Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120339323
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6120339323.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu
JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Štatistické a evidenčné
vydavateľstvo tlačív, a. s., ŠEVT a.s. (skrátená verzia obchodného mena), so sídlom Plynárenská 6, 821
09 Bratislava, IČO: 31 331 131, zast.: AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36
857 688, proti žalovanému: P3 Bratislava Airport s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, 811 07

Bratislava, IČO: 50 311 212, zast.: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36
869 724, o zaplatenie 129.239,33 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/157/2020-169 zo dňa 04.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/157/2020-169 zo dňa
04.11.2021 v odvolaním napadnutom výroku II. m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

II. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom konanie
zastavil. Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v
plnom rozsahu. Tretím výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 3.838,23 EUR

prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 144, § 145, § 146
ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
§ 11 ods. 3, § 11 ods. 4, § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská

Bystrica dňa 06.07.2020, vedenou pod sp. zn. 13Up/1394/2020 a postúpenou súdu dňa 19.10.2020,
domáhal proti žalovanému zaplatenia 129.239,33 EUR s príslušenstvom a trov konania.

3. Dňa 06.07.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým súdu oznámil, že berie svoju žalobu
v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia dohody o urovnaní a zároveň žiadal konanie zastaviť,
nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán a vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok.

4. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil. Súhlas
žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania.

5. V danej právnej veci vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami sporu

došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Obsah dohody nie je súdu známy, a preto súd nemôže posúdiť
z objektívneho hľadiska kritérium procesného zavinenia, t. j. vyhodnotiť skutočnosť, pre ktorú žalujúcastrana vzala žalobu späť. Nie je preto dostatočne preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, a to aj napriek uzavretiu dohody o urovnaní. Z procesného hľadiska
mal teda súd za to, že je to práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenia konania. Žalovaný má preto

nárok na náhradu trov konania.

6. Dňa 20.07.2020 zaplatil žalobca súdny poplatok vo výške 3.877,00 EUR. Z dôvodu, že súd konanie
v dôsledku späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku,
ktorý krátil o 1 %, po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Suma

vráteného súdneho poplatku je potom 3.838,23 EUR.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, proti výroku II.,
ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f),
h) a e) CSP.

Podľa právneho názoru žalobcu, súd vo výroku II. rozhodol v priamom rozpore s tvrdeným a nepopretým
skutkovýmstavom.Vosvojompodaní,doručenomsúdudňa06.07.2021,žalobcažiadalkonaniezastaviť
z dôvodu uzatvorenia dohody o urovnaní, ktorej obsahom bolo i ujednanie strán, že žiadna zo sporových
strán si nebude uplatňovať voči druhej strane náhradu trov konania.

Súčasťou skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 06.07.2021 bolo, že sporové strany uzatvorili
dohodu o urovnaní a dohodu o tom, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať náhradu trov konania
a tejto náhrady sa výslovne vzdáva a toto skutkové tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel.
Podľa právneho názoru žalobcu v prípade, ak chcel súd prvej inštancie rozhodnúť odlišne od žalobcom
tvrdeného a žalovaným nepopretého skutkového stavu, mal vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by negovali

tvrdený skutkový stav. Napádané uznesenie súdu prvej inštancie je v rozpore so zisteným skutkovým
stavom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne nesprávnej aplikácie ust. § 151
ods.1CSP.Napriekvyššieuvedenému,žalobcazaslalodvolaciemusúdupodpísanúDohoduourovnaní
zo dňa 01.07.2021 ako dôkaz dohody o vzdaní sa nároku na náhradu trov právneho zastúpenia.

Ako dôkaz chybného postupu príslušného súdu žalobca zaslal i uznesenia o zastavení iných konaní
vedených na Okresnom súde Bratislava I, medzi totožnými sporovými stranami, o nárokoch založených
na rovnakých skutkových okolnostiach a zastavených z identických dôvodov ako toto konanie.

V uvedených konaniach nebola žalovanému priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že tvrdenie

žalobcu o dohode o vzdaní sa nároku na náhrade trov konania nebolo zo strany žalovaného rozporované
a jednalo sa teda o nepopreté skutkové zistenie.

8. Podaním zo dňa 17.12.2021 súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu na vedomie žalovanému.

9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s
dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia je potrebné
zmeniť.

10. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.14. Predmetom odvolacieho prieskumu v posudzovanej veci bolo, či žalobca zavinil zastavenie konania
tak, ako to ustálil súd prvej inštancie, alebo mal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na

Dohodu o urovnaní zo dňa 01.07.2021, ktorú však žalobca nepriložil k späťvzatiu svojho návrhu.

15. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Zmyslom využitia uvedenej zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky

náhrady trov konania kľúčové zistenie, či - a ak áno, ktorá zo sporových strán, z procesného hľadiska,
zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana sporu požadovala, resp. čoho sa v rámci
sporového konania domáhala a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť a žiadala zastavenie
predmetného sporového konania. Ak nie je preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu
neskoršieho správania žalovanej strany sporu, v zmysle ktorého sa celkom, či v relevantnom rozsahu,

zachovala v súlade so žalobnou požiadavkou (t. j. po podaní žaloby sa rozhodne nárok uplatnený
žalobou uspokojiť, hoci tak v predsporovom štádiu urobiť odmietala), potom nie je dosť dobre možné
nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jej správaním vo vzťahu k žalobcom
uplatnenej požiadavke - žalobnému návrhu. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení
konania v dôsledku príčinnej súvislosti s prejavom jeho autonómnej vôle spočívajúcom v dispozičnom

úkone späťvzatia žaloby práve žalobca (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa
15.08.2018, uznesenie ÚS SR II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018, uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo
4/2010 zo dňa 14.09.2011).

16. V posudzovanom prípade má však odvolací súd za riadne preukázané, že strany sporu uzavreli

dňa 01.07.2021 dohodu o urovnaní, kde sa výslovne dohodli, že žiadna zo strán si nebude nárokovať
náhradu trov konania a tejto náhrady sa vzdáva, čím celkom vysporiadali vzájomné nároky, práva a
povinnosti.

17. Skutočnosť, že Dohoda o urovnaní zo dňa 01.07.2021 nebola súčasťou žalobcom podaného

späťvzatia, podľa názoru súdu, nepredstavuje automaticky dôvod, aby súd prvej inštancie postupoval
tak, že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Konanie súdu prvej inštancie sa odvolaciemu
súdu javí ako prílišný formalizmus na jeho strane. Súdu prvej inštancie musí byť z jeho činnosti známa
rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa súdy musia pri aplikácii
procesných pravidiel, vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého

procesu.

18. V prípade, ak mal súd pochybnosť o skutočnostiach, ktoré tvrdil žalobca vo svojom späťvzatí
žaloby zo dňa 06.07.2021, mal vyzvať žalobcu na doplnenie podania, kde by žalobca jasne a určito
preukázal súdu, že strany sa dohodli a zaviazali v bode 2.1.1, že nežiadajú a/alebo sa vzdávajú práva na

náhradu trov konania, ktoré strany konania opatrili dňa 01.07.2021 aj podpismi konateľov žalovaného a
predsedu predstavenstva žalobcu. V prípade, ak by žalobca nereagoval na výzvu súdu na preukázanie
skutočností, mohol súd postupovať tak, že rozhodne o trovách konania tak, že procesné zavinenie
pripíše práve žalobcovi.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 388 CSP a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov s
poukazom na ust. § 257 CSP, pretože si strany usporiadali vzájomné nároky, práva a povinnosti, vrátane
práv a nárokov uplatnených v tomto konaní žalobcom a zároveň sa výslovne dohodli, že si neuplatňujú
nárok na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd dopĺňa, že rozhodovanie o trovách konania je druhotným aspektom konania, preto
z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nie je nevyhnuté, aby súd za každých okolností
poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 CSP, čo platí o to viac,
keď sa strany sporu dohodli a súhlasili, že si nárok na náhradu trov konania nebudú uplatňovať. Odvolací

súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a s neúplne zisteným skutkovým stavom.

21. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/1/2020,
v ktorom súd postupoval procesne správne, keď napriek uzavretiu dohody, ktorá nebola predloženásúdu prvej inštancie, vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k uzavretiu takejto dohody, na ktorú tento
nereagoval, čím tvrdenia žalobcu nespochybnil, a preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania s
poukazom na ust. § 257 CSP.

22. Odvolací súd sa preto stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) CSP/, keď
nevyzval žalobcu na preukázanie svojich tvrdení, spočívajúcich v predložení dohody o urovnaní a
vzhliadol za dôvodný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý je v súdnej praxi

vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP v napadnutom výroku II. zmenil tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, vznikol mu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. S poukazom na Dohodu o urovnaní zo dňa 01. júla 2021, kde sa strany výslovne
dohodli, že nežiadajú a/alebo sa vzdávajú práva na náhradu trov kovania, súd mu ich náhradu nepriznal.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).