Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/438/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320210327
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1320210327.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: K.a L., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomQ.XX,C.,vkonanízastúpenej:Kanisová&KanisAdvokátskakancelárias.r.o.,
IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti otcovi, ako osobe povinnej platiť výživné:
F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29.06.2021, č.k. 24Pc/22/2020-144, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky zo dňa 18.12.2020, ktorým
sa od podania návrhu domáhala zvýšiť vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti,
naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.02.2020, č.k. 38P/240/2011-151,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 15.05.2012, č.k. 11CoP/205/2012-171, a to
zo sumy 120 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) dôvodiac tým, že v konaní neboli zistené
okolnosti odôvodňujúce priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine

(ďalej „Zákon o rodine“) keď z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka je plnoletá, študuje
dennou formou na vysokej škole vo Y. H., nemá zdravotné obmedzenia, býva spolu s matkou v 3-
izbovom byte v Bratislave, za semester štúdia platí 383,56 eur (t.j. 64 eur mesačne), za ubytovanie
na internáte sumu 301 eur mesačne, od 09.07.2019 je konateľkou a jedinou spoločníčkou obchodnej
spoločnosti E., spol. s r.o. so sídlom Z. 9, C.. Otec je zamestnaný v spoločnosti R. real estate s.r.o. ako
manažér (vedúci skladu), má stredoškolské odborné vzdelanie s maturitou, jeho čistý mesačný príjem

je 1818 eur, iné príjmy okrem príjmov zo zamestnania nemá, spolu s manželkou vlastnia dvojizbový
byt v Bratislave, v ktorom bývajú aj s dvomi maloletými deťmi (E. L., nar. XX.X.XXXX a X. L., nar.
X.X.XXXX), na ktorý splácajú hypotéku v sume 444 eur mesačne, okrem toho splácajú mesačne 690
eur na štyri bezúčelové spotrebné úvery. Otec vlastní a používa osobné motorové vozidlo Citröen C4
Picasso, vyrobené v roku 2013, ktoré kúpil pred tromi rokmi, ktoré spláca mesačne sumou 72,34 eur,
iný majetok vyššej hodnoty nemá, nemá vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali alebo s

ktorými by boli spojené osobitné výdavky. Jeho manželka pracuje v Štátnej pokladnici, jej čistý mesačný
príjem zo zamestnania je asi 1 000 eur mesačne. Matka navrhovateľky je od februára 2021 zamestnaná
na Magistráte hl. m. SR Bratislavy, predtým v príspevkovej organizácii Generálny investor Bratislavy,
jej priemerný čistý zárobok za posledný rok predstavuje 1 278 eur mesačne, od roku 2001 samostatne
podniká pod obchodným menom P.. K. Z. - U.. Je spoluvlastníčkou v 1/6 bytu na Q. ul. v Bratislave a v
1/6 resp. v 1/8 aj nehnuteľností na Q. ul. v Bratislave.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že v danej veci bolo výživné
naposledy určené v roku 2012, kedy navrhovateľka mala necelých trinásť rokov, navštevovala sekundu
osemročného gymnázia a pri stanovení výživného v sume 120 eur mesačne prvostupňový aj odvolací

súd vychádzali z čistého príjmu matky v sume 529 eur, a pokiaľ ide o jej podnikanie vychádzali
z toho, že je vlastne stratové a matka navrhovateľky z neho nemá žiadny príjem. Otec bol v tom
čase nezamestnaný a hľadal si zamestnanie. Naposledy dosahovaný príjem predtým, ako sa stal
nezamestnaný, vo výške cca 870 eur mesačne, odvolací súd hodnotil ako príjem, ktorý zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca. Navrhovateľka odôvodňovala zvýšenie výživného tým, že oproti roku

2012 sa znásobili jej výdavky, a to najmä v súvislosti so štúdiom na vysokej škole v Rakúsku, vrátane
ubytovania a cestovania na univerzitu, ako aj vekom navrhovateľky a určitou mierou inflácie. Súd prvej
inštancie uviedol, že v súčasnosti je otec zamestnaný, dosahuje mesačný čistý príjem 1 818 eur, ktorý
zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam (oproti roku 2012 sa príjem otca viac ako zdvojnásobil).
Príjem matky navrhovateľky sa oproti roku 2012 tiež viac ako zdvojnásobil, v súčasnosti zarába 1278
eur mesačne, táto má však vysokoškolské vzdelanie a dlhodobo aj podniká, preto je podľa súdu v jej

schopnostiach dosahovať vyšší príjem, než len príjem zo zamestnania, ktorý zodpovedá priemernej
mesačnej mzde zamestnanca hospodárstva SR. Výživné by preto mali poskytovať navrhovateľke obaja
rodičia v rovnakej výške, nie pomerne podľa výšky príjmu zo zamestnania. Súd prvej inštancie následne
dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti by mal povinný z výživného platiť výživné
približne v dvojnásobnej výške, t.j. v sume 250 eur. Podľa jeho názoru na výšku výživného majú vplyv

aj zmenené pomery v tom, že otec má dve maloleté deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, pričom
matka navrhovateľky žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa názoru súdu prvej inštancie dve
nové vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s rokom
2012, ktorú bolo potrebné zohľadniť. Vzhľadom na to aj výdavky na primerané bývanie, ktoré otec
zabezpečuje nielen sebe a manželke, ale aj svojim dvom maloletým deťom, nie je už možné považovať

za výdavky, ktoré majú prednosť pred výživným na navrhovateľku, tak ako to súdy hodnotili v rozsudkoch
z roku 2012. Výdavky na hypotekárny úver súd v pôvodnom rozhodnutí o výživnom nebral do úvahy
s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V novej situácii
takýto záver nie je možné prijať, ide o nevyhnutné výdavky otca, čo však neplatí o ostatných spotrebných
úveroch, ktorých opodstatnenosť otec nedokázal presvedčivo vysvetliť, ani preukázať.

4. Výdavky navrhovateľky (bez výdavkov na vysokoškolské štúdium v zahraničí), otca a matky
navrhovateľky súd posúdil ako bežné výdavky, ktoré sa od roku 2012 nezmenili, resp. zmenili sa
len o mieru inflácie. Miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien podľa verejne dostupných
údajov Štatistického úradu SR predstavovala za roky 2012 až 2020 v súhrne 9%. Pokiaľ ide o výdavky

navrhovateľky spojené s užívaním bytu na Q. ul. XX v C., navrhovateľka netvrdila, že by svojej matke
platila za bývanie, uvádzala iba, že polovica z týchto nákladov na ňu pripadá. Už z toho dôvodu súd
nemohol tieto náklady zohľadniť ako nevyhnutné výdavky navrhovateľky, keď na platenie takýchto
výdavkov nemá podľa súdu navrhovateľka ani dôvod, pretože byt je spoluvlastníctvom matky a jej
ďalších príbuzných a v byte matka navrhovateľky aj býva. Do úvahy preto môže prichádzať podieľanie

sa iba na zvýšených nákladoch v dôsledku toho, že byt užívajú dve osoby, nie jedna. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila, jej účasť a výsluch na pojednávaní
nepovažoval súd za nevyhnutný, nakoľko v celom konaní bola zastúpená. Jej advokát sa vyjadril
aj k jej podnikaniu formou spoločnosti s ručením obmedzeným, a to tak, že ide o zadlženú firmu,
z ktorej nemá príjmy. Podľa súdu však už len samotná skutočnosť, že navrhovateľka je jedinou

spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti (ktorých účelom je dosahovať zisk), spochybňuje
tvrdenie navrhovateľky, že vysokoškolské štúdium jej neumožňuje aspoň čiastočne si zabezpečiť príjem
na svoje výdavky. Zvýšené výdavky navrhovateľky na štúdium v zahraničí pritom predstavujú podstatnú
časť jej celkových výdavkov. Zohľadňujúc § 62 ods.2 Zákona o rodine považoval za opodstatnenú
námietku otca, že primerané by bolo, aby navrhovateľka študovala na vysokej škole na Slovensku a

prípadne využila programy Európskej únie podporujúce vzdelávanie a mobilitu študentov. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že pôvodné výživné vo výške 120 eur je tak stále primerané aj po zmenách
oproti stavu v roku 2012 a po zohľadnení vývoja životných nákladov. Zvýšené príjmy rodičov, po
zohľadnení inflácie, sú u otca v plnom rozsahu kompenzované jeho novými vyživovacími povinnosťami.
Výživné v tejto sume, spolu s výživným, ktoré je povinná poskytovať navrhovateľke jej matka, a po

zohľadnení schopnosti navrhovateľky aspoň čiastočne si zarobiť na svoje vlastné výdavky, podľa
súdu pokrýva súčasné nevyhnutné a pravidelné výdavky navrhovateľky ako vysokoškolskej študentky
zodpovedajúce životnej úrovni rodičov.5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu na zvýšenie výživného na sumu 500 eur mesačne
od podania návrhu vyhovel, alternatívne zvýšil výživné na inú sumu podľa uváženia súdu. Podľa názoru

odvolateľky súd prvej inštancie vydal rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne resp. neúplne
zistil skutočný stav veci a zamietnutie návrhu nedostatočne odôvodnil. Argument súdu prvej inštancie
o tom, že u navrhovateľky by bolo primerané, aby študovala na vysokej škole na Slovensku, prípadne
využila programy Európskej únie podporujúce vzdelávanie a mobilitu študentov nemôže obstáť, keďže

povinnosťou rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu
a možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Nakoľko povinný o navrhovateľku dlhodobo nejaví záujem a ani
riadne neplatí výživné, nepovažovala za potrebné sa s povinným radiť o výbere vysokej školy, pričom
s diplomom z nemecky hovoriacej krajiny sa vie uplatniť na trhu práce po celom svete. Argument súdu
prvej inštancie, že navrhovateľka si vie privyrobiť v súvislosti s vlastníctvom obchodnej spoločnosti E.,
spol. s.r.o., so sídlom Z. XX, C. vníma ako bezprecedentný, táto spoločnosť je stratová a zadlžená,

nakoľko sa jej navrhovateľka nemá čas popri štúdiu riadne venovať a ponecháva si ju len ako poistku,
aby nemusela v budúcnosti vynakladať ďalšie finančné prostriedky na založenie novej spoločnosti.
Navrhovateľka mala v pláne popri štúdiu si privyrobiť podnikaním (aby jej matka nebola neúmerne
zaťažená nákladmi dcéry), za účelom podnikania odkúpila už existujúcu spoločnosť, avšak akonáhle
začala študovať na rakúskej vysokej škole, hneď v začiatku štúdia pochopila, že popri náročnom štúdiu

nebude mať možnosť venovať sa aj podnikaniu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku považoval
za podstatnú zmenu pomerov na strane povinného zvýšenie jeho príjmu, povinnému v porovnaní s
rokom 2012 pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, v dôsledku čoho zabezpečuje výdavky nielen na
seba, ale aj na dve deti a manželku (len v súvislosti s voľnočasovými aktivitami detí vyčíslil mesačný
výdavok na deti v sume 244 eur, resp. 235 eur). Pri rozhodovaní bolo nevyhnutné zohľadniť to, že

povinný nezabezpečuje výživu maloletých detí sám, ale žije v manželstve s matkou detí, ktorá má
povinnosť sa rovnako podieľať na nákladoch detí. Povinný zaťažil svoj príjem početnými mesačnými
splátkami, ktoré bral aj od nebankových úverov s vysokým úrokom, avšak v konaní nijako nepreukázal
opodstatnenosť a dôvod, pre ktorý si úver vzal. U matky navrhovateľky došlo v porovnaní s rokom 2012
o len o dvojnásobné zvýšenie príjmu, s matkou bol k 01.02.2021 zrušený dlhotrvajúci pracovný pomer z

dôvodu zrušenia technického úseku, na ktorom matka pracovala a pôvodný zamestnávateľ jej od 2/2021
zabezpečil pracovné miesto na Magistráte hlavného mesta SR Bratislava, na ktorom síce dosahuje
vyššiu základnú mzdu, avšak jej príplatky za vykonanú prácu sú poskytované vo výrazne nižšej sume, čo
matka nevie ovplyvniť. V súvislosti s podnikaním matka navrhovateľky nemá časový priestor venovať sa
popri zamestnaniu, ktoré jej poskytuje stabilný príjem, aj podnikaniu, a to z dôvodu dennej starostlivosti

o svoju 81 ročnú matku. Povinný prestal koncom roka 2018 prispievať na výživu navrhovateľky a matka
navrhovateľky musela po túto dobu znášať všetky výdavky dcéry. V rozhodnutí síce súd na jednej strane
uznal, že výdavky navrhovateľky sa od roku 2012 zmenili o mieru inflácie ( 9 %), avšak pri rozhodovaní
o zvýšení výživného na túto skutočnosť neprihliadol. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd
prvej inštancie sa v rozhodnutí nezaoberal nárokom navrhovateľky na náhradu trov konania uplatneným

v návrhu, nakoľko mala za to, že v tomto prípade je spravodlivé, aby súd v prípade, že vyhovie návrhu,
zaviazal povinného nahradiť trovy konania.

6. Povinný v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
poukazujúc na to, že navrhovateľka mu doteraz nedeklarovala priebeh jej školskej dochádzky čo sa týka

strednej školy, následného nástupu a štúdia na vysokej škole, pričom náklady súvisiace so štúdiom
je možné spochybniť, keďže navrhovateľka aktuálne študuje dištančne. Ku dňu prevodu vlastníckych
práv u spoločnosti KIMI spol. s.r.o. (dňa 22.02.2020) bol do obchodného registra zapísaný aj nový
predmetčinnosti,navrhovateľkamátýmpádomstabilnýpríjemaschopnosťsasamostatneživiť.Povinný
napokon uviedol, že v konaní deklaroval, že vzhľadom k životným nákladom je jeho schopnosť platenia

výživného vo výške 120 eur mesačne hraničná.

7. Navrhovateľka v následnom písomnom podaní zo dňa 20.09.2021 zotrvala na dôvodoch odvolania.
K tvrdeniam povinného uviedla, že od roku 2001 zaviedla rakúska vláda poplatky za štúdium, domáci
študenti a študenti z členských krajín Európskej únie platia za semester zhruba sumu 380 eur V

samotnom článku agentúry SAIA je v časti školné poplatky a životné náklady uvedené, že priemerné
náklady na pobyt študenta sa pohybujú približne vo výške 950 eur mesačne. Aktuálne výdavky
navrhovateľky prevažne znáša a hradí jej matka za finančnej podpory starej matky.8. Povinný v následnom písomnom vyjadrení z 18.11.2021 poukázal na to, že podstatná časť jeho
mzdy je nenárokovateľná (odpracované nadčasy, zastupovanie kolegyne, splnenie nastavených cieľov
350 eur brutto), sama navrhovateľka mala v čase svojej maloletosti bohatú krúžkovú činnosť a v konaní

doposiaľ nepredložila po dovŕšení plnoletosti žiadne listinné dôkazy o súvislej príprave na povolanie po
skončení povinnej školskej dochádzky.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi (§ 65, § 66 C.m.p.) , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 378

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je dôvodné.

10. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

12. Z obsahu spisu v posudzovanej veci vyplýva, že výkon práv a povinností rodičov k v tom

čase maloletej navrhovateľke bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo
dňa 07.02.2012, č.k. 38P/240/2011-151, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa
15.05.2012, č.k.11CoP/205/2012-171, tak, že maloletá K. bola zverená do osobnej starostlivosti matky
s oprávnením matky dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, povinnému (otcovi) bola uložená
povinnosť od 01.08.2011 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 eur mesačne a povinnosť

zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.08.2011 do 07.02. 2012 vo výške 720 eur v povolených
mesačných splátkach vo výške 30 eur, pod následkom straty výhody splátok.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu navrhovateľky zo dňa 18.12.2020,
ktorým sa s účinnosťou od podania návrhu domáhala zvýšiť vyživovaciu povinnosť povinného z

vyživovacej povinnosti, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.02.2020,
č.k. 38P/240/2011-151, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 15.05.2012, č.k.
11CoP/205/2012-171, a to zo sumy 120 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa§62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. Podľa § 155 C.m.p. konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

21. Podľa § 157 C.m.p. rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.22. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná
nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu, čo znamená, že ak sa vo veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Ustanovenia § 155, § 157 C.m.p.
upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach výživného plnoletých osôb, a to na návrh. Pokiaľ ide
o návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného treba uviesť, že predpokladom na zmenu právoplatného
rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je
treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou

a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa
návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na
ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne
všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže
opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko
upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, ako v
čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej

povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa
výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu
rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy
upravujúcevýživnénamaloletédieťa neobsahujedostatočnéodôvodnenievňomupravenejvyživovacej
povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je

povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého (a aj plnoletého)
dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.

23. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o návrhu na zvýšenie výživného nemožno ustáliť (vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia), či vôbec,

a s akým výsledkom v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine súd riadne vyhodnocoval osobné,
majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb na strane
plnoletého dieťaťa limitovaných, o.i. aj výškou životnej úrovne povinného rodiča, a to v smere ich
dôsledného a najmä preskúmateľného porovnania so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý
naposledy rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, vo vzťahu k aktuálnym

príjmom oboch rodičov a ich schopností a možností a nákladov rodičov v rozhodnutí nedostatočne
vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k finančným pomerom otca (kedy nezohľadnil
razantné zvýšenie príjmu otca od posledného rozhodnutia, kedy bol otec nezamestnaný a uvádzal, že
s manželkou je v rozvodovom konaní) a vo vzťahu k príjmu manželky povinného, ktorá má rovnako ako
povinný povinnosť podieľať sa na uspokojovaní základných potrieb ich spoločných dvoch maloletých

detí, nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a jeho závery o tom, že na strane povinnej sa
jej bežné výdavky (bez nákladov na vysokoškolské štúdium v zahraničí) s odstupom takmer deviatich
rokov nezmenili (v čase posledného rozhodnutia mala navrhovateľka 12 rokov, bola študentkou 8
ročného gymnázia, aktuálne má 23 rokov a je študentkou vysokej školy), resp. sa zmenili len o mieru
inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, sú skutkovo neudržateľné z dôvodu, že v tomto smere

súd prvej inštancie prakticky nevykonal žiadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo
veci (§ 35, § 36 C.m.p.). Následne bez akéhokoľvek zaoberania sa rozsahom a skladbou odôvodnených
potrieb povinnej za obdobie od podania návrhu (odvíjajúcej sa o.i. aj od výšky životnej úrovne oboch
rodičov, pri ktorej je nutné zohľadniť aj existenciu ďalších dvoch vyživovacích povinností povinného,
na ktorej uspokojovaní má však povinnosť sa podieľať aj manželka povinného) a ich porovnaním s

rozsahom a skladbou odôvodnených potrieb navrhovateľky v čase ostatného rozhodnutia v súlade s
§ 220 ods. 2 C.s.p. riadne neodôvodil v rozhodnutí prezentovanú úvahu o tom, že „pôvodné výživné
vo výške 120 eur mesačne je aj v súčasnosti stále primerané, po zohľadnení, že v schopnostiach
navrhovateľky je aspoň čiastočne si zarobiť na svoje náklady“. Závery prijaté súdom prvej inštancie sú
potom právne neudržateľné, v čoho dôsledku nie je možné odvolacie námietky navrhovateľky vo vzťahu

k prijatým skutkovým záverom vzťahujúcich sa k výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného a ich
právnemuposúdeniu,anivyhodnotiť.SúdprvejinštanciesivpriebehukonanianepripojilspisOkresného
súdu Bratislava III, sp.zn. 38P/240/2011 a plne rezignoval na potrebu zohľadňovania skutkového
stavu, vzťahujúceho sa k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a rozsahuodôvodnených potrieb maloletého dieťaťa existujúcich v čase posledného rozhodnutia, vyplývajúcich
z obsahu označeného spisu.

24. Súdu prvej inštancie v súvislosti s úvahou o tom že je v schopnostiach navrhovateľky aspoň
čiastočne si zarobiť na svoje výdavky dáva do pozornosti, že dieťa (aj plnoleté, ktoré nie je schopné
sa samo živiť) má právo na výživné i za situácie, kedy má značný majetok, avšak bez výnosov,
resp. ak sú výnosy používané na riadnu správu majetku. Iba ak prináša majetok dieťaťa dostatočný
zisk, plne pokrývajúci všetky jeho odôvodnené potreby, resp. ak má dieťa dostatočné príjmy zo

sústavnej zárobkovej činnosti, dieťa právo na výživné nemá. Od zisku je pritom treba oddeľovať
majetkovú podstatu čo znamená, že ak má dieťa majetok, ale nemá žiaden zisk, nesmie ísť táto
skutočnosť k ťarche dieťaťa tak, že by bola dotknutá samostatná podstata majetku dieťaťa (pozri
D., M. a kol., Občanský zákoník II. Rodinné právo, § 655-975, 1. vyd., Praha: Nakladatelství C. H.
Beck, ktorý komentár je s prihliadnutím na spoločnú právnu minulosť a obdobnú právnu úpravu vo
veciach vyživovacej povinnosti rodičov k deťom použiteľný na posudzovaný prípad). Naviac táto

úvaha súdu nebola podopretá ani vykonaným dokazovaním a bez vysvetlenia bola prijatá za situácie,
kedy navrhovateľka v priebehu konania opakovane poukazovala na časovú náročnosť zvoleného
vysokoškolského štúdia, kedy nie je v jej schopnostiach a časových možnostiach venovať sa obchodnej
spoločnosti, ktorej je vlastníkom (ktorá nedosahuje žiaden zisk).

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené
odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie
skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) opätovne o celom návrhu navrhovateľky rozhodne a odôvodní

rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. je v ňom povinný uviesť stručný
a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri
posudzovaní návrhu, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
účastníkovkonaniatýkajúcesazákonnýchpodmienokposudzovanýchvovzťahukzvýšeniuvyživovacej
povinnosti povinného, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi

existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných a osobných pomerov na
strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb plnoletej navrhovateľky a ich
výšky pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne
a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

26. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie riadne vysporiada s v priebehu konania prezentovanými
dôvodmi návrhu navrhovateľky na rozhodnutie podľa § 55 C.m.p.

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).