Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/70/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109221542
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1109221542.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci žalobcu:

GPW s. r. o., Vysoká 16, Bratislava, IČO: 35 951 796, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Kollár, LL.M,
advokát so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 42 399 131, proti žalovanému: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649
48 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpenému
advokátskou spoločnosťou: Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., so sídlom J.M. Hurbana 2, Nové
Zámky, IČO: 36 855 197, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2009 domáhal, aby súd určil neplatnosť uznesení č.
1 až 7 valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 26.3.2009. Ako dôvod uviedol, že žalovaný
nedodržal postup na zvolanie riadneho valného zhromaždenia (ďalej len „RVZ“), ktorý určuje jednak
Obchodný zákonník a jednak stanovy žalovaného, nakoľko RVZ zvolalo predstavenstvo žalovaného
v počte členov, ktorý nevyplýva zo stanov žalovaného, písomná pozvánka na RVZ nebola žalobcovi

zaslaná včas, oznámenie o konaní RVZ nebolo zverejnené včas, predstavenstvo žalovaného zaradilo
do programu RVZ aj schvaľovanie správy o podnikateľskej činnosti žalovaného a o stave jeho majetku
za rok 2008 a zvolalo ho tak s programom obsahujúcim aj záležitosť, ktorá nespadá do pôsobnosti
VZ žalovaného, bod 2. programu RVZ nebol vymedzený dostatočne určite, keďže z neho nebolo
zrejmé, či sa na RVZ bude správa o podnikateľskej činnosti a o stave jeho majetku za rok 2008 len
prejednávať alebo bude sa aj schvaľovať. Uvedeným malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na riadne
zvolanie VZ. Ako ďalší dôvod neplatnosti žalobca uviedol, že určenie hlasov spojených s akciami

prítomnými na RVZ a tým aj samotné hlasovania o všetkých návrhoch uznesení RVZ prebehli v rozpore
so stanovami žalovaného v znení účinnom pred prijatím uznesenia č. 7 RVZ, resp. v rozpore s OBZ,
čím došlo k zásahu do hlasovacích práv žalobcu ako akcionára žalovaného spojených s jeho akciami
emitovanýmižalovaným.Ďalšídôvodneplatnostispočívalvtom,žekschváleniusprávyopodnikateľskej
činnosti žalovaného a o stave majetku za rok 2008 došlo zo strany RVZ bez toho, aby sa predtým
RVZ oboznámilo s výsledkami kontrolnej činnosti dozornej rady týkajúcimi sa tejto správy. Žalovaný
nezaslal žalobcovi kópiu účtovnej závierky za rok 2008 aspoň 30 dní pred konaním RVZ a ani mu

neumožnil nahliadnuť do účtovnej závierky za rok 2008 v lehote určenej na zvolanie RVZ v sídle
žalovaného. Predstavenstvo žalovaného predložilo RVZ na prerokovanie a schválenie a RVZ schválilo
výročnú správu za rok 2008, ktorá nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom o účtovníctve, čo má
za následok, že účtovníctvo žalovaného nemožno považovať za úplné. Predstavenstvo žalovanéhopredložilo RVZ na prerokovanie a schválenie a RVZ schválilo návrh na schválenie audítora žalovaného
na rok 2009 bez odporúčania výboru pre audit, čím došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na
informácie a vysvetlenia týkajúce sa žalovaného. Ďalším dôvodom neplatnosti má byť podľa žalobcu, že

predstavenstvožalovanéhopredložiloRVZnaprerokovanieaschválenieaRVZschválilonávrhnavoľbu
dvoch členov dozornej rady bez toho, aby návrh uznesenia č. 6, resp. samotné uznesenie obsahovalo
údaje o rodných číslach osôb volených za členov dozornej rady, čím došlo k porušeniu práva žalobcu
ako akcionára voliť prostredníctvom valného zhromaždenia členov dozornej rady. Uvedeným konaním
žalovaný zasiahol do majetkových práv žalobcu.

2. V otázke žalovaným namietaného šikanózneho výkonu práva minoritného akcionára žalobca uviedol,
že tým, že jeho podiel na základnom imaní žalovaného nedosahuje 5% (nemá možnosť požiadať
o zvolanie mimoriadneho VZ a navrhnúť zmenu stanov ) a preto je podanie žaloby o neplatnosť
uznesení VZ jeho jediným zákonným prostriedkom na poukázanie nezákonnosti prijímania uznesení
VZ žalovaného na základe neplatných stanov a v rozpore so zákonmi a na zamedzenie konštantného

porušovania akcionárskych práv žalobcu a ostatných akcionárov žalovaného. Samotná skutočnosť,
že RVZ bolo zvolané v rozpore so zákonom a stanovami žalovaného a že prijatím uznesení boli
porušené viaceré zákony ( OBZ, ZoÚ, ZoOR) automaticky vylučuje, aby namietanie vadného zvolania
RVZ a namietanie prijatia uznesení v rozpore so zákonmi prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti
uznesení bolo hodnotené ako šikanózny výkon práva. Na základe toho žiadal žalobca žalobe v

zmenenom znení ( po pripustení čiastočného späťvzatia) v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu
trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.4.2011 žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil tým, že
Obchodný zákonník nestanovuje pri určení počtu členov predstavenstva žiadne obmedzenia týkajúce

sa počtu členov predstavenstva, ktoré by spočívali napr. v ustanovení minimálneho alebo maximálneho
počtu členov predstavenstva. Rozhodnutie o počte tak necháva výlučne na vôli spoločnosti. Určenie
počtu členov stanovením najvyššieho a najnižšieho počtu je platným určením počtu členov a neodporuje
žiadnemu ustanoveniu OBZ. Žalobca sa žalobou o určenie neplatností uznesení RVZ nemôže domáhať
určenia neplatnosti stanov alebo ich časti, nakoľko sudca v tomto konaní nie je oprávnený prihliadať

na splnenie procesných podmienok pri určení takejto neplatnosti. Predmetom uznesenia RVZ nebola
i zmena stanov, preto sa žalobca jej neplatnosti môže domáhať iba osobitným postupom a splniť
podmienkyvzmyslevtedyúčinného§80písm.cO.s.p.apreukázaťnaliehavýprávnyzáujemnatakomto
určení. Stanovy sú právnym úkonom „sui generis“, ktorého platnosť môže byť preskúmaná súdom.
Žalovaný v tomto smere poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa 10.3.1992 vo

veci sp.zn. C-214/89. Žalobca zároveň v žalobe neuvádza bližšie dôvody, v ktorých spočíva neplatnosť
stanov ohľadom určenia počtu členov predstavenstva rozmedzím a to s poukazom na plynutie jeho
3 mesačnej prekluzívnej lehoty. Pokiaľ medzi obsahom napadnutého uznesenia VZ a zákonom, resp.
stanovami neexistuje priamy rozpor, je v konaní potrebné dokazovať naliehavý právny záujem na tom,
aby súd (i keď prejudiciálne) určil, že stanovy sú neplatné, čo má byť dôsledkom neplatnosti uznesenia

VZ.

4. Žalovaný v súvislosti s námietkou nezákonného počtu členov predstavenstva uviedol, že zvolanie VZ
treba považovať za osobitný úkon zverený štatutárnemu orgánu spoločnosti zákonom, nakoľko nejde o
úkon, ktorý by spadal do oblasti obchodného vedenia spoločnosti, alebo sféry jej vedenia. V prípade,

ak o zvolaní predstavenstva rozhodlo predstavenstvo na svojom zasadnutí v súlade s čl. 8.12 Stanov,
nie je daný dôvod na namietanie tohto postupu, keďže nedošlo k porušeniu ani zákona (§ 184 ods.
2 OBZ, § 66 ods. 4 OBZ) ani stanov. I v prípade keby k takémuto defektu došlo, nemohlo by tým
dôjsť k reálnemu obmedzeniu práv akcionára, ktorý sa domáha určenia neplatnosti. S účinnosťou od
1.1.2002 zákonná úprava neupravuje ani minimálny počet členov predstavenstva. Určenie počtu členov

rozmedzím umožňuje spoločnosti reagovať na aktuálny stav vývoja svojej podnikateľskej činnosti a v
prípade potreby ustanoviť nového člena predstavenstva, ktorý je pre určitú oblasť odborným garantom.
Pri tomto úkone možno spoľahlivo a presne zistiť jeho obsah, pri každom úkone spoločnosti je možné
zistiť, kto je oprávnený konať v konkrétnom čase v mene spoločnosti. Nie je možné konštatovať, ani
že by kreovanie predstavenstva bolo ponechané na vôľu dozornej rady, nakoľko stanovy bez ďalšieho

neurčujú, že by predstavenstvo bolo zložené z členov, ktorých počet určí dozorná rada. Dozorná rada
len v rámci vymedzeného počtu 3-6 členov určí konkrétne zloženie predstavenstva z jej členov. V tomto
smere vplyv valného zhromaždenia ako orgánu prezentujúceho vôľu všetkých akcionárov, ktorí si zvolili
uvedený počet členov predstavenstva, je zachovaný.5. K dôvodom, že VZ nebolo zvolané v súlade so stanovami žalovaný uviedol, že keďže spoločnosť
je emitentom akcií na meno, zákonnú prioritu pri posudzovaní splnenia podmienok riadneho zvolania

VZ má odoslanie pozvánky, ktoré sa musí realizovať v lehote 30 dní pred konaním VZ na adresu,
ktorá je uvedená v zozname akcionárov. Pozvánky na VZ boli zaslané v lehote určenej stanovami
a to dňa 24.2.2009, čo vyplýva zo Záznamovej knihy žalovaného. V tento deň z dôvodu zasielania
pozvánok bol odoslaný výrazne vyšší počet poštových zásielok ako v iné dni. Oznámenie o konaní
VZ bolo v Hospodárskych novinách zverejnené mesiac pred konaním VZ, čo je potrebné vnímať v

kontexte celej právnej úpravy ako podporný spôsob plnenia oznamovacej povinnosti spoločnosti pri
zvolávaní VZ. Zároveň tým, že sa žalobca ako akcionár zúčastnil VZ jednoznačne akceptoval spôsob
jeho zvolania, preto je namietanie neskorého zvolania VZ potrebné interpretovať ako výkon práva
šikanóznym spôsobom.

6. Žalovaný mal za to, že hlasovanie o návrhoch prebehlo v súlade so stanovami - čl. 7 ods. 7.2

Stanov, keďže ku dňu konania VZ, sa hlasovacie právo každého akcionára riadilo menovitou hodnotou
jeho akcií, pričom na každú 1 Sk menovitej hodnoty pripadol jeden hlas. V čase konania VZ bolo
základné imanie vyjadrené v mene euro. O premene menovitej hodnoty akcií a základného imania tak
rozhodlo predstavenstvo v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v SR. Predseda
VZ oboznámil akcionárov v súlade s čl. 7.2 Stanov so spôsobom hlasovania: na každých 0,03 EUR

menovitej hodnoty akcie pripadá 1 hlas. To znamená, že ak bola menovitá hodnota akcie 6,14 €, pripadá
na ňu 205 hlasov. Žalobca bližšie neuviedol rozpor daného postupu s § 180 ods. 1 OBZ. Uvedeným
prepočtom bola zachovaná rovnosť práv akcionárov, preto nemohlo dôjsť ani k obmedzeniu ich práv.

7. K neplatnosti Uznesenia č. 1 žalovaný uviedol, že v prípad keby aj došlo k procedurálnym chybám v

procese zvolávania VZ, prijatím tohto uznesenia, ktorým boli zvolené orgány VZ, vzhľadom na charakter
a obsah takéhoto uznesenia nemohli byť práva žalobcu obmedzené.

8. K neplatnosti Uznesenia č. 2 žalovaný uviedol, že stanovy žalovaného nad rámec stanovený
zákonom rozširujú pôsobnosť VZ o schvaľovanie výročnej správy, preto by správa o podnikateľskej

činnosti ako súčasť výročnej správy mala byť predmetom schvaľovania VZ. V zmysle návrhu znenia
výročnej správy je aj vyjadrenie dozornej rady jeho súčasťou. Takýto návrh spolu s vyjadrením dozornej
rady bol akcionárom sprístupnený, predložený a bol predmetom schvaľovania. Stanovy neustanovujú
povinnosť dozornej rady predniesť svoje vyjadrenie akcionárom. V prípade nedostatku informácií, mal
žalobca v zmysle § 180 OBZ požiadať predstavenstvo o poskytnutie informácií súvisiacich s predmetom

rokovania. Zákon upravuje špeciálny postup v prípade, ak predstavenstvo odoprie poskytnutie informácií
súvisiacich s predmetom rokovania VZ akcionárovi, avšak tento postup nemôže byť suplovaný podaním
návrhu na určenie neplatnosti uznesenia VZ. Zákon v súčasnosti zabraňuje takémuto šikanóznemu
výkonu práva akcionára.

9. K neplatnosti Uznesenia č. 3 a 4 žalovaný uviedol, že akcionárom bola spolu s pozvánkou doručená
aj neúplná riadna individuálna účtovná závierka (výkaz ziskov a strát a súvaha). Absencia zaslania
poznámok má praktické dôvody, keďže je veľmi obsiahla. Hlavné údaje boli akcionárom sprístupnené
v lehote na zvolanie VZ. Žalobca mal možnosť dopytovať sa na všetky skutočnosti na VZ, ale svoje
právo v zmysle § 180 OBZ nevyužil. Skutočnosť, že riadna IÚZ nebola fyzicky zviazaná s výročnou

správou je neprijateľné zdôvodnenie žalobcu, ktorý ich mal k dispozícii na VZ. Žalovaný neuviedol vo
Výročnejsprávezarok2008lentieúdaje,ktorésúvzhľadomnajehopôsobenieapodnikanieneaktuálne
(informácia o vplyve činnosti žalovaného na životné prostredie a zamestnanosť- nulový vplyv, informácia
o nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja - nulové náklady, informácia o organizačných
zložkách žalovaného v zahraničí - žalovaný nemal organizač. zložky v zahraničí, atď). Neuvedením

namietaných údajov vo výročnej správe nemohlo byť žiadnym spôsobom obmedzené právo žalobcu
ako akcionára.

10. K neplatnosti Uznesenia č. 5 žalovaný uviedol, že zvoleného audítora - KPMG Slovensko spol. s r.o.
navrhla predstavenstvu Audit Comittee. Členmi výboru pre audit nemusia byť všetci členovia dozornej

rady. Z ustanovení § 19a ods. 2 ZoÚ vyplýva, že výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady
alebo z členov menovaných VZ. Zároveň účtovná jednotka ani nemusí mať ustanovený výbor pre audit,
ak jej dozorná rada vykonáva činnosti výboru pre audit (za predpokladu že ju nevykonáva predseda
dozornej rady). Z uvedeného mal žalovaný za to, že ostatní členovia (okrem predsedu dozornej rady)alebo niektorí z nich môžu byť členmi výboru pre audit, pričom zákon nelimituje v ustanovení počtu
členov výboru pre audit.

11. K neplatnosti Uznesenia č. 6 žalovaný uviedol, že navrhovaní dvaja členovia dozornej rady boli
identifikovaný uvedením mena, priezviska, dátumu narodenia, bydliska a krátkeho životopisu, čo možno
považovať v intenciách prijatia rozhodnutia o ich voľbe za dostatočné. Rodné číslo je len jedným
z viacerých osobných identifikačných údajov fyzickej osoby, ktorá nie je vo vzťahu k akcionárom
relevantná. Ide o údaj, ktorý sa zapisuje do obchodného registra. Táto formálna vada nemohla obmedziť

v zmysle § 131 ods. 2 OBZ žalobcu v jeho práve rozhodovať na VZ. Vo vzťahu k registrovému súdu bol
tento údaj doplnený opravnou doložkou.

12. Na pojednávaní dňa 2.5.2011 žalobca zobral svoju žalobu v časti určenia neplatnosti uznesení
VZ č. 1 a 2 späť. Súd v rozsudku č.k. 35Cb/70/2009-445 zo dňa 18.10.2011 konanie v často výrokov
týkajúcich sa neplatností uznesení č.1 a 2 VZ žalovaného zo dňa 26.3.2009 zastavil. V tejto výrokovej

časti rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť s poukazom na skutočnosť, že strany sporu nepodali v
tejto výrokovej časti odvolanie.

13. Rozsudkom č.k. 35Cb/70/2009-445 zo dňa 18.10.2011 súd žalobu v celom rozsahu zamietol a
zaviazal žalobcu k zaplateniu trov právneho zastúpenia vo výške 943,85 €.

14. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacim výrokom o
náhrade trov konania.

15. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/63/2012-576 zo dňa 21.3.2013 zrušil rozsudok

Okresného súdu Bratislava I v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania. V
odôvodnení uviedol, že zo zápisníc z pojednávania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že nebolo
vykonané dokazovanie ani jedným z listinných dôkazov v zmysle § 129 O.s.p.. V dôsledku uvedeného
došlo k procesnej vade, v zmysle ktorej súd nemal pre posúdenie veci dostatočné skutkové podklady.
V ďalšom konaní preto odvolací súd uložil tunajšiemu súdu vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré sú

založené v spise, prípadne inými navrhnutými dôkazmi, o ktorých súd rozhodne či ich vykoná alebo
nie, vykonať dokazovanie v súlade s ust. O.s.p. pre konkrétny druh dôkazu a vo veci rozhodnúť.
V odôvodnení rozsudku stručne jasne vysvetliť, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie a
vyhodnotiť jednotlivé dôkazy s poukazom na stanoviská strán sporu a vec právne posúdiť.

16. V nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, súd vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom zástupcov strán sporu, výpismi z obchodného registra strán sporu, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, ktoré označil žalobca: zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu
ku dňu 8.6.2009, č. 2969, č. 2970, č. 2971, oznámenie o konaní RVZ, pozvánka na RVZ, notárska
zápisnica N 26/2009, spísaná dňa 22.4.2009 notárkou JUDr. Dagmar Hudecovou, úplné znenie stanov

žalovaného po/ a pred prijatím Uznesenia č. 7, účtovná závierka žalovaného za rok 2008, žiadosť
žalobcu o poskytnutie kópie dokumentov k VZ zo dňa 27.2.2009, list žalovaného z 4.3.2009 a
jeho obálka, časť účtovnej závierky žalovaného za rok 2008, ktorá tvorila prílohu listu žalovaného z
4.3.2009, výročná správa žalovaného za rok 2008 v znení predloženom na RVZ a v znení zverejnenom
na internetovej stránke žalovaného: www.unicreditbank.sk - 105 strán,

jednotlivými rozhodnutiami súdov, taktiež oboznámením sa s dôkazmi označenými žalovaným: výpis zo
záznamovej knihy za február 2009, zápisnica zo zasadnutia dozornej rady č. 5/2007, 81/2007, 6/2008,
zo 17. zasadnutia DR z 18.12.2009, z 19. zasadnutia DR z 4.5.2010, v súlade s ustanoveniami Civilného
sporového poriadku, najmä s poukazom na vtedy účinný § 129 O.s.p. a od 1.7.2016 účinný § 204 C.s.p.,
kedy listiny boli v tomto konaní stranám sporu doručené (čo potvrdili zástupcovi strán na pojednávaní),

na základe čoho dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu veci.

17. Z výpisu z obchodného registra žalovaného ku dňu podania žaloby je zrejmé, že základné imanie
akciovej spoločnosti vo výške 235.492.694,26 € bolo rozvrhnuté na 3.853.859 ks kmeňových akcií na
meno v zaknihovanej podobe s menovitou hodnotou jednej akcie 6,14 €.

18. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca v čase podania
žaloby bol vlastníkom cenných papierov žalovaného ako emitenta v celkovom počte kusov 7.788 kusov.19. Z denníka Hospodárske noviny zo dňa 26.2.2009 súd zistil, že žalovaný zverejnil pozvánku na
riadne valné zhromaždenie žalovaného na deň 26.3.2009 o 13:00 hod. v sídle spoločnosti žalovaného.
V pozvánke uviedol, že návrh zmeny stanov, účtovná závierka a mená osôb navrhovaných za členov

dozornej rady musia byť k dispozícii akcionárom na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej
zákonom a stanovami pre zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár má právo vyžiadať si kópie
návrhu stanov a oznámenie osôb navrhovaných za členov dozornej rady, prípadne ich zaslanie na ním
uvedenú adresu na vlastné náklady a nebezpečenstvo. Ostatné písomnosti, ktoré budú prerokovávané
na riadnom valnom zhromaždení, budú k dispozícii akcionárom na nahliadnutie v sídle spoločnosti

najneskôr 5 kalendárnych dní pred konaním VZ.

20. Z pozvánky na riadne valné zhromaždenie súd zistil, že žalovaný zvolal riadne valné zhromaždenie
na deň 26.3.2009 o 13:00 hod. v sídle spoločnosti žalovaného. V pozvánke uviedol, že návrh zmeny
stanov, účtovná závierka a mená osôb navrhovaných za členov dozornej rady musia byť k dispozícii
akcionárom na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a stanovami pre

zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a oznámenie osôb
navrhovaných za členov dozornej rady, prípadne ich zaslanie na ním uvedenú adresu na vlastné náklady
a nebezpečenstvo. Ostatné písomnosti, ktoré budú prerokovávané na riadnom valnom zhromaždení
budú k dispozícii akcionárom na nahliadnutie v sídle spoločnosti najneskôr 5 kalendárnych dní pred
konaním VZ.

21. Z notárskej zápisnice N 26/2009 zo dňa 22.4.2009 súd zistil, že notárka JUDr. Dagmar Hudecová
osvedčila priebeh riadneho VZ žalovaného, ktoré sa konalo dňa 26.3.2009. V rámci programu 1 -
Otvorenie a voľba orgánov RVZ, v časti A, VZ skonštatovalo riadne zvolanie VZ v súlade s ust. § 184,
ods. 2 OBZ a odsekom 5 stanov spoločnosti a že písomná pozvánka na riadne VZ bola akcionárom

odoslaná v termíne určenom OBZ a stanovami spoločnosti za súčasnej prítomnosti 24 akcionárov
reprezentujúcich 99,06254% hlasov akcionárov.

22. Uznesením č. 1 zvolilo RVZ orgány RVZ v zložení: predseda RVZ: Mgr. Vladimír Nagy, Z..
XX.XX.XXXX, B. J. L. XX, Bratislava, zapisovateľ: JUDr. Michaela Antošovská, Z.. X.X.XXXX, B. Ľ.. G.

X, Bratislava, overovatelia zápisnice: Mgr. Ing. Rudolf Kocúrek, JUDr. Kamila Balcová, skrutátori: Ivana
Blašková, Katarína Fučilová, Vlasta hlinková, Emília Prochádzková, Alžbeta Vizentová, Miriam Zatková,
Marcel Krivda a František Hájovský. Po prijatí Uznesenia č. 1 o voľbe orgánov RVZ ( za hlasovalo
99,98632% hlasov prítomných akcionárov, proti hlasovalo 0 hlasov) podal žalobca protest proti prijatému
uzneseniu v zmysle ust. § 173 ods. 1, písm. f ) OBZ s tým, že v stanovách žalovaného je uvedené,

že predstavenstvo je zložené z 3 až 6 členov, presný počet členov predstavenstva určí dozorná rada
žalovaného svojim rozhodnutím. Vzhľadom na neurčitosť tohto ustanovenia podľa názoru žalobcu nie
je zrejmé koľko členov má predstavenstvo, v dôsledku čoho nie je zrejmé či došlo, resp. vôbec mohlo
dôjsť k riadnemu zvolaniu RVZ.

23. Uznesením č. 2 RVZ schválilo Správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku
za rok 2008 v predloženom znení. Po prijatí Uznesenia č. 2, kedy za hlasovalo 99,98500% hlasov
prítomných akcionárov, proti nehlasoval nikto a zdržalo sa 0,01226% hlasov prítomných akcionárov,
podal žalobca protest proti prijatému uzneseniu v zmysle ust. § 173 ods. 1, písm. f) OBZ s tým, že
v stanovách žalovaného je uvedené, že predstavenstvo je zložené z 3 až 6 členov, presný počet

členov predstavenstva určí dozorná rada odporcu svojim rozhodnutím. Vzhľadom na neurčitosť tohto
ustanovenia podľa názoru navrhovateľa nie je zrejmé koľko členov má predstavenstvo, v dôsledku čoho
nie je zrejmé či došlo resp. vôbec mohlo dôjsť k riadnemu zvolaniu RVZ. Ďalším dôvodom protestu
bola skutočnosť, že podľa názoru žalobcu v pôsobnosti VZ nie je schvaľovanie správy o podnikateľskej
činnosti a stave jej majetku. Uviedol, že sa nemôže vyjadriť k predloženej správe predtým ako počul

vyjadrenie dozornej rady.

24. Uznesením č. 3 RVZ schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za rok 2008 overenú
audítorom v predloženom znení, výročnú správu v predloženom znení a rozdelenie zisku dosiahnutého a
zúčtovanéhovroku2008-prídeldorezervnéhofondu7.177.715,90€,dividendyvovýške64.434.483,12

€, čo predstavuje 1,68 € na 1 akciu v nominálnej hodnote 6,14 €, nerozdelený zisk 164.960,02 €. Za
prijatie uznesenia hlasovalo 99,99151% hlasov, proti 0 a zdržalo sa: 0,00150%.25.Uznesenímč.4RVZschválilorozhodujúcideňnaurčenieosobyoprávnenejuplatniťprávonavýplatu
dividendyzarok2008deň31.3.2009.Určilosplatnosťdividendydňom9.4.2009,kedyjejvýplatasabude
vykonávať od 9.4.2009 v čase od 8,00 hod do 13,00 hod. v bankové pracovné dni v sídle spoločnosti

Šancová 1/A, Bratislava bezhotovostným spôsobom prevodom na účet v banke alebo výplatou v
hotovosti. Oprávnenie uplatniť právo na výplatu dividendy sa overuje z evidencie zaknihovaných
cenných papierov. Za prijatie uznesenia hlasovalo 99,98059% hlasov prítomných akcionárov, proti 0%,
a zdržalo sa 0,00134% hlasov prítomných akcionárov. Po prijatí Uznesenia č. 4 podal žalobca protest
proti prijatému Uzneseniu č. 3 a 4 z dôvodov uvedených pri Uznesení č. 1 a z dôvodu, že predstavenstvo

spoločnosti porušilo povinnosť zaslať akcionárom účtovnú závierku najmenej 30 dní pred konaním
VZ a žalobca ako akcionár nemal dostatok času oboznámiť sa s účtovnou závierkou a údajmi v nej
obsiahnutými. Ďalej výročná správa za rok 2008 nemá náležitosti vyžadované zákonom o účtovníctve a
výbor pre audit sa v rozpore so zákonom o účtovníctve neskladá zo všetkých členov dozornej rady, ale
len z troch. V rámci bodu 3 programu bola prednesená správa dozornej rady napriek tomu, že program
VZ také niečo neobsahuje.

26. Uznesením č. 5 RVZ schválilo audítorskú spoločnosť na rok 2009: KPMG Slovensko spol. s r.o.,
IČO: 31 348 238, so sídlom Mostová 2, Bratislava. Za prijatie uznesenia hlasovalo: 99,99097% hlasov
prítomných akcionárov, proti: 0%, zdržalo sa: 0,01096%. Po prijatí Uznesenia č. 5 podal žalobca protest
proti prijatému uzneseniu v zmysle ust. § 173 ods. 1, písm. f) OBZ s tým, že v stanovách žalovaného

je uvedené, že predstavenstvo je zložené z 3 až 6 členov, presný počet členov predstavenstva určí
dozorná rada žalovaného svojim rozhodnutím. Vzhľadom na neurčitosť tohto ustanovenia podľa názoru
žalobcu nie je zrejmé koľko členov má predstavenstvo v dôsledku čoho nie je zrejmé či došlo resp. vôbec
mohlo dôjsť k riadnemu zvolaniu RVZ. Ďalším dôvodom protestu žalobcu bola skutočnosť, že podľa jeho
názoru návrh na schválenie alebo odvolanie audítora predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu

alebo členskej schôdzi na základe odporúčania výboru pre audit alebo DR.

27.Uznesenímč.6RVZschváliloGerhardaDeschkanaapánaIng.ĽubomíraPartikuzačlenovdozornej
rady žalovaného. Za prijatie uznesenia hlasovalo: 99,95188%, proti: 0,00065% hlasov, zdržalo sa:
0,01091% a nehlasovalo: 0,3656%.

28. Uznesením č. 7 RVZ schválilo zmenu stanov spoločnosti v rozsahu a v znení, v akom bol návrh
zmien stanov sprístupnený akcionárom v sídle žalovaného. V notárskej zápisnici je zároveň uvedené,
že úplné znenie stanov tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Za prijatie uznesenia hlasovalo: 99,95196%, proti
0%, zdržalo sa: 0,00008%. Po prijatí Uznesenia č. 7 podal žalobca protest proti prijatému Uzneseniu

č. 6 a 7 z dôvodov uvedených pri Uznesení č. 1.

29. Zo žiadosti zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o zaslanie
- návrhu zmien stanov
- účtovnej závierky a poznámky k účtovnej závierke za rok 2008

- výročnej správy spoločnosti za rok 2008
- mien osôb navrhovaných za členov DR
- návrhu výplaty dividend za rok 2008
a aj ostatných dokumentov, ktoré sa týkajú jednotlivých bodov navrhovaného programu VZ a budú
prerokovávané.

30.Zodpovedežalovanéhozodňa4.3.2009súdzistil,žežalovanýnazákladežiadostižalobcumuzaslal
kópiu účtovnej závierky a návrh zmeny stanov, oznámil mu mená kandidátov na členov DR, celkový
objem navrhovaných dividend na vyplatenie a podiel na jednu akciu. Ďalej mu oznámil, že výročná
správa a ostatné dokumenty mu budú k dispozícii v sídle spoločnosti najneskôr 5 kalendárnych dní pred

konaním VZ.

31. Zo zápisníc zo zasadnutia dozornej rady žalovaného súd zistil, že zápisnicou :
- č. 19 z 4.5.2010 DR určila počet členov predstavenstva žalovaného na 5,
- č. 17 z 18.12.2009 DR určila počet členov predstavenstva žalovaného na 4,

- č. 6 z 24.4.2008 DR určila počet členov predstavenstva žalovaného na 3.

32. Z opravnej doložky notárskej zápisnice N 26/2009 je zrejmé, že žalovaný doplnil uznesenie o voľbe
nových členov DR o rodné čísla zvolených členov DR.33. Z listiny prítomných akcionárov, ktorá bola súčasťou RVZ konaného dňa 26.3.2009 je zrejmé, ktorý
akcionári svojimi podpismi potvrdili účasť na RVZ.

34. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.7.2011 žiadal, aby súd v zmysle vtedy účinného § 95
ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žaloby rozšírením dôvodov neplatnosti Uznesenia č. 3 o nový dôvod
spočívajúci v zostavení a overení účtovnej závierky v rozpore s ust. § 19a ZoÚ a § 19 ods. 2 ZoÚ.
Súd na pojednávaní dňa 19.10.2016 uznesením návrh žalobcu na zmenu žaloby nepripustil z dôvodov

hospodárnosti konania, z dôvodu, že doterajšie výsledky konania nemohli byť podkladom na konanie o
zmenenej žalobe ako i z dôvodu neprípustného rozširovania dôvodov na určenie neplatnosti uznesení
VZ po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rámec
konania bol daný dôvodmi uvedenými v žalobe, ktoré boli prezentované v zmysle § 131 ods. 1 OBZ
včas (viď rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo 21/2000). Uznesenie o nepripustení zmeny žaloby bolo na
pojednávaní odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.

35.VpriebehukonaniasaužalovanéhokonalomimoriadneVZdňa4.7.2013,naktorombolorozhodnuté
o zrušení pôvodného žalovaného - UniCredit Bank Slovakia a.s. bez likvidácie a prechode jej imania
na UniCredit Bank Czech Republik, a.s. ako právneho nástupcu a o cezhraničnom zlúčení UniCredit
Bank Czech Republik, a.s. a UniCredit Bank Slovakia a.s.. Na uvedenom MVZ žalobca vyslovil svoj

nesúhlassozlúčenímauplatnilsisvojeprávonaodkúpeniejehoakciízaprimeranépeňažnéprotiplnenie
v zmysle § 218jb Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné a zároveň žalobcom ani tvrdené,
resp. preukázané, že by žalobca podal návrh na začatie konania o preskúmanie návrhu zmluvy, ktorý
zaslal žalovaný žalobcovi v zmysle § 218j ods. 2 OBZ v lehote 14 dní, resp. v lehote určenej na prijatie
návrhu zmluvy. Preto sa takýto návrh žalovaného na odkúpenie akcíí žalobcu považuje v zmysle § 218j

ods. 5 OBZ za prijatý žalobcom. V dôsledku uvedeného žalobca prestal byť akcionárom pôvodného
žalovaného.

36. Následne žalobca nadobudol po VZ od iných akcionárov spoločnosti nové akcie v celkovom objeme
50 kusov o čom predložil výpis z účtu č. XXXXXXXXXXXX evidenta Poštová banka a.s. zo dňa

26.11.2013.

37. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že tento sa priamo v zmysle § 131 a
183 OBZ prezumuje, kedy ho nie je potrebné preukazovať. Konzekvenciou právneho nástupníctva na
strane žalovaného nemôže byť rozšírenie podmienok, ktorých splnenie sa vyžaduje pre úspešnosť

žaloby. Je neakceptovateľné, aby sa spoločnosti mohli zbaviť svojej zodpovednosti za prijatie uznesení v
rozpore so zákonom jednoducho tak, že prijali rozhodnutie o zániku spoločnosti bez likvidácie s právnym
nástupcom. Žalobca takúto skutočnosť nemá možnosť ovplyvniť. Splnenie podmienok vo vzťahu k
právnemu predchodcovi žalovaného, ktoré platilo, musí platiť aj vo vzťahu k univerzálnemu právnemu
nástupcovi žalovaného. S poukazom na zmenu žalovaného požiadal žalobca o pripustenie zmeny

žalobného petitu, kedy žiadal vysloviť neplatnosť uznesení č. 3-7 vo vzťahu k právnemu predchodcovi
spoločnosti - k spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709.

38. Uznesením zo dňa 17.7.2015 č.k. 35Cb/70/2009-706 v spojení s opravným uznesením zo dňa
18.3.2016 súd pripustil navrhovanú zmenu žalobného petitu.

39. Žalovaný k otázke naliehavého právneho záujmu dňa 26.3.2014 uviedol, že žalobca nespĺňa
podmienku uvedenú v § 131 ods. OBZ, nakoľko nepreukázal, že nejaké porušenie zákona alebo stanov
mohlo obmedziť jeho práva ako spoločníka. V otázke namietanej neplatnosti stanov žalovaný poukázal
na svoje doterajšie vyjadrenie. I v prípade vyslovenia neplatnosti by nemohlo dôjsť k reštitúcii stavu,

ktorú tu bol pred konaním VZ. Žalobca zároveň svoje akcie, ktoré mal v majetku v deň konania VZ predal
spoločnosti a súhlasil s výškou primeraného peňažného protiplnenia. Ohodnotenie akcií pre potreby
určenia uvedeného protiplnenia zohľadňovalo výsledky hospodárenia spoločnosti za predchádzajúce
roky, vrátane účtovného obdobia roku 2008. Určenie neplatnosti uznesenia, ktorým bola schválená
účtovná závierka za rok 2008 by ani teoreticky nemohla viesť k inému rozhodnutiu o schválení účtovnej

závierky za rok 2008, keďže účtovná jednotka UniCredit Bank Slovakia a.s. od 1.12.2013 zanikla. Taktiež
obsah stanov zanikol zánikom spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s..40. Na poslednom pojednávaní nemal právny zástupca žalobcu k dispozícii aktuálny výpis z účtu
majiteľa cenných papierov a nevedel uviesť, či je žalobca aktuálne akcionárom žalovaného. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný má k dnešnému dňu iba jedného akcionára, ktorý odkúpil

akcie aj od žalobcu. Ku dňu 1.6.2016 existuje rozhodnutie žalovaného o nútenom výkupe akcií, procesu
ktorého sa žalobca zúčastnil. Toho času preto rozhodnutie súdu nemôže mať dopad na práva žalobcu,
preto neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení. VZ bolo zvolané včas, trvanie na oboch
spôsoboch jeho zvolania považoval žalovaný za šikanózny výkon práv žalobcu. Taktiež neplatnosť
uznesenia vo vzťahu k prijatej účtovnej závierke možno určiť iba v prípade, ak sa preukáže, že správa

audítora je nesprávna, príp. neúplná. V prípade ak audítor konštatoval správnosť, má sa za to, že je
v súlade so zákonom. Výročná správa nebola na VZ schvaľovaná, preto s poukazom na jej obsah
nemožno vysloviť neplatnosť uznesenia, ktorého nebola obsahom.

41. Medzi stranami sporu ostala v prvom rade sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a otázka
existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatností uznesení č. 3-7 VZ žalovaného.

42. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase podania žaloby (ďalej len „OBZ“)
každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen
dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak
je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý

spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak
ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak
valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

43. Podľa § 131 ods. 2 OBZ súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného

zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva
spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

44. Podľa § 183 ObZ o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne
ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa

§ 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

45. Podľa 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

46. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno v prvom prípade
najmä vtedy, ak to vôbec procesný predpis pripúšťa. V zmysle novelizovaného znenia procesného

predpisu je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu
(§ 137 písm. d) CSP). Keďže právnymi skutočnosťami sú také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú
vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ako i právne úkony spočívajúce v prejave vôle smerujúcom
najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú, pričom je možné, že pri niektorých právnych vzťahoch je nevyhnutné aby nastalo viacero

právnych skutočností, možno uznesenia ako rozhodnutia akciovej spoločnosti, považovať za právne
skutočnosti. Určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti sa možno
domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z ustanovení Obchodného zákonníka je zrejmé, že
možnosť určenia neplatnosti uznesenia VZ vyplýva z ust. § 131 ods. 1 OBZ za splnenia predpokladov
uvedených nielen v tomto ustanovení, ale aj v § 131 ods. 2 a § 183 OBZ.

47. Ďalším predpokladom pre domáhanie sa neplatnosti uznesenia VZ je nielen hmotnoprávna
podmienka, že napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami, či už pre vecnoprávne ako aj formálnoprávne vady, ale i podmienka, že akcionár, ktorý sa
zúčastnil na valnom zhromaždení podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a že porušenie

zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti
domáha. To znamená, že nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného
zhromaždenia, ktorým by bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale len takého
uznesenia,ktorésúčasnemohloobmedziťprávaakcionára,ktorýsaneplatnostidomáha.Zpovahytohtoustanoveniavyplýva,žepostačujemožnosťprotiprávnehoobmedzeniaprávaspoločníka,nevyžadujesa
teda reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto ustanovenia úspešná. Obchodný
zákonník nemá všeobecnú úpravu neplatnosti právnych úkonov. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu

sa preto posudzuje podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka. K neplatnosti právneho úkonu pre
rozpor so zákonom musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Spoločenská zmluva a stanovy obchodnej
spoločnosti sú normy, ktorými si táto právnická osoba autonómne upravuje svoje vnútorné záležitosti.
Rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o
rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na

návrh osoby k tej legitimovanej vysloviť, a to na základe včasne podanej žaloby v zmysle § 131 a §
183 OBZ. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná
súvislosť ( Rozsudok NS SR sp.zn. 2Obo 112/01 ).

48. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení č. 3, 4, 5,6 a 7 prijatých na
riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 26.3.2009 a ktorého sa žalobca zúčastnil

v zastúpení a voči ktorým podal pripravené protesty. Žalobu podal žalobca v zákonom stanovenej
trojmesačnej prekluzívnej lehote dňa 12.6.2009 osobne na tunajšom súde. Aktívne legitimovaný na
podanie takejto žaloby je akcionár, prípadne bývalý akcionár/spoločník, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka a pasívne legitimovaná je spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie prijalo uznesenia,
ktorých vyslovenie neplatnosti sa podanou žalobou žalobca domáha, t.j. žalovaný. Ako vyplýva z

uvedeného, návrh na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je zvláštnou určovacou
žalobou, pre ktorú Obchodný zákonník presne vymedzuje okruh osôb, u ktorých je daný právny záujem
natakomtourčení,vymedzenímokruhuosôboprávnenýchpodaťžalobu.Včasepodaniažalobyžalobca
spĺňal podmienku uvedenú v § 131 ods. 1 OBZ, t.j. bol akcionárom spoločnosti žalovaného. Nakoľko
je ale pre súd v zmysle § 217 CSP rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, súd v zmysle § 131

ods. 1 OBZ skúmal, či žalobca je i ku dňu vyhlásenia rozsudku akcionárom žalovaného. Ako vyplynulo
z výpisov z obchodného registra žalovaného, tento má ku dňu 20.9.2016 iba jediného akcionára,
ktorým je UniCredit Bank Austria AG, Schottengasse 6-8, Viedeň, Rakúska republika, ktorý vlastní
100% akcíí žalovaného. Uvedené nastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného o nútenom prechode
vlastníckeho práva k všetkým akciám banky vo vlastníctve akcionárov odlišných od hlavného akcionára,

t.j. spoločnosti UniCredit Bank Austria AG, v súlade s § 385 zákona o obchodních korporacích v lehote
1 mesiaca od zápisu uznesenia o nútenom prechode vlastníckeho práva do obchodného registra (t.j.
od 12.6.2016). Žalobca tak ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nie je akcionárom spoločnosti žalovaného,
ale len bývalým akcionárom právneho predchodcu žalovaného, resp. žalovaného. Súd preto v zmysle
§ 131 ods. 1 OBZ skúmal, či bola splnená ďalšia podmienka zachovania si aktívnej vecnej legitimácie

a to či žalobca preukázal, že sa ho uznesenia č. 3-7 týkajú.

49. Žalobca namietal platnosť všetkých uznesení prijatých na VZ zo všeobecných dôvodov a to že
RVZ nebolo zvolané riadne, nakoľko stanovy neurčujú presný počet členov predstavenstva, ale len
rozmedzie. Ustanovenie stanov považoval pre rozpor s § 37ods. 1 OZ za absolútne neplatné.

50. Podľa § 173 ods. 1 písm. f) OBZ stanovy musia obsahovať počet členov predstavenstva, dozornej
rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania.

51. Podľa § 187 ods. 1 písm. c) OBZ do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolanie členov

predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada (§ 194 ods. 1).

52. Podľa § 194 ods. 1 OBZ členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov
alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť,
že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedených.

53. Podľa § 184 ods. 2 OBZ valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej
stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách
určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa
na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné

zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

54. V súvislosti s delegáciou a spôsobom voľby členov predstavenstva Stanovy žalovaného platné ku
dňu zvolania VZ obsahujú nasledovné ustanovenia:-článok8bod8.3Stanov:Predstavenstvojezloženéz(3-6)trochažšiestichčlenov.Presnýpočetčlenov
predstavenstva určí dozorná rada vo svojom rozhodnutí. Členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná
rada. Dozorná rada zároveň volí predsedu a podpredsedu predstavenstva. Členstvo v predstavenstve

je nezastupiteľné s výnimkou zastúpenia podľa ods. 8.13 týchto stanov.
- čl. 8 bod 8.6 Stanov: Návrh na voľbu a odvolanie člena predstavenstva môže podať ktorýkoľvek člen
dozornej rady. Člen dozornej rady, ktorý predniesol návrh podľa predchádzajúcej vety je zodpovedný
za včasné dodanie podkladov alebo informácií potrebných podľa právnych predpisov pre prijatie
rozhodnutia o jeho alebo jej návrhu.

- čl. 8 bod 8.7 Stanov: Pri voľbe alebo odvolaní členov predstavenstva sa hlasuje o každom
kandidátovi samostatne. Ak je kandidátov viac, členom predstavenstva sa stáva ten kandidát, ktorý
získal najviac hlasov. Ak sa podľa právnych predpisov na voľbu alebo odvolania člena predstavenstva
vyžaduje predchádzajúcich súhlas Národnej banky Slovenska, môže dozorná rada o voľbe alebo
odvolaní rozhodovať, len ak bol takýto súhlas udelený alebo účinnosť rozhodnutia dozornej rady bude
podmienená získaním takéhoto súhlasu.

- čl. 9 bod 9.2 písm. a) Stanov: Dozorná rada zabezpečuje a plní úlohy, ktoré všeobecne záväzné
predpisy a tieto stanovy zverujú do pôsobnosti dozornej rady. Dozorná rada najmä určuje presný počet
členov predstavenstva, volí a odvoláva členov predstavenstva, volí z nich predsedu a podpredsedu
predstavenstva, schvaľuje pravidlá odmeňovania členov predstavenstva, rozhoduje o ich odmenách a
schvaľuje zmluvy uzatvorené s členmi predstavenstva o výkone ich funkcie.

55. Stanovy žalovaného v čl. 8 obsahujú komplexnú úpravu voľby a odvolávania členov predstavenstva
dozornou radou, ktorá je určitá a zrozumiteľná, keďže obsahuje spôsob nominácie kandidátov do
funkcie členov predstavenstva, spôsob hlasovania o jednotlivých kandidátoch ako i počet členov
predstavenstva. Zo stanov jasne a zreteľne vyplýva počet členov predstavenstva, ktorý je buď 3,4,5,

alebo 6, v tomto smere neexistuje pochybnosť o počte členov. Určenie počtu členov predstavenstva
spôsobom stanovenia rozsahu minimálneho a maximálneho počtu členov predstavenstva ( 3 až 6 )
s uvedením, že o presnom počte členov predstavenstva v rozhodnom čase rozhodne dozorná rada
uznesením, neodporuje žiadnemu ustanoveniu Obchodného zákonníka a nezakladá nejasnosť pri jeho
určení. V ustanovení nie je uvedené, že konať bude viacero členov bez identifikácie ich počtu ako to

má na mysli uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 7Cmo 530/2008, na ktoré sa odvolával žalobca.
Z ustanovení stanov je jednoznačne určiteľné, aký má byť konkrétny počet členov predstavenstva
a aký počet členov predstavenstva má žalovaný v konkrétnom období. Žalovaný na podporu svojho
tvrdenia predložil i zápisnice zo zasadnutia dozornej rady žalovaného z ktorých je nepochybné, že v
čase od 24.4.2008 do ďalšieho zasadnutia dozornej rady dňa 18.12.2009 bol dozornou radou určený

v súlade so zákonom a stanovami počet členov predstavenstva 3. Na úspešné uplatnenie námietky
neplatnosti stanov žalovaného v tejto časti by musel žalobca preukázať, že sa jedná o prejav vôle, ktorý
nemožno spoľahlivo identifikovať, t.j. zistiť jeho obsah a túto neurčitosť prejavu vôle nemožno odstrániť
ani výkladom prejavu vôle ani aplikáciou dispozitívnych ustanovení zákona. Súd je toho názoru, že
zo stanov žalovaného je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť aký počet členov

predstavenstva má žalovaný v ktoromkoľvek čase, nakoľko je z ich dikcie nesporné, že o počte členov
predstavenstva rozhodla dozorná rada žalovaného a tento stav je aktuálny až do budúceho zvýšenia
alebo zníženia v rámci stanoveného limitu určeného stanovami. Právnu neistotu akcionárov by mohla
vyvolať len situácia, kedy by o počte členov predstavenstva rozhodoval iný orgán spoločnosti ako o
voľbe členov. Nakoľko zo stanov žalovaného vyplýva, že aj o počte členov v rámci rozsahu ako aj o voľbe

členov rozhoduje dozorná rada, nie je možné aby nastala napr. situácia, že jeden orgán spoločnosti
menoval viac členov predstavenstva ako stanovil iný orgán. Pokiaľ akcionár/i neboli spokojní s úpravou
kreovania predstavenstva a určovania počtu jeho členov, mohli hlasovaním na valnom zhromaždení
rozhodnúť o zmene stanov. Nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného, že žalobca ako minoritný
akcionár nedisponuje, resp. nedisponoval potrebným počtom akcií tak, aby sám mohol iniciovať zvolanie

valného zhromaždenia za účelom rozhodovania o zmene stanov.

56. Ďalšou všeobecnou námietkou žalobcu pri všetkých prijatých uzneseniach bolo, že uznesenia boli
prijaté na RVZ, ktoré nebolo zvolané v zákonom a stanovami určenej lehote, pretože žalobcovi nebola
zaslaná pozvánka na RVZ aspoň 30 dní pred konaním RVZ a ani oznámenie o konaní RVZ nebolo

zverejnené v Hospodárskych novinách aspoň 30 dní pred konaním RVZ.

57. Podľa § 184 ods. 3 OBZ pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku
všetkým akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dnípred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto lehote
oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej
burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou. Stanovy môžu určiť

aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom majiteľovi akcie na doručiteľa
oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej lehote na ním uvedenú adresu a na jeho náklady,
ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených záložné
právo v prospech spoločnosti aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti sú povinné
uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou

uverejňujúcej burzové správy.

58. V Stanovách žalovaného je v článku 5 bod 5.7. uvedené, že Valné zhromaždenie sa zvoláva
písomnou pozvánkou. Písomná pozvánka na VZ sa zasiela všetkým akcionárom vlastniacom akcie
na meno najmenej 30 dní pred konaním VZ, na adresu uvedenú v zozname akcionárov vedenom
centrálnym depozitárom. Spoločnosť je povinná v tej istej lehote uverejniť oznámenie o kaní VZ v

periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá uverejňuje burzové správy. VZ sa koná spravidla v
sídle spoločnosti, ak ten, kto ho zvoláva, nerozhodne inak.

59. Súd v súvislosti s námietkou žalobcu poukazuje na skutočnosť, že v zákone je uvedená podmienka
zvolania VZ iba zaslaním pozvánky v lehote 30 dní pred konaním VZ. V stanovách žalovaného je v prvej

vete uvedené, že VZ sa zvoláva písomnou pozvánkou. Nie je uvedené že VZ sa zvoláva pozvánkou
a zároveň zverejnením v periodickej tlači. Už z uvedeného je zrejmé, ktorý spôsob zvolávania VZ má
prednosť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu pozvánka na RVZ bola zaslaná (nie doručená),
v lehote kratšej ako 30 dní pred konaním RVZ. Žalovaný predložením výpisu zo záznamovej knihy
za február 2009 preukázal odoslanie zásielok vo veľkom rozsahu dňa 24.2.2009 (t.j. včas), ktoré

identifikoval ako pozvánky akcionárom žalovaného na meno. Žalobca v konaní uviedol, že prevzal
pozvánku na RVZ dňa 2.3.2009 (o čom žiaden dôkaz nepredložil), čo je však podľa názoru súdu
irelevantné nakoľko na dodržanie lehoty na strane žalovaného v zmysle ust. § 184 ods. 3 OBZ, ako aj
bodu5,7Stanovstačilopozvánkyvlehoteodoslať(niedoručiť),pretoskutočnosťkedyžalobcapozvánku
reálne prevzal je z hľadiska platnosti zvolania RVZ právne bezvýznamná. Námietku nedodržania lehoty

na zverejnenie pozvánky v tlači súd považoval za účelovú, nakoľko žalobca na RVZ pri jeho otvorení a
konštatovaní, že RVZ bolo zvolané v súlade s ust. § 184, ods. 2,3 ObZ a článku 5 stanov a že písomná
pozvánka na RVZ bola akcionárom odoslaná v termíne určenom ObZ a stanov nevzniesol námietku,
protest, čím konkludentne potvrdil riadnosť zvolania VZ odporcu. O konaní VZ mal žalobca vedomosť
z doručenej pozvánky, svoju účasť na VZ nezmeškal, resp. uvedeným konaním žalovaného mu nebolo

obmedzené právo zúčastniť sa VZ a hlasovať na ňom. Už z uvedeného je zrejmé, že i prípadné
porušenie danej povinnosti sa nemohlo žalobcu dotknúť na jeho právach. Zároveň má súd za to, že
zverejnenie konania VZ je spôsobom oznámenia konania VZ akcionárom, o ktorých spoločnosť nevie
a preto úspešného uplatnenia námietky nedodržania lehoty na zverejnenie by logicky prichádzalo do
úvahy v prípade akcionára, ktorý nebol pozvaný na VZ osobnou pozvánkou. Je pravdou, že Stanovách

žalovaného je stanovená i podmienka zverejnenia VZ v lehote najmenej 30 dní pred konaním VZ,
avšak porušenie uvedeného ustanovenia samo o sebe ešte nezakladá neplatnosť uznesení VZ. Súd
uvedenú námietku s poukazom na uvedené považuje za šikanóznu, nakoľko žalobca bol zjavne včas
upovedomený o konaní VZ a žiaden z akcionárov uvedenú skutočnosť na VZ nenamietal. I v prípade
keby súd považoval námietku žalobcu za dôvodnú, v ďalšom sa taktiež vysporiada i s podmienkou, či

sa žalobcu jednotlivé uznesenia týkajú.

60. Vo vzťahu k prijatému Uzneseniu č. 3 a 4 žalobca namietal, že
- uznesením č. 3 bola schválená účtovná závierka, ktorá v rozpore s ust. § 192, ods. 1 ObZ nebola
žalobcovi ako akcionárovi vlastniacemu akcie na meno zaslaná aspoň 30 dní pred konaním RVZ

a zároveň mu ju žalovaný následne neposkytol na nahliadnutie, nakoľko účtovnou závierkou v tom
čase nedisponoval (schválená bola až 2.3.2009). Na písomnú žiadosť žalobcu, žalovaný zaslal až dňa
4.3.2009 len čas riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2008
- uznesením č. 3 bola schválená výročná správa, v ktorej v rozpore s ust. § 20 ZoÚ absentovali mnohé
obligatórne obsahové náležitosti. Na ostatné námietky žalobcu súd s poukazom na uznesenie zo dňa

19.10.2016 o nepripustení zmeny žaloby neprihliadal.
Prijatím uznesenia č. 3 boli porušené práva žalobcu: na riadne zvolanie RVZ, na zabezpečenie riadneho
priebehu RVZ, na včasné zvolanie RVZ, na kvalifikovanú účasť na RVZ, na včasné informácie ohľadomúčtovnej závierky, na riadne vedenie účtovníctva, na zvýšenú kontrolu zostavovania a overovania
finančných dokumentov, na informácie o hospodárení spoločnosti.
61. Podľa § 192 ods. 1 OBZ predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti,

zverejnenie výročnej správy, zostavenie a zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a
konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť, a predkladá valnému
zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú
závierku, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie
zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Táto závierka sa zasiela akcionárom, ktorí vlastnia akcie

na meno najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Ak spoločnosť vydala akcie na
doručiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom ustanoveným
zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia. Účtovná závierka sa musí tiež
akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej
stanovami na zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý
zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti podľa § 184 ods. 3, má právo vyžiadať

si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto
práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní
valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť
akcionárom účtovnú závierku.
62. Podľa § 192 ods. 2 OBZ predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s

riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú
správuvyhotovenúpodľaosobitnéhopredpisu.Vlehotáchurčenýchstanovami,najmenejvšakjedenkrát
ročne, ako súčasť výročnej správy predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu na prerokovanie
správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.
63. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.z. v znení účinnom v čase konania valného

zhromaždenia (ďalej len „zákon o účtovníctve“) riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu
individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorá je akciovou
spoločnosťou.
64. Podľa § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú
audítorom podľa § 19, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou

zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa
osobitného predpisu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa
vyhotovujevýročnáspráva,asprávuaudítoraktejtoúčtovnejzávierke,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak, a najmä informácie o
a) vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým

je účtovná jednotka vystavená; informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu
a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve
činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje
uvedené v účtovnej závierke,
b)udalostiachosobitnéhovýznamu,ktorénastaliposkončeníúčtovnéhoobdobia,zaktorésavyhotovuje

výročná správa,
c) predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky,
d) nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,
e) nadobúdaní vlastných akcií, 27a) dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a
obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa § 22,

f) návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,
g) údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov,
h) tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.
65. Z ustanovenia § 192 ods. 1 OBZ vyplýva povinnosť žalovaného zaslať účtovnú zásielku v lehote
najmenej 30 dní pred konaním VZ akcionárom, ktorí vlastnia akcie na meno. Z daného ustanovenia

nevyplýva v akom rozsahu má byť účtovná závierka zaslaná, ani že by musela byť zaslaná zásielka
už overená audítorom. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané tvrdenie žalovaného, že
neúplná časť účtovnej závierky bola žalobcovi doručená spolu s pozvánkou, avšak z pozvánky na VZ
je zrejmé, že bola dostupná na nahliadnutie v sídle žalovaného.
66. Ďalšiu námietku žalobcu, že dodatočne mu nebola poskytnutá účtovná závierka k nahliadnutiu súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol v sídle spoločnosti nahliadať do
účtovnej závierky žalovaného za rok 2008. Z listu žalobcu zo dňa 27.2.2009 doručenému právnemu
predchodcovi žalovaného dňa 27.2.2009 je zrejmé, že žalobca žiadal o zaslanie účtovnej závierky spolu
spoznámkamizarok2008,výročnejsprávyakoajinýchdokumentov,resp.informácií.Zlistužalovanéhozo dňa 4.3.2009 doručeného žalobcovi dňa 13.3.2009 je zrejmé, že mu bola doručená účtovná závierka
v lehote pred konaním VZ. Žalobca nepreukázal, že by v lehote pred konaní VZ i nahliadal do účtovnej
závierky v sídle žalovaného, kedy by mu táto nebola poskytnutá. Žalovaný nemal v zmysle § 192 ods.

1 OBZ ani v zmysle pokynov uvedených na pozvánke povinnosť doručovať účtovnú závierku, iba ju dať
k dispozícii k nahliadnutiu v sídle spoločnosti. Napriek uvedenému, žalovaný zaslal žalobcovi účtovnú
závierku dňa 4.3.2009. V súvislosti s doručením účtovnej závierky súvisí právo žalobcu na včasné
informácie ohľadom účtovnej závierky, ktoré malo byť postupom žalovaného dotknuté. Z priebehu VZ je
zrejmé, že žalovaný, ktorý v čase VZ mal podiel na základnom imaní žalovaného 0,0203% nehlasoval

proti prijatiu uznesenia č. 3, preto súd nevidí spojitosť medzi porušením povinnosti doručiť účtovnú
závierku žalobcovi a prijatým Uznesením č. 3. Žalobca na VZ ani dodatočne v konaní nenamietal
nesprávny výpočet napr. rozdelenia zisku, kedy by sa ho zjavne Uznesenie č. 3 dotýkalo. Prípadným
vyhovením žaloby v tejto časti by sa postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmenilo.
67. Námietku žalobcu, že výročná správa za rok 2008 nemá náležitosti vyžadované zákonom o
účtovníctve súd považoval za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že absentujúce údaje nemohli

žiadnym spôsobom obmedziť práva spoločníka, ktorým v čase konania valného zhromaždenia bol.
V nadväznosti na povinnosť spoločnosti uviesť vo výročnej správe v zmysle § 20 ods. 1 ZoÚ
povinné údaje, nemožno vyvodiť žiadne právo akcionára na či už riadne vedenie účtovníctva alebo
na informácie o hospodárení spoločnosti, nakoľko z porušenia uvedenej povinnosti možno vyvodiť
jedine práva vyplývajúce zo zodpovednosti predstavenstva voči spoločnosti. Zároveň v prípade, ak

žalobca považoval absentujúce údaje vo výročnej správe za nevyhnutné pre posúdenie jeho zotrvania
v spoločnosti, mal možnosť dopytovať sa na všetky chýbajúce údaje na valnom zhromaždení, kde sa
obsah výročnej správy prerokovával. Svoje právo žalobca však v zmysle §180 OBZ nevyužil. Taktiež
nemožno opomenúť ani fakt, že žalobca nehlasoval proti prijatiu takéhoto uznesenia.
68. Vo vzťahu k prijatému uzneseniu č. 4 žalobca uviedol tie isté dôvody neplatnosti ako pri uznesení č.

3, s ktorými sa súd ako bolo uvedené vyššie vysporiadal, preto námietky žalobcu i vo vzťahu k uzneseniu
č. 4 považoval súd za nedôvodné.
69. Vo vzťahu k prijatému uzneseniu č. 5 žalobca namietal, že riadne valné zhromaždenie prijalo
uzneseniu, ktorým bol v rozpore s §19 ods. 2 ZoU v spojení s §19a ZoU schválený audítor bez
odporúčania riadne zriadeného a riadne zloženého výboru pre audit žalovaného. Prijatím uznesenia

č. 5 mali byť porušené práva žalobcu na riadne vedené účtovníctva, na riadne schválenie osoby do
funkcie auditora, na možnosti nepriamo sa podieľať na sledovaní a kontrole zostavovania a overovania
finančných dokumentov žalovaného.
70. Podľa § 198 OBZ dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná
vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá

svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.

71. Podľa § 201 ods. 1 OBZ členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti
a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.
72. Podľa § 19 ods. 2 ZoÚ audítora účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a d) schvaľuje a

odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený
výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá
predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie
audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá
predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania

audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis. Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené,
pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona
alebo na použitie audítorských postupov nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka
je povinná informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odvolaní alebo odstúpení audítora alebo
audítorskej spoločnosti v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu viedli.

73. Podľa § 19a ods. 1 ZoÚ účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na
obchodovanie na regulovanom trhu, banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka
Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
zaisťovne, správcovská spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská
spoločnosť a doplnková dôchodková spoločnosť sú povinné zriadiť výbor pre audit s výnimkou účtovnej

jednotky podľa odseku 4.
74. Podľa § 19a ods. 2 ZoÚ výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady alebo z členov menovaných
valným zhromaždením. Ak účtovná jednotka nemá valné zhromaždenie, menovanie členov výboru
pre audit ustanoví osobitný predpis v takom prípade účtovná jednotka zverejní zloženie výboru preaudit vo výročnej správe. Minimálne jeden člen výboru pre audit musí mať päť rokov odbornej praxe v
oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Nezávislým členom je fyzická osoba, ktorá nie
je majetkovo alebo osobne prepojená s účtovnou jednotkou alebo jej dcérskou účtovnou jednotkou, jej

akcionármi, členmi štatutárnych orgánov a audítorom účtovnej jednotky, a ani im nie je blízkou osobou
a nemá žiadny príjem od účtovnej jednotky alebo jej dcérskej účtovnej jednotky okrem odmeny za prácu
v dozornej rade alebo vo výbore pre audit.
75. Podľa § 19a ods. 3 písm. e) ZoÚ výbor pre audit odporúča na schválenie audítora na výkon auditu
pre účtovnú jednotku.

76. Podľa § 19a ods. 4 písm. c) ZoÚ Účtovná jednotka podľa odseku 1 nemusí mať zriadený výbor
pre audit, ak jej dozorná rada vykonáva činnosti výboru pre audit; činnosti výboru pre audit nemôže
vykonávať predseda dozornej rady.
77. V súvislosti so spôsobom voľby audítora stanovy žalovaného obsahovali nasledovné ustanovenia:
- článok 9 bod 9.2 písm. p) Stanov: Dozorná rada zabezpečuje a plní úlohy, ktoré všeobecne záväzné
právne predpisy a tieto stanovy zverujú do pôsobnosti dozornej rady. Dozorná rada najmä schvaľuje

externých audítorov spoločnosti.
- článok 9 bod 9.2 písm. t) Stanov: Rozhoduje o iných záležitostiach, ktoré sú vyhradené do právomoci
a kompetencii dozornej rady právnymi predpismi alebo týmito stanovami.
- článok 9 bod 9.16 Stanov: Dozorná rada zriaďuje Audit Committee. Pôsobnosť výboru, jeho
organizáciu, členstvo vo výbore a prijímanie rozhodnutí výboru bližšie upraví rokovací poriadok výboru,

ktorý schvaľuje dozorná rada.
78. V prvom rade súd poukazuje opätovne na prehnane extenzívny výklad práv žalobcu, s ktorým sa
nie je možné stotožniť. Právo žalobcu na riadne vedenie účtovníctva a na riadne schválenie osoby
do funkcie audítora nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Nemožno stotožňovať povinnosti
akciovej spoločnosti s právom jednotlivých akcionárov. Akcionár, ktorým bol i žalobca a ktorého práva

sa spájajú s vlastníctvom akcií, mal právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a hlasovať o schválení
audítorskej spoločnosti. Ako vyplýva z notárskej zápisnice o priebehu VZ, žalobca nehlasoval proti
schváleniu audítorskej spoločnosti KPMG Slovensko spol. s r.o., preto súdu nie je zrejmé, z akého
dôvodu dodatočne nesúhlasí s jeho schválením. Súdu sa javí výkon takýchto práv žalobcom ako
šikanózny, idúci na úkor všetkých ostatných akcionárov, kedy absolútna väčšina prítomných akcionárov

hlasovala za prijatie Uznesenia č. 5 (99,99097%). Súd v konaní žalobcu nevidí ako cieľ nápravu
jeho dotknutých (domnelých) práv, ale cieľ poškodiť spoločnosť žalovaného podaním takejto žaloby.
Žalobca ako akcionár mal právo v zmysle § 178 ods. 7 podieľať sa nepriamo na kontrole zostavovania
a overovania finančných dokumentov žalovaného nazeraním do zápisníc z rokovania dozornej rady,
prípadne požadovať potrebné informácie od spoločnosti. Žalobca nepreukázal, že by takéto právo využil

a že by mu boli zo strany žalovaného odopreté. Prijatie uznesenia o schválení audítorskej spoločnosti sa
žalobcu nedotýka. Nad rámec súd uvádza, že z Výročnej správy ako i zo Stanov vyplýva, že spoločnosť
žalovaného si zriadila výbor pre audit - Audit Committee a schválila jeho štatút. Zákon nezakazuje
vymedzenie pôsobnosti výboru odkazom na schválený štatút. Nakoľko zo strany žalobcu nebol doložený
uvedený štatút nebolo možné uzavrieť, či obsahuje i povinnosť výboru odporučiť predstavenstvu na

schválenie audítorsku spoločnosť. Zo zápisnice VZ nevyplýva, či predstavenstvo žalovaného predložilo
auditorsku spoločnosť na schválenie VZ bez odporúčania alebo s odporúčaním výboru pre audit, resp.
dozornej rady. Avšak i v prípade nedodržania tejto povinnosti, prijatím Uznesenia č. 5 ako bolo uvedené
vyššie neboli dotknuté práva žalobcu. Zároveň žalobca nepreukázal ako sa ho prijaté uznesenie týka -
jeho postavenia ako bývalého akcionára (§ 131 ods. 1 OBZ). Naviac Obchodný zákonník, resp. zákon o

účtovníctve so sankciou neplatnosti nespája absenciu vyjadrenia alebo poskytnutia odporúčania výboru
pre audit predstavenstvu spoločnosti. Čo sa týka zloženia výboru pre audit, zákonné ustanovenie § 19a
ods. 2 ZoÚ možno vykladať tak, že členmi výboru pre audit môžu byť členovia dozornej bez predsedu
dozornej rady, členovia dozornej rady v počte stanovenom a schválenom spoločnosťou (keďže zákon
nelimituje spoločnosť v autonómnom rozhodnutí o počte členov výboru pre audit) a zároveň dozorná

rada môže byť súčasne výborom pre audit za podmienky, že práva člena výboru pre audit nevykonáva
predseda dozornej rady.
79. Vo vzťahu k prijatému Uzneseniu č. 6 žalobca okrem všeobecných dôvodov, s ktorými sa súd
vysporiadal, namietal, že v uznesení chýbali údaje o novozvolených členoch dozornej rady žalovaného
(rodné čísla), ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra.

80. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 530/2003 Z.z. v znení účinnom do 4.5.2009 (ďalej len „zákon
o OR“) do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje: meno, priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby, suvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má zapísaná osoba dozorný orgán
zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené.
81. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o OR návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis

zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (ďalej len „návrh na zápis“) podáva
navrhovateľ, ktorým je zapísaná osoba.

82. Podľa § 5 ods. 2 zákona o OR návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným
predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného

registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.

83. Podľa § 8 ods. 3 zákona o OR ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 , registrový súd zápis nevykoná. O tejto
skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej
len „oznámenie“).

84. Podľa § 8 ods. 5 zákona o OR lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania
oznámenia. Pri rozhodovaní o námietkach postupuje registrový súd podľa osobitného zákona.

85. V prvom rade sa súd nemohol stotožniť s námietkou, že vyššie uvedené ustanovenia ukladajú

spoločnosti povinnosť aké údaje musí mať uznesenie valného zhromaždenia. Ustanovenia zákona o
OR ukladajú osobám, ktoré žiadajú o zápis zmien v obchodnom registri uviesť v návrhu na zápis
také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre vykonanie zápisu a to je rozdiel. Prijaté uznesenie č. 6 nemožno
považovať za v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé a bez pochýb
určiteľné, ktoré osoby boli zvolené za členov dozornej rady. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia dokonca

takýto údaj ani neabsentuje v prijatom Uznesení č. 6, nakoľko z opravnej doložky notárskej zápisnice je
zrejmé, že žalovaný doplnil uznesenie o voľbe nových členov DR o rodné čísla. Ku dňu rozhodnutia tak
neexistuje nielen porušenie povinnosti žalovaného, ale ani porušenie práva žalobcu. Žalobca bol na VZ
oboznámenýsmenom,priezviskom,dátumomnarodenia,bydliskomakrátkymživotopisomnavrhnutých
členov dozornej rady, čo možno považovať za dostatočné poskytnutie informácii ohľadom identifikácie

nových členov. Žalobca ako akcionár žalovaného nie je oprávnený podať návrh na zápis zmien údajov
v obchodnom registri, preto nemôže byť dotknuté ani jeho právo na rýchly zápis členov dozornej rady.
Takéto právo nevyplýva nielen žalobcovi, ale ani samotnej spoločnosti žalovaného, ktorá podáva návrh
na zápis zmien. V prípade keď je porušená povinnosť obchodného registra zapísať údaj v určitej
lehote, zakladá to nanajvýš právo spoločnosti domáhať sa náhrady škody voči nesprávnemu úradnému

postupu štátu. Zároveň z ustanovení zákona o OR vyplýva, že údaj o rodnom čísle môže vyplývať z
akýchkoľvek doložených listín preukazujúcich zapisované skutočnosti, t.j. aj z rodného listu napríklad
(nielen z uznesenia VZ). Žalobca nenamietal platnosť voľby členov dozornej rady na to oprávneným
orgánom, ktorý má konštitutívne účinky. Žalobca v konaní namietal iba absenciu rodných čísel. Ako bolo
uvedené už vyššie, účinnosť vyhlásenia uznesenia za neplatné pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví

súd. To znamená, že všetky rozhodnutia valného zhromaždenia v prípade voľby členov dozornej rady
sú platnými rozhodnutiami, na základe ktorých vykonal obchodný register len deklaratórny zápis údajov
týkajúcich sa žalovaného a z uvedeného dôvodu platí stav zapísaný v Obchodnom registri.

86. Vo vzťahu k prijatému uzneseniu č. 7 žalobca namietal (okrem všeobecných námietok), že je

formulované neurčito a nezrozumiteľne čoho následkom je, že z neho nie je možné zistiť ku akej
zmene stanov žalovaného došlo. Uvedeným konaním žalovaného malo byť porušené právo žalobcu byť
oboznámený s obsahom stanov.

87. Podľa § 184 ods. 6 OBZ ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov,

pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu
navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov
orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia
byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného
zhromaždenia.

88. Podľa § 184 ods. 7 OBZ akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznamu osôb, ktoré
sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie, prípadne ich
zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na práva podľa odseku 6 a tohtoodseku musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní
valného zhromaždenia.

89. Podľa § 184 ods. 8 OBZ stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je predstavenstvo povinné
poskytnúť akcionárom návrhy pred konaním valného zhromaždenia. Stanovy môžu tiež určiť, že
predstavenstvo, prípadne dozorná rada je povinná poskytnúť akcionárom aj ďalšie návrhy uznesení,
ktoré predkladajú na valné zhromaždenie, a to spôsobom určeným v stanovách. Ak sa návrhy
predložené predstavenstvom, prípadne dozornou radou na valnom zhromaždení odlišujú od návrhov,

ktoré boli poskytnuté akcionárom pred konaním valného zhromaždenia alebo ak pred konaním valného
zhromaždenia predstavenstvo, prípadne dozorná rada neposkytla tieto návrhy, nie je to dôvodom na
vyslovenie neplatnosti týchto uznesení valného zhromaždenia, ak tieto skutočnosti predstavenstvo,
prípadne dozorná rada na valnom zhromaždení vecne odôvodní.

90. V prvom rade pozvánka na VZ obsahovala podstatný obsah navrhovaných zmien stanov v zmysle §

184 ods. 6 OBZ, pričom bolo uvedené, že návrh zmien stanov ako i mená osôb navrhovaných za členov
dozornej rady budú akcionárom k dispozícii na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote na zvolanie
VZ. Žalobcovi bol na VZ predložený podrobný návrh zmien Stanov spolu s úplným znením stanov po
zapracovaní navrhovaných zmien (č.l. 38). Na otázku pána Nagya, či niekto z prítomných akcionárov
nemá k dispozícii návrh zmien Stanov, nikto z akcionárov neodpovedal kladne. Zmeny stanov boli

zároveň odprezentované na VZ pánom Nagym. K zmenám stanov neboli vznesené žiadne pripomienky,
anipozmeňujúcenávrhy.Zároveňnávrhzmienstanovbolžalobcovidoručenýzostranyžalovanéhoidňa
13.3.2009 na základe jeho písomnej žiadosti. V zákone nie je zakotvená povinnosť doručiť návrh zmien
stanov v určitom, resp. inom termíne. S poukazom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že bolo
porušené jeho právo na oboznámenie sa s obsahom stanov. Zároveň i v prípade keby sa tak stalo, zákon

v § 184 ods. 8 OBZ výslovne vylučuje vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ z uvedených dôvodov. Z
Uznesenia č. 7 a jeho textu je zrejmá určitosť kedy došlo ku schváleniu zmeny stanov formou schválenia
úplného znenia stanov v znení a rozsahu zmien, ako boli sprístupnené akcionárom v sídle žalovaného.
Vzhľadom na rozsah schválenej zmeny vo forme úplného znenia nebolo možné presne v uznesení
uviesť rozsah zmien, pričom nemožno opomenúť, že úplné znenie Stanov tvorilo neoddeliteľnú súčasť

notárskej zápisnice, ako vyplýva z jej zápisu. Pri formulácii právneho úkonu nie je vylúčený odkaz na
určitú listinu, ktorá je v uznesení definovaná, tak ako to bolo i v tomto prípade. S poukazom na uvedené
žalobca nielen neuviedol, ale ani nepreukázal ako sa ho prijaté Uznesenie č. 7 týka, keďže jeho tvrdené
právo na oboznámenie sa s obsahom stanov nebolo ohrozené a pre tento prípad zákon nepripúšťa
vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ.

91. S poukazom na uvedené, mal súd za to, že žalobca vo väčšine nielen nepreukázal, že by
uznesenia boli prijaté v rozpore so zákonom, resp. stanovami, ale v prípade keď i k porušeniu
zákona, prípadne stanov došlo (napr. nedoručenie účtovnej závierky spolu s pozvánkou na VZ),
nepreukázal, či už aké právo mohlo byť konaním žalovaného obmedzené alebo akým spôsobom sa
ho uznesenie VZ týka ako bývalého minoritného akcionára. Ako už bolo uvedené vyššie, súd sa

nestotožnilsvýkladomjednotlivýchprávžalobcu,ktorésižalobcaodvodzovaladjednotlivýchpovinností,
prípadne domnelých povinností žalovaného. Ako relevantné mohol súd považovať okrem práva na
riadne zvolanie VZ (za predpokladu splnenia ďalších podmienok), len právo na kvalifikovanú účasť
na VZ spočívajúcu v informovanosti žalobcu o obsahu dokumentov schvaľovaných na VZ. V tejto
otázke súd vzhľadom na vystupovanie žalobcu na predmetnom VZ a obsah zaznamenaných protestov

žalobcu konštatoval, že žalobca svojim konaním preukázal, že bol riadne a dôsledne informovaný
o obsahu dokumentov prostredníctvom kvalifikovanosti argumentov vznášaných v rámci protestov.
Žalobca nemôže neuplatnenie a nevyužitie svojich práv (napr. právo na správny výpočet podielu, resp.
podielnazisku,nalikvidačnomzostatku,právozúčastniťsariadeníspoločnostiprostredníctvomvalného
zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia

týkajúce sa spoločnosti, uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení, právo voliť a byť volený do
orgánov spoločnosti, právo požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie
navrhovaných záležitostí, právo nahliadať do listín a vyžiadať si z nich kópie na svoje náklady,...)
nahrádzať podanou žalobou o určenie neplatnosti uznesení VZ.

92. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zásadu upravenú v ust. § 176b ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktorú možno subsumovať aj na toto konanie, keďže žalobca v čase podanej žaloby bol
akcionárom žalovaného- podľa ktorej akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a
oprávnených záujmov ostatných akcionárov, ktorá je relevantná tak pre majoritných ako aj minoritnýchakcionárov. V prejednávanej veci by rozhodnutie súdu na základe žaloby podanej bývalým minoritným
akcionárom, ktorého podiel na základnom imaní žalovaného predstavoval 0,0203%, resp. ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia 0% a ktorého rozhodovanie na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného

nemohlo zásadným spôsobom ovplyvniť hlasovanie väčšiny vlastníkov akcií, resp. k dnešnému dňu
nemôže absolútne ovplyvniť, znamenalo vážny zásah do vnútorných pomerov spoločnosti žalovaného,
čo by mohlo viesť k vážnym škodám tak vo vzťahu k akcionárom spoločnosti ako aj vo vzťahu k tretím
osobám. Všetci ostatní akcionári súhlasili s uzneseniami VZ a nepodali či už protest do zápisnice alebo
žaloby na určenie neplatnosti uznesení VZ. Taktiež nemožno opomenúť fakt, že žalobca ani v jednom

prípade nehlasoval proti prijatiu uznesení č. 3-7 a z praxe je súdu známe, že žalobca opakovane a
účelovo ako minoritný vlastník akcií podáva žaloby o určenie neplatností uznesení VZ v akciových
spoločnostiach a to z obdobných dôvodov, kedy nie je úspešný. S poukazom na uvedené, súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

93. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky pro-cesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávne-ný môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.