Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 17, 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201125
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2517201125.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu G. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX H., právny zástupca: JUDr. Miloš Papcun, so sídlom
Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: G.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. K.. R.
XXX/XX, XXX XX H., právny zástupca: Mgr. Miroslav Šandrik, IČO: 42 154 146, so sídlom Stražovská
625/1, 922 03 Vrbové, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena pre vlastníka
nehnuteľnosti parc. č. XXX, XXX, XXX vedených na liste vlastníctva č. XXX a parc. č. XXX/X vedenej
na liste vlastníctva č. XXXX, z a s t a v u j e.

II. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele
č. XXX, zapísaný na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXX, kat. územie
H. - vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parc. č. XXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor
prekatastrálneúzemieH.,podľaGeometrickéhoplánuč.17/2020zodňa06.03.2020,napriznaniepráva
prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa

23.03.2020 pod sp. zn. G1-189/2020, vyhotoveného Ing. Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
vo výške 1.760,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 20.02.2017 sa pôvodný žalobca - Ján Mego domáhal zriadenia vecného

bremena vo prospech každodobého vlastníka nehnuteľností - parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX ostatné plochy o výmere XXX
m2, dom súp. č. XXX vedené na liste vlastníctva č. XXX a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2 vedenej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom cez časť parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX vlastní žalovaná v podiele 1/1-ina.
Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a XXX vlastnil pôvodný žalobca v podiele 1/1-ina. Dňa 26.09.2016
žalovaná podala na stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby - Oplotenie rodinného domu na pozemkuparc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Voči uvedenému podal pôvodný žalobca námietky dňa 23.11.2016 s
tým, že umiestnenie oplotenia by malo byť len nevyhnutnom rozsahu tak, aby mu nebolo znemožnené
cez parcelu č. XXX/X prechádzať pešo a motorovým vozidlom, lebo po jeho realizácii by mu ostal

prechod len v šírke 80 cm. Navrhol, že na vlastné náklady dá vyhotoviť geometrický plán na pre právo
prechodu a prejazdu a uzavrie so žalovanou dohodu o zriadení vecného bremena. Žalovaná navrhla
uzavrieťzmluvutak,žebyvecnébremenoboloviazanélennaosobupôvodnéhožalobcu,sčímnemohol
súhlasiť. Pôvodný žalobca navrhol zriadenie vecného bremena, ktoré by malo vecnoprávny charakter, s
čím nesúhlasila žalovaná. Stavebný úrad konanie o vydanie povolenia pre stavbu oplotenia rozhodnutím

zo dňa 23.12.2016 prerušil. Pôvodný žalobca žiadal žalobe vyhovieť podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe. K žalobe priložil nasledovné listiny, ktoré
žiadal vykonať ako dôkaz: výpis z LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, Oznámenie o začatí zlúčeného
územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 11.11.2016, Záznam zo
stavebného konania zo dňa 24.11.2016, Podanie námietky zo dňa 22.11.2016, Zmluva o užívaní a o
úprave prístupovej komunikácie (návrh), List zo dňa 07.12.2016, Rozhodnutie zo dňa 23.12.2016, list

zo dňa 25.01.2017, 4 ks fotografie, geometrický plán č. XXX/XXXX.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním dourčeným súdu dňa 01.06.2017 a uviedla, že so žalobou
nesúhlasí, lebo zriadenie vecného bremena by neprimerane zasahovalo do jej vlastníckeho práva. Je
pravdou, že ohlásila drobnú stavbu - oplotenie rodinného domu, pred týmto podaním sa však snažila

doriešiť požiadavky zástupkyne pôvodného žalobu - p. E. (pozn. t.č. žalobkyňa) ohľadom prístupu k
nehnuteľnostiam pôvodného žalobcu, s čím nesúhlasila. Uvedené môže potvrdiť aj jej manžel, ako
aj členovia farskej rady vo Vrbovom. Postup stavebného úradu považuje za zaujatý. S geometrickým
plánom,ktorýdalvypracovaťpôvodnýžalobcanemôžesúhlasiť,leboprístupbymalzahŕňaťcelúparcelu
XXX/X, čo je neprimerané obmedzeniu jej vlastníckeho práva potrebám žalobcu. Pôvodný žalobca v

dome vôbec nebýva a nehnuteľnosti, ku ktorým žiada prístup vôbec neužíva. Pôvodný žalobca mohol
prístup k nehnuteľnosti riešiť už dávnejšie, lebo spoluvlastnícky podiel 1 nadobudla žalovaná kúpou
od Rímskokatolíckej cirkvi, avšak odkúpiť ho nechcel, lebo predmetný pozemok považoval za svoj.
Existujú aj iné prístupové cesty k nehnuteľnostiam žalobcu, cez pozemky p. H. Š.U., p. G. R. alebo
mesta Vrbové, ktoré sú susediacimi pozemkami. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Žiadala žalobu zamietnuť a pri rozhodnutí o trovách zohľadniť to, že ona spor
nevyvolala.

4. Na pojednávaní dňa 20.02.2019 bolo súdu právnym zástupcom dedičky po pôvodnom žalobcovi
oznámené, že pôvodný žalobca zomrel, pričom jeho dedičkou a právnou nástupkyňou je p. G. E. a

elektronicky podal návrh na zmenu žalobcu. Z Uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn.: XD/XXX/
XXXX zo dňa 14.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2018 súd zistil, že nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXX a XXXX nadobudla p. G. E. - neter poručiteľa v celosti. Uznesením zo dňa
11.04.2019 súd rozhodol o pokračovaní s dedičkou po pôvodnom žalobcovi na strane žalobcu.

5. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 súd pripustil uznesením zmenu žaloby nasledovne: Zriaďuje sa v
prospech každodobého vlastníka nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade D., katastrálny odbor,
kat. územie H., parcely registra „C“, LV Č. XXX, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere XXX m2, parcela č. XXX - ostatné plochy vo výmere XXX m2,
stavby - dom súpisné číslo XXX, LV č. XXXX parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

XX m2 vecné bremeno zodpovedajúce právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez časť parcely
registra „C“ zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. H. ako parc. číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2 - v rozsahu vyznačenom červeným obdĺžnikom na geometrickom pláne č. XXX/XXXX
vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom dňa 29.09.2016 a overenom Okresným úradom D.,
katastrálny odbor dňa 7.10.2016 sp.zn. XXX/XXXX. Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 29.09.2016,

vyhotovený B.. R. T., autorizovaným geodetom, úradne overený Okresným úradom D., katastrálny odbor
dňa 07.10.2016, sp.zn. XXX/XXXX je súčasťou rozhodnutia.

6. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.08.2020 právny zástupca žalobkyne žiadal pripustiť
zmenu žaloby, ktorú upravil na pojednávaní dňa 07.09.2020. Uznesením zo dňa 05.10.2020 súd pripustil

zmenu žaloby nasledovne: Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom
grafickom vymedzení podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva
prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa
23.03.2020 pod sp. zn. I.-XXX/XXXX, vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom, D., H. XXXX/XX cez pozemok registra C, parcela č. XXX/X diel 1, vedený Okresným úradom D., katastrálny
odbor pre katastrálne územie Vrbové ako vecné právo s účinkami in rem v prospech nehnuteľnosti
- stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. XXX, zapísanej na Okresnom

úrade D., katastrálny odbor, LV č. XXX, kat. územie H.. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej ako
jednorazovú náhradu na časovo neobmedzené zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 6.3.2020,
na priznanie práva prechodu cez parc.č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom D., katastrálny
odbor dňa 23.03.2020 pod sp.zn. I.-XXX/XXXX, vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom, D.,

H. XXXX/XX cez pozemok registra C, parcela č. XXX/X diel 1, vedený Okresným úradom D., katastrálny
odbor pre katastrálne územie H. ako vecné právo s účinkami in rem v prospech nehnuteľnosti - stavby
- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. XXX, zapísanej na Okresnom úrade D.,
katastrálny odbor, LV č. XXX, kat. územie H., sumu predstavujúcu 1 760,00 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa
6.3.2020, na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overený Okresným úradom D.,

katastrálny odbor dňa 23.03.2020 pod sp. zn. I.-XXX/XXXX, vyhotovený B.. R. T., autorizovaným
geodetom, D., H. XXXX/XX.

7. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Zo zmenenej žaloby je nepochybné, že žalobkyňa sa už nedomáhala zriadenia vecného bremena

práva cesty v prospech vlastníka pozemkov, alebo iba v prospech vlastnícka stavby, vzala teda žalobu
späť v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena pre vlastníka nehnuteľnosti
parc.č.XXX,XXX,XXXvedenýchnalistevlastníctvač.XXXaparc.č.XXX/Xvedenejnalistevlastníctva
č. XXXX a v tejto časti súd konania zastavil (výrok I).

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Z LV č. XXXX súd zistil, že výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2 je žalovaná v podiele 1/1-ina (v celosti).

12. Z LV č. XXX (stav ku dňu 18.11.2016) súd zistil, že t.č. bol vedeným výlučným vlastníkom parc.
č. XXX, XXX a XXX a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX pôvodný žalobca v
podiele1/1-ina(vcelosti).ZLVč.XXXX(stavkudňu07.12.2016)súdzistil,žet.č.bolvedenýmvýlučným
vlastníkom parc. č. XXX/X pôvodný žalobca v podiele 1/1-ina (v celosti).

13. Z Oznámenia o začatí zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho
pojednávania zo dňa 11.11.2016 vydaného Mestom H. pod č.k. XXXX/XXXX/OSK-G. vyplynulo, že bolo
zlúčené územné a stavebné konanie vo veci „Oplotenie rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXX/
X, XXX/X a XXX/X. Zo Záznamu zo stavebného konania zo dňa 24.11.2016 vyplynulo, že stavebný
úrad vyvíja úsilie o zmier medzi dotknutými stranami vo veci obmedzenia prístupu p. G. po prístupovej

komunikácii, ak k zmieru nedôjde môže nariadiť prerokovať námietku v konaní pred príslušným súdom.
Z listu - Podanie námietky zo dňa 22.11.2016 je zrejmé, že pôvodný žalobca adresoval stavebnému
úradu námietku v stavebnom konaní o oplotenie rodinného domu, nakoľko stavbou oplotenia bude mať
obmedzený prístup s svojim nehnuteľnostiam. Z Rozhodnutia zo dňa 23.12.2016 vydaného Mestom
H. č.k. XXX/XX/XXXX/PSK-G. súd zistil, že stavebný úrad konanie prerušil. Z listu žalovanej zo dňa

25.01.2017 adresovaného stavebnému úradu vyplynulo, že ponúkla pôvodnému žalobcovi možnosť
uzavrieť dohodu o užívaní a úprave prístupovej cesty, ktorú však odmietol podpísať, trvá teda na tom,
aby jeho námietka v stavebnom konaní bola vyhodnotená ako nedôvodná.

14. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného B.. T. na priznanie práva prechodu cez pozemok

parc. č. XXX/X súd zistil, že červeným obdĺžnikom bol zameraný (vyznačený) navrhovaný prechod cez
celú parcelu č. XXX/X, pričom v časti od komunikácie je prechod široký 3,75 m a v zadnej časti 4,15 m.15. Z Oznámenia č. 5848/2016 Rímskokatolíckej cirkvi zo dňa 20.07.2016 vyplynulo, že ekonomická
rada sa zaoberala žiadosťou žalovanej o odkúpenie pozemku, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s
cirkvou a súhlasí s odpredajom za podmienok, že žalovaná vezme späť žalobu, ktorú podala a predloží

farnosti späťvzatie a Zmluvu o užívaní a o úprave prístupovej komunikácie upraví tak, že ako oprávnený
bude vedený vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a XXX - C.U. G..

16. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 sa vyjadril právny zástupca žalobkyne s tým, že čo sa týka
pozemku nachádzajúceho sa za pozemkami žalobkyne, to je cintorín ohradený múrom, žiaden iný

prístup k parcelám vo vlastníctve žalobkyne nie je ako cez spornú parcelu, ktorá je na LV evidovaná na
účel využitia ako cestná, miestna a účelová komunikácia. Napriek postavenému plotu sa domáhajú aj
prechodu aj prejazdu v zmysle § 151o ods. 3 OZ nakoľko žalobkyňa si nemôže zabezpečiť prístup inak.
Rokovali aj s pani Š. - vlastníčkou parciel z druhej strany (parc. č. XXX a XXX), ktorá sa vyjadrila, že v
tejto časti majú umiestnenú vodárničku a studňu, preto pozemok predať ani sprístupniť nemôžu. Vecné
bremeno navrhujú cez celú parc. č. XXX/X tak ako vyplýva z geometrického plánu. Právny zástupca

žalovanej oponoval, že v zmysle § 151 o ods. 3 OZ právo cesty možno zriadiť formou vecného bremena
len po kumulatívnom splnení podmienok: 1. vlastník stavby nie je súčasne aj vlastníkom priľahlého
pozemku, cez ktorý je možný prechod - tu poukazujú na parc. XXX/X, cez ktorú sa žalobkyňa k svojej
stavbe dostane, 2. nie je zabezpečený prístup inak - čo žalobkyňa nepreukázala lebo tvrdíme, že prístup
zabezpečený má. Petit je neurčitý a nevykonateľný, alebo nie je definovaný účel vecného bremena a nie

je vymedzený jeho rozsah a nie sú špecifikované ani motorové vozidlá, ktoré by mali mať zabezpečený
prejazd. Poukazujú aj na to, že právo cesty má slúžiť len k stavbe a nie k pozemkom ako požaduje
žalobkyňa.

17. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že v roku 1932 keď starí

rodičia kúpili tieto pozemky, ktoré vlastní, celá výmera bola X.XXX m2. Až 10-20 rokov dozadu zistili,
že na LV chýba XXX m2. V tom čase to vlastnil ešte jej strýko (pôvodný žalobca), ona mu to pomáhala
vybavovať a robili aj dopyt na kataster aj na cirkev. Keď manžel žalovanej chcel odkúpiť od cirkvi
pozemky, ktoré t. č. vlastní žalovaná, súhlasili len pod podmienkou, že nám zostane zachovaný prístup.
Zdokladovať to ale nevie, už sú to roky. Žiadala cirkev o odkúpenie spornej parcely ako cesty, aj súhlasili

a kúpne zmluvy boli zhotovené, cirkev však nesúhlasila s odpredajom v celosti a manžel žalovanej
odkúpil jednu 1 pozemku. Neskôr si uplatnili predkupné právo a mne už to cirkev predať nemohla. Má
však vedomosť o tom, že ekonomická rada v obci ako aj farár nesúhlasili s týmto riešením. Má za to,
že žalovaná im svojím konaním chcela zamedziť prístup. Na otázku, či býval niekto za posledných 7
rokov v stavbe, ku ktorej žiada zriadiť prístup uviedla, že nebýval, pôvodný žalobca mal už 92,5 roka,

bol odkázaný na starostlivosť a býval u nej. Často tam s ním však chodila. Strýko (pôvodný žalobca)
zomrel 16.02.2018 a plot bol postavený v roku 2017 v lete. Aj na fotografii, ktorú predložila je dátum
30.06.2017. Neodmietol odkúpiť od cirkvi pozemok, potreboval čas na zdokladovanie, bol v domnení že
cesta patrí jemu. Keď už chceli pristúpiť ku kúpe, už to nebolo možné.

18. Spolu s podaním zo dňa 16.09.2019 právny zástupca žalobkyňa doložil do spisu vytyčovací náčrt č.
XX/XXXX vypracovaný B.. D. C., z ktorého vyplýva priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a XXX.

19. Dňa 08.10.2019 sa uskutočnila obhliadka na mieste samom. Pri obhliadke súd vyhotovil fotografie

a videonahrávku, pričom miesta fotografií vyznačil na mape bodmi. Prístupová cesta (parc. č. XXX/X)
v stave v deň obhliadky má v smere od komunikácie 315 cm, ako pokračuje smerom k pozemkom vo
vlastníctve žalobkyne, následkom vystaveného oplotenia žalovanej sa zužuje a v bode 3 má len 145 cm
a v bode 2 len 153 cm. Pri bode 3 sa nachádza hospodárska stavba vo vlastníctve p. H. Š. (fotografia č.
15). Pozemok aj s rodinným domom p. Š. bol zachytený aj z miesta obecnej komunikácie (bod č. 11 a

fotografia č. 16), pričom je zrejmé, že časť pozemku susediaca s parc. č. XXX/X je porastená stromami
a kríkmi a z tejto strany sa nachádza aj hospodárska budova (vodárnička), súd konštatuje, že z tejto
strany nie je možné zabezpečiť prístup k stave vo vlastníctve žalobkyne. Oplotenie žalovanej je úplne
dokončené, nejedná sa o rozostavaný plot. Parcela č. XXX/X je úzka a má tvar písmena „L“. V ohybe
je osadená bránka smerujúca na pozemok, ktorá má šírku pre vjazd motorových vozidiel (na mape

úsečka 6a), fotografia č. 8 je realizovaná z pozemku žalobkyne, je teda viditeľné aj oplotenie žalovanej.
Pozemok parc. č. XXX/X končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a suseda p.
R.. Na tomto mieste sa nachádza malá bránka na pozemok žalobkyne (fotografia č. 12). Pozemok parc.
č. XXX/X a v pozadí XXX/X s rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve suseda p. R.Á. sú z bodu 10zachytené na fotografii č. 11. Je zrejmé, že pozemok v tejto časti tvorí záhrada s ovocným sadom, prístup
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný nie je. Na pozemkoch žalobkyne parc. č. XXX a XXX
sa nachádzajú dve stavby, rodinný dom na fotografii č. 7 a hospodárska budova na fotografii č. 13.

Videonahrávka zhotovená po obvode parc. č. XXX zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky
žalobkyne od cintorína (parc. č. XXX), ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu
(fotografia č. 14).

20. Na pojednávaní dňa 12.02.2020 bol vypočutý svedok N.. A. R., ktorý vypovedal, že je manželom

žalovanej a keď pozemok kupoval od cirkvi už v tom čase, keď sa kúpa vybavovala bol obvinený, ako
si vôbec dovoľuje požiadať o tento pozemok, snažil sa, aby polovica bola k dispozícii pre pána G..
Boli vypracované aj kúpne zmluvy, geometrický plán, schválené arcibiskupským úradom. K podpisu
zo strany pána G. nikdy nedošlo. Vtedy obdržal telefonát zo strany žalobkyne, ktorý považoval za
vyhrážanie, chcela aby sa pozemku zriekol. Žalobkyňa chcela dokazovať vlastníctvo k pozemku a
k žiadnej dohode nikdy nedošlo. Preto odkúpil aj tú druhú polovicu pozemku. Pozemok tak ako je

vymedzený v geometrickom pláne je využívaný na ohraničenie pozemku, teda oplotenie a ako rekreačná
časť, lebo do tejto strany majú presklené okná. S pánom G. sa osobne nestretol, všetky veci za neho
vždy vybavovala pani E., s ktorou sa stretol pri miestnom zisťovaní a jej reakcia na dohodu bola, že ju
považovala za výsmech. Na otázku aké dohody predkladali uviedol, že okrem tej, ktorá je v spise, tam
boli aj kúpne zmluvy. Navrhol cirkvi trhovú cenu 33,- eur za m2 , aby ho nikto neobvinil, že to kúpil pod

cenu a v tom čase to bolo ponúknuté aj žalobkyni a cirkev znížila cenu na 15,- za m2 aby si to mohla
dovoliť, ale z jej strany to nikdy prijaté nebolo.

21. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2020 právny zástupca žalobkyne predložil nový geometrický
plán č. XX/XXXX vypracovaný geodetickou kanceláriou B.. T. - B.. C., pričom podľa neho je rozsah

práva prechodu cez parc. č. XXX/X zriadený v nevyhnutnom rozsahu v šírke 3 m tak, aby bol umožnený
aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn.: 22Cdo/2977/2009. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X bola
včlenená do parc. č. XXX/X a od hranice parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne je červenou
prerušovanou čiarou vyznačená plocha na oarc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, ktorá po

pripočítaní šírky parc. č. XXX/X tvorí plochu, ktorá by mala slúžiť na práva cesty, ktorého sa domáha
žalobkyňa. Tromi úsečkami pozdĺž celej vyznačenej plochy je zaznamenané, že šírka plochy na právo
cesty je 3 m v každej zo zaznačených úsečiek.

22. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2020 právny zástupca žalobkyne predložil znalecký posudok

č. XX/XXXX vyhotovený B.. A. I.. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu
jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku č. XXX/X vo vyznačenej
časti podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, a to na sumu 1.760,- eur. Všeobecnú hodnotu vecného
bremena znalec stanovil ako kapitalizáciu hospodárskej ujmy ako jednorazovú odplatu pre časovo
neobmedzené obdobie.

23. Znalecký posudok bol doručený právnemu zástupcovi žalovanej na pojednávaní dňa 07.09.2020,
na ktorom požiadal o poskytnutie lehoty, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Súd pojednávanie odročil na
termín 20.01.2021, teda o 4 mesiace. Do tohto termínu sa právny zástupca k posudku nevyjadril, ani
do spisu nezaložil žiadne podanie. Pojednávanie vytýčené na deň 20.01.2021 bolo zrušené z dôvodu

nariadenéhozákazuvychádzania,novýtermínbolvytýčenýnadeň17.05.2021.Upovedomenieozmene
termínu pojednávania bol právnemu zástupcovi žalovanej doručené dňa 15.01.2021. Elektronickým
podaním doručeným súdu dňa 14.05.2021 (t.j. 4 mesiace po tom, ako mal vedomosť o termíne
pojednávania)požiadalprávnyzástupcažalovanejoodročeniepojednávaniazdôvodukolízieshlavným
pojednávaním na Okresnom súde v Nitre. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval s

poukazom na § 183 ods. 1 a 2 CSP. Na pojednávaní dňa 17.05.2021 súd skonštatoval, že právny
zástupca žalovanej sa k uvedenému dňu k znaleckému posudku nevyjadril a okrem žiadosti o odročenie
pojednávania nedoručil do spisu žiadne podanie. Právny zástupca žalobkyne avizoval, že v deň
pojednávania mu bolo elektronicky doručené podanie zo strany právneho zástupcu žalovanej, súd však
v podateľni súdu neevidoval v čase začatia pojednávania žiadne podanie - ani listinné, ani elektronické.

24. Podľa § 153 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohlapredložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Elektronické podanie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 17.05.2021 bolo spracované a doručené
súdu až dňa 18.05.2021, teda po tom, ako súd na pojednávaní dňa 17.05.2021 vo veci rozhodol.

Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovanej prostriedky procesnej obrany obsiahnuté v uvedenom
podaní neuplatnil včas, súd na ne ani neprihliadol.

26. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

27. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

28. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

29. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia §134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

30. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

31. Predmetom žaloby je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods.
OZ. V danom prípade je možné zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie je možné
ho zriadiť v prospech vlastníka pozemku, alebo v prospech konkrétnej osoby. Pod pojmom „priľahlý

pozemok“ je potrebné chápať pozemky, cez ktoré sa vlastník cesty môže dostať k verejnej komunikácii.
Podmienkami zriadenia vecného bremena sú: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak.

32. Pokiaľ ide o splnenie podmienky - vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,

ktorý umožňuje prístup k stavbe, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že splnená bola.
Hoci je nesporné, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X, cez ktorý je možné realizovať
prechod až k verejnej komunikácii (parc. č. XXX), súd z obhliadky na mieste samom (ako aj katastrálnej
mapy) zistil, že táto parcela je úzka, pričom v nameranom najužšej úsečke má len 145 cm. Podľa názoru
súdu „prístup k stavbe“ nemožno reštriktívne vykladať tak, že prístup k stavbe žalobkyne je zabezpečený

(hoci aj prostredníctvom pozemku vo vlastníctve samotnej žalobkyne) iba tým, že je zabezpečený
prechod a nie aj prejazd. Samotný pojem „vecné bremeno“ bol pojatý do právneho poriadku až v r. 1950,
dovtedy Občiansky zákonník upravoval pozemkové služobnosti, pričom služobnosť cesty zahŕňala aj to,
že vlastník panujúceho pozemku mohol prechádzať cez služobný pozemok (pešky, na koni), alebo sa
mohol cezeň prevážať (právo vozovej cesty) alebo mohol cezeň preháňať dobytok (právo priehonu). V

zmysle uvedeného má súd za to, že právo cesty zahŕňa nielen prechod, ale aj prejazd cez prístupovú
parcelu, pričom už vzhľadom na obvyklú šírku osobného motorového vozidla je nepochybné, že prejazd
cez parcelu č. XXX/X žalobkyňa zabezpečený nemá. Hoci v čase rozhodnutia súdu bolo už oplotenie
žalovanej zrealizované, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred jeho realizáciou žalobkyňa a jej
právny predchodca realizovali prejazd cez parc. č. XXX/X a časť parcely č. XXX/X (t.č. už včlenená do

parc. č. XXX/X), ktorá s parc. č. XXX/X susedí.

33. Pokiaľ ide splnenie podmienky, že prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak, z vykonaného
dokazovania takisto vyplynulo, že bola splnená. Žalovaná v konaní namietala, že prístup pôvodnémužalobcovi ponúkala, a to formou zmluvy o zriadení vecného bremena in personam. Tu súd poukazuje
na to, že hoci snaha žalovanej urovnať sporné vzťahy uvedenou dohodou je nepochybná, ponúkané
zriadenie vecného bremena, ktoré by zaniklo smrťou pôvodného žalobcu nemožno považovať za

adekvátne zriadenie prístupu k stavbe žalobcu. Je zrejmé, že trvanie zabezpečenia prístupu by
vzhľadom na vek pôvodného žalobcu - nar. v r. 1925 nemalo dlhé trvanie (pôvodný žalobca zomrel počas
prebiehajúceho súdneho konania, dňa 16.02.2018). Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom za
účelom toho, aby preveril možnosti prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne inak, než cez spornú parcelu. Zo
zadnej často pozemku parc. č. XXX, ktorý je vlastníctve žalobkyne sa nachádza cintorín. Videonahrávka

zhotovená po obvode parc. č. XXX zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky žalobkyne od
cintorína (parc. č. XXX), ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu (fotografia č.
14). Pri pohľade z miestnej komunikácie s parc. č. XXX/X (vo vlastníctve žalobkyne) susedia pozemky
a rodinný dom vo vlastníctve p. H. Š.. Pri bode 3 na parc. č. XXX/X sa nachádza hospodárska stavba
vo vlastníctve p. H. Š. (fotografia č. 15). Pozemok aj s rodinným domom p. Š. bol zachytený aj z miesta
obecnej komunikácie (bod č. 11 a fotografia č. 16), pričom je zrejmé, že časť pozemku susediaca s

parc. č. XXX/X je porastená stromami a kríkmi a z tejto strany sa nachádza aj hospodárska budova
(vodárnička), súd mal za to, že z tejto strany nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe vo vlastníctve
žalobkyne. Pozemok parc. č. XXX/X končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a
suseda p. R.. Na tomto mieste sa nachádza malá bránka na pozemok žalobkyne, ktorá svojou šírkou
môže slúžiť len pre vstup osôb, nie na prejezd (fotografia č. 12). Pozemok parc. č. XXX/X a v pozadí

XXX/X s rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve suseda p. R. sú z bodu 10 zachytené na fotografii č.
11. Je zrejmé, že pozemok v tejto časti tvorí záhrada s ovocným sadom, prístup k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobkyne možný nie je. Naopak, ako súd uviedol vyššie, pred realizáciou oplotenia zo strany
žalovanej bola na prechod a prejazd k stavbe a pozemkom vo vlastníctve žalobkyne využívaná výlučne
parc. č. XXX/X a časť parcely č. XXX/X - vo vlastníctve žalovanej (t.č. už včlenená do parc. č. XXX/

X), ktorá s parc. č. XXX/X susedí. Súd preto uzavrel, že zo zistení na mieste samom vyplynulo, že inak
ako cez parc. č. XXX/X (v nevyhnutnom rozsahu) nie je možné zriadiť prístup ku stavbe vo vlastníctve
žalobkyne, čo odôvodňuje zriadenie práva cesty cez vyznačenú časť pozemku parc. č. XXX/X podľa
pripojeného geometrického plánu.

34. Súd pri rozhodovaní o práve cesty berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka
pozemku. Preto je potrebné vziať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje
vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá vznikne vlastníkovi zaťaženého pozemku. Pri zohľadnení uvedeného
súd konštatuje, že hoci žalovanej vznikne ujma spôsobená tým, že bude musieť posunúť realizované
oplotenie v zmysle pripojeného geometrického plánu, je potrebné zdôrazniť, že žalovaná oplotenie

zrealizovala bez toho, aby bolo zo strany stavebného úradu vydané stavebné povolenie. Z Rozhodnutia
zo dňa 23.12.2016 vydaného Mestom H. č.k. XXX/XX/XXXX/PSK-G. súd zistil, že vo veci „Oplotenie
rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X stavebný úrad konanie prerušil.
Žalovaná napriek uvedeného postupovala v rozpore s právnymi predpismi, keď napriek prerušenému
konaniu realizovala stavbu oplotenia, čím sa sama vystavila riziku, že stavba napokon povolená

nebude. V prejednávanej veci teda nebolo na mieste zohľadniť finančnú ujmu žalovanej, ktorá vznikne
povinnosťou prekládky nepovoleného oplotenia v dôsledku rešpektovania povinnosti vyplývajúcej z
výkonu zriadeného práva cesty.

35. Následne súd skúmal, či navrhované vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zodpovedá kritériu,

že by malo byť zriadené v nevyhnutnom rozsahu. Pôvodne predložený geometrický plán zo strany
pôvodného žalobcu - č. XXX/XXXX vyhotoveného B.. T. na priznanie práva prechodu cez pozemok
parc. č. XXX/X súd zistil, že červeným obdĺžnikom bol zameraný (vyznačený) navrhovaný prechod
cez celú parcelu č. XXX/X, pričom v časti od komunikácie bol prechod široký 3,75 m a v zadnej
časti 4,15 m. Takto vymedzené vecné bremeno by nepochybne obmedzilo žalovanú vo väčšej miere,

než je nevyhnutné. Žalobkyňa však v konaní následne predložila nový geometrický plán č. XX/XXXX
vypracovaný geodetickou kanceláriou B.. T. - B.. C., ktorý sa stal aj súčasťou rozsudku, podľa ktorého
je rozsah práva prechodu cez parc. č. XXX/X zriadený v nevyhnutnom rozsahu v šírke 3 m tak, aby bol
umožnený aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému. Z uvedeného geometrického plánu
vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X bola včlenená do parc. č. XXX/X a od hranice parcely č. XXX/

X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne je červenou prerušovanou čiarou vyznačená plocha na oarc. č.
XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, ktorá po pripočítaní šírky parc. č. XXX/X tvorí plochu, ktorá
by mala slúžiť na práva cesty, ktorého sa domáha žalobkyňa. Tromi úsečkami pozdĺž celej vyznačenej
plochy je zaznamenané, že šírka plochy na právo cesty je 3 m v každej zo zaznačených úsečiek. Zvykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že navrhované zriadenie vecného bremena spočívajúce v
práve cesty cez vymedzenú plochu geometrickým plánom č. 17/2020 korešponduje s tým, že pomer
výhody žalobkyne, ktorá bude môcť vymedzenú plochu pozemku využívať na právo cesty a pomer ujmy

- zásahu do vlastníctva žalovanej nie je nevyvážený.

36. Hoci z ustanovenia § 151o ods. 3 OZ nevyplýva, či právo cesty má byť zriadené za náhradu
alebo bez nej, tu súd odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 22Cdo/1897/2004, podľa ktorého
dotknutý vlastník zaťaženého pozemku má právo na náhradu, pričom táto náhrada musí byť primeraná

ujme , ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Náhradu za zriadenie práva
cesty súd určí aj bez návrhu. Žalobkyňa v konaní za účelom preukázať výšku náhrady za zriadené
vecnéhobremenopredložilaznaleckýposudokč.XX/XXXXvyhotovenýB..A.I..Zoznaleckéhoposudku
súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a
prejazdu cez časť pozemku č. XXX/X vo vyznačenej časti podľa geometrického plánu č. XX/XXXX,
a to na sumu 1.760,- eur. Všeobecnú hodnotu vecného bremena znalec stanovil ako kapitalizáciu

hospodárskej ujmy ako jednorazovú odplatu pre časovo neobmedzené obdobie. Žalovaná uvedený
znalecký posudok nespochybnila, ani nenavrhla (alebo nepredložila) súdu dôkaz, ktorým by preukázala
inú výšku náhrady za vecné bremeno. Pokiaľ ide o elektronické podanie právneho zástupcu žalovanej zo
dňa 17.05.2021, súd poukazuje na odôvodnenie v bode 18 až 20 rozsudku. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázanú výšku náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré podľa názoru súdu dostatočne

odškodňuje žalovanú v rozsahu, v akom žalobkyňa bude užívať časť parc. č. XXX/X, cez ktorú žalobkyňa
bude realizovať právo cesty.

37. Na základe vyššieho uvedeného mal súd za to, že podmienky na zriadenie vecného bremena - práva
cesty boli splnené a rozhodol tak, že zriadil v prospech vlastníka stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX,

postavený na parcele č. XXX, zapísaný na Okresnom úrade D., katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXX,
kat.územieH.-vecnébremenospočívajúcevprávecestyvovyznačenomgrafickomvymedzenínaparc.
č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vedenej Okresným úradom D., katastrálny
odbor pre katastrálne územie H., podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 06.03.2020, na
priznanieprávaprechoducezparc.č.XXX/X,úradneoverenéhoOkresnýmúradomD.,katastrálnyodbor

dňa 23.03.2020 pod sp. zn. I.-XXX/XXXX, vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a súčasne zaviazal žalobkyňa na zaplatenie žalovanej jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
(výrok II. a III.)

38. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, tu súd poukazuje na to, že podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena
práva cesty, je žalobou, ktorou súd rozhoduje o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, pričom

uvedený spôsob usporiadania vyplýva z ust. § 151o ods. 3 OZ. V danom prípade nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko nejde o určovaciu žalobu.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: žalobkyňa sa domáhala pôvodne zriadenia vecného
bremena nielen v prospech vlastníka stavby dom súp. č. XXX , ale aj v prospech vlastníka pozemkov -
parc. č. XXX, XXX, XXX a parc. č. XXX/X. Je nepochybné, že podľa § 151o ods. 3 OZ je možné zriadiť

vecné bremeno iba v prospech vlastníka stavby, nie pozemkov. V tejto časti žalobkyňa vzala žalobu späť
a súd konanie zastavil (výrok I), z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa.
Aj pokiaľ ide o rozsah samotného vecného bremena, pôvodný žalobca sa domáhal jeho zriadenia cez
celú plochu pôvodnej parc. č. XXX/X, až neskôr rozsah limitoval predloženým znaleckým posudkom načasť parcely č. XXX/X (do ktorej bola parc. č. XXX/X včlenená) a to tak, že plocha cez ktorú má byť
vecné bremeno realizované bola menšia než pôvodne. Vo výsledku teda žalobkyňa bola úspešná čo do
zriadenia vecného bremena ako takého (dosiahnutie účelu, pre ktorý bola žaloba podaná), avšak iba

vo vzťahu k prístupu k stavbe, nie pozemkom, čo možno kvantitatívne rozdeliť tak, že žalobkyňa bola
úspešná na 50% a súčasne je potrebné pričítať jej zavinenie za zastavenie konania v rozsahu 50%,
výsledkom uvedeného súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. (výrok
IV.) Súd prihliadol aj na to, že žalovaná v konaní preukázala, že pred podaním žaloby aktívne vyvíjala
snahudohodnúťsaspôvodnýmžalobcomnazriadenívecnéhobremena,ktorébolobezodplatné,pričom

predložila ňou podpísanú dohodu o zriadení vecného bremena in personam v prospech pôvodného
žalobcu, čo pôvodný žalobca odmietol. Žalobkyňa súčasne sama uviedla, že pôvodne mali možnosť
odkúpiť od cirkvi prístupový pozemok, ale neurobili to, lebo mali za to, že pozemok im patrí, neskôr
už odkúpiť pozemok nemohli, lebo bol predaný žalovanej, ktorá si uplatnila predkupné právo. Hoci
súd o trovách konania rozhodol v súlade s princípom pomeru úspechu v konaní, súd má za to, že
je na mieste zdôrazniť aj zásadu podľa čl. 2 ods. 1 CSP. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty naplnené boli, súd preto poskytol ochranu právu
žalobkyne na plnohodnotný prístup k jej stavbe, nemohol však opomenúť ten aspekt, že pre žalovanú
totorozhodnutiepredstavujezásahdovlastníckychvzťahov,ktorýsamanezavinila,lebosvojímkonaním
ani opomenutím neučinila nič, čím by žalobkyňu v prístupe úmyselne obmedzila (hoci oplotenie bolo
postavené bez stavebného povolenia, je potrebné mať na zreteli, že je situované na vlastnom pozemku

žalovanej). Výrok tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania má svoje opodstatnenie
aj podľa zásady, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).