Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520201739
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1520201739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcov: X/ S. H., D.. XX.XX.XXXX,
H. A. F. XXXX/XX, N., X/ O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. A. G. XXX, U., X/ S. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A.
N.-D. O., zastúpení advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava
proti žalovaným: X/ V. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A. R. XXXX/XX, N., X/ H. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A. R.
XXXX/XX, N., zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, so sídlom AK Ružová dolina 10, Bratislava,
o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosť závetu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 39C/18/2020-133 zo dňa 30.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/, 2/ a 3/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I určil, že že závet poručiteľa S. H., F..
H., D.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt R. XXXX/XX, XXX XX N., spísaný
dňa 03.05.2005 formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou Cintavou, sp.zn. N 054/2005, Nz
19124/2005, NCRls 18909/2005 je v časti vydedenia žalobcov v 1., 2. a 3. rade neplatný. II. Určil, že

žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici ich
dedičského podielu zo zákona. III. Vo zvyšku žalobu zamietol. IV. Žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 473 ods. 1, § 476 ods. 1, § 479
Občianskeho zákonníka. A vecne tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2020 žalobcovia žiadali,
aby súd určil, že listina o vydedení a závet poručiteľa S. H., F.. H., D.. XX.XX.XXXX, spísaná dňa

03.05.2005 formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou Cintavou, so sídlom Notárskeho úradu
Trnavská cesta č. 1, Bratislava je neplatná a určil, že žalobca v. 1 rade, žalobkyňa v 2. rade a žalobca v
3. rade je každý z nich dedičom po poručiteľovi S. H.P., F.. H., v rozsahu zodpovedajúcom dedičskému
podielu zo zákona, eventuálne, v rozsahu zodpovedajúcom 1 dedičského podielu zo zákona.

3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchmi strán sporu, výsluchmi navrhnutých svedkov:
P. V., I. O., O.F. W., L. M., W. B., listinnými dôkazmi, predovšetkým: Notárskou zápisnicou napísanou

03.05.2005 č.k. N 054/2005, Nz 19124/2005, NCRls 18909/2005 JUDr. Máriou Cintavou, notárkou
(č.l. 17, 54); Overením pravosti notárskej zápisnice (č.l. 22); Lekárskou správou S. H.repáča
19.01.1999-27.01.1999 a 18.6.2020-30.06.2020 (č.l. 55-56); Rozsudok Obvodného súdu Bratislava 3
č.k. P 80/90-94 z 10.10.1991 o zmene zverenia (č.l. 57-58); Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V,č.k. 5C 100/1988-22 z 13.10.1988 o rozvod manželstva a ÚPP (č.l.68-69, 85-86) Uznesením OS BA V
č.k. 12C 265/89-111 zastavenie konania o vysporiadanie BSM zo dňa 01.12.1995 (č.l. 87); Vyjadrením
matky žalobcov v konaní pred OS BA V sp.zn. 12C 265/89 o rozdelenie BSM (č.l. 70-71); vyjadrením

matky v konaní OS BA 3 sp.zn. P 80/90 z 05.10.1990 (č.l. 91-92); Znaleckým posudkom v konaní OS
BA 3 sp.zn. P 80/90 zo 06.08.1991 (č.l. 93-96); Rozhodnutím o odvolaní proti neprijatiu na štúdium na
SVŠT z 19.07.1989 a návrh na zrušenie výživného z 12.07.1989 (č.l. 72-73).

4. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že poručiteľ S. H., D.. XX.XX.XXXX, D. N. R. XXXX/XX,

N., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na prejednanie dedičstva tunajší súd poveril súdneho komisára JUDr.
Petru Ježkovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva. Z potvrdenia o lustrácii
poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov (NCRza) bol zistený záznam o overení pravosti
notárskej zápisnice, pod poradovým číslom Nz 19124/2005, spisová značka N 54/2005 s dátumom
spísania dňa 03.05.2005 JUDr. Máriou Cintavou, notárkou. Notárska zápisnica bola napísaná notárom
dňa 03.05.2005 na žiadosť poručiteľa, identifikovaného dátumom narodenia, rodným číslom, stavom,

bydliskom, ktorého totožnosť bola overená občianskym preukazom, aby do notárskej zápisnice spísal
závet a listinu o vydedení. Poručiteľ, pre prípad smrti zriadil závet, podľa ktorého všetok jeho hnuteľný,
nehnuteľný majetok známy či neznámy, ako aj všetky majetkové práva, nadobudol syn H./žalovaný 2/
v celosti a súčasne v zmysle § 469a ods. 1, písm. a), b) Občianskeho zákonníka vydedil potomkov z
prvého manželstva/žalobcov 1/, 2/, 3/ z dôvodu, že trvalo neprejavujú o poručiteľa opravdivý záujem,

ktorý by ako potomkovia mali prejavovať o svojho otca a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú
potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Nakoľko počas hospitalizácie v nemocnici v roku 1999 a 2000
ako i do spísania zápisnice neprejavili o neho záujem a pomoc - otca. Účinky vydedenia sa vzťahovali
aj na potomkov žalobcov.

5. Závet možno charakterizovať ako jednostranný prísne formálny právny úkon, ktorým poručiteľ pre
prípad smrti určuje, kto bude dedičom jeho majetku. Z uvedeného vyplýva, že v zásade platí, že dedičia
zo závetu majú prednosť pred dedičmi zo zákona. Existencia dedičského titulu je spornou skutočnosťou,
v dôsledku ktorej musí o tejto skutočnosti rozhodnúť súd v sporovom konaní, ak nie sú skutkové tvrdenia
možných dedičov zhodné (§ 175k ods. 2 OSP).

Vydedenie je jednostranný písomný prejav poručiteľa, ktorého dôsledkom je vydedenie
neopomenuteľného dediča prípadne aj jeho potomkov z taxatívne vymenovaných dôvodov v ustanovení
§ 469a Občianskeho zákonníka, ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení.
V prípade vydedenia sa pre jeho platnosť vyžaduje naplnenie všetkých predpokladov pre platnosť
právneho úkonu v súlade s § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V listine o vydedení sa

vyžaduje odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie. Rozhodujúce je dostatočné označenie osoby, ktorá
má byť vydedená a skutkové vymedzenie dôvodu vydedenia. Samotná existencia dôvodu vydedenia
musí existovať v čase zriadenia listiny o vydedení. K vydedeniu môže dôjsť aj v závete poručiteľa a
nevyžaduje sa, aby s obsahom listiny bola vydedená osoba oboznámená za života poručiteľa.

6. Závet poručiteľa a listina o vydedení žalobcov je spísaný vo forme notárskej zápisnice N 054/2005,
Nz 19124/2005, ktorá spĺňa zákonom požadované predpoklady uvedené v ustanoveniach § 46
a nasl. Notárskeho poriadku, ako aj predpoklady pre zriadenie závetu, t.j. naplnenie osobitných
obsahových požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré pozostávajú z
obsahu samotného právneho úkonu, ktorý bol notárom spísaný (formálne a hmotnoprávne náležitosti

závetu a listiny o vydedení upravené Občianskym zákonníkom a § 47, § 48 Notárskeho poriadku).
V zmysle citovaného ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku je notárska zápisnica verejnou listinou.
Osoba žalobcov, ako vydedených osôb bola dostatočne označená menom a adresou pobytu platnou
v čase spísania závetu. Notár si v zmysle § 48 Notárskeho poriadku totožnosť účastníka právneho
úkonu overil podľa občianskeho preukazu, ktorú skutočnosť aj osvedčil v notárskej zápisnici. Význam

právneho úkonu poručiteľa spísaný v notárskej zápisnici bol nepochybný, t.j. vydediť pre prípad svojej
smrti neopomenuteľných dedičov, žalobcov s uvedením dôvodov podľa § 469a ods. 1, písm. a), b)
Občianskeho zákonníka.

7. Súd po preskúmaní notárskej zápisnice N 054/2005, Nz 19124/2005 napísanej dňa 03.05.2005

notárom JUDr. Máriou Cintavou dospel k záveru, že námietky vznesené žalobcami, týkajúce sa
neplatnosti notárskej zápisnice z dôvodu, že nie je pri podpise uvedený dátum, kedy došlo k podpisu
notárskej zápisnice/závetu poručiteľom nie sú dôvodné. Poručiteľ podpisoval notársku zápisnicu v deňjej napísania dňa 03.05.2005 a s rovnakým dátumom bola zapísaná aj v Notárskom centrálnom registri
závetov.

8. Žalobcovia pred notárom v dedičskom konaní ako aj v žalobe popreli existenciu dôvodov vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka uvedených v notárskej zápisnici.

9. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako

jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou
náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia
konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava
dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne
správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a
zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Zákonom stanovené dôvody

vydedeniasútotižprílišsubjektívnymiaprikaždomjednotlivcovisaposudzujúaodôvodňujúinak.Možno
nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka.

10. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1, písm. a) Občianskeho zákonníka
je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočíva v neposkytnutí potrebnej pomoci v

starobe, chorobe a iných závažných prípadoch. Tento dôvod vydedenia je subjektívnym dôvodom, so
širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem
dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a
zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci

poručiteľovi zo strany potomka. Tento predpoklad je naplnený len vtedy, ak pomoc v zákone uvedených
životných situáciách bola potrebná, o ktorej potomok vedel alebo mohol vedieť, ktorú s prihliadnutím na
všetky okolnosti bol objektívne schopný poskytnúť a ktorej poskytnutie poručiteľ neodmietal a za danej
situácie sa správanie javí ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, čo je nutné posudzovať aj so
zreteľom na objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc.

11. Žalobcovia zo subjektívnej stránky nemali vedomosť o existencii potrebnej pomoci. K naplneniu tohto
dôvodu nestačí, že poručiteľ bol chorý. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od
ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje
a poskytovať môže. V konaní nebolo preukázané, že by bol poručiteľ požiadal žalobcov o poskytnutie

konkrétnej pomoci, neboli informovaní o jeho zdravotnom stave. Na druhej strane s poručiteľom v
spoločnej domácnosti žili žalovaní 1/ a 2/, od ktorých sa očakávalo poskytnutie pomoci poručiteľovi.

12. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1, písm. b) Občianskeho zákonníka,
či ide o neprejavenie opravdivého záujmu, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a

potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a
pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený § 469a ods. 1, písm.
b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto

záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého
záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia podľa tohto ustanovenia
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu.

13. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné
dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovali záujem, spôsobil v značnej miere sám
poručiteľ tým, že si so žalobcami, deťmi, od útleho veku tento vzťah nevybudoval. Je pravdou, že
na vtedy maloleté deti platil výživné, ale len plnením si zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým

deťom sa vzájomný vzťah nevybuduje. Navyše z listinných dôkazov je preukázané, že sa deťom
nevenoval, stretávali sa sporadicky, neplnil si svoje rodičovské práva a povinnosti, predovšetkým
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa (§ 28
Zákona o rodine) v záujme maloletého dieťaťa, či už do rozvodu manželstva s matkou žalobcov, ako ajpo rozvode manželstva. Poručiteľ so žalobcami netrávil sviatky, negratuloval im k narodeninám ani im
nedával žiadne darčeky. Poručiteľ žalobcov nenanavštevoval, netrávil s nimi čas a ani inak o žalobcov
neprejavoval záujem. Žalobcov vymkol (vysťahoval) zo spoločnej domácnosti. V konaní nebolo zo strany

žalovaných preukázané tvrdenie, že matka žalobcom zakazovala stretávať sa s otcom. Toto tvrdenie
vyvrátila vo svojej svedeckej výpovedi aj sestra poručiteľa, ako aj listiny, napr. vyjadrenia matky žalobcov
v konaní o rozvod manželstva, o zmenu zverenia a neposlednom rade znalecký posudok, ktorý poukázal
na to, že si vzájomný vzťah poručiteľ s deťmi nevybudoval. Na druhej strane svedkyňa uviedla, že
poručiteľzakazovalžalobcomstýkaťsasostarýmirodičmiatonapriekskutočnosti,žežalobcoviamaliso

svojimi starými rodičmi dobrý vzťah Rovnako žalovaní nepreukázali tvrdenie, že sa poručiteľ v dospelosti
žalobcov sa snažil o nápravu vzťahu so žalobcami, že prejavoval záujem o nich.
Žalobcovia sa svojim konaním nepričinili na vzniku tohto stavu, tento nezavinili ani čiastočne. Za týchto
okolností nebolo možné od žalobcov požadovať zmenu v postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí
plnoletosti, lebo v tom čase medzi nimi a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp.
citový vzťah, v ktorom by mohli žalobcovia pokračovať.

Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho,
že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto
záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

14. Na základe vykonaného dokazovania, zistenia skutkového stavu a s poukazom na citované

ustanovenia zákonov, súd dospel k záveru, že závet poručiteľa S. H. zo dňa 03.05.2005 je v časti
vydedenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ neplatný, vo zvyšku žalobu zamietol. V zmysle zákonného ustanovenia
žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici dedičského podielu
zo zákona.

15.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Strany sporu mali v konaní pomerný rovnaký úspech, preto súd vyslovil, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku,vzmyslektorého,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechu
vo veci.

16. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadajú odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaní
namietajú, že žalobcovia vo svojich výpovediach v bodoch 6,7,8 rozsudku uvádzali, že so zomrelým
nemali vybudované vzťahy, lebo zomrelý sa o nich nezaujímal. No pritom museli potvrdiť tvrdenia

žalovaných, že sa zomrelý zaujímal o ich prospech na základnej škole a aj strednej. Chodil na rodičovské
združenia, lebo mu oznamovali, kedy rodičovské združenie bude. Okrem toho im vybavoval električenky
a tiež keď zistil, že sa zhoršil prospech žalobcu v 3 rade v základnej škole, tak požiadal nielen o jeho
zverenie do osobnej starostlivosti, ale požiadal aj o zverenie žalobkyne v 2 rade. Žalobca v 3 rade aj u
zomrelého býval a tento sa s ním učil, aby si zlepšil prospech v škole. Z týchto dôvodov nie je pravdivé

tvrdenie žalobcov, že zomrelý sa po rozvode vôbec o nich nezaujímal. Tvrdenia žalobcov považujú
žalovaný len za účelové a to najmä z toho dôvodu, že chcú, aby sa stali dedičmi po zomrelom. Všetky
tvrdenia žalobcov sa týkajú obdobia, keď chodili na prvý stupeň základnej školy. Okrem toho žalobcovia
v 1 a 3 rade uvádzali, že zomrelý sa s nimi kontaktoval, dokonca si sám iniciatívne hľadal telefónne
čísla na žalobcov. Svedeckú výpoveď svedkyne P. V.P., uvedenú v bode 11 žaloby, taktiež žalovaný

spochybňujú a to najmä z toho dôvodu, že bola zaujatá, lebo mala súdny spor zo zomrelým. No pritom
sama vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola aj na druhej svadbe zomrelého. Pritom všetky
skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uvádzala, sa týkali obdobia v čase rozvodu zomrelého s matkou
žalobcov. No sama uviedla, že žalobcovia nemali záujem sa kontaktovať so zomrelým, ani po rokoch,
ktoré uplynuli od rozvodu ich rodičov a to ani v čase, keď si oni zakladali rodiny. Svedecká výpoveď

svedkyne W., uvedená v bode 13 rozsudku, je zmätočná a žalovaní tvrdia že zaujatá. Poukazujú nie
len na vek svedkyne, ale najmä na to, že si pamätá niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú žalobcu v 1
rade a to uplynulo už skoro 32 rokov odvtedy, čo ho svedkyňa učila. To že jej svedecká výpoveď je
účelová potvrdzuje aj to, že svedkyňa uviedla, že zomrelý vymkol žalobcov a ich matku z bytu, kde
bývali a v noci sa nedostali po návrate z dovolenky domov. Túto skutočnosť vie preto, že žalobca jej to

povedal, lebo nebol pripravený na vyučovanie. Uvedené tvrdenie je nepravdivé a dokazuje to odvolanie
matky žalobcov proti rozsudku zo dňa 5.10.1990, ktoré založili žalobcovia do súdneho spisu. V tomto
odvolaní píše matka žalobcov na druhej strane v strede, že „po návrate z dovolenky zostala o polnoci
bez strechy nad hlavou s 13, 9 a 6 ročnými deťmi“. V tom čase však žalobca v 1 rade chodil na základnúškolu a nie na učilište, ako vypovedala svedkyňa. Taktiež svedkyňa nevedela, že zomrelý robil v BAZ,
pritom žalobca v 1 rade chodil na ich učilište, kde ona učila. Taktiež potvrdila, že zomrelý chodil na
rodičovské združenia. Uvádzala ešte to, že žalobca so spolužiakmi vyhrali súťaž a dostali zájazd do

Juhoslávie. Podľa nej zomrelý nechcel dať žalobcovi v prvom rade súhlas aby na zájazd išiel, lebo mu
vraj neprial. NO potom tento súhlas dal. Svedkyňa však nevedela uviesť, prečo a či vôbec nechcel
dať zomrelý súhlas žalobcovi v prvom rade. Podstatné je však to, že žalobca v 1 rade tento súhlas
mal a vycestoval. Na tomto je jednoznačne preukázané, že táto svedecká výpoveď nebola vo veľa
veciach pravdivá, bola účelová a preto ani nemohla byť vyhodnotená ako svedecká výpoveď, ktorá

potvrdzuje nezáujem zomrelého o žalobcu v 1 rade. Práve opak je pravdou. Svedkyne O.á, bod 12
rozsudku, M.á bod 14 rozsudku a svedkyňa B., bod 15 rozsudku potvrdili, že sa roky stýkali pravidelne
so zomrelým a priamo od neho vedia, že mal záujem sa stretávať so žalobcami. Chcel napraviť vzťahy
s detstva, chcel aby sa ako dospelý porozprávali a ďalej spolu komunikovali ako deti s otcom. Všetky
tri svedectvá jednoznačne potvrdili, že zomrelý mal záujem sa kontaktovať a stretávať so žalobcami.
Taktiež potvrdili, že zomrelého trápilo, keď sa žalobcovia, napriek jeho úsiliu odmietali sním kontaktovať.

Okrem toho všetky tri potvrdili, že matka žalobcov im zakazovala sa so zomrelým stretávať. On však
platil na nich pravidelne výživné a keď našiel veci, ktoré dal žalobcom v kontajneri, tak im prestal veci
dávať. Nebola preto pravda, keď žalobcovia tvrdili, že im zomrelý nikdy nič nedal. Žalobca v 1 rade vo
svojej výpovedi uviedol, že sa nesnažil obnoviť vzťahy so zomrelým, taktiež ako žalobkyňa v 2 rade. Táto
ho ani nepozvala na svoju svadbu, len mu poslala oznámenie o svadbe, ktoré zomrelý obdržal týždeň

po svadbe. Sama uviedla, že nemala záujem o kontakt so zomrelým. To isté vypovedal aj žalobca v 3
rade. Tento však aj podľa svedeckých výpovedí sa kontaktoval so zomrelým ale nie preto, že zomrelý
chcel po 30 rokoch vykonať testy DNA, ale preto, že žalobca v 3 rade mal dlžoby v sociálnej a zdravotnej
poisťovni a chcel od zomrelého peniaze. Preto sa zaujímal len o to, koľko peňazí dostal zomrelý za
predaj záhrady. Žalobcovia vôbec neoznámili zomrelému, že im zomrela matka. Zomrelý sa to dozvedel

5 mesiacov po jej smrti, náhodou, od bratrancovej ženy. Žalobcovia vedeli od rozvodu svojich rodičov,
že poručiteľ býva na R. X.. XX, S. N., ale nikdy ho nenavštívili, nekontaktovali, nezaujímali sa o jeho
zdravotný stav a taktiež mu nikdy neoznámili, kde bývajú a s kým. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2 rade má
dcéru, sa dozvedel zomrelý na pohrebe svojho otca, kde bola aj žalobkyňa v 2 rade s dcérou. Zomrelý sa
chcel so žalobkyňou v 2 rade a jej dcérou stretávať, lebo bol rád, že má vnučku, ale žalobkyňa v 2 rade

mu povedala, že si neželá, aby sa s vnučkou stýkal. Keď poručiteľ náhle zomrel, tak žalovaní našli v jeho
mobile dve telefónne čísla, ktoré predpokladali, že sú žalobcov a poslali im SMS správu, že im zomrel
otec a kedy bude pohreb. Nikto sa im však na tieto SMS správy neozval a preto kontaktovali sestru
zomrelého, aby dala žalobcom vedieť, že im zomrel otec a kedy bude pohreb. Na pohrebe sa zúčastnili
žalobcovia v 1 a 2 rade, ale vôbec sa nekontaktovali so žalovanými, nezaujímali sa ako otec zomrel, či

netrebapomôcťspohrebom,alebokdebudezomrelýpochovaný.Tietoskutočnostipotvrdilaajsvedkyňa
B.. Žalobca v 3 rade sa ani pohrebu vlastného otca nezúčastnil. Poručiteľ mal vážne zdravotné problémy,
bol na invalidnom dôchodku . Roky sa pokúšal kontaktovať so žalobcami, lebo boli jeho deti, mal ich rád
a chcel, aby si po rokoch našli k sebe cestu a stretávali sa ako rodina. Zomrelý si sám snažil zohnať
telefónne čísla na žalobcov, čo bolo aj v konaní potvrdené a tiež samotní žalobcovia potvrdili, že im aj

telefonoval, ale oni odmietali s ním komunikovať. To znamená, že zo strany žalobcov to bola pasivita vo
vzťahu k poručiteľovi a to aj po desaťročiach od rozvodu ich rodičov. Zomrelý žil z invalidného dôchodku
a aj vzhľadom na jeho zdravotný stav mal zvýšené náklady na lieky. Taktiež musel pravidelne chodiť
na lekárske prehliadky. Pri všetkých týchto úkonoch by zomrelý privítal aj pomoc žalobcov a najmä ich
záujem o jeho zdravotný stav a to, či náhodou nepotrebuje nejakú pomoc. No žalobcovia napriek tomu,

že vedeli, že bol hospitalizovaný v nemocnici, kde nevedel či prežije, neprejavili vôbec žiadny záujem o
jeho zdravotný stav, alebo že by ho navštívili v nemocnici, alebo potom doma a zaujímali sa o to, aký
je jeho zdravotný stav a či ako ich otec nepotrebuje nejakú pomoc. Žalobcovia sami potvrdili, že trvalo,
celé roky oni neprejavovali žiadny záujem o zomrelého. Potvrdili, že ho nepozvali na svadbu, neoznámili
mu narodenie detí, nikdy sa s ním z vlastnej vôle nekontaktovali, dokonca potvrdili, že odmietali sa s ním

kontaktovaťatoajnapriektomu,žezomrelýmalzáujemostretnutieakontaktovaniesa.Žalobcoviastále
rozprávali o veciach, ktoré sa uskutočnili v čase do rozvodu ich rodičov, ale tento bol v roku 1988, keď
boli ešte maloletí. Potom uplynuli roky, žalobcovia dospeli, mali svoje rodiny a aj tak neprejavili opravdivý
záujem o stretnutie sa so zomrelým, čo je v rozpore s dobrými mravmi a najmä všeobecným očakávaním
akceptovateľného záujmu o svojho rodiča. Z toho vyplýva, že pasivita žalobcov je v rozpore s dobrými

mravmi. Poručiteľ tým veľmi trpel až do svojej smrti. Zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že sa
o tom často rozprával nie len s manželkou, ale aj so svedkyňami, ktoré to jednoznačne potvrdili. Preto
aj poručiteľ, keď videl a zistil, že napriek jeho márnym pokusom nemajú žalobcovia žiadny záujem sa
s ním kontaktovať , stretnúť, porozprávať sa, alebo že by sa aspoň zaujímali o to, ako sa má, aké mázdravotné problémy, či nepotrebuje nejakú pomoc, navštívil notára a spísal závet a listinu o vydedení.
Toto spísal preto, lebo bol veľmi sklamaný z nezáujmu žalobcov o neho. Stále veril, že si žalobcovia
uvedomia, že sú rodina a rodina by si mala určité veci tolerovať, brať s nadhľadom ale najmä držať

spolu, zaujímať sa o seba a pomáhať si. Žiaľ žalobcovia neprejavili ani kúsok záujmu o poručiteľa počas
jeho života. Aj na pohreb mu prišli iba žalobcovia v 1 a 2 rade. No keď išlo o dedičstvo po poručiteľovi,
tak tu sa žalobcovia okamžite o neho hlásili, dokonca sa nehanbili podať žalobu na súd, aby spochybnili
poslednú vôľu poručiteľa, len aby dedili po poručiteľovi. Aj toto svedčí o charaktere žalobcov. Počas
života poručiteľa sa o neho nezaujímali, odmietali sa s ním nie len stretnúť, ale aj kontaktovať, ale dediť

pojehosmrtichcú.Okresnýsúdvrozsudkucitovalvbode17zrozsudkov,aletupoukazujemenato,žeje
to koniec 80-tych rokov a v tom čase boli žalobcovia maloletý. Preto nie je možné tieto rozsudky z konca
80-tych rokov brať ako hodnoverné ku skutočnostiam, ktoré boli o 20 rokov neskôr. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva, že zomrelý sa celý svoj život snažil o to, aby sa mohol kontaktovať so žalobcami,
aby sa mohli stretávať ako rodina, lebo tým, že žalobcovia sa nechceli s ním vôbec kontaktovať, napriek
množstvu jeho pokusov, tým trpel až do svojej smrti. Preto, aj pokiaľ by súd z vykonaného dokazovania

dospel k tomu, že dôvod vydedenia, že žalobcovia neposkytli zomrelému v starobe a chorobe, keď bol
v nemocnici a invalidný, pomoc, nebol daný, tak určite bol daný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1
písm. b/ OZ a to neprejavenie opravdivého záujmu, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať. Ako
z výpovedí žalovaných, tak aj s výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že vzťahy medzi zomrelým
a žalobcami neboli ideálne v čase rozvodu, ale potom sa zomrelý snažil tieto vzťahy napraviť. Robil k

tomu roky kroky. Chodil žalobcom na rodičovské združenia, vybavoval im električenky, snažil sa, aby sa
dostali na strednú školu. Žalobcovia síce vo svojich výpovediach na jednu stranu uvádzali, že sa zomrelý
o nich vôbec nezaujímal, ale na druhú stranu priznali, že chodil na rodičovské združenia, zaujímal sa
o ich prospech, pravidelne platil výživné , vybavoval im električenku aj pionierske tábory, na ktorých sa
finančne podieľal. Preto nie je pravda, že zomrelý sa nesnažil kontaktovať a stretávať sa so žalobcami.

Naopak, zomrelý robil všetko preto, aby sa vzťahy medzi ním a žalobcami zlepšili a aby sa stretávali
ako rodina. Tieto skutočnosti okrem žalovaných dosvedčili aj svedkovia. No žalobcovia napriek jeho
úsiliu sa s ním nechceli kontaktovať a to že o neho neprejavovali žiadny záujem je potvrdené aj ich
výpoveďami. Žalobcovia vypovedali, že oni nechceli, aby sa vzťahy medzi nimi a zomrelým zlepšili, aby
sa kontaktovali. Takéto ich konanie je možno považovať za zavinené neprejavenie opravdového záujme

potomka o rodiča. Odmietali so zomrelým komunikovať, napriek tomu, že on sa o komunikáciu snažil.
Nepozvali ho na svadbu, neoznámili mu narodenie vnúčat, nikdy ho nekontaktovali alebo mu nezavolali,
že sa chcú stretnúť, po rokoch zabudnúť na zlé spomienky, ak ich mali a ďalej sa so zomrelým stretávať,
lebo mama im už zomrela a mali už len otca. Zomrelý si počas celého života plnil svoje rodičovské práva
a povinnosti k žalobcom, čo aj samotní žalobcovia potvrdili .Taktiež žalovaní namietajú, že prvostupňový

súd sa pri svojom rozhodovaní opieral len o výpovede svedkov žalobcov, pritom to boli len ich tvrdenia
a často zaujaté a nepravdivé, ako sme vyššie uviedli a pokiaľ sa týka svedeckých výpovedí svedkov
žalovaných, tak tieto vôbec nebral do úvahy. Žalobcovia sa svojim konaním pričinili o to, že sa vzťahy
medzi nimi a zomrelým neskonsolidovali a nezlepšili. Žalobcovia odmietali aj v dospelosti komunikovať
a kontaktovať sa so zomrelým. Vôbec sa o neho nezaujímali, pritom vedeli kde býva, dokonca žalobca v

1 a 3 rade potvrdili, že im viackrát telefonoval a aj sa stretli. Z toho je možní predpokladať, že vedeli, ako
sa zomrelý má, aké má zdravotné problémy, ale aj napriek tomu sa o neho ďalej nezaujímali. Dokonca
žalobca v treťom rade mu nebol ani na pohrebe. Takéto konanie žalobcov preukazuje ich jednoznačný
nezáujem o zomrelého a je aj jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.

17. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Žalovaní najmä v odvolaní neuvádzajú, ktoré skutkové zistenia z vykonaných
dôkazov podľa ich názoru nevyplývajú a naopak, ktoré skutkové zistenia by z vykonaného dokazovania
podľa ich názoru vyplývať mali. Vo vzťahu k obom dôvodom vydedenia je podstatné uviesť, že dôkazné
bremeno ohľadom existencie oboch dôvodov bolo na žalovaných, ktorí ho však v konaní neuniesli. Pri

dôvode vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie v ods.
43 uviedol, že žalobcovia zo subjektívnej stránky nemali vedomosť o existencii potrebnej pomoci a v
konanínebolopreukázané,žebybolporučiteľpožiadalžalobcovoposkytnutiekonkrétnejpomoci,neboli
informovaní o jeho zdravotnom stave. Žalovaní v tejto súvislosti uvádzajú, že „No žalobcovia napriek
tomu, že vedeli, že bol hospitalizovaný v nemocnici, kde nevedel či prežije, neprejavili vôbec žiadny

záujem o jeho zdravotný stav, alebo že by ho navštívili v nemocnici, alebo potom doma a zaujímali sa o
to, aký je jeho zdravotný stav a či ako ich otec nepotrebuje nejakú pomoc.“ Práve tento záver pritom z
vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom žalovaní neuvádzajú z akého dôkazu mal súd vyhodnotiť,
že žalobcovia mali vedomosť o hospitalizácii. V konečnom dôsledku, z vykonaného dokazovania užabsolútne nevyplýva, naplnenie ďalších podmienok tohto dôvodu vydedenia ako napr. že prípadná
nevyhnutná pomoc poručiteľovi nemohla byť zabezpečená iným spôsobom. Vo vzťahu k dôvodu
vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie poukázal najmä

na to, že zákonný dôvod vydedenia podľa tohto ustanovenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého
záujmu bolo potomkom zavinené a nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia,
keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovali záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že si so
žalobcami ako deťmi od útleho veku tento vzťah nevybudoval. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie

sám dospel k záveru, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcami bol narušený, čo v konečnom dôsledku
nebolovkonanísporné.Súdnásledneskúmalpríčinutohtostavuadospelkzáveru,žepríčinoutakéhoto
vzťahu bol poručiteľ, ktorý tento vzťah nevybudoval. Z hľadiska vykonaného dokazovania súd prijal
závery,žezlistinnýchdôkazovbolopreukázané,žesadeťomnevenoval,stretávalisasporadicky,neplnil
si svoje rodičovské práva a povinnosti, predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o východu,
zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa, a to či už do rozvodu alebo aj po rozvode. Poručiteľ

so žalobcami netrávil sviatky, negratuloval im k narodeninám ani im nedával žiadne darčeky. Poručiteľ
žalobcovnenavštevoval,netrávilsnimičasaaniinakožalobcovneprejavovalzáujematiež,žežalobcov
doslova vysťahoval zo spoločnej domácnosti. Ani jeden z týchto prijatých skutkových záverov, žalovaní
v podanom odvolaní nespochybňujú. Žalovaní iba opakovane poukazujú na skutočnosť, že žalobcovia
v dospelosti neprejavili žiaden záujem o zlepšenie a „skonsolidovanie“ vzťahov s poručiteľom, čo je

však tvrdenie bez právneho opodstatnenia. Ako totiž vyplýva z konštantnej súdnej praxe, nemožno
spravodlivo žiadať od potomkov, aby prejavovali záujem o poručiteľa, ak medzi nebol vybudovaný vzťah,
aký by mal byť vybudovaný medzi rodičom a dieťaťom. Budovanie vzťahu je pritom na ťarchu rodiča
(Najvyšší súd SR, rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 173/1996, sp. zn. 4 Cdo 123/2009 alebo sp. zn. 4 Cdo
59/2012. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaní nepreukázali tvrdenie, že sa poručiteľ v dospelosti

snažil o nápravu vzťahu so žalobcami, že by prejavoval záujem, pričom žalovaní neuvádzajú žiaden
dôkaz, ktorý by toto preukazoval. Ďalej poukazujeme, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných v odvolaní o
tom, že by žalobcovia v konaní „priznali“ niektoré z tam uvedených skutočností Skutočnosť, že poručiteľ
nechodil na rodičovské združenia uviedla vo výpovedi triedna učiteľka žalobcu v 1. rade p. W.W.. Na
skutočnosť, že poručiteľ neplatil výživné tak ako mal sme poukázali v konaní t. j. žalobcovia nemohli

priznať, že by poručiteľ výživné platiť. To, že poručiteľ vybavil žalobcom električenku alebo pioniersky
tábor nepredstavuje budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Budovanie vzťahu predstavuje najmä
spoločné trávenie času, pričom poručiteľ žalobcov počas celého života nezobral ani len do cukrárne a
nie to, ešte na nejaký spoločný výlet, čo bolo v konaní nespornou skutočnosťou. Žalovaní v 2. rade v
tejto súvislosti dokonca zdôraznil, že poručiteľa vnímal ako vzorného otca s ktorým ako rodina trávili

čas na rôznych výletoch atď. Ako sám uviedol, tento čas trávili ako rodina, avšak bez žalobcov. Pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaných ohľadom údajnej zaujatosti svedkyne p. P. V., tieto predstavujú tzv. nové
skutkové tvrdenia, ktoré žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie pričom nie sú splnené
podmienky na to, aby tieto tvrdenia predstavovali tzv. prípustné novoty v odvolacom konaní podľa §
366 CSP. Žalovanú neuvádzali, že by p. V. bola „zaujatá“ ani žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť

k jej „zaujatosti“ či už pred výsluchom tejto svedkyne alebo po jej výsluchu. Vo vzťahu k uplatnenému
odvolaciemudôvodujevšaktátonámietkavkaždomprípadebezpredmetná,keďžežalovaníneuvádzajú
ktoré skutkové zistenia súdu z tohto dôkazu boli súdom vyhodnotené nesprávne a k akým iným
skutkovým zisteniam mal dospieť. P. V. bola sestrou poručiteľa a zároveň krstnou mamou žalobcov.
Svedkyňa bola v častom kontakte so žalobcami ako aj ich matkou (okrem iného bývala v susedstve) a

preto sa vedela hodnoverne vyjadriť k vzťahu medzi poručiteľom a žalobcami. Svedkyňa v tejto súvislosti
potvrdila skutočnosti tvrdené v konaní, a to, že poručiteľ žalobcov nenanavštevoval, netrávil s nimi čas
a ani inak o ne neprejavoval záujem. Svedkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že poručiteľ zakazoval sa
žalobcom stýkať sa s jeho rodičmi (starými rodičmi žalobcov), a to napriek skutočnosti, že žalobcovia
mali so svojimi starými rodičmi dobrý vzťah. Rovnako tvrdenia, že svedecká výpoveď p. W. je zmätočná

a zaujatá, predstavuje tzv. nové skutkové tvrdenie, ktoré žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej
inštancie pričom nie sú splnené podmienky na to, aby tieto tvrdenia predstavovali tzv. prípustné novoty
v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Pokiaľ ide o svedkov navrhnutých žalovanými, títo predostreli iba
nepriame svedectvá, ktoré spočívali výlučne v reprodukcii toho, čo im údajne ešte pred smrťou povedal
poručiteľ. Naviac, títo svedkovia vôbec nepoznali žalobcov a s výnimkou A.. M. ani poručiteľa pred rokom

2005. Títo svedkovia sa tak nevedeli vyjadriť najmä k podstatným skutočnostiam pre toto konanie -
o záujme poručiteľa o žalobcov resp. záujme poručiteľa o vzájomné budovanie vzťahu v ich skoršom
období života.18. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí uvádzajú, že nie sú povinní v súdnom konaní
poučovať žalobcov a najmä ich právneho zástupcu, ako má správne znieť petit žaloby, kde sa žalobcovia
domáhajú toho, že dôvody vydedania, uvedené v listine o vydedení nie sú dané. Žalobcovia v prvom

petite svojej žaloby žiadali, aby súd určil, že listina o vydedení, spísaná poručiteľom je neplatná. Listina
o vydedení bola platne spísaná poručiteľom formou notárskej zápisnice u notárky, čo potvrdil aj súd a
preto v tejto časti aj bola žaloby zamietnutá. Tu len poukazujeme na to, že ak chceli žalobcovia žalovať
neplatnosť vydedenia, tak petit ich žaloby mal správne znieť takto: „Súd určuje, že dôvody vydedenia
žalobcov 1,2,3 ich otcom S. H., uvedené v listine o vydedení zo dňa 3.5.2005, spísané formou notárskej

zápisnice , nie sú dané.“ Žalobcovia takýto petit vo svojej žalobe neuviedli, taktiež prvostupňový súd
o dôvodoch vydedenia uvedených v listine o vydedení nerozhodol, že nie sú dané a z toho dôvodu
aj listina o vydedení je stále platná, lebo nebolo o nej súdne rozhodnuté. Pokiaľ sa týka druhého
petitu žalobcov, tak tam žiadali, aby súd určil, že závet spísaný poručiteľom je neplatný. Závet, ktorý
poručiteľ spísal formou notárskej zápisnice je platný, lebo má všetky náležitosti, ktoré má závet mať.
Tu žalovaní poukazujú na to, že prvostupňový súd si upravil petit žalobcov v rozpore s petitom, ktorý

žiadali žalobcovia a to tak, že určil, že závet poručiteľa S. H., spísaný formou notárskej zápisnice je v
časti vydedenia žalobcov neplatný. Žalobcovia takýto petit nežiadali a závet ani neobsahuje vydedenie
žalobcov. Závet, ktorý poručiteľ spísal obsahuje to, že poručiteľ odkázal všetok svoj majetok žalovanému
v 2 rade. Pokiaľ sa týka vydedenia žalobcov, tak to obsahuje listina o vydedení, ale o tejto prvostupňový
súd nerozhodol. Žalobcovia ďalej žiadali v 3 petite svojej žaloby, aby súd určil, že žalobcovia sú dedičmi

po poručiteľovi, prípadne, aby určil, že každý zo žalobcov je dedičom po poručiteľovi S. H.P. v rozsahu
zodpovedajúcom 4 dedičského podielu zo zákona. Prvostupňový súd aj rozhodol, že žalobcovia sú
dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom 4 ich dedičského podielu. Podľa § 479 Občianskeho
zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona
a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 4 ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet

odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. V tomto prípade teda
podľa § 479 OZ nebolo potrebné, aby súd rozhodol o tom, že pokiaľ by poručiteľ urobil len závet, kde
všetok majetok odkázal iba žalovanému v 2 rade, tak žalobcovia, ako plnoletí potomkovia poručiteľa,
dedia aspoň 4 ich dedičského podielu zo zákona. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona. No pokiaľ
súd nerozhodol o vydedení žalobcov, teda, že dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú dané, tak

žalobcovia sú stále vydedení a potom nemajú nárok ani na polovicu svojho zákonného podielu. V závete,
ktorýbolspísanýnotárskouzápisnicousanenachádzajúžiadnedôvodyvydedenia,tietosanachádzajúv
listineovydedení,ktorábolaspísanávjednejnotárskejzápisniciajsozávetomporučiteľa.Ztohodôvodu
je aj rozhodnutie prvostupňového súdu zmätočné a nesprávne. Vyššie uvedené uvádzajú žalovaní preto,
lebo žalobcovia tieto skutočnosti nepochopili, čo vyplýva aj z ich vyjadrenia k odvolaniu. Preto aj žalovaní

trvajú na tom, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zle podanú v celom rozsahu.

19. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí poukazujú na skutočnosť, že k odvolaniu
žalovaných sme sa vyjadrili vo vyjadrení zo dňa 17.01.2022, v ktorom sme poukázali jednak na formálne
vady odvolania, na nesprávne uvedenie odvolacích dôvodov ako aj na celkovú nespôsobilosť odvolania

spochybniť vecne správny a odôvodnený rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní vo svojom následnom
vyjadrení na tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nereagujú. Žalovaní namiesto toho uvádzajú úplné
nové skutočnosti (údajné vady žalobného návrhu), ktoré vôbec neboli predmetom ich podaného
odvolania a tieto žalovaní neuviedli dokonca ani počas celého konania pred súdom prvej inštancie.
V tejto súvislosti si dovoľujeme citovať z odvolania žalovaných, ktorí „podávajú odvolanie z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, lebo podľa nich, prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dokazovanie, lebo zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré tvrdili žalobcovia a ich svedkovia a
vôbec nezobral do úvahy tvrdenia žalovaných a ich svedkov a keď vyhodnocoval, tak len na ich úkor.“
Na akékoľvek ďalšie vytýkané vady rozsudku nad rámec odvolania teda nie je možné prihliadať, keďže
aj prípadné novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP možno použiť najneskôr v odvolaní.

20. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

21. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP.) a na ichzáklade dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP).

22. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP

23. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa
trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme
potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi
úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), môžu spočívať
aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom
náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej

slušnosti). Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak
nezáujempotomkabolv značnejmierevyvolanýsamotnýmporučiteľom(napr.ževzájomnývzťahmedzi
dcérou a jej otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že otec sa o dcéru nezaujímal
od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah
rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci

a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil
pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nie sú naplnené podmienky nevyhnutné na
vydedenie v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka. Nakoľko ako už súd vyššie

uvádza, za neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, potrebného na vydedenie nie je možné
považovať to, ak nezáujem potomka bol vyvolaný samotným poručiteľom, ktorý tento vzťah sám
nevybudoval, nestačí len samotná existencia nezáujmu dieťaťa o rodiča. Pokiaľ žalovaní namietajú, že
poručiteľ sa zaujímal o svoje deti a snažil sa vybudovať si s nimi vzťah a to tým, že sa zaujímal o ich
prospech a chodil na ich rodičovské združenia a vybavoval im električenku, odvolací súd poukazuje

na vykonané dokazovanie. V súvislosti s tvrdeným záujmom poručiteľa o študijne výsledky žalobcov
poukazuje odvolací súd na výpoveď žalobkyne 2/, ktorá síce uvádza, že musela spolu so svojimi
súrodencami oznamovať poručiteľovi informácie o ich štúdiu a známky, avšak nie je zrejmé, že či aj
na základe uvedených informácii poručiteľ sa snažil pomôcť žalobcom v zlepšení ich prospechu, alebo
ich motivácii, resp. aký zmysel tieto informácie pre poručiteľa vo vzťahu k jeho deťom mali. Taktiež

žalobkyňa 2/ poukazuje na to, že musela oznamovať poručiteľovi dátum konania rodičovských združení,
ale poručiteľ chodil na rodičovské len žalobcovi 3/ a aj to iba zriedkavo. Ak žalovaní namietajú taktiež
aj tým, že pre žalobcov poručiteľ vybavoval aj električenky, odvolací súd iba dodáva, že nie je možné
vybudovať zdravý vzťah dieťaťa k svojmu otcovi tým, že z času na čas otec pomôže alebo vybaví svojmu
dieťaťu preukaz na cestovanie mestskou hromadnou dopravou.

25. Pokiaľ žalovaní namietajú svedecké výpovede svedkýň V. V. W., u prvej z nich žalovaní namietajú jej
nezaujatosť z dôvodu, že mala v minulosti súdny spor s poručiteľom, len samotná existencia súdneho
sporu nie je dôvodom na spochybnenie jej vierohodnosti. U svedkyne W. na jej spochybnenie nie je
dostatočné poukázanie na jej vek s tým, že od udalosti o ktorej vypovedá uplynulo už 32 rokov.

26. Taktiež nebolo v konaní preukázané, ako namietajú žalovaní, že by poručiteľ mal záujem nadviazať
vzťah so žalobcami, alebo že by sa snažil o urovnanie vzťahov. Z dokazovania vykonanom na súde
prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že sa poručiteľ deťom nevenoval, nevyvíjal snahu o udržanie alebo
vznik vzťahu s nimi. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi uvádza, že si otca v podstate nepamätá, staral

sa o ňu starý otec keď nechodila do škôlky, žalobca 3/ svedčí, že nemá na detstvo dobré spomienky,
s poručiteľom býval iba chvíľu následne sa vôbec nekontaktovali, rovnako tak žalobca 1/ uvádza, že s
otcom nemal dobrý vzťah, počas spoločného bývania sa otec deťom nevenoval a nechodieval domov,
po vyporiadaní bsm sa o deti už otec vôbec nestaral. Taktiež podľa výpovede svedkyne V. obmedzoval
poručiteľ aj kontakt detí s ich starými rodičmi z jeho strany, s ktorými mali deti dobrý vzťah. Odvolací súd

taktiež poukazuje na zdôraznenie časť obsahu rozsudku Obvodného súdu Bratislava III č.k. P 80/90-94
zo dňa 10.10.1991 o zmene zverenia vyplýva, že cit.: „zo strany otca absentovali pozitívne výchovné
podnety, neskôr jeho fyzická prítomnosť. K synovi a dcére nemal v priebehu života možnosť vytvoriť
si primeraný vzťah. Jeho sporadické tvrdé výchovné zásahy vytvárali skôr podmienky pre odmietavýpostoj detí k nemu. .... I keď je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa na výchove detí, v danom prípade
by zmena výchovy mohla nepriaznivo ovplyvniť ďalší vývin maloletého“. V konaní bol vyhotovený aj
znalecký posudok na posúdenie vhodnosti zmeny výchovného prostredia pre ďalší vývoj a výchovu

dieťaťa u otca. Otec sa odmietol zúčastniť vyšetrenia. Z posudku cit.: „U otca absentovali pozitívne
výchovné podnety, dokonca aj jeho fyzická prítomnosť. Sporadické tvrdé výchovné zásahy vytvárali skôr
podmienky pre až apriórne odmietavý postoj, pre nie najlepší vzťah k otcovi. Intenzita a rozsah styku
otca je minimalizovaný. Menovaný už v tomto čase odmieta otcovu autoritu, pretože nie je subjektívne
pozitívne motivovaný zo strany otca. V konaní žalovaní nepreukázali, že by tento stav poručiteľ mal

záujem zmeniť a urovnať vzťahy so žalobcami, práve naopak je zrejmé, že poručiteľ nemal o žalobcov
záujem a nemal taktiež ani záujem spoznať ich rodiny.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalobcom
1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).