Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010388
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010388.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

Š. G., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2
Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. G., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom N. XXX, okres Námestovo, SZČO, slobodný,
na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19.04.2020 v čase od presne nezistenej doobedňajšej hodiny do času okolo 13:30 hod. viedol
motocykel zn. Honda 250, bielo červenej farby, bez evidenčného čísla, a to od futbalového ihriska v
obci Sihelné, po miestnej ceste v smere na obec Oravské Veselé, kde na mieste zvanom „Pri kapličke"
pokračoval po miestnej ceste v smere na obec Klin, následne pokračoval po poľných cestách v lesnom
poraste katastrálnych území obcí Oravské Veselé, Klin a Námestovo a následne bol zastavený v k.ú.
mesta Námestovo na mieste zvanom Vahanov, pričom takto jazdil v Chránenej krajinnej oblasti Horná

Orava a to v jej „D“ - zóne, kde platí 2. stupeň územnej ochrany a súčasne v Chránenom vtáčom území
Horná Orava a v území európskeho významu NATURA 2000, čím porušil ustanovenie § 13 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
je na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, a
takto konal napriek tomu, že mu bol Trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Námestovo, sp. zn.
6T/115/2019 zo dňa 04.10.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 22.10.2019, uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 26 mesiacov,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny jazdil motocyklom na
poľnohospodárskom pozemku

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákazu
činnosti,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona,

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.
§ 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 13.11.2020 na Š. G. obžalobu pre prečin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona a pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je

neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve

na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,

ktorý sa kvalifikuje ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a
prečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákona.Obžalovaný
uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia, súd uznesením podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku prijal vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku kladeného
mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 10.11.2020 č. Pv. 265/20/5507-11, ktorý sa
kvalifikuje ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona a
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a podľa §

257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, švagrom a jeho
synom, sestrou s tým, že rodičia majú v starostlivosti jeho bratranca. Majetok nemá žiadny a rodičom

pravidelneprispievanastravu.Nemážiadnevyživovaciepovinnosti.Jevyučenýautomechanikapracuje
na stavbe. Tá práca je pravidelná.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
správou z Centrálneho registra exekúcií, s lustráciou z katastrálneho portálu, so správou Obce Sihelné,

so správou OR PZ Dolný Kubín, s odpisom RT, s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstvavnútra Slovenskej republiky, spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/115/2019, najmä
trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/115/2019 zo dňa 04.10.2019.

Vzhľadom na vyhlásenia viny obžalovaným sa súd otázkou viny bližšie nezaoberal.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu
v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané
v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči

ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak
uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok

na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu
dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie
k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti
(úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť

trestu, okrem iného, určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia

jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi

páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov
a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.

U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona -

priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, v zmysle § 36 písm. n/ Trestného
zákona - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

U obžalovaného bola zistená aj jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona -
bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť

neprihliadať.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky aka/ vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b/ prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo mal súd za preukázané, že trestným rozkazom zo dňa 04.10.2019
bol Š. G. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným

odkladom a určením skúšobnej doby na 18 mesiacov. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 18 mesiacov.

Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2019.

Keďže v danom prípade mu bola skúšobná doba určená do 23.04.2021, je zrejmé, že sa súdeného
skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby v trestnej Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/115/2019, súd musel postupovať v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona a
obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Vzhľadom na to, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu porušovania
ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov,
vzhľadom na to, že podľa názoru súdu, je takýto trest trestom adekvátnym, keďže obžalovaný sa aj
napriek predchádzajúcemu podmienečnému trestu sa nepoučil a v jeho priebehu spáchal ďalšie dva
trestné činy.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého

trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.