Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/61/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807200488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kapusníková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3807200488.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: I. D., nar.
XX.X.XXXX, S. X/X, XXX XX C., pre vymoženie istiny vo výške 16,60 eur s prís., takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.01.2007 sa pôvodný oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 16,60 eur s prísl. na základe exekučného titulu,
ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 481827 zo dňa 06.03.2004. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej udelené dňa 19.01.2007.
2. Dňa 06.10.2017 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pe uplynutie prekluzívnej
lehoty.

3. Súd vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa 02.12.2020 na oznámenie, či nedošlo k zastaveniu
exekúcie podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z., predovšetkým s ohľadom na ust. § 2 ods. 1 písm.
a) zákona č. 233/2019 Z.z. Súdny exekútor bol vyzvaný, aby v prípade, že zastaveniu exekúcie podľa §
2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona bránia skutočnosti podľa § 2 ods. 2 písm. f), predložil o tom dôkaz.
4. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 17.12.2020 oznámil, že má za to, že zastaveniu
exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. bráni uplynutie prekluzívnej lehoty. Žiadne úhrady povinného

neboli súdu oznámené.
5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), tento zákon upravuje postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.

aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,

c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje,
ak ide o

a) vymoženie pohľadávky na výživnom,b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a

Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa

tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov

po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
9. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú
exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie

zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie
o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby
upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd
uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

11. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie, pretože bola začatá pred 1. aprílom 2017
a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Zároveň má súd za to, že v danom prípade
uplynula rozhodná doba podľa § 2 ods. 1 písm. a). Súdny exekútor bol vyzvaný na oznámenie, či v danej
veci bol dosiahnutý výťažok, pričom súdny exekútor dosiahnutie výťažku podľa § 2 ods. 2 písm. f) zák. č.
233/2019 Z.z. nepreukázal a ani netvrdil, že vo veci bol takýto výťažok brániaci zastaveniu exekúcie pre

uplynutie rozhodnej doby dosiahnutý. K tvrdeniu súdneho exekútora, že uplynutie prekluzívnej lehoty
bráni zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) súd uvádza, že relatívna výnimka podľa § 4 ods.
2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka len rozhodovania súdu o zastavení exekúcie na návrh
povinného, nie rozhodovania bez návrhu, alebo na návrh/podnet oprávneného, či dokonca tretej osoby,
ktorá nie je účastníkom konania. Výklad zákona, ktorý by viedol k absurdným výsledkom je potrebné

vždy odmietnuť. Nakoľko je povinnosťou súdu počas celého konania ex offo skúmať existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie, vztiahnutie vyššie uvedenej výnimky na toto rozhodovanie by úplne vylúčilo
možnosť zastavenia starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, čo je zjavne absurdný výsledok.
Rovnako absurdne sa javí, aby ak oprávnený/súdny exekútor má za to, že stará exekúcia sa má
zastaviť, skutočnosť, že toto navrhne súdu, naopak zastaveniu exekúcie bránila, či ho oddialila. Rovnako

absurdným je, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom konania, mohla svojím podnetom zasahovať do
priebehu exekúcie a (prípadne aj proti vôli účastníkov) zabrániť jej zastaveniu.
12. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdneho exekútora, že by ním podaný podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaných nárokov, či samotná ich prípadná preklúzia, bránili uplynutiu
rozhodnej doby a tým aj zastaveniu exekúcie.

13. Exekúcia sa teda zastavila ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t. j. ku dňu 01.01.2020 a súdny
exekútortakbolpovinnývyhotoviťupovedomenieozastavenístarejexekúcieatotozaslaťoprávnenému
do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. do 29.06.2020 (vrátane). Nakoľko do dnešného dňa
súdnyexekútornepredložilsúduupovedomenieozastavenístarejexekúcie,súdpodľa§8ods.2zákona
č. 233/2019 Z. z. rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti, teda určil, že dňa 01.01.2020 došlo

k zastaveniu exekúcie. V takomto prípade súd o trovách exekúcie nerozhoduje a súdny exekútor nemá
nárok ani na náhradu paušálnych trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo

uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť
dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.