2013 domáhať sa uloženia povinnosti
súdnemu exekútorovi poukázať peňažné prostriedky oprávnenému, kedy uvedené procesné právo by
mohol realizovať len žalobca, ktorý pripustením zmeny účastníkov exekučného konania vstúpil v celom
rozsahu do postavenia oprávneného a uvedeným okamihom zanikli akékoľvek procesné oprávnenia
jehoprávnychpredchodcov.Súdnazákladeuvedenýchodôvodnenýchúvahdospelkzáveru,žežalobca

je poškodeným subjektom oprávneným domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora, keď exekučne vymáhaný peňažný nárok, ktorý nadobudol na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 09. 2005, a ktorý bol v exekučnom konaní vymožený v
celom rozsahu po uvedenom dátume, mu nebol poskytnutý ani v zákonom stanovenej lehote do 15. 11.
2013 a ani po prevzatí zaniknutého exekútorskeho úradu ustanovenou náhradníčkou, Z.. V.. Žalovaná vo

svojej argumentácii miestami nereflektuje, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora z časového
hľadiska nemusí korešpondovať s okamihom vzniku škody a ako uviedol žalobca, žalovaná si sama
vzájomne protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
ešte nevznikla, a na strane druhej má za to, že poškodenými sú v časti vymáhaného nároku právni
predchodcovia žalobcu.

41. Pri už konštatovanej a nespornej existencii nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v
exekučnom konaní sa súd zaoberal ďalšou kumulatívnou podmienkou pre založenie zodpovednosti
žalovanej,atovznikomškodyvmajetkovejsférežalobcu,vsúvislostisktorýmboložalovanounamietané
predčasné podanie žaloby. Vzhľadom na osobité postavenie súdneho exekútora pri výkone exekučnej

činnosti predstavujúcej zverený výkon verejnej moci, za škodu ním spôsobenú pri výkone exekučnej
činnosti zodpovedá nielen samotný exekútor v zmysle ust. § 31 EP, ale aj štát (žalovaná) v zmysle
ust. zák. č. 514/2003 Z.z. V prípade škody spôsobenej súdnym exekútorom v exekučnom konaní (s
výnimkou nároku súdneho exekútora na odmenu) tak existujú dva paralelné odškodňovacie úpravy (§
31 EP a zák. č. 514/2003 Z.z.), ktorých vzájomný vzťah až do prijatia novely Exekučného poriadku č.

2/2017 Z.z. účinnej od 01. 04. 2017 zákonodarca žiadnym spôsobom neriešil, a preto uvedená kolízia
bola riešená dotváraním práva rozhodovacou činnosťou súdov, v ktorej sa vyvinul názorový prúd (napr.
rozhodnutieÚSSRsp.zn.II.ÚS289/2008,uznesenieNSSRzodňa23.03.2016,sp.zn.3Cdo/75/2015,
rozhodnutie NS SR zo dňa 22. 06. 2016, sp. zn. 3Cdo/129/2015), v zmysle ktorého sa poškodenému
priznávalo právo na výber, či bude žalovať súdneho exekútora o náhradu škody podľa § 31 EP alebo

štát podľa zák. č. 514/2003Z.z. (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 3.). Žalobca poukazoval na viaceré (pozn. súdu
staršie) rozhodnutia, ktoré dospeli k uvedenému záveru, avšak aj z pohľadu súdu ich obsah nesprávne
interpretoval. Súd nesúhlasí s interpretáciou žalobcu, v ktorej sa snažil presvedčiť súd, že nárok na
náhradu škody si môže súbežne uplatňovať v dvoch samostatných konaniach vedených aj voči štátu
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a súčasne aj voči súdnemu exekútorovi podľa § 31 EP. Pristúpiac na jeho

argumentáciu by žalobca v prípade jeho úspechu mal dva exekučné tituly, nezávislým plnením z ktorých
by došlo k bezdôvodnému obohateniu. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia žalobcu, podľa ktorej
plnením z jedného rozhodnutia by zanikla povinnosť z druhého rozhodnutia, nakoľko takáto solidarita by
musela podľa § 511 Občianskeho zákonníka vyplývať z právneho predpisu, z dohody účastníkov aleboz rozhodnutia súdu. V danom prípade sa však nejedná ani o jeden z uvedených prípadov a okrajovo
súd poukazuje aj na to, že v danom prípade neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 438 OZ, keď
je zrejmé, že škoda vznikla konaním jedného škodcu, a to súdneho exekútora (bez ohľadu na to, že

k vzniku škody došlo pri výkone verejnej moci súdnym exekútorom, čo zakladá ďalší odškodňovací
titul v zmysle zák., č. 514/2003 Z.z. voči štátu). Právnym úvahám žalobcu nie je možné prisvedčiť ani
pokiaľ sa odvolával na vzťah tzv. falošnej solidarity ako je tomu napr. pri uplatnení nároku na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov uplatnenej voči prevádzkovateľovi motorového
vozidla, príp. vodičovi a súčasne poisťovateľovi, nakoľko len samotná skutočnosť, že žalobca má nárok

na plnenie voči dvom rozdielnym subjektom na základe dvoch rôznych právnych titulov, neznamená, že
môže oba subjekty súbežne žalovať v dvoch samostatných konaniach, kedy súd nemôže prípadný vzťah
tzv. nepravej solidarity vyjadriť vo vyhovujúcom rozhodnutí vzťahujúcom sa na oba povinné subjekty.
Aj keď v prípade nepravej solidarity platí, že plnením jedného zaniká povinnosť plnenia druhého (t.
j. obdobné postavenie ako je vo vzťahu ručiteľ a dlžník), uvedená skutočnosť musí byť vyjadrená v
záväznej a vykonateľnej časti súdneho rozhodnutia, t. j. enunciáte. Pokiaľ by žalobca v obdobných

prípadoch žaloval nárok samostatne pred viacerými súdmi (kedy do úvahy neprichádza ani možnosť
spojenia veci), ktoré by jeho nároku vyhoveli, došlo by k situácii, že žalobca by pri plnení, ktoré
môže dostať len jedenkrát, disponoval dvoma exekučnými a vymožiteľnými titulmi bez vzájomného
vyjadrenia vzťahu z tzv. nepravej solidarity. Na uvedenom by nič nemenila len samotná vedomosť
žalobcu, že predmetný nárok mu svedčí len jedenkrát, resp. že v rozsahu plnenia by zanikol nárok

druhého povinného subjektu.

42. Súd sa plne stotožňuje aj s obranou žalovanej v časti namietajúcej skutočnosť, že štát nie je
univerzálnym sukcesorom a aj napriek ústavnoprávnemu základu nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3 Ústavy SR) nevstupuje automaticky do všetkých

odškodňovacích nárokov. Aj s poukazom na aktuálne závery rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (nie druhoinštančných súdov v iných konaniach, na ktoré poukazoval žalobca, a ktorými nie
je konajúci súd viazaný), konkrétne viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2020,
sp. zn. 6Cdo/184/2018 sa súd pri konkurencii nielen nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj nároku na náhradu škody podľa § 31 EP

prikláňa k názoru, že zodpovednosť štátu nastupuje nie generálne vždy a bez ďalšieho, ak ku škode
dôjde pri výkone verejnej moci a nepôsobí ako všeobecný odškodňovací inštitút. V opačnom prípade by
na úkor štátu mohlo dôjsť k poskytnutiu ochrany nepoctivým konaniam, ktorými sa tretie od štátu odlišné
osoby, aj keď v postavení vykonávateľa verejnej moci, bezdôvodne obohatili. Uvedené zodpovedá
aj zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorá zakotvila zodpovednosť aj samotného súdneho exekútora

za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti a žiadnym spôsobom nekoliduje ústavnoprávne
garantovanému právu poškodeného na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, nakoľko
štát aj naďalej zodpovedá za predmetnú škodu, avšak jeho zodpovednosť nastupuje až subsidiárne,
keď poškodený preukáže nevymožiteľnosť svojho nároku voči súdnemu exekútorovi, ktorý prisvojením
si jemu zverených finančných prostriedkov patriacich oprávnenému, nepochybne postupoval v rozpore

nielen s ustanoveniami Exekučného poriadku, ale aj samotným účelom exekučného konania a nad
rámec jemu zverenej právomoci. Niet podľa názoru súdu žiadneho právne a logicky relevantného
dôvodu, aby v obdobných prípadoch spreneverenia finančných prostriedkov verejne činnou osobou mal
tento nárok prioritne a bez toho, aby sa poškodený domáhal svojho nároku práve voči osobe, ktorá
sa konaním v rozpore so zákonom bezdôvodne obohatila, uspokojiť štát. Potrebné je tiež zdôrazniť,

že pokiaľ súdny exekútor konal tak, že peňažné prostriedky vymožené v exekučnom konaní a patriace
oprávnenému použil na vlastnú spotrebu, čo vyplýva zo skutočnosti, že ním vymožené peniaze sa
nenachádzali na účte jeho exekútorského úradu, a že dedičstvo po ňom je predĺžené, konal nad
rámec jemu zverenej právomoci a mimo výkon exekučnej činnosti, a preto jeho konanie vzhľadom
na vybočenie z medzí priznaných oprávnení nevylučuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane

súdneho exekútora aj napriek osobitnému charakteru vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným
pri výkone exekučnej činnosti (obdobne viď závery v uznesení NS SR zo dňa 28. 05. 2020, sp. zn.
6Cdo/184/2018). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že konkrétne v danom prípade prichádza
do úvahy možnosť pripadnutia predĺženého dedičstva po zomrelom súdnom exekútorovi štátu ako
odúmrť, keď žalobca si riadne nárok pred podaním tejto žaloby uplatnil prihláškou do dedičského

konania, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, a v ktorom stále môže byť nárok žalobcu aspoň
čiastočne uspokojený a len v neuspokojenej časti by bol uplatniteľný voči žalovanej titulom náhrady
škodypodľazák.č.514/2003Z.z.Včaserozhodovaniasúduaanisprihliadnutímnavdedičskomkonaní
zistenú predĺženosť dedičstva po poručiteľovi nie je nateraz možné konštatovať žalobcom nezavinenúnevymožiteľnosť nároku v žalovanej výške. Z uvedeného vyplýva žalovanou tvrdený záver o neexistencii
škody ako voči súdnemu exekútorovi nevymožiteľnej pohľadávky v čase rozhodovania súdu, ktorý je
rozhodný pre posúdenie žalovaného nároku.

43. Okrajovo súd uvádza, že uvedené názorové myšlienky našli následné vyjadrenie aj v normatívnej
právnej úprave Exekučného poriadku, ktorý už spomínanou novelou č. 2/2017 expressis verbis vyjadril,
že zodpovednosť štátu pri konkurencii odškodňovacích titulov podľa EP a zák. č. 514/2003 Z.z. je len
subsidiárna, a teda nastupuje až v prípade, ak sa škodu nepodarí uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo

exekútora.

44. V intenciách uvedeného pri konštatovanej danosti vecnej legitimácie oboch strán sporu, vykonaným
dokazovaním preukázanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora, avšak neexistencii
škody v čase rozhodovania súdu, súd žalobu ako predčasne podanú zamietol (bez potreby skúmania
podmienky príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom), a rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Záverom vo vzťahu k žalobcom poukazovanej možnosti premlčania a tým oslabenia vymáhateľnosti
žalovaného nároku voči štátu súd uvádza, že právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní po zmene
zákonného sudcu oboznámený s predbežným právnym názorom súdu o predčasnosti podanej žaloby a

vyslovene na otázku súdu, či má návrhy na doplnenie dokazovania alebo iné procesné návrhy, uviedol,
že má za to, že žaloba nie je predčasne podaná a tejto je možné aj napriek prebiehajúcemu dedičskému
konaniavyhovieť.Právnezastúpenýžalobcavzáujmyochranysvojhobudúcehopostaveniamaladostal
možnosť navrhnúť súdu prerušenie konania, čo neurobil a súd nemal v sporovom konaní danú žiadnu
obligatórnu prekážku, pre ktorú by ex offo musel konanie prerušiť (§ 162 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k

plynutiu premlčacej lehoty podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je však potrebné uviesť, že pokiaľ súd dospel k
záveru, že v čase rozhodovania žalobcovi škoda nevznikla, tak nie je možné dospieť k záveru o uplynutí
premlčacej lehoty, nakoľko rozhodujúcim je nielen okamih nesprávneho úradného postupu, ako jednej
viacerých zákonných podmienok, ale aj s ním spojený vznik škody, ktorý nemusí byť daný zhodným
časovým momentom ako vznik nesprávneho úradného postupu. Opačný záver nekorešponduje práve

ani so závermi súdnej praxe, nielen v aktuálnom období, ale v rámci jej vývoja aj v predchádzajúcich
obdobiach, odvolávajúcej sa na prednosť nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia pred náhradou
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. (rozhodnutie NS SSR zo dňa 16. 04. 1985, sp. zn. 4Cz 110/84,
uznesenie ÚS SR zo dňa 13. 06. 2012, sp. zn. III. ÚS 225/2012, III. ÚS 361/2009, nález ÚS SR z 13. 02.
2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012), ktorá nikdy nesmerovala k zámeru neodškodniteľnosti nárokov fyzických

a právnických osôb poškodených pri výkone verejnej moci. Pre plynutie premlčacej lehoty v súlade s
§ 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. tak platí, že premlčacia lehota pre uplatnenie nároku žalobcu voči
štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. sa odvíja od okamihu, kedy sa poškodený žalobca dozvie o škode, t.
j. od okamihu právoplatného skončenia dedičského konania, z ktorého bude zrejmý rozsah uspokojenia
pohľadávky žalobcu a vznik škody v neuspokojenej časti jeho pohľadávky, t. j. bude zrejmá škoda, ktorá

vznikne žalobcovi v časti neuspokojenej pohľadávky voči poručiteľovi a jej výška.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore vyjadrenej v ust.
§ 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnej žalobkyni. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej nárok na

ich náhradu nepriznal. Rozhodnutím o nepriznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania zároveň
odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.