Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120215416
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:1120215416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Soňa
Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovaným: 1./ A. J., rod. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, G., 2./ W. D., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, G., obe
právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slavkov, IČO:
36 858 935, korešp. adresa: Hviezdoslavova 2, Poprad, o zaplatenie 3.190,71 eura s prísl., o odvolaní
žalovaných voči rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 6C/17/2021 - 178 zo dňa 12.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Žalobkyni trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
Žalovaná v prvom rade je p o v i n n á uhradiť žalobkyni 77,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % z dlžnej sumy ročne od 22.1.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalovaná v druhom rade je p o v i n n á uhradiť žalobkyni 3 113,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % z dlžnej sumy ročne od 22.1.2019 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach
po 50 eur mesačne splatných vždy k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci počínajúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v prvom a druhom rade právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že žalované majú povinnosť trovy konania uhradiť v pomere v akom

boli zaviazané na zaplatenie istiny. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorú podala Okresnému súdu Bratislava I dňa
13.10.2020 a ktorou navrhla, aby súd zaviazal žalované v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť jej sumu 3.190,71 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.01.2019 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že s nebohým O. J., ktorý zomrel dňa

XX.XX.XXXX uzatvorila zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škody spôsobené
prevádzkou motorového vozidla. Dňa 20.08.2018 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič O. J.,
u ktorého bol dychovou skúškou zistený alkohol s výsledkom 0,41 mlg/l. Pri dopravnej nehode došlo k
usmrteniu spolujazdca v protiidúcom vozidle, zraneniu vodiča protiidúceho vozidla, ako aj ku škode namotorovom vozidle. Z titulu pohrebných nákladov bola vyplatená suma 798,88 eura, z titulu bolestného
suma 2.099 eur a z titulu škody na motorovom vozidle 3.674,53 eura, t. j. spolu 6.572,41 eura.
Súd prvej inštancie v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Voči platobnému

rozkazu podali žalované odpor, v ktorom uviedli, že namietajú uplatnený nárok v celom rozsahu,
pretože regres je individuálnym nárokom, ktorý je možné uplatniť voči konkrétnej osobe, ktorá porušila
zmluvné dojednania. Je to postih voči škodcovi, ktorý škodu zavinil, je neprenosný a viaže sa na osobu
porušovateľa zmluvných podmienok. Nie je možné preniesť ho na dedičov a navyše si žalobkyňa tento
regres neuplatnila za života neb. O. J., ale až po jeho smrti. Prihlásila si ho do dedičského konania, ale

možnosť uplatnenia tohto nároku smrťou nebohého zanikla. Žalované zároveň poukázali na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. 377/2018, ktorý rieši účel a primeranosť výšky regresnej náhrady, ktorá má
plniť výchovný a nie likvidačný účel, pričom je potrebné zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku
škody, skúmať výšku vyplatenej sumy z titulu poistenia a skúmať taktiež osobné a majetkové pomery
toho, kto škodu spôsobil.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.,
ust. § 460, § 470, § 579 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 77/1995 Z. z. a § 332 ods. 3, ods. 4 CSP.
Poukázal na to, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalované sú dedičky po poručiteľovi O.
J.. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa a nebohý uzavreli zmluvu o povinnom zmluvnou poistení škôd

spôsobených prevádzkou motorového vozidla. Sporné nebolo ani to, že O. J. bol po nehode podrobený
dychovej skúške s výsledkom 0,41 mlg/liter alkoholu vo vydychovanom vzduchu, a teda viedol motorové
vozidlo pod vplyvnom návykovej látky - alkoholu. Nesporné taktiež bolo, že žalobkyňa z titulu povinného
zmluvného poistenia vyplatila pohrebné náklady, bolestné a náhradu škody na motorovom vozidle v
celkovej výške 6.572,41 eura.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ) sa
dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa, čo znamená, že smrť poručiteľa je okamihom,
ktorý determinuje jednak nadobudnutie dedičstva a jednak zodpovednosť za poručiteľove dlhy. V zmysle

§ 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník. Smrť fyzickej osoby teda bez ďalšieho zánik záväzku tejto osoby nespôsobuje, ak nie je
ustanovené inak. Zanikajú iba tie povinnosti, ktorých vlastná existencia je bezpodmienečne viazaná na
konkrétnu osobu - účastníka záväzkového vzťahu, v dôsledku čoho nie je možný prechod na právneho
nástupcu. Jedná sa o nezastupiteľné obligácie z hľadiska subjektu, čo môže vyplývať buď z právneho

predpisu alebo dohody, alebo zo samotného účelu záväzku. Tieto práva a povinnosti, ktoré smrťou
nezanikajú, prechádzajú ku dňu smrti účastníka záväzkového vzťahu na jeho dedičov, a to bez ohľadu
na ich splatnosť. V danom prípade bol predmetom sporu dlh poručiteľa, ktorý jeho smrťou nezanikol,
lebo nešlo o nezastupiteľné plnenie z jeho strany.

5. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
31Cdo/3905/2008 zo dňa 15.11.2011 (R 38/2012), z ktorého vyplýva, že poručiteľovými dlhmi, ktoré v
zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, prechádzajú na dedičov, sú nie len povinnosti (záväzky), ktoré sa
zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale aj povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod
v právnom úkone, v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu

veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Prvoinštančný súd
mal teda za to, že žalované ako dedičky po poručiteľovi O. J., zodpovedajú za jeho dlh voči žalobkyni
z titulu uplatnenia regresnej náhrady, lebo tento dlh smrťou nebohého nezanikol. Na uplatnenie nároku
voči dedičom poručiteľa nemá vplyv ani to, že žalobkyňa nestihla voči poručiteľovi uplatniť nárok počas
jeho života, keďže sa jedná o nárok, ktorý smrťou nezanikol.

6. K nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 377/2018, ktorý navrhli aplikovať žalované, súd prvej
inštancie uviedol, že tento je aplikovateľný voči tomu, kto škodu spôsobil a vymáha sa voči nemu
regresná náhrada. V danom prípade žalobkyňa uplatnila nárok z titulu zodpovednosti za dlhy poručiteľa
podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu však skúmal pomery žalovaných a dospel k zisteniu,

že uplatnená pohľadávka nie je voči ním neprimeraná vzhľadom na jej výšku a majetkové pomery
žalovaných. Žalovaná v 1. rade je síce starobnou dôchodkyňou, ale pohľadávka v pomere, v akom za ňu
zodpovedá (77,53 eurá), nie je pre ňu likvidačná a je úplne primeraná. Žalovaná v 2. rade zdedila dom v
hodnote 80.000 eur(čistá hodnota dedičstva predstavuje 31. 669,08 eura), a teda už len z toho je zrejmé,že dlh poručiteľa (3.113,18 eura), za ktorý zodpovedá, je v značnom nepomere oproti nadobudnutému
dedičstvu a nie je neprimeraný.

7. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z ust. § 470 ods. 1 OZ, na základe ktorého dedič
zodpovedázadlhyporučiteľadovýškycenynadobudnutéhodedičstvaaakjeviacdedičov,zodpovedajú
za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, koľko z dedičstva nadobudli vo vzťahu k celému dedičstvu.
Žalovaná v 1. rade nadobudla 2,43 % z čistej hodnoty dedičstva (31. 669,08 eura), čomu zodpovedá
regresná náhrada vo výške 77,53 eura. Žalovaná v 2. rade nadobudla zostávajúcu časť hodnoty čistého

dedičstva, čo predstavuje 97,57 % a tomu zodpovedá regresná náhrada vo výške 3.113,18 eura. Preto
súd prvej inštancie zaviazal žalované na zaplatenie týchto súm každú z nich samostatne.

8. Súd prvej inštancie skúmal majetkové pomery žalovaných, pričom žalovaná v 1. rade poberá
dôchodok vo výške 490 eur, preto ju suma 77,53 eura existenčne neohrozí a žalovanej v 2. rade súd na
základe jej žiadosti umožnil splatenie dlhu v splátkach po 50 eur mesačne, keďže jej príjem je cca 600

eur mesačne a má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére, ktorá študuje na vysokej škole, taktiež
zabezpečuje všetky svoje majetkové potreby a zároveň aj spláca aj dlh poručiteľa, ktorý zdedila.

9. Súd prvej inštancie priznal tieto istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania, avšak nie od
18.01.2019, ako to žiadala žalobkyňa, ale od 22.01.2019. Vychádzal z toho, že uznesenie o vysporiadaní

dedičstva po poručiteľovi nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2019, teda najneskôr v tento deň sa
žalované dozvedeli o výške nadobudnutého dedičstva a o tom, že pohľadávka žalobkyne v dedičskom
konaní uspokojená nebola a nasledujúcim dňom sa dostali do omeškania.

10. Voči tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podali

odvolanie žalované, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Uviedli, že O. J. zomrel
dňa XX.XX.XXXX a žalobkyňa si do tohto dňa voči nemu neuplatnila žiaden regresný nárok. Takto učinila
aždňa17.12.2018,atedauplatnilasisvojupohľadávkuvočisubjektu,ktorýužnemalprávnusubjektivitu,
keďže tá mu zanikla jeho smrťou. Žalované poukázali na to, že súdny komisár v dedičskom konaní
pohľadávku žalobkyne neuznal ako súčasť dedičstva, teda neuznal, že sa jedná o dlh zomrelého. Týmto

momentom si mala žalobkyňa svoj nárok uplatniť žalobou podľa Civilného mimosporového poriadku, čo
však neučinila, pričom aj prípadná takáto žaloba by mala byť zamietnutá z dôvodu neexistencie aktívnej
legitimácie. Žalované konštatovali, že žalobkyňa nevyužila možnosť uplatniť svoj nárok za života O.
J., preto jej právo domáhať sa regresného plnenia zaniklo smrťou. Tomu, že žalobkyňa si pohľadávku
neuplatnila riadne a včas svedčí aj to, že platbu poškodenému vo výške 191 eur uhradila až 28.02.2019,

teda až v tomto momente bol daný právny základ na určenie výšky regresu. Celé poistné plnenie bolo
zaplatenéaždňa28.02.2019,t.j.nielenposmrtipovinného,aleajpovyporiadaníjehodedičstva.Jeteda
zrejmé, že takáto pohľadávka nemôže byť spôsobilá pre uplatnenie v dedičskom konaní a uplatnená
voči dedičom. Ak by bol totiž uznaný iný výklad, dostali by sa dedičia do právnej neistoty a nikdy by
si nemohli byť istí výškou aktív a pasív dedičstva, keďže by si bývalí veritelia po zosnulých mohli, aj

po rokoch, uplatniť plnenie. Žalované poukázali aj na to, že regres, ktorý je predmetom tohto konania,
má plniť sankčný, kompenzačný a výchovný účel a keďže sankcie sú neprenosné a výchova má tiež
smerovať k subjektu, ktorý sa dopostil sankcionovaného konania, je zrejmé, že regresný nárok sa v
tomto prípade viaže na danú osobu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli žalované, aby odvolací súd
v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Žalobkyňa sa k odvolanie žalovaných nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok

- CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli ako aj na jeho webovej stránke Krajského

súdu v Prešove dňa 20.09.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie
je dôvodné.13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom ktorých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Žalované v rámci odvolacích dôvodov uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. O aké konkrétne nesprávne skutkové zistenia sa má

jednať, však žalované nešpecifikovali. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav. Konštatoval, ktoré skutkové zistenia sú nesporné, teda, že nebohý O. J. pod vplyvom
alkoholu zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej dokonca došlo k usmrteniu jedného účastníka dopravnej
nehody, k poškodeniu zdravia ďalšieho účastníka a ku škode na motorovom vozidle. Nesporná bola
aj výška, ktorú žalobkyňa zaplatila poškodeným, resp. pozostalým. Sporným bolo právne posúdenie
prejednávanej veci. Žalované tvrdili, že v danom prípade sa jedná o osobný nárok, ktorý žalobkyňa

mohla uplatniť iba voči subjektu, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, v danom prípade nebohému
O. J., pričom žalobkyňa si uplatnila svoju pohľadávku voči subjektu, ktorý už nemal právnu subjektivitu,
keďže táto mu zanikla jeho smrťou.

15. Čo sa týka právneho posúdenia veci, tak súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade

sa nejedná o osobný nárok, ktorý mohol vykonať osobne iba dlžník, teda, že iba vo vzťahu k nemu
možno uplatniť regresný nárok a iba on ho môže zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru
Českej republiky, ktorá je ale použiteľná aj pre účely tohto konania, keďže sa jedná o nárok, ktorý
bol uplatnený ešte za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý platil pre pôvodný spoločný štát a v
tomto ohľade nie je podstatné, že sa jedná o judikatúru Českej republiky, ale podstatná je aplikácia §

470 Občianskeho zákonníka, a teda, že dedič do výšky ceny nadobudnutého dedičstva zodpovedá za
poručiteľovedlhy,ktorénanehoprešliporučiteľovousmrťou.Súdprvejinštancievychádzalzozáveru,že
poručiteľovými dlhmi, ktoré prechádzajú na dedičov, sú nielen dlhy, ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý
nastal ešte za života poručiteľa, ale aj dlhy, ktoré majú pôvod v protiprávnom úkone, z ktorého by mal
plniť poručiteľ, keby mu v tom nezabránila jeho smrť. Takýto záver je logický a zároveň aj spravodlivý,

keďže je nepochybné, že žalované dedili aktíva, ktorých výška podstatne prevyšuje uplatnený regresný
nárok. Za tejto situácie je nelogický výklad podľa ktorého, pokiaľ by bol poručiteľ žil, tak by bol povinný
uhradiť regres, ale keďže v čase medzi nehodou, ktorou zavinil a spôsobil pod vplyvom alkoholu a
časom, kedy si žalobkyňa uplatnila regresný nárok z titulu vyplatenej náhrady škody, zomrel, a iba z
tohto dôvodu by už žalobkyňa nemala nárok na regres. Je nepochybné, že regresný nárok vznikol z

dôvodu protiprávneho konania nebohého poručiteľa, ktorý porušil dopravné predpisy (§ 9 ods. 1, § 4
ods. 2, písm. d) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke) tým, že jazdil pod vplyvom alkoholu a prešiel
do protismeru, pričom spôsobil dopravnú nehodu, a preto dedičia zodpovedajú za tento dlh v pomere
k zdedenému majetku.

16. Pokiaľ právny zástupca žalovaných argumentoval, že za tejto situácie sa dedičia dostávajú do
právnej neistoty a nikdy si nemôžu byť istí výškou aktív a pasív v dedičstve, tak v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že aktíva sú jasné od ukončenia dedičského konania a pokiaľ by teoreticky
poškodeným vznikli ešte nejaké nároky na výplatu poistného plnenia v dôsledku protiprávneho konania
nebohého poručiteľa, tak v takomto prípade je možné uplatňovať regres iba do výšky aktív zdedeného

majetku.

17. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj aplikáciou nálezu Ústavného súdu SR
IV. ÚS 377/2017, týkajúcou sa primeranosti uplatneného regresu. Prihliadal aj na osobné a majetkové
pomery žalovaných, aj keď sa nejednalo o osoby, ktoré zavinili dopravnú nehodu. Žalovanej v 2. rade

umožnil splatenie dlhu v splátkach po 50,- eur mesačne. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza, že čo sa týka okolností dopravnej nehody, tak je potrebné uviesť, že
následky predmetnej dopravnej nehody boli dokonca fatálne, keďže došlo k úmrtiu účastníka dopravnej
nehody. Z relácie polície vyplýva, že nebohý poručiteľ spôsobil dopravnú nehodu tým, že prešiel do
protismeru. Je taktiež nepochybné, že motorovým vozidlom jazdil pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka

výšky uplatneného regresného nároku, tak žalobkyňa si uplatnila z celkovej sumy 6.572,41 eura, ktorú
preukázateľne vyplatila, iba sumu 3.190,71 eura, čo predstavuje cca 47 % z celkovo vyplateného
poistného plnenia, čo v danom prípade spĺňa kritérium primeranosti uplatneného regresného nároku.18. Žalované namietali, že žalobkyňa časť škody (bolestné v sume 191 eur) uhradila až 28.02.2019.
Vzhľadom na právne závery o zodpovednosti žalovaných za dlh ich právneho predchodcu nemá
okolnosť,kedydošlokvýplatejednotlivýchčastípoistnéhoplnenia,relevantnývýznam,keďžežalobkyňa

si mohla uplatniť regresné nároky aj z čiastočných plnení, ktoré postupne plnila, avšak je logické, že
k uplatneniu regresnej náhrady pristúpila až po úplnom ukončení poistnej udalosti, teda, keď uhradila
všetky nároky na náhradu škody.

19. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 OZ a výšku žalobkyňou uplatneného nároku, prvoinštančný súd

správne zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 77,53 eura a žalovanú v 2. rade na zaplatenie
sumy 3.113,18 eura s tým, že jej umožnil splatiť dlh v primeraných splátkach po 50 eur mesačne.
Správne taktiež posúdil počiatok omeškania žalovaných so zaplatením dlhu, ktorý na nich prešiel
smrťou poručiteľa, pričom o tomto dlhu mali, ako účastníčky dedičského konania, vedomosť, keďže bol
uplatnený v dedičskom konaní. Preto dňom nasledujúcim po právoplatnosti dedičského rozhodnutia už
boli v omeškaní s plnením svojho dlhu.

20. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov. Prvoinštančný súd správne zistil
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, okrem výroku ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ktorý nebol odvolaním napadnutý.

Správny je aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým bol úspešnej žalobkyni priznaný nárok
na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným, pričom zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti,
ktoré sa týkalo len veľmi nepatrnej časti nároku, a to 3 dní omeškania s plnením dlhu, nemalo vplyv na
priznanie nároku na plnú náhradu trov konania.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255
CSP, pričom úspešnej žalobkyni v rámci odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli ani si ich
neuplatnila, preto jej súd nepriznal trovy odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).