Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/689/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214210344
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214210344.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta
Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO : 44 518 684, proti povinným : 1) K. Z.,
R.. XX.X.XXXX, naposledy bytom v J., T. I. XXX/XX, 2) O. Z., R.. X.X.XXXX, naposledy bytom v J., T. I.
XXX/XX, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach,

Hlavná 115, pod sp. zn. EX 328/2014, o vymoženie 253,49 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.4.2016, č.k. 48Er/1285/2014-14

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného
súdnej exekútorke dňa 8.4.2014 bola dňa 16.4.2014 exekúciou poverená súdna exekútorka JUDr.
Mária Hlavňová. Podaním doručeným súdu súdna exekútorka navrhla pripustenie zmeny účastníka

exekučného konania na strane povinných, nakoľko povinný v 1. rade zomrel dňa 22.10.2012 a povinná
v 2. rade zomrela dňa 28.9.2012. Exekučné konanie bolo teda začaté po tom, čo povinný v 1. rade aj
povinná v 2. rade zomreli, teda v čase začatia exekučného konania (8.4.2014) povinný v 1. rade ani
povinná v 2. rade nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania, pretože nemali spôsobilosť na práva a
povinnosti, nakoľko táto zanikla povinnému v 1. rade 22.10.2012 a povinnej v 2. rade 28.9.2012. Súd
prvej inštancie s poukazom na uvedené podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to že povinní v čase začatia
exekučného konania neboli spôsobilými účastníkmi exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že aj keď obaja povinní zomreli
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd
mal v exekučnom konaní pokračovať s dedičmi po poručiteľke - povinnej v 2. rade. Vychádzal z toho,
že ak oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po
vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti z exekučného titulu v zmysle § 37 ods.

3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci
tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený. Na podporu svojich tvrdení poukázalna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 M Cdo 18/2009 a sp.zn. 3 M Cdo
5/2007. Bol toho názoru, že aj keď v návrhu na začatie označil pôvodných povinných, ktorí už ale
zomreli, išlo o nedostatok podmienky konania, ktorý v súčinnosti so súdom a súdnym exekútorom je v

zmysle Exekučného poriadku odstrániteľný. Zároveň uviedol, že ako súkromná obchodná spoločnosť
nedisponuje prístupom do registra obyvateľstva ani do iného obdobného registra, a teda nemal žiadnu
objektívnu možnosť zistiť skutočnosť, že povinní zomreli, pričom takúto povinnosť mu ani žiadne
zákonné ustanovenie neukladá.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.),
ktorý upravoval podmienky konania v § 103 a nasl. Použitie O.s.p. na exekučné konanie do 30.6.2016
vyplývalo z ust. § 251 ods. 4 O.s.p..

10. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

11. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho
smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

16. Odvolací súd skúmal (ne)správnosť aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení v
prejednávanej veci.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 8.4.2014 oprávnený doručil súdnej exekútorke návrh na vykonanie
exekúcie proti povinným na vymoženie sumy 253,49 €, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodnutie Okresného súdu Košice II č.k. 11C/23/2005-175 zo dňa 20.4.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.6.2009 a stalo sa vykonateľným dňa 26.6.2009. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,

že povinný v prvom rade zomrel dňa 22.10.2012 a povinná v 2. rade zomrela dňa 28.9.2012. Zo
spisu tiež vyplýva, že súd nezastavil exekučné konanie, ale vydal poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 16.04.2014 ( v tom čase nemal vedomosť o strate procesnej subjektivity povinných - poznámka
odvolacieho súdu).18. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až
udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

19. V predmetnej exekučnej veci povinní zomreli ešte pred začatím exekučného konania a exekúcia
sa tak od samého počiatku vedie voči nespôsobilým subjektom konania. Spôsobilosť mať práva a

povinnosti (právna subjektivita) u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. Súd mal zo spisu
preukázané, že tí, o ktorých povinnostiach sa má konať, zomreli ešte pred začatím exekučného konania,
a teda osoby voči ktorým exekúcia smerovala, nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania. Uvedené
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorého existenciu musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Nakoľko v danom prípade je exekúcia vedená voči subjektom, ktorí už v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie nemali spôsobilosť byť účastníkom konania, súd prvej inštancie

postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).