Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202553
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8410202553.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598,, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: R. O., nar. XX.XX.XXXX, S. XX o vymoženie 996,-
€ s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom M., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2Er/394/2010-41 zo dňa 03.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a povinnému náhradu trov exekučného

konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9a ods.1 a 4, § 36 ods. 2, § 39 ods. 4, § 200 ods. 5, §
234f ods.1, 3, 5, 6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 256, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že dňa 21.03.2016 súdny exekútor zaslal súdu prvej inštancie doplnenie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Zákonom stanovená tridsaťdňová lehota na doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňa 22.01.2016. Avšak oprávnený doplnenie návrhu súdnemu
exekútorovi doručil až dňa 03.03.2016. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že zákonná
lehota na doplnenie návrhu nebola dodržaná. Nakoľko oprávnený do 22.01.2016 nedoplnil návrh na
vykonanie, dôsledkom nesplnenia tejto zákonnej povinnosti bolo zastavenie exekúcie. Konajúci súd mal

za to, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie nesplnením si zákonnej povinnosti, a tak mu
vznikla povinnosť nahradiť trovy exekučného konania povinnému. Vzhľadom na to, že povinný si žiadne
trovy neuplatnil, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd prvej inštancie povinnému náhradu trov
exekučného konania nepriznal.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, a to proti výroku I., ktorým

súd exekúciu zastavil. V odvolaní uviedol, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia
návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa
vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukázal na ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa,
pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú
osobu podnikateľa. Vzhľadom k uvedenému oprávnený mal za to, že sa predmetné ustanovenia na dané

exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
nakoľkopovinnývčasepodpísaniazmluvyoúvereavystavenízmenkyprehlásil,žepeňažnéprostriedkyžiadal poskytnúť na výkon povolania. Poukázal na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie
exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému
priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Dodal, že dôkazy

osvedčujúce uvedené skutočnosti boli od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného
spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorým súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je nedôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods.

1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z
exekučného titulu vydaného na základe zmenky, teda aj na toho, ktorý sa domnieva, že už v návrhu

na vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Preto aj v
predmetnom exekučnom konaní bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní
počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016.

14. Zo spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na vykonanie

exekúcie v stanovenej lehote (do 22.01.2016) v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017 nedoplnil.15. Pokiaľ oprávnený namietal, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39
ods. 4 Exekučného poriadku mu nevznikla, pretože v danom prípade sa nejedná medzi účastníkmi
o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako

dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a
podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd mal tiež preukázané, že sa v
predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru
vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b), § 2 a § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované
touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu
režimu tohto zákona. Na základe uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľský.

16. Ak teda oprávnený namietal, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust.

§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku mu nevznikla, lebo tu nejde o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd
uvádza, že povinný ako dlžník síce v zmluve o úvere označil údaj, ktorým mal byť úver poskytnutý na
účel podnikania, súčasne sú však v zmluve uvedené aj ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe,
predovšetkým rodné číslo. Pokiaľ sú teda v zmluve o úvere takto uvedené údaje o dlžníkovi, potom
nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému na účel podnikania.

Zároveň to neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s prípadným podnikaním povinného má
uzavretiepredmetnejzmluvy.Ibato,ževčaseposkytnutiaúverupovinnýajpodnikalniejedôvodom,aby
úverový vzťah medzi účastníkmi nemal byť považovaný za spotrebiteľský. Oprávnený tieto pochybnosti
nevyvrátil, preto v pochybnostiach platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Oprávnený mal preukázať,
že úver bol poskytnutý povinnému výhradne ako podnikateľovi, čo neurobil. Bolo preto správne ich vzťah

posúdiť ako spotrebiteľský.

17. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, t. j. pre
nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si
ich neuplatnil.

20.Rozhodnutieboloprijatéodvolacímsenátomvpomerehlasov3:0(ust.§393ods.3druhejvetyCSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).