Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200509
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu
CONSTRUCTOR-EU, s.r.o., IČO: 36 836 907, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 08, právne zastúpeného SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16.
júna 2020 na základe všeobecnej správnej žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.101047313/2020 zo dňa 16. júna 2020 a rozhodnutie Daňového

úradu Prešov č. 100355738/2020 zo dňa 5. februára 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. O jej výsledku
vypracoval správca dane protokol č.101282835/2019 zo dňa 28.5.2019, ktorý zaslal spolu s výzvou
na vyjadrenie sa daňovému subjektu k tomuto protokolu. Uvedené listiny boli žalobcovi doručené dňa
11.6.2019. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k tomuto protokolu, ktoré bolo následne s daňovým
subjektom prerokované dňa 30.7.2019. Správca dane rozhodnutím č. 100355738/2020 zo dňa 5.2.2020
vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015 v sume XX.XXX,XX Eur.

2. Správca dane neuznal žalobcovi ako daňové výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o
dani z príjmov (ďalej len "zákon o dani z príjmov") nasledujúce faktúry:

- dodávateľskú faktúru č. W. zo dňa 29.12.2015 v sume XXX XXX,XX Eur od spoločnosti EFS group
Slovakia, s.r.o., predmet fakturácie: "Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia
päty rieky"

- dodávateľskú faktúru č. W zo dňa 29.05.2015 v sume XXXX,- Eur od spoločnosti EFS group Slovakia,
s.r.o., predmet fakturácie: "stavebné práce v penzióne Banská Belá"
- dodávateľskú faktúru č. W zo dňa 02.10.2015 v sume XX XXX,- Eur od spoločnosti Skangroup s.r.o.,
predmet fakturácie: "pomocné práce na stavbe Bardejov- ochrana na rieke Topľa"- dodávateľskú faktúru č. W zo dňa 28.10.2015 v sume XX XXX,- Eur od spoločnosti Skangroup s.r.o.,
predmet fakturácie: "pomocné práce na stavbe Bardejov- ochrana na rieke Topľa"
- a dodávateľské faktúry č. W W W W a W v celkovej sume XXXX,XX Eur od spoločnosti 4-one, s.r.o.

za ubytovanie jednotlivých osôb na nich uvedených

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade dodávateľskej faktúry č. W ani vo vyrubovacom
konaní nebolo preukázané, že práce pre spoločnosť CONSTRUCTOR-EU, s.r.o. vykonala práve
spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. a to v takom rozsahu ako boli fakturované. Taktiež v prípade

dodávateľskej faktúry č. FP150049 tento výdavok nebol priznaný ako daňový výdavok, pričom správca
dane konštatoval, že žiaden z predvolaných svedkov sa k stavebným prácam v penzióne R. R.
nevyjadroval, teda ich uskutočnenie nebolo preukázané ani vo vyrubovacom konaní. Na základe
uvedenéhodospelkzáveru,žeuplatnenédaňovévýdavkynespĺňajúpodmienkupreukázanostivzmysle
§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Správca dane konštatoval, že výpoveďou svedka G.. F. F. (bývalého
konateľa spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.) nebol odstránený rozpor s údajmi nachádzajúcimi sa v

stavebnom denníku zo stavby, ktorý bol vedený práve žalobcom. Zároveň správca dane konštatoval, že
tieto rozpory neboli vyvrátené ani výpoveďami ďalších svedkov a to A. N., G. H. a G. C.. Poukázal na to,
že svedok H. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval pre brata na stavbe v Bardejove, kde bol prítomný
aj pán F., avšak koľko ľudí tam pre pána F. pracovalo, to nevedel uviesť. Zo svedeckej výpovede G.
C. taktiež nie je zrejmé, koľko ľudí mal pán F. na stavbe. Tento svedok iba uviedol, že na stavbe boli

aj Rómovia, ktorí čakali, kedy ich uvedená osoba vyplatí. Čo sa týka svedeckej výpovede svedka N.,
ktorý bol zamestnancom spoločnosti EFS group Slovakia, k tejto správca dane zaujal stanovisko, že
z jeho výpovede nie je zrejmé, aké práce vykonal a v akej výške. Ohľadom ním tvrdeného záznamu
o prevádzke stroja, ktorý mal odovzdať pánovi F., správca dane konštatoval, že tento záznam nie je v
účtovníctve dodávateľskej spoločnosti a taktiež ani nie je súčasťou faktúry č. FP XXXXXX.

X. Čo sa týka dodávateľských faktúr od spoločnosti E., s.r.o. správca dane poukázal na výpoveď svedka
B.. B. L., ktorý bol bývalým konateľom predmetného dodávateľa, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že práce pre žalobcu dodal sprostredkovane a konkrétne jeho spoločnosť ich nevykonávala,
nakoľko nemala žiadnych zamestnancov. Práce spočívajúce v úprave svahu, spevňovaní a vyvyšovaní
svahu na rieke Topľa mala vykonať iná košická firma, ktorej názov si nepamätal. Taktiež nevedel uviesť

ani konkrétne mená osôb, s ktorými o spolupráci a dodaní služieb rokoval. Správca dane poukázal aj na
to, že zo stavebného denníka nie je zrejmé, že by pracovníci tejto spoločnosti boli prítomní na stavbe.
Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobcom zaúčtované faktúry od spoločnosti
SKANGROUP s.r.o. v celkovej sume XX XXX,- Eur neboli dostatočne preukázané podľa § 21 zákona
o dani z príjmov, teda nedošlo k preukázaniu skutočného zrealizovania dodávok služieb tak, ako sú

uvedené na dodávateľskej faktúre.

5. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti 4-one, s.r.o. správca dane konštatoval, že sa
jednalo o faktúry za ubytovanie osôb, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v § 1 ods.1 a 2 zákona o
cestovných náhradách, preto nemožno tento výdavok uznať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm.

d) zákona o dani z príjmov.

6. Z predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že na rozdiel od konštatovania v protokole z daňovej
kontroly, správca dane priznal ako daňové výdavky došlé faktúry č. W a č. W od spoločnosti EFS group
Slovakia s.r.o. za stavebné práce na stavbe MADADOR TSA Bratislava, keďže pochybnosti správcu

dane boli na základe doplneného dokazovania (vyjadrenie INTRADE Ubytovanie, s.r.o., podporené
výpoveďou A. N. a G.. F. F.) odstránené.

7. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu správcu dane č.XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 05.02.2020 o vyrubení rozdielu dane v sume 53 477,11 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2015

odvolanie. Svoje podanie odôvodnil tým, že závery správcu považuje za arbitrárne, nesprávne a
nezákonné. Konštatoval, že správca dane nespochybnil, že práce na stavbách neboli vykonané ale
spochybnil iba to, kto stavebné práce reálne žalobcovi dodal. Žalobca mal za to, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že to bola práve spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o., nakoľko dodanie prác
práve touto spoločnosťou potvrdil G.. F., bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, ako aj svedkovia A.

N., G. H. a G. C.. Žalobca za nesprávne považoval aj to, že správca dane svoje závery vyvodzoval
zo skutočnosti uvedených v stavebnom denníku (počet pracovníkov na stavbe s ich rozčlenením podľa
podnikateľskéhosubjektu,prektorývykonávajúpráce),pričomúdajeopočtezamestnancovaoznačenie
subjektu, pre ktorý daný zamestnanec vykonáva činnosť, nemusia byť súčasťou stavebného denníka vzmysle platných právnych predpisov (§48d ods.1 stavebného zákona a § 28 ods.2 vykonávacej vyhlášky
k stavebného zákonu). Žalobca v odvolaní poukázal na výpoveď svedka A. N., ktorý jednoznačne
potvrdil, že ako zamestnanec spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. vykonával práce na predmetnej

stavbe v Bardejove. Skutočnosť, že práve spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. vykonávala práce
pre žalobcu potvrdili aj svedok H. a C., ktorí uviedli, že na stavbe videli G.. F. ako tam vozil kamene
pre svojich ľudí a ako ho na tejto stavbe čakali pracovníci, za účelom ich výplaty. Vo vzťahu k
došlým faktúram od spoločnosti SKANGROUP s.r.o. žalobca konštatoval, že ani v uvedenom prípade
správca dane nespochybnil, že práce na stavbe boli vykonané, avšak spochybňoval, že boli dodané

práve deklarovaným dodávateľom. Čo sa týka uvedeného žalobca poukázal na výpoveď svedka B.
L., ktorý potvrdil, že tieto práce zabezpečoval cez svoju spoločnosť, pričom táto priamo deklarované
práce nevykonávala, ale ich zabezpečila sprostredkovane cez subdodávateľa. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na výpoveď svedkov H. a N., ktorí tvrdili, že na stavbe vykonávala práce aj nejaká košická
firma. Žalobca taktiež uviedol, že G. H. pre túto spoločnosť aj pracoval a dokonca aj spomenul osobu
B. L.. Žalobca taktiež v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v prípade dodávateľských faktúr W a W

vystavených spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o., tieto boli žalobcovi ako daňové výdavky uznané,
preto je nelogické, aby následne vyjadrenie zamestnanca A. N. správca dane spochybnil. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11, ktoré podľa názoru žalobcu
riešilo obdobnú vec. Žalobca vyslovil, že na to, aby správca dane mohol neuznať oprávnenosť daňových
výdavkov daňového subjektu, musel by najprv správca dane objektívne preukázať, že samotná dotknutá

zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane
je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby, vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca. Avšak nič také zo strany správcu dane nebolo preukázané v rámci
daňovej kontroly. Žalobca taktiež namietal, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi
predloženými, resp. navrhnutými daňovým subjektom a taktiež sa nesprávne vysporiadal aj so závermi

vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedi.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutím č.101047313/2020 zo dňa 16.6.2020
potvrdilo napadnuté rozhodnutie správcu dane. Odvolací správny orgán konštatoval, že rozhodujúcou
skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane po vykonanej kontrole
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 vo vzťahu k zahrnutiu niektorých

nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením §2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z
príjmov a §24 ods.1 Daňového poriadku.

9. Čo sa týka zisteného skutkového stavu uviedol, že z vykonaného dokazovania mu bolo zrejmé, že
daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov faktúry od dodávateľa EFS group SLOVAKIA, s.r.o. a

to faktúru č. W zo dňa 29.5.2015 za stavebné práce v penzióne R. R. na sumu XXXX,- Eur a č. FV
XXXXXX zo dňa 29.12.2015 za zemné práce na stavbe "Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke
Topľaastabilizáciapätyrieky"nasumuXXXXXX,XXEurakoajfaktúryč.Wodňa29.5.2015zastavebné
práce MATADOR-TSA na sumu XX XXX,XX Y. a č. W o dňa XX.X.XXXX na stavebné práce na stavbe
"Areál Matador, rekonštrukcia haly" na sumu XX XXX,XX Eur, ktoré však na rozdiel od prvých dvoch

uvedených, správca dane po vykonanom dokazovaní uznal ako daňový výdavok.

10. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v rámci vykonaného dokazovania nahliadol do účtovných
dokladov spoločnosti EFS group SLOVAKIA s.r.o., pričom z týchto dokladov vyplynulo, že predmetná
spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane od dodávateľa BRUTON Ltd. s.r.o. z faktúry č.XXXXXX, dátum

dodania 29.5.2015, predmet dodania "stavebné práce Matador TSA", základ dane XX XXX,XX Y. a daň
XXXXX,XX Y., ako aj z faktúry č. XXXXXX, dátum dodania 29.5.2015, predmet dodania "stavebné práce
R. Belá", základ dane X XXX,- Eur a daň XXX,- Eur a z faktúry č. XXXXXX, dátum dodania 19.6.2015,
predmet dodania "stavebné práce Matador TSA", základ dane 14 XXX,XX Y. a daň 2 XXX,XX Eur.
Preverovaním na adrese sídla spoločnosti BRUTON Ltd. správca dane zistil, že uvedená spoločnosť

nebola na zozname firiem pre doručovania písomnosti na uvedenej adrese a podľa vyjadrenia vlastníka
nehnuteľnosti, tento ani neudelil žiadnej spoločnosti BRUTON súhlas s umiestnením sídla v jeho
nehnuteľnosti. Žalovaný konštatoval, že správca dane na základe uvedenej skutočnosti nadobudol
pochybnosti o reálnej dodávke prác spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. žalobcovi.11. Čo sa týka spornej faktúry č. FV XXXXXX zo dňa 29.12.2015 za zemné práce na stavbe "Bardejov-
ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky" správca dane na návrh žalobcu vypočul

svedka F. F. dňa 7.5.2019, kde tento potvrdil vykonanie prác na predmetnej stavbe pre žalobcu. Taktiež
uviedol, že sa jednalo o zemné práce, reguláciu potoka, vykladanie podložia a následné vykladanie
kameňmi, pričom na stavbe pracovalo cca 12 až 13 ľudí, z toho asi 4 boli kmeňoví zamestnanci
dodávateľa a ostatní boli Rómovia z Raslavíc. Taktiež na stavbe pracovala aj stavebná technika
predmetného dodávateľa. Za stavebný dozor označil pána T. zo spoločnosti Eiffage Construction

Slovenská republika, s.r.o.. Konštatoval, že stavba trvala cca 3 mesiaca. Na stavbe bol aj pán G..
Nevedel však uviesť, či sa nejako evidovala prítomnosť jednotlivých osôb na tejto stavbe. Vo vzťahu
k zmluve medzi dodávateľom a žalobcom uviedol, že zmluva bola iba formalitou, avšak ku nej bol
vyhotovený Výkaz- výmer, ktorým boli za dodávateľa nacenené práce, na ktorých sa dodávateľ dohodol
so žalobcom. Predmetný svedok na otázku, aby uviedol, z čoho pozostávajú samostatné hnuteľné
veci v hodnote XXX XXX Eur, ktoré boli uvedené v účtovnej závierke za rok 2015, odpovedal, že sa

jedná o stavebný a vozový park a to konkrétne o bagre, nákladné autá, ťažké vybračné dosky, valce,
manipulátory, UNC stroje atď. Na otázku daňového subjektu, či je niekto, kto by vedel preukázať, že
uvedené práce boli vykonané tak, ako boli fakturované, svedok uviedol, že uvedené môže preukázať
stavbyvedúci, ktorý na stavbe bol ale aj niektorí z bývalých zamestnancov a živnostníkov, ktorí pre
spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. v tom čase pracovali. Žalovaný rovnako ako správca dane

spochybnili výpoveď uvedeného svedka F. s odkazom na stavebný denník zo stavby, v ktorom neboli
zaevidovaní žiadni pracovníci spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. ani v jednom pracovnom dni.
Taktiež poukázal na to, že svedok uviedol, že práce mali trvať 3 mesiace, pričom zo stavebného denníka
je zrejmé, že tieto trvali iba od 21.9.2015 do 19.11.2015. Správca dane taktiež poukázal na skutočnosť,
že samotná zmluva o dielo medzi žalobcom a jeho dodávateľom bola podpísaná dňa 25.11.2015, teda

v čase, kedy už dielo bolo podľa stavebného denníka dokončené.

12. Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane na návrh žalobcu vypočul aj svedkov G. T.
(jeho výpoveď sa týkala stavby Matador), A. N., G. H., G. C. ako aj B. L.. E. A. N. vo svojej výpovedi
uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. v roku 2015 a pracoval na stavbe

v Bardejove, kde obsluhoval traktor-bager. Pokyny mu ukladal F. F., majiteľ spoločnosti EFS group
Slovakia, s.r.o., v ktorej bol zamestnaný. Uviedol, že na predmetnej stavbe sa nachádzali aj majster
za spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., ktorý mal na starosti kontrolu osôb na
stavbe,azároveňtambolajA.G.,ktorýtammalnejakýchľudí.Naotázkusprávcudane,činapredmetnej
stavbeboliajinízamestnancispoločnostiEFSgroupSlovakias.r.o.svedokodpovedal,žetambolinejakí

Rómovia, ktorí vykladali kameň, avšak nevedel uviesť, či boli zamestnancami spoločnosti. Svedok G. H.
vo svojej svedeckej výpovediuviedol, že v roku 2015 pracoval pre svojho brata G. na stavbe v Bardejove,
kde vykladali z kameňa žľaby. Podľa jeho výpovede brat vykonával práce a fakturoval ich pánovi L.,
košickej firme. Tieto práce však vykonával asi len dva týždne, nakoľko ich pán L. nevyplatil. Svedok G.
C., stavbyvedúci pre spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republiky, s.r.o. na uvedenej stavbe,

konštatoval, že za daňový subjekt bolo na stavbe prítomných asi 20 osôb. Vo vzťahu k predloženému
stavebnému denníku uviedol, že k tomuto sa nemôže vyjadriť, nakoľko ho neodsúhlasoval. Konštatoval,
že tento denník najskôr odsúhlasoval B.. F., nakoľko on viedol stavebný denník spoločnosti Eiffage
Construction Slovenská republika, a.s.. Zároveň však uviedol, že jeho nezaujímal počet pracovníkov
na stavbe ale to, či je naplnená zmluva o dielo, výkaz-výmer, kvalita prác a či je dodržaný termín.

Na otázku správcu dane, či mal žalobca na tejto stavbe nejakého subdodávateľa, svedok uviedol, že
z času na čas čakali pána F. Rómovia, aby ich vyplatil. Na otázku, či bola spoločnosť EFS group
Slovakia, s.r.o. prítomná na stavbe ako dodávateľ žalobcu, svedok uviedol, že v prípade, ak bol pán
F. majiteľom spoločnosti, tak áno, ten bol na stavbe prítomný. Čo sa týka možnosti žalobcu vykonať
dielo len s troma pracovníkmi, ako to bolo uvedené v stavebnom denníku, svedok uviedol, že žalobca

by dielo nebol schopný zrealizovať iba s tromi pracovníkmi a ani toto dielo nevykonával iba tromi
zamestnancami. Čo sa týka údajov v stavebnom denníku podľa jeho názoru žalobca do denníka
zapísal len THP pracovníkov, strojníkov a vodičov firiem, ktorí mu poskytovali služby. Žalovaný sa s
uvedenými svedeckými výpoveďami vysporiadal tak, že títo potvrdili dodanie služieb a prác len formálne
ale nepodložili ich žiadnymi dokladmi. Poukázal na to, že práve z listinných dokladov vyplýva, že práce

deklarovanýmdodávateľomnebolidodané,nakoľkonebolozostranydaňovéhosubjektupreukázané,že
by dodržal povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo "Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa" a
"Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty" medzi žalobcom a spoločnosťou
Eiffage Construction Slovenská republika, a.s., v zmysle ktorých bol žalobca povinný viesť dennézáznamy o priebehu stavebných a iných prác riadne po celú dobu plnenia v stavebnom denníku tak,
ako to ukladá stavebný zákon. Žalovaný uviedol, že žalobca mal do stavebného denníka uvádza najmä
údaje o stave staveniska a pracoviska, o počasí, o rozsahu a spôsobe vykonaných prác, o prítomných

pracovníkoch, údaje o dopravných prostriedkoch a strojoch, údaje o začatí a ukončení práce, či udalosti
a prekážky, vzťahujúce sa k stavbe a údaje o vykonaných kontrolách, pričom v stavebnom denníku
neboli ani v jednom dni uvedení zamestnanci dodávateľských spoločností, teda tam neboli uvedení ani
zamestnanci EFS group Slovakia, s.r.o. Žalovaný taktiež konštatoval, že žalobca nepreukázal ani ďalšiu
povinnosť, vyplývajúcu mu zo zmluvy a to preukázanie splnenia povinnosti o preškolení zamestnancov

ohľadom dodržiavania BOZP pri práci na predmetnej stavbe. Na základe uvedeného mal žalovaný
za to, že správca dane správne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť predložených dôkazov
daňovým subjektom, a teda opätovne bolo na daňovom subjekte, aby predložením, resp. navrhnutím
ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie správcu dane. Keďže podľa názoru žalovaného tak neurobil,
žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o nemožnosti uznania sporných faktúr za daňové
výdavky z dôvodov, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nebol uvedený v stavebnom denníku, žalobca

nepreukázal, že jeho zamestnanci ako aj zamestnanci jeho dodávateľa boli preškolení na BOZP a ani
nepreukázal, ktoré konkrétne osoby skutočne fakturované práce pre žalobcu vykonali. Dodal, že je
povinnosťou daňového subjektu zabezpečiť si dostatočný počet dôkazov, ktorými preukáže dodanie
prác. Žalovaný záverom podotkol, že spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. zhruba po pol roku od
vyfakturovania stavebných prác zanikla v dôsledku zlúčenia a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná.

Taktiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že táto spoločnosť je evidovaná ako daňový dlžník od
31.12.2013. Poukázal na to, že spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. podala daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby za rok 2015, avšak nebolo objektívne preukázané, či údaje v ňom uvedenú
zahŕňajú aj preverované faktúry.

13. Vo vzťahu k faktúram od spoločnosti SKANGROUP s.r.o. za pomocné práce na stavbe Bardejov-
ochrana pred povodňami na rieke Topľa č. FP XXXXXX zo dňa 2.10.2005 na sumu XX XXX,- Eur a
č. FP XXXXXX zo dňa 28.10.2015 na sumu XX XXX,- Eur, správca dane na návrh daňového subjektu
vypočul B. L., bývalého konateľa spoločnosti SKANGROUP s.r.o., ktorý uviedol, že práce boli žalobcovi
dodanésprostredkovane,nakoľkopredmetnáspoločnosťnemalazamestnancov.Nepamätalsinanázov

spoločnosti, ktorá mala práce vykonať. Vedel len, že sa jednalo o nejakú košickú spoločnosť. Na základe
uvedeného nadobudol správca dane pochybnosť o reálnej dodávke prác predmetným dodávateľom
žalobcovi, o čom žalobcu informoval. Žalobca na základe uvedeného opätovne požiadal o predvolanie
tohto svedka a súčasne o zabezpečenie spoločnej návštevy miesta, kde boli fakturované a dodané
práce realizované a zároveň o výsluch svedka B.. G. T., zástupcu odberateľa. Správca dane odmietol

vykonať predmetné dôkazy s odôvodnením, že osobou návštevou by správca dane nezískal relevantný
dôkaz preukazujúci, že spoločnosť SKANGROUP, s.r.o. naozaj dodala deklarované práce žalobcovi a
vo vzťahu k výsluchu B.. T., správca dane tento dôkaz zamietol ako neopodstatnený, nakoľko disponoval
stavebných denníkom a uzatvorenou zmluvou o dielo, pričom v stavebnom denníku sa nenachádzal
žiadny záznam o prítomnosti spoločnosti SKANGROUP, s.r.o. na uvedenej stavbe.

14. Čo sa týka reálnosti vykonania stavebných prác v penzióne v R. R., fakturovaných na základe
faktúry č.W zo dňa 29.5.2015 v sume X XXX,- Eur, k uvedenej stavbe sa vyjadril iba svedok F.,
bývalý konateľ EFS group Slovakia, ktorý uviedol, že tieto práce mali byť vykonané jeho vlastnými
asi troma alebo štyrmi zamestnancami a materiál im mal byť dodaný pánom G.. Práce boli vykonané

za približne 5 dní a zamestnanci boli ubytovaní dole v meste R. R., avšak penzión si už nepamätal.
Žalovaný poukázal na to, že uvedené tvrdenie predmetného svedka bolo spochybnené skutočnosťami,
zistenými po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu, vedeného KR PZ v Prešove voči spoločnosti EFS
groupSlovakias.r.o.,zktoréhovyplýva,žetietostavebnéprácenauvedenejstavbevBanskejR.malibyť
podľa účtovných dokladov spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. dodané prostredníctvom spoločnosti

BRUTON Ltd.,s.r.o. Na základe uvedeného spochybnil dodanie predmetných prác práve dodávateľskou
spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o.. Taktiež sa nepodarilo preukázať, kde boli zamestnanci
predmetnej dodávateľskej spoločnosti v meste Banská Belá ubytovaní a o akých zamestnancov sa
jednalo.

15. Záverom žalovaný dodal, že daňový subjekt je povinný si zabezpečiť dostatočný počet dôkazov,
ktorými by preukázal oprávnenosť zaúčtovania prijatých služieb do daňových nákladov, lebo dôkazné
bremeno zaťažuje práve daňový subjekt. Tento subjekt si totiž vyberá konkrétneho dodávateľa, a teda
zodpovedá za to a nesie podnikateľské riziko za to, s kým obchoduje. Poukázal na to, že daňovýsubjekt je pri výkone svojho podnikania povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, teda zaobstarať
si dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať bežný štandard obchodnej opatrnosti
a minimalizácie rizika a pristupovať k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a

zodpovedne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/16/2017 zo
dňa 24.4.2018. Uvádzajúc tieto základné povinnosti daňového subjektu ako podnikateľského subjektu,
žalovaný konštatoval, že žalobca tieto povinnosti porušil, nakoľko šetrením správcu dane bolo zistené,
že jeho dodávatelia v priebehu niekoľkých mesiacov po vyfakturovaní prác zanikli, pričom v prípade
existencie vád, by mali niesť zodpovednosť za tieto vady po dobu 60 mesiacov.

16. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora EU C-80/11 a C-142-11, na ktorého aplikáciu sa odvolával
žalobca, žalovaný konštatoval, že tento nemožno na vec použiť, nakoľko sa jedná o odpočítanie dane
z pridanej hodnoty, pričom v prejednávanom prípade sa jedná o daň z príjmov právnickej osoby, teda
neupravuje totožnú problematiku.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

17. Voči rozhodnutiu žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16.6.2020 podal žalobca v zákonnom

stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, z dôvodu, že toto rozhodnutie považoval za nedostatočne odôvodnené. Namietal, že
žalovaný sa nevysporiadal so všetkými argumentmi, tvrdeniami, námietkami a odvolacími dôvodmi
žalobcu. Zároveň má za to, že skutkový stav, ktorý považuje správca dane ako aj žalovaný za
preukázaný, nemá oporu v administratívnom spise a zároveň, že zistený skutkový stav bol nesprávne

posúdený, nakoľko neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy. Žalobca taktiež namietal aj nesprávne
právne posúdenie veci.

18. Žalobca uviedol, že správca dane v rámci správneho konania nespochybnil, že práce na jednotlivých
stavbách neboli vykonané, avšak spochybňoval ich dodávateľa. Žalobca má za to, že z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplýva, že práce fakturované spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. boli
skutočne touto spoločnosťou aj vykonané, čo vyplýva z výsluchu svedkov G.. F. F., A. N., G. H. a G.
C.. Podľa názoru žalobcu len samotnou výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti EFS group Slovakia,
s.r.o. došlo k odstráneniu rozporu, čo sa týka dodania prác touto spoločnosťou. Čo sa týka zistenia z
účtovných dokumentov EFS group Slovakia, s.r.o., do ktorých správca dane nahliadol, že uvedené práce

mali byť dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., v dôsledku čoho bola spochybnená výpoveď svedka F.,
žalobca konštatoval, že na konštatovanie dodania deklarovaným dodávateľom nemá vplyv, či práce boli
dodané dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom, nakoľko deklarované práce sa pre žalobcu vykonali.
Taktiež poukázal aj na výpovede ďalších svedkov a to pána N., H. a C., pričom práve svedok N., ktorý
na stavbe pracoval s bagrom bol zamestnancom spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o.. Nepovažoval

za správne, ak správca dane neprihliadol na výpoveď tohto svedka iba z dôvodu, že označil iné miesto,
odkiaľ mali pochádzať Rómovia, ktorí taktiež pracovali na stavbe (kým svedok N. uviedol, že Rómovia
pochádzali z Čaklova a Zámutova, svedok F. uviedol, že pochádzali z Raslavíc). Žalobca poukázal na
to, že svedok popísal priebeh prác autenticky a úplne reálne, pričom uviedol, že by vedel aj dnes priamo
na mieste ukázať, kde práce vykonával. Aj svedkovia H. a C. potvrdili, že na stavbe sa nachádzal G..

F. a tento vozil kamene pre svojich ľudí a zároveň, že títo ľudia ho čakali na stavbe za účelom výplaty.
Ani s uvedenými výpoveďami sa žalovaný a správca dane nevysporiadali, napriek tomu, že sa jednalo
o viacerých, neutrálnych svedkov, s ktorými žalobca nemá žiadny vzťah, ktorý by mohol spochybniť ich
vierohodnosť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia
daňových výdavkov žalobcu vo vzťahu k dodávateľským faktúram spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.,

t.j. k faktúre č. W. a č.W

19. Čo sa týka záverov správcu dane ako aj žalovaného, že v stavebnom denníku mal byť uvedený
počet pracovníkov, ktorí sú na stavbe aj s označením podnikateľského subjektu, ku ktorému títo
pracovníci patria, žalobca tieto označil za nesprávne. Poukázal na ustanovenie § 46d ods.1 zákona

č. 50/1976 Zb. stavebného zákona a § 28 vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z.z. k stavebnému
zákonu, ktoré upravujú skutočnosti, ktoré sa zapisujú do stavebného denníka, pričom zákonná úprava
nevyžaduje, aby sa v tomto dokumente nachádzali údaje o počte pracovníkov podieľajúcich sa na
stavbe aj s ich rozčlenením, ku akému podnikateľskému subjektu patria. Za nepodstatnú skutočnosťžalobca považoval aj odkaz žalovaného na zmluvy o dielo, ktoré boli uzatvorené medzi spoločnosťou
Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom,
nakoľko sa jedná len o zmluvný vzťah medzi týmito subjektmi a netýka sa žiadnych iných subjektov

mimo zmluvných strán, preto žalovaný nemôže poukazovať na tieto zmluvy vo vzťahu k spoločnosti
EFS group Slovakia s.r.o.. Správca dane teda nemôže prenášať povinnosti žalobcu na tretie subjekty
ako to urobil v prípade zodpovednosti za vady. Ak by na diele vznikli vady, za tieto by zodpovedal
žalobca a nie jeho dodávatelia. Taktiež čo sa týka povinnosti žalobcu viesť stavebný denník podľa
stavebného zákona, žalobca konštatoval, že z tohto zákona nevyplýva, že by sa v stavebnom denníku

mali uvádzať aj osoby za dodávateľa/subdodávateľa žalobcu. Žalobca preto nijako nepochybil, práve
naopak postupoval v súlade so stavebným zákonom a zmluvami, keď do stavebného denníka zapisoval
len údaje o svojich pracovníkoch, ktorí na diele pracovali. Jeho zákonnou a ani zmluvnou povinnosťou
nebolo uvádzať vo svojom stavebnom denníku mená, či počty svojich dodávateľov a subdodávateľov.
Pre svoje potreby viedol v stavebnom denníku len záznamy o svojich pracovníkoch, čo do označenia ich
počtu. K nesplneniu povinnosti preukázať preškolenie zamestnancov ohľadom BOZP žalobca zotrval

na tom, že zmluvný vzťah medzi objednávateľom diela a žalobcom ako zhotoviteľom sa týka len týchto
subjektov, preto nebol povinný preukazovať preškolenie zamestnancov svojho dodávateľa.

20. Čo sa týka konštatovania žalovaného, že daňový subjekt nepredložil jednoznačný dôkaz, že práce
na stavbe v Bardejove, vykonala pre daňový subjekt práve spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. a to v

takomrozsahuakoichfakturovala,žalobcauviedol,žesprávcadanenerozporovalrozsahfakturovaných
plnení, tieto nespochybnil ani dodávateľ, teda sa jednalo o bezpredmetné konštatovania žalovaného,
ktoré nebolo do odvolacieho konania spochybnené.

21. Konštatoval, že obdobne je to aj v prípade spoločnosti Skangroup s.r.o., kde správca dane nemal

pochybnosť, že práce na stavbe boli vykonané ale spochybňoval, že tieto boli vykonané predmetnou
spoločnosťou. Poukázal na výpoveď svedka L., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý
potvrdil, že zabezpečoval práce pre žalobcu prostredníctvom subdodávateľa na ktorého názov si
s odstupom času nevedel spomenúť. Dodanie prác prostredníctvom tohto dodávateľa potvrdili aj
svedkovia H. a N., ktorí uviedli, že na stavbe vykonávala práce aj nejaká košická firma, pričom svedok

H. pre túto spoločnosť aj pracoval a dokonca vo svojej výpovedi spomenul aj samotného B. L.. Na
základe uvedeného mal žalobca za to, že bolo preukázané, že na stavbe v Bardejove vykonávala práce
aj spoločnosť Skangroup s.r.o. cez ďalšieho dodávateľa.

22. Žalobca taktiež poukázal na rozdielnosť v hodnotení dôkazov vo vyrubovacom konaní, keď

správca dane v rámci daňovej kontroly neuznal daňovému subjektu aj daňové výdavky, týkajúce sa
stavby Matador na základe faktúr od dodávateľa EFS group Slovakia č. W a W avšak následne po
preukázaní toho, že zamestnanci spoločnosti EFS group, pracujúci v objekte Matador, boli ubytovaní
v Bratislave v Hosteli Star v rozhodnom období, správca dane tieto výdavky žalobcovi uznal, pričom
po preukázaní toho, že A. N., zamestnanec tejto spoločnosti, pracoval na stavbe v Bardejove, správca

dane ani žalovaný uvedený dôkaz neakceptovali a výdavky neuznali. Rozdielnosť postoja správcu
dane vníma žalobca ako vadu na strane správcu, cez ktorú tento dospel k nesprávnemu rozhodnutiu.
Záverom žalobca konštatoval, že správca dane ako aj žalovaný sa pri svojom rozhodovaní riadili len
pochybnosťami, ktoré nezaložili na dôkazoch. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16.6.2020 ako aj rozhodnutie Daňového úradu

Prešov, pobočka Vranov nad Topľou č. 100355738/2020 zo dňa 5.22020 a vec vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.10.2020 uviedol, že správna žaloba žalobcu je obsahovo zhodná
s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný konštatoval, že správca dane oprávnene vylúčil z daňových nákladov zúčtované faktúry

za práce, ktoré mali byť vykonané dodávateľskými spoločnosťami EFS group Slovakia, s.r.o. a
SKANGROUP s.r.o. Žalovaný konštatoval, že na základe rozsiahleho dokazovania správca dane
spochybnil vykonanie fakturovaných prác spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o., ktorá zanikla
zlúčením a jej nástupnícka spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Uviedol, že vykonanie prácnebolo preukázané ani stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré bol daňový subjekt povinný predložiť
ako zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe
Zmluvy o dielo, t.j. nepredložil denný menný zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali pracovnú činnosť

na pracovisku vedúcemu pracovníkovi objednávateľa ani potvrdenie o preškolení zamestnancov,
prítomných na stavenisku, z legislatívy BOZP a PO.

24. V prípade dodávateľa SKANGROUP s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť zanikla v
dôsledku zlúčenia a nástupnickou spoločnosťou sa stala spoločnosť, ktorá taktiež so správcom dane

nespolupracuje.Spoločnosťnezamestnávalavroku2015žiadnychzamestnancovaakouviedoljejbýval
konateľ, vykonanie prác len sprostredkoval, avšak nevedel uviesť názov spoločnosti, ktorá mala práce
vykonať. Predmetný dodávateľ za zdaňovacie obdobie roka 2015 priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby nepodal, tržby za vykonané práce nepriznal a daň neodviedol.

25. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že ak má byť náklad daňového subjektu

posúdený ako daňový náklad, musí byť preukázaný podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Žalobca
však tvrdenia, že práce uvedené na sporných faktúrach od deklarovaných dodávateľov boli aj skutočne
zrealizované, jednoznačne nepreukázal.

26. K námietke žalobcu, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo sa vzťahujú len na zmluvné strany,

žalovaný poukázal na bod 2.13. zmluvy, v zmysle ktorého v prípade, že niektoré úkony pri výkone diela
vykoná tretia osoba má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonal sám. Následne konštatoval, že
žalobca ani len nepreukázal na základe akého zmluvného vzťahu pracovali na diele jeho dodávatelia v
septembri až novembri 2015, nakoľko zmluva medzi žalobcom a dodávateľom EFS group Slovakia je
až z 25.11.2015. Vo vzťahu k záručnej dobe, na ktorú poukázal žalovaný už v napadnutom rozhodnutí,

vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak by zhotoviteľ uplatnil vady zistené na vykonaných dielach počas
záručnej doby, tak následne by žalobca tieto preniesol na dodávateľa.

27. Záverom žalovaný už len konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovania, ktorým bolo
preukázané, že stavebné práce, ktoré boli fakturované spornými faktúrami, dodávateľské spoločnosti

nevykonali, aj keď ich fakturovali. Správca dane poskytol žalobcovi dostatok možnosti na predloženie
relevantných dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že práce vykonali dodávatelia uvedení na
faktúrach, na základe ktorých daňový subjekt vynaložené náklady zaúčtoval vo svojom účtovníctvom,
pričom podľa názoru žalovaného žalobca takéto dôkazy nepredložil. Má za to, že predložené doklady
preukazujú splnenie len formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, avšak nie sú odrazom

reálneho plnenie od reálneho dodávateľa, uvedeného v daňových dokladoch.

V.

Replika žalobcu

28.Žalobcavreplikezdôraznil,ževovyjadrenížalovanéhosúopätovnelenvšeobecnéargumenty,ničím
nepodložené, ktoré nie je možné hodnotiť inak ako účelové a tendenčné. Žalobca nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že s jeho námietkami sa dostatočne zaoberal a vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nástupnícke spoločnosti deklarovaných dodávateľov zanikli a

ich právni nástupcovia so správcom dane nekomunikujú, žalobca uviedol, že uvedená skutočnosť mu
nemôže byť na ťarchu, nakoľko za tieto skutočnosti nemôže zodpovedať. Konštatoval, že v rámci
administratívneho konania bolo preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ vstúpil do zmluvného vzťahu
s hlavným objednávateľom diela spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o, išlo o
obchodnoprávny vzťah výlučne medzi týmito dvoma podnikateľmi. Na základe tohto zmluvného vzťahu

sa žalobca zaviazal vykonať pre objednávateľa za odplatu dielo na stavbe v Bardejove- zabezpečenie
ochrany pred povodňami na rieke Topľa a keďže nebolo v jeho možnostiach a ani v schopnostiach
z pohľadu vlastného personálu, aby dané dielo vykonal sám, realizoval ho prostredníctvom ďalších
tretích osôb- cez iných podnikateľov, medzi ktorými boli aj spoločnosť Skangroup, s.r.o a spoločnosť
EFS group Slovakia, s.r.o.. Žalobca opätovne poukázal na vykonané dôkazy, ktoré potvrdzujú vykonanie

diela deklarovanými dodávateľmi a to na výsluch pána G., konateľa žalobcu, výsluch pána L., bývalého
konateľa spoločnosti, výsluch G. H. a A. N., ktorí na tejto stavbe pracovali, dokonca svedok N. aj pre
spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o.. Žalobca mal za to, že žalovaný ani správca dane tieto výsluchy vo
svojichrozhodnutiachnezohľadnilianinanichneprihliadli.Žalobcapoukázalajnato,žemedzižalobcoma spoločnosťou Skangroup, s.r.o. existuje aj zmluva o dielo zo dňa 17.9.2015, na ktorú odkazoval aj
rozpočet, v ktorom je uvedený rozsah toho, čo táto spoločnosť mala vykonať.

29. Čo sa týka tvrdenia, že vykonanie prác nebolo preukázané staveným denníkom a ani dokladmi, ktoré
mal daňový subjekt predložiť ako zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP, žalobca uviedol,
že tieto pravidlá sa vzťahujú len na neho a jeho zamestnancov ako účastníka zmluvného vzťahu a nie
na jeho subdodávateľov. Žalobca nie je zodpovedný za zamestnancov tretích strán na základe zmluvy
o dielo, uzatvorenej medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a

ak má správca dane a žalovaný opačný názor, jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca
v zmysle predmetnej zmluvy o dielo bol oprávnený na realizáciu diela aj využitím tretích osôb, pričom
za dielo zodpovedá tak, ako keby ho vykonal sám. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom prípade
bola upravená iba zodpovednosť za dielo, avšak žalobca nebol zodpovedný za zamestnancov tretích
osôb z pohľadu BOZP a PO. Žalobca taktiež poukázal na to, že nechápe, čo chcel žalovaný uviesť tým,
že poukázal na záručnú dobu v trvaní 60 mesiacov, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou

Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a skutočnosťou, že dodávatelia žalobcu
zanikli. Žalobca zotrval na dôvodnosti a opodstatnenosti celej svojej žaloby a všetkých žalobných
bodov v nej uvedených, pričom konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nepreukázal, že
jeho argumentácia a závery sú správne, práve naopak bolo preukázané, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

33. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/20003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len "zákon o dani z
príjmov"), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný
v účtovníctve1) daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s
ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods.

2 písm. t) , v akej sa používa na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 21 ods.1, prvá časť vety zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú
výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník

účtoval,1) výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.36. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)

b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

40. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

42. Podľa § 46d ods.1 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku;
zaznamenávajúsavňomvšetkypodstatnéudalosti,ktorésastalinastavenisku.Dostavebnéhodenníka

sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu,
štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach
ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.

43. Podľa § 28 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č. 453/2000 Z.z.,
stavebný denník je súčasťou dokumentácie vedenia stavby uloženej na stavenisku.

44. Podľa § 28 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. do stavebného denníka sa zapisujú
a)všetky dôležité okolnosti týkajúce sa uskutočňovania stavby, najmä údaje o odchýlkach od projektovej

dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní alebo od podmienok určených v
stavebnom povolení alebo v inom rozhodnutí či opatrení,
b)ďalšie skutočnosti ovplyvňujúce stavebné práce a priebeh výstavby, najmä časový postup prác, teplota
vo vzťahu k stavebným prácam najmä s mokrým výrobným procesom, počasie, napr. pri zemných
prácach a terénnych úpravách,

c)dátum návštevy staveniska, zistené skutočnosti a opatrenia osoby oprávnenej vykonávať štátny
stavebný dohľad a osoby vykonávajúcej štátny dozor,
d)zápisy projektanta a projektanta čiastkových projektov stavby alebo autora architektonického diela,
geodeta a kartografa stavby,
e)zápisy stavebníka alebo jeho splnomocneného zástupcu a vlastníka stavby, ak nie je stavebníkom,

f)zápisy osoby vykonávajúcej stavebný dozor alebo kvalifikovanej osoby, ktorá vedie uskutočňovanie
stavby, zhotoviteľa (dodávateľa) stavby,
g)údaje o odstránení stavebných vád a nedorobkov podľa podmienok kolaudačného rozhodnutia.45. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia, pričom považuje za potrebné
najskôr zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo 98/2008,

sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone
správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou,
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

46. V takto vymedzenom rámci súdneho prieskumu, správny súd preskúmal žalobcom napadnuté
rozhodnutia žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16.6.2020 ako aj rozhodnutie správcu dane č.
100355738/2020 z 5.2.2020, pričom žalobca na základe podanej žaloby namietal nesprávne právne
posúdenievecižalovanýmakoajsprávcomdane,nepreskúmateľnosťrozhodnutiaprenezrozumiteľnosť
a nedostatok dôkazov, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesúlad správcom dane ustáleného
skutkového stavu so skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu.

47. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné sa vyjadriť ku konštatovaniu žalobcu, ktorý
v úvode správnej žaloby uviedol, že v konaní sa dokazujú iba sporné skutočností, pričom jedinou
spornou skutočnosťou v predmetnom prípade bolo, či deklarovaný dodávateľ žalobcu mu dodal práce
vyfakturované spornými faktúrami, ktoré správca dane neuznal ako daňové výdavky. K uvedenému

správny súd považuje za nevyhnutné najskôr poukázať na rozdiely medzi civilným a správnym konaním.
Kým v civilnom konaní sa dokazujú iba sporné skutočnosti, ktoré sú niektorou zo strán sporu účinne
spochybnené v rámci procesného útoku alebo procesnej obrany, v prípade správneho konania, ktoré
patrídooblastiverejnéhopráva,súodlišnéprocesnépostupyatentotypprocesnéhokonaniajezaložený
na odlišných princípoch. Na rozdiel od civilného konania je správny orgán povinný zisťovať skutočný stav

veci, teda dokazovanie nie je oklieštené len na medzi stranami sporné skutočnosti, ale v prípade o aký
ide v prejednávanej veci, teda v rámci daňového konania, po tom, čo daňový subjekt predloží správcovi
dane ním požadované dokumenty, správca dane je oprávnený vykonať dokazovanie za účelom zistenia
alebo preverenia skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení
osobitných predpisov. Ak pri takomto postupe následne na základe ním zistených skutočností, správca

dane nadobudne pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených účtovných dokladov
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oboznámi s tým daňový subjekt a vyzve ho podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil
a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Dôkazné bremeno je v takomto
prípade opätovne na daňovom subjekte (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp.

zn. I. ÚS 377/2018-53). Správca dane je však povinný umožniť daňovému subjektu uniesť jeho dôkazné
bremeno, ako to vyplýva aj z rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021, v zmysle ktorého pokiaľ daňové orgány opierajú svoje závery o to,
že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, musia mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať
ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. Ak však

žalobca predloží ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, je nevyhnutné, aby sa správne orgány
s týmito dôkazmi vysporiadali a svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, najmä aby tieto nové dôkazy
starostlivo v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotili a aby bolo subjektom zrejmé, z akých dôvodov zistenia
z nich vyplývajúce správne orgány neakceptovali.

48. V prejednávanom prípade po oboznámení daňového subjektu s pochybnosťami správcu dane,
zaslal tento vyjadrenie, v ktorom na odstránenie vzniknutých rozporov navrhol vypočuť svedka G.. F.
F., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. v čase deklarovaných
dodávok. K výsluchu predmetného svedka došlo dňa 7.5.2019, pričom tento svedok vo svojej výpovedi
potvrdil dodanie zemných prác tak na stavbe v Bardejove ako aj dodanie stavebných prác v meste

Banská Belá. V predmetnej výpovedi uviedol aj počet svojich stálych zamestnancov, ktorí mali na daných
stavbáchpracovaťakoajinýchosôb,ktorépresvedkapracovalivinomakopracovnompomere.Zároveň
uviedol, že na stavbe v Bardejove bola využívaná aj technika predmetnej spoločnosti a to bager. Práce
na stavbe v Bardejove mali byť vykonávané asi 3 mesiace a v Banskej Belej asi 5 dní. Na otázku
daňového subjektu, kto by mohol preukázať dodanie sporných prác, svedok uviedol, že by to mohli

byť stavbyvedúci, ktorí boli na stavbe ako aj niektorí z jeho bývalých zamestnancov alebo živnostníkov,
ktorí pre spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. na jednotlivých stavbách pracovali. Taktiež uviedol, že
ako stavebný dozor na stavbe v Bardejove za objednávateľa pracoval pán T.. Správca dane následne
vykonal ústne pojednávanie so žalobcom, v rámci ktorého tento navrhol návštevu miesta, kde bolideklarované práce vykonávané ako aj výsluch B.. T., pričom správca dane zamietol vykonať tieto dôkazy
s tým, že čo sa týka miestneho zisťovania, tak uvedené nie je spôsobilé preukázať, či vykonané práce
boli dodané deklarovaným dodávateľom a čo sa týka výsluchu svedka T., tak jeho výsluch správca

odmietol, poukazujúc na to, že disponuje stavebným denníkom ako aj zmluvou o dielo zo dňa 16.9.2015
medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom. Následne na základe
toho, že v stavebnom denníku v položke "Počet prac." sa nenachádza záznam o tom, že by na stavbe
bola prítomná aj spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. ani v jednom zapísanom dni, správca dane
uzavrel, že táto spoločnosť služby deklarované na sporných faktúrach nedodala. Správca dane taktiež

spochybnil výpoveď svedka F. z dôvodu, že tento vyslovil, že práce v Bardejove mali trvať 3 mesiace,
pričom podľa stavebného denníka trvali iba od 21.9.2015 do 19.11.2015 ako aj z dôvodu, že zmluva
medzi žalobcom a spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. bola spísaná až dňa 25.11.2015. Vo vzťahu
k prácam vykonaným v Banskej Belej, tieto neboli priznané z dôvodu, že podľa účtovných dokladov
spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. tieto jej mali byť dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o., a
teda uvedené práce nemohli vykonať jeho zamestnanci ako to tvrdil vo výpovedi. Následne po doručení

protokolu žalobca v rámci vyrubovacieho konania navrhol vypočuť svedkov G. R., A. N., D. I., Y. D., C.
A., E. H., E. R. za účelom, či títo boli zamestnancami spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. alebo pre
túto spoločnosť pracovali ako živnostníci na zákazkách pre Matador a v penzióne Banská Belá. Medzi
správcom dane a žalobcom došlo k dohode, že v prípade, ak z ubytovacieho zariadenia príde pozitívna
odpoveď o ubytovaní týchto osôb a uvedené bude postačovať správcovi dane na odstránenie jeho

pochybnosti, žalobca netrvá na výsluchu týchto svedkov z dôvodu duplicitného dokazovania tých istých
skutočností. Dňa 30.7.2019 bol doručený email zo zariadenia Hostel Star, že vyššie uvedené osoby boli
v máji 2015 ubytované v predmetnom zariadení. Na základe uvedeného už správca dane navrhnutých
svedkov nevypočúval s výnimkou A. N., ktorý bol navrhnutý aj ako svedok za účelom preukázania, že
ako zamestnanec spoločnosti EFS group Slovakia,s.r.o. sa zúčastnil na úprave koryta rieky Topľa. Na

účel preukázania uvedenej skutočnosti navrhol žalobca vypočuť aj G. H. a G. C.. Daňový subjekt taktiež
navrholvypočuťG.T.,čisazúčastnilakozamestnanecdodávateľanazákazkáchvMatadoreavBanskej
Belej. V rámci vyrubovacieho konania boli vypočutí žalobcom navrhnutí svedkovia a to G. T., A. N., G.
H. a G. C.. G. T. potvrdil vykonávanie prác na stavbe Matador. A. N. ako zamestnanec spoločnosti EFS
group Slovakia, s.r.o. potvrdil, že sa zúčastnil na tejto stavbe, pričom pracoval na traktorbagri, ktorý patril

jeho zamestnávateľovi, od neho dostával aj príkazy. Taktiež uviedol, aké ďalšie osoby boli na stavbe
prítomné ako aj to, že na stavbe mala robiť ešte nejaká ďalšia košická spoločnosť. Taktiež G. H. vo svojej
výpovedi uviedol, že pracoval na uvedenej stavbe pre svojho brata, ktorý práce fakturoval pánovi L.,
košickej firme. Na predmetnej stavbe vykladal z kameňa žľaby. Potvrdil, že na stavbe bol aj pán F. a mal
tam svojich ľudí, s ktorými sa svedok rozprával a ktorí mu uviedli, že pracujú pre túto osobu, dokonca sa

sťažovali, že im neplatil. G. C. bol na stavbe v Bardejove zamestnaný ako stavbyvedúci pre spoločnosť
EiffageConstructionSlovenskárepublika,s.r.o.,pričomuviedol,žezaspoločnosťCONSTRUCTOR-EU,
s.r.o. tam bolo prítomných možno 20 osôb, pričom taktiež uviedol, že na stavbe bol aj pán F.. K vedeniu
stavebného denníka a údajom v ňom sa nevedel vyjadriť, nakoľko tento neodsúhlasoval a mal za to, že
ho odsúhlasoval B.. F., nakoľko on viedol stavebný denník spoločnosti Eiffage Construction Slovenská

republika, s.r.o.. Svedok taktiež uviedol, že si pamätá, že z času na čas čakali ráno Rómovia na pána
F., aby ich vyplatil. Vo vzťahu ku kontrolovaniu osôb na stavbe uviedol, že to nebolo jeho povinnosťou,
nakoľko každý dodávateľ mal na stavbe odovzdané stavenisko a niesol si za neho zodpovednosť ako aj
za osoby, ktoré na ňom pracovali. Na otázku správcu dane, či mohol žalobca toto dielo vykonať s tromi
pracovníkmi uviedol, že nie a ani sa to nevykonávalo iba s tromi pracovníkmi. Poukázal na to, že pri

tisíckach kubíkoch sa nejedná len o počet osôb ale aj o techniku, pričom na tejto stavbe boli veľké bagre
a samotní ľudia iba dokladali kamene. Svedok mal za to, že do stavebného denníka boli zapísaní iba
THP pracovníci, strojníci a vodiči firiem, ktoré žalobcovi poskytovali služby. Správca dane neprihliadal
na výpovede týchto svedkov z dôvodu, že zo stavebného denníka nevyplývalo, že by spoločnosť EFS
group Slovakia, s.r.o. bola prítomná na stavbe, keďže v stavebnom denníku sú spomínaní iba dvaja až

traja pracovníci žalobcu, jeden až traja strojníci, prípadne vodiči za Eiffage, dvaja strojníci za FP TRANS
a jeden vodič za ELINEX. Správca dane tento dôkaz považoval za hodnoverný a mal za to, že žalobca
neodstránil vzniknuté pochyby správcu dane. Na výpoveď svedka F. neprihliadal aj z dôvodu, že tento
uviedol, že práce mali trvať 3 mesiace ale trvali iba od 21.9.2015 do 19.11.2015 a zároveň, že zmluva
o dielo medzi žalobcom a dodávateľom je datovaná k 25.11.2015.

49. Na základe uvedeného doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania má správny súd
za to, že vo vzťahu k faktúre č.FP150162 (FV150200) zo dňa 29.12.2015 v sume 163 740,18 Eur prešlo
dôkaznébremenozostranyžalobcuakodaňovéhosubjektuopätovnenasprávcudane,nakoľkožalobcadoplnil administratívne konanie o ďalšie dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, avšak správca
dane ako aj žalovaný sa pri nepriznaní predmetnej faktúry ako daňového výdavku v odôvodeniach
svojich rozhodnutí opätovne opierali iba o zistenia, vyplývajúce zo stavebného denníka spoločnosti

Eiffage group Slovakia, s.r.o.. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že údaje
uvedenévstavebnomdenníkupovažujezaspochybnené,nakoľkoskutočnostivňomuvedenévyvracajú
jednak tvrdenia jednotlivých vyššie uvedených svedkov, ktorí medzi sebou nemajú žiadne prepojenie
a väzby a ich hodnovernosť nebola správnymi orgánmi spochybnená, pričom uviedli, že na stavbe
okrem osôb vymenovaných v stavebnom denníku boli aj iné osoby, napr. také, ktoré vykladali žľaby

kameňmi, pričom takéto osoby v stavebnom denníku uvedené nie sú, teda už len z uvedeného dôvodu
je spochybnená správnosť údajov uvedených v tomto dokumente, na ktoré poukazujú správne orgány.
Správny súd taktiež považuje za potrebné poukázať na denné záznamy stavby za obdobie 07-12/2015,
doručené spoločnosťou Eiffage group Slovakia, s.r.o., z ktorých je zrejmé, že tieto záznamy sa líšia od
stavebného denníka žalobcu, to znamená, že záležalo od osoby, ktorá tieto zápisy vpisovala, nakoľko
z denných záznamov spoločnosti Eiffage group Slovenská republika, s.r.o. vyplýva, že na stavbe bol

oveľa väčší počet osôb ako je uvedený v stavebnom denníku žalobcu. Spoločnosť Eiffage group
Slovenská republika, s.r.o. síce neuvádzala označenia spoločností, ktoré na stavbe pracovali, avšak na
druhej strane v záznamoch uvádzala aj iné typy pracovníkov ako žalobca napr. záznam z 24.8.2015:
počet prac.:3 THP, 2 vodič, 2 p.rob., 1 skladník, 32 HSV, 5 zakladanie, záznam z 25.8.2015: počet
prac.:2 THP, 1 strojník, 1 skladník, 2 vodič, 35 HSV, 5 zakladanie a 3 žeriavnik. Taktiež záznam z

24.8.2015 obsahuje poznámku o informovaní pracovníkov o bezpečnostných postupoch a ohrozeniach
pri stavebných prácach v zmysle legislatívny BOZP. Vzhľadom na uvedené, správny súd pri skutkových
zisteniach vyplývajúcich z administratívneho spisu nemá za to, že len na základe údajov vyplývajúcich
zo stavebného denníka je možné neprihliadať na ostatné dôkazy v administratívnom spise, nakoľko
nebolo preukázané, že tieto sú správne, resp. úplné a žiadne iné osoby sa na stavbe nenachádzali.

Práve naopak žalobca vysvetlil akým spôsobom stavebný denník viedol a údaje o akých osobách tam
zapisoval, preto nemožno bez akéhokoľvek iného ďalšieho, resp. podporného dôkazu vychádzal len zo
skutočnostíuvedenýchvstavebnomdenníkuatietopriorizovaťpredinýmidôkazmivspisovommateriáli.

50. Správny súd považuje vykonané dokazovanie za nedostatočné, nakoľko z výsluchu svedka F.

vyplýva, že na stavbe v Bardejove mal štyroch kmeňových zamestnancov, ktorí by podľa jeho vyjadrenia
boli spôsobilí potvrdiť dodanie deklarovaných prác žalobcovi, avšak nebolo zo strany správcu dane
zisťované o akých pracovníkov sa jednalo, čo by taktiež mohlo prispieť k zisteniu pravdivosti údajov
účtovnej evidencie, najmä za situácie, ak správca dane opiera svoje zistenia o jediný dôkaz, ktorým je
stavebný denník. Taktiež správca dane zamietol vypočuť žalobcom navrhnutého svedka B.. T., pričom

podľa názoru správneho súdu táto osoba ako zástupca odberateľa, bola spôsobilá vyjadriť sa jednak
k spochybňovaným údajom v stavebnom denníku ako aj spôsobu vykonávania prác na diele, ako aj k
množstvu pracovníkov a spoločnostiam, ktoré na diele pracovali.

51. Taktiež za potrebné považuje správny súd uviesť, že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, ktorý

poukázal na zákonné znenie ustanovenia § 46d ods. 1 stavebného zákona, ktoré upravuje údaje, ktoré
sa do stavebného denníka zapisujú a následne na ustanovenie § 28 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorá
bližšie špecifikuje tieto údaje, pričom sa jedná o okolnosti súvisiace s uskutočňovaním stavby ako sú
odchýlky od projektovej dokumentácie alebo od podmienok určených v stavebnom povolení alebo iné
okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť stavebné práce a priebeh výstavby, avšak zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva,žebyosoba,ktorávediestavebnýdenníkbolapovinnápodľazákonatamuvádzaťajvšetkých
pracovníkov s uvedením ich menného zoznam a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu dodávateľovi
patria. Ak sa účastníci zmluvy medzi sebou dohodnú na takejto podmienke, teda na rozšírení povinností
oproti zákonnému zneniu, v prípade nedodržania takejto podmienky vzniká medzi stranami zmluvy
zmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom dane

na ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou, najmä ak z
výpočtu povolaní, uvedených v stavebnom denníku, je zrejmé, že sa nejedná o celý okruh pracovníkov,
potrebných na vykonanie takéhoto diela. Obdobne je tomu aj v prípade konštatovania správnych
orgánov o nesplnení povinnosti preukázať preškolenie BOZP zamestnancov, resp. pracovníkov jeho
dodávateľov, keďže objednávateľ diela týmito údajmi nedisponuje, nakoľko nebolo preukázané, či

zmluvné strany na splnení uvedenej povinnosti trvali, ani len nebolo preukázané, komu mali byť tieto
doklady BOZP predložené. V prípade, ak došlo v zmluve k takémuto dojednaniu, resp. k dojednaniu
o povinnosti predložiť menný zoznam zamestnancov, ktorí budú vykonávať pracovnú činnosti na
pracovisku a to vedúcemu pracovníkovi objednávateľa (stavbyvedúcemu) bolo na objednávateľovi, abytrval na splnení tejto povinnosti a zisťoval tieto skutočnosti. Keďže zo zistených skutočnosti (výsluch
stavbyvedúceho objednávateľa diela - svedka C.) je zrejmé, že objednávateľ diela, spoločnosť Eiffage
group Slovenská republika, s.r.o., tieto skutočnosti nezisťoval a žalobcu na ich preukázanie nevyzval,

nemožnonepredloženietýchtodokladovzhotoviteľovidávaťnaťarchudaňovémusubjektuakonštatovať
nevykonanie prác fakturovaných na spornej faktúre, keďže je možné, že sa jednalo len o obchodnú prax
medzi zmluvnými stranami, čo sa javí byť ako pravdepodobné, nakoľko svedok C. sa vyjadril, že jeho
nezaujímali osoby na stavenisku ale či bolo vykonané dielo podľa Výkaz-výmeru. Taktiež nesprávne je
v tomto prípade aj poukazovanie na dohodnutú záručnú dobu 60 mesiacov a skutočnosť, že v priebehu

niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku deklarovaných dodávateľov, nakoľko ako správne
uviedol žalobca, v prípade zistenia vád na diele za tieto zodpovedá on, bez ohľadu na tretie strany,
ktoré na diele pracovali. Ak vady vznikli v súvislosti so službami dodanými jeho dodávateľmi, tak v
tom prípade zaniklo iba jeho právo na uplatňovanie si jeho nárokov voči svojim dodávateľom, avšak
právo objednávateľa diela vo vzťahu k zhotoviteľovi, teda žalobcovi zostáva nedotknuté a tento za vady
diela zodpovedá aj po zániku jeho dodávateľov. Dĺžka dojednanej záručnej doby nemá relevanciu pri

preukazovaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom.

52. Z napadnutých rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného je správnemu súdu zrejmé, že títo
neuznali žalobcovi ako daňový výdavok náklady uhradené na základe faktúry č. 150200 z dôvodu, že
žalobca nepreukázal, že práce dodala práve spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o., správne orgány v

napadnutých rozhodnutiach nespochybňovali rozsah uskutočnených prác ale práve subjekt dodávateľa,
pričom z vykonaného dokazovania, najmä po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní sa v
administratívnom spise nachádzajú dôkazy svedčiace tomu, že minimálne dve osoby (pán F. a pán
N.) vykonávali práce na danej stavbe v mene predmetného dodávateľa pre žalobcu, pričom správca
dane ani žalovaný tieto dôkazy nespochybnili, s výnimkou poukazu na stavebný denník a nepredloženie

preškolenia zamestnancov o BOZP, pričom so správnosťou tohto záveru správnych orgánov o úplnosti
údajov v stavebnom denníku sa správny súd na základe vyššie uvedených záverov nestotožnil. Čo
sa týka spochybnenia výpovede svedka F. z dôvodu, že tento uviedol, že práce sa mali vykonávať
cca 3 mesiace, pričom trvali od 21.9.2015 do 19.11.2015, uvedené nemožno brať doslovne, nakoľko
s odstupom času nemusel mať presnú vedomosť o dátume, kedy práce začali a kedy skončili ako aj

to, že mohol počítať jednotlivé mesiace, teda že práce sa vykonávali jednak v septembri, októbri a
novembri, teda by sa jednalo o tri mesiace. Uvedené nemôže spôsobiť nevierohodnosť svedka. Čo sa
týka datovania zmluvy o dielo medzi žalobcom a jeho dodávateľom k 25.11.2015, táto skutočnosť je
spôsobilá spochybniť dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, nakoľko je zrejmé, že právny úkon,
na základe ktorého došlo k vzniku zmluvného vzťahu bol spísaný až po dokončení diela, avšak je

nevyhnutné, aby nevykonanie diela bolo podporne podložené aj iným dôkazom ako touto skutočnosťou,
nakoľko je možné, že došlo k chybe v písaní, resp. že došlo k dodaniu prác aj bez uzatvorenia zmluvy,
nakoľko v prípade zmluvy o dielo sa na jej platnosť nevyžaduje písomná zmluva. Preto bolo nevyhnutné
zistiť, či reálne došlo k vykonaniu prác spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu.

53. Čo sa týka nepriznania daňového výdavku na základe faktúry vystavenej spoločnosťou EFS group
Slovakia, s.r.o. č.FP150049 (W zo dňa 29.5.2015 na sumu XXXX,- Eur za stavebné práce v penzióne
Banská Belá, správca dane nepriznal predmetný výdavok z dôvodu, že po nahliadnutí do účtovníctva
dodávateľa mali byť tieto práce dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o., pričom svedok F. uviedol, že
tieto práce boli vykonané jeho vlastnými piatimi zamestnancami. Vo vzťahu k uvedenému správny súd

konštatuje, že z administratívneho spisu zistil, že žalobca ako dôkazy na preukázanie reálneho dodania
služieb na základe predmetnej faktúry navrhol vypočuť svedkov G. R., A. N., D. I., Y. D., C. A., E. H. a E.
R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za spoločnosť EFS group Slovakia,
s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador a stavbe v Banskej Belej. Medzi správcom dane a žalobcom
došlokdohode,žesprávcadanenebudevypočúvaťpredmetnéosobyvprípade,aksapreukáže,žetieto

boli ubytované v Hosteli Star. Uvedená skutočnosť bola preukázaná, avšak napriek tomu, správca dane
predmetný výdavok neuznal. Čo sa týka odôvodnenia jeho nepriznania, teda z dôvodu, že práce mali byť
podľa účtovnej evidencie dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o., uvedené odôvodnenie neobstojí,
nakoľko aj v prípade prác vykonaných na stavbe Matador, aj v tomto prípade z účtovnej evidencie
dodávateľazistil,žetietoprácemalibyťdodanéspoločnosťouBRUTONLtd.,s.r.o.anapriektomufaktúry

č.W. (W zo dňa 29.5.2015 a č.W (W zo dňa 19.6.2015 ako daňové výdavky priznal. Taktiež správny
súd konštatuje, že nemožno ako daňový výdavok odoprieť výdavok za práce fakturované deklarovaným
dodávateľom, ak v jeho mene by uvedené práce boli dodané subdodávateľom. Uvedené nepriznanie
by bolo možné iba v prípade úmyselnej účasti daňového subjektu na daňovom podvode, avšak tátoskutočnosť nebola správcom dane ani tvrdená a ani preukázaná. Ak mal za to, že práce deklarované na
predmetnej faktúre č. W (W zo dňa 29.5.2015 neboli dodané deklarovaným dodávateľom, bol povinný
vykonať dokazovania a vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho

dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, inak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej.

54. Správny súd sa však stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania

prác deklarovaným dodávateľom vo vzťahu faktúram č.W (XXXXXX) zo dňa 2.10.2015 na sumu
XX XXX,- Eur a č. W (XXXXXX/X) zo dňa 28.10.2015 na sumu XX XXX,- Eur od dodávateľa
Skangroup s.r.o. za pomocné práce na stavbe Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa,
nakoľko z výsluchu svedka B. L., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, bolo zrejmé, že táto
spoločnosť práce nedodala, nemala žiadnych svojich zamestnancov, tieto práce mali byť dodané
sprostredkovane, inou košickou spoločnosťou, ktorej názov však nevedel uviesť. Prítomnosť spoločnosti

Skangroup na stavbe v Bardejove nebola žiadnym dôkazom preukázaná. Výpoveď len jediného
svedka, za predpokladu, že tento nevie ani len označiť spoločnosť, ktorá mala za neho práce
na diele v Bardejov vykonať, je nevierohodná. Taktiež v tomto prípade nemožno konštatovať, že
by svedok G. H. potvrdil dodanie prác pre spoločnosť Skangroup, s.r.o., keďže z jeho výpovede
vyplýva, že pracoval pre svojho brata G. H., pričom z administratívneho spisu vyplýva, že tento

práce na predmetnej stavbe fakturoval žalobcovi a nie B. L.. Na základe uvedeného je zrejmé, že
v administratívnom konaní nebolo preukázané, kto za dodávateľa deklarované práce na sporných
faktúrach žalobcovi dodal, keďže dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani nebola
označená žiadna subdodávateľská spoločnosť, ktorá by predmetné práce reálne dodala a ani nebola
označená žiadna osoba, ktorá by na stavbe bola a vykonávala by prácu pre tohto dodávateľa. Vo

vzťahu k uvedenej obchodnej transakcii správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/80/2013 zo dňa 14.1.2014, v ktorom súd vyslovil:
„uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci

daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex
lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných

plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter
zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov
(subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k
dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania
zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. “

55. Keďže posudzovanie prípustnosti uplatnených daňových výdavkov je výsostne viazané na obchodný
vzťah medzi dodávateľom plnení z uplatnených faktúr a odberateľom, teda daňový subjekt, ktorý si
uplatní vyplatenie faktúr ako daňových výdavkov, musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar,
resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencie

faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre uznanie daňového
výdavku. Analogicky je možné na uvedenú vec aplikovať aj závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/46/2016 zo dňa 27.6.2017, kde bolo vyslovené: „daňovo účtovné
doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác či zhotovení
diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými

dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo-
právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter
toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správca dane absentoval. Preto ak správcovi
dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je
dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení

s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s § 49 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z.z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho
výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ..." Toto dôkazné bremeno o preukázaní,
že práce boli reálne dodané práve spoločnosť Sknagroup, s.r.o., žalobca v daňovom konaní a aniv predchádzajúcej daňovej kontrole neuniesol, preto sa správny súd stotožnil so správcom dane a
žalovaným vysloveným záverom o nepriznaní predmetného výdavku ako daňového výdavku.

56. Poukazujúc na vyššie uvedené závery správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku a vrátil vec správcovi
dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca
dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho, aby sa vysporiadal

s relevanciou predmetných dôkazov a zároveň z dôvodu, že postupom správnych orgánov došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane nepriznal
akodaňovývýdavokfaktúruodspoločnostiEFSgroupSlovakia,s.r.o.zaprácevykonanévBanskejBelej
bez toho, aby vypočul žalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú orgány verejnej
správy v ďalšom konaní viazané.

57. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku
tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu.

58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.

1 Správneho súdneho poriadku).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,

ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).