Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cbi/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206472
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1114206472.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti
žalovanému: Pospíšil & Partners, k.s., so sídlom kancelárie Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava-mestská
časť Ružinov, IČO:44 342 004, správca úpadcu Smrečina Hofatex, a.s., so sídlom Panenská 24, 811 03
Bratislava, IČO: 36 224 049, o určenie popretej pohľadávky proti podstate

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že v konkurznom konaní úpadcu Smrečina Hofatex, a.s., IČO:36 224 049, vedenom pod
sp. zn. 3 R 6/2012, je prihlásená pohľadávka žalobcu vo výške 711, 70 eur pohľadávkou proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR.

II. Súd v prevyšujúcej časti žaloby z a m i e t a.

III. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 12.12.2013 domáhal vydania
rozsudku, ktorým súd určí, že v konkurznom konaní úpadcu, sp. zn. 3 R 6/2012, pohľadávka žalobcu,
ktorávzniklaztituluvyplatenejdávkygarančnéhopoisteniavčasti0,06eurjepohľadávkouprotipodstate
vzmysle§87ods.2písm.l)ZoKR.Žalobcasadruhýmvýrokompetitužalobydomáhal,abysúdurčil,žev

konkurznom konaní úpadcu sp. zn. 3R/6/2012, pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu neuhradeného
poistného na sociálne poistenie za mesiac august 2013 v časti 711,70 eur je pohľadávkou proti podstate
v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, eventuálne, aby súd určil, že je pohľadávkou proti podstate v
zmysle § 87 ods. 2 písm. k) ZoKR. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp.
zn. 3R/6/2012 zo dňa 20.05.2013, zverejneným v OV č. 100/2013 dňa 27.05.2013, vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka Smrečina Hofatex, a.s., IČO: 36 224 049. Do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený
Pospíšil & Partners, k.s., ČO: 44 342 004, zverejneným v OV č. 173/2013 dňa 09.09.2013. Žalobca si

podaním č. 13678-12/2013-BA, 333-199/2013-15 zo dňa 23.10. 2013 prihlásil v súlade s ustanovením
§ 87 ods. 2 ZoKR pohľadávku vo výške 779,70 eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po
vyhlásení konkurzu z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia na základe rekapitulácie vyplatených
dávok k dátumu splatnosti 03.10.2013 za 1 poberateľa - O. F., a pohľadávku vo výške 2.503,38 eur,
ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného
na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity za mesiac

august2013,spoluvovýške 3.283,08eur.Žalovanýsavyjadrenímkprihláškepohľadávkyprotipodstate
zo dňa 26.11.2013, doručeným žalobcovi dňa 29.11.2013, neuznal v plnom rozsahu pohľadávku z titulu
vyplatenejdávkygarančnéhopoisteniavovýške779,70eurakopohľadávkuprotipodstate,atovovýške
0,06 eur. Žalovaný uznal pohľadávku proti podstate z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia vovýške 779,64 eur, nakoľko podľa jeho vyjadrenia dávka garančného poistenia vyplatená poberateľovi O.
F.neprekračujemaximálnumožnúvýškusumy,ktorúsprávcamôžeuznaťakopohľadávkuprotipodstate
v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZoKR. Žalovaný odôvodnil neuznanie časti pohľadávky vzniknutej z titulu

vyplatenej dávky z garančného poistenia po vyhlásení konkurzu skutočnosťou, že predmetná suma vo
výške 0,06 eur nespadá pod vymedzenie pohľadávok proti podstate podľa § 87 ZoKR, nakoľko vznikla
v dôsledku zaokrúhľovania zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného žalobca zaokrúhľuje vyplácané
dávky garančného poistenia podľa interných pravidiel, a preto ju žalovaný neuznáva ani ako pohľadávku
proti podstate a ani ako riadnu pohľadávku (ktorú si možno uplatniť postupom podľa § 28 a nasl. ZoKR),

nakoľko ide o sumu, ktorú žalobca vyplatil poberateľovi O. F. navyše. Ku dňu vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu dňa 28.05.2013 bola výška životného minima 194,58 eur. V lehote po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu bola žalobcom vyplatená suma bývalému zamestnancovi úpadcu O.
F. z titulu peňažných náhrad z garančného fondu, a to dňa 03.10.2013 v celkovej výške 779,70
eur. Podľa § 87 ZoKR základným predpokladom pre určenie pohľadávky proti podstate je skutočnosť,
že pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 9 Sžso/7/2011. Popretá časť pohľadávky v sume
0,06 eur z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia po vyhlásení konkurzu a po uplynutí základnej
lehoty na prihlásenie pohľadávky je pohľadávkou proti podstate, vznikla po vyhlásení konkurzu za
pracovnoprávny nárok, ktorý je pohľadávkou proti podstate. Žiadateľovi O. F., bývalému zamestnancovi
úpadcu, vznikol po vyhlásení konkurzu pracovnoprávny nárok v príslušnej výške, ktoré mu osvedčil

žalovaný - správca v Potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.
Žiadateľ si ju uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica a tá mu bola ako dávka garančného
poistenia v príslušnom rozsahu vyplatená. Po vykonaných lustráciách je nesporné, že pracovnoprávny
pomer žiadateľa trval aj po vyhlásení konkurzu, pričom pre účely dávky garančného poistenia bol
uplatnený nárok z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie po vyhlásení konkurzu. Takto uplatnený nárok

bol žalobcom dňa 03.10.2013 v celkovej výške 779,70 eur vyplatený ako dávka garančného poistenia a
týmto dňom v súlade s § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení
účinnom od 01.05.2013 (ďalej len „ zákon o sociálnom poistení“) došlo k vzniku pohľadávky žalobcu
vo výške 779,70 eur voči úpadcovi. V prípade tzv. zaokrúhľovania je potrebné uviesť, že pri výpočte
výšky garančnej dávky sa žalobca riadi striktne zákonnom, pričom v zmysle § 116 ods. 8 zákona o

sociálnom poistení „sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor“. Ustanovenie § 87 ods. 2
ZoKR žiadne obmedzenia, čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky nepozná. Ide o nárok - pohľadávku
žalobca voči úpadcovi, nie o pracovnoprávny nárok zamestnanca definovaný v § 87 ods. 2 písm. j)
ZoKR. Uvedené ustanovenie sa týka iba zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatniť svoje nároky voči
konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu dávky z garančného fondu. resp. v prípadoch,

keďbyimzozákonnýchobmedzení,vyplývajúcichzozákonaosociálnompoistení,bolavyplatenánižšia
dávka garančného poistenia ako bola uplatnená. Dávka garančného poistenia nie je pracovnoprávnym
nárokom, ale náhradou za pracovnoprávne nároky zamestnancov. Žalovaný uznal len časť pohľadávky
proti podstate z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie vo výške 1.791,68 eur, a teda
neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 711,70 eur. Žalovaný odôvodnil neuznanie časti pohľadávky

vzniknutej z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie po vyhlásení konkurzu skutočnosťou,
že ide o poistné, ktoré pripadá na ostatných bývalých zamestnancov úpadcu, ktorých správca nevyužíval
v súvislosti so správou a speňažovaním majetku. Ide o zamestnancov O. F. O. U. C.. Podľa názoru
žalovaného pohľadávkou proti podstate je poistné týkajúce sa len tých zamestnancov, ktorých práca
súvisí so správou a speňažovaním majetku (ide o tzv. zamestnancov pre správcu). Podľa žalovaného sa

vprípadeneuznanýchpohľadávokžalobcajednáopohľadávky,ktoréniesúpohľadávkamiprotipodstate
v zmysle § 87 ZoKR a v konkurznom konaní si ich môže žalobca v zmysle ustanovenia § 28 a nasl.
ZoKR uplatniť prihláškou ako riadnu pohľadávku. Pre určenie, ako prihlásiť pohľadávky do konkurzu
je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne
účinky spojené s vyhlásením konkurzu. V tomto prípade to bol deň 28.05.2013. K uvedenému dňu bol

úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý bol z tohto dôvodu a v zmysle
zákonných ustanovení povinný v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevok s
uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú sumu aj uhradiť. Žalobca
poukázal na § 169 zákona o sociálnom poistení a Opatrenie Ministerstva SR č. MF/24035/205-74 zo
dňa 30.11.2005. Evidenciu pohľadávku v účtovníctve Sociálnej poisťovne viaže predmetné opatrenie

na výkaz poistného a príspevkov. Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stáva
známou presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná zaúčtovať
a zaviesť do svojho účtovníctva. Vyššie uvedené nadväzuje na povinnosť zamestnávateľa uvedenú v
§ 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkovna starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti. Žalobca sa
stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku zo dňa 28.06.2012, sp. zn. 4
Sžso/5/2011 uvádza, že poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze

poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúceho mzdy všetkých zamestnancov
(jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ
sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné,
teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazoch poistného nestane
zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé

druhy poistného. Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že pre vznik pohľadávky Sociálnej
poisťovne je dôležité, aby boli súčasne splnené 2 momenty: predloženie mesačného výkazu poistného
a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený
mesiac v lehote splatnosti (až vtedy začne Sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku
v účtovníctve, aby sa neskôr mohlo pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely
ZoKR), a splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov

(nakoľko až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka a až vtedy môže Sociálna
poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka (dovtedy je známa len výška poistného, ale nemožno povedať,
že Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka). Tak ako to vyplýva z prihlášky pohľadávky proti podstate
zo dňa 23.10.2013, mesačný výkaz poistného a príspevkov na sociálne poistenie za mesiac august
2013 bol predložený a splatnosť poistného na sociálne poistenie nastala až po vyhlásení konkurzu,

t.j. po 28.05.2013. Žalovaný neuznáva pohľadávku za pohľadávku proti podstate z dôvodu, že ide o
poistné za tzv. „ostatných zamestnancov“, a nie za tzv. „zamestnancov pre správcu“. S poukazom na
§ 88 ZoKR vyhlásením konkurzu sa nie vždy musí ukončiť prevádzka podniku. O tom, či sa tak stane,
rozhoduje výlučne správca, ktorý je povinný bezodkladne po vyhlásení konkurzu zhodnotiť s odbornou
starostlivosťou možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku. Zároveň musia byť kumulatívne splnené

tri podmienky, a to: 1) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa §
87 ods. 2 písm. i), ďalej 2) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší
hodnota oddelenej podstaty, a 3) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu
mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil. Nakoľko po vyhlásení
konkurzudoteraznebolaukončenáregistráciaodporcuvSociálnejpoisťovni,pobočkaBanskáBystricaa

žalovaný naďalej predkladá mesačné výkazy poistného a príspevkov, po vyhlásení konkurzu sa naďalej
pokračovalo v prevádzke podniku, a to napriek tomu, že správca úpadcu za žalovaného po vyhlásení
nebol schopný uhrádzať poistné na sociálne poistenie v lehote splatnosti, a tým pádom nesplnil jednu
zo základných podmienok prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu. Vychádzajúc z ustanovení
ZoKR má žalobca za to, že predmetné poistné na sociálne poistenie je pohľadávkou proti podstate,

nakoľko vznikla z pracovnoprávnych nárokov zamestnancov po vyhlásení konkurzu. Žalobca poukazuje
na to, že žiadny zákon nepozná pojem ostatní zamestnanci alebo zamestnanci pre správcu. V tomto
prípade mal správca úpadcu posúdiť, ktorí zamestnanci sú potrební a mal možnosť s nimi rozviazať
pracovné pomery ešte pred vyhlásením konkurzu (žalovaný bol správcom aj v reštrukturalizačnom
konaní). Za týchto zamestnancov by nepredložil mesačný výkaz poistného a príspevkov a žalobcovi

by ani následne nevznikla pohľadávka proti podstate voči úpadcovi z titulu neuhradeného poistného
na sociálne poistenie. Poukázal aj na § 86 ods. 4 ZoKR. Pohľadávka žalobcu vznikla z titulu
neuhradeného poistného na sociálne poistenie až po vyhlásení konkurzu a keďže úpadca je naďalej
aktívnym zamestnávateľom aj po vyhlásení konkurzu, je poistné na sociálne poistenie za august 2013
v celkovej výške 2.503,38 eur pohľadávkou súvisiacou s prevádzkovaní podniku, resp. so správou a

speňažovaním majetku počas konkurzu, teda je pohľadávkou proti podstate.

2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 06.02.2014 namietal vecnú príslušnosť Krajského súdu v
Bratislave. Ďalej poukázal na to, že tento spor nie je sporom o právny dôvod alebo výšku pohľadávky,
ale spor, či ide alebo nejde o pohľadávku proti podstate. Takýto spor má byť rozhodovaný v zmysle § 96

ods. 4, ods. 6 ZoKR v námietkovom konaní konkurzným súdom.

3. Krajský súd v Bratislave postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu dňa 03.03.2014. Žalobca následne
v podaní doručenom súdu dňa 29.05.2014 navrhol spojiť predmetnú vec na spoločné konanie spolu s
konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 2 Cbi 8/2013.

4. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 12.08.2014 tak, že uznáva právny dôvod a výšku
pohľadávky Sociálnej poisťovne, avšak v časti považuje predmetnú pohľadávku za pohľadávku, ktorá
musí byť uplatnená prihláškou postupom podľa § 28 ZoKR. Zároveň zdôraznil, že o takomto spore, keďnie je spor o právny dôvod alebo výšku pohľadávky, ale je tu spor, či ide o pohľadávku proti podstate, má
rozhodovať súd, ktorý vyhlásil konkurz, a to v námietkovom konaní podľa § 96 ods. 6 ZoKR v spojení
s § 96 ods. 4 ZoKR. Vzhľadom na uvedené, nie je daný naliehavý právny záujem na rozhodovaní v

predmetnej veci. Predmetné vyjadrenie žalobca doplnil podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019 tak,
že zotrváva na stanovisku, že žalobu je potrebné zamietnuť ako predčasne podanú. Úpadca ukončil
prevádzkovanie podniku momentom vyhlásenia konkurzu čo jednoznačne preukazuje priložený prehľad
tržieb za rok 2013. So zamestnancom, O. F., bol ukončený pracovný pomer na základe výpovede z
dôvodu platobnej neschopnosti a vyhlásenia konkurzu. Súčasne išlo o zamestnanca, ktorý mal pracovné

zameranie vodič cestných motorových vozidiel a výrobca konštrukčných dosiek. Vzhľadom na pracovné
zameranie uvedeného zamestnanca, nebolo možné tohto zamestnanca využívať ani v súvislosti so
správou majetku. Išlo o nepotrebného zamestnanca, čo dokladá i skutočnosť, že správca s ním ukončil
pracovný pomer výpoveďou. So zamestnancom U. C., bol ukončený pracovný pomer na základe
výpovede z dôvodu platobnej neschopnosti a vyhlásenia konkurzu. Súčasne išlo o zamestnanca,
ktorý mal pracovné zameranie mechanik elektro technických meracích zariadení. Vzhľadom na

uvedené pracovné zameranie uvedeného zamestnanca, nebolo možné tohto zamestnanca využívať
ani v súvislosti so správou majetku. Že išlo o nepotrebného zamestnanca dokladá i skutočnosť,
že správca s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou. Podľa interného šetrenia skonštatoval, že
predchádzajúci správca neukončil pracovný pomer so zamestnancami O. F. O. U. C. v mesiaci
vyhlásenia konkurzu z dôvodu neodovzdania počítača a vyhýbaniu sa prevzatia výpovede. Nakoľko

konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 28.05.2013 a počnúc vyhlásením konkurzu došlo k
zastaveniu prevádzkovania podniku, na situáciu úpadcu možno aplikovať len citované ustanovenie §
87 ods. 2 písm. k) ZoKR. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávkou proti podstate je poistné týkajúce sa
výlučne len tých zamestnancov, ktorých práca súvisí so správou a speňažovaním majetku, čiže len tých
zamestnancov, ktorí pracujú, resp. pracovali pre správcu. Zo sumy 2.503,38 eur uplatnenej Sociálnou

poisťovňou pripadá na poistné pre zamestnancov pracujúcich pre správcu suma 1.791,68 eur, zvyšok
sumy 711,70 eur pripadá na ostatných bývalých zamestnancov úpadcu, ktorých správca nevyužíval v
súvislosti so správou a speňažovaním majetku. Preto v posudzovanom čase neboli zamestnancami
pracujúcimi pre správcu a odvodové povinnosti, ktoré vznikli v súvislosti s ich pracovným pomerom,
nevznikli v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, preto sumu vo výške 711,70 eur nie je možné

považovať ani za pohľadávku proti podstate. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že z prihlasovanej sumy
2.503,38 eur uznal ako pohľadávku proti podstate správca len sumu vo výške 1.791,68 eur a zvyšnú
časť sumy vo výške 711,70 eur si môže Sociálna poisťovňa uplatniť prihláškou ako riadnu pohľadávku
postupom podľa § 28 a nasl. ZoKR.

5. Súd uznesením zo dňa 03.12.2020, č.k. 9 Cbi 11/2014-144 zamietol návrh žalobcu na spojenie veci
zo dňa 12.12.2013.

6. Súd uznesením zo dňa 29.04.2022, č.k. 9 Cbi 11/2014-157 pripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpil žalobca Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807

484 a na jeho miesto do konania vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

7. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2022 žalovaný ako správca úpadcu výslovne prehlásil, že vo
vzťahu k prvej pohľadávke v sume 0,06 eur, táto bola v plnom rozsahu uznaná ako pohľadávka proti

podstate, čo do dôvodu a výšky, podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v
sume 711, 70 eur správca úpadcu prehlásil, že túto uznal ako pohľadávku proti podstate, čo do dôvodu a
výšky podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZoKR. Tieto pohľadávky správca úpadcu v prebiehajúcom konkurznom
konaní uznal, a preto súd v rámci predbežného právneho posúdenia žalobcu upozornil, že nie je dôvod
na naliehavom právnom určení v danom rozsahu.

8. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako napr. s výpismi
obchodných registrov a obchodného vestníka týkajúcimi sa žalovaného, s prihláškou pohľadávky proti
podstate zo dňa 23.10.2013, s vyhlásením k prihláške pohľadávok proti podstate zo dňa 23.10.2013,
s mesačným výkazom poistného a príspevkov, s vyjadrením k prihláške pohľadávky proti podstate

zo dňa 26.11.2013, s rekapituláciou vyplatených dávok k dátumu splatnosti 03.10.2013, s potvrdením
zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, s kontrolnou zostavou k žiadosti o
dávku garančného poistenia, s výpoveďou správcu a doručenkou zamestnancov O. F., U. C., s Hlavnou
knihou obratov str. 90-93, s tabuľkou č. 1, s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 14.03.2017, sp.zn. 16 CoKR 1/2016, s ďalšími rozhodnutiami predloženými v konaní a písomnými a ústnymi prejavmi
strán konania.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

10. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

15. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.10.2013 (ďalej ako „ZoKR“) dlžník je v úpadku,
ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo

návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

19. Podľa § 23 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

20. Podľa § 199 odsek 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho
rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia
alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona
zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň

po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

21. Podľa § 87 ods. 1 ZoKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

22. Podľa § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej
podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu, b)
právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov
správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol
po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace

so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom
poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť
po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy aleboz dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej
správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje

prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej
správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje
prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch,
clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré
vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo
výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho
vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a
kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa

znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), ; k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách,
poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové
sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak
súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z
garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú

pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate
označuje tento zákon.

23. Podľa § 87 ods. 7 ZoKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

24. Podľa § 87 ods. 8 ZoKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti

podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

25. Podľa § 86 ods. 1 ZoKR správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou

starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo
iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom
zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie
zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným
záujmom všetkých veriteľov.

26. Podľa § 86 ods. 2 ZoKR správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa
tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne
úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene

predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich
konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu
uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za
úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne
po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na

majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca
poveriť advokáta alebo exekútora.

27. Podľa § 86 ods. 4 ZoKR správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých
činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku

podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností
presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia §
88 sa použijú primerane.28. Podľa § 88 ods. 1 ZoKR správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v
prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku
alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V

prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak a) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať
pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i); súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti
podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva
mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate, b) v dôsledku prevádzkovania
podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty; súd na návrh dotknutého

zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v
dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a c) v dôsledku
prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby
prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah
potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

29.Podľa§5zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvrozhodnomznení(ďalejlen„ObZ“)podnikom
sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K
podnikupatriaveci,právaainémajetkovéhodnoty,ktorépatriapodnikateľoviaslúžianaprevádzkovanie
podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

30. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je
splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata
týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je
splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň
určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa

platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je
splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1

na nemocenské poistenie,
na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 , okrem zamestnanca v právnom
vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a , na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto

poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr
v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 , zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm.
a) až c) .

32. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný predkladať
pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny

mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a
starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie
v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

33. Predmetom tohto konania je posúdenie popretej pohľadávky proti podstate čo do ich dôvodu
vzniku a výšky pohľadávky v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 3 R 6/2012, prihlásených prihláškou v členení prvej pohľadávky žalobcu, z titulu vyplatenej dávky
garančného poistenia v časti 0,06 eur ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR

a druhej pohľadávky žalobcu, z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac august
2013 v časti 711,70 eur ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, eventuálne ako
pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. k) ZoKR.34. Primárne súd skúmal, či žaloba na určenie pohľadávky proti podstate bola podaná na súde včas.
V tomto prípade účinky vyhláseného konkurzu nastali ku dňu 28.05.2013, pričom žalobca predmetné
pohľadávky (prvú a druhú pohľadávku) uplatnil podaním dňa 23.10.2013. Správca úpadcu poprel

pohľadávku proti podstate vyjadrením zo dňa 26.11.2013, doručeným žalobcovi dňa 29.11.2013, pričom
v tomto smere správca úpadcu nepoučil žalobcu, aby sa proti správcovi úpadcu žalobou na súde
domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. Napriek tomu, že žalobca nebol
správne poučený podľa § 87 ods. 8 ZoKR, čo by samo o sebe znamenalo, že aj v prípade omeškania
tejto zákonnej lehoty, by mal súd podmienku podľa § 87 ods. 8 ZoKR za splnenú, žalobca podal na súde

žalobu včas, teda dňa 12.12.2013 (§ 87 ods. 8 ZoKR).

35. Súd v konaní považoval za nesporné, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 20.05.2013,
sp. zn. 3R/6/2012, zverejneným v OV č. 100/2013 dňa 27.05.2013, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
SmrečinaHofatex,a.s.,IČO:36224049.DofunkciesprávcuúpadcubolustanovenýPospíšil&Partners,
k.s., Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, IČO: 44 342 004, zverejneným v OV č. 173/2013 dňa 09.09.2013.

36. Po vyhlásení správcu úpadcu na pojednávaní konanom dňa 30.09.2022, že v konkurznom konaní
uznal prvú pohľadávku žalobcu v sume 0,06 eur v plnom rozsahu ako pohľadávku proti podstate, čo do
dôvodu a výšky podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR a druhú pohľadávku v sume 711, 70 eur ako pohľadávku
proti podstate, čo do dôvodu a výšky podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZoKR, súd konštatuje, že skutočnosti

viažuce sa k týmto pohľadávkam ani to, že ide o pohľadávky proti podstate viac sporné medzi stranami
nie sú.

37. Spornou ostala námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu, avšak len s poukazom na
námietkové konania podľa § 96 ods. 6 v spojení s § 96 ods. 4 ZoKR a poradie druhej pohľadávky proti

podstate vo výške 711,70 eur, a teda či ide o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i)
ZoKR (tvrdil žalobca) alebo podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZoKR (tvrdil žalovaný a takto pohľadávku proti
podstate aj uznal).

38.Vdanomprípade,súdpredmetnúvecprejednáarozhodne,inakbyodoprelžalobcovimožnosťkonať

pred súdom, keďže po uznaní pohľadávok proti podstate, čo do dôvodu a ich výšky správcom úpadcu
až po podaní žaloby, ostalo sporným len určenie v časti druhej pohľadávky poradie pohľadávok proti
podstate, teda či súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keď správca tvrdil, že pohľadávka
súvisí len so správou a speňažovaním majetku. Medzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu
bola z hľadiska času vzniku pohľadávky, pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu.

39. S poukazom na § 86 ZoKR pri správe majetku úpadcu dochádza okrem iného nielen k dodržiavaniu a
ochrane majetkových práv úpadcu, ale i plnení si majetkových povinností, medzi ktoré je možné zaradiť
výdavky úpadcu spojené so správou majetku. Jedným z majetkových výdavkov (majetkových práv,
záväzkov) súvisiacich so správou majetku je nepochybne i platenie sociálneho poistenia (bez ohľadu na

to či je práca zo strany úpadcu/správcu úpadcu prideľovaná). Predmetná pohľadávka sa týka poistného
na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity, a to za
mesiac august 2013 za zamestnancov O. F. O. U. C.. Z prihlášky pohľadávky proti podstate zo dňa
23.10.2013 vyplýva, že mesačný výkaz poistného a príspevkov na sociálne poistenie za mesiac august

2013 bol predložený a splatnosť poistného na sociálne poistenie nastala až po vyhlásení konkurzu, t.j.
po 28.05.2013 (sporným v konaní nebolo). Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by v zmysle
§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení odhlásil zamestnancov z týchto poistení, a to
spôsobom uvedeným v § 231 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu žalovaný predložil v zmysle
§ 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení právnemu predchodcovi mesačný výkaz poistného

a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním
odvádzaného poistného a príspevkov.

40. Náklady/výdavky, resp. záväzky, ktoré vznikajú úpadcovi v zmysle zákona o sociálnom poistení sa
bezpochyby bezprostredne týkajú majetku úpadcu, keďže sa z neho odvádzajú, platia. Za splnenie tejto

povinnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení zodpovedá v prípade vyhláseného konkurzu priamo
správca úpadcu v zmysle § 86 a nasl. ZoKR. Pod správu majetku nemožno zúžene zahrnúť iba úkony
spojené so získavaní majetku, ale i úkony spojené s jeho hospodárením, podnikaním a úkony smerujúce
k ukončeniu podnikateľskej činnosti, medzi ktoré patrí nielen platenie poistného, ale i daní, cla, a.i..Platenie výdavkov pri správe majetku priamo predpokladá § 86 ods. 1 ZoKR. Zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva možnosť oslobodenia úpadcu od plnenia si svojich finančných záväzkov titulom
sociálneho poistenia okamihom vyhlásenia konkurzu. Preto v prípade plnenia si zákonných povinností

úpadcu (platenie poistného) dochádza k zmenšeniu jeho majetku, s čím správca úpadcu pri správe
majetku musí počítať (napr. § 88 ods. 1 ZoKR). Správca je povinný pri správe majetku postupovať tak,
aby zistil, že je z neho potrebné odviesť i určité platby v zmysle zákonov. Uvedené je nevyhnutné i pre
posúdenie, v akom rozsahu sú vlastne aktíva a pasíva majetku úpadcu. V zmysle § 86 ods. 2 ZoKR
správca pri správe majetku preskúmava všetky úkony úpadcu do skončenia konkurzného konania, resp.

do jeho odvolania, preto musí/musel zistiť, že vznikla pohľadávka úpadcu na sociálnom poistení, keďže
úpadca sám neoznámil Sociálnej poisťovni rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na zánik sociálneho
poistenia. Keďže tak neurobil ani správca do augusta 2013 v zmysle zákona o sociálnom poistení sa
predpokladá, že musela prebiehať i nejaká prevádzka podniku (i keď formálna).

41. Súd sa nestotožnil s názorom správcu, že vyhlásením konkurzu sa prevádzka podniku končí.

Správca v zmysle § 88 ZoKR má možnosť po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzke podniku, i keď
tak v tomto prípade neurobil. V súlade s rozsiahlou rozhodovacou činnosťou súdov (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoKR/12/2019, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/37/2014,
1Sžso/38/2014) sa pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ vykladá v zmysle
definície podniku uvedenej v § 5 ObZ s tým, že v čase ukončenia podnikateľskej činnosti dochádza

zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov, taktiež v prípade ak správca neuskutočnil
relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu
podniku počas konkurzu. Je teda nesporné, že v zmysle uvedeného konaním žalovaného k ukončeniu
prevádzkovania podniku do augusta 2013 neprišlo, nakoľko nedošlo k odhláseniu zamestnancov zo
Sociálnej poisťovne, naproti tomu bol predložené potvrdenie mesačného výkazu v zmysle § 231 ods.

1 písm. f) zákona o sociálnom poistení.

42. Navyše súd upozorňuje, že z rozhodnutia č. R 94/2018 zo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov je zrejmý nasledovný záver: „pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za
zamestnancov úpadcu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a
preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR v
znení zmien a doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty
po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu
pracovný pomer a plynie im výpovedná doba“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 3 Obdo/9/2017). V predmetnom rozhodnutí sa odvolací súd priklonil
k právnym záverom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku z 27.10.2015, sp. zn. 1 Sžso/37/2014 a v
uznesení z 31.05.2017, sp. zn. 1 Obo/22/2016. V rozsudku sp. zn. 1 Sžso/37/2014 najvyšší súd uviedol,
že pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za zamestnancov, ktorým
plynula výpovedná doba, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate, pričom je irelevantná

skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. V uznesení sp. zn. 1 Obo/22/2016 najvyšší súd poukázal na
ustanovenie § 47 ods. 4 ZoKR (v súčasnosti § 47 ods. 5 ZoKR), z ktorého vyplýva, že súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzuzačaťlennanávrhsprávcu,návrhompodanýmvočisprávcovivsúladesozákonomokonkurze
a reštrukturalizácii alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom namiesto

úpadcu je správca. Verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikajú zo zákona v čase po vyhlásení
konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky obsiahnutej v tomto ustanovení, je možné už i len z
tohto dôvodu považovať za pohľadávky proti podstate. V uvedenom rozhodnutí zároveň najvyšší súd
uviedol, že zamestnanci úpadcu sú podľa pracovnoprávnych predpisov stále považovaní za osoby v
pracovnom pomere, pričom plynutie výpovednej doby nemá na ich postavenie žiadny vplyv. Z právneho

hľadiska je tak irelevantné, či im bola alebo mohla byť prideľovaná akákoľvek práca podľa príslušnej
pracovnej zmluvy súvisiaca, resp. nesúvisiaca s úkonmi spojenými s priebehom konkurzu. Dovolací
súd v rozhodnutí R 94/2018 ďalej skonštatoval, že predmetom prebiehajúceho incidenčného konania je
rozhodnutieoverejnoprávnomnárokužalobcu,resp.overejnoprávnejpovinnostiúpadcuvyplývajúcejzo
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá vznikla po vyhlásení

konkurzu.Zuvedenejskutočnostijepovinnývychádzaťsúdrozhodujúcivincidenčnomkonaníožalobeo
určenie pravosti pohľadávky proti podstate, na rozdiel od subjektívneho rozhodnutia správcu konkurznej
podstaty, že po vyhlásení neprideľuje prácu zamestnancom úpadcu. Rozhodnutie žalovaného správcu
ako zamestnávateľa (§ 56 ZoKR) vo vzťahu k zamestnancom úpadcu, že im po vyhlásení konkurzuneprideľuje prácu, predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce,
ktorá nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru zamestnancov úpadcu a ani na jeho povinnosť platiť
poistné na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu. Rovnako nie je možné uvedenú prekážku v

práci na strane zamestnávateľa stotožňovať s tým, že nedochádza k prevádzkovaniu podniku počas
konkurzu. Uvedené závery podľa dovolacieho súdu platia aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu
správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil
so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba.

43. K vyššie uvedeným právnym názorom sa priklonil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí
zo dňa 27.04.2021, sp. zn. 4 Obdo 70/2020 (bližšie pozri bod 24 odôvodnenia rozhodnutia), rozhodnutí
zo dňa 25.02.2021, sp. zn. 2 Obdo 33/2020 (bližšie pozri bod 82 až 86 odôvodnenia rozhodnutia)
rozhodnutia zo dňa 30.04.2020, sp. zn. 2 Obo 4/2019 (bližšie pozri bod 33 až 35 odôvodnenia
rozhodnutia).

44.Spoukazomnauvedené,malsúdzapreukázané,žepovyhláseníkonkurzubolúpadcahospodársky
činný, keď mu vznikol záväzok a povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie, a to aj keď správca
úpadcu neprideľoval žiadnu prácu zamestnancom úpadcu. S poukazom na uvedené, mal súd v konaní
preukázané, že pohľadávka žalobcu je pohľadávka proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR,
preto žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

45. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku, súd s ohľadom na vyhlásenie správcu (bod 7, 33, 36 odôvodnenia
rozsudku),keďvprebiehajúcomsúdnomkonaníuznalprvúpohľadávkužalobcuvsume0,06eurvplnom
rozsahu ako pohľadávku proti podstate, čo do dôvodu a výšky podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR a druhú
pohľadávku v sume 711,70 eur ako pohľadávku proti podstate, čo do dôvodu a výšky podľa § 87 ods.

2 písm. k) ZoKR, súd konštatuje, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení týchto nesporných
nárokoch. Spornosť pohľadávky v danej časti tak bola odstránená priamo v konkurznom konaní, a
teda v konaní vyvolanom konkurzom (incidenčnom konaní) nie je možné prejednávať „nespornú vec“ v
danej časti. Dôsledkom tohto úkonu správcu v konkurze bola v predmetnom konaní strata naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určení v danej časti.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a contrario
tak, že nepriznal žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovi trovy
konania nevznikli. Súd však upozorňuje, že žaloba bola podaná v rozhodnom čase dôvodne, avšak
keďže správca úpadcu v prebiehajúcom konkurznom konaní pohľadávky proti podstate uznal, tak ako

je uvedené v odôvodnení rozsudku, rozhodovanie súdu o tejto časti pohľadávok, nebolo dôvodné.
Žalovanému rovnako tak v konaní žiadne trovy konania nevznikli. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti
a procesnej ekonómie konania, súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).