Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208437
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119208437.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: R. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom v E., B. XX, zastúpenej JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach,
Žriedlova 3, proti žalovaným: 1. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Alžbetina č. 29,
so sídlom v Košiciach, Alžbetina 29, IČO: XX XXX XXX, zastúpené JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou

so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 22, 2. Finlegal Services, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 23,
IČO: XX XXX XXX. 3. T&M TOPREAL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, IČO: XX XXX XXX,
zastúpený Líška & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Brezová 10, 4. Z.. B. E., nar. X.X.XXXX, bytom
v E., Ť. Q. XXX/X, 5. Z.. Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. D. M.. XXX XX F. Q., B. XXXXX XXX, V., 6.
B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., B. XXX/XX, 7. Z.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., K. XXX/X,
žalovaní v 4.-7.rade zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,

v konaní o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
zo dňa 3.9.2020 č.k. 34C 23/2019-675 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uložil žalobkyni povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek úkonov, ktorými zasahuje do držania bytu č. 3, nachádzajúceho sa v bytovom dome

na B. Č.. XX, zapísanom v katastri nehnuteľnosti pre katastrálne územie Stredné mesto, obec Košice -
Staré mesto, okres Košice I na LV č. XXXXX ako „dom meštiansky“ so súp. č. XXX, stojacom na parcele
registra „. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2 žalovanými v 4.-7. rade a povinnosť
strpieť užívanie tohto bytu žalovanými v 4.-7. rade. Vo výroku uznesenia uviedol, že o trovách konania
o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Rozhodol tak o návrhu žalovaných v 4.-7. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v znení nimi
navrhnutom v priebehu konania, v ktorom sa žalobkyňa domáha vo vzťahu k žalovaným v 1.-7. rade
určenia neplatnosti dražby konanej dňa 25.6.2019, ktorou došlo k prevodu bytu č. 3, nachádzajúcom
sa v bytovom dome na B. Č.. XX.

3. Žalovaní v 4.-7.rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobkyňa sa

vo vzťahu k predmetnému bytu domáha určenia neplatnosti dražby. Žalovaný v 3. rade nadobudol
predmetný byt na základe dobrovoľnej dražby, ktorého pôvodnou vlastníčkou bola žalobkyňa. Žalovaní
v 4.-7.rade nadobudli predmetný byt od žalovaného v 3.rade a od tohto momentu uhrádzajú preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobkyňa bráni žalovaným v 4.-7.rade vo výkone ich vlastníckeho
právavplnomrozsahu,znemožňujeimpredmetnýbytdržaťaužívať,nevydalažalovanýmkľúčeodtohto
bytu a neumožnila im do bytu vstúpiť. Byt nevyužíva pre seba, bez právneho dôvodu ho prenajíma iným

osobámza 300,-eurzaizbunamesiac.Vkonaníbolžalovanýmv1.radepredloženýdôkaz,ato2zmluvy
o nájme bytu, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa uzatvorila dňa 27.12.2009 s dvomi osobami nájomnézmluvy, ktorými prenajala každej z týchto osôb byt za 300,-eur. Žalobkyňa aj naďalej ponúka predmetný
byt pre ubytovanie cudzích osôb, v súčasnosti prostredníctvom portálu Airbnb, teda využíva ho na svoje
finančné obohatenie a žalovaným v 4.-7.rade bráni vo výkone ich vlastníckych práv. Krajský pamiatkový

úrad Košice podal na Mesto Košice podnet „na prešetrenie realizácie nepovolených stavebných úprav
na druhom nadzemnom podlaží nehnuteľnej národnej, kultúrnej pamiatky, situovanej v pamiatkovo
chránenom území - v byte č. 3“ a dňa 4.2.2020 sa pokúsil stavebný úrad vykonať stavebný dohľad. Na
miesto boli zvolaní vlastníci bytu - žalovaní v 4.-7.rade, ktorí uviedli, že prípadné stavebné úpravy boli
realizované bez ich vedomia. Stavebnému úradu v tento deň nebol byt sprístupnený, keďže žalobkyňa

byt nesprístupnila a žalovaní nemajú prístup do predmetného bytu. Dňa 27.2.2020 stavebný úrad
upozornil žalovaných, že nezabezpečením podmienok na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu
sa dopúšťajú priestupku. Oznámením zo dňa 1.6.2020 boli žalovaní upovedomení, že dňa 30.6.2020
sa vykoná opätovne štátny stavebný dohľad a vlastníci nehnuteľnosti boli vyzvaní, aby zabezpečili
podmienky pre výkon štátneho stavebného dohľadu sprístupnením predmetného bytu. V danom prípade
podľa žalovaných v 4.-7.rade existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu,

nakoľko sú bez právneho dôvodu obmedzovaní vo výkone vlastníckych práv zo strany žalobkyne, ktorá
im bráni predmetný byt užívať a tento využíva pre ubytovanie cudzích osôb, čím získava bezdôvodné
obohatenie. Tým bráni v užívaní bytu, a jeho držbe jeho vlastníkom. Žalovaní ako vlastníci bytu
nehnuteľnej kultúrnej pamiatky majú povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 49/2020 Z.z., ktoré nemôžu
z dôvodu konania žalobkyne plniť.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazmi
predloženými žalovanými v 4.-7.rade a po aplikácii ust. § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,
§ 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1,3 C.s.p., § 123, § 124 q § 126 ods.
1 Obč. zákonníka dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia, preto návrhu žalovaných v 4.-7.rade, vyhovel.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských
práv a slobôd má pre všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastnícke právo
je najvýznamnejším vecným právom. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo

ovládať vec, najmä ju držať a užívať, požívať a nakladať s ňou. Predpokladom realizácie oprávnení
vlastníka s vecami a právami nakladať je reálna držba veci, prípadne práva bez ohľadu na jej
opodstatnenosť. Žalovaní v 4.-7.rade podľa názoru súdu prvej inštancie odôvodnili potrebu dočasne
upraviť pomery strán sporu a túto preukázali tým, že ako vlastníci predmetného bytu sú bez právneho
dôvodu obmedzovaní vo výkone vlastníckych práv zo strany žalobkyne, ktorá im znemožňuje držbu

a vstup do predmetného bytu. Žalovaným je bránené zabezpečiť podmienky pre výkon štátneho
stavebného dohľadu sprístupnením predmetného bytu, za čo im hrozí pokuta. V danom prípade
žalovaní v 4.-7.rade preukázali, že žalobkyňa im neumožňuje vstúpiť do predmetného bytu a zároveň
že im hrozí sankcia zo strany správneho orgánu tým, že nemôžu zabezpečiť podmienky pre výkon
štátneho stavebného dohľadu sprístupnením predmetného bytu. Žalobkyňa svojím konaním zasahuje

do vlastníckeho oprávnenia žalovaných v 4.-7.rade užívať a vstupovať do bytu, čo vyvolalo potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu tak, že súd nariadil žalobkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov, ktorými zasahuje do držby bytu a zároveň povinnosť strpieť užívanie bytu žalovanými v
4.-7.rade.

6. Pokiaľ ide o trovy konania súd prvej inštancie uviedol, že o nich rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p..

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie zrušil a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa
odvolanie odôvodnila tým, že podstatou sporu vo veci samej je určenie neplatnosti dražby, teda určenie
vlastníckych práv k predmetnému bytu. Od momentu podania žaloby až do právoplatného skončenia
vo veci je otázka vlastníckeho práva k predmetnému bytu spornou. Neobstojí preto argumentácia
súdu, pokiaľ poskytol dočasnú ochranu vlastníkom nehnuteľností, evidovaným v príslušnom LV. Práve

podaním žalobného návrhu totiž žalobkyňa vlastnícke právo žalovaných spochybnila, keď tvrdí, že
dražba bola nezákonná, ktorú skutočnosť aj preukázala. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobkyňa svojím konaním zasahuje do vlastníckych práv žalovaných v 4.-7.rade nehnuteľnosť užívať a
vstupovať do nej, tým prejudikoval vec samú. V prípade, že by žalobkyňa v konaní o neplatnosť dražbynebola úspešnou, neznamená to, že je povinná byt vypratať. Toho sa budú musieť žalovaní domáhať
ďalšou žalobou o vypratanie bytu, v súlade s právnym poriadkom. Nariadením neodkladného opatrenia
súd prejudikoval rozhodnutie vo veci a nahradil týmto rozhodnutím žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. V

danom prípade bol porušený princíp rovnosti zbraní a kontradiktornosti konania, nakoľko k dnešnému
dňu žalobkyňa nedisponuje dražobným spisom a to aj napriek tomu, že tento dôkaz žiadala do spisu
doložiť. Napadnutým uznesením došlo k porušeniu jej práva na ochranu vlastníctva. Napadnutým
uznesením došlo k neprípustnému zásahu do základného práva žalobkyne na súdnu ochranu a práva
na spravodlivé súdne konanie. V prípade sankcie zo strany správneho orgánu majú žalovaní možnosť

obrátiť sa na príslušný všeobecný súd a žiadať náhradu škody, pokiaľ by vznikla.

8. Žalovaní v 4.-7.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Poukázali
na to, že žalobkyňa v odvolaní žiadnym spôsobom nereaguje a ani nespochybňuje skutočnosť, že
predmetný byt využíva na jeho poskytovanie za odplatu iným osobám, teda ho prenajíma a bráni
žalovaným v 4.-7.rade vo výkone vlastníckeho práva. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa predmetný byt

neužíva pre svoje vlastné bývanie, čo bolo konštatované aj v rozhodnutí súdu, ktorým zamietol skorší
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosť žalobkyne neužívať predmetný byt
jej vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu inou osobou a od toho času žalobkyňa
túto svoju povinnosť porušuje. Úvahy žalobkyne o tom, že by žalovaní neboli oprávnení podať návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj základ v žiadnom ustanovení C.s.p..

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

10. Žalovaní v 4.-7.rade aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami a súčasne potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Zároveň sú naplnené
aj ostatné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako správne konštatoval
súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, pokiaľ návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo strany žalovaných vyhovel.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v
celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k
odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza následovné:

12. Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej domáha určenia neplatnosti dražby, na základe ktorej sa
žalovaný v 3.rade stal vlastníkom predmetného bytu a žalovaní v 4.-7.rade na základe prevodu tohto
vlastníckeho práva zo žalovaného v 3.rade. Až do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je
tak otázka vlastníctva predmetného bytu sporná. Táto skutočnosť nebráni súdu vyhovieť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Môže sa tak stať pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Splnenie aspoň
jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Z vyššie uvedeného plynie, že pokiaľ súd dospeje k potrebe bezodkladne upraviť pomery strán sporu
v priebehu konania o veci samej za splnenia podmienok ustanovených zákonom, nariadí neodkladné
opatrenie. Nariadeniu neodkladného opatrenia nebráni skutočnosť, že v konaní o veci samej nebolo
právoplatne o žalobe rozhodnuté, teda že skutočnosti, ktoré tvoria predmet konania zostali ku dňu
rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sporné.

20. Žiadne z ust. Civilného sporového poriadku nebráni uložiť neodkladným opatrením povinnosť strane,
ktorá je žalujúcou stranou, teda žalobcovi. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaní
nie súd oprávnení domáhať sa úpravy vzťahov medzi sporovými stranami nariadením neodkladného
opatrenia.

21. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobkyne, že nariadením neodkladného opatrenia súd
prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Povinnosti uložené napadnutým uznesením majú „len“ dočasný
charakter. V prípade právoplatného ukončenia konania o veci samej sa rozhodne o ďalšom trvaní
neodkladného opatrenia (viď § 335, § 334 C.s.p.)

22. Ako bolo konštatované vyššie, nariadením neodkladného opatrenia dochádza (len) k dočasnej
úprave práv a povinností medzi stranami sporu, preto nič nebráni žalobkyni uplatňovať svoje práva
naďalej v konaní vo veci samej, vrátane návrhu na vykonanie dokazovania (predloženie dražobného
spisu), za splnenia noriem pracovného práva.

23. Žalobkyňa v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila tvrdenia žalovaných v 4.-7.rade o tom, že
predmetný byt užívajú iné osoby, ktorým užívanie tohto bytu umožnila, preto bez právneho významu
zostala odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaní sa môžu len súdnou cestou domáhať vo vzťahu k
nej vypratania predmetného bytu. Je zrejmé, že t.č. žalobkyňa predmetný byt neobýva.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil
napadnuté uznesenie ako vecne správne.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).